Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Fakulta manažmentu / Sociológia

Sociológia v skratke (sociologia.doc)

Sociologia – veda o medziludskych vztahoch, o principoch zdruzovania a zospolcovania ludi, zaobera sa princípmi utvárania a fungovania sociálnych skupín a organizácií

Predmet sociológie – býva stotožňovaný so samotnou spoločnosťou, sociálnymi vzťahmi, javmi, sociálnym konaním a chovaním

2 základné vývojové tendencie:

- prístup ku štúdiu ľudskej spoločnosti ako celku

- tendencia orientovaná na štúdium jednotlivých podstatných sociálnych javov a útvarov

Aplikované sociologické disciplíny:

1. sféry spoločenského života (sociológia kultúry, športu)
2. hľadisko sociálnej skupiny (sociológia mládeže, rodiny)
3. hľadisko sociálnej formy živ. prostredia (sociológia mesta, dediny)
4. hľadisko sociálnej činnosti (sociológia práce, riadenia)
5. hľadisko sociálnej inštitúcie (sociológia podniku, vedy)

Na rozvoj sociológie práce má vplyv:

6. globalizácia
7. technický rozvoj
8. proces automatizácie
9. informatizácia

Sociológia práce – syntetizujúca sociologická disciplína (sociológia organizácie a riadenia, podniku, povolania)

Sociológia práce spolupracuje s: zamestnanosť, psychológia, demografia, manažment, marketing...

Práca – cieľavedomá a uvedomelá činnosť človeka, pri ktorej dochádza k pretváraniu predmetov výroby, prírody tak, aby mohli slúžiť k uspokojovaniu ľudských potrieb

2 hlavné aspekty deľby práce:

kooperácia – ľudia sa združujú k uskutočneniu 1 výkonu

špecializácia – človek sa sústreďuje na výrobu len toho statku, ktorý je pre neho hospodársky najvýhodnejší

2 prístupy k pochopeniu významu ľudskej práce:

industriálny – pôsobenie sily na objekty, člove-pracovná sila

ako sféry realizácie človeka – človek sa bude celý život vzdelávať

Mimopracovná oblasť – doprava do zamestnania, výchova detí, nákup, varenie, spánok, jedlo, odpočinok, šport

Voľný čas – Je tá časť mimopracovnej doby, ktorá zostane po odpočítaní platenej práce a činností spojených s výkonom práce po uspokojení fyziologických potrieb jedinca a jeho rodiny.

Predsociologické obdobie:

2. polovica 18. storočia

sociológia práce a organizácie neexistuje ako samostatná disciplína

Obdobie vzniku sociológie práce ako samostatnej vednej disciplíny:

2. polovica 19. storočia

Zakladatel: LE PLAY (banský inžinier – skúmal postavenie baníkov vo Francúzsku, rodinu baníkov, zvyky, rodinný rozpočet)

Ako prvý založil socio-technické opatrenia – základné dielo – EURÓPSKI ROBOTNÍCI

10. konštatuje ťažké a neúnosné podmienky práce a života robotníkov

E. Durkheim – O spoločenskej deľbe práce – prispel k rozvoju sociológie práce

M. Weber – Protestantská etika – súvislosť náboženstva s ekonomický rozvojom zemi

Obdobie 30. rokov

Vznik smeru pod názvom ľudské vzťahy – human relations

Výskumy ukázali väzby medzi sociálnou sférou, efektívnosťou riadenia a pracovnou výkonnosťou

E. Mayo – zistil, že významný vplyv na výkonnosť robotníkov majú psychologické a sociálne faktory spojené s prácou – v každej formálnej organizácii vznikajú aj neformálne sociálne skupiny, ktoré ovplyvňujú pracovný rytmus, výkonnosť... Je nutné rozvíjať spoluúčasť robotníkov na riadení podniku.

Obdobie po 2. sv vojne

Predstaviteľ francúzsky sociológ G. Friedman – dôsledky mechanizácie a automatizácie

Človek a stroj

Obdobie 50. a 60. rokov

3 zákl. štádiá vývoja ľudskej spoločnosti:

1. agrárne – zaostalosť

2. industriálne – priemysel, rastie blahobyt

3. postindustriálne – obchod, služby, prevláda blahobyt

zakladateľ industriálnej – R. Aron

predstaviteľ postindustriálnej – D. Bell

Obdobie 70. a 80. rokov

Empirická škola - E. Dale, R.C. Davis

Škola sociálneho systému – T. Parsons, C. I. Barnard

Škola sociotechnickej organizácie – E. Triste, A. Rice

Koniec 20. storočia

Cieľovo jednajúce osoby - Waterman, Drucker, Peters

Kulturologická koncepcia organizácie -  Shein

Klasické obdobie: organizácia je chápaná mechanicky ako stroj (Weber, Fayol, Taylor)

Humanistické obdobie: human relations, neformálne vzťahy (Mayo, Dickson)

Organizačná psychológia: sebarealizácia (Argyris, Likert)

Paradigma obmedzenej racionality: racionalita človeka poznamenáva priebeh a výsledok rozhodovacieho procesu (Merton – nezamýšľané dôsledky)

Ekonomická paradigma: odlišnosti medzi trhovým a netrhovým prostredím (Tullock, Downs)

Štruktúrne funkcionálna paradigma: skladba a fungovanie spoločnosti (Parsons, Selznick)

Kontingenčný prístup: správanie celých organizácii v danej situácii, schopnosť riadiacich pracovníkov, pružnosť (Crozier)

Klasické obdobie:

Taylor – zaoberal sa priemyselnou organizáciou. Chcel zvyšovať produktivitu. Problém videl v systéme organizácie. Doporučoval aby organizácia:

11. vzala do úvahy úroveň svojich zamestnancov
12. prispôsobila systém ekonomických ponúk motivácii zamestnancov –základ úkolovej práce
13. zabezpečila dobré fyzidké podmienky práce
14. pristupovala k zamestnancom ako k vykonávateľom príkazov.

FIILOZOFIA CUKRU A BYČA

Weber – skúma typické spôsoby, ktorými môžu byť ľudia organizovaní. Nerovnomerné postavenie združených jednotlivcov. Typológia panstva. Panstvo – keď vôľa vládcu dokáže ovplyvniť jednanie ovládaných takým spôsobom, že príkazy a nariadenia vykonávajú akoby z vlastnej vôle.

Legálne panstvo – dôvera v zákonitosť poriadkov

Tradičné panstvo – tradičné vzťahy

Charizmatické panstvo – nevšedná oddanosť

Weber chápe organizáciu ako IDEÁLNY TYP (nereálny)

15. pevné pravidlá, pevné kompetencie a právomoci, pravidlá, úradné jednanie

Fayol – ako prvý rozpracoval zásady vrcholového manažmentu

Deľba práce

Autorita

Disciplína

Jednota prikazovania (príkazy iba od jediného vedúceho)

Jednota riadenia (ten istý cieľ)

Podriadenie záujmu celku

Odmeňovanie

Centralizácia

Reťazec vzťahov

Poriadok

Korektnosť (spravodlivosť)

Stabilita

Iniciatívnosť

Duch kolegiality

Karol Marx – definoval zmysluplnú prácu ako prácu, v ktorej si pracujúci udržuje kontrolu kreatívneho procesu.

Anémia – stav sociálnej nejednoznačnosti v ktorom jedinec nevie, ako ma konať, pravidlá sú nejasné

Alienácia – stav sociálnej nejednoznačnosti v ktorom už jedinec stratil zmysel svojej participácie na spol. rolách

E. Durkheim – ako prvý zaviedol problematiku anómie do sociológie.

Štúdie: Deľba spoločenskej práce,, Samovražda

Deľba spoločenskej práce – anómiu charakterizuje ako výnimočný stav spoločnosti

Samovražda – v obchode a priemysle je stav anómie konštantný a normálny

Reakcia na klasické obdobie

E. Mayo – tvorca sociológie priemyselných vzťahov. Human relations

Podľa neho to, čo vo veľkej miere rozhoduje o výkone jednotlivých pracovníkov sú vzťahy medzi ľuďmi v pracovnej skupine.

R.K. Merton – popísal jav získanej neschopnosti. Nezamýšľané dôsledky. Nikto nevie predvídať výsledky, ku ktorým jeho jednanie povedie.

Disfunkčný charakter byrokracie:

16. dochádza k rozvoju neformálnych medziľudských väzieb, ktoré Nemusia znižovať účinnosť fungovania organizácie, ale ju môžu zvyšovať...
17. Naozaj existuje úzka väzba medzi racionalizačnými zámermi vedenia organizácie a skutočne dosiahnutou organizačnou účinnosťou???

3 problémy fungovania súčasnej organizácie:

1. MOC – predpisy v organizácii sú výsledkom boja o vplyv a moc...

2. KONFLIKT – byrokratická organizácia nevie riešiť konflikty, lebo nepredpokladá, že nejaké nastanú

3. VEDA A TECHNIKA – strategické skupiny sú nositelia odborných znalostí – profesionálni odborníci

Paradigma obmedzenej racionality Herberta Simona

Ľudia v praktickom živote nehľadajú optimálne riešenie problémov, ale sú spokojní s riešením, ktoré sa im javí ako uspokojivé.

Ľudia nemôžu poznať všetky možné dôsledky všetkých alternatív jednania

Majú obmedzenú predstavivosť

Si nedokážu predstaviť všetky možné alternatívy svojho jednania.

Fázy profesijnej kariéry: učeň, kolega, mentor, sponzor

Formy konfliktov:

Z hľadiska subjektu:

Intrapersonálne – vnútorne osobné, individuálne

Interpersonálne – medzi dvoma a viac ľuďmi vo vnútri prac. Skupiny

Riešenie konfliktov:

Zanikne sám od seba

Ukľudnia pracovníci alebo riadiaci pracovník

Vyrieši súd

Socializácia – súhrn procesov interakcie medzi spoločnosťou a jedincom

Fázy adaptácie:

Prípravná

Fáza globálnej orientácie

Fáza uvedomelej orientácie

Zvládnutie nových požiadaviek prostredia

Adaptovanosť – priebežná úroveň vyrovnávania

Rozdiely socializácie a adaptácie:

Socializácia – proces celoživotný, spoločnosť na jedinca

Sociálna adaptácia – proces krátkodobý, jedinec sa vyrovnáva so spoločnosťou

Posudzovanie soc. Adaptovanosti:

Subjektívne kritériá – spokojnosť pracovníka

Objektívne kritériá – autorita u spolupracovníkov, aktivita v skupinovom diani

Zamestnanosť – ekonomicky aktívne obyvateľstvo, stav osoby, ktorá je schopná pracovať a pracuje

Nezamestnanosť – Ľudia, ktorí majú predpoklady pracovať, chcú pracovať, ale nemôžu si nájsť prácu

Ktorí môžu, ale nechcú

Formy nezamestnanosti:

Skrytá – pracujú iba niekoľko hodín

Dočasná – po krátkej dobe nezamestnanosti nájdu nové zamestnanie

Stagnatívna – dlhodobo nezamestnaní, strácajú nádej

Dobrovoľná – môžu prácu nájsť, ale ju odmietajú za daných podmienok

Nepredvídateľná – neočakávané ekonomické alebo politické zmeny

Cyklická – nerovnomerný vývoj ekonomiky

Štrukturálna – štrukturálne zmeny v ekonomike

Príčiny nezamestnanosti:

Technický rozvoj, vysoká pôrodnosť, predlžovanie prac. Dňa, zadĺženosť a likvidácia drobných obyvateľov, nízka úroveň investícií do výroby, dosiahnutý stupeň ekonomickej prosperity a mater. Bohatstva krajiny