Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Zoologia chordátov

Poznamky Chordata (poznamkychordata.doc)

CHORDATA

1. mnohob., 3 zárodočné listy, druhotná telesná dutina
2. bilateralia, segmentácia coelomových útvarov (môže miznúť)
3. prvoústa sa uzavierajú, tu neskôr vzniká anus – ústa na opačnej strane (Deuterostomia)
4. predný koniec tr. trubice – hltan – deravý – pharyngotrémia
5. vnútorná kostra – chorda dorsalis (z endoblastu) – chorda – mesoderm (iný názov)
6. nerv. trubica – z neuroektoblastu
7. tr. trubica pod chordou
8. srdce pod tr. trubicou

Protostomia                                    Deuterostomia          

1. špirálne ryhovanie                    a) radiálne ryhovanie
2. coelom – schizocoelom            b) enterocoelne
3. ústa z prvoúst                            c) ústa na opačnom konci

KMEŇ CHORDATA

podkm. UROCHORDATA (TUNICATA)

podkm. CEPHALOCHORDATA (ACRANIA)

podkm. VERTERBRATA

1. podkmeň Urochordata

- morské, larvy voľne, dospelé – prisadnuté al. voľne, malé

1. pokožka 1vrst.
2. peribranchiálny priestor (okoložiabrový) – deravý hltan
3. špeciálne spracovanie potravy – planktón nasávajú s vodou cez ústa – majú špeciálne ústroje, aby mu nevyšlo jedlo cez deravý hltan
4. telo obklopené plášťom – tunicou – polysacharid, môže stvrdnúť (Apendicularia – redukovaný plášť)
5. chorda a nerv. trubica len u lárv – lebo sa hýbu, ak tak len v chvoste zachovaná (okrem Apendicularia)
6. coelomová dutina v dospelosti – redukuje sa okrem pericardu, cievna súst. otvorená
7. nemajú  vyluč. orgány – cez kloakálny otvor
8. prevažne hermafroditi
9. metagenéza – blastozoid – pohl. generácia

                         - oozoid – nepohl. generácia

1. trieda Ascidiacea – Sumky

1. dospelé sú prisadlé
2. larva prisadá spodnou časťou predného tela
3. hltan priestranný, veľa otvorov
4. obmedzená pohyblivosť dospelých
5. keď voda vyteká cez deravý hltan – obmíva cievy („primit. žiabre“) – predstupeň dýchania
6. na ventrálnej strane pharynxu – endostyl (hypobranchiálna ryha) – obsahuje žľaznaté bunky – zlepujú potravu a bičikaté bunky – ženú potravu k ústam → k 2 peripharyngálnym povrazcom → epibranchiálna ryha → ezofág (pažerák) → ventrikulus (gaster, žalúdok) → intestinum (črevá)
7. nerv. súst. – pôvodne trubicovitá, inak má už len ganglium
8. srdce v pericarde – z neho cievy – omotané okolo pharynxu
9. hermaf. – vývody do kloaky
10. morské
11. Clavelina hepadiformes, Ascidia mentula, Phallusia mamillata

2. trieda Thaliacea – Salpy

1. voľne žijúce
2. párové žiabrové štrbiny
3. zložitá metagenéza
4. telo štvorcovitého prierezu
5. pohyb pomocou obrúč. svalov

rad Pyrosomida

- kolónie, svetielkujú

- oozoid = cyantozoid → nepohl. del. – strobilácia → 4 blastozoidy → II. blastozoidy – už majú pohl. bunky

Pyrosoma atlanticum

rad Cyclomyaria

- stolo ventralis – palič. orgán na oozoide → strobilácia → pupene sa presúvajú na stolo dorsalis – tu sa ukladajú

→ po bokoch – vyživ. funkcia – GASTEROZOIDY

    v strede – nosiče – PHOROZOIDY

    úplne v strede – pohl. funkcia – GONOZOIDY

uzavreté svalové obrúče (9)

Dolium denticulatum

rad Desmomyaria

- má len stolo ventralis

- neuzavreté sval. obrúče (4-8)

Salpa fusiformis

3. trieda Copelata – Vršovky

1. nemajú plášť, ale schránku – predĺženú: 2 prijim. otvory so sitkami a 1 vyvrh. otvor;; keď sa sitká upchajú, prerazia schránku a pomocou oikoblastov vytvoria novú schránku
2. 1 pár žiabrových štrbín
3. chýba peribranchiálny priestor
4. telo – hruď a chvost – medzi nimi 90° uhol
5. nerv. súst. a chorda ( v chvost. časti) → aj v dospelosti
6. redukovaný endostyl
7. len pohlavne

Appendicularia sicula, Fritillaria pellucida

2. podkmeň CEPHALOCHORDATA

1. 1 vrst. pokožka
2. pharyngotrémia, endostyl
3. telo je vnút. segmentované (svalovina hrude, vyluč., pohl. súst.) – starobylý jav – myoméry
4. cievna uzavretá, chýba srdce
5. vo vnútri nerv. trubice primit. zmyslové orgány – Köllikerove jamky, Hesseho očká
6. larvy sú asymetrické
7. vyluč. orgány – veľký počet, podobné protonefrídiam (90 párov, cyrtopodocyty)
8. veľký počet gonád (26 párov)
9. chorda dorsalis po celý život, pozdĺž celého tela, nemajú asi chrupavku ani kosť
10. 5-7cm, morské, kožný lem pri chvoste → kopijovec
11. lem sa rozdelí na metapleury – pozdĺž tela
12. brvy, ciry – naháň. potravu→ vélum – ústa → pharynx → črevo → kloaka
13. atriopórus – vyúsťuje peribranchiálny priestor

3. podkmeň VERTEBRATA/ CRANIATA

1. viacvrstvová pokožka – krytá rôznymi útvarmi – srsť, perie, šupiny...
2. chorda rôzne redukovaná – do medzistavc. priestoru al. vôbec nie je
3. vnút. kostra – kostenná, redukované chrupavky
4. končatiny s vnútornou kostrou

- ichthyopterygia – plutvy

- chiropterygia – klasické končatiny s prstami

1. CNS – výsledok je 5 dielna, špecializované zmyslové orgány
2. dýchanie – žiabre, pľúca (alebo celým povrchom tela, silne prekrvenou sliznicou kloaky...)
3. majú srdce, uzatvorená cievna súst.
4. obličky mezoblast. pôvodu (postupne sa od hlavy posúvajú bližšie ku chvostu)
5. sústava žliaz s vnútornou sekréciou

1. nadtrieda Agnatha (Cyclostomata)

1. bez čeľustí
2. všetky žiabrové oblúky – pôvodná funkcia, nemajú čeľusťový ani jazylkový pár oblúkov (žiabrové oblúky – chrupavčité útvary – spevňujú a chránia žiabre)
3. hlavná plutva chvostová
4. nosový otvor – nepárny (nervy nosu však párové) - a) slepý vak al. b) spojenie s tr.trubicou – nasohypofyzálny vak
5. v labyrinte vnút. ucha 2(mihule) al. 1(sliznatky – myxiny) polookružné chodby
6. žiabrové štrbiny vedú do žiab. vačkov a) 7 párov mihule b) 5-14 párov (môžu vyúsťovať v 5-14 alebo 1 otvor) sliznatky
7. telo hadovitého tvaru
8. kostra chrupavčitá, chorda po celý život

1. trieda Cephalasidomorphi - Mihule

1. larvy  - ammocoetes – ešte majú endostyl, celá lebečná chrupavčitá časť: trabecuale cranii, parachordalia, mozog – 3 časti: telencephalon, dicephalon (najv.), mesencephalon
2. tectum – povrch. vrstva, kde sú koordinačné centrá
3. slepé, otvory nevidno, lebo sú prekryté kožou
4. v dospelosti – 7 párov žiab. štrbín, srdce zatiaľ ako žilový splav, conus arteriosus, tepenný násadec
5. ústa – rôzne usporiadané zúbky; prísavný terč
6. žerie útroby rýb

rad Petromyzontiformes

- holé telo bez šupín, chrupkovitá kostra, liekvikovité prísavkovité ústa bez čeľustí

čeľaď Petromyzonidae

- neparazitické, sladké vody, horské a podhorské toky, naáročné na obsah kyslíka

Endontomyzon danfordi – v povodí Dunaja, zúbky ústneho disku sú ostré, po jeho obvode je niekoľko radov drobných zúbkov, dospelé parazitujú na rybách

Lampetra planeri – čisté, sladké vody, Dunajec, neparazitujú, zúbky ústneho disku sú tupé, op jeho obvode sa zúbky nevyskytujú; larva má oči prekryté kožou, žiab. štrbiny v ryhe, ústa nemá kruhovité

Petromyzon marinus

Eudontomyzon mariae – zúbky ústneho disku sú tupé, po jeho obvode je niekoľko radov drobných zúbkov

- ostatné žijú v mori a chodia sa rozmnožovať do sladkých vôd → anadromné (opak. katadromné napr. úhory, jesetery)

2. trieda Myxini – Sliznatky

1. 5-15 párov žiabrových vačkov
2. oči pod kožou
3. 1 polookružná chodba
4. pohlavná žľaza – mesovarium, mesorchium – menia pohlavie
5. hlboko sa zarývajú do kože
6. nasohypophyzárny kanálik vedia do hltanu

Myxine glutinosa

3. nadtrieda Gnathostomata

1. čeľuste z 1. žiabrového oblúka
2. väčšinou aj premena jazylkového (hyostylná lebka)

Premena žiabrových oblúkov

1. oblúk (čeľustný) – palatoquadratum – horná (čeľusť u Placodermi, Acanthodi, Chondrichthyes)

- od Osteichthyes vzniká os palatinum, os pterygoideum a os quadratum (na os quadratum je je I. čeľ. kĺb na pripojenie k spodnej čeľusti)

- funkcia čeľuste od rýb po cicavce – praemaxillare a maxillare (u cicavco maxillare → maxilla)

- mandibula – spodná – u cicavcov zaniká I. a vzniká II. čeľ. kĺb (squamoso-dentálny); tvorený 3 kosťami (od rýb po vtáky), pričom najväčšia je dentale

2. oblúk (jazylkový) – hyomandibulare – horný – pripojenie k neurocraniu

- u Amphibia, Reptilia, Aves → columella; u Mammalia → stapes

3. – 7. oblúk – u vodných tvoria žiabre, u suchozemských tvoria jazylku

- 4. a 5. zvyšky chrupiek hltanu a priedušnice

- 6. a 7. počas embryogenézy zanikajú

3. párové končatiny
4. nosový otvor párový
5. vnút. ucho – 3 polookružné chodby
6. žiabre ektoderm.

1. trieda Placodermi

1. vyhynuté, hlava a hruď kostenný pancier, pod tým chrupavčitý čiastočne kostenný endoskelet
2. heterocerkná plutva (1 lalok väčší)
3. chorda        

2. trieda Acanthodii

1. pancier redukovaný

stupeň Chondrichthyomorphi - Žraloky

2. Párne plutvy: pectorálne, ventrálne; nepárne plutvy: caudálna, análna, dorsálna (1-2)
3. chorda + neúplné stavce
4. dobrá čuchová časť mozgu, 3 polookružné chodby
5. chrupavčitá kostra, lebka celistvá, len mandibulare, plakoidné šupiny (mesoderm. pôvod – vnútro, ekroderm. pôvod – vonkajšok)
6. žiabre – 5 párov otvorov (6-7, 4), spiraculum – 1. žiabrová štrbina
7. nemá plynový mechúr
8. oplodnenie je vnútorné – samce majú pterygopody – časť ventrálnych plutiev → mixipterygium → kanálik pre spermie
9. Wollove chodby – primárny močovod u samcov a Müllerove chodby – špeciálny vývod u samičiek (opistonefros – obličky)
10. častá živorodosť, intrauterínna výživa (zo žĺtkového vaku, maternicového výlučku al. z neoplod. vajíčok) al. vajíčka
11. nadľahčujú sa veľkou pečeňou, tuk, hyposolis – zväčšuje povrch čreva

trieda Elasmobranchii

1. plakoidné šupiny, lebka hyostylická, žiabrové štrbiny bez spodného viečka, ústa na spodnej strane

rad Selachiformes

Hexanchus griseus, Carcharodon carcharias, Cetorhimus maximus

- voľné plutvy, amfi – a hyostylná lebka, žiabrové štrbiny po stranách hlavy

rad Rajiformes

- dorsoventrálne sploštené

- prsné a ventrálne plutvy zrástli, 5 žiabrových štrbín na brušnej strane

- hyostylná lebka

Pristis pectinatus, Torpedo torpedo, Raja clavata, Manta birostris

trieda Holocephali - Chiméry

2. autostylná lebka, krátke rostrum, nemajú stavce, nemajú spiraculum
3. 4 žiabrové štrbiny (na nich kožná riasa – nepravé operculum) prekryté plakoidnými šupinami – nie na celom tele
4. morské, veľká hlava, difycerkná plutva
5. živia sa bezstavovcami

rad Chimaeriformes

Chimaera monstrosa – Atlantik, Stredozemné more

trieda Osteichthyes – Pisces – Ryby

1. torpédovitý tvar (+modifikácie)
2. plutvy: pinnae pectoralis, p. ventralis, pinna dorsalis, pinna caudalis, p. analis, p. adiposa
3. redukcia chordy – je zaškrcovaná, v chrbtici sa 1.x výrazne uplatňuje kostenné tkanivo
4. vyluč. orgánom – opistonefros, kt. vývod – primárny močovod – slúži väčšinou iba k odovzdávaniu moča
5. kostra je vždy aspoň čiastočne osifikovaná, kosti prevažujú nad chrupavkami
6. súčasťou kožnej kostry sú šupiny – dermálny pôvod – vznikajú zo zamše (mezoderm. pôvod)
7. žiabre prekryté skrelom (operculum) – napojený na jazylkový oblúk
8. 1 pár dýchacích otvorov
9. spiraculum (1. žiabrový otvor) – redukované al. absentuje
10. plynový mechúr – vesica natatoria – z dors. časti tráv. trubice (medzi hltanom a pažerákom) – mladšie skupiny 2dielny
11. v podnebnom komplexe sa 1.x objavujú nepár. kosti vomer a parasphenoid (je to kosť typická pre ryby, plne zachovaná ešte aj u obojživ., u vyšších stavovc. podlieha redukcií)
12. oviparia, vonk. oplodnenie
13. veľký počet dermálnych kostí na lebke
14. lobi olfactorii – čuchové laloky (telencephalone) – slabo vyvinuté
15. linea lateralis – bočná čiara – kanál prerážajúci šupiny, na hlave sa rozvetvujú

1. koža:

- epidermis – 10-30 vrstiev, nerohovatie

- corium – 3 vrstvy

- šupiny – kosmoidné, ganoidné, leptoidné – strechovite sa prekrývajú – cykloidné (kapor) a ktenoidné (ostriež)

- stavec – nediferencovaný, amficélny

- lebka – väčšinou hyostylná

- lopatkové pásmo → radiália (lúče) → lepidotrichia (jemné lúče)

- panvové pásmo → basypteridium → radiália → lepidotrichia

- premena svaloviny → elektrické orgány

1. nervová sústava:

- telencephalon – slabo vyvinutý aj lobii olfactorii

- rozvoj mesencephalonu, tectum – strecha – koordinačné centrum, metencephalonu – mozoček

- 10 párov hlavových nervov

- linea lateralis – inervovaná nervus vagus bočné ramená

2. tráviaca sústava:

- ústa – nepohyblivý jazyk, polyfiodontný chrup (veľakrát sa menia zuby) → pharynx → pažerákové zuby → oesophagus → ventriculus → intestinum → anus (v oblasti urogenitálnej papily; dvojdyšníky majú kloaku)

- vesica natatoria – môže byť spojená s tr. rúrou cez ductus pneumaticus

- hydrostatická funkcia, sluchová f. – zachytáva vibrácie,      tlak → do vnútorného ucha  

- u kaprov Webberov aparát (4 krčné stavce): v. natatoria → Web. ap. → lebka – vnút. ucho

3. dýchacia sústava:

- 1 pár žiabrových dutín komunikuje s 1 párovým otvorom (holobranchie)

- 5 párov žiabrových kostenných oblúkov – 4 nesú žiabre (po 1 páre) a 1 nič

- pľúcne vaky – u dvojdyšníkov (Dipnoi, Polypteriformes – majú pľúcne tepny aj žily)

- alebo silne prekrvené sliznice úst al. análneho otvoru

4. cievna sústava:

- 2dielne srdce – odkysličená krv → aorta ventralis → žiabre (okyslič.) → aorta dorsalis ...

- časť artérie sa zväčšuje na srdci – bulbus arteriosus (zhrubnutá časť aorty)

5. urogenitálna sústava:

- opistonefros – pozdĺžny útvar – pod chrbticou → prim. močovod (Wolfove chodby)

- Dipnoi – Wolfova chodba = semenomočovod

                - Müllerova chodba = vajcovod  (žiaden moč)

- iné majú sekundárne vývody pohl. buniek

trieda Sarcopterygii

podtrieda Dipnoi

1. 1m, kosmoidné šupiny al. redukované, chorda
2. platybázická lebka – ďaleko od seba orbity (očnice) – dorsoventrálne sploštené (opakom sú tropibázické)
3. autostylická lebka
4. heterocerkné plutvy (vyhynuté druhy)
5. difycerkné plutvy – tie žijúce – vstupuje do nich chorda
6. žiabre aj pľúcne vaky (venna pulmonaris a aorta pulmonaris)
7. ne telenchephalone je kôra
8. špirálna čiara v čreve
9. kloaka
10. sladkovodné

rad Ceratodontiformes

- biseriálne párové plutvy

Neoceratodus

rad Lepidosireniformes

- monoseriálne plutvy, symetrický 2itý mechúr

Lepidosiren paradoxus – teplé vody J Ameriky

Protopterus aethiopicus – Afrika

podrieda Crossopterygii (Latimérie – lalokoplutvé)

1. kosmoidné šupiny
2. hlavová časť – kĺbovite sa napája: ethmosphenoidale, oticoocipitale
3. mohutné párové plutvy – uniseriálne (archipterygium – ako keby bežali)
4. šupiny so svalovinou

nadrad Rhipidistia

- vyhynuté, labyrintodontný chrup – v dentíne dutiny

nadrad Actinista

- recentný Latimeria chalumnae – 150 cm, chorda, reduk. stavce, spiraculum, 20-400m pod morom, 13 mesačný vývoj, vajíčka → žĺtok, (22.12.1938 – V Afrika)

trieda Actinopterygii (lúčoplutvovce)

1. 95% rýb
2. ľahšia kostra

podtrieda Chordrostei (Brachiopterygii)

1. v lebke väčšina chrupavčitých kostí
2. chvostová plutva heterocerkná
3. hyostylia, svalové násadce, ganoidné šupiny
4. môžu mať pľúcne vaky

rad Polypteriformes

- komplikované lopatkové pásmo

- difycerkná plutva

Polypterus weeksii

rad Acipenseriformes (jeseter)

- heterocerkná plutva

- spodné priečné ústa, 2 páry fúzov

- chorda, nepárový plyn. mechúr

- kostenné doštičky pozdĺžne 5 radov ganoidných šupín

- rostrum – rypák

Acipenser ruthenus – dlhý úzky rypák, živí sa makrozoobentosom, Dunaj

1. stelaris – chrupavčitý endoskelet, anadromná migrácia – zo slanej do sladkej neresiť

Huso huso – sem chodil z Čierneho mora, jeho ikry ako kaviár

podtrieda Neopterygii

rad Lepistosteiformes

Lepistostens osseus – ganoidné šupiny

rad Amiiformes

podrad Teleostei

- tropobáyická lebka, dobre osifikovaná

- chorda zachovaná al. zaškrcovaná

- homocerkná plutva

rad Clupeiformes – sleďotvaré

- cykloidné šupiny, morské aj sladkovodné, člnkovitý tvar

- veľké húfy

čeľaď Clupeidae

- najviac hospodársky využívané

Clupea harengus (údenáče, zavináče, slané...)

Sardina pilchardus, Sprattus sprattus (šproty)

čeľaď Engraulidae – sardelovité

Engraulis ringens – Stredné až Čierne more

čeľaď Salmonidae

- majú tuk. plutvu

- sladkovodné aj morské

Salmo salar (losos) – samec sa pri migrácií dosť mení, ružovie, po rozmnožení uhynie – na jeseň; prekonávajú veľké prekážky

Salmo trutta – pstruh

Salmo trutta morpha fario – potočný

Salmo trutta morpha lacustris – jazerný

Hucho hucho – Dunaj, Turiec, Orava, ústa veľké ozubené, dravé

- potrebujú veľa O2 vo vode; oligotrofné – málo potravy

Onchorychus myokiss – dúhový

čeľaď Thymallidae

- veľká sfarbená dorsálna plutva

- čisté O2 toky, kamenisté dno

Thymallus thymallus – veľké šupiny, dojem 6-uhol. kresby, živí sa bezstavovcami a hmyzom

čeľaď Esocidae (môže byť aj rad Esociformes)

- špirálovité telo, ozubená čeľusť, dorzálna plutva presunutá dozadu

Esox lucius – šťuka – dravá, zuby obrátené dovnútra, pomaly tečúce a stojaté vody

čeľaď Umbridae

Umbra krameri – najohrozenejšia ryba, endemit pre Dunajskú faunu, oblá kaudálna plutva, pomocné dýchanie plyn. mechúrom

rad Cypriniformes

- typické sladkovodné

- Webberov aparát, ductus pneumaticus

- cykloidné šupiny, lúče – mäkké

- mierne a tropické pásmo

- bezzubé, pažerákové zuby – na 5tom žiabrovom oblúku

čeľaď Characidae (niekedy aj rad)

- výnimka ozubené

- tuková plutvička za chrbt. plutvou

- malé

- tropické vody J Ameriky

Hyphessobrycon innesi (starší názov) – Parachirodov innesi (Tetry – akvarijné rybky)

Anoptichthys jordani – Astychanea mexicanus

čeľaď Serrasalmidae

- pirane, dravé – nie všetky, v húfoch, Karibik, Amazonka

Serrasalmus piraya

Pygocentrus

Mylossoma – nie sú dravé

čeľaď Cyprinidae

- Alburnus alburnus, Aspius aspius, Scardinius erythrophtalamus, Alburnoides bipunctatus, Vimba vimba, Abramis brama, Leuciscus cephalus, Chondrostoma nasus, Rutilus rutilus, Rhodeus sericeus, Tinca tinca, Gobio gobio, Barbus barbus, Carassius carassius, Carassius gibelio, Cyprinus carpio

čeľaď Cobitidae

- drobné, bez šupín, 3-5 párov fúzikov

Missgurnus fossilis – črevné dýchanie

Cobitis taenia – prekrvená sliznica análu, pod okom je dvojitý vztýčiteľný tŕň, 3 páry krátkych fúzov

rad Siluriformes

- tropické, sladkovodné

- bez šupín, niekedy kostenné dosky

- A a C plutva zrastajú, Webberov aparát

- ústa ozubené, tuková plutvička

- majú fúziky

čeľaď Ictaluridae

Ictalurus nebulosus – 4 páry fúzikov, privezený zo S Ameriky, tuková plutva, 1. lúč chrbt. a prs. plutvy je premenený na tvrdý, ostro zakončený osteň napojený na jedovú žľazu, všežravý

čeľaď Gymnotidae

- úhorovité telo, dlhá A plutva – vytláča anus na hrdlo, svalovina pozdĺž A plutvy – elektrický orgán

Electrophorus electricus – 600V! – Amazonka, Orinoco

čeľaď Siluridae

- vpredu zavalité, malá chrbtová, dlhá análna plutva – často splýva s chvostovou, ústa ozubené

Silurus glanis – 3 páry fúzikov, v hlbokej vode, dravý

rad Gadiformes – treskotvaré

- väčšinou morské

- majú posunuté V plutvy dopredu → pred P

- nemajú ductus pneumaticus

- plynový mechúr zakrnie

- hospodársky využívané

čeľaď Gadidae

- D plutva na viac častí (3); A plutva na 2

- na spodnej čeľusti 1 nepárový fúz

- studené vody S pologule

Gadus morrhua – treska škvrnitá – rozmnožujú sa v moriach, 1 ♀ až niekoľko miliónov ikier

Lota lota – šupiny malé, uložené hlboko v koži, letný spánok, dravý

Merluccius capensis

rad Anguilliformes – úhory

- hadovitý tvar, chýbajú brušné plutvy – ostatné zrastajú do lemu

- bez šupín, ak tak veľmi drobné

- dravé al. omnivormné

- morské, tropické a subtropické pásmo

čeľaď Anguillidae

Angiulla angiulla – drobné šupiny

- zaokrúhlené drobné hrudné šupiny

- malé oči ponorené do kože, maké zuby

- dravé, na dne – Atlantik (Sargasove more) – tu sa neresia (7000m) → späť idú 3 roky – larva (leptocephalus brevirostris) → štádia montea (už ozubené ústa) – tento vstupuje do riek

Murény – Murena helena – Stredozemné more

rad Syngnathiformer – ihlotvaré

- dlhé štíhle al. koníky

- kryté pancierom (kostennými doštičkami)

- bezzubé ústa

- chvostová plutva – tŕne

- subtropické moria

Syngnathus acus – D sa posunula ku C

- svadobné hry, ♀ kladie ikry do kožného vaku, ♂ sa stará o ikry – O2 z jeho krvi  

Hippocampus hippocampus – morský koník, chvostík s drobným tŕňom

- pláva vo vertikálnej polohe

- ♀ dáva ♂ ikry, aby sa o ne staral

- všetky európske moria

rad Perciformes – ostriežotvaré

- ktenoidné šupiny

- D a A z 2 častí (D môže byť zrastená)

- tvrdé kostenné lúče – predná časť

- mäkké luče – zadná časť

- chýba ductus pneumaticus

čeľaď Centrarchidae

- predná časť chrbtovej plutvy s tvrdými lúčmi je nižšia než zadná s mäkkými lúčmi, chrbt. plutva môže byť rozdelená, v análnej plutve 2-8 tvrdých lúčov

Lepomiss gibbosus – pestro sfarbená s malými ústami, škvrna na opercule, bezstavovce, dravo, prehriaté, zarastené pomaly tečúce vody

Micropterus salmoides – z bokov stlačené telo, veľké ústa, dravá, Dunaj

čeľaď Exocoetidae

- „lietajúce ryby“

čeľaď Percidae

- malé ryby, okraj žiabrového viečka vybieha do tŕňa, 2 chrbtové plutvy

- Gymnocephalus baloni, Gymnocephalus cernuus, G. schraester, Zingel streber, Zingel zingel, Perca fluviatilis, Stizostedion lucioperca, S. volgensis

čeľaď Cichlidae

- akvarijné rybky

- o oplodnené ikry sa stará ♂ - berie ich do úst al. ich strážia v jamkách

rod Apistogramma – skalár

Pterophyllum scalare

Oreochromis miloticus

čeľaď Gobbidae

- prúdový orgán nie je vyvinutý v podobe bočnej čiary

Proterorhinus marmoratus – V plutvy zrastajú → prísavný terčík (disk)

Neogobius kessleri – morské, čo sa dostali k nám

Neogobius fluviatilis

čeľaď Cottidae (rad Scorpaeniformes)

- telo bez šupín, veľká hlava, široké ústa, 2 chrbt. plutvy, hlava nie je krytá kosten. doskami, v dospelosti nemajú plynový mechúr

Cottus gobio – malý, volajú sa aj „vranky, hlaváče“, oči navrchu, 2 dieky na brade

- predĺžené P plutvy, jednofarebné (Cottus poecilopus – pásavé)

čeľaď Scombridae – makrelovié

- morské

- za D a A plutvou veľa malých plutvičiek

- V je pod P

Thunnus thynnus (niekedy č. Tunnidae) – tropické, subtrop., mierne moria

Scomber scombrus – Atlantik, ako údenáče

čeľaď Anabantidae

- malé, plytké, sladké, teplé vody

Anabas scandens – 20cm, schopná sa pohybovať po súši pomocou ostní na párnych plutvách

Betta splendens – akvarijná rybka – bojovnica

Macropodus spp.

rad Pleuronectiformes

- zo strán silne sploštené

- v dospelosti telo asymetrické

- pravý bok sa presúva na ventrálnu stranu – stáva sa brušnou stranou, aj oči sa presunú

- vlnovitý pohyb, lem okolo tela

Platychthys flesus – studené moria, môžu prechádzať do riek, Európske brehy

rad Tetradontiformes

- diskovitý, štvorhranný tvar s malými šupinami, kost. doštičkami či tŕňmi

- zuby splývajú, ústa splývajú do zobáka

- nemajú brušnú plutvu

- niektoré majú vakovitý výbežok žalúdka, kt. môže naplniť vodou alebo vzduchom – „guľa“ – zmena tvaru

Tetraodon spp.

Diodon spp.

Mola mola – Atlantik, Stredozemné more

rad Lophiiformes

- časť D plutvy – 1. lúč → bičík (ilicium) – pohybuje sa ako červík, môže fosforeskovať

- „morský čert“

PRECHOD NA SÚŠ

1. môžu sa pohybovať po plutvách

- v devóne (vtedy viac O2 – 35%)

2) musia dýchať atmosferický kyslík → pľúca

3) redukcia žiabrových oblúkov; sparaculum sa posúva do lebky → dutina stredného ucha → hyomandibulare (2.čeľustný oblúk) → do spiracula → vytvára colemullu

Názory na prechod na súš...

1. Hecelovský – z Dipnoi
2. Švédska škola – Rhipidistia (Latiméria)

trieda Amphibia

1. spoločné znaky s rybami:

1. vajíčka zvyčajne do vody (nemajú zárodočné obaly) Anamnia, rôsolovitý obal
2. prevažuje vonkajšie oplodnenie
3. počas larválneho štádia má žiabre
4. počas larválneho štádia má linea lateralis

1. spoločné znaky s vyššími stavovcami:

1. nohy (4+5 prstov)
2. lopatkové pásmo môže byť spojené so sternom, pánvové pásmo s chrbticou
3. autostylná lebka
4. prevažná väčšina druhov v dospelosti má pľúca (+koža)

1. znaky:

1. Kostra
2. prevažujú kosti nad chrupavkami
3. 1 krčný stavec
4. počet stavcov 9 (žaby) – 63 (mloky)
5. stavce – amficélne (červory), proceólne, opistoceolne
6. 1x sternum (u žiab)
7. Lebka – platybázická (ďaleko orbity a dorsoventrálne sploš.), bikondylná (prípoj chrbtice)
8. mandibula tvorená 3ma kosťami
9. quadratum – vstupuje do stredného ucha – vytvára incus u cicavcov
10. radius a ulna zrastá → antebrachium
11. tíbia a fibula zrastá → os crus (alebo cruris) – na skákanie
12. dobrá diferenciácia svalov u žiab
13. urostyl – zrastené chvostové stavce u žiab
14. telencephalon sa zväčšuje
15. mesencephalon – tectum – strecha
16. z mozgu 10 párov nervov
17. 1x čuchový orgán – Jacobsonov orgán
18. stredné ucho u žiab – collumela – bývalé hyomandibulare
19. Tráviaca sústava
20. jazyk
21. zuby: homodontné, polyfiodontné (ústna dutina, podnebie)
22. žlčník, pečeň, vesica felea, pankreas, tenk. a hrubé črevo, kloaka
23. Dýchacia sústava
24. Larvy: 3 páry žiabrov – kríčkovité útvary za hlavou (niekedy celý život)
25. Dospelé: pľúca, koža
26. Cievna sústava
27. Larva: srdce 2+1 → truncus arteriosus → a. ventralis (do žiabier bez O2) → 4 páry žiab. tepien
28. Dospelé

1.  I. a II. zanikajú
2.  a. caroticus int. – III. ž. oblúk (krčnice)
3.  a. caroticus ext. – III. ž. oblúk (krčnice)
4.  arcus aortae – IV. ž. oblúk – hlavná, zo srdca 2 oblúky
5.  V. zaniká
6.  a. pulmocutanea – VI. ž. oblúk – zo srdca odkysličená krv
7.  a. pulmonalis – VI. ž. oblúk
8.  a. cutanea – VI. ž. oblúk
9.  a. dorsalis – okyslič. krv do útrob
10.  a. coctiaco – mesouterica – do tr. sústavy
11. a. iliaca – do končatín

1. Urogenitálna sústava
2. larva – všetky typy obličiek (holonefros – červory, pro-, opisto- zvyšok)
3. dospelý – opisto a mesonefros
4. ♂ prim. močovod – moč. + semenovod → kloaka; majú kopulačný orgán - penis
5. ♀ ovára → oviducty (Müllerove chodby) → kloaka
6. v čase rozmnožovania veľmi zväčšené ovária
7. mloky – vonk. oplodnenie (staršie), vnút. oplod. - ♂ kladie spermie do spermatofórov, ♀ zbiera spermatofóry kloakou
8. žaby – vonk. oplodnenie; ♂ páriace mozole (čierne) – na prichytenie
9. mloky – vajíčka kladú po jednom na vegetáciu
10. žaby – kladú zhluky vajíčok

11. nemajú radi zimu
12. nežijú v moriach, žijú v suchých miestach

1. podtrieda Apsidospondyli

1. vznikli z Crossopterygii
2. diplospondylné stavce – nepár. kostenné intercentrum

- pár. kosti, či chrupavčité pleurocentrá

1. mohutná lebka, krytá silnými dermálnymi kosťami
2. rebrá pozdĺž tela

2. podtrieda Lepospondyli

1. lepospondylné stavce (valčeky)
2. lebka – trojuholník. tvaru

3. podtrieda Caudata

1. pretiahnuté telo s dlhým chvostom
2. frontalia a parietalia nie sú zrastené
3. iba na S pologuli

čeľaď Cryptobranchidae

- trvalo vodné, dýchajú hlavne sliznicou úst. dutiny

- nemajú očné viečka

- majú larválne ozubenie, vonk. oplodnenie

- najväčšie mloky

zachovali sa niektoré larválne znaky aj v dospelosti – tzv. neúplná neoténia – neúplná metamorfóza

- Japonsko, Čína – hory, žerie ryby

Andrias scheuchzeri

Andrias maximus – horské potoky Japonska, 160cm. 60 rokov žije

čeľaď Ambystomatidae

- zuby majú len na vomery, v priečnych radoch

- neoténia úplná – zachovanie larv. znakov ale pribudnú u dospelého gonády

- menšia časť metamorfuje úplne

čeľaď Plethodontidae

- kožné dýchanie, sliznicou úst, nemajú pľúca

- malé zakrnelé nôžky

- jaskyne

Hydromantes genei

čeľaď Salamandridae - cvičenia

Salamandra slamandra – čierne lesklé telo s oranžovými škvrnami, za očami jedové žľazy – parotídy, chvost na priereze okrúhly, vidno rebrovú svalovinu, ovoviviparná, vlké listnaté a zmiešané lesy, živí sa dažďovkami a slimákmi

Triturus – na priereze sploštený chvost, nemajú jedové žľazy, striedajú obdobie vodné (jar – leto) – rozmnožovanie a obdobie na súši

Triturus dobrogicus – v čase párenia majú ♂ výrazný zúbkatý hrebeň na chrbte a chvoste – aj zospodu a pri koreni chvosta je prerušený, chrbát a boky sú škvrnité a oranžové brucho s veľkými čiernymi škvrnami, veľké rieky Dunaj, Bodrog, Latorica

Triturus cristatus – to isté ako T. dobrogicus ale končatiny po priložení sa dotýkajú, nižšie až stredné polohy

Triturus vulgaris - ♂ v čase rozmnožovania majú výrazný zúbkatý hrebeň, pri koreni chvosta neporušený, žltohnedý chrbát, oranžové brucho s čiernymi bodkami – aj na bokoch a chrbte a na hlave splývajú do pásov, žijú v svetlých lesoch, okrajoch lesa a polí, záhradách, parkoch a riečne nivy

Triturus alpestris - ♂ v čase párenia 2mm nezúbkatý hrebeň, na kt. sú škvrny – tmavé a svetlé, boky a chrbát sú tmavé a brucho oranžové bez škvŕn, na krku viditeľný kožný záhyb, žijú v svetlých lesoch pahorkatín a horských ekosystémoch

Triturus montandoni - ♂ v čase párenia nízky hrebeň len na chvoste – aj zospodu, z chvosta nitkovitý výrastok, zelené s tmavším mramorovaním, hranatý vzhľad, horské ekosystémy, ale nie nad hranicu lesa

čeľaď Proteidae

- drobné nôžky

- kríčkovité. červené žiabre

- oči vtiahnuté do pokožky

- bez pigmentu

Proteus anguinus

čeľaď Amphiumidae

- malé konč., malé oči, redukovaný jazyk

- trvalo vo vode, ale dýchajú pľúcami

- vajcorodé

Amphium means

4. podtrieda Apoda

1. subtrópy, trópy
2. červovité telo, bez konč. (podobné dažďovkám)
3. článkové telo
4. koža vzrastená, drobné šupiny
5. zakrnelé oči, sluchový aparát
6. amficeólne stavce
7. len P časť pľúc
8. dobrý čuch
9. vnút. rozmnožovanie

rad Gymnophiona

Siphonopsi annulatus – J Amerika

Ichtthyophis spp. – India, Malajzia

5. podtrieda Salientia - žaby

1. bez krku a chvosta

rad Anura

čeľaď Ascaphidae

- amficélne stavce a zachované rebrá

- ♂ majú zachované zvyšky chvostíka, bez chrbt. stavcov

- vnút. oplodnenie

Ascaphus spp.

čeľaď Pipidae

- nemajú jazyk, zuby len v hornej čeľusti

- na 3 vnút. prstoch zadných nôh sú rohovinové drápy

- trvalo vo vode

- ♀ majú dlhé kladielko, kt. kladie vajíčka do chrbt. sliznice samice, tu sa vyvíjajú aj larvy

Pipa americana

Xenopus laevis

čeľaď Discoglossidae

- terčovite prirastený jazyk na spodnú čeľusť, horná čeľusť je ozubená

- zrenica v tvare srdca, bradavičnatá koža, jedovatý kožný sekrét

- šialené správanie – pri nebezpečenstve sa otáča na chrbát...

- len rudimentálne rebrá

- v dospelosti žijú polovodným životom

Bombina bombina – malá, plochá hlava, málo vystupujúce oči, telo ploché a zavalité, brucho: na tmavom podklade červené al. oranžové škvrny + biele bodky, kt. nie sú spojené s prednými končatinami; hladké výrastky z kožných hrboľčekov; stojaté vody, mláky, nížiny; ♂ majú pod kožou na krku rezonančný mechúrik

Bombina variegata – na žltom podklade sú tmavé škvrny, kt. sú prepojené s prednými konč., z kožných hrboľčekov vyrastajú ostré rohovinové výrastky, stredné až výššie polohy

Alytes obstetricans - ♂ nosý vajíčka na zadných nohách a namáča ich vo vode

!!!obojživelníky – medzidruhové kríženia!!!

čeľaď Bufonidae

- prevažne suchozemské, zavalité, bradavičnatá pokožka

- jedové žľazy – parotídy, zrenica v tvare vodorovného oválu

- jayzk vychlípiteľný, nemajú zuby

Bufo bufo – nevýrazná kresba, jednofarebná, parotídy sa smerom od oka rozširujú, pri vode len v čase párenia, od nížin až po vyššie oblasti

Bufo viridis – maskáčovitá kresba, lišty na chrbte, parotídy sa smerom od oka zužujú, nížiny až stredné polohy

Bufo marinus

čeľaď Hylidae

Hyla arborea – štíhle, mierne vychlíp. jazyk

- zuby na hornej čeľusti, koža hladká väčšinou zelená schopná farbozmeny, tmavé spánkové škvrny, kt. pokračujú do bočného pásu ako rozhranie brucha a chrbta, ♂ majú dobre vyvinutý rezonátor na hrdle – zriasnený, prísavky na každom prste, dlhé zadné končatiny, zrenica oválna, nížiny až stredné polohy – pri vode len v čase rozmnožovania, inak lesy, stromy, kríky

čeľaď Ranidae – skokany

- hnedé al. zelené (mohut. pláv. blany)

- výskyt temporálnej škvrny (hlavne hnedé)

- bubienok

- dlhonohé žaby

Rana catesbiana – USA, bučivý škrekot

rozdiely hnedé a zelené skokany – cvičenia!!!

čeľaď Rhacophoridae

- pláv. blany – kĺzavý let vzduchom, stavce ako skokanovité; tropické

čeľaď Pelobatidae

Pelobates fuscus – malý, kožné bradavice hladké, výstupné oči, zrenica v tvare zvislej štrbiny, metatarzálny hrboľ na zadných končatinách, temenný hrboľ na hlave, ozubená horná čeľusť, jazyk vzadu voľný, potrebujú vodné prostredie, aby sa mohli zahrabať, čiže v okolí riek, hlásia sa kdo-kdo-kdo, nížiny

trieda Reptilia

2. pôvodom úplne suchozemské
3. znaky s nižšími stavovcami:

1. poikilotermné
2. kostra podobná ako u obojživelníkov

1. znaky s vyššími stavovcami:

1. počas emb. vývoja vznikajú zárodočné obaly – Amnion, Allantois, Serosa
2. vaj. obaly – bielok, papierová blana, škrupina (kožovitá)
3. metanefros – viac caudálne posunutá, Bowman. vačok, Malpigiho rúrka, nie je Henleho slučka
4. u vyspelých – neopallium, vonk. ucho

1. znaky:

1. koža rohovitá: epidermálne šupiny, pancier, kožné žľazy sú vzácne
2. redukcia krycích kostí → niekoľko typov spánkových jám a jarmových oblúkov (úpon svalov na žuvanie)
3. krčná časť chrbtice má atlas, axis
4. pľúca (medzi A a M), pri dých. pomáha aj hrudný kôš + silne prekrvená sliznica kloaky
5. nemajú pravú termoreguláciu
6. srdce: 2 predsiene, 2 čiastočne oddelené komory (krokodíl má celú prepážku)
7. sinus venosus a conus arteriosus sú redukované
8. 2 aorty a pľúcna aorta z komôr
9. vajcorodé (viviparná, ovoviviparná) – moc sa nestarajú o mláďatá
10. Pokryv tela:
11. šupiny, štíty, pancier
12. kostenné dosky (gastralia), ploché kôstky (osteoscuta) – v cutis
13. lienenie (equizys) – hady – koža ostáva celistvá, keď sa stiahne

- jaštery – zvlieka sa po častaich

1. kožné žľazy redukované (okolo úst, kloaky, pižmová žľaza pri čeľustiach)
2. Kostra:
3. stavce sú hlavne procélne
4. presakrálna časť (20-30), sakrálna (2), kaudálna (veľa stavcov)
5. rebrá – ku všetkým stavcom (u vyhynutých), ku všetkým okrem hrude – redukované (dnešné)
6. vertebrocostalia (na rebrách) – processus uncinati – malé výbežky, úpon medzireb. svalov
7. lebka – tropibázická, monokondylná
8. tvrdé podnebie – u niektorých 1x – z os palatinum (oddelenie dých. ciest od tráv. sústavy)
9. quatroarticulárny (primárny) kĺb
10. redukcia dermálnych kostí z lebky – lebo požierajú väčšiu potravu, treba čeľustné svaly

1. Anapsidná lebka

- bez spánkových jám

- len u vyhynutých + asi aj morské korytnačky – nie je isté, lebo vzadu majú na lebke výrez, kde sa upínajú žuvacie svaly

2. Synapsidná lebka

- 1 pár spánkových jám

- † Synapsida, Mammalia

3. Diapsidná lebka

- 2 páry spánkových jám: Lepidosauria, Archosauria

- môže mať rôzne modifikácie

- obe jamy a oblúky: hatéria, krokodíl – klasická diaspsid. lebka

- squamata – len horný čeľustný oblúk

- hady – nič – streptostylická lebka

- vtáky – iba dolný čeľustný oblúk

1. Nervová sústava:
2. do telencephalonu ale ešte stále funguje aj tectum
3. 12 párov hlavových nervov
4. Jacobsonov orgán má n. vomeronasalia
5. † Dinosaurus – ústredie aj v krížovej oblasti chrbta
6. Zmyslové orgány:
7. Jacobsonov orgán – hlavne u hadov (aj termoregulátor) v párových jamkách na hlave – rozoznáva rozdiel 0,003°C
8. hatérie a niekt. jaštery: temenné oko
9. stredné ucho (okrem hadov): columella
10. Tráviaca sústava:
11. jazyk – slabo (korytnačky, krokodíly) alebo dlhý vymrštiteľný
12. homodontný, heterodontný (krokodíl, jedovaté hady) chrup

1.  akrodontný chrup – zub nasadá priamo na čeľusť – chameleón
2.  pleurodontný chrup – zub nasadá na vnút. stranu čeľusti
3.  thekodontný (alveolárny) chrup – v súčast. len u krokodílov

1. jedovaté žľazy z perových žliaz
2. hady – nemajú jedovaté žľazy – aglyfný chrup

- majú jedovaté žľazy – proteroglyfný – zuby vpredu, jed steká po ryhe

- opistoglyfný – zuby vzadu, jed steká po ryhe

- solenoglyfný – jed je privádzaný kanálikom (vretenica)

1. ústna dutina → pharynx → oesophagus → ventriculus → intestinum → rectum → cloaka
2. Dýchacia sústava:
3. pľúca; larynx – trachea – bronchi (2)
4. vnútorný povrch pľúc – hladký (hatérie)

- zriasnený – len na prednej časti

1. kondolaterálna časť – vzdušné vaky (chameleón, agany)
2. redukcia pľúc – P redukuje
3. Cievna sústava:
4. predsiene samostatné
5. prepážka medzi komorami – je úplne u krokodílov (majú na nej foramen Panizzae)
6. žilný splav, conus arteriosus (dobre vyvin. – korytnačky, hatérie)
7. do ĽP: venae pulmonalis
8. do PP: 1 vena cava caudalis, 2 venae cavae craniales
9. kardinálny obeh (v. cardinalis) – pretrvávajú aj duté žily
10. vrátnicový obeh – v obličkách
11. Urogenitálna sústava:
12. metanefros (glomeruly malé, Henleho slučka nie je) – 1x
13. moč → vretery (aj spermie) → kloaka
14. korytnačky (niekt. jaštery) vesica urinaria (moč. mechúr)
15. ♂ testes → Wolf. chodby → penis (squamata – hemipenis, haterie – nemajú)
16. ♀ ovaria → Müllerove chodby (ojedinele partenogenéza)
17. vždy vnút. oplodnenie

podtrieda Chelonia

1. carapax – plastrón – rohovité kostenné štítky zo vzrastených stavcov, rebier, časti pletencov (sternum – nemá)
2. u vodných redukcia panciera akoby na kožu
3. zaťahujú hlavu a nohy
4. anapsidná lebka
5. prídatné dýchanie – svaly, čo stláčajú útroby a sliznica úst a kloaky

rad Testudinata

čeľaď Chelidae

- sladkovodné, J Amerika,  Austrália

- rozstrapatený pancier

Chelus fimbriatus – cca 40cm, žere ryby a bezstavovce, chobotovite predĺžený rypáčik

čeľaď Chelydridae

- sladkovodné, redukcia plastrónu

- Amerika, J Kanada po Equador

Chelydra sp.

Macroclemys sp.

čeľaď Emydidae

- amfibické (voda aj súš)

Emys orbicularis – korytnačka močiarna

Pseudemys scripta – plochý, ale dobre vytvorený pancier

čeľaď Testudinidae

- suchozemské, denné, bylinožravé

- stepy, púšte

- mohutné nohy

Testudo graeca – Stredomorie

Testudo gigantea – Seychelské ostrovy

Geochelone elephatopus – Galapágy

- silne vyklenutý carapax, široko zrastený plastrón

- nohy hrabavé a kráčavé s pazúrmi

- všade okrem Austrálie

čeľaď Dermochelidae

Dermochelys coriacea

- končatiny do veslovitých útvarov

- najväčšia – 2m a 600kg

- chýba rohovinová zložka panciera

čeľaď Tricnychidae

- silná redukcia panciera, rypáčik, dýchajú aj ústnou sliznicou

- sladkovodná

Trionyx sp.

podtrieda †Anapsida

1. vymreté, najstaršie plazy s lebkou bez spánkových jám a jarmových oblúkov

rad †Captorhinida (carbon – trias)

- malé druhy podobné jaštericiam, aj väčšie – dlhé viac ako 2m

podtrieda † Synapsida

2. vytvorila sa im „pravá“ krkavčia kosť (coracoid)
3. z nich vznik Mammalia

podtrieda Diapsida / Archosauria

1. bipédna (dvojnohá) chôdza
2. thekodontný chrup
3. endotermia – u niektorých
4. materskou skupinou pre vznik vtákov

rad Crocodylia

- bránica

čeľaď Alligatoridae

- 4. zub mandibuly zapadá do jamky hornej čeľusti

- tupý rypák

Alligator mississippiensis – USA, 4. zub nevidieť

Caiman sp. – J a Str. Amerika

čeľaď Crocodylidae

- 4. zub je viditeľný

Crocodylus niloticus – Afrika, časť Ázie

čeľaď Gavialidae

- dlhé úzke rostrum, ichtyfágny (žere ryby)

Gavialis gangeticus – India

rad † Pterosauria (trias – krieda)

- endotermia

Pterodactylus sp.

- plachty na 4. prste upevnené → „krídla“ (skôr plachtili)

- mali napr. srsť

rad † Dinosauria

- vznikli z bipédnych Thecodontia

- subordo Saurischia (panva: ilium, ischium, pubis)

Tyrannosaurus, Brontosaurus – bylinožravý

- subordo Ornithischia (panva: ilium, ischium, pubis, parapubis)

Triceratops, Stegosaurus

podtrieda Lepidosauria

1. lebka diapsidná – modifikácie

rad † Eosuchia

rad Rhynocephalia – Hatérie

- diapsidná lebka, akrodontné zuby, temenné oko

- amficélne stavce so zvyškami chordy

- brušné rebrá

Sphenodon punctatus – Nový Zéland

- jediný zástupca, v norách

- 10 vajíčok – za rok sa vyliahnu

- 50-70 cm; žije asi 100rokov

rad Squamata

- diapsidná lebka (pozmenená)

- streptostylia, pleuro – akrodont. chrup, hemipenis, Jacobs. orgán

podrad Sauria – jaštery

- málo pozmenená lebka

- chýba tvrdé podnebie, pohyblivé nepriehľadné viečko, alebo priehľadné prerastené cez oko, zuby pleurodontné

- mávajú lámavý regenerujúci chvost

- chvost vedia samé odhodiť - autotomia

čeľaď Gekkonidae

- drobné, 5 prstov – prísavky al. lamely → šplhanie

Gekko gecko – JV Ázia, 40cm

Tarentola mauritanida – Stredomorie

Gymnodactylus kotschyi

- teplé oblasti sveta

čeľaď Aganidae

- veľká guľatá hlava

- autotómia – vedia ulomiť chvost

- akrodontné zuby

Aganna sp. – 30cm, stepi

Uromastix sp. – tŕňové výrastky na celom tele

Moloch – tŕňovité výrastky

Chlamydosaurus kingi – okolo  krku kožná blana, kt. naťahuje, keď je nahnevaný, Australia

Draco volans

čeľaď Iguanida

- drobné aj veľké, aktívne cez deň

- nelámavý chvost, často krčné laloky a hrebene

Iguana iguana – všežravý

Anolis – J Amerika

Conoiophus – Galapágy

Amblyrhnchus sp. – potápajú sa za morsk. riasami – Galapágy

čeľaď Chameleonidae

- z bokov stalčené telo, ovíjajú sa chvostom, prsty kliešťovité, sfarbené

- vymrštiteľný jazyk, zmena farby

Chameleo chameleon – Stredomorie

Brookesia – cca 3 cm (najmenší plaz)

čeľaď Scincidae

- hladké šupiny, valčekovité telo, lámavý chvost

- pleurodontný chrup, nohy normálne až redukované

Ablepharus kitaibelii

Scincus sp.

čeľaď Lacertidae

- lámavý chvost, na chrbte a bruchu súbor väčších šupín – pileus, pod hrdlom golier – collare, pohyblivé očné viečka

- ♂ majú výrazné stehenné póry, pestrejšie sfarbené, hrubší koreň chvosta

Lacerta viridis – naša najv. jašterica, žltá až zelenosivá so škvrnami na chrbte a boku, chvost tvorí 66% dĺžky – 30-40cm, ♂ majú modro zafarbený krk, za nozdrou sú 2 postnasale, zúbkovaný collare; žije na násypoch a krovinách; živí sa bezstavovcami, inými jaštericami poprípade drob. cicavcami

Lacerta agilis – na bokoch tmavé škvrny s bielymi bodmi uprostred, 2 postnasale, pilkovaný okraj collare, suché slnečné miesta, loví bezstavovce

Podarcis muralis – hladký golier, medzi uchom a okom väčší štítok – massetericum, 1 postnasale, na skalách a múroch, loví bezstavovce

Zootoca vivipara – malá, 1 postnasale, zúbkovaný okraj goliera, horské polohy, rúbaniská

čeľaď Anguidae

- jazyk dlhý rozoklaný

- autotómia, čiastočne al. úplne redukované končatiny, pretiahnuté telo

Anguis fragilis - vajcoživorodý

Ophisaurus apodus

čeľaď Varanidae

- veľké, dlhé nohy, dlhý krk, jazyk rozoklaný

- suché oblasti

- dobre behajú, aj dobrí plavci

Varanus griseus

Varanus komodensis – najväčší žijúci jašter

podrad Ophidia / Serpentes

- nemajú končatiny (ale pletence môžu byť)

- spreptostýlia, akrodontný chrup (izodontný, proteodontný, opistodontný) aglyfný

- procélne stavce, temenné oko, Ľ časť pľúc, nemajú moč. mechúr

- nepohyblivé viečka, veľké šupiny na bruchu

čeľaď Boidae

- majú zvyšky panvy a femuru

- veľké nejedovaté s aglyfným, proterodontným chrupom a veľa primit. znakov, korisť škrtia

Python sp.

Boa constrictor – Amerika

Eunectes murinus – JV Ázia

čeľaď Typhlopidae

- malé, v pôde

- mimoriadne krátky chvost, redukované oči, žerú mravce a termity

Typhlops vermicularis – stepi a lesostepi Ázie

čeľaď Columbridae – cvičenie

- naše nemajú jedové žľazy, análny štítok rozdelený, okrúhle zrenice

Colubor sp. – jedovaté, J Európa

Natrix natrix – slabo kýlnaté šupiny, polmesiacové škvrny za hlavou, vajcorodý, úzko viazané na vodu, živí sa obojživ. a malými rybkami, tanatóza – vie predstierať smrť

Natrix tesselata – šupiny do šachovnice, výrazne kýlnaté šupiny, nemajú polmesiac. škvrny, silne viazaný na vodu - pláve

Elaphe longissima – najväčší u nás, výrazné kožné hrany po bokoch – na lezenie po stromoch, polmesiac. škvrny, hladké šupiny, v lesostepiach

Coronella austriaca – za hlavou kresba v tvare „W“, šupiny bez kýlu, vajcoživorodý, nie je viazaný na vodu, u niektorých je celistvý análny štítok

čeľaď Elapidae

- proteroglyfné zuby, prudko jedovaté

Naja naja (indická) a Naja haje (africká) – kobry, vajcorodé

Naja nigricollis – vystreknú jed na 2-3m

Dendroaspis – mamby – do 30min. smrť!

Pelamis (Hydrophiidae) platurus – vodnár, sploštené telo, Austrália

čeľaď Viperidae

- solenoglyfné zuby, jedovaté, celistvý análny štítok, zrenica ako zvislá štrbina

- okrem Austrálie všade

Vipera berus – vretenica – hranatá hlava, výrazne kýlnaté šupiny, vystupujúce nadočnicové štítky, na chrbte 2itý rad alternujúcich škvŕn → kľukatá čiara, živorodé

Vipera ammodytes – jedovatejšia

Crotulas sp. – štrkáč – Amerika

Bothrops sp. – krovinár – často považovaný za jedovatejšieho ako mamby, Ázia

trieda Aves – Vtáky

2. Spoločné znaky s plazmi:

1. koža suchá (iba glandula uropygii – čistenie štruktúry peria, nie všetky ju majú – inak sa „pudrujú“), zobák a behák majú rohovinu
2. tropibázická, monokondylná lebka
3. zdokonalená plazia oblička (nedokonalá Henleho slučka)
4. rozmnožovanie ako u plazov ale tu so starostlivosťou o potomstvo (sedenie na vajci), Ca- škrupina

1. Spoločné znaky s cicavcami:

1. homoitermné – až v určitých dňoch vývoja
2. 4dielne srdce (z ľavej komory 1 aorta, kt. vytvára pravý oblúk
3. vnútorné ucho – ductus cochlearis (slimák) – nie je stočený ako u cicavcov

1. Špecifické znaky:

1. perie
2. predné končatiny → krídla
3. zadné končatiny → rôzne podľa potreby, kde žijú atď.
4. telencephalon má neostriacum (al. hyostriacum) – zväčšenie hmoty
5. Ca škrupina
6. len pravá aorta
7. oko...

8. Koža:
9. tenká, skoro bez žliaz: glandula uropygii (dobre u vodných)
10. epidermis  – rhamphotheca – zrohovatená vrstva na zobáku

- podotheca – zrohovatená vrstva na nohách

PERO: steblo (scapus) – brko (calamus), kostrnka (rhachis)

zástavice (vexillae) – vetvičky (rami), lúče (radii), háčiky (hamulae)

11. pero:

- kontúrové (pennae) – kormidlové (rectrices) – veľké na chvoste

- letky (remiges) – vytvárajú krídlo

- krovky (tectrices) – krycie - jemnejšia zástavica

12. páperie – prachové perie (plumae) – nie je spojené s háčikmi, termoizolácia

- vibrisy – okolo zobáka

- filoplumae‍ ‍‍‍‍‍‍‍‍‍

13. u mláďat: prachový šat (neoptila) – páperčok

- na pterylae (perové polia)

- na apteriae (nažiny)

14. u dospelých: teleoptile – normálne perá
15. Kostra:
16. pevná – zrast kostí na lebke a iné časti tela, ľahká, dutá
17. heterocélne stavce – majú zvláštne plôšky
18. krčné – 10–26 (najčastejšie 14-15), atlas a axis
19. hrudné – 3-10 (2-5 zrastá → os dorsale – notarium; ďalšie hrudné 11-23 zrastá - synsacrum)
20. do synsacrum ešte patria: lumbálne, bederné, sakrálne, prvé chvostové
21. posledné chvostové → pygostyl – vejárovite na neho nasadajú kormidlové perá
22. hrudné rebrá: 3-9 párov – vertebrocostalia (processus uncinati) – idú k stavcom

- sternocostalia – idú k sterne

23. sternum + crista sterni (hrebeň) – čím vyššia tým lepší letci
24. lebka – modifikovaná diapsidná  (2 spánkové jamy, redukované orbity)
25. mandibula pripevnená k neurocraniu pomocou quadrata
26. scapula – procoracoid – clavicula (zrástla do furculy)
27. humerus – ulna – radius – zápästie (radiale, ulnare)
28. pánva: ilium, ischium, pubis
29. femur – tibiotarsus, tarsometatarsus (behák) – 4 prsty: I., II., III., IV.

30. Nervová sústava:
31. rozvoj telencephalonu → basálne gangliá (neostriacum) (neopalium tu nie je zriasnené)
32. metencephalon → neopalium je vzrásnené
33. do telencephalonu všetky ústredia okrem zrakového (to stále v tectum mesencephalonu)
34. 12 hlavových nervov
35. Zmyslová sústava:
36. zrak a sluch veľmi dobrý
37. tlak, teplota (T), bolesť – Herbtore, Grandryho, Vater – Pancciniho, Merkelove bunky – koncentrované na zobáku, jazyku, podnebí...
38. slabé chuťové receptory, aj čuchové (výnimka kivi...)
39. ucho – dobre vyvinuté (40-30.000 Hz): lagena (ductus cochlearis) – membrana basilaris (zmyslový epitel) – je prehnutá (nie stočená)
40. stredné ucho – collumela
41. vonkajšie uch – zvukovod
42. oko: 3 viečka – horné, dolné (väčšie, týmto žmúria - „naopak“), žmúrka – z vnút. kútika, priesvitná – u vtákov, kt. sa potápajú
43. rohovka (cornea) vyklenutá, okolo oka kôstky – na zaostrenie oka
44. choroidea (cievnatka, pesten) + hrebienok – na orientáciu
45. sietnica (retina) – 1milión zrakových buniek na 1μm2
46. Tráviaca sústava:
47. u recentných ústna dutina bezzubá
48. ooesophagus má ingluvies (hrvoľ, semeno a bylinožravé) – na natrávenie potravy, odlupujú sa vrsvy epitelu → kašovitá hmota → kŕmenie mláďat (ako vtáčie mlieko)
49. proventriculus (žľaznatý – chemické natrávenie) → ventriculus (svalnatý – mechanické natrávenie; trituračný orgán – žerú kamienky, aby mali čím rozomieľať – gastrolity) → niektoré postventriculus (tučniaky, potápky, volavky, kačice, dravce) → duodeum → intestinum tenue → intestinum crassum (caeca) → cloaca
50. cloaca – corprodaeum (tr. súst.), urodeum (pohl. + moč.), proctodeum
51. medzi rectum a cloaca u mladých – bursa Fabricci (lymfatický orgán)
52. hepar a vesicu fellea nemajú pštrosi, kohúti, papagáje
53. Dýchacia sústava:
54. pľúca majú malé, ich objem sa pri nadýchnutí nemení
55. pľúca sú v podobe rúročiek, vzduch cez ne iba prebehne
56. larynx → trachea – tam kde bifurkácia – syrinx (hlas. orgán) – systém trubičiek, blán a svalov (najrozvinut. u spevavcov) → bronchi → pulmo
57. bronchi cez pulmo ako mesobronchus do zadných vzdušných vakov (s. postthoracal)
58. mesobronchus – ventro a dorsobronchi, medzi nimi parabronchi (nimi sú pospájané)

                                 ←                       Paleopulmo                        →

59. vzdušné vaky: 5 párov:

- sacci cervicales

- saccus interclavicularis

- sacci praethoracales

- sacci postthoracales – hlavné dýchanie

- sacci abdominales – hlavné dýchanie

60. Cievna sústava:
61. 4 dielne srdce, pravá aorta z ĽK
62. → truncus brachiocephalius – a. carotis
63. z PK – a. pulmonales .... – O2
64. do ĽP – venae pulmonales – pľúcne žily .... + O2
65. do PP – vena cava caudalis, venae cava craniales  .... - O2    
66.  Urogenitálna sústava:
67. metanefros (Henleho kľučka)
68. moč – hustý, biely povlak
69. kys. močová → Malpig. telieska
70. trus + moč → urodeum + proctodeum
71. ♂ testes – ductus defferens – urodeum, penis – pštrosy, kačicovité, inak si len prikladajú kloaky
72. ♀ ovarium (ľavé) – oviductus – urodeum
73. niektoré dravce, papagáje, kivi – majú obe ovária
74. oviductus:

- infundibulum – oplodnenie

- tuba – tu sa obaľuje bielkom

- isthmus – papierová blana

- uterus – riedky bielok + Ca škrupina

- vagína - hlien

75. v čase rozmnožovania sú pohlavné orgánie mnohonárobne väčšie
76. Evolúcia:
77. Turzoriálna teória – prvý, čo sa naučili lietať boli bipédne dinosauria
78. Arboreálna teória - prvý, čo sa naučili lietať boli plazy, čo sa pohybovali po konároch
79. Ekológia:
80. nidikolné mláďatá – narodia sa holé, nič nevedia
81. nidifugné mláďatá – po narodení nie sú holé a vedia sa viac menej o seba postarať

1. podtrieda †Sauriurae

1. jura – krieda (vrchná jura, Solenhofen)
2. plazie znaky:

- thekodontné zuby

- amficélne stavce

- slabé sternum

- krídlo s 3 pazúrmi

- chvost dlhý – po stanách 15 kormidlových pier

3. vtáčie znaky:

- perie

- predná končatina – krídla

- zrastené claviculy → furcula

- anizodaktylná končatina

- čiastočne pneumatizované kosti

- Archeopteryx löthegrophica – nie je predchodca vtákov

rad Confuciusornithiformes

- voľné carpalia, pygostyl, furcula, prsty s pazúrmi, zobák bez zubov

- asi toto je predchodca vtákov

2. podtrieda Ornithurae

4. krieda – recent
5. krídla, v dospelosti nemajú voľný 2. a 3. prst a pazúry na krídlach
6. zobák bez zubov, heterocélne stavce, na pygostyl sa vejárovite pripájajú perá

1. nadrad † Protornithes

- krieda, mali zuby

rad † Hesperomithiformes – ozubené čeľuste, nelietali

rad † Ichthyornithiformes – dobre lietali, ozubené čeľuste

2. nadrad Paleognathae - bežce

- vtáky s lebečnou bázou paleognátneho typu

- líšia sa od 3. podradu stavbou podnebia – vomer a pterygoidea sa dotýkajú + os palatinum na pevno zrastené

- pygostyl nie je zrastený

- sekundárne nelietavé

- o vajíčka a mláďatá sa stará hlavne samec, aj keď mláďatá sú nidifugné

rad † Aepyormithiformes – pleistocén – hist. doba, Afrika, Madagaskar

rad † Dinoornithiformes (moa) – pleistocén – 18. stor., Nový Zéland, domorodci ich vyhubili

1. rad Strthioiformes - pštrosy

- najväčšie žijúce vtáky (70-150kg), neschopné letu (sekundárny jav)

- iba 2 prsty – silný 3. a slabší 2.

na hrudnej kosti chýba hrebeň – preto nelieta, chýba calvicula, dlhý neoperený krk

- 10-20 vajíčok – inkubované oboma rodičmi

- samce majú penis, fytofágne (občas zoofágne)

Struthio camelus – nápadný dimorfizmus (♂ je väčší)

- kedysi v celej Afrike a arabských štátoch

2. rad Rheiformes - nandu

- J Amerika, menšie ako pštrosy, nelietavé, bez chvostových pier

- 3 prsty, crista sterni chýba

- polygamné – 2-6 ♀ s 1 ♂

- majú spoločné veľké hniezdo po 5-15 vajec, inkubujú ♂

Rhea americana – nandu pampový

3. rad Tinamiformes – tinamy

- J Amerika, pampy

- morfolog. podobné kurám

- zle a neochotne lietajú, redukcia kormidlových pier, redukovaný pygostyl

- majú crista sterni, furcula, pneumatiz. kosti

- monogamné, polyandrické (viac ♂ na 1 ♀), starostlivosť ♂

Endromia elegans – Argentína, pampy

4. rad Casauriformes – kazuáre

- veľké, nelietavé, silne reduk. krídelná kostra, bez letiek, bez chvost. pier, clavicúl a hrebeňa

- majú hyporachis – z pera vyrastá ešte jedno menšie pierko

- 3 prsty, kosti pneumatizované

- všežravé, Austrália, Nová Guinea

Casaurius casaurius – na hlave rohovitý výrastok, pazúr na 2. prste – zbraň

Dromicetus novaehollandiae – emu, 2. najv. vták, Austrália (na Tasmánii vyhynul)

5. rad Apterygiformes - kivi

- nelietavé, veľké ako kura, najviac reduk. krídla, krycie perá sa podobajú srsti (nemajú lúče)

- kosti nie sú pneumatizované, zobák dlhý, mierne ohnutý s vibrosami – nozdry na jeho konci, ♂ menší

- aktívny v noci, živí sa larvami a červami

- Nový Zéland

3. nadrad Neognathae - letci

- lebka neognátneho typu, vomer sa nedotýka pterygoidei

- krieda – recent

1. rad Sphenisciformes - tučniaky

- extrémne prispôsobené na plávanie a potápanie, sekund. stratili schopnosť lietať

- krídla → veslá (niekedy nadrad Impennes – plavci), nohy posunuté dozadu, majú plávaciu blanu a silné pazúry, kosti nie sú pneumatizované, pod kožou silná vrstva tuku

- 1-2 vajcia do hniezdnej jamky al. záhybu kože - ♂ sinkubujú, kým ♀ odchádza na týždne až mesiace do mora sa nažrať

- žijú v kolóniach, sociálne správanie

- mláďatá nidikolné, iba na J pologuli, živia sa rybami a hlavonožcami

Spheniscus demersus – až po J Afriku

Aptenodytes patagonicus – t. kráľovský, Antarktída, J Amerika

A. forsteri – t. cisársky, najv., cca 1m, 140kg, Antarktída

Pygoscelis adeliae - Antarktída

2. rad Procellariiformes - rúrkonosce

- potravne viazané na more

- buď sú celý život v povetrí (tu aj mikrospánok) al. sedia na mori

- výborný letci a tzv. dynamické plachtiče – prevláda lakťová časť (37 letiek), koncová časť je kratšia

- podobajú sa na čajky

- trubičkovite pretiahnuté nozdry – vylučujú soli, prúdenie vzduchu

- plávacie nohy s redukovaným 1. palcom, väčšinou na J pologuli

- 1 mláďa – nidikolné – s extrémne dlhým vývojom

Diomedea exulans – albatros – 3,5m, J moria

Fulmarus glacialis – S Atlantik, Tichý oceán – hniezdia v kolóniach na skalách

3. rad Gaviiformes - potáplice

- prispôsobenie plávaniu aj potápaniu, plávacie blany, nohy posunuté dozadu

- pristávajú na prsia nie na nohy, potravu výlučne pod vodou (hmyz)

- gl. uropygii – silne, valcovité telo, silne operené

- sladké vody na S pologuli (poloarktické vody)

Gravia arctica – občas u nás v zimnom čase

4. rad Podicipediformes - potápky

- stredne veľké, vodné, prsty lemované kožou →

- lietajú rýchlo a priamočiaro – neradi (radšej sa schovajú potápaním), chodia neobratne

- hniezda na vode z tlejúceho lístia, mláďatá (pásikavé) – nidifugné, polokŕmivé, 1. dni im nefunguje gl. uropygii, nechajú sa voziť na chrbtet (♂ aj ♀)

- potrava: vodné bezstavovce, drobné ryby

- malé jazerá, veľa vegetácie

Tachybaptus ruficollis – potápka malá

Podiceps cristatus

Podiceps nigricolis

5. rad Pelecaniformes - veslonožce

- slané, sladkovodné; po celom svete

- plávacia blana

- rozťažiteľný pharynx – piscivorné – potápaním al. útokom zo vzduchu, al. vytláčaním na plytčiny, al. ešte kradnú iným vtákom

- hniezdia na zemi al. stromoch; mláďatá nidikolné

1. čeľaď Fregatidae

- podobné albatrosom, trópy, lovia al. kradnú ryby

Fregata spp. – červený vak v čase vzrušenia

2. čeľaď Sulidae

- strmhlavé lovenie

Sula variegata – „čilský liadok“ – guano

3. čeľaď Phalacrocoracidae

- čierne, kovové lesklé perie, zahnutý zobák

- potápanie za rybami

- hniezdia v kolóniach na stromoch (stromy holé a biele od trusu)

- občas u nás

Phalacrocorax carbo

4. čeľaď Anhingidae

- potápajú sa za rybami

- torpédovitý ostrý zobák, esevite zahnutý krk – vystreľuje

5. čeľaď Pelecanidae

- nepotápajú sa

- mláďatá kŕmivé, hniezdia v kolóniach – najbližšie v delte Dunaja

Pelecanus onocrotalus

6. rad Ciconiiformes – brodivce

- brodivé nohy, dlhý zobák

- dobre lietajú a plachtia

- patria sem aj zdochlinožravé

1. čeľaď Threskiornithidae

Platalea lecorodia – (lyžičiar) u nás, na konci zobáka rozšírenina, V Slovensko

T. etiopicus

2. čeľaď Aradeidae

- pri lete krk v tvare „S“; jemnejšie ako bocian

Ardea cinerea, Ardea purpurea, Casmerodius albus, Ixodbrychus minutus, Nycticorax nycticorax

Bubulcus ibis – sprevádza veľké cicavce

3. čeľaď Ciconiidae

- počas letu natiahnutý krk

Leptoptilos crumeriferus – marabu – má hrvoľ, je zdochlinožravý, obýva tropickú Afriku

Anastomus lameligelus – v strede zobáka štrbina – žere slimáky a škeble

Ciconia ciconia, Ciconia nigra

7. rad Phoenicopteriformes – plameniaky

- dlhé nohy a krky, zobák banánovitého tvaru

- 2 rady rohovit. lamiel aj na jazyku – precedenie potravy

- zvýšené hniezda z bahna, všade okrem Austrálie

Phoenicopterus ruber – subtrópy, trópy; ružové, červené; v hrvoli im praskajú cievky → krv → červené sfarbenie mláďat

8. rad Anseriformes - husotvaré

- husté operenie, dobre gl. uropygii, hniezdia na zemi, nidifugné mláďatá, viazané na vodu

1. čeľaď Anhimidae

- podobné hrabavým vtákom, nemajú plávacie blany

- na každom krídle majú veľkú rohovitú ostrohu

Anhima cristata – J Amerika

2. čeľaď Anatidae

- typické znaky vodných vtákov, anizodaktylné, dozadu posunuté nohy, plávacie blany

- zobák s rohovinovými zúbkami, na konci zobáka „nechet“

CVIČENIA

9. rad Falconiformes - jastrabotvaré

- hákovitý zobák, pazúry, silné anizodaktylné nohy

- korisť lovia, naháňajú al. striehnu; živia sa od hmyzu po opice

- hniezda obnovujú, hniezdnia v ňom veľa rokov

- mláďatá nidikolné, dlhý vývoj

1. podrad Catharthae

1. čeľaď Cathartidae

- dravci so slabou hornou polovicou zobáka

- tupé pazúry, krátke nohy, veľmi široké krídla – plachetnice

- dobrý čuch, živia sa hlavne zdochlinami

Vultrus gryphus – kondor veľký – J Amerika, Andy

2. čeľaď Falconidae

3. čeľaď Pandionidae

Pandion haliaetus – krčiak, rybár al. krčiak rybožravý, harpúnovite zahnuté pazúry

4. čeľaď Sagittariidae

- výrazne dlhé nohy, živia sa hadmi, zle lieta

Sagittarius serpentarius – Afrika

10. rad Galliformes - kurotvaré

- silne anizodaktylné nohy, tupé zobáky a pazúry

1. podrad Opisthocomi (niekedy ku kukučkám)

Opisthocomus hoozim – mladé majú na krídlach 2 voľné prsty, pralesy okolo riek J Ameriky, živia sa mangrovými listami

2. podrad Galii

- výrazný pohlavný dimorfizmus, ♂ väčší

1. čeľaď Megapodidae

Leipoa ocellata – nestarajú sa o mláďatá, vyhrabú jamku – liaheň – niekoľko metrová, viac ♀ liahnu a zahrabú lístím, o liaheň sa stará ♂, či je v hniezde dosť teplo – majú termoregulátor na zobáku; Austrália, JV Ázia

2. čeľaď Phasianidae - bažantovité

Pavo cristatus

Phasianus colchicus

3. čeľaď Tetraonidae

- lesné kury

Lagopus lagopus

11. rad Gruiformes – žeriavotvaré

- rozmanitý vzhľad

- anizodaktylné nohy lemované, brodivé al. behavé...

1. čeľaď Rallidae

Fulica atra

Gallimala chloropus

Rallus aquaticus

2. čeľaď Gruidae

Grus grus – počas migrácie u nás

Balearica sp.

3. čeľaď Otidae

Otis tarda – u nás skoro vyhynuté

12. rad Charadriiformes – kulikotvaré

- majú 10-11 ručných letiek, väčšinou plávacie nohy – redukcia palca

1. čeľaď Charadriidae

2. čeľaď Scolopacidae

podrad Lari

1. čeľaď Sterooraiidae

2. čeľaď Laridae

podrad Alcae

- vretenovité telo, nohy posunuté dozadu

- len na S pologuli ~ namiesto tučniakov na J pologuli

- silný, vysoký, pestrosfarbený zobák

- hniezdia na „vtáčích horách“

- 1 vajíčko na skalnú rímsu

- mladé neopúšťajú hniezdo aj keď sú nidifúgne

Alca spp.

Fratercula arctica

13. rad Columbriformes – holuby

† čeľaď Raphidae

Raphus cucullatus – nelietavé, veľké

1. čeľaď Pteroclidae

- podobné kurám

- stepi Ázie a Afriky

Syrrhaptes paradoxus – zrastené 3 prsty

2. čeľaď Columbridae

14. rad Psittaciformes – papagáje

- jednotná skupina

- vysoký hákovite zahnutý zobák kĺbovite spojený s lebkou

- zygodaktylná noha, pri šplhaní si pomáhajú zobákom

- mäsitý jazyk

- „púdrujú“ si perie

- mohutný mozog

Nestor notabilis – kea – N. Zéland, jediný mäsožravý

Ara spp. a Amazona – J Amerika

Cacatua sp. - Austrália

Agapornis sp. - Afrika

15. rad Cuculiformes – kukučkotvaré

- zygodaktylná noha, dlhé krídla, chvost

1. čeľaď Musophagidae

- africké lesné vtáky, živia sa bobuľami, semenami

- perie na zeleno, červeno, farbivo rozpustné vo vode

Tauraco hartlaubi

2. čeľaď Cuculidae

Clamator glandarius – nevyhadzuje cudzie mláďatá

- hniezdny parazitizmus, lesné, stepné, trópy

16. rad Stigiformes – sovy

- veľké oči, výborný sluch, vrati prst

- okraje krycích pier sú mäkké

- nemajú hrvoľ, zoofágne

- nestráviteľnú potravu vylučujú vo forme vývržkov

1. čeľaď Tytonidae - plamienkovité

Tyto alba

2. čeľaď Strigidae

Strix aluco

17. rad Caprimundiformes – lelkotvaré

- ochranné zafarbenie, široká hlava, hmyzožravé, rozoklaný zobák obklopený vibrisami

- krátke nohy s vrati prstom, nemajú hrvoľ

- na zemi si robia jamky    

Steatormis caripensis – v jaskyni, echolokácia

18. rad Apodiformes – dážďovníkotvaré

- super letci, mohutné lietacie svalstvo, dlhá ručná časť krídla

- nevedia chodiť po zemi – slabé nohy – panprodaktylná končatina

1. čeľaď Apodidae

- okrem obdobia hniezdenia sa zdržujú vo vzduchu, tu aj spia

Apus apus – ½ roka u nás

2. čeľaď Trochilidae

- J Amerika, vírivý let – zotrvanie vo vzduchu

- anizodaktylná noha, zobák trupičkovitý – peľ, nektár

- ornithofilia – opeľovanie rastlín vtákmi

Trochilus sp.

19. rad Coraciiformes – krakle

- pestro sfarbené, anizodaktylná noha – 2, 3, 4 prst môže zrastať

- hniezdia v dutinách

5. čeľaď Bucerotidae - zobákorožce

- Ázia, Afrika

- masívny zobák a prilba, terestrické, arborikolné

Tockus erythrorhynchus - ♀ je zabudovaná do stromu a ♂ ju kŕmi

20. rad Piciformes – ďatle

- zygodaktylná konč., dutinový hniezdiči, arborikolné

- potrava v mraveniskách, termitiskách

1. čeľaď Picidae

2. čeľaď Indicatoridae

- ázijské, africké, arborikolné, hmyzožravé, rozkladajú včelí vosk

3. čeľaď Ramphastidae - tukany

- veľké pneumatizované, ľahké zobáky, kt. slúžia ako signalizačné zariadenie

- žerú plody J Ameriky

Rhamphastos toco

21. rad Passeriformes – spevavce

- pôvodne stromové druhy, dnes skoro všade okrem morských oblastí

- anizodaktylná noha s rovnakými prstami

- 9-11 ručných letiek

- krátky plochý vomer

- 14 krčných stavcov

- 5100 druhov

1. podrad Eurylaimi - lopoše  
2. podrad Oscines

- prítomnosť hlasového orgánu

1. čeľaď Alaudidae

Alauda arvensis, Galerida cristata

3. čeľaď Hirundinae
4. čeľaď Motacillidae
5. čeľaď Bombycillidae
6. čeľaď Cinclidae
7. čeľaď Troglodytidae
8. čeľaď Prunellidae
9. čeľaď  Turdidae
10. čeľaď Silviidae
11. čeľaď Muscicapidae
12. čeľaď Paridae
13. čeľaď Aegithalidae
14. čeľaď Sittidae
15. čeľaď Tichdromadidae

trieda Mammalia

1. evolučne najvyspelejšie živočíchy, synapsidné amniota (trias-recent)
2. endotermná homoitermia (endogénne mechanizmy): vyskytovalo sa už u † Synapsida (Therapsida), či † Diapsida (Thecodontia, Dinosauria)
3. Koža:
4. srsť (už u † Pterosauria, Sordes pilosus), kontúrová srsť, podsrstie (vlnka)
5. modifikácie: štetiny (škutina), vibrosy – fúzy, ostne – spojením vibrós,
6. zrohovatené: šupiny, panciere, pazúry, nechty, kopytá (ungula) – lamina dorsalis, lamina plantaris, ekdysis (2/3X do roka)
7. rohy – ektoderm. pôvodu (bovidae – turovité ♂ aj ♀), parohy – endoderm. pôvodu (sernidae – jeleňovité, len ♂, výnimka sob)
8. kožné žľazy: potné (glandulae sudoriporae) – metab., termoreg., (nemajú psy), mazové (gl. sebacea), mliečne (gl. mammae) – rôzne vyústenie – bradavky, struky, ml. polia

1. Kostra:
2. lebka platybázická, bikondylná, spodná čeľusť – dentale (na mandibule) – ostatné prešli do streného ucha

9. sekundárne podnebie (dokonalé – jasne oddelená dýchacia a tráviaca sústava), sekundárny (squamoso-dentálny) čeľustný kĺb – dentale zavesené na neurocraniu

1. stredné ucho: malleus (kladivko z articulare), incus (nákovka z quadratum), stapes (strmienok z collumela)
2. acélne stavce: cervikálne (7 al. 6 al. 9), thorakálne (12-15), lumbálne (6), sakrálne (4, os sacrum), caudálne (3-50)
3. coracoid sa presúva a na lopatke tvorí processus coracoideus (okrem Monotremata)
4. clavicula spája prednú končatinu so sternom; rudimentálna: mäsožravce, zajace; úplne chýba: kopytníky

10. illium má paličkovitý tvar

1. ploskochodce – celá časť + metakarpálne časti (digity + metakarpália – metatarzálie), niektoré Carnivora, Insectivora, Rodentia, Primates
2. prstochodce – digity, väčšina Carnivora
3. len na špičky posledných prstových článkov – kopytníky

1. Nervová sústava:
2. nápadný rozvoj telencephalonu, neopallium – druhotná mozgová kôra
3. zvrásnenie neoplalia, lebo sa nemá kam rozšíriť
4. gyrifikácia: sulci cerebri (brázdy), gyri cerebri (závity)
5. Hladké hemisféry – lissencefalný, Zvrásnené – gyrencefalný
6. gyrifikované je aj cerebellum (vždy)
7. v neopáliu sú všetky vyššie reflexné centrá (aj zrakové – presun z tecta)
8. významné reflexné ústredie zraku a sluchu, je aj corpora quadrigemina (mesencephalon) – štvorhrbolie
9. pons (most): spája telencephalon s cerebellom
10. miecha končí v krížovej oblasti – cauda equina
11. Zmyslová sústava:
12. hmat – voľné nervové zakončenia, hmatové telieska (v zamši: Ruffiniho tel. – teplo, Krausove tel. – chlad)
13. chuť – ústna dutina a jazyk – bradavky (papillae) – filiformes, fungiformes, poliatae, vallatae (na koreni jazyka)
14. čuch – čuch. časť nosovej dutiny – makrosomatické (väčšina), mikrosomatické (mačkovité, vyššie primáty), asi nemajú (Cetacea); niektoré majú Jacobsonov orgán – vomeronazálny org.
15. zrak – súmračné a nočné nemajú čapíky; na cievnatke (choriodea) je tapetum cellulosum – odrazové vrstvy zo zrniečok guanínu – svietia oči v tme (mäsožravce) resp. tapetum fibrosum (párnokopytníky)
16. 2 viečka, zvyšok 3. viečka → kútik, tam slzná žľaza
17. sluch -  3 časti: vnútorné ucho (cochlea s Cortiho orgánom), stredné ucho, vonkajšie (ductus auditivus, concha auris - ušnica); ak vo vode, tak vonk. ucho je len záklopka
18. Tráviaca sústava:

11. potravu rozomieľajú, na zuboch trecie plôšky
12. diferenc. zubov na I, C, P, M – u recentných aj fosílnych (dôležitý osteologický materiál)

1. jazyk (lingua), dentes incisivi, d. canini, d. praemolares, d. molares
2. difiodontný chrup (mliečne a trvalé zuby), gl. parotis – slinná žľaza: submaxillaris, sublingualis
3. hlodavce - nemajú canini; diasténa – medzera medzi I a M
4. slony – predĺžené I
5. diviaci – predĺžené C
6. pharynx → oesophagus → ventriculus: rumen (bachor), reticulum (čepiec), omasus (kniha), abomasus (slez); predžalúdky (bachor, čepiec, kniha) nemajú sliznicu → intestinum tenue → intestinum crassum → rectum → anus al. cloaca (u vajcorodcov)
7. 1 caecum – slepé črevo, nepárne, niekedy tam ešte visí appendix (dôležitý lymfatický orgán)
8. Dýchacia sústava:
9. tvrdé podnebie, larynx, epiglotis (záklopka – aby potrava nešla do dýchacích ciest), ligamenta vocalia – hlasivky, trachea, bronchy, bronchioly, pulmo alveolárneho typu, diafragma – bránica, priečne postavená
10. Cievna sústava:
11. najmenšie erythrocyty bez J
12. len Ľ aorta z Ľ komory – aorta ascendens, arcus aortae (oblúk), a. descendens (zostupná)
13. z arcus aortae – truncus brachiocephalus – a. subclavia, a. carotis com.
14. nemajú vrátnicový obeh v obličkách
15. pľúcny obeh: -O2 z PK do pľúc, z pľúc + O2 1 (Monotremata) al. viacerými vena pulmonalis do ĽP
16. vena cava (3): 2 venae cavae cranialis, 1 vena cava caudalis – do PP (-O2)
17. Urogenitálna sústava:
18. metanefros (mesonefros iba u embryí, dočasne u Monotremata, Marsupialia), ľadviny
19. Henleho kľučka (v obličkových kanálikoch spätná resorbcia vody)
20. uretry (moč. rúra) do vesica urinaria (u Monotremata do uretry), uretra u ♂ cez penis, u samíc samostatný vývod
21. Pohlavná sústava:
22. gonády: párne, oplodnenie – vždy vnútorné, ♂ vždy majú penis
23. monotremata – polycelitélne vajíčka
24. živorodé – oligolecitélne vajíčka
25. marsupialia (vačkovce – 3 vagíny – potom zrastú a už len 1) – žĺtková placenta (zrast žĺtkového vačku a chória so sliznicou maternice), iba Peramelidae – alantochriálna placenta (iba 1-2 dni gravidita)
26. placentalia – chorion + allantois s endometriom maternice = alantochoriálna placenta

1. utera duplex – slon, netopier, hlodavce
2. utera bicornis (bipartitus) – zrastenie maternice – Insectivora, Cetacea
3. utera simplex – len oviducty, 1 maternica nerozdelená - primáty

1. ♂ Prototheria – vajcorodé:

1. testes nezostupuje do scrota, scrotum nie je
2. semenovody do utery (urogenitálny sínus) – penis je v kloake

2. ♂ Metatheria – vačkovce

1. testes u niektorých (klokany) do scrota – leží pred penisom
2. penis je rozoklaný, utera má funkciu semenomočovodu

3. ♂ Placentalia

1. testes v telesnej dutine u slonov a damanov
2. zostup do scrotum = descensus testiculorum
3. periodický – hlodavce, netopiere – v čase rozmnožovania
4. trvalý – väčšina primátov, šeliem, kopytníkov

4. Rozdelenie placient:
5. Epitelochoriálna (difúzna): voľné spojenie – málo spojené embryo s placentou; Insectivora, poloopice, veľryby
6. Syndesmochoriálna (cotyledones): zrastené klky do maternice; niekt. kopytníky, leňochody
7. Endetelochoriálna (discoidalis): Insectivora, primáty, pásovce, sovy, sirény, hlodavce
8. Podľa celkového stupňa vývoja novorodencov:
9. nidikolné (altriciálne) – potrebujú starostlivosť
10. nidifugné (prekociálne) – samostatnejšie
11. Ekológia:
12. na celom svete (okrem vnútrozemia Antarktídy)
13. omnivorné, zoofágne, fytofágne
14. špecialisti: koala – listy eukalyptov, panda – výhonky bambusov, hyenka hrivnatá – niekt. termity
15. veľké spektrum potravy: netopiere

1.  monoestrické – 1x/rok – jeleň, krt, netopiere; (estrus=ruja)
2.  diestrické – 2x/rok – domestifikované zvieratá
3.  polyestrické – viackrát do roka – hlodavce, zajace, piskory

4.  utajené oplodnenie – oneskorená ovulácia – netopiere
5.  utajená gravidita – oneskorená implantácia – srna, jazvec

1. dĺžka gravidity:

- 16-23 dní – drobné hmyzožravce, hlodavce

- 30-40 dní – zajace

- 2-4 mesiace – mäsožravce

- 9 mesiacov – primáty

- 10-16 mesiacov – veľryby

- 2 roky – slony

1. podtrieda Prototheria - vajcorodé

1. † rad Tricodonta

- trias – krieda

† Adelobasileus cromptoni (trias) - najstarší cicavec (USA)

† Morganu codon (jura) – diferenc. zuby, expanzia mozgovne, okrem sekund. čeľust. kĺbu aj primárny

2. † rad Multituberculata

- trias – eocén (treťohory)

- drobné, bylinožravé, veľké moláre s niekoľkými radmi hrbolčekov na P, už 3 sluchové kôstky, ossa marsupii (vakové kosti), živorodé

3. rad Monotremata

- krieda – recent

- málo druhov, kladú vajcia, iba v austrálskej oblasti

- plazie znaky: urogenit. sústava, oviparia, kloaka, lopatkové pásmo má ešte interclaviculu, claviculu, praecoracoid, coracoid, pánva s vakovými kosťami

- cicavčie znaky: spodná čeľusť má len dentale na mandibule, 3 sluch. kôstky, srsť, sekundárny čeľustný kĺb, mliečna žľaza, bránica, úplne rozdelené srdce, bezjadrové erythrocyty, endotermia

1. čeľaď Tachyglossidae - ježurovité

- nočné, živia sa: hmyz, mravce, termity

- trubicovite pretiahnuté pysky, silné hrabavé nohy, dlhý jazyk, na tele pichliače aj srsť

- ♀ inkubujú 1 vajíčko v dočasnom vaku

Tachyglossus aculeatus – ježura – Austrália, Tasmánia

Zagdossus bruijni – paježura – Nová Guinea

2. čeľaď Ornithorhynchidae - vtákopyskovité

- semiakvatické (polovodné), kačací zobák, sladkovodné, evertebrata, plochý chvost a plávacie blany presahujú prsty

- ♀ inkubujú 2 vajíčka v norách

Ornithorhynchus anatinus – V Austrália, Tasmánia

2. podtrieda Theria - živorodé

1. krieda – recent
2. živorodé, sekundárny čeľustný kĺb, 3 sluchové kôstky

1. nadrad Metatheria - klokany

- žĺtková placenta, pánva s vak. kosťami, 2itá vagína, rodenie nedokonalých mláďat

- mláďa samo lezie do vaku – prirastie na bradavky

- dnes iba v J a S Amerike a Austrálskej oblasti

1. rad Marsupialia - vačkovce

- pohl. orgány, žĺtková placenta, kožný vak, u niekt. mláďat sa zakladá coracoid a primárny čeľ. kĺb

- asi 260 druhov, špecialisti, rozšírenie zhodné s nadradom

- aj lietajúce, vodné

1. čeľaď Didelphidae – vačicovité (oposum)

- terestrické aj arborikolné, úplný chrup (50 zubov)

- vak často chýba, veľkosť myši až králika

- omnivorné, insectivorné, zoofágne

- aktívne v noci, ovíjavý chvost, 12-13 dní gravidita

Didelphis marsupialis – od Argentíny po Kanadu

Chironectes minimus – J Amerika, amfibické

2. čeľaď Dasyuridae - kunovcovité

- Austrália, veľkosť myši až psa

- carnivorné, insectivorné

- 8-30 dní gravidita, pozemné menj stromové

Dasyurus quoll – kunovec

Sarcophilus harrisi – tasmánsky diabol – žere zdochliny

† Thylacinus cynocephalus – vakovlk, bol zatlačený do Tasmánie, kde vyhynul

3. čeľaď Phalangeridae - uskusovité

- najpočetnejšia skupina vačnatcov

- redukovaný chrup (44 zubov), arborikolné

Phalanger maculatus – kuskus

Petaurus breviceps

Phascolactos cinereus – koala

Vombatus ursinus

4. čeľaď Macropodidae - klokanovité

- terestrické, arborikolné

- dlhé zadné nohy, silný chvost, 32-34 zubov, bylinožravé, 60 druhov

Wallabia rufogrisea – klokan červenokrký – lesostepi Austrálie a Tasmánie

Macropus giganteus – 1 z najväčších vačnatcov, s chvostom meria cca 3m

2. nadrad Placentalia - Eutheria

- najväčšia skupina cicavcov

- vznikli v spodnej a strednej kriede (druhohory), vývoj na prapevnine Eurazie a S Ameriky (Laurázie)

- zárodky placentovcov sa dlho vyvíjajú v maternici – allantochoriálna placenta, telolecitélne vajíčka

- dospelí nemajú vakové kosti, ani vak, ani kloaku

- maternica je v rôznom stupni spojená, pošva len 1, penis nie je rozoklaný, mliečne bradavky sú len v dvoch radách

1. rad Insectivora

- ploskochodce - plantigradné, 5 prstov

- lebka pretiahnutá, chrup je plný, sekodontný

- orientujú sa čuchom, u niekt. Soricidae aj ultrazvukom

- živia sa bezstavovcami a drobnými stavovcami

- niektoré hibernujú, aktívne hlavne v noci

1. čeľaď Tenrecidae - pichliačovité

- na Madagaskare a Komorských ostrovoch

- majú srsť aj pichliace

Tenrec ecaudatus

2. čeľaď Erinaceidae

- menej pretiahnutá lebka, slabo vyvinuté (tenké) jarmové oblúky, telo kryté ostňami, pri vyrušení sa táčajú do klbka, hibernujú

E. concolor – srsť na hlave svetlá - CVIČENIA

E. europeus

3. čeľaď Soricidae

- lebka bez jarmových oblúkov, pretiahnutá lebka, hustá, krátka tmavá srsť

- dobrý čuch a hmat (hmatové brvy), jednoduchá echolokácia, malé ušnice

- zoofágne

Sorex – červeno pigmentované distálne časti zubov, chvost porastený iba priľahnutou srsťou

Neomys – červeno pigmentované distálne časti zubov, na chvoste zospodu brvitý kýl

Crocidura – biele zuby, na chvoste okrem priľahnutej srsti aj dlhšie, takmer kolmo odstávajúce chlpy, väčšie ušnice

Sorex araneus

Sorex minutus

Sorex alpinus

Neomys fodiens

Neomys anomalus

Crocidura leucodon

Crocidura suaveolens

4. čeľaď Talpidae

- subteránne, niekt. amphipické, lopatové predné nohy, jemná kožušina – hustá, lesklá, krátka

- silne pretiahnutá lebka, slabo vyvinuté (tenké) jarmové oblúky, drobné oči, ušné boltce nei sú vyvinuté

Talpa europea

2. rad Dermoptera

- veľkosťou ako mačky, majú širokú osrstenú blanu po stranách tela od hlavy, cez končatiny až po chvost, pralesy JV Ázie

- kĺzavo lietajú

Cynocephalus volans – úplný chrup, fytofágne, aktívne v noci

3. rad Chiroptera

- aktívne lietajú, predné končatiny krídla (predĺžené kosti ruky, najmä metakarpálne)

- lietacia blana (patágium), pneumatizované kosti, hrebeň prsnej kosti

- časti patágia: protopatágium, platiopatágium, uroplatágium

- echolokácia, 1-3 mláďatá, žijú 25-30 rokov, utajené oplodnenie a utajená gravidita

1. podrad Megachiroptera - kalone

- rozpätie krídel 170cm, nočné živoč., echolokácia vzácna

- živia sa plodmi, kvetmi, nektárom

- Ázia, Afrika, Austrália, Tichomorie

Rousettus aegyptiacus – Afrika až Turecko – v antických stavbách, mešitách

Eidolon helvum – tropická Afrika

2. podrad Microchiroptera

- rozpätie krídel do 40cm, echolokácia, hlavne insectivorné al. karnivorné, piscivorné, fruktivorné

- nočné, asi 750 druhov

1. čeľaď Rhinolophidae - podkovárovité

- 3dielne blanité výrastky na nose (maska), po celom svete okrem Ameriky

- v uchu nemajú tragus

Rhinolophus hipposideros

Rhinolophus murinus

2. čeľaď Phyllostomatidae - upírovité

- len v Amerike

- insectivorné, fruktivorné, nektarivorné – opeľovanie kaktusov (chiropterofilia), sanguivorné – upíry

Glossophaga soricina – opeľuje kvety

Desmodus rotundus – J a Str. Amerika – upír

3. čeľaď Vespertilionidae - netopierovité

- nemajú blanitú masku, v uchu majú tragus

Myotis myotis

Myotis dauhentoni

Pipistrelus pipistrellus

Nyctalus noctua

Vespertilio murinus

Eptesicus serotinus

4. rad Tupaioidea = Scandentia

- morfologisky príbuzné insectivora, ale aj primátom (serologicky – subprimátne formy)

- terestrické, arborikolné, omnivorné, denné, JV Ázia

Tupaia glis – od číny po Indonéziu

5. rad Primáty

- opsledný rad v línii od Insectivora, od vrchnej kriedy, adaptácia k arborikolnosti

- redukcia čuchu, rozvoj zraku, rozvoj mozgu, nahrádzanie pazúrov nechtami, oponujúci palec

- teplé oblasti sveta okrem Austrálie

1. podrad Prosimae - poloopice

- arborikolné, pazúry, na palci nechet, palec zadnej končatiny je vždy chápavý (ovíjavý)

- v Afrike, Madagaskar, Ázia

1. čeľaď Lemuridae

- dlhá tvárová časť, má nechty okrem 2. prstu zadnej nohy, kde majú pazúr na škriabanie

- všežravé, pralesy Madagaskaru

Lemur catta – výrazne pruhovaný chvost

2. čeľaď Indriidae

- zastupujú na Madagaskare opice, na väčšine prstov nechty, vetvy uchopujú ako opice

- denné, bylinožravé, krátky chvost, pralesy Madagaskaru

Indri indri

3. čeľaď Daubentoniidae

- 1 recentný druh, špecializ. chrup, dlhé prsty, 3. prst ruky je veľmy tenký – na vydlabávanie do bambusu

4. čeľaď Lorisidae

- arborikolné, zoofágne, omnivorné, nočné, krátky chvost

- Afrika (okrem Madagaskaru), tropická Ázia

Nycticebus coucang

5. čeľaď Galagidae

Galago senegalensis – krátke nohy, okrúhle uši, dlhé skoky

6. čeľaď Tarsiidae - okáľovité

- najvyspelejšie poloopice, pokročilá stavba mozgu, obrovské oči, prsty s prísavkami

Tarsius spetrum

2. podrad Simiae – Anthropoidea – vyššie primáty

- tvárová časť skrátená, oči dopredu, zrak dokonalý, čuch redukovaný, nechty

- fytofágne, uterus simplex a placenta – discoidalis

1. nadčeľaď Ceboidea - ploskonosce

- so širokou prepážkou medzi nozdrami

1. čeľaď Callthricidae

- palec nie je oproti prstom, má nechet, J a Str. Amerika

Callithrix jacchus

2. čeľaď Cebiidae

- J Amerika, oponujúci palec, silné hlasy – vrešťan

Alouatta seniculus

Cebus capucinus

Ateles

2. nadčeľaď Cercopithecoidea – úzkonosce – mačiakovité

- Afrika a Ázia, úplná prepázka medzi nozdrami, samice majú menštuačný cyklus – zdurené okolie pošvy, vzorec chrupu je roznaký ako u homonidov – 32 zubov

čeľaď Cercopithecidae

Presbytis entellus

Macaca maltata

Papio hamadryas

3. nadčeľaď Hominiodea

- ľudoopy, ľudia, pohyb po vetvách – prechytávaním (tzv. brachiácia – nie po vetvách ale pod vetvami

1. čeľaď Hylobatidae

- špecializované stromové ľudoopy s dlhými, osrstenými rukami, krátky chvost

- JV Ázia, monogamia, vyše 200 dní gravidity

Hylobates lar

2. čeľaď Pongidae - šimpanzovité

- veľkí ľudoopy (nepatria do priamej línie s ľuďmi)

- vyspelé správanie, gravidita 9 mesiacov

Pan troglodytes – vo voľných societach v pralesoch a na okraji saván v rovníkovej Afrike, živí sa hlavne plodmi, menší cicavec

Pan paniscus

Gorila

6. rad Edentata

- reduk. počet zubov (nemajú I a C, stoličky nemajú sklovinu)

- 9 cervikálnych stavcov, J a Str. Amerika

1. čeľaď Bradypodidae - leňochodovité

- 18 zubov, bez skloviny, 6-8 cevik. stavcov, telesná teplota – 28-35°C, silné končatiny, visia chrbtom dole

- živia sa listami, plodmi, výhonkami

Bradypus tridactylus

Choloepus didactylus

2. čeľaď Myrmecophagidae

- čeľuste bezzubé, trubicobité, dlhý jazyk, lepkavý, prené nohy – pazúry na hrabanie, pri chôdzi ich otáčajú dozadu

Myrimecophaga tridactyla – lesostepi, živí sa mravcami

3. čeľaď Dasypodidae

- koža je krytá kostenným a na vrchu zrohovateným pancierom

- homodontné zuby 28-100, utajená gravidita, z 1 zárodku môže vzniknúť veľa zárodkov

Dasypus novemcinctus – polyembronia, J USA

Tolypeutes tricinctus – stáča sa do klbka

7. rad Pholidota - nebude na skúške!!

8. rad Rodentia

- starobylý, evolučne veľmi aktívny (180 druhov)

- celý svet – plantigrádne končiny, silné žuvacie svaly, neúplný chrup, sklovina len vpredu, nemajú C, po 2 I, vzniknutá medzera – diastéma

- omnivorné, krátka gravidita, veľa mláďat, viac pôrodov

1. čeľaď Sciuridae – vevericovité

Sciurus vulgaris

Citellus citellus

Marmota marmota

2. čeľaď Castoridae – bobrovité

Castor fiber

3. čeľaď Gliridae – plchovité

Glis glis

Muscardinus avellanarius

4. čeľaď Dipodidae – tarbíkovité

Sicista betulina

Jaculus jaculus – dlhé nohy, chvost, uši; skáče, S Afrika a pred Ázia

5. čeľaď Muridae – myšovité

Mus musculus

Micromys minutus

Apodemus agrarius

Apodemus flavicollis

Apodemus sylvaticus

Rattus norvegicus

Rattus rattus

6. čeľaď Cricetidae – chrčkovité

Cricetus cricetus

Clethrionomys glareolus

Arvicola terrestris

Microtus subterraneus

Microtus tatricus

Microtus arvalis

Chionimys nivalis

7. čeľaď Zapodidae

8. čeľaď Hystricidae – dikobrazy

- ostne na chrbte, 20 zubov, herbivorné

- Ázia, Afrika

Hystrix cristata – zasahuje aj do J Európy

9. čeľaď Caviidae – morčaťovité

Cavia aperea – J Amerika

10. čeľaď Chinchillidae

Chinchilla laniger – J Amerika

9. rad Carnivora

- rôznorodá skupina – pôvodne zoofágia, neskôr aj omnivorné a špcializ. fytofágne

- pôvod paleocén, masívna lebka, úplný chrup – C an chytanie koristi, dentes sectorii – na rozomieľanie potravy, P4-M1 – trháky, silné žuvacie svaly, prstoploskochodci, zonárna placenta, nidikolné

1. podrad Fissipedia - pozemné

1. čeľaď Ursidae - medveďovité

- reduk. chvost, guľatá hlava, všežravé, ploskochodci, nemajú tvárovú mimiku

- Amerika, Eurázia

Ursus arctos

Ursus arctos horribilis – grizly

Ursus arctos middendorfii – kodiak

Thalarctos maritimus – Arktída

Ailuropoda melanoleuca – panda, živí sa len bambusovými výhonkami

2. čeľaď Mustelidae - lasicovité

Mustela nivalis

Mustela erminea

Martes foina

Martes martes

Meles meles

Lutra lutra

Enhydra sp. – živí sa Echinodermátmi

Lutreola lutreola - †

3. čeľaď Canidae - psovité

Canis lupus

Canis aureus

Vulpes vulpes – líška

4. čeľaď Felidae - mačkovité

Felis silvestris

Lynx lynx - rys

Panthera pardus (leopard), P. onca (jaguár), P. tigris, P. leo, Acinonyx jubatus (gepard)

5. čeľaď Viverridae - cibetkovité

- podobné kunám, terestrické al. arborikolné, Afrika, J Ázia, JZ Európa

Genetta genetta – pôvod. Afrika, dnes aj JZ Európa

Fossa – Madagaskar

6. čeľaď Hyenidae

- nižší zrazený zadok, mohutný chrup, neobyčajne silné žuvacie svaly

- kadaverivorné – zdochlinožravé

Crocuta crocuta – africké savany

2. podrad Pinnipedia - plutvonožce

- odštiepili sa v treťohorách (z medveďov), končatiny sú plutvy (5 prstov), zadné smerujú dozadu → chvostová plutva

- silná tuková vrstva, uzatvárateľné nosné a ušné otvory, retencia väčšieho množstva kyslíka v krvi

- živia sa vodnými živočíchmi, vytvárajú veľké society, breh Antarktídy

1. čeľaď Otariidae - uškatcovité

- chodia po zadných nohách, zachované malé ušné boltce, výlučne morské

- živia sa rybami a hlavonožcami

Eumetopias jubata – S Tichého oceána

Callorhinus ursinus – Beringovo more

2. čeľaď Phocidae - tuleňovité

- zadné nohy iba ako plutvy, po zemi sa plazia, nemajú ušné boltce, žerú ryby, S a J pologuľa

Phoca vitulina

3. čeľaď Odobaenidae - mrožovité

- ♂ majú kly – z horných C

Odobaenus rosmarus – 1000kg

10. rad Lagomorpha - dvojitozubce

- starobylé, pripomínajú hlodavce, horná čeľusť ma 4 I so sklovinou, kt. sú v 2 radoch za sebou

- terestrické, bez klavicúl → rýchly beh, niektoré v norách, superfekundácia – súčasne vývoj rôzne starých embryí, akotrofia – požieranie trusu

1. čeľaď Ochotonidae - pískalkovité

- veľhory Ázie a S Ameriky, krátke uši, v skalách majú nory, fytofágne

Ochotona aplina

2. čeľaď Leporidae - zajacovité

- evolučne mladá skupina, stále vo vývoji, predĺžené uši a zadné nohy

Lepus europeus – Z Eurázia, rodí osrstené mláďatá

Oryctolagus cuniculus – králik – rodí holé a slepé mláďatá v norách

11. rad Damany – netreba na skúšku!!

- podobné slonom

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

12. rad Proboscidea – slony

- veľmi veľké, od eocénu, rozvoj v niocéne – pliocéne (mastodorty)

- nos + horný pysk = chobot, 2 horné I = kly, nemajú C, 6 stoličiek – nahrádzajú sa

- mohutná pneumatizovaná lebka, stĺpovité nohy, 1 mláďa, herbivorné

Loxodonta africana – 2 výrastky na chobote a 3 kopýtka na zadnej nohe, veľké uši, Afrika

Elaphanas maximus – má 1 výrastok na chobote a 4 kopýtka na zadnej nohe, uši menšie, J Ázia, aj polodomestifikované

13. rad Sirenia – ochechule

- trvale vodné, fytofágne (vodné rast.), viacdielny žalúdok, pochádza zo suchozemských párnokopytníkov

- zubný vzorec: I = kly, C môžu aj chýbať → diastema, M

- predné končatiny sú veslá so zvyškami kopýtoch, zadné nohy chýbajú, rozštiepený pysk, bez ušných boltcov, nosné otvory uzatvoriteľné

Tricheches manatus

Dugong dugon

14. rad Perissodactyla – nepárnokopytníky

- predkovia párnokopyt. (Condylarthra), treťohory

- rýchly beh, dlhé nohy, zostal len 3. psrt (Equidae) alebo 4. na prednej a 3. na zadnej nohe → kopyto

- chrup: ostré I, drobné al. chýbajú C, molarizované Pm

- žalúdok jednoduchý

- Afrika, Ázia, J Amerika

1. čeľaď Tapiridae

- zavalité, podobné sviniam, chobotovite predĺžený horný pysk

- na prednej nohe 4 a na zadnej nohe 3 prsty s kopýtkami

- chvost krátky, prales J Ameriky, dobre plávajú, fytofágne

Tapirus terrestris

2. čeľaď Rhinocerotidae - nosorožce

- mohutné cicavce so silnou (6cm) a zrohovat. kožou, 1-2 za sebou stojace rohy na klenutých nosných kostiach

- 3 prsty a kopýtka, stepi, lesostepi, menej v tropických pralesoch, Afrika a Ázia

- na pokraji vyhynutia

Piceros bicornis – Afrika

Rhinoceros unicornis – J India

3. čeľaď Equidae - koňovité

- extrémne špecializované, 1 prst (3.) na každej nohe, došľapuje na jeho kostennú špičku krytú spredu kopytom, rýchle behajú

- stepi, horské polopúšte

Equus przewalskii

Equus africamus a Equus henionus – somáre

Equus burchelli – zebra

15. rad Artiodactyla – párnokopytníky

- predkovia z Condylarthra, os nohy medzi 3. a 4. prstom (tie sú vždy) – tu sú kopytá, väčšinou 2. a 5. prst je slabší

- rôzny chrup: všetky starobylé skupiny majú špecialny – väčšinou redukované horné I

- žalúdok zložený, klavikuly chýbajú

1. nadrad Nonruminantia - neprežúvavce

- úplný chrup, C zväčšené → kly, 2. a 5. prst relatívne silné

1. čeľaď Suidae - diviakovité

Sus scrofa

2. čeľaď Hippoptamidae

- zavalité, polovodné, nahá koža, široká blana, zuby kolovité, stále dorastajú, došľapujú na posledný článok 4. prsta (peroprstochodce), 2 druhy v Akrike

Hippopotamus amphibius

2. podrad Tylopoda - mozolnatce

- veľké, na každej nohe iba 3. a 4. prst, našľapujú na celú plochu posledného 3. článku uvedených prstov, pod nimi pružný mozoľ, mozole sú tiež na kolenách a prsiach

- fytofágne, 3dielny žalúdok, prežúvavé

Camelus ferus – v Gobi

Lama guanicoe – lama, v Andách

3. podrad Ruminantia - prežúvavce

- zložený žalúdok, chýbajú horné I a väčšinou aj C

- dlhé nohy, došľapujú iba na 3. a 4. prst, ostatné prsty veľmi skrátené

1. čeľaď Cervidae - jeleňovité

- parohy

Cervus elaphus

Capreolus capreolus

Alces alces - los

2. čeľaď Giraffidae

2 prsty, krk predĺžený, na temenných kostiach sú 2, 3, 4 rožky trvale pokryté orastenou kožou

Giraffa canelocarpalis

3. čeľaď Bovidae - turovité

- rohy

Gazella thomsoni

Connochaetes taurinus – pakôň

Tragelaphus strepsiceros

Saiga tatarica

Rupicapra rupicapra – kamzík

Capra ibex

Ovis musimon - muflón

Bison bonasus – zubor

Bison bison – Amerika

16. rad Cetacea – veľryby

- prispôsobené na vodu, vyvinuli sa z párnokopytníkov, hydrodynamický tvar

- holá koža, silná tuková vrstva, predné končatiny veslovité, zmnožené prstové články – hyperfalangia, zadné (okrem zvyškov pánve) zmizli, chvostová plutva je horizontálna (niektoré aj chrbtová)

- mohutná lebka s dutinami, chrup len v mladosti a potom mizne (Mysticeti) al. homodontný chrup (Odontoceti), veľmi dobre vyvinutý mozog, sluch, slabý zrak a čuch

- zvukové vlny sú prenášané aj kosťami a tukovouvýplňou v lebke, 1-2 nosné otvory, pľúca

- hydrolokácia, ♀ difúznu placentu, 1 mláďa – rodí as vo vode

- špeciálna väzba hemoglobínu s kyslíkom

1. podrad Mysticeti - bezzubé

- zuby iba v embryo. štádiu, v obrovskej tlame veľký jazyk a z podnebia lišty – husté, jemné, rohovinové (preciedzujú potravu)

2. podrad Odontoceti - zubaté

- homodontné zuby, živia sa hlavne rybami, vtákmi, cicavcami

- 1 dýchací otvor, viacdielny žalúdok, hydrolokácia (15-280 kHz)

Susa gangetica

Inia geoffrensis – ľavý, dlhý, špicatý kel

Monodon monoceros

Delphinus delphis

Tursiops truncatus – delfín používaný na výskum, Atlantik

Orcinus orco – kosatka dravá

Physeter macrocephalus – vorvaň – najväčší ozubený druh, ♂ 20m, živia sa veľkými hlavonožcami