Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Podnikové financie

Vývoj a charakteristika PF (12005_12_14_19_48_27-1.doc)

1. kapitola

Vývoj a charakteristika PF

Podnik a podnikové financie

V ekonomike pôsobí množstvo hospodáriacich jednotiek, kt. môžeme rozdeliť do 2 skupín:

1.) spotrebiteľské jednotky – ich cieľom je čo najlepšie uspokojovať potreby svojich príslušníkov; poznáme:

1. súkromné spotrebiteľské jednotky – domácnosti – pohybmi fin. zdrojov sa zaoberá disciplína financie domácností
2. verejné spotrebiteľské jednotky – obce, mestá, okresy, kraje, štát ako celok, medzinárodné zoskupenia (EÚ, NAFTA..), rozpočtové organizácie, neziskové organizácie - pohybmi fin. zdrojov sa zaoberá disciplína verejné financie

2.) výrobné jednotky – podniky

Podnik je právne a ekonomicky samostatná plánovite organizovaná hospodárska jednotka produkujúca výrobky a služby pre trh.

Činnosti prebiehajúce v podniku nazývame podnikanie. Podnikanie rešpektuje 3 základné princípy:

1. kombinácia výrobných faktorov na zabezpečenie požadovanej produkcie
2. princíp hospodárnosti (optim.vzťah medzi inputom a outputom)
3. princíp fin. rovnováhy

Peňažná stránka podnikania je objektom záujmu podnikových financií. Spôsob organizovania podnikových financií závisí od vládnuceho hosp.systému, ktorý môže byť:

4. systém administratívno-direktívneho centrálneho riadenia
5. systém trh. hospodárstva

Podnikanie v podmienkach trh. hospodárstva rešpektuje 3 základné princípy:

3. princíp súkromného vlastníctva
4. autonómia rozhodovania vlastníkov bez št. zásahov
5. zhodnocovanie kapitálu

Formy vlastníctva podnikov:

1. súkromné podniky – uplatňujú sa v nich poznatky podnikových financií
2. verejný podnikateľský sektor (št. podniky a komunálne podniky, podniky so zmiešaným vlastníctvom)

Poznatky vednej disciplíny PODNIKOVÉ FINANCIE sa v plnej miere týkajú súkromných podnikov pôsobiacich v základných odvetviach národného hospodárstva v podmienkach trhového hospodárskeho systému. V štátnych podnikoch platia s istými obmedzeniami.

Vývoj PF:

Stredovek – rodiny si podnikateľské skúsenosti a praktiky remeselníkov odovzdávali s pokolenia na pokolenie. Polovica 19. storočia – začína sa rozvíjať priemysel, zakladajú sa a. s.. Pre toto obdobie je charakteristický ek. rast, rozvoj medzinárodného obchodu, zakladajú sa vysoké školy (1898 Lipsko, Viedeň, 1901 Kolín, Frankfurt, 1906 Berlín). Vzniká všeobecná podnikovo-hosp. náuka ako samostatná vedná disciplína, ktorej súčasťou boli aj poznatky o podnikových financiách.

Prvá dekáda 20. storočia - vytvorila sa samostatná vedná disciplína „PF“ (najskôr sa tak stalo v USA). Táto veda vychádza z mikroekonomiky, nadväzuje na podnikovo-hosp. náuku, je úzko spojená s účtovníctvom a využíva štatistické i matematické metódy. PF sa zaoberajú všetkými stránkami peňažného hospodárenia podnikov.

Začiatok storočia (20.) – vznik veľkých a. s., zakladanie nových podnikov, ich fúzie a konsolidácie menej úspešných podnikov – PF sa zaoberali otázkami získavania kapitálu, finančnými otázkami zlučovania podnikov a záchranou finančne slabých podnikov.

20-te roky – technologické inovácie, vznik nových priemys. odvetví, všeobecná povojnová ek. expanzia – PF sa zaoberali zdrojmi a nástrojmi externého financovania, otázkami kapitálových trhov a podniková likvidita.

30-te roky – PF riešia zachovanie podnikovej likvidity, finančné otázky reorganizácie, sanácie a likvidácie podnikov. V obl. externého financovania skúmajú spôsoby ochrany veriteľov a vonkajšieho hodnotenia fin. situácie podnikov. Rozvíja sa fin. analýza a jej metódy – vďaka zavedeniu povinnosti podnikov zverejňovať údaje o svojej činnosti.

40-te roky – základom bol pohľad zvonka – t.j. pohľad na financie podniku z hľadiska verejnosti, investorov a veriteľov; hlbšie sa rozpracovali otázky fin. plánovania a riadenia pohybu peň. tokov hotovostí (cash-flow).

50-te roky – rozpracovali sa metódy hodnotenia efektívnosti investovania v podnikoch – to bolo základom riešenia efektívnosti alokácie kapitálu vnútri podniku; rozpracovali sa aj otázky oceňovania podniku.

60-te a 70-te roky – rozpracovanie teórie portfólia (zásoba CP rôzneho druhu, ktoré podnik vlastní a kt. súvisia s fin. investovaním) – Markowicz, Sharpe a iní..., teória oceňovania opcií (právo kúpiť alebo predať akciu alebo iný majetok za vopred dohod.cenu). Rozvinul sa informačný systém, prehĺbili sa fin. analýzy, aplikácia metód operačného výskumu a teórie rozhodovania.

PF začínajú mať vlastnú teoretickú kostru, na základe kt. budujú aj normatívny prístup k jednotl. problémom. Používajú matem. metódy a rozvinuté analytické nástroje. Začína sa uplatňovať manažérsky prístup k PF – ide o pohľad zvnútra, hľadá sa odpoveď na otázku: akým spôsobom (fin.otázka) naplniť podnikateľský cieľ – takýto prístup rozvíja finančný manažment.

Začiatok 80.rokov – problematika fin. trhov,  PF reagujú na rýchly rozvoj fin. derivátov..

90-te roky – liberalizuje sa pohyb kapitálu a peňazí, rozvíjajú sa finančné inovácie, vzniká finančné inžinierstvo;

2. polovica 90. rokov – zrýchlil sa rozvoj IT

Súčasné PF

Členenie peň. vzťahov:

a) podľa charakteru:                b) podľa subjektu (peň.vzťahov)

1. rozpočtové                          *  vzťahy v rámci podniku
2. úverové                           *  vzťahy medzi podnikom a i. ek. subjektami
3. poisťovacie                               (zamestnanci, akcionári, obch.partneri..)
4. realizačné

c) podľa oblasti podnikovej činnosti

- vzťahy pri získavaní fin.zdrojov – financovanie podniku

- vzťahy spojené s alokáciou fin.zdrojov do majetku - investovanie

- vzťahy viažúce sa na produktívne využívanie podnikového majetku - vzťahy   spojené s N a V, tvorbou zisku a pohybmi peň.tokov

- vzťahy pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov hospodárenia

Majetok podniku – zahŕňa všetky jeho aktíva.

Fin. majetok – CP, ceniny, vklady v banke, hotovosť..

Majetková štruktúra charakterizuje pomer medzi jednotlivými zložkami majetku podniku;

Kapitál podniku – súhrn fin. zdrojov, kt. boli vynaložené na získanie podnikového majetku.

Fin. štruktúra podniku – štruktúra jednotl. zložiek kapitálu.

Stavové veličiny majetku a kapitálu sa zachytávajú v súvahe podniku zostavovanej k istému momentu.

Tokové veličiny – N a V, peňažné príjmy a výdavky podniku. Zachytávajú sa vo výkaze ziskov a strát a vo výkaze peň. príjmov a výdavkov podniku.

Výnosy – sú to predovšetkým tržby z realizácie výrobkov a služieb, aktivácia materiálov a tovarov získaných vo vl. réžii, predaj IM, výnosy z operácií s CP, úroky...

Náklady – peň. vyjadrenie živej a zhmotnenej práce spotrebovanej v podniku.

Peň. príjmy a výdavky – sumy, kt. za určité obd. podnik prijal alebo vydal.

Výkaz Z a S – zachytáva N a V podniku v obd., ku kt. sa vzťahujú.

Prehľad o peň. tokoch (CF) – zachytáva skutočný pohyb peň. prostriedkov v danom obd.

Priame vykazovanie CF – priame sledovanie všetkých peň. príjmov a výdavkov za určité obd.

Nepriame vykazovanie CF – zisk po zdanení a odpisy z IM sa upravujú o výnosy, kt. v danom obd. nevyvolali peň. príjem, o náklady, kt. neznamenali peň. výdavky.. a iné.

Nepriamy spôsob CF: