Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Podnikateľské riziko

Manažment rizika (12005_11_07_11_58_56-manazm_rizika.doc)

M A N A Ž M E N T   R I Z I K A(r)                                                 1.Prednáška

- zahŕňa celú analýzu rizík :

1. identifikácia faktora r
2. meranie miery r
3. hodnotenie r
4. kontrola r

pričom neustále počas celého riadenia prebieha spätná analýza

@ risk , www. palisade . com ; Palisade corporation – fa- ekonom. analýz. software

1. počítačová podpora, pracuje v prostredí Excelu, Lotusu

Neistota – variabilita  možných výsledkov, nestálosť výsledkov hospodárskej činnosti (max. ROA)

1. nemožno ju merať – čím sa líši od r    
2. r vyplýva z neistoty, je jej výsledok
3. r meriame pravdepodobnosťou

ROE = zisk / vl.imanie                                     ROA = zisk / celk.aktíva

Čisté r – je spojené s negatívnymi dopadmi (hosp. výsledky sú horšie ako plánované)

Celkové r – skúma všetky možné varianty pozitívne aj negatívne

Výsledky : a) pozitívne – príležitosti  b) negatívne – riziká

Kritérium hodnotenia r: výnos +riziko – neexistujú izolovane, r je motor trhovej ekonomiky v Záp. kraj.

Axiómy podnikania

1. manažér očakáva vysoký výnos a nízke riziko = neexistuje
2. je dôležité pochopiť, že žiaden zisk nie je zadarmo,

4. nič nie je také drahé ako to, čo je zadarmo,

3. správne merať výsledok  vo vzťahu k r – nič z neba nespadne

výsledok je vždy potrebné merať v súvislosti s r.

TEÓRIA ROZHODOVANIA

Pojem rizika: vyplýva z určitého stavu informovanosti manažérov o dôsledkoch rozhodnutia.

Info: a) úplná – jednoznačnosť (determinovanosť) – rozhodovanie za istoty

        b) neúplnosť – nejednoznačnosť (stochastičnosť) – rozhodovanie za neistoty

Rozdiel r a neistoty:

1. rozhodovanie za r-  rozhodovateľ pozná rozdelenie pravdepodobných výsledkov
2. rozhodovanie za neistoty – rozhodovateľ ich nepozná

Postoj rozhodovateľa ako manažéra k r :

1. averzia k r
2. neutrálny postoj k r
3. sklon k r

5. závisí to na mnohých faktoroch
6. hlavný je osobný, subjektívny postoj k r, kt. sa prejavuje nielen v profesii, ale aj v ostatných činnostiach života ( hazardné hry)

-     výber alternatívy, kedy zisk je nižší ako aj riziko je nižšie – užší interval pravdepodobnosti

7. ekonomické okolie – široké okolie, kde bol človek vychovaný, kde žije
8. podnikové okolie – napr. veľkosť podniku, postavenie, úspešnosť

DRUHY RIZÍK   (KLASIFIKÁCIA)

1. čisté - sú spojené len s negatívnymi dopadmi výsledkov
2. podnikateľské (všetky výsledky)

3. z hľ. faktorov

9. ekonomické – široká škála trhových rizík spojených s úspešnosťou výrobkov na dom a zahr trhu vo vzťahu k objemu predaja a trhovým cenám
10. nákladové – jednotlivé nákladové  položky – využíva sa na znižovanie nákladov
11. technické – sú spojené najmä s uplatňovaním ved.- tech. vývoja
12. výrobné – najčastejšie sú spojené s internými faktormi výroby (poruchy strojov) , ale aj externé – nedostatok surov., energetických zdrojov, ako i vysoko kvalifikovaných pracovných síl
13. politické – spôsobené makroE a sociálnou politikou vlády v rámci legitímnych fcií – rozpočtovníctvo, investícií, daní, vojenské konflikty, clá, dovozné prirážky
14. finančné  - spojené s r zmeny menových kurzov, úrok. sadzieb, výkyvy konjunktúry, zmeny cien akcií a cp, riziko spojené s trhovou politikou podniku.

R I Z I K O   V   O B L A S T I    I N F O R M A T I K Y                   2.prednáška

Oblasti r.:  -     informácie

1. programy
2. technika

Faktory, kt. pôsobia na narušenie chodu inf.syst.:

                -    chyba hw ( interný a ext. zdroj)

                -    chyba sw

3.                 -    chyba obsluhy
4.                 -    slabé miesta v návrhu IS
5.                 -    infiltrácia IS  ( vírusy, krádež, poškodenie progr.)                

Norma C2 ( Am. úrad pre bezpečnosť)

V Eur. Norma  F2

6. kryptovanie (utajovanie info: kľúče, heslá)
7. prístupové práva (každý užívateľ má vo svojej hierarchii urč. práva)
8. audit
9. sledovanie integrity IS

Problémy ochrany IS

10. potreba dodatočných investícií
11. vyššia časová náročnosť pri práci
12. neochota používateľov mať prácu naviac
13. riziko skomplikovania chodu IS ( zabudnutie hesla)

Systematické a nesystematické riziká

s.r. – menia sa v závislosti na celkovom ek. vývoji, nemôžeme ovplyvniť

n.r. – jedinečné, sú nezávislé na vývoji, manažér dokáže ovplyvniť

Zdroje (príčiny) :

s.r. – zmeny peň. a rozpočt. politiky vlády, daň. legislatívy, celk. zmeny trhu ( cien surovín, energie ) – ovplyvňujú rovnakým spôsobom všetky hosp. jednotky

n.r. – sú špecifické pre jednotl. firmy,  resp. jednotl. podnikat. projekty, príčiny : významná výrobná al. technol. inovácia, vstup nového konk. na trh, odchod kľúčového pracovníka z firmy, havárie výr. zariadení, módnosť

Ovplyvniteľné a neovplyvniteľné riziká

-  podľa toho, do akej miery môže manažér reagovať na r. :

1. ovplyvniteľné
2. relatívne ovplyvniteľné
3. neovplyvniteľné

a) OR

vzťahujú sa najmä k procesom prebiehajúcim vo vnútri P, môžeme ich odstrániť: prostredníctvom zvyšovania kvality výrobkov a služ., servisu je možné pôsobiť na rast objemu predaja a ceny.

b) ROR

niektoré faktory spojené s tou časťou okolia P, kt. sú tvorené nár. E : dopyt na vnút. trhu, zabezpeč. mat. a surovin. zdrojov

podstatná časť faktorov spojených s aktivitami P : uplatnenie VTR, moderných inform. technol.

c) NR

týkajú sa všeob. okolia P, ovplyvňujú procesy, kt. prebiehajú vo vnútri nár. E, ale aj mimo jej rámcov : ceny mat. vstupov, surovín dovážaných zo zahr., dopyt na zahr. trhoch, devízové kurzy, pol. sit. krajín, s kt. je P spojený

A N A L Ý Z A   F A K T O R O V   R I Z I K A

Analýza citlivosti

Ide o exaktné vyjadrenie vplyvov jednotlivých faktorov  r. na očakávané efekty našich podnikat. zámerov, plánov a projektov.

Formulácia problému :

Výsledkom AC je stanovenie významnosti faktorov r. podnikateľského projektu spočívajúceho vo vybudovaní výr. linky na výrobu urč. produktu. Ako zákl. kritérium pre posúdenie daného projektu bol zvolený ročný hrubý zisk dosiahnutý prevádzkou výr. linky.

Závislosť HZ ročného na ovplyvňujúcich faktoroch :

Z=P*C-((V1+V2+V3)*P+f1+f2+1/T                       Z – ročný zisk

                                                                                   P – ročný objem (predaja) produkcie

                                                                                   C – predajná cena jednotky produkcie

                                                                     V1,V2,V3 – zložky jednotl. variab.N (mzdy, mat., energia)

                                                                              f1,f2 – zložky ročných fix.N

                                                                                    I – invest.N

                                                                                   T – predpokladaná doba životnosti výr. zariadenia

Všetky premenné pravej strany sú faktory r., pretože obsahujú prvky neistoty.

Podstata AC je zisťovanie dopadov  % zmeny jednotl. faktorov r. na výšku ročného hrubého zisku daného projektu a to pri pevných – čiže najpravdepodobnejších hodnotách ostatných faktorov. V každom kroku sa mení hodnota 1 faktora.

tab. : zmena zisku podľa odchýlok parametrov

N=16 :  30-(4,5+3+1,5+2+3)=16

Nulový bod :                                                            

Kritické body : Z=0

                        C*P = v*P + F

                        Ck    = (P*v + F)/P

                        Pk       =  F/(C-v)     - príspevok na úhradu fixných N a              

                                                        zisku

Rozhodovacia analýza                                                                         3.prednáška

- zákl. prístup k riešeniu problémov

RA – charakterizujeme ako prístup k rieš. zložitých rozhod. problémov, kt. sa snaží skĺbiť exaktné postupy, modelové nástroje a počítač. podporu so znalosťami, skúsenosťou a intuíciou riešiteľov týchto problémov, t.j. riadiaci prac. na rôznych stupňoch riadenia, experti, poradcovia a konzultanti

Keeney : RA – formalizácia zdravého rozumu pri riešení rozhodovacích problémov

Hist. vývoj RA :

1. štatistická teória
2. operačná a systémová analýza (optimalizačné metódy)
3. + ďalšie vedné disciplíny : psychológia, E, soc. vedy, informatika

Aplikácia RA - sleduje racion. postup hodnotenia r.

-  rac. postup prípravy a hodnotenie pod. projektov a zámerov z hľ. práce s neistotou a r.

- založená na systémovom prístupe, zahrňuje fázy:

1. identifikácia faktorov r.
2. stanovenie významnosti faktorov r.
3. meranie r.
4. hodnotenie r.
5. príprava a realizácia opatrení zameraných na oslabenie príčin vzniku r.
6. príprava a realizácia opatrení zameraných na zníženie nepriaznivých dopadov r.
7. príprava plánu korekčných opatrení a sledovanie vývoja r.
8. spracovanie dokumentácie, príprava a hodnotenie podnik. projektu

1. identif. faktorov r.

- vyžaduje určitý stupeň znalostí a skúseností rozhodovateľa, nepostačia žiadne modely alebo iné exaktné prístupy

- používajú sa  neformaliz. prístupy,  dobrý manažér skúma predovšetkým pozitívnu stránku

- ak nie je rozhodovateľ dostatočne skúsený - info. zdroje :

- ex. dokumentácia predchádz. projektov

                  -  konzultačné a porad. služby

  - organizovať tím odborníkov z rôznych oblastí

- výsledkom je veľký súbor riz. faktorov

2. stanovenie významnosti faktorov r. (anal. citl.)

Z vymenovaného súboru rizík rozdelíme pozit. a negat. faktory a vyberieme dôležité. Použijeme exaktné a intuitívne prístupy.

2 spôsoby:

1. expertné hodnotenie významnosti faktorov r. (ide o neformaliz. prístup) – použijem, keď faktory r. môžu nadobúdať 2 hodnoty: áno, nie (napr. či vstúpi konkurent na trh?, nastane zvýšenie cien – zvýši sa cena energie?) alebo ak je problém jednoduchý a mám dostatok skúseností

1. anal. citlivosti (formaliz. prístup) – stanovíme aj pravdepodobnosť nastatia – vyjadruje sa verbálne ( stredná, značná, zanedbat., vysoká, malá)

3. meranie r.

1. (použ. pravdepodobn. stromy, metódy počítač. simulácie, portfóliové metódy)
2. meranie r. je spojené s posudzovaním výskytu budúcich situácií, tento výskyt hodnotíme 2 veličinami:

1. kritériá výnosového typu ( zisk, strata, cash-flow,...)
2. zodpovedaj. pravdepodobnosť nastatia efektu

- klasická def. pravdepodobnosti

P(A)=m/n          m – výskyt javu ku všetkým možným výsledkom

- pomer počtu výsledkov priazniv. javov A k počtu vš. výsledkov

- všeobecne dlho sa prejavujúca tendencia

3. pravdepodobnosť ľubovoľného javu je v intervale (0,1)
4. na tom je založená  metóda počítač. simulácií Monte Carlo

- rozdelenie pravdepodobnosti (P) – pravidlo, kt. ku každej možnej hodnote náhodnej premennej priradí pravdepodobnosť, že náhodná premenná nadobudne túto hodnotu

-  pravdep. - objektívna – vzťahuje sa k hromadným javom, číselné hodnoty nie sú závislé na subjekte, v ek. problémoch málo použiteľná ( burzové indexy, ceny CP)

                    - subjektívna – založ. na predpoklade, že subjekt má urč. presvedčenie  k výskytu nejak. javu, musí byť info o vývoji, vyj.: verbálne - pomocou verb. charakteristík ( možný, neistý, pravdepodobný)                                            číselne – absolútne (0,1), relatívne (3:1)

Metódy stanovenia subjektívnej P

1. Priame
2. Nepriame

1. Priame – hodnotiteľ vyjadruje svoje presvedčenie o neistých udalostiach číselnou formou(metódy kvantilov, metódy relatívnej veľkosti)

GRAFICKÁ METÓDA – každému faktoru r., kt. predstavuje ek. veličinu priradíme zodpovedaj. Typ teoret. rozdelenia P

Veličiny – najčastejšie budeme používať spojité rozdelenia ( trojuholníkové, rovnomerné, normálne)

Typické tvary zákl. rozdelení P

min                             max              min                                max

        rovnomerné                                        trojuholníkové                               normálne

exponenciálne ohran.zhora                                        expon. ohran.zdola

  min                                  max                                             min                                max

Špecifikácie teoretických rozdelení

2. Nepriame metódy : k pravdepodobnostiam sa dospeje nepriamo na základe reakcie hodnotiteľa  pri rozlišovaní, voľbe medzi variantmi

5. pravdep. kruhu (diskrétne veličiny, ruská ruleta)

-    ekvivalentnej urny (diskrétne veličiny, ťahanie farebných lístkov)

-    delenie intervalu (pri spojitých veličinách)

nedostatky : spojené s obmedz. schopnosťou človeka spracovať info pravdep. charakteru - subjekty :

6. pri odhade zákl. čísel. charakteristík dospievajú k dosť presným odhadom mier polohy, pričom odhady miery rozptylu sú zlé
7. majú tendenciu odhadnúť rozdelenie v tvare symetrických rozdel., ich tvar sa často blíži k normálnemu rozdel.
8. ťažkosti pri odhade pravdepodobnosti
9. preceňujú pravdepodobnosti javov málo pravdepodobných a naopak

Jednou zo zákl. príčin týchto nedostatkov je ohodnot. subjektom, kt. myslí intuitívne – úsudky založ.:

1. na disponibilite : odhady pravdepodobnosti sú založ. na info, kt. je subjekt schopný si oživiť, disponibilita sa vzťahuje k ľahkosti, s akou sa vybavujú.

1. na úpravách : subjekt často odhaduje neznáme veličiny úpravami východiskovej (referenčnej) hodnoty. Tieto úpravy sú nedostatočné- hlavne tam, kde východiskovým bodom je odhad mediánu a ostatné kvantily rozdel. sa odvodzujú úpravami mediánu – výsledok je príliš špicaté rozdel.

     eliminácia – nepoužívať medián ako východiskový bod konštrukcie rozdel. pravdepodobnosti.

1. na reprezentatívnosti : problémy typu : aká je pravdepodobnosť, že objekt A patrí do triedy objektu B?

V Y J A D R E N I E    R I Z I K A                                                        4. prednáška

R = {Si, Pi, Hi}    i = 1,2,....n

- riziko ako trojrozmerný jav, kde :

R – riziko

Si -  jednotl. riz. situácie, chápané ako variantné prognózy vývoja objektu rozhodovania a jeho

      okolia ( tiež stavy sveta, scenáre)

Pi– pravdepodobnostné ohodnotenie

Hi – hodnoty

n  – počet riz. situácií

Tento prístup je simuláciou – zabezp. kombinácií možných hodnôt vstupných premenných pre generovanie výstupných hodnôt ( výsledkov).

Ide o usporiadané hodnoty 3 veličín, kt. zahŕňajú urč.  

10. príčiny r (kombinácia vstup.hodnôt)
11. faktory ako dopad r. ( výpočet výstupných hodnôt)

Pr. Náplň jednotl. komponentov r.

Riziko - ide o problém zavedenia nového výrobku

predajná cena = 300/ks

vlastné N        = 200

očak. dopyt    = 20000 ročne   20000*(300-200)=2 mil. Sk    - hrubý ročný zisk

situácia S1 : očak. Dopyt, očak. Cena, vyššie N                        číselné vyjadrenie :

situácia S2 :     dopyt,     cena,       N                                   S1 : D 20000, cena 300, N 220-250

situácia S3 :      dopyt,     cena,        N                                 S2 : D 15-18000, cena 250-280, N 170-190 sk/ks

                                                                                       S3 : D 22-25000 ks/rok, cena 320-350 Sk/ks, N 200 Sk/ks

Pravdepodobnostné ohodnotenie :

P1 =  0,5 dosť pravdepodobná

P2 = 0,1  málo prav.

P3 = 0,01  takmer vylúčená                                                                                      

H1 = 1.300.000      20.000*( 300-235) – pokles zisku

H2 = 1.402.500 – pokles zisku   16.500*(265-180)

H3 = 3.172.000 – vzrast zisku    23.500*(335-200)

Vychádzalo sa zo str.hodn. intervalov za dan. D, N, ceny

12. tieto veličiny sú spojité

POČÍTAČOVÉ SIMULÁCIE – METÓDA MONTE CARLO

13. vstupné premenné sú spojité náhodné veličiny

Schéma postupu stanovenia riz. krivky počítač. simuláciou

Konštrukcia závislosti zvoleného kritéria hodnotenia

H = f ( x1, x2,.......xn; r1,r2,....rn)                       H – hodnota kritéria hodnotenia

                                                                       xi – i-tá nenáhodná ovplyvňujúca veličina, i = 1,2,.....n

                                                                       rj – j-tá náhodná veličina, faktor rizika, j = 1,2.....m

Prah indiferencie ( nikdy nezadávať 0, ale 0,01-0,05)

14. zadáva sa, aby  sa zastavil cyklus generovania hodnôt (iterácií)
15. inak musíme zadať počet iterácií absolútne ( napr.10000)

Určia sa urč. intervaly hodnôt (napr. zisku) – 10 intervalov. Potom sa jednotlivé hodnoty triedia do košíkov podľa toho, kam patria. Ďalej sa počíta výskyt hodnôt v jednotl. košíkoch (najzaujímavejší je ten, kde je najväčší výskyt). Potom – graf.

Štatistika – min. hod., max., najpravdep., stred. hod., smerodajná odch.

                                                     ČSH

Stanovenie rozdelenia pravdepodobnosti zisku na základe zabezpečenia iterácií pre výpočet zisku kombináciou hodnôt faktorov r.

Vzorkovanie hodnôt faktorov  r   z ich rozdelení a výpočet zisku

            dopyt                                              cena                                                 náklady

Väzby medzi procesom plánovania, rizika a aktívami podniku

ciele

podniku

ciele projektu

                                                                                         proces

                                                                                     plánovania

RIZIKÁ

aktíva

podniku

hodnotenie rizika, obsah a väzby

FINANČNÝ PLÁN

ČO

KONTROLOVAŤ

HODNOTENIE RIZIKA

IDENTIFIKÁCIA      MERANIE           VOĽBA  PRIORÍT

PRÍLEŽITOSTI

RIZIKÁ

H O D N O T E N I E   R I Z I K A                                              Prednáška

Riziko hodnotíme izolovane, ale vždy v súvislosti s hodnotením projektu

Hodnotenie projektov = proces, v ktorom výrazne pôsobia 3 faktory :

1. subjekt –manažér, podnikateľ, skupina manažérov
2. prostredie – v kt. hodnotenie prebieha
3. podnik. projekt – predmet hodnotenia

1.   subjekt – dôležitý jeho postoj k r, kt. ovplyvňuje proces hodnotenia a jeho výsledky (subjekt so sklonom k r bude ochotnejší voliť viac rizikové proj.)

2.   prostredie

16. je to firma, kt. proj. pripravila  a jej okolie
17. je potrebné vypočítať priemerné N na kapitál, ak sú  ako úroková miera – sa neoplatí projekt realizovať
18. predpokladať vývoj cien energie, surovín, mater., dopytu

3.   podnikateľské projekty

19. ovplyvňujú proces hodnotenia predovšetkým povahou info o r, v týchto súvislostiach môžeme rozlíšiť :

1. prípady hodnotenia

1. Hodnotiteľ disponuje výsledkami merania r ( počítačová podpora)
2. Boli identif. faktory r, avšak meranie r absentuje (analýza citlivosti)
3. Vplyv r na kritériá hodnotenia sa rešpektuje korekciou hodnôt kritérií hodnotenia (určených za podmienok neistoty )
4. Hodnotenie projektov prebieha tradičným spôsobom bez explicitného rešpektovania r projektu

20. vyznačuje sa buď úplným zanedbaním r, pracuje sa intuitívne
21. verbálne vyjadrenia k pôsobeniu r
22. je vo veľkej miere závislé od skúseností hodnotiteľa
23. intuitívne hodnotenie v súčasnosti nie je postačujúce, ani prijateľné

1. jediný spôsob, kt. umožňuje hneď od začiatku hodnotiť r v náväznosti na kritériá hodnotenia (viď minulá prednáška)
2. odlišuje sa od 1. tým, že projekty sa hodnotia pomocou 2 komponentov, pričom

1.komponent tvorí hodnotenie r, kt. vychádza z identifikov. faktorov r  

2.komponent tvorí hodnotenie kritérií (ek. povahy) akoby za istoty ( v budúcej prednáške viď rozšírená analýza citlivosti, pri aplikácii )

3. spôsob, kt. tiež určuje kritériá hodnotenia za istoty, a výstup sa potom koriguje vzhľadom k r jednotlivých projektov

24. izolované budúce riziká – viď pri hodnotení r projektov
25. hodnotenia riz. regiónov a krajín – tiež zvlášť

HODNOTENIE  RIZIKOVÝCH  VARIANTOV

S  VYUŽITÍM  POČÍTAČOVÝCH  VÝSTUPOV

2 prípady riz. kriviek

                                                                                                             riziko projektu A riziko projektu B

                                              A

                                                                         malé r

                                                                         veľké r

                                                                      B

čím vyššia je smerodajná odch., tým vyššie r , nestačí len hodnotenie pomocou smerod. odch. (len ak by boli krivky symetrické ako na grafe)

je zaužívané, že mierou r je smerod. odch., ale je potrebné poznať aj iné číselné charakteristiky (napr. str.hodn., pravdepodobnosť straty, medián, modus )

                              C                      D                                       C a  D majú rovnakú smerod.odch.

                                                                                                pri C je väčšia pravdepodobnosť straty

                                                                                                ak majú rovnaké rozptyly a zisk je v 

                                                                                                rovnakých intervaloch, C je riz. ako D

                                                                                 zisk

Uplatnenie smerod. odch. (rozptylu) má urč. nedostatky.

26. táto charakteristika je do urč. miery vhodná na posúdenie miery r projektov, kt. majú symetrické krivky r, ale spolu s inými charakteristikami (číselnými)
27. ich izolované uplatnenie (riz. kriviek) zvlášť pre projekty s nesymetrick. riz. krivkami je málo vhodné

HODNOTENIE  RIZIKA  PODNIKATEĽSKÝCH  PROJEKTOV

S VYUŽITÍM MERANIA RIZIKA   A   PRIJATEĽNÉ RIZIKO

Výsledkom hodnotenia r pod. projektov je určenie , posúdenie prijateľnosti týchto projektov.

V prípade viacerých projektov je potrebné projekty zotriediť podľa zmeny r.

Prijateľnosť r – objektívne aspekty (relatívne ) – bez ohľadu na firmu, kt. pripravila pod. projekt je možné odvodiť nasledovné znaky prijateľného r ( 3 SKUPINY ASPEKTOV ) :

1. rovnaké ciele alebo efekty pod. projektu nemožno dosiahnuť voľbou a realizáciou žiadneho nerizik. projektu, kt. je z hľad. zdrojov porovnateľný s hodnoteným projektom ( nerizikový projekt potrebuje oveľa viac zdrojov)
2. príprava a realizácia pod. projektu je v súlade s požiadavkami právnych predpisov ( každý projekt, kt. porušuje platnú legislatívu, je neprijateľný )
3. realiz. pod. projektu neohrozuje ľud. životy a zdravie, zohľadňuje aj ekolog. aspekty  

28. vš. ďalšie faktory riz. pod. projektov sú už skôr subjektívne

Všeobecne možno konštatovať, že r pod. projektu je prijateľné v prípade charakterizovanom podstatne vyššou pravdepodobnosťami požadovaných efektov ako dosahujú pravdepodobnosti ich nedosiahnutia ( je nutné brať do úvahy aj pravdep. straty alebo aspoň max. výšku straty)

Posudzovanie uvedených veličín nie je možné iba vo vzťahu k hodnotenému projektu, ale je nutné brať do úvahy aj  charakteristiky firmy. Je potrebné, aby objem zdrojov potrebný na realiz. projektu bol prijateľný v relácii s celk. zdrojmi firmy. Ak prípadný neúspech projektu by mohol ovplyvniť nepriaznivo firmu, je r pod. projektu neprijateľné.

Pr. predpokladajme, že predmetom hodnotenia sú dva pod. proj. A a B, u kt. prebehlo hodnotenie r.

Projekt B je rizikovejší ako A.

Ak by sme predpokladali rovnakú investičnú činnosť oboch projektov (100 mil. Sk) je rozdiel, či projekt realiz. firma, kt. ročne investuje stovky mil. Sk alebo firma, kt. investuje len desiatky mil. Sk.

V prvom prípade je daný projekt iba jedným z projektov, kt. firma zvažuje a prípadný neúspech môže byť kompenzovaný výnosmi z ďalších úspešných projektov. Riziko proj. B bude pre firmu teda prijateľné.

V druhom prípade investícia vyžaduje prostriedky vyprodukované za niekoľko rokov a prípadný neúspech môže byť kompenzovaný iba výnosmi z ostatných aktivít firmy. Riziko proj. B by mohlo byť pre firmu neprijateľné, lebo výnosy by nemuseli byť dostatočné na pokrytie strát.

Ak by sme r oboch proj. posúdili ako prijateľné, potom na rozhodnutie, kt. proj. je výhodnejší, do značnej miery vplýva postoj rozhodovateľa k r. Rozhodovateľ so sklonom k r bude preferovať pod. proj. B, rozhodovateľ s averziou k r bude asi naopak považovať proj. A za výhodnejší ako proj. B.

nevýhoda : náročnosť na vstupné info

                                  na kvalifikáciu tímu

P R A V I D L Á     R O Z H O D O V A N I A                                    Prednáška

Vychádzajú z teórie úžitku (utility) – fcia úžitku : vychádzame z toho, že máme výsledky hodnotenia r  

a musíme prijať rozhodnutie

1. Pravidlo ašpiračnej úrovne

                                                                                              - chceme dosiahnuť (ašpirovať) zisk (alebo iné                                                                                                    

                                         B                                                     kritérium) 10 mil. Sk - L

                                                                                              - z grafu vyplýva, že pri projekte B je pravdep.

                                                                                                dosiahnutia zisku vyššia

                                                          A                                 - nedostatky : rozhodovateľ pozerá len na 1

                                                                                                výšku kritéria, teda vychádza z obmedzujúc.

                                                                                                predpokladov

                                 L                                                                 zisk

2. Pravidlo strednej (očakávanej) hodnoty a smerodajnej odchýlky (rozptylu)

(pravidlo „ E – V “ Expected Value – Variable)

E(A)  E(B) a súčasne D(A)  D(B)                                                           D – smerodajná odch.

alebo                                                                                                             E – stredné hodnoty

E(A)  E(B) a súčasne D(A) D(B)

A preferujeme pred B, pretože A má nižšiu smerod. odch. ako B( A › B)

Rozptyl :

Var (A) = 0,5*(1000-2000)2 + 0,5*(3000-2000)2=1.000.000        D(A)=1000

Var (B) = 0,5*(    0  -2000)2 + 0,5*(4000-2000)2=4.000.000        D(B)=2000

Obidva projekty majú rovnaký očakávaný zisk (2000), ale projekt B je rizikovejší z hľadiska rozptylu (smerod. odch.)= √rozpt.= A›B

Pravidlo „E-V“ slúži na výbornú aproximáciu teórie úžitku.

smerod. odch. niekedy nestačí, preto niektorí odporúčajú používať variačný koeficient C=D/E

3.  Pravidlo „E-C“ – hodnotenie projektov s využitím variačného koef.

E(A)E(B) – nemôžeme použiť porovnanie

D(A) a D(B) nie je to jednoznačné podľa pravidla „E-V“, preto použijeme pravidlo „E-C“,

CA   CB   = B›A

Ani variačný koef.(C) nemôžeme použiť v každej situácii.

4. Pravidlá rozhodovania založené na stochastickej dominancii

Ani 1 z predchádzajúcich pravidiel nemôžeme určiť, kt. projekt je výhodnejší.

1. stochastická dominancia 1. skupina  

rizikový projekt A je preferovaný pred B, ak hodnota distrib. fcie variantu A pre ľubovoľnú hodnotu daného kritéria hodnotenia (výnosového typu) je menšia, resp. rovnaká zodpovedajúcej hodnote distribučnej fcie proj.B = pravdepodobnosť nedosiahnutia ľubovoľ. hodnoty kritéria u preferovaného proj. A je menšia ako u proj. B.

Pravdepodobnosť prekročenia ľubovoľ. hodnoty preferov. proj.A je  ako u proj. B.

A – dominantný variant

B – dominovaný variant

Riziková krivka (graf distrib. fcie) preferov. projektu leží vpravo od rizikovej krivky dominovaného projektu.

                       B                                                              pravdepodobnosť stochast.dominancie:

                                                                                                                A›B

                                               A

Hl. prínosom stochast. pravidiel je, že platia pre všetky typy subjektov rozhodovania, kt. preferujú väčšie hodnoty kritérií pred nižšími.

ROZHODOVACIE STROMY

2 typy :

1. klasické rozhodovacie stromy - vychádzajú z teórie grafov

2 typy uzlov :     - rozhodovacie uzly – možné varianty rozhodovania – závislé na rozhodovateľovi

                        ○ - situačné uzly - nie sú závislé od rozhodovateľa ( najčastejšie závisia od okolia)

2. pravdepodobnostné rozhodovacie stromy

                     nízky             OK

                  dopyt              

  malá výr.  ○  vysoký          vybudovanie ďalšej výr.jedn.

  jedn            dopyt             rozšírenie existuj.                     zo situačných uzlov vychádzajú hrany,

                                                                 kt. reprezentujú riziko

 veľká          nízky                                           hľadanie odberateľov

  výr.jedn.         ○               výroba na sklad                 zmena sortimentu

               vysoký                        

                                nerobím nič OK

Pravdep. stromy predstavujú prob. nástroj zobrazenie dôsledkov.

Používajú sa pri rozhodovaní, keď sa realizujú tzv. etapové úlohy (realiz. v určitom čas. slede)

Jednotl. faktory r sa zobrazujú hranami, kt. vychádzajú zo situačných uzlov. Práve tieto hrany zobrazujú možné hodnoty faktorov rizika vrátane pravdepodobnosti.

Prednosti použitia :

1. jednoduchosť konštrukcie
2. prehľadnosť ( pokiaľ ide o malý počet faktorov r )
3. zrozumiteľnosť
4. môže slúžiť ako nástroj komunikácie, lebo každá vetva stromu je spojená s vývojom vnút. a vonk.  faktorov r

Nedostatky :

29. niekedy ide o veľmi veľké zjednodušenie
30. pracuje sa tu s diskr. veličinami

Najvýhodnejšie je použiť rozhodovací strom, ak máme nejakú etapovú situáciu, kt. je rozvrhnutá  v čase, pričom sa predpokladá, že ďalšia  etapa sa bude realizov. až vtedy, ak bola úspešne realiz. predchádz.

Pr. Podnik rozhoduje o inovácii výr.programu so zavedením niektorých nových produktov. Zavedenie predpokladá splnenie fáz :

1. fáza – výskum a vývoj
2. fáza – poloprevádzkové zvládnutie daného výrobku
3. fáza – výrobné zvládnutie výrobku
4. fáza – uvedenie výrobku na trh, tu môže byť výrobok – úspešný

                                                                                    - neúspešný

                                                                                                                                         riziko

                                                                                                                    neúspech     S1            0,3

S1 – neúspech vývoja                                                    0,3

S2 – úspech vývoja a neúspech poloprev.        N=5                                             neúspech

       zvládnutia výroby                                        0,7                                                    S2          0,07

S3 – úspech vývoja aj polopr.zvl.výr.                                   0,1

       neúspech jeho zavedenia do hromadnej výroby         N=3                       neúspech

S4 – úspech  vývoja polopr.zvl.výr. a zavedenia do hrom.výr.,      0,9                                                      S3          0,012

       neúspech na trhu                                                                                         0,02

S5 – úspech vývoja, polopr.zvl.výr. a zavedenia do hrom.výr.,                      N=30           neúspech     S4         0,12

       úspech na trhu                                                                                   0,98              0,2      V=10                  

                                                                                                                                    N=2

 0,7*0,9*0,98*0,8=0,494=0,5                                                                                                                                    

                                                                                                                                0,8         neúspech      S5         0,5

                                                                                                                      V=100      

Z uvedeného vyplýva, že rozhodovací strom je náročný nástroj zobrazenia dôsledkov riz. alternatív.

Použitie rozh. stromov vyžaduje často zjednodušenie skutočnej situácie.

u nás :

1. nerešpektovanie zmien (N na vývoj a zavedenie)

2. nahradenie výnosu daného produktu dvojhodnotovou náhodnou veličinou – komerčný úspech

                                                                                                                          - komerčný neúspech

Výnos z uvedenia daného výrobku na trh je spojitá náh. veličina (nie diskr.), môže teda nadobúdať ľubovoľ. hodn. a mala by preto byť viacbodovými odhadmi (aspoň 3 bodmi)

Ďalej je tu otázka, či sú expertné odhady správne, lebo odhad. veličiny závisia od mnohých riz. faktorov.

3 rôzne názvy rozh. stromov v literatúre :

1. EVENT TREE – používa sa na identif. vš. možných rizík
2. FAULT TREE – použ. sa na zobrazenie možných porúch tech. syst.
3. DAMAGE TREE (DAMAGE SCENARIOS) – na zobrazenie účinkov náh. zmien okolia (niekedy katastrofickej povahy)

SW – Decision Tree           DPL standard 495$

                                          DPL advanced 999$

                                          DATA FOR WIN 379$

ÚLOHA VÝBERU SÚBORU PODNIKATEĽSKÝCH PROJEKTOV (PORTFÓLIÍ)

Doteraz sme vyberali len 1 projekt zo súboru vš. možných projektov. Portfóliová metóda bola vypracovaná vo fin. oblasti ako aplikácia optimálnej alokácie peň. prostriedkov do riz. cenových proj. Môžeme riešiť 2 úlohy :

31. stanovíme r a maximalizujeme zisk
32. stanovíme očak. zisk a zisťujeme, kde je min. r

Optimalizačná úloha :

1. typ : Treba si určiť cieľovú fciu : napr. zisk – max
2. δ = min

tzv. EFEKTÍVNA HRANICA – pri portfóliovej metóde

Software :

1. EXEL – nie veľmi dobrý

1. What‘ Best (Palisade Corp.) – vhodný pre ekonómov
2. STORM – pre matematikov (americký produkt)
3. PC PROG – holandský

Charakteristika projektu

Pripravíme urč. počet podnik. proj., (napr.23), určíme očak. hodn. v @Risku, smerod. odch.

Účelová fcia : minimaliz. r

1. fin. prostr.   1600
2. požad. zisk   550,600,610

Riešenie úlohy stanovenia portf. nevedie k určeniu 1 portf., ale k určeniu skup. portf. (napr.7), kt. ležia na efekt. hranici portólií, teda, kt. vyhovujú zadaným podmienkam.

Efektívne portfóliá

Je potrebné postupne riešiť s účelovou fciou, kt. vyjadruje r portf. a toto r. musí byť minimaliz. (suma rozptytov vš. projektov = r (rozptyl) portfólia. Musia to byť aspoň 2 obmedzujúce podmienky :

1. zisk = +- hodnota – obmedzenie zisku
2. obmedzenie fin. zdrojov

Stanovenie súboru portfólia podnik.projektov

1. variant – realizácia 1 projektu

E=1000   D=100

2. variant – realizácia portfólia 10projektov Ei=100  Di=10

E portfólio = 100*10=1000

var portfólia = 10*102 = 1000

D                                                            efektívna

                                                            hranica

       oblasť neefekt.            7

15   portfolií                     6

10                

          1           2

       550       600       650                  str.hodn.

                                                                                                                                         Prednáška

Sila závislosti pri portfolióvom projekte

– závislosť sa meria koeficientom korelácie CK – nadobúda hodnoty od –1 po 1.

My predpokladáme, že nadobudne hodnotu 0 (úplná nezávislosť)

Nepriama závislosť (-1,0) – je najlepšia ( lepšia ako priama) – využíva sa synergický efekt.

Projekty s úplnou priamou závislosťou CK   = 1

                        nepriamou                     CK = -1

CK  (0,1) – vyj. rôznu intenzitu priamej štatist. závislosti

Ak sú proj. nepriamo závislé, potom ich diverzifikáciou možno dosiahnuť väčšie zníženie r, ak sú priamo záv. – menšie zníženie r

Pri priamej záv. je rozptyl vyšší (vyššie r) a naopak.

Pri tvorbe portfólia veľkosť zníženia r záv. :

1. na počte proj., kt. tvoria portfólio
2. na sile závislosti výnosov jednotl. proj. ( najväčšie zníž.r možno dosiahnuť súčasnou realiz. nepriamo záv. proj. )

MODELOVANIE VZÁJOMNEJ PODMIENENOSTI CENY A DOPYTU

1. metóda korelácie

33. sú k dispozícii hist. údaje
34. Spearmanov korelačný koeficient
35. metóda je známa ako „distribution – free“ prístup

2. metódy kvantilov

36. skutočné hist. údaje pre výpočet korel.koef. absebtujú)
37. Spearmanov korel.koef. – využíva ho @Risk
38. ak = -1 – potom vygenerov. hod. ceny uspor. od max ...min

                                                           dopytu        od min.....max

1. Metóda korelácie

1. zobrazenie vygenerov. hodnôt premennej CENA (max...min)
2. vyjadrenie týchto hodnôt pomocou indexovanej premennej CENA (1)
3. preusporiadanie vygenerov. hodnôt premennej DOPYT, aby zodpovedajúce páry hodnôt prvkov polí CENA (I) – DOPYT (J) generovali stanovený korel.koef.
4. výpočet kritéria hodnotenia podnik.proj. rešpektujúci podmienenosť premenných

2. Metóda kvantilov

Kvantily (Q) sú hodnoty náh.prem., kt. delia jej rozdelenie pravdepodobnosti na α  častí, pričom každá časť má pravdepodobnosť 1/ α

Qk(α) = F  ak platí F (x  r )= k/ α

α – zvolené číslo, kt. udáva na koľko častí sa pomocou kvantilov rozdeľuje štatistický súbor

k – poradie kvantilu

CENA                                                           DOPYT

     min                                        max                 min                                        max

            r-1         r           r+1                                                                       r-1         r           r+1

MODELOVANIE SKOKOVEJ PODMIENENOSTI DOPYTU A CENY

1. zabudovanie novej premennej KONKURENT s diskr. rozdel. a parametrami 0,1,2,...
2. zmena parametrov rozdel. premenných CENA a DOPYT

CENA (2000,2500,2800)        (KONKURENT – 0)

CENA  (1900,2400,2700)       (KONKURENT – 1)

CENA (1800,2300,2500)        (KONKURENT – 2)

if KONKURENT = 0,1,2

then CENA, CENA 1, CENA 2

ČÍSELNÉ CHARAKTERISTIKY VÝSLEDKOV SIMULÁCIE

1. medián – predstavuje takú hodnotu zisku, pre kt. pravdep. jeho nedosiahnutia je rovnako veľká ako pravdep. prekročenia
2. stredná hodnota straty – súčet súčinov pravdep. možných hodnôt straty a veľkosti tejto straty

0,3*(-5)+0,07*(-8)+0,01*(-38)+0,12*(-30)=

3. stredná hodnota zisku – súčet súčinov jednotl. hodnôt zisku ( straty ) a zodpoved. pravdep.

+ to isté čo pri strate

4. rozptyl – súčet druhých mocnín odchýlok jednotl. hodnôt zisku od jeho str.hodn. násobených pravdep.
5. smerod.odch. zisku proj. = druhej odmocnine z rozptylu

ZHRNUTIE HLAVNÝCH PROBLÉMOV PRI VYUŽITÍ PROGRAMOVÝCH SYSTÉMOV NA HODNOTENIE ( ANALÝZU ) RIZIKA

1. problémy pri zabezp. vstupných údajov

39. urč. typy rozdelení faktorov r
40. stanoviť parametre rozdelení

1. typy rozdelení

1. rovnomerné rozdelenie – používa sa pri kvantifikácii premenných, keď variabilita je rovnaká pri obidvoch hodnotách, alebo keď je známy len rozsah hodnôt

Na vyjadrenie sú potrebné 2 parametre, kt. kopírujú plný rozsah rozdelenia a určujú pravdep. pre vš. hodnoty v diferencovanom r

2. trojuholníkové rozdelenie – sa môže použiť pre hrubé modelovanie, keď aktuálne údaje absentujú (napr.hist.)

3 údaje (parametre) : min, max, najpravdep. – pre popis kompletných údajov

3. normálne rozdelenie – je typické pre mnohé javy, a tiež mnohé ekonomické rozdelenie (približuje sa k nemu). Môžeme ho predpokladať všade tam, kde na kolísanie hodnôt náh.prem. pôsobí veľké množstvo vzáj. nezávislých hodnôt.

odhad 2 číselných char. : polohy – str.hodn.

                                  variability – rozptyl

2. parametre rozdelení – je možné stanoviť na základe empirick. údajov s použitím štatistických postupov v kombinácii s expertnými odhadmi. Subjekty (experti) pri odhade čísel. char. dospievajú k dosť presným odhadom mier polohy, ale odhady miery variability sú zlé (preto radšej použiť štatist. postupy, teda podľa minulých údajov alebo použiť Δ-ové rozdel.

jednotlivé stupne r a ich hodnoty

1. – nízke r σ = 0,02*str.hodn.
2. – stredné r σ = 0,05*str.hodn.
3. – veľmi vysoké r σ = 0,3*str.hodn.

Na riešenie problémov je možné použiť SW – BEST FIT – kt. dôkladne analyzuje naše dáta  a ponúkne celkom dobré parametre (odhady)

2. informačné zdroje

1. analýza SWOT
2. Competitor Intelligence (CI)
3. Bussines    Int.                                 podstatou je proces modifikov. ext. prostredia s cieľom získať
4. Market       Int.                                 info pre rozhodovanie
5. Bázy dát ( cca 3000 titulov BD na CD – rom) – napr. Amadeus
6. Štatistická ročenka
7. Obchodné komory
8. Špecifikované inštitúcie medzinárodných výskumov
9. Data Warehaus (dátový sklad)

41. info – na 80-90% zverejnené

ex. rôzne expertné systémy – môžu sa používať len u veľmi často sa opakujúcich úloh (najmä bankovníctvo a poisťovníctvo), lebo obsahujú produkty obsahujúce vedomosti (!) (na rozdiel od systémov na podporu rozhodovania)

EXPERTNÉ SYSTÉMY S AKCENTOM NA RIZIKO

42. problémy tvorby :

1. vysoké N na kvalifikáciu tvorcov
2. vysoká nákladovosť
3. čas. náročnosť
4. nutnosť stálej aktivácie
5. riešenie úzko špecializovaných úloh

43. oblasti uplatnenia :

1. bankovníctvo
2. poisťovníctvo

CORPORATE LENDING

LOAN RISK ADVISOR

A P L I K Á C I A      H O D N O T E N I A   R I Z I KA  V O

F I N A N Č N O M   R O Z H O D O V A N Í   P O D N I K U                                        10. P  30.11.1999

(cvičenia – súbor FINANCE)

Využíva sa  pri plánovaní podnik. projektov

Vo všeobecnosti riešenie začlenenia r. do plánovaných projektov je možné niekoľkými spôsobmi.

V súčasnosti sa v praxi využívajú  2 spôsoby :

1. KOREKCIA KRITÉRIÍ HODNOTENIA PROJEKTU
2. MODELOVANIE RIZIKA PRI PLÁNOVANÍ PROJEKTU

1. KOREKCIA  KRITÉRIÍ  HODNOTENIA  PROJEKTU

44. je to deterministický prístup, ide o finančné plány

Nehodnotí sa primárne r., ale r. sa používa pri korekcii hodnôt kritérií efektívnosti projektov rozvoja podniku v stanovených podmienkach istoty.

Podstata spočíva v korekcii čistej súčasnej hodnoty (ČSH) projektu vypočítanej konvenčným (tradičným) spôsobom. Korekcia má charakter urč. zníženia vypočítanej ČSH. V najviac rizikových projektoch sa vyžaduje dosahovanie vyššej výnosnosti vložených prostriedkov ako pri menej rizikových projektoch.

Prednosťou všetkých korekcií je ich jednoduchosť.

Korekcia ČSH projektov môže byť prevedená viacerými spôsobmi:

1. Korekcia odhadov nákladov, resp. výnosov projektu

Vyššiu mieru r. projektu možno rešpektovať vyššími nákladmi resp. nižšími očakávanými výnosmi.

Je to teoreticky najprijateľnejšia metóda, umožňuje diferencované zvažovanie pravdepodobných dopadov r. v jednotlivých obdobiach realizácie projektu.

Je náročná na informácie a ich špecifický vplyv v odlišných obdobiach realizácie projektu. Bez analýzy vplyvov v jednotlivých rokoch nemožno pripraviť spoľahlivú korekciu nákladov alebo výnosov.

2. Skrátenie doby ekonomickej životnosti projektu

     -   t.j. doby v priebehu ktorej budeme predpokladať, že projekt bude poskytovať výnosy

Ak znížime dobu životnosti ( napr. z 10 na 8 rokov), vyvoláme pokles ČSH za predpokladu, že výnosy posledných 2 rokov nebudú.                                           ( ! na skúšku pozrieť vzorce ČSH, CF, diskont)

Veľkosť podmienenej redukcie ekonomickej životnosti projektu by mala zodpovedať veľkosti r. Čím je r. vyššie , tým väčšie skrátenie doby životnosti.

Nedostatky : treba zvážiť oprávnenosť korekcie, nerešpektuje sa možný odlišný vplyv r. v jednotlivých rokoch realizácie projektu ( r. nie je v každom roku rovnaké ), r. rastie s časom

3. Korekcia diskontnej sadzby  (d.s.)

45. zvýšením diskontnej sadzby

Očakávaná hodnota rizikových peňažných tokov sa  diskontuje  sadzbou, ktorá  obsahuje  prídavok  na  

r. = riziková prémia – rastie s rastom investícií ( v normálnych ekonomikách d.s. = 10% u bezrizikových projektov )

17% d.s. – 7% riziková prémia ( odmena za postúpené r.)

Korekcia d.s. môže byť aj nepresná, ale v konečnom dôsledku snaha previesť korekciu na r. je krok správnym smerom, avšak  korekcia  musí byť  rovnako aplikovaná ku všetkým investičným projektom

( projekty treba zatriediť do kategórií, každej kategórii treba priradiť rovnaké riziko ).

Rast d.s. spôsobí pokles ČSH. Projekt je atraktívny dovtedy, kým ČSH  0

Závislosť d.s. na type projektu

Typ projektu                                                        d.s.

Obnova                                                                12%

Rozšírenie existujúcich výrobných projektov     15%

Projekty vzdialené zameraniu firmy                   18%

Projekty výskumu a vývoja                                 25%

Považuje sa za najľahšiu metódu, vychádza z oprávneného predpokladu, že riziko rastie s časom, čo vyplýva z uplatnenia rovnakej d.s. pre všetky roky životnosti projektov.

Diskontné hodnoty peňažných tokov projektu (dosahované rovnaké peňažné príjmy 100.000 Sk v každom roku )

R (%) – percentuálny pokles čistých peňažných príjmov pri d.s. 15% a 20% vzhľadom k tým istým hodnotám pri d.s. 10%

R – d.s.

Je to najjednoduchší, najpoužívanejší spôsob na Slovensku, ale ak by časový priebeh r. bol odlišný, tento prístup korekcie nie je vhodný. Ak sa analýzou zistilo, že r. projektu nie je rovnaké v jednotlivých obdobiach, tento spôsob nie je možné použiť.

( Ak ide projekt do zahraničia, jedine korekcia d.s.)

2. MODELOVANIE  RIZIKA  PRI  PLÁNOVANÍ  PROJEKTOV

- na základe pravdepodobných premenných ( s použitím pravdepodobnostných modelov)

1. modelovanie rizika

1. konvenčný odhad :                          Položky              Sk

                                                           ..............            ........

                                                           ..............            ........

                                                           ..............            ........

                                                               SUM             ........                       odhad ( s využitím tabuliek )

2. r. cieľovej hodnoty:   100 _

                                       50 

                                                              odhad           Náklady(tis. Sk)

2. nastavenie intervalu rozdelenia hodnôt

                                                                                                                         ak padne cieľ projektu do tejto                                                                                                                                                                                          oblasti, neznamená to, že projekt

                                                                                                                                                    je pesimist., hovorí o veľkom r.

                                                                   Interval

                                                           odhad        cieľ    N (tis. Sk)        

Ak cieľ padne ďaleko od odhadu, znamená to, že treba uskutočniť zmeny.

Skúsenosti a zdravý rozum manažérov varujú, že väčšina projektov obsahuje prvky neistoty a r.

Najefektívnejší spôsob ochrany proti r. a určenie spôsobu zníženia r. vychádza z analýzy faktorov r. a kvantifikácie r.

Jednotlivé stupne r. a  ich hodnoty:

1. stupeň : nízke r. =0,02*stredná hodnota
2. stupeň : stredné r. =0,05*str.h.
3. stupeň : veľmi vysoké r.  vyššie ako 0,3*str.h.

(treba použiť normálne rozdel.)

STRUČNÝ PREHĽAD PROGRAMOV. PROJEKTOV

V súčasnosti modelovanie r.  na trhu

1. @ Risk for Microsoft Project – plánovanie proj., projekt sa realizuje po etapách, čas. harmonogram sa dá veľmi podrobne naplánovať

(filozofia je adekvátna @ Risku z cvičení), definujem kľúčové parametre plánu ako distribučné fcie

1. Crystal Boll – software – pracuje v prostredí Excelu, má veľa spoločné s @ Riskom, ale je menej flexibilný, obsahuje distribučné fcie v oddelených oblastiach, sú sprístupnené cez špeciálne rozhranie

1. Predict !- samostatný prostriedok, veľmi drahý, ponúka podobné rozdelenia ako @ Risk

1. Monte Carlo – najvýkonnejší, najpravdepodobnejší, najdrahší, vyžaduje veľa času na zvládnutie

I Z O L O V A N É   H O D N O T E N I E   R I Z I K A (IHR)

2 aspekty hodnotenia :

1. Hodnotenie r regiónov a štátov
2. Hodnotenie r jednotlivých produktov

Pri IHR izolovane hodnotíme r a izolovane výnosnosť pod.proj.

IHR predpokladá bodové hodnotenie jednotl. faktorov r, tieto body sa spočítajú alebo sa používa vážené hodnotenie faktorov r – každému faktoru r sa priradí urč. váha. ( čím je novosť produktu vyššia, tým je menšie r)

1. Hodnotenie r regiónov a štátov

Súčasné obd. je char. globalizáciou, internacionalizáciou kapitálu, nadnár. spoločnosti, nie každý región má rovnaké podmienky

Využívajú sa príležitosti spojené s investovaním v zahraničí. Je dôležité ohodnotiť príležitosti a r jednotl. krajín a regiónov. Používa sa bodová stupnica na hodnotenie faktorov r. Krajina, kt. má veľké r pre investovanie, je ohodnotená veľmi nízko (0), najatraktívnejšia krajina je ohodnotená vysoko(100)-zahr. investície nie sú  vystavené žiadnemu r.

Komerčné inštitúcie na hodnotenie r :

zdroj info: Multinational Risk Assesment Strategy and Management Strategies for Investment and Marketing Decision

Systém bodov. hodnotenia r :

1. pol. stabilita
2. ek. stabilita
3. menová a kurzová stab.
4. repatriácia kapitálu a zisku
5. ochrana technológie

Oceňovanie pod. r z hľ. jednotl. štátov sa stáva významnou súčasťou strategického riadenia našich firiem.

Ex. viacero možností ako hodnotiť r regiónov a štátov:

1. Niektoré firmy majú vl. oddelenia na hodnotenie r regiónov a štátov.
2. Využiť správy špecializ. inštit. - komerčné  firmy :

1. Frostand Sullivan
2. Business International Corporation
3. International Report

3. ex. aj nekomerčné výskumné ústavy a inštitúty v rámci univerzít, správy sú aj na Internete (Kolumbijská univerzita)

1. Frostand Sullivan

Poskytuje  správy 2 druhov:

1. prognózy pre viac ako 80 štátov na obd. bud. 18 mesiacov – 1. riadok
2. prognóza na obd. najbližš. 5 rokov – 2. riadok

- vždy pre každú kraj. sú 2 riadky

- tieto výsledky majú verbálny charakter, sú priradené body pre každú verbálnu charakteristiku

poskytuje tiež prognózy pre viac ako 80 štátov na 18 mes., poskyt. prehľad niekoľkých vybraných aspektov r:

pravdepodobnosť, s kt. bude urč. pol. režim v danom obd. pri moci, nebezpeč. pol. nepokojov

ohodnotenie r 3 druhov : r fin. transferu

                                       r priam. investícií

                                       r exportu do daných kraj. – skúmajú sa rôzne colné bariéry, úverová situácia                        

                                                                                    v kraj.

krajina          najpravdep.      termín posl.         nebezpeč.pol.          ohodnotenie r

                    pol. režim         aktualizácie          nepokojov              1,2,3 (od 1-12)

Dánsko        Lib.koal.50%       6.1.98                   malé                         2   1   1

                   Lib.koal.50%                                    malé                         2   1   2

Pre túto firmu pracuje 250 expertov, majú bohaté zahr. kontakty, ponúka pravidelne aktualiz. správy

( číselné každý mes., verbálne raz ročne)

Oba druhy správ spoločne so seminármi, konzultáciami tvoria integrovaný komplex služieb- firma predáva za poplatok 4000$ ročne.

1. Business IC

46. lacnejšia firma, poplatok 1700

Uplatňuje iný prístup. Celkové hodnotenie r kraj. vychádza z rešpektovania 56 charakteristík :

26 faktorov r ( pol. stab., postoje hl. opoz. skupín, zahr. zadĺženosť)

15 faktorov r sa vzťahuje k prílež. napr. úroveň a výnosnosť zahr. investícií, záujem o zahr. investície

15 faktorov r má operačnú povahu napr. kvalita legislatívy, infraštruktúry, zdanenie zisku, disponibilita prac. síl, kvalif. úroveň prac. síl

Prognózy sa poskyt. na obd. 5 rokov, faktory sa hodnotia v 10 bod. stupnici, celk. hodnotenie príťažlivosti alebo r sa stanoví ako vážený súčet ohodnotenia jednotl. faktorov : 0 – vysoké r

                                                                                                                           100 – najvýhodnejší proj.

Kvantit. hodnotenie je sprevádzané aj verb. komentárom. Správy sa robia pre 70 kraj. sveta – každý štvrťrok, aktualizované vzhľadom k pol. vývoju v jednotl. kraj.

1. International R

47. faktory r sa vzťahujú k 3 oblastiam: pol

                                                               fin              r

                                                               ek

pol. r – 13 faktorov : občianske vojny, terorizmus, korupcia, rasové nepokoje,...

fin r   - 5 faktorov : kolísanie devíz. kurzov, možnosť vyvlastnenia majetku

ek r   - 6 faktorov : infl., nerovnováha plat. bilancie

vážený súčet faktorov r : stupne r   od   1 – 10

                                       váha pol faktorov 50

                                                fin                25

                                                ek                 25

48. pre 50 kraj., polročná aktualizácia, predplatné 2500

Využívať služby uvedených firiem je vhodné pre malé a str. spoločnosti, kt. nemajú dostatok prostriedkov pre zaistenie týchto info vl.silami. Užitočné to však môže byť aj pre veľké spol., kt. vykonávajú vl. vyhodnocovanie r spojeného s medzinár. operáciami – buď ako potvrdenie alebo korekciu hodnotenia. Prednosti služieb špecializ. firiem : prehľadnosť, zrozumiteľnosť poskyt. vyhodnotení, vysoká spoľahlivosť, zabezpečujú systematické vyhodnotenie

Pri štátnych útvaroch : možné skreslenie info, lobbist. vplyvy.

Úlohou podniku je vhodne integrovať vyhodnotenie r do svojho rozhodovania, podn. aktivít

Ďalším príkladom bodového syst. hodnotenia r môže byť hodnotenie úverov. r jednotl. štátov, kt. organizuje časopis Institutional Investor(II) – uverejňuje vyhodnotenie 2 x do roka:

schopnosť jednotl. štátov splácať prijaté úvery : 100 bodov – úplná úverová dôveryhodnosť

0 bodov – úplná neschopnosť splácať úvery

Hodnotenie robia popredné svet. banky (asi 100), pričom žiadna nehodnotí svoju materskú kraj.

Výsledné hodnotenie je dané vo forme II credit rating :

poradie         krajina              hodn.body            zmena za 6 mes.        zmena za rok

1.                 Japonsko               92,2                          0,3                             0,1

2.                Švajčiarsko            91,3                         -0,7                            -0,5

Hodnotenie sa uskut. na základe 100 ukazovateľov, medzi ktoré patria:

otázky pol.stab., menov.vývoja, infl.tendencie, ek.prostredie, postoj stability a pozícia vlády, popularita a postavenie známych osobností vo svete

Hodnotí sa  viac ako 125 regiónov, stanovuje sa poradie jednotl. regiónov (záp. Eur., Afrika)

Okrem celk. postavenia štátov sa sleduje aj vývoj štátov, indikuje sa zlepšenie resp. zhoršenie vývoja. Hodnotí sa na základe váženého priemeru, najväčšiu váhu majú banky, kt. majú najväčšiu sieť pobočiek vo svete a kt. majú prepracov. syst. hodnotenia úverových rizík.

2.   Hodnotenie r nových produktov

Pre ohodnotenie r nového produktu  je potrebné navrhnúť bodovú stupnicu.

tab.: ohodnotenie faktorov r nových  produktov

- faktor môže nadobúdať 4 úrovne, ktorým zodpovedá určité bodové ohodnotenie r

Celk. ohodnotenie r nového produktu stanovíme tak, že sa spočítajú bodové ohodnotenia, zodpovedajúce úrovniam jednotl. faktorov r vo vzťahu k hodnotenému produktu.

tab.:  ohodnotenie r nových produktov A a B

Z tab. vyplýva, že miera r produktu A, predstavujúceho napodobnenie produktu inej firmy je väčšia ako r B, predstavujúceho nový výrobok s vysokým stupňom inovácie.

K uplatneniu tohto prístupu treba poznamenať :

1. Hodnotenie nového produktu nemožno chápať ako jednorázový proces, ale je potrebné ho opakovať v závislosti od výsledkov výskumu a vývoja. Najvhodnejšie je posudzovať r na záver iniciačnej fázy, kedy sú už k dispozície významné info tech. a trhovej povahy.
2. Hodnotenie r nového produktu má obj. aj subj. aspekty, preto by r mal hodnotiť tím odborníkov so skúsenosťami z vývoja nových výrobkov (negat. aj pozit. skúsenosti)
3. Pri hodnotení faktorov r s využitím stupnice je potrebné vychádzať zo vzájomného porovnania produktov s existuj. produktmi firmy a produktmi konkur. firiem. Celk. ohodnotenie produktu sa získa ako súčet bodového ohodnotenia jednotl. faktorov. Je potrebné posudzovať nielen celk. r nového produktu, ale aj ohodnotenie každého faktora zvlášť
4. Záverečné rozhodnutie o tom, či vo vývoji daného produktu pokračovať  alebo ho zastaviť, je potrebné založiť na posúdení jeho r a očakávaného výnosu.

P R Í S T U P Y    K    R I Z I K U                                          Prednáška                                                                            

Riziko nie je presne dané – manažér ho môže ovplyvňovať (eliminovať)

členenie aktivít manažéra orientovaných na znižovanie r :

1. aktivity orientované na oslabenie príčin vzniku r (ofenzívne prístupy redukcie r), napr. :  transfer r, využívanie sily
2. aktivity orientované na znižovanie negat. dopadov r (defenzívne prístupy), napr.: diverzifikácia, etapové rozhodovanie, poistenie

49. patria tu : 1.ovplyvniteľné faktory r (relat. ovplyvniť.)

                     2.všetky faktory r

Prístupy k znižovaniu r

1. diverzifikácia
2. etapové rozhodovanie
3. flexibilita
4. delenie r
5. poistenie
6. vyhýbanie sa r
7. využívanie sily
8. oslabenie informačného deficitu

1. vplyv diverzifikácie na znižovanie r

1. Projekty majú diskrétny char. (výsledok je úspech alebo neúspech Risk Discrete ({1\0};{0,5\0,5}))

súčasná realizácia     pravdep.  úplného neúspechu                          

1 projektu                   0,5

2 proj                          0,25              

3 proj                          0,125

4 proj                          0,0625

Projekty sú navzáj. nezáv., korelácia = 0

2. Projekty spojitej povahy (pozri teóriu portfólia)

u každého proj. treba vypoč. smer. odch. a str. hodn., maximaliz. str. hodn. očak. zisku, ex. obmedzuj. podmienky, výsledkom nie je len 1, ale skupina portfól. projektov, nejde iba o diverzifikáciu trhovú, produktovú, geograf. alebo regionálnu, treba sa zamerať aj na diverzifikáciu vo sfére dodáv., odber., úver., zdroj., devízovej – treba diverzifikovať každú sféru podnikateľskej činnosti, v kt. by mohlo dôjsť k jednostrannej závislosti

2. etapové rozhodovanie (ER)

50. metóda založ. na rozčlenení celého pod. proj. do niekoľkých etáp, realizácia každej nasleduj. etapy je závislá na výsledkoch predchádzajúcej

Pr.: realiz. pod. proj. spočívajúca vo vybudovaní výrobnej jednotky na výrobu urč. produktu. Ako najvýznamnejší faktor r bol stanovený dopyt po tomto novom produkte. Do úvahy prichádzajú 2 riešenia :

1. vybudovať takú výr. jednotku, kt. bude zodpovedať najpravdep. dopytu
2. etapová výstavba – v 1. etape vybuduje sa menšia výr. jedn., v prípade zvýš. dopytu je bude možné rozšíriť

Nástrojom pre túto metódu je rozhodovací strom. ER znižuje fin. r , v prípade menšieho dopytu pri menšej výr. jedn. sú fin. straty malé, ale zvyšujú sa invest. N na dobudovanie jednotky (vplyv infl.) v prípade rastúceho dopytu.

Prednosti : znižovanie nárokov na fin. prostriedky v 1. etape realiz. projektu (fin. zdroje sa rozkladajú do viac etáp), niekedy sa  v 1. etape zistí, že výrobok nemá budúcnosť  na trhu.

3. flexibilita

51. zameraná na znižovanie negat. dopadov výskytu urč. riz. situácií

Ide o výr. proj., kt. je spojený s takým výr. progr., kt. sa môže flexibilne prispôsobiť vzniknutým zmenám okolia. Umožňuje pohotovo odpovedať na predpokladané zmeny vývoja.

Flexibilitu pod. proj. zabezpečíme :

52. voľba výr. zariadenia a technológie, kt. nie úzko špecializ., má širší charakter
53. treba využiť vš. možné formy prenájmu
54. výr. program ovplyvňuje nákladová štruktúra – musí byť veľmi pružná na zmeny, čím je väčší podiel fix. N, tým menej je výroba flex.
55. flexibilita sa dosahuje skracovaním doby na prispôsobenie

4. delenie r

56. spôsob znižovania r, pri ktorom sa r rozdeľ. medzi 2 al. viac účastníkov, kt. sa spoločne podieľajú na realiz. pod. proj. alebo zámeru

Môže byť dosiahnuté viac. spôsobmi:

57. získaním nenávratných dotácií (podpory pre malé a str. podniky) – zainteresované št. subjekty
58. zakladanie spoločných podnikov

- účastníci znášajú spoločne negat. aj pozit. dopady

- kladný odpad sa prejavuje pri získavaní fin. prostriedkov, banky ocenia silu viac. účastníkov lepšie, skôr poskytnú prostriedky, hlavne vtedy, ak je medzi nimi nejaká významná firma

5. poistenie

59. patrí medzi špec. druhy prenosu r – r sa prenáša na poisťovňu

Poisťovňa kryje : úplne

                      čiastočne        podľa podmienok poistnej zmluvy – treba ju vyhotoviť tak, aby bola pre

podnikateľa výhodná ( netreba sa spoliehať len na pracovníkov poisťovne)

Poistné ide do N firmy, čím sa znižuje zisk, pri poistení treba prepočítať  jednotl. druhy poistenia – ako zvyšujú N firmy

6. vyhýbanie sa r

V prípade, ak by realizácia pod. proj. mohla viesť k neúspechu a k výraznému narušeniu fin. stability firmy, podnikateľ je oprávnený neprijať rizik. projekt. Systematické vyhýbanie sa rizik. pod. aktivitám však nemôže zabezpečiť trvalú pod. prosperitu v súč. podmienkach trh. E.

Určité pod. r treba prijať, pretože vyhýbanie sa r je spojené s nebezpečím straty konk. schopnosti a tým vyradenie z trhu.

7. využívanie sily

60. môžeme tu zaradiť viac rôznych aktivít – využívanie sily, dominantné postavenie na trhu, využitie konk. prednosti firmy

Niektoré aktivity sú založ. na tom, že podnikatelia vedia, že niekt. vládne inštit. majú kľúčovú úlohu pri budovaní podmienok bud. pod. činností – ak manažér vie, aké nariadenie vlády príde, môže to využiť vo svoj prospech. Medzi tieto aktivity patrí aj vytvorenie nákladovej skup. zameranej za alebo proti prijatiu urč. zákonov, legisl. opatrení

61. presadzovanie požiadaviek : na získavanie št. dotácií

                                                   výskum a vývoj proj.

                                                   kapitálové investície

                                                   využívanie lobist. skupín

                                                   blokovanie vstupu zahr. konk.

2 typy aktivít : 1. firma využije svoje prednosti, vytlačí slabšieho

                       2. menej čestné prístupy : tlaky, známosti pretláčané do vyšších pol. kruhov

8. oslabenie informačného deficitu

62. získavanie ďalších info – tým lepšie sú rozhodnutia v prospech zníženia r
63. rôzne druhy trh. analýz (výskum trhu)
64. získavanie info o konk. (bázy dát) – väčšie firmy majú prepracov. postupy na získavanie info o konk.

- tieto aktivity znižujú potenc. zisk cez zvyšovanie N (platí pre vš. prístupy znižovania r)

- najviac sa doporučuje používať diverzifikácia

PLÁN KOREKČNÝCH OPATRENÍ

65. dôlež. plán podniku, v pod. proj. môžeme skôr predvídať bud. situáciu, v predstihu môžeme navrhnúť opatrenia
66. je to potrebné urobiť v prípade nepriaznivého dopytu na trhu – pokles o 10%

                                       keď klesne cena o 5%                                                            ako sa odrazí                            

                                                                                                                                             v príjmoch

67. treba dbať, aby na to boli vytvorené rezervy fin. prostr.

DOKUMENTÁCIA PROJEKTU

68. ku každému proj. musí byť stručná dokumentácia
69. charakteristika identifikov. faktorov r s uvedením ich závažnosti, prehľad významných faktorov r, málo dôležitých faktorov r – pri tomto prehľade treba dbať na možnú synergiu faktorov (1 faktor spustí reťazovú reakciu)
70. prehľad činností orientovaných na odstránenie al. oslabenie príčin vzniku r
71. vymedzenie vš. kritérií, kt. slúžili pre hodnotenie pod. proj. ( zisk, cash flow, NPV, ...)
72. prognózy hodnôt neovplyvnit. faktorov r
73. charakterizovať rozdelenie každého faktora r – typ, parametre
74. vš. výstupy zdokumentovať – graf. výstupy, číselné charakteristiky rozdelenia výsledkov proj.
75. výsledky hodnotenia r proj. v podobe zdôvodnenia záveru prijateľnosti resp. neprijatia proj.
76. v prípade existencie viac. proj. – zdokumentovať výsledky celk. výhodnosti : projekty zoradiť podľa výhodnosti  a špecif. u každého projektu prednosti a nedostatky
77. prehľad opatrení orientovaných na znižovanie nepriazniv. dopadov r, ale len pri proj., kt. sú určené k realizácii
78. plány korekčných opatrení, kt. umožnia pohotové riešenie riz. situácií (nielen r ale aj príležitostí), ide o okamžité reagovanie
79. stanovenie podstatných faktorov, kt. bude potrebné v obd. realiz. proj. sledovať
80. vymedzenie foriem, spôsobov sledovania : plánované, skutočné, odchýlky
81. uviesť pracovníkov, kt. sa podieľali na analýze a hodnotení r proj., uvedenie pracovníkov zodpovedných za celú prípravu a voľbu proj.

Význam dokumentácie :

82. deklaruje jednoznačne a vopred riz. charakter podnikat. rozhodnutia
83. umožňuje reprodukovať proces prípravy a hodnotenia pod. proj. – základ pre posúdenie kvality prípravy a prípadnú hmotnú zainteresovanosť pracovníkov
84. umožňuje uchovať niekt. info poznatky a skúsenosti získané pri príprave pod. proj., možnosť využiť pri ďalšom pod. proj.

RETROSPEKTÍVNA ANALÝZA

85. slúži na systematické zhromažďovanie a využívanie skúseností z prípravy a realiz. pod. proj. v minulosti
86. je vhodné zamerať ju na stanovenie a zhodnotenie :

1. miery zhody zákl. predpokladov, z ktorých sa pri príprave proj. vychádzalo, zo skutočností, kt. nastali po realizácii daného proj.
2. miera zhody predpoklad. dopadov a účinkov daného proj.
3. významné faktory, kt. vyvolali problémy v rôznych štádiách realizácie proj.
4. spôsobov riešenia prípadných krízových situácií v priebehu fungovania projektu vo vzťahu k pracovným plánom korekčných opatrení
5. podstatných faktorov, kt. najviac prispeli k úspechu proj.
6. prínosu projektu pre realiz. celk. stratégie spoločnosti

Realizované proj. sa však spätne málokedy hodnotia, dôsledkom je potom malé využívanie poznatkov a skúseností plynúcich z neúspechu pri príprave, realiz. a fungovaní minulých pod. proj.

RIZIKOVÝ MANAŽMENT (RM)

87. nový, rýchlo sa rozvíjajúci vedný odbor

Ide o uplatnenie manažérskych vedomostí, skúseností a intuície v rámci systematického postupu prípravy a hodnotenia pod. aktivít (podporované aj modelovou a výpočtovou tech.)

Cieľom je vytvorenie systému ochrany proti rizikám, aby náklady na ochranu boli pre pod. subjekt optimálne a efektívne. Dáva odpoveď na otázku, ako hodnotiť pod. proj. a akými smermi sa má firma rozvíjať.

Zákl. prvky  RM :

1. zhodnocovanie miery r
2. kontrola r
3. financovanie r

RM zahŕňa komplexnú anal. riz. faktorov a riadenie r, náplňou ktorého sú predovšetkým tieto aktivity:

1. identif. faktorov r pod. proj.

1. stanovenie významnosti faktorov r
2. stanovenie miery r proj. a jeho hodnotenie
3. príprava a realiz. opatrení na zníženie nepriaznivých dopadov r
4. príprava plánu korekčných opatrní
5. dokumentácia prípravy pod. proj.
6. retrospektívna analýza

K hranici maxim. r sa blížime vtedy, keď máme slabý info systém a obmedzený rozsah možných rozhodnutí. Novú triedu manaž. info syst. tvoria systémy na podporu rozhodovania (SPR). V súvislosti s konkur. ek. prostredím vystupujú do popredia SPR pre hodnotenie r. Tradičný spôsob prípravy pod. proj. založ. na deterministických analýzach má malú info hodnotu a často môže viesť k nežiadúcim dôsledkom. (napr. pre malú firmu môže urč. pod. rozhodnutie predstavovať r, kt. by v prípade neúspechu mohlo viesť k bankrotu, na rozdiel od kapitálovo silnejšej firmy, kde možné straty v prípade neúspechu môžu byť kompenzované efektom z úspešnej realiz. ďalších riz. projektov)

Klasické prístupy hodnotenia r sú založ. na meraní vzťahov r a výnosov a vychádzajú z analýzy str. hodn. a rozptylu zvoleného kritéria hodnotenia pod. proj. Moderné prístupy sú orientované na portfóliové a viackriteriálne metódy založ. na stochastických modeloch – dôležité SPR – ich charakteristickou črtou je využitie konkrétnych matemat. modelov manažérom. (@Risk).

Proces rozhodovania sa dá vylepšiť komunikáciou kvantitatívnych a expertných prístupov – nový prístup – nové info systémy tzv. Exekutívne informačné systémy (EIS). Sú založ. na počítačových prostriedkoch, pomocou ktorých sa sprístupňujú, vytvárajú, uchovávajú a doručujú info pre použitie na základe  požiadaviek vrcholových riadiacich pracovníkov.