Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Podnikové financie

Podmikové financie (12005_12_14_19_35_43-otazky_z_pfbab.doc)

1.        Podstata a činnosť financií, finančná sústava a jej zložky, finančné vzťahy.

1.1        Podstata a činnosť financií

FINANCIE = vzťahy; (peniaze = nositeľ týchto vzťahov)

Financie sú hodnotové vzťahy, ktoré majú formu peňažných operácií, prostredníctvom, ktorých sa tvoria, rozdeľujú a používajú centralizované a decentralizované peňažné fondy, resp. peňažná masa. Nositeľom týchto vzťahov je ekvivalent – peniaze.

Pre existenciu financií je treba, aby existovali ešte ďalšie dva atribúty trhových vzťahov a to:

1. trhová výroba a trh tovarov,
2. peniaze.

Finančná veda ich skúma na troch úrovniach:

1. úroveň štátu (najväčší význam financií),
2. úroveň podniku,
3. úroveň obyvateľstva.

Účinnosť financií alebo účinnosť regulácií finančných vzťahov závisí od konkrétne uplatňovaného systému riadenia toho ktorého štátu. Podľa toho rozlišujeme:

1. kapitalistický model,
2. model trhovej ekonomiky,
3. administratívny,
4. ekonomický.

Funkcie financií:

1. stimulačná,
2. rozdeľovacia,
3. kontrolná,
4. zdrojovotvorná.

Členenie financií:

1.2        Finančná sústava a jej zložky, finančné vzťahy

Finančná sústava je sústava finančných orgánov a inštitúcií zodpovedných za tvorbu, rozdeľovanie a používanie centralizovaných a decentralizovaných fondov (peňažnej masy) a rovnako aj za finančnú politiku.

Finančná sústava uskutočňuje, organizuje a riadi primárnu finančnú činnosť a vykonáva sekundárnu finančnú činnosť.

Zložky finančnej sústavy a finančné vzťahy:

1. rozpočtová (vzťahy nenávratné);
2. úverovo-menová (vzťahy návratné a zúročiteľné);
3. poisťovacia (je podmienená návratnosťou a neekvivalentnosťou);
4. podnikovo-realizačná (dodávateľko-odberateľské vzťahy);
5. zložka obyvateľstva.

2.         Podstata peňazí a ich funkcie, peňažný obrat, peňažné operácie, mena a menová sústava.

2.1         Podstata peňazí a ich funkcie

Peniaze sú médiom (nositeľom) hodnotových vzťahov, ktoré pôsobia ako výmenný ekvivalent, či ako miera hodnoty realizovaných tovarov, prác a služieb. Uvádzajú do pohybu celý reprodukčný proces. V trhovej ekonomike sa reprodukčný proces chápe ako kontinuita troch vzájomne prepojených fáz:

1. fáza obstarania,
2. fáza výroby,
3. fáza realizácie (nezaobíde sa bez peňazí).

Peniaze delíme na:

1. PLNOHODNOTNÉ,

2. NEPLNOHODNOTNÉ:

1. zameniteľné za zlato,
2. nezameniteľné za zlato:

1. konvertibilné,
2. čiastočne konvertibilné,
3. nekonvertibilné.

Funkcie (plnohodnotných) peňazí:

1. miera hodnôt – je spojené meradlo cien (peňažnej jednotky) a slúži na meranie cien ostatných tovarov;
2. obeživo – peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov. Kúpa a predaj tovaru a jeho zaplatenie prebieha súčasne. Vystupujú tu vždy reálne peniaze;
3. platidlo – keď je kúpno-predajný akt časovo oddelený od platenia za dodaný tovar. Využíva sa v oblasti platobného a zúčtovacieho styku;
4. prostriedok akumulácie a úspor (funkcia POKLADU);
5. svetových peňazí – predovšetkým ZLATO, plní funkciu:

1. miery hodnôt,
2. všeobecného platidla,
3. materializácie spoločného bohatstva.

V súčasných moderných ekonomických teóriách hovoríme o troch poliach, kde sa peniaze prejavujú funkčne, tzv. triáda peňažných funkcií. Peniaze vstupujú ako:

1. zúčtovacia jednotka,
2. platobný prostriedok,
3. depozitný prostriedok.

2.2        Peňažný obrat

Úhrn peňažných platieb na určitom území (najčastejšie v štáte) za určité obdobie (najčastejšie za rok) vyjadrujeme pojmom peňažný obrat.

Základom peňažného obratu sú:

1. platby realizačné – sú tvorené realizačnými platbami, ide o DVOJSTRANNÉ OPERÁCIE, kde na jednej strane sú peniaze a na strane druhej je tovar,
2. platby trasférové (trasfér = pohyb, posun peňazí, ktorý nie je spojený s protipohybom tovarov).

2.3        Peňažné operácie

1. FIŠKÁLNE - verejné financie. Týkajú sa štátnej pokladnice, sú charakterizované tým, že zmena finančnej masy, ku ktorej dôjde zmenou fiškálnych operácií, je zmenou konečnou, po nej už nič nenasleduje. Majú obligatórny charakter a sú nenávratné. (napr. platenie daní, cla, súdnych a správnych poplatkov). Nemajú len jednostranný charakter: od ekonomického subjektov do ŠR, niekedy dochádza aj k opačnému toku: zo ŠR do ekonomických subjektov (dotácie a subvencie, štátne stavebné sporenie, do rozpočtových a príspevkových organizácií);
2. KREDITNÉ - bankovníctvo. Sú charakteristické tým, že zmena peňažnej masy v ich dôsledku, je zmenou dočasnou, prechodnou, majú návratný charakter a vždy sú fakultatívne – dobrovoľné;
3. ASEKURAČNÉ - Poisťovníctvo. Sú charakteristické tým, že za určitých situácií sú podobné ako fiškálne operácie a naopak, môžu byť podobné aj ako kreditné. Majú podmienenú návratnosť - zmena peňažnej masy spôsobená asekuračnou peňažnou operáciou môže byť niekedy v budúcnosti protichodne zmenená, avšak musí byť splnená určitá podmienka. Sú neekvivalentné - ak dôjde k návratnosti po splnení podmienky, tak vrátená suma je neekvivalentná, nezhoduje sa so sumou, ktorá bola zaplatená. Môžu mať obligatórny aj fakultatívny charakter (zákonné poistenie, dobrovoľné poistenie);
4. DOCHODKOVÉ - Financie obyvateľstva - podľa národného dôchodku, predstavujú vyplácanie dôchodkov. Môže ísť o pracovné, kapitálové alebo sociálne dôchodky;
5. VÝMENNÉ - tovarovo-peňažné. Existujú dve chápania:

1. tovar ako služby a materiálne statky, alebo
2. produkt ako tovar a služby. Sú spojené s protichodnou zmenou jeho majetku. Sú charakteristické pre podnikové financie. Nákup cenných papierov sa vyčleňuje a označuje ako sekuritné peňažné operácie, tieto sú typické pre burzovníctvo, finančný trh. Zmena peňažnej masy znamená nárast/pokles objemu cenných papierov ekonomického subjektu;

6. TRANSFORMAČNÉ - neznamenajú zmenu veľkosti peňažnej masy ekonomického subjektu, ale

1. zmenu štruktúry peňažnej masy (výmena domácej meny za cudziu);
2. zmenu hotovostných peňazí na bezhotovostné a naopak. Môžu existovať ako samostatná zložka peňažných operácií, ale aj ako súčasť iných peňažných operácií. Sú typické pre zmenárenstvo.

2.4         Mena a menová sústava

MENA je peňažná sústava štátu. Je to národná alebo medzinárodná forma peňazí, ktorá svojím vlastníkom zabezpečuje právny nárok na pomerný podiel z HDP. Z uvedenej definície vyplýva, že rozlišujeme menu na:

1. DOMÁCU,
2. ZAHRANIČNÚ.

a) Domáca mena má bankovo-úverový charakter, lebo rozhodujúca časť meny sa vydáva prostredníctvom úverovej emisie. Mena môže mať podobu:

1. hotovostných peňazí;
2. bezhotovostných peňazí (zmenky, šeky)

Z hľadiska vymeniteľnosti:

1. konvertibilná,
2. čiastočne konvertibilná,
3. nekonvertibilná.

Mena má dve hodnoty:

1. Nominálnu, ktorá sa funkciou času nemení, je to počet peňažných jednotiek vyrazených na minci alebo vytlačených na bankovke.
2. Reálnu – vyjadruje kúpnu silu peňazí, a táto sa s funkciou času mení. Podlieha hodnotovým výkyvom a inflácii.

b) Zahraničná mena sa zásadne člení na dve zložky, a to:

1. Valuty, ktoré predstavujú obeživo, t.j. mince a bankovky cudzích štátov. Ide o hotovostné zahraničné peniaze, ktoré sa v súčasnosti používajú takmer výhradne v zahraničnom cestovnom ruchu;
2. Devízy, ktoré predstavujú vlastné bezhotovostné zahraničné peniaze. Ide o platobné dokumenty, ktoré sú vyjadrené v cudzej mene a používajú sa v medzinárodnom styku.

MENOVÁ SÚSTAVA sa chápe ako spôsob vydávania peňazí do obehu a ich sťahovania z obehu platný v určitej krajine. Z historického hľadiska sa rozlišujú 3 najdôležitejšie druhy menových sústav:

1. Metalické (kovové) menové sústavy;
2. Úverové menové sústavy (obeh bankoviek zameniteľných za menový kov);
3. Papierové menové sústavy (obeh papierových peňazí).

1. Metalická, čiže kovová menová sústava je charakteristická tým, že v krajine obieha ako zákonné platidlo len kov vo forme kovových peňazí (drahé kovy). Pritom sa v každej metalickej sústave musí určiť:

1. menový kov,
2. peňažná jednotka,
3. spôsob razenia mincí, ktorý predstavuje určitý systém, ktorým sa mince nielen razia, ale aj vydávajú do obehu.

Mince môžu byť:

1. plnohodnotné,
2. neplnohodnotné.

O plnohodnotné mince ide v takom prípade, ak hodnota drahého kovu, z ktorého je minca vyrobená, zodpovedá aj hodnota na minci vyrazenej.

Neplnohodnotné mince sú charakteristické tým, že ich reálna hodnota je nižšia ako hodnota, ktorá je na minci vyrazená.

2. Úverová menová sústava je založená na výlučnom alebo prevažujúcom obehu úverových peňazí – bankoviek. Bankovky sa dostávajú do obehu hlavne tak, že emisná banka reeskonduje obchodné zmenky. Obeh bankoviek nie je vlastne samostatnou menovou sústavou, ale pri ich obehu ide o sústavu odvodenú od metalistických menových sústav.

3. Menová sústava papierových peňazí

Ak sú základom obehu peňazí papierové peniaze, ktoré nie sú zameniteľné za zlato, ide o menovú sústavu papierových peňazí. V takejto menovej sústave môžu mať z právnej stránky papierové peniaze formu:

1. štátoviek,
2. nezameniteľných bankoviek,
3. neplnohodnotných mincí.

V súčasnosti majú papierové peniaze väčšinou formu nezameniteľných bankoviek, ktoré vystupujú v obehu predovšetkým vo funkcii peňazí ako prostriedok výmeny. Pri obehu peňazí je dôležité, aby bola zabezpečená ich stabilná kúpna sila, a nie to aká je ich substancia z ktorej sú vyrobené.

3.         Podnik, subjekt a predmet podnikania; charakteristika podnikových financií; finančná politika podniku a ciele podnikateľskej činnosti. Podnikové financie a ich vzťah k peňažnej sústave.

3.1        Podnik, subjekt a predmet podnikania

Podnik je forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke s uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné uspokojenie potrieb.

S podnikom je nerozlučne spojený proces, ktorému hovoríme podnikanie. Podnikanie je sústavná činnosť uskutočňovaná podnikateľom, resp. podnikom, a to:

1. vlastným menom,
2. na vlastnú zodpovednosť,
3. na princípe hospodárnosti.

Subjekt prevádzkujúci proces podnikania je podnikateľ. Podnikateľom môže byť osoba:

1. zapísaná v obchodnom registri,
2. podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,
3. podnikajúca na základe iného ako živnostenského oprávnenia (podľa osobitných predpisov).

Úspešnosť podnikania možno charakterizovať ako schopnosť podnikateľa dosahovať optimálny zisk pri:

1. únosnej miery rizika,
2. zabezpečení nevyhnutnej miery likvidity.

Podniky možno deliť z rôznych hľadísk. Podľa predmetu podnikateľskej činnosti na:

1. výrobné (priemyselné a poľnohospodárske),
2. obchodné,
3. dopravné,
4. podniky služieb.

Podľa vlastníctva:

1. štátne,
2. komunálne,
3. družstevné,
4. súkromné.

Formy spoločného podnikania:

1. podnik s rozhodujúcim vplyvom,
2. podnik s podstatným vplyvom,
3. skupina podnikov,
4. združenie (nemá právnu subjektivitu).

3.2         Charakteristika podnikových financií

Podnikové financie predstavujú množinu peňažných vzťahov smerovaných tak do vnútra ako aj do okolia podnikateľského subjektu. Zmyslom je:

1. efektívne využívanie potencionálnych zdrojov a ich racionálneho investovania;
2. efektívne získavanie zdrojov z okolitého ekonomického priestoru a ich racionálne využívanie pri naplňovaní predmetu svojej činnosti;
3. racionálne prerozďeľovanie vytvoreného HV s ohľadom na potreby rozvoja;
4. eliminovanie podnikateľských rizík a potencionálnych výkyvov.

3.3        Finančná politika podniku a ciele podnikateľskej činnosti

Finančná politika predstavuje vedome organizovanú činnosť orgánov a inštitúcií pri tvorbe, rozdeľovaní, používaní centralizovaných a decentralizovaných (centrálnych a necentrálnych) peňažných fondov (ministerstva financií, centrálna banka, komerčné banky). Stanovujú sa tu globálne a čiastkové ciele a zabezpečenia týchto cieľov prostredníctvom ďalších politík.

Finančná politika je súčasťou ekonomickej politiky štátu a rozdeľuje sa na:

1. finančnú politiku rozpočtovú (príjmová a výdavková),
2. finančnú politiku úverovo-menovú (úverová, úroková, depozitná, menová),
3. finančnú politiku poisťovaciu (osobného, majetkového poistenia),
4. finančnú politiku podnikovú (získavanie zdrojov, dividendová).

Pomocou týchto politík sa zabezpečujú ciele finančnej politiky.

Finančná politika je súbor systémových opatrení na presadzovanie účelových zámerov v hospodárskej politike štátu. Delí sa na:

1. reštriktívna politika (útlm ekonomického rastu);

1. v rozpočtovej oblasti - uplatňuje zvyšovanie daňového zaťaženia;
2. v úverovej oblasti - zvyšovanie úverovej miery a skracovanie lehôt splatnosti úveru.

(dane rastú, úroková miera klesá, klesanie lehôt splatnosti úveru)

2. expanzívna politika (zvyšovanie ekonomického rastu)

1. v rozpočtovej oblasti – znižovanie daňového zaťaženia, zvyšovanie subvenčných tokov;
2. v úverovej oblasti – znižovanie úrokovej miery, predlžovanie lehôt splatnosti úverov.

(dane klesajú, subvencie rastú, klesajú úrokové miery, rast lehôt)

3. neutrálna politika (konzervuje dosiahnutý stav)

Ciele podnikateľskej činnosti:

1. maximalizácia zisku,
2. maximalizácia tržieb z predaja,
3. dosiahnutie uspokojivej úrovne zisku,
4. dosiahnutie cieľového podielu na trhu.

Ciele súvisiace zo ziskovosťou:

1. prežitie firmy,
2. udržanie počtu zamestnancov,
3. stabilita príjmov a podniku,
4. maximálne uspokojenie vlastníkov – akcionárov,

- rast trhovej hodnoty podniku.

3.4        Podnikové financie a ich vzťah k peňažnej sústave

Podnikové financie sú hodnotové vzťahy, ktoré majú charakter peňažných operácií, do ktorých produkt vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, ich alokovaní (umiestňovaní) do jednotlivých zložiek majetku podniku a pri tvorbe a rozdeľovaní hospodárskeho výsledku. Zaoberajú sa pohybmi peňazí vyvolávanými podnikateľskou činnosťou.

Úlohy podnikových financií:

1. financovanie, získavanie finančných zdrojov;
2. investovanie, alokácia zdrojov do majetku;
3. efektívne a rentabilné využívanie;
4. optimálne rozdelenie hospodárskeho výsledku.

4.         Finančné rozhodovanie podniku, základné kategórie využívania pri finančnom rozhodovaní.

4.1        Finančné rozhodovanie podniku

Základom každého moderného riadenia je rozhodovanie. Vo finančnom rozhodovaní výsledok často závisí od faktorov, ktoré nemožno merať, resp. máme neúplné informácie. Finančné rozhodovanie podniku predstavuje konkrétnu náplň procesu formulovania a realizácie finančnej politiky podniku. Ide o proces, ktorý začína formuláciou problému a končí výberom jednej možnosti z možných alternatív („výber optimálneho variantu riešenia“).

Ide o problémy súvisiace s pohybom kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov – rozhodujúcim kritériom je ako prijaté riešenie prispeje k plneniu cieľov podniku.

Finančné rozhodovanie je súčasťou podnikového rozhodovania, vychádza z týchto princípov:

1. „väčšie bohatstvo je lepšie ako menšie“;
2. „skôr je lepšie ako neskôr“;
3. „je výhodné mať možnosť voľby“.

Základné problémy pri finančnom rozhodovaní, ktoré je potrebné riešiť, sú:

1. koľko kapitálu treba na činnosť podniku,
2. odkiaľ sa potrebný kapitál získa,
3. kam, do čoho kapitál umiestniť,
4. ako rozdeliť finančný výsledok.  

Informácie sú nevyhnutnou podmienkou správneho finančného rozhodovania.

4.2        Základné kategórie využívania pri finančnom rozhodovaní

Základné kategórie využívané pri finančnom rozhodovaní:

1. ZISK – charakterizuje efektívnosť používania podnikového kapitálu. Je zdrojom financovania podniku. Zisk neznamená vždy viac peňazí. Pri posudzovaní finančného rozhodovania je treba hodnotiť nielen ziskovosť, ale aj vplyv na pohyb peňazí.

2. PEŇAŽNÉ PRÚDY V HOTOVOSTI (cash-flow) – je kľúčová kategória pri otázkach platobnej schopnosti, likvidity a investičných rozhodnutiach. Rozoznávame:

1. netto CF = pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov. Hodnotí hospodárenie podnikov, pričom je to prebytok príjmov nad výdavkami;
2. bruto CF = všetky druhy peňažných príjmov a výdavkov podniku.

Rozdiel medzi ZISKOM a NETTO CF je daný rozdielom medzi výnosmi a peňažnými príjmami a rozdielom medzi nákladmi a peňažnými výdavkami.

3. ČASOVÁ HODNOTA PEŇAZÍ – pri finančnom rozhodovaní nezáleží len na sumách peňažných príjmov a výdajov, ale aj na rozložení v čase. „Hodnota v súčasnosti je iná ako v budúcnosti“

Veľkosť rozdielu ovplyvňuje inflácia a výnosnosť investovania peňazí.

4. ÚROK, ÚROKOVÁ MIERA;

5. PRIEMERNÁ MIERA VÝNOSU,

6. NÁKLADY ALTERNATÍVNYCH PRÍLEŽITOSTÍ;

7. RIZIKO A NEISTOTA.

5.         Majetok podniku, delenie a význam pre podnikateľskú činnosť, kolobeh majetku, reálne peňažné toky pri rôznych spôsoboch platby, platobný styk.

5.1        Majetok podniku, delenie a význam pre podnikateľskú činnosť

Majetok je súhrn hmotných a nehmotných majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, peňazí), oceniteľných práv a iných hodnôt, ktorými disponuje podnikateľ a ktoré slúžia na zabezpečovanie podnikateľskej činnosti.

Majetok a práv k nemu viazaných v užšom slova zmysle tvorí:

1. obchodný majetok,
2. obchodné imanie,
3. čisté obchodné imanie.

Obchodný majetok je súhrn majetkových hodnôt, ktoré dispozične patria podnikateľovi a sú určené len na podnikanie.

Obchodné imanie je súhrn obchodného majetku a záväzkov, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

Čisté obchodné imanie predstavuje obchodný majetok znížený o sumu záväzkov, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

Delenie majetku:

A) z hľadiska povahy:

1. hmotný (hnuteľný a nehnuteľný),
2. nehmotný.

B) z hľadiska spôsobu obnovy:

1. hmotný investičný majetok (odpisovaný a neodpisovaný),
2. nehmotný investičný majetok.

C) z hľadiska času a prenosu hodnoty:

1. dlhodobý (INVESTIČNÝ),
2. krátkodobý (OBEŽNÝ).

5.2        Kolobeh majetku

Pre majetok zapojený do podnikateľskej činnosti je charakteristická právna dynamika, t.j. premena jeho foriem, ktorá sa riadi istými zákonitosťami. Proces vzájomnej premeny jednotlivých foriem majetku sa odohráva v 3 fázach:

1. obstaranie,
2. výroba,
3. realizácia.

5.3        Reálne peňažné toky pri rôznych spôsoboch platby

V podnikateľských subjektoch možno pozorovať ako kontinuitne v čase riadiac sa určitým algoritmom „preteká“ majetok meniac svoju podobu. Rozoznávame dva výrazné toky prúdov:

1. toky REÁLNE,
2. toky PEŇAŽNÉ.

Reálne toky (RT) predstavujú určitý objem výrobkov, prác, resp. služieb, ktoré sa vo vymedzenom časovom limite od času t0 po čas tn pretransformujú z jednej majetkovej formy na formu inú (napr. výrobné zásoby, povedzme materiál na hotové výrobky).

Peňažné toky (PT) predstavujú určitý objem peňazí, ktorý sa dá do pohybu v určitom vymedzenom časovom limite.

Je zrejmé, že prítomnosť reálnych tokov vyvolá v určitom časovom posune vznik peňažných tokov. Dôležitý pritom je tak objem pretekajúcich médií (reálnych či peňažných) a čas, za ktorý sa tieto toky zrealizujú, ako aj technika platby.

Technika platby:

1. pohľadávka (peniaze),
2. zmenka (v dobe dospelosti úhrada peniazmi, po dobe splatnosti peniaze + sankcia);
3. zmenky – eskont zmenky (úhrada).

Vznik pohľadávky voči odberateľovi - po uplynutí doby splatnosti pohľadávky, odberateľ ju vyplatí (vyrovná záväzok);  

V prípade dočasnej platobnej neschopnosti je možné zvoliť techniku prostredníctvom ZMENKY, ktorú vystaví dodávateľovi odberateľ:

a) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje a v deň splatnosti predloží na úhrade;

b) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje, ale pretože sa sám dostane do likvidačných ťažkostí predá ju banke hlboko pred dňom jej dospelosti (eskontácia zmenky);

c) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje a vzápätí ňou zaplatí (cez indosament) svoj dlh inému dodávateľovi.

5.4        Platobný styk

Platobný styk predstavuje realizáciu hotovostných a bezhotovostných finančných transferov medzi právnickými (fyzickými) subjektami prostredníctvom bánk alebo finančných inštitúcií a medzi nimi navzájom.

ČLENENIE PLATOBNÉHO STYKU:

Členenie platobného styku možno vykonávať podľa rôznych hľadísk, ako napr.:

1. druh použitého platobného nástroja

hotovostný platobný styk, bezhotovostný platobný styk

2. územné hľadisko

tuzemský platobný styk, zahraničný platobný styk.

3. počet subjektov v platobnom procese

medzibankový platobný styk, vnútrobankový platobný styk.

Hotovostný platobný styk - platobný styk vo svojej hotovostnej forme predstavuje odovzdanie a prevzatie bankoviek a mincí v hotovosti. Je realizáciou presunu platidiel od jedného subjektu k druhému, a to aj bez účasti bánk.

Bezhotovostný platobný styk - je podmienený založením a vedením účtu klienta v banke. Proces zaplatenia platby sa realizuje prevodom z účtu na účet a jeho účtovým zápisom.

Účastník platobného styku bezhotovostnou formou má možnosť využiť širokú škálu platobných nástrojov, (napr. príkaz na úhradu, príkaz na in kaso, šek, zmenku, dokumentárny akreditív, platobnú kartu), pričom prevod peňazí sa uskutočňuje len na účtoch zúčastnených partnerov prostredníctvom bánk.

Nevyhnutnou podmienkou pri vyu žívaní bezhotovostného platobného styku je otvorenie účtu v banke.

Medzi základné druhy účtov patrí:

1. kontokorentný účet,
2. bežný účet,
3. sporožírový účet.

Tuzemský platobný styk (domáci alebo korunový platobný styk) - je realizovaný medzi bankami jedného štátu (vrátane pobočiek zahranič ných bánk).

Zahraničný platobný styk - realizujú klienti bánk a banky rôznych štá tov.

Medzibankový platobný styk - je uskutočňovaný medzi klientmi dvoch rôznych peňažných ústavov. Banky používajú rôzne druhy softvérov, ktoré spravidla nie sú navzájom kompatibilné, a preto je nevyhnutné dodržiavať isté pravidlá, ktoré umožňujú zasielanie a zúčtovanie platieb z jednej banky do druhej.

Medzibankový platobný styk sa v rámci SR realizuje výhradne pros tredníctvom clearingového centra, ktorým je Bankové zúčtovacie cen trum Slovenska, a.s.

Vnútrobankový platobný styk - predstavuje v podstate zúčtovanie medzi centrálou banky a jej pobočkami. Jeho budovanie je internou zá ležitosťou každej banky. Národná banka Slovenska do organizácie vnú torného systému zúčtovania bezhotovostných prevodov banky nezasa huje.

REALIZÁCIA PLATOBNÉHO STYKU

Existencia kvalitného systému platobného styku a jeho zúčtovanie je jed ným zo základných predpokladov úspešného fungovania peňažného ústa vu.

Druhy účtov

Vo všeobecnosti definujeme účet ako technickú pomôcku banky na zobrazenie stavu cudzích zdrojov alebo na zachytenie príjmov a výdavkov klienta.

Účty, na ktorých dochádza k bezhotovostným platobným operáciám, majú rôzny charakter.

1. Bežný základný účet – charakteristickým znakom je dodržiavanie kre ditného, zmluvne dohodnutého zostatku peňažných prostriedkov;
2. Kontokorentný účet – zriaďujú sa pre osvedčených klientov s potrebnou garanciou krytia debetného zos tatku. Pri čerpaní v debetnom pásme nahra dzujú funkciu revolvingového úveru;
3. Vkladový účet – dlhodobé sporenie, nie je na ňom vykonávaný bežný platobný styk;
4. Osobný účet – široká škála použitia (nie je možné ho použiť na podnikateľské účely);
5. Úverový účet – je určený pre poskytovanie pôžičky alebo úveru klientovi, je upravený príslušnou zmluvou;
6. …

Platobný styk predstavuje vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými ekonomickými subjektami, dochádza k 2 javom:

1. platenie je dôsledok výmenných operácií (dvojstranné operácie = dodávateľsko-odberateľské vzťahy);
2. vyrovnávanie finančných záväzkov (platenie cla, daní, úrokov, = jednosmerná operácia).

Podľa času PS:

1. Promptné platenie (platenie ihneď) – vylučuje riziko z nezaplatenia;

2. Platenie v zákonných, resp. v zmluvne dohodnutých lehotách (v reálnom čase);

3. Platenie s využitím obchodného (dodávateľského) úveru – ide tu o platenie výlučne zmenkami.

Podľa toho, ktorý zo subjektov dáva príkaz na platenie:

1. úhradová forma (príkaz dáva odberateľ),
2. inkasná forma (príkaz dáva dodávateľ).

MECHANIZMUS PS

Platenie je proces, ktorý má svoje zákonitosti vyplývajúce z právnych noriem a tiež podmienok dohodnutých medzi účastníkmi platenia v zmluvách. Povinnosť platiť vzniká z dvoch príčin:

1. zákonná povinnosť,

2. zmluvná povinnosť.

Forma platobného styku závisí od toho, kto dáva popud k platobnému styku:

A) forma PREVODNÁ = popud dáva odberateľ,

B) forma INKASNÁ = popud dáva dodávateľ,

C) BEZ DOHODY = ARBITRÁŽ (nezhoda), popud dáva arbitrér (súd).

6.        Finančná analýza podniku, metódy a cieľ, ukazovatele finančnej analýzy, likvidita, aktivity, stability, rentability.

7.         Finančné potreby z hľadiska príčin vzniku, zdroje financovania podniku, získavanie majetku z vlastných zdrojov, samofinancovanie,  financovanie z odpisov a ostatné zdroje financovania.

8.         Získanie finančných zdrojov úverovou formou, rozdelenie úverov podľa účelu, času a formy úroku, vymedzenie a delenie.

BANKOVÉ ÚVERY

Predstavujú najbežnejšie a najčastejšie používané zdroje financovania podniku.

Môžeme ich rozdeliť:

1. z hľadiska doby splatnosti:

1. krátkodobé,
2. strednodobé,
3. dlhodobé.

2. podľa toho, na akých účtoch sú poskytované:

1. korunové,
2. devízové.

3. podľa toho, z čoho sa splácajú:

3. kapitálové,
4. finančné.

Krátkodobé bankové úvery

Medzi krátkodobé bankové úvery zaraďujeme úvery, ktorých doba splatnosti nepresiahne dĺžku jedného roka. Patria sem tieto úvery:

1. lombardný úver,
2. zmenkový úver,
3. kontokorentný úver,
4. ručiteľský úver,
5. preklenovací úver,
6. úver na pohľadávky od odberateľov,
7. úver na vytvorenie akreditívu.

Lombardný úver

Je to krátkodobý úver na zálohu hnuteľných vecí, najmä cenných papierov, drahých kovov alebo určitých druhov tovarov.

Zmenkový úver

Pri zmenkovom úvere má rozhodujúci význam zmenka. Zmenka podlieha pravidlám zmenkového a šekového pravidla, pričom ju môžeme definovať ako cenný papier, v ktorom sa vystaviteľ zmenky zaviaže písomnou formou, že zaplatí alebo dá príkaz tretej osobe, aby určitú sumu zaplatila v určitej dobe a na určitom mieste. V závislosti od spôsobu a využitia zmeniek sa rozlišujú nasledovné druhy zmenkových úverov:

1. zmenkový eskontný úver – hlavný princíp úveru spočíva v tom, že banka od zákazníka odkupuje krátkodobé cenné papiere pred dňom ich splatnosti. Väčšinou sa jedná o nákup zmeniek alebo eskont faktúr, kupónov a iných krátkodobých cenných papierov. Výnosy banky z týchto obchodov je úrok /diskont/, ktorý si zráža z hodnoty, na ktorú príslušný cenný papier znie.
2. negociačný úver – predstavuje modifikáciu eskontného úveru pre zahraničný obchod. Špeciálna listina, ktorá sa pri úvere využíva, nazýva sa poverovací list.
3. akceptačný úver – podstata je založená na získaní lepšie obchodovateľnej zmenky spôsobom, že ju niekto dôveryhodnejší akceptuje. Za túto službu si daný subjekt /banka/ zráža z hodnoty zmenky úrok /diskont/.
4. rambourský úver – je modifikáciou akceptačného úveru pre zahraničný obchod.

Kontokorentný úver

Podstata spočíva v tom, že podnik disponuje zvláštnou formou bežného účtu, tzv. kontokorentom. V prípade, že si podnik vyberie z účtu viac prostriedkov ako je jeho zostatok na účte, dostane sa do debetu. Následne z prečerpanej sumy musí banke platiť úroky. Poznáme dve formy tohoto úveru:

1. debetnokontokorentný – banka za predpokladu, že podnik predchádzajúci úver splatil a určitú dobu vykazoval na účte kreditný zostatok  stanoví úverový rámec.
2. kontokorentný – jeho podstatou je, že klient môže byť počas celého roka v debete, pričom úver musí splatiť do konca roka. Jeho výhodou je možnosť čerpania prostriedkov vždy, keď vznikne klientovi úverová potreba a úroky platí len za úver, ktorý bol skutočne použitý.

Ručiteľské úvery

Vo väčšine prípadov sa tento úver poskytuje len klientom, u ktorých je veľmi malé riziko, že sa dostanú do finančnej tiesne. Jeho podstata je založená na tom, že sa banka za svojho klienta zaručí uhradiť jeho záväzok v prípade dlžníkovej insolventnosti.

Preklenovací úver

Je používaný hlavne v agrorezorte a jeho cieľom je pomôcť preklenúť časové obdobie medzi aktuálnou potrebou finančných zdrojov a ich očakávanou tvorbou v neskoršom období.

Úver na pohľadávky od odberateľov

Ak podniku  chýbajú prostriedky na uhradenie svojich záväzkov je nútený hľadať cestu na vysporiadanie sa s daným stavom. Ako jedna z možností je používaný úver na pohľadávky od odberateľov. Je možné ho využiť ak má podnik doposiaľ nesplatenú pohľadávku a nádej, že mu bude v dohľadnej dobe uhradená, je veľmi reálna. V danom prípade mu banka úver poskytuje až do výšky pohľadávky, aby  mohol svoje záväzky zaplatiť. Ide o najčastejšiu formu úverovania.

U nás sa poskytovali tri druhy úverov na pohľadávky:

8. úver na pohľadávky od odberateľov v tuzemsku,
9. úver na pohľadávky v zahraničí,
10. úver na pohľadávky po dobe splatnosti.

Úver na otvorenie akreditívu

Tento typ úveru je často využívaný ako forma platobného styku v zahraničnom obchode. Využíva sa ak dodávateľ nepozná svojich odberateľov a nemá v nich plnú dôveru. Vtedy dodávateľ oznámi svojmu partnerovi, že je mu ochotný tovar dodať za podmienky, že mu bude otvorený akreditív. Realizuje sa to nasledovne – odberateľ požiada svoju banku, aby zablokovala časť peňažných prostriedkov na jeho účte v prospech dodávateľa a zároveň mu to oznámila. S takto zablokovanými prostriedkami nemôže odberateľ po určitú dobu disponovať. Naproti tomu sú tieto prostriedky plne k dispozícii dodávateľovi, pokiaľ splní podmienky akreditívu.

ÚČELOVÉ ÚVERY

Banky okrem vyššie uvedených úverov poskytujú aj krátkodobé úvery formou účelových úverov. Patria medzi ne:

11. úver na investičné potreby použiteľný na nákup nehnuteľností, strojových zariadení a pod.
12. úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov. Bankou je poskytovaný len výnimočne a poskytuje sa klientom, ktorý sa v dôsledku mimoriadnych okolností alebo výkyvov v hospodárení dostali do platobných ťažkostí. Jeho splatnosť je do 30 dní a v súčasnosti je využívaný v obmedzenej miere. Ide o značne rizikový úver, čomu zodpovedá aj vysoká úroková sadzba a zintenzívnená banková kontrola.

Revolvingový úver

Jeho objektom sú všetky druhy držaných aktív. Je to úver obnovujúci sa do pôvodnej výšky. Existujú dve formy:        

1. obratová,
2. zostatková.

Obratová forma je charakterizovaná tým, že sa dohodne úverový limit a banka spláca z tržieb, ktoré automaticky nabiehajú na tento účet. Zostatková forma je, ak banka poskytne úver jednorázovo vo výške limitu. Spláca sa z bežného účtu. Pri revolvingovom úvere je každé prekročenie limitu považované za nový úver a pri každom nedočerpaní limitu má banka právo účtovať si penále.

Strednodobé a dlhodobé úvery

Tieto druhy úverov sa využívajú najmä pri financovaní väčších investičných projektov. Medzi strednodobé úvery zaraďujeme úvery, ktorých doba splatnosti je v rozmedzí od 1 do 5 rokov a medzi dlhodobé úvery patria úvery s dobou platnosti nad 5 rokov.

Patria sem rôzne druhy úverov ako napríklad:

13. úver na trvalo sa obracajúce zásoby,
14. úver na náklady budúcich období,
15. konsolidačný úver,
16. hypotekárny úver,
17. úver na investičné potreby.

Úver na trvalo sa obracajúce zásoby

Objektom úverovania je trvalá potreba zásob zaistená podľa finančného plánu organizácie. Celková výška úveru sa vypočíta ako rozdiel medzi plánovanou výškou trvale sa obracajúcich zásob a medzi ostatnými zdrojmi krytia na tieto zásoby.

Úver na náklady budúcich období

Pomocou tohto úveru sa financujú dlhodobé náklady a výdaje budúcich období. Pochopiteľne i vo fungujúcom trhovom prostredí sa poskytujú podobné druhy úverov i keď nie v takom rozsahu, ako u nás. Podobne ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, bude záležať predovšetkým na bonite dlžníka, či banky budú ochotné i naďalej tento úver poskytovať.

Konsolidačný úver

V podstate sa jedná o komplexný úver, ktorý by mal vyviesť za stanovené časové obdobie daný podnik zo situácie tesne predchádzajúcej jeho bankrotu. Jednotlivé  úvery úverových výpomocí poskytuje banka len veľmi nerada a konsolidačné úvery neposkytuje takmer vôbec. Pri poskytovaní úveru banka žiada ešte záruky alebo ručenie tretích osôb, pričom častá je i intervencia štátnych orgánov.

Hypotekárny úver

Hlavný princíp hypotekárnych úverov spočíva v poskytovaní úverov dlhodobého charakteru s dobou ich splácania v rozmedzí 20 až 30 rokov, pričom sú zabezpečené hypotékami. Vo svete patria všeobecne k najpopulárnejším službám finančných inštitúcií. Ku klasickým predmetom hypotekárneho úveru patrí poľnohospodárska pôda avšak v dnešnej dobe sa hypotekárne úvery najviac využívajú pri financovaní bytovej výstavby. Princípom je vlastné založenie nehnuteľného majetku, najčastejšie budov alebo pozemkov. Hypotekárne úvery sú tiež využívané pri financovaní priemyselnej podnikateľskej činnosti, na spotrebné a iné účely.

Úver na investičné potreby

Je to úver, ktorý podnikateľské subjekty využívajú na zabezpečenie resp. získanie základného majetku /strojov, zariadení, budov a stavieb/.

Nebankové formy úverovania

Pri rozhodovaní o spôsobe získania cudzích zdrojov na podnikateľský subjekt vplývajú viaceré faktory:

18. ceny úverov,
19. dostupnosť úverových zdrojov,
20. možnosť emitovať dlhopisy,
21. informácie o stratégii rozvoja výroby,
22. informácie o konkurencii,
23. daňová a dotačná politika štátu,
24. iné.

Ak sa podniku nepodarí získať bankový úver, alebo podnik pokladá tento spôsob financovania za nie vhodný, má možnosť využiť iné formy financovania a to napríklad:

25. obchodný úver,
26. preddavky,
27. leasing,
28. stále pasíva,
29. emitované cenné papiere.

Obchodný úver

Patrí medzi najstaršie formy úverovania a vyplýva zo vzájomne a logicky nadväzujúcich vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom. Možno ho charakterizovať tým, že odberateľ neplatí svoje záväzky promptne ale až po určitej dobe. Je poskytovaný na dobu od dodávky tovaru až po zaplatenie vo forme tovarov, výrobkov alebo služieb. Odberateľ platí v peniazoch a úverovú zmluvu nahrádza faktúra. Pri tomto úvere sa stretávame s rôznymi spôsobmi zabezpečenia úveru, na základe ktorých možno rozlíšiť tri základné typy obchodného úveru:

30. ak má odberateľ u svojho dodávateľa otvorený účet a v rámci tohto účtu je mu dovolené úver čerpať;
31. ak medzi dvoma obchodnými partnermi existuje značný dôveryhodný vzťah, je táto forma obchodného úveru pre nich nanajvýš vhodná;
32. ak žiada dodávateľ odberateľa o vystavenie dlžobného úpisu. V danom prípade sa mení obchodný úver na úver zmenkový. Čo sa týka ceny úveru, ide o úročenie, kedy úroky sú zahrnuté v cene tovaru, pričom dodávateľ môže poskytnúť zľavu odberateľovi ak zaplatí skôr.

Preddavky

Preddavky predstavujú v podmienkach  podnikania bežne používaný cudzí finančný zdroj. Vznikajú pred začatím výrobného procesu, alebo v priebehu prác na dodávke a sú výsledkom dohody medzi partnermi, pričom ich poskytuje odberateľ dodávateľovi. Následne dodávateľ získava bezúročné prostriedky, ktoré majú za dôsledok zlepšenie jeho likvidity.

Leasing

Leasig je formou financovania investičných inovácií z cudzích zdrojov. Ak má podnik dobrú pozíciu, ktorá mu zaručí odbyt tovarov, vyrobených novou technológiou, leasing umožňuje aby podnikateľský subjekt zahájil inovačný proces bez počiatočného hotovostného kapitálu, pričom úver bude postupne splácaný z inkasa za realizovaný predaj.

Leasing je treba chápať ako určitú ekonomickú kategóriu, ktorá je založená na ekonomickej podstate, ktorá investorovi umožňuje cudzí disponibilný kapitál využiť k efektívnej aplikácii poznatkov vedy a techniky do praxe, resp. k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti základných fondov. Z iného pohľadu je leasing jedným z prostriedkov, ktorý zaručí spoločnosti obrat kapitálu.

V súčasnosti sa využívajú dva typy leasingových zmlúv:

33. leasing finančný,
34. leasing prevádzkový,

Finančný leasing

Predstavuje formu nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, ktorý je založený na dlhodobom prenájme, pri ktorom prevádza vlastník zariadenia na užívateľa všetky riziká a výnosy spojené s vlastníctvom daného majetku. Počas priebehu nájomného vzťahu by mal prenajímateľovi nájomca uhradiť prostredníctvom splátok obstarávacie náklady predmetu, úrokové náklady z finančnej transakcie a príslušnú ziskovú maržu.

Finančný leasing je založený buď na zmluve trojstrannej, alebo je ho možné rozložiť na zmluvu kúpnu a nájomnú. Jedná sa o vzťah právny medzi dodávateľom, prenajímateľom a nájomcom.

Prevádzkový leasing

Možno ho charakterizovať ako krátkodobý prenájom rôznych špecifických druhov strojov, počítačov, dopravných prostriedkov a pod., pričom nedochádza k úplnej amortizácií týchto zariadení.

Stále pasíva

Predstavujú zdroje financovania, ktoré sa v podniku uvoľňujú dočasne ale v rámci celého reprodukčného cyklu majú trvalý charakter. Vznikajú v dôsledku rôznych právnych úprav a predstavujú záväzky voči zamestnancom. Sú to vlastne bezúročné zdroje.

Emitovanie cenných papierov

Jednou z možností ako môže podnik kryť svoju potrebu finančných zdrojov je emitovanie CP. Cenné papiere možno rozdeliť v závislosti od toho, či emitent emisiou kryje vlastné krátkodobé alebo dlhodobé finančné potreby na:

35. cenné papiere kapitálového trhu,
36. cenné papiere peňažného trhu.

9.         Banky a banková sústava, nástroje bankového systému.

9.1        Banky a banková sústava

Banka

1. finančný sprostredkovateľ (medzi veriteľom, ktorý zdroje má a dlžníkom, ktorý ich potrebuje);
2. špecializovaný podnik na obchodovanie s peňažným kapitálom a s ním spojenými službami;
3. vytvára predpoklady pre ekonomický rast poskytovaním úverov na efektívne projekty s únosnou mierou rizika;
4. vyššou úrokovou mierou z vkladov ovplyvňuje sporivosť obyvateľstva.

Členenie

1. vlastníctvo:a) štátne,
   b) družstevné,
   c) súkromné (a. s., s. r. o., k. s.).
2. predmet činnosti:

a) univerzálne - všetky bankové operácie,
b) špecializované.

Banková sústava predstavuje systém, ktorý vytvárajú banky pôsobiace v hospodárstve. Banková sústava môže byť na rôznom stupni rozvoja. Najčastejšie býva dvojstupňová (duálna). Prvý stupeň tvorí centrálna banka (emisná, ceduľová, ústredná). Táto banka zohráva úlohu makroekonomického centra. Jej úlohou je zabezpečenie stability meny, čo sa premieta aj do jej funkcie. Druhy stupeň tvoria ostatné banky – komerčné. Činnosť týchto bánk má väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovania zisku. Hlavnou úlohou týchto bánk je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktoré predstavujú dopyt po ňom.

Význam a postavenie bánk v trhovej ekonomike neustále rastie. Trhové prostredie stimuluje ekonomické subjekty na bezpečné uloženie dočasne voľných peňažných prostriedkov na ich zhodnotenie.

Banková sústava je neodmysliteľnou súčasťou finančného trhu. Na finančnom trhu pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a stranou dopytu po dočasne uvoľnených zdrojoch. V tejto oblasti má nezastupiteľné miesto.

Banková sústava SR sa nachádza v štádiu transformácie z centralizovanej bankovej sústavy na decentralizovanú bankovú sústavu, t.j. bankovú sústavu trhovej ekonomiky. Je poznačená rozdelením bývalej ČSFR , ako aj celkovou situáciou ekonomiky štátu.

Banková sústava SR sa začala budovať 01.01.1993 kedy vznikla samostatná SR.   

9.2        Nástroje bankového systému

10.         Úloha a postavenie centrálnej banky, nástroje jej pôso-benia.

10.1         Úloha a postavenie centrálnej banky

NBS je právnická osoba sa sídlo v BA, nezapisuje sa do registra. Je centrálnou bankou.

Zákon 566/92 Z.z. o NBS, určuje postavenie NBS, funkcie a úlohy.

Centrálna banka – predstavuje ústredný článok bankovej sústavy. Jej cieľom nie je maximalizovať zisk ani súťažiť s inými bankami o bežné každodenné podnikanie.

Úlohy NBS: Vo vzťahu k obchodným komerčným bankám je uskutočňovať finančné operácie. Neposkytuje úvery jednotlivým trhovým subjektom, ale priamo obchodným bankám. Komerčné banky si ukladajú v centrálnej banke svoje likvidné prostriedky, čím sa tvorí centrum peňažných rezerv ostatných bánk.

Hlavnou funkciou NBS je KONTROLOVAŤ MNOŽSTVO PEŇAZÍ (ponuku peňazí) s cieľom udržiavať rovnovážnu mieru inflácie spolu s optimálnym rastom produkcie a nízkou nezamestnanosťou. Právo centrálnej banky emitovať bankovky, v záujme účinnej kontroly množstva peňazí v obehu, koncentrácie zlatých rezerv.

NBS vedie účty, kde sa evidujú príjmy a výdaje štátneho rozpočtu, voľné rozpočtové prostriedky, zlaté a devízové rezervy štátu, medzinárodné záväzky a pohľadávky štátu.

Zachováva si relatívnu nezávislosť voči štátnym orgánom čím sa sleduje objektivita plnenia úlohy (stabilita meny, množstvo peňazí v obehu).

Centrálna banka má právo stanoviť minimálne rezervy ostatným bankám, ktoré bývajú prečerpávané ako vklady do centrálnej banky. Rezervy prečerpávané do centrálnej banky sú zhodnocované na základe diskontnej sadzby z vkladov.

NBS je emisná banka, samostatná ekonomická inštitúcia, nezávislá na výkonných orgánoch štátnej moci

10.2         Nástroje pôsobenia centrálnej banky

Nástroje centrálnej banky na usmerňovanie bánk:

1. podľa času:         – krátkodobé (do 1. r)

– dlhodobé

2. podľa adresnosti:

1. PRIAME – adresné, selektívne, administratívne. Nie sú zlučiteľné s trhovou ekonomikou, väčšinou v netrhových ekonomikách;
2. NEPRIAME – neadresné, pôsobiace plošne cez trhový mechanizmus. Postihujú všetky subjekty v rámci bankovej sústavy.

PRIAME:

1. pravidlá likvidity,
2. úverové kontingenty,
3. povinné vklady,
4. doporučenia, výzvy, dohody.

NEPRIAME:

1. diskontná sadzba. NBS stanovuje diskontnú sadzbu, t.j. úrokovú mieru, ktorú platia komerčné banky za úvery centrálnej banke. Bankové inštitúcie prispôsobujú mieru svojim klientom v závislosti od výšky diskontnej sadzby;
2. povinné minimálne rezervy – vypočítajú sa z vkladov – slúžia na zabezpečenie likvidity.  Majú formu bezúročných pohľadávok komerčných bánk u centrálnej banky, sú súčasťou celkových rezerv bánk;
3. operácie na voľnom trhu – predstavujú nákup a predaj štátnych cenných papierov (obligáciu) centrálnou bankou. Ich funkciou je vplývať na výšku množstva peňazí a na ponuku pôžičkového kapitálu prostredníctvom kúpy a predaja štátnych cenných papierov;
4. devízové operácie;
5. refinančné operácie (reeskont zmeniek, lombardný úver, aukčné refinančné úvery).

CB vo vyspelých štátoch ovplyvňuje nepriamymi nástrojmi peňažnú masu.

Množstvo peňazí v ekonomike sa mení vplyvom zmien v rezervách NBS. Rezervy NBS = peniaze, ktoré banky držia vo forme trezorovej hotovosti a vo forme depozít v CB.

CB je zameraná na zabezpečenie stability meny a funkčnosť celého bankového systému.

Špeciálne funkcie CB (centrálnej banky):

1. je bankou bánk;
2. je bankou vlády;
3. emisná banka ako jediná inštitúcia v štáte má právo emitovať hotovostné peniaze;
4. regulácia a dohľad nad bankovým sektorom;
5. CB vyhlasuje devízový kurz, spravuje menové rezervy (v zlate a devízach);
6. zastupuje štát v medzinárodných finančných inštitúciách.

11.         Úloha a postavenie komerčných bánk, pasívne a aktívne bankové operácie, ostatné aktivity komerčných bánk.

11.1         Úloha a postavenie komerčných bánk

Komerčné banky – poskytujú bankové služby podnikateľskej sfére a obyvateľstvu. Sú podnikateľskými subjektami, cieľom ich činnosti je dosahovanie zisku.

Predmetom ich podnikateľskej činnosti sú peniaze. Medzi bankami a klientmi vznikajú rôzne druhy právnych a ekonomických vzťahov.

Ciele bankového podnikania:

1. dosahovanie max. zisku;
2. uspokojenie potrieb svojej klientely;
3. podpora podnikateľských aktivít v oblastiach, vybraný okruh klientov;
4. zabezpečenie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bank. podnikania.

ČLENENIE BÁNK:

1. podľa vlastníckej formy:

1. Štátne banky vlastní štát, alebo pri a.s. je väčšinovým podielnikom. Zabezpečujú aj služby, ktoré sú pre iné banky nezaujímavé z podnikateľského hľadiska.
2. Družstevné banky sú na báze podielového družstevného vlastníctva. Podnikajú formou svojpomocného hospodárenia.
3. Súkromné banky – základná forma bank. podnikania. Druhy súkromných bánk:

1. akciové spoločnosti;
2. spoločnosti s ručením obmedzeným;
3. zmiešané (komanditné) spoločnosti;
4. banky jedného majiteľa.

2. podľa zamerania činnosti banky:

1. Univerzálne banky – vykonávajú všetky druhy bank. Operácií;
2. Špecializované banky:

1. akceptačná banka (akcept – zmenka) poskytuje akceptačný úver,
2. depozitná banka (sporiteľňa),
3. devízová banka (vo vzťahu k zahraničiu),
4. eskontná banka (eskont, reeskont zmeniek),
5. hypotekárna banka,
6. investičná banka,
7. komunálna,
8. záručná banka.

Komerčné banky vykonávajú 4 základné druhy bankových operácií:

1. sústreďovanie vkladov na účtoch v bankách
2. poskytovanie bankových úverov
3. sprostredkovanie platobného styku
4. operácie s cennými papiermi

- ďalej robia sprostredkovateľskú činnosť, poradenské a konzultačné služby, poskytujú expertízne služby.

11.2 Pasívne a aktívne bankové operácie

Obchodné (komerčné) banky sú finančné inštitúcie, ktoré na základe zakladacej listiny majú povolenie prijímať depozity, vklady a poskytovať úvery. Ich činnosť podlieha regulácii zo strany štátnych inštitúcií zvlášť zo strany NBS. Uskutočňujú mnoho bankových operácií:

1. AKTÍVNU (poskytovanie úverov);
2. PASÍVNU (prijímanie vkladov), ale aj sprostredkovateľskú úlohu (prevody depozitných peňazí a rôzne služby trhovým subjektom)-

AKTÍVNE BANKOVÉ OPERÁCIE – poskytovanie úverov, cena za úver je úrok

PASÍVNE BANKOVÉ OPERÁCIE – (tvorba vkladov) umožňuje vytvárať bankové finančné prostriedky ako dlhodobý zdroj pôžičiek a úverovania. Vkladovým spôsobom sa hromadia v banke prostriedky, čím sa hromadí rozsiahly bankový fond.

V jednotlivých fázach kolobehu fondov vznikajú dočasne voľné peňažné prostriedky, ktoré mobilizujú a sústreďujú voľné peňažné prostriedky, ktoré mobilizujú a sústreďujú bankové inštitúcie.

Vznik dočasne voľných peň. prostriedkov:

1. mzdy pracovníkov,
2. tržby za realizovanú produkciu na vkladových účtoch,
3. tvorba amortizačného fondu v podnikoch,
4. rezervy a aktívne saldo štátneho rozpočtu,
5. úspory obyvateľstva,
6. výhry v lotériách, peňažné dedičstvá.

Pravidlom banky je udržať aktíva nad pasívami, t.j. zdravú mieru likvidity. Cena, ktorú platia banky za vkladové zdroje je ÚROK. ÚROK závisí od objemu vkladu, dĺžky uloženia vkladu, od situácie na trhu ponuky peňazí.

Pasívne operácie zahŕňajú tiež EMISIU AKCIÍ a OBLIGÁCIÍ = CP

11.3 Ostatné aktivity komerčných bánk

12.         Druhy cenných papierov, ich charakteristika a ich toky na finančnom trhu, základné druhy obchodov s cennými papiermi.

12.1        Druhy cenných papierov, ich charakteristika a ich toky na    finančnom trhu

CENNÝ PAPIER – fiktívny materiál, schopný samostatného obehu popri peňažnom trhu.

DRUHY cenných papierov:

1. majetkové CP (akcie),
2. dlžnícke CP (zmenky – stredný stupeň obchodovateľnosti).

AKCIA – majetkový CP, ktorý predstavuje pre EMITENTA (vystaviteľa) akcie spôsob, resp. formu získania vlastných zdrojov externého charakteru, pre INVESTORA (akcionára) ponúkajú možnosť efektívne investovať (alokovať) voľné zdroje.

AKCIA – zaknihovateľné resp. dematerializovateľné CP vo vlastníctve akcionárov.

PRÁVA AKCIONÁRA:

1. podieľať sa na riadení a.s. podielom hlasov zodpovedajúcich počtu akcií;

2. podieľať sa na potencionálnom dosiahnutom zisku;

3. podieľať sa na likvidačnom zostatku v prípade zániku a.s.

NEVÝHODY Z PRÁV AKCIÍ:

1. zamedzenie spätnej konverzie akcie na peniaze;
2. v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja v a.s. (likvidácia) sú len malé šance akcionára na vrátenie aspoň nominálnej časti akcie. Ak vznikne likvidačný zostatok akcionár má právo podieľať sa na ňom;
3. ak akcionár nevlastní aspoň významný podiel (nad 20% akcií) len ťažko môže ovplyvňovať konečné rozhodovanie.

CENNÉ PAPIERE:

1. Pevne zúročiteľné CP (obligácie) – cenné papiere s pevným úrokom;
2. Obligácie – vyjadrujú prísľub zaplatenia určitej čiastky peňazí štátom, banku, podnikateľským subjektom;
3. Dividendové cenné papiere – fungujú s očakávaním dividendy (zisku) v závislosti od ich kurzu = akcie;
4. Korporačné CP – zabezpečujú členstvo v a.s. a tým i podiel na majetku i zisku

Regulatívny účinok operácií na voľnom trhu:

PRI PREDAJI OBLIGÁCIÍ (ekonomický rozmach):         PRI NÁKUPE OBLIGÁCIÍ (ekonom. pokles):

1. NBS sťahuje peniaze z obehu,                         - NBS zväčšuje množstvo obeživa,
2. klesá ponuka kapitálu,                                 - zvyšuje ponuku kapitálu,
3. rastie úroková miera,                                         - úroková miera klesá,
4. drahší úver = znižuje investičnú činnosť.                 - lacnejší úver = zvyšuje investičnú činnosť.

12.2          Základné druhy obchodov s cennými papiermi

3 stupne obchodovateľnosti akcie:

a) NA MAJITEĽA (na doručiteľa) – max. miera obchodovateľnosti (neobmedzená);

b) NA MENO – najťažšie obchodovateľné – zo záujmu akcionárov prosperujúcej a.s. nepripustiť do rozhodovacieho mechanizmu akcionárov o ktorých majú kmeňoví akcionári pochybnosti;

c) NA RAD – stredný stupeň obchodovateľnosti. Nie je charakteristický pre akcie, ale pri CP dlžníckeho charakteru = zmenky.

CP znejúce na rad sú obchodovateľné obvykle po tom, čo pôvodný majiteľ tzv. indosamentom (rubopisom), t.j. legislatívne určenou formou prehlásenia sa vzdá svojich vlastníckych práv, ktoré prevádza na iného majiteľa.

MECHANIZMUS OBCHODU S KONKRÉTNYMI AKCIAMI:

Spustenie mechanizmu obchodu s konkrétnymi akciami má 2 časové dimenzie:

Časová dimenzia – obchod sa odohráva na tzv. PRIMÁRNOM TRHU, ktorý je vymedzený časovou hranicou odkúpenia CP prvým investorom až do okamihu, keď tento CP nepredá inému v poradí už druhému investorovi. Týmto aktom predaja CP začínajú hranice tzv. SEKUNDÁRNEHO TRHU a každý ďalší pohyb akcie (2-3 až n-tému) investorovi.

13.         Burza a jej vplyv na pohyb cenných papierov a ich derivátov, organizácia burzy.

13.1         Burza a jej vplyv na pohyb cenných papierov a ich derivátov

Burza cenných papierov

Burza CP sa najčastejšie charakterizuje ako voľné zhromaždenie účastníkov burzových operácii (transakcií), v presne určenom čase a na určitom mieste, kde sa obchoduje s CP podľa platných predpisov a pravidiel.

Na burze CP sa obchoduje s účastinami (akcie), dlhopismi a inými cennými papiermi.

Súčasťou burzy CP môže byť i devízová burza, kde sa obchoduje s devízami a valutami.

Špecifickou burzovou činnosťou je špekulácia. Hlavným objektom špekulácie bývajú najčastejšie akcie. Burzová špekulácia je podnikateľská činnosť založená na zvážení určitých na burzu pôsobiacich okolností , ktoré vytvárajú kurzový pohyb, čo burzový podnikateľ využíva pre svoj prospech.

Burzový špekulant kupuje cenné papiere na:

- niekoľko hodín alebo dní - denná špekulácia;

- na niekoľko týždňov - krátkodobá špekulácia;

- niekoľko mesiacov - dlhodobá špekulácia.

aby ich so ziskom predal.

Zisk sa rovný kurzovému rozdielu, t.j. rozdielu medzi kurzom nákupným a predajným.

13.2         Organizácia burzy

Orgány burzy obdobné ako a.s.:

1. valné zhromaždenie,
2. predstavenstvo,
3. dozorná rada.

Vydáva burzové pravidlá – obsahujú podmienky vydania CP pre finančný trh, spôsob obchodovania, účtovania, vyrovnávania burzových obchodov, pravidlá zabezpečenia záväzkov členov burzy a výšku poplatkov.

14.         Podmienky prepustenia cenných papierov k burzovým obchodom, burza cenných papierov.

14.1         Podmienky prepustenia CP k burzovým obchodom

BURZOVÝ OBCHOD predstavuje kúpu, alebo predaj cenných papierov na burze, všetkým účastníkom burzového obchodu, ktorým musia byť poskytnuté rovnaké informácie v rovnakom čase.

BURZOVÝ TRH:

1. voľný,
2. kótovaný.

Prijatie CP na kótovaný trh musia žiadať emitent.

Burza CP sa nachádza v Bratislave. Riadne členstvo je neobmedzené. Dočasné členstvo.

Organizuje budovanie na 3 trhoch:

1. trh kótovaných CP,
2. trh registrovaných CP,
3. voľný trh.

Základné príčiny kótovania:

1. Základné imanie - 500 mil. Sk;
2. Trhová kapitalizácia CP – 100 mil. Sk;
3. Doba podnikania – min. 3 roky.

Na burze je možné uzatvárať nasledované DRUHY OBCHODOV:

1. BURZOVÝ OBCHOD – nehmotné obchodovanie, odhmotnené CP;
2. PRIAMY OBCHOD – napr. hedžovacie operácie – cukor, káva, pšenica – komoditná burza;
3. REPO OBCHOD.

1. BURZOVÝ OBCHOD – nehmotné obchodovanie, odhmotnené CP

prebieha:

1. v module aukčného obchodovania,
2. v module kontinuálneho obchodovania,
3. v module blokového obchodovania – kúpa-predaj, nie sú plánované automaticky, ale zadávaním adresných objednávok,
4. v module obchodovania s tvorcami trhu.

2. PRIAMY OBCHOD – obchod v ktorom sa predávajúci alebo kupujúci zaväzuje kúpiť, alebo predať taký počet CP, za takú cenu, ktoré sú predvedené v príkaze na uzavretie obchodu;

3. REPO OBCHOD – obchod pri ktorom sa kupujúci a predávajúci zaväzujú:

1. kúpiť alebo predať taký počet CP, aké boli potvrdené v príkaze,
2. v uvedený deň predať späť, alebo kúpiť späť uvedený počet CP.

MAKLÉR je fyzická osoba, ktorá má povolenie udelené MF SR (ministerstvom financií). Je splnomocnený členom v ktorého mene nakupuje a predáva CP.

Môže svoju činnosť vykonávať prostredníctvom AGENTA.

AGENT je fyzická osoba splnomocnená členom v mene ktorého nakupuje alebo predáva CP, ktorá podľa pokynu makléra absolvovala školenie.

BURZOVÝ DEŇ – pracovný deň;

KURZ AKCIE – minimálny, maximálny, priemerný;

BURZOVÉ INDIKÁTORY – oficiálnym indexom Burzy CP Bratislava (BCPB) je SAX.

SAX – kapitálový index, ktorý porovnáva trhovú kapitalizáciu vybraného súboru akcií s trhovou kapitalizáciou toho istého súboru akcií v referenčnom dni.

SDX – od 1996 má BCPB zavedený index vývoja trhu dlhopisov SDX

SDX je dvojzložkový:

1. zložka – štátne dlhopisy
2. zložka – dlhopisy od spoločností

S akciami úzko súvisia tzv. DOČASNÉ LISTY (sú považované za CP). Dočasný list vlastne dočasne substituuje iný cenný papier, t.j. akciu. ide o derivát cenného papiera. až po splatenie základného imania sa emitujú práve dočasné listy, ktoré sa neskôr zamieňajú za príslušné riadne akcie.

2 stupne obchodovania s dlhopismi:

        1) dlhopisy na meno – obchodovanie s nimi je značne obmedzené, administratívne náročné;

        2) dlhopisy na majiteľa – najvyššou mierou obchodovateľnosti.

DLHOPISY  rozlišujeme:

1. štátne pokladničné poukážky;
2. obligácie: a) podnikové b) komunálne c) štátne d) zamestnanecké;
3. hypotekárne zástavné listy;
4. zmenky a) obchodné b) eskontné.

14.2 Burza cenných papierov

-//- 13. otázka