Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Mikroekonómia

Otázky 2 (52005_12_14_17_48_21-testymik_vyprac.doc)

Otázky z mikra

1. Ako sa zmení indiferenčná krivka, ak:

a) sa cena statku x zvýši o 5 a cena statku y zníži o 10%? Krivka je kolmejšia

b) ak sa cena oboch statkov zníži o 10% a zároveň sa zníži o 10% dôchodok? Nemení sa

2. Ako sa prejaví cenová regulácia, keď sa stanoví max. cena?

Maximálna cena sa stanovuje, keď štát nechce, aby cena stúpla na úroveň rovnovážnej, aby bolo napr. zabezpečené, že aj ľudia s min. príjmom môžu statok spotrebovať, vzniká tým nedostatok tovaru, D je potom vyšší ako P, vznik čiernych trhov

3. Je pravda tvrdenie, že každé zvýšenie TU má tendenciu zvýšiť MU?

T/N – keď TU rastie, klesá miera prírastku MU

4. Graficky znázornite rovnováhu spotrebiteľa:

I = Px . X + Py . Y, C - spotrebiteľ nevynaloží celý dôchodok, A, B – stratégie, na ktorý vynaloží celý dôchodok, F - nedostupný, nestačí náš dôchodok

5. Ordinalistická teória užitočnosti, zdôvodniť rovnováhu:

Spotrebiteľ nevie určiť veľkosť užitočnosti, je schopný vyjadriť, čo má pre neho väčšiu užitočnosť. Dáva prednosť väčšej užitočnosti. Pri hodnotení užitočnosti vychádza z preferencie. Bude preferovať pre neho užitočnejšie kombinácie, a to kombinácie s väčším množstvom statkov (x alebo y)

6. Nakreslite indiferenčnú krivku, kt. MRS (c )  je konštantná:

Pri dokonale substitučných statkoch  je MRS (c ) v každom bode konštantná.

7. Platí tvrdenie, že ak som indiferentný k statku Y, pohybom po osi y si budem zvyšovať svoju užitočnosť?

Áno

8. Nakreslite ICC, ak statok x inferiórny a statok y normálny?

Rastom I – statok x sa stáva inferiórny, Inferiórny – s rastom I klesá spotreba po inferiórneho statku, - s rastom I rastie spotreba rýchlejšie, - s rastom I rastie spotreba najrýchlejšie

9. Môže spotrebiteľ nakupovať iba inferiórne statky?

Statok sa stáva inferiórnym zvyšovaním dôchodku, keď sme kupujúci, nie je pre mňa menej hodnotný, z toho pohľadu spotrebiteľ nemôže nakupovať iba inferiórne statky

10. Nakreslite nákladové optimum výrobcu, ak jeho izokvanta má tvar Q = f(K,L).

Firma by mala nakupovať vstupy tak, aby z každej dodatočnej jednej koruny vynaloženej na nákup K a L získala rovnaký prírastok výstupu.

11. Nakreslite cestu expanzie firmy, ak sa v dlhom období presadzujú najprv klesajúce, potom rastúce výnosy z rozsahu:

A-B – rastúce výnosy z rozsahu, izokvanty sa približujú, B-C – klesajúce výnosy z rozsahu, izokvanty sa od seba vzďaľujú

12. Čo je cenový systém a aké sú jeho funkcie?

Je to systém cenovej organizácie, v ktorej sa jednotlivec sám rozhoduje, čím prispeje k hospodárstvu, pričom vie, že svoj príspevok môže predať za cenu, ktorá vyhovuje jemu aj kupujúcim a môže získať tovar alebo službu, kt. vyhovuje iným,

-  funkcie cenového systému:  

a) núti ľudí, aby svoju spotrebu obmedzili podľa svojho príjmu,

b) núti ľudí do práce,

c) má koordinačnú funkciu – cenový systém alokuje výrobné zdroje tam, kde sú potrebné

13. Platí tvrdenie, že MC pretína AC v bode minima?

Áno, krivka AC má v dôsledku zmeny objemu výroby tvar písmena U a rastúca krivka MC ju vždy pretína v bode jej minima (v minime=0), pretože sa tu prejavujú rastúce výnosy v variabilného vstupu, potom x výnosy z variabilného vstupu, presadzujú sa rastúce a potom klesajúce výnosy z variabilného vstupu

14. Do akej ceny bude výrobca ochotný vyrábať a ako mikroekonómia nazýva tento jav?

Do skončenia výroby, A -bod rovnováhy, firma dosiahne pri cene P maxim. zisk, B -bod vyrovnania, Ak cena klesne na P1, pokryje len náklady, - cena na P2 pokryje firmu UC a len čiast. FC, firma ešte vyrába, aby minimalizovala stratu – bod C, - poklesom na P3- firma je nútená zastaviť výrobu, P3 by firme uhradila len VC, FC, presahujú stratu

15. V podmienkach NK je dopytová krivka nad úrovňou krivky hraničných nákladov? P

16. Príčiny vzniku a druhy monopolov: nákladové podmienky a bariéry konkurencie,

1. prirodzený monopol – vznikol bez pomoci štátnej alebo inej autority, vznikol prirodzeným súperením na trhu, je založený na tom, že priemerné náklady určitej firmy dosahujú určité minimum pri väčšom outpute, ako požaduje trhový D. Cena je vyššia ako priemerné náklady, firma realizuje zisk.,
2. monopol môže vzniknúť aj tak, že jedna firma získa kontrolu zdrojov nevyhnutných na výrobu,
3. administratívny monopol – vytvorený a chránený štátom, vzniká na základe zákonov alebo administratívnych nariadení, štát udeľuje výsadné právo vyrábať daný výrobok, respektíve predávať (udeľovanie koncesií),
4. špeciálny monopol – dočasný, chránený štátom po istý čas s cieľom stimulovať inovačné aktivity, (udeľovanie patentov, ochranných práv autorov),
5. tajný monopol – vzniká, keď zákony nedovoľujú, aby niekoľko výrobcov vytvorilo 1 firmu s cieľom zvyšovať zisk

17. Geometricky zdôvodnite nákladové optimum firmy, graficky znázornite, opíšte:

Nákladové optimum firmy je v bode E (je bod rovnováhy výrobcu), kde sa hraničná miera technickej substitúcie MRTS impulzov rovná pomeru cien týchto impulzov. MRTS LK=PL/PK, PL/PK = -∆K/∆L, NO -firma by mala nakupovať vstupy tak, aby z každej jednej koruny vynaloženej na nákup práce a kapitálu získala dokonalý prírastok (pravidlo najnižších nákladov),

- sklon izokosty je geometrickým vyjadrením relatívnych cien inputov (vstup.):

tg α= K0/L0= TC/PK/TC/PL = PL/PK,

- sklon izokvanty je geometrikcé vyjadrenie hraničnej miery technickej substitúcie vstupov:

MRTSLK = -ΔK/ΔL = MPL/MPK, Bod E – je bod, v ktorom izokosta je dotyčnicou izokvanty, sklon izokosty = sklonu izokvanty

18. Čo je normálny zisk a aký vysoký je pri ňom ekonomický zisk?

Ekonomická zisk – rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, ktoré sú vyjadrené ako súčet explicitných a implicitných nákladov = náklady obetovaných príležitostí,

Normálny zisk – minimálna veľkosť zisku, ktorý firma musí dosiahnuť, aby mohla pokračovať vo svojej činnosti, k tomu dochádza vtedy, keď akékoľvek náklady príležitostí sa rovnajú TR (celkovému výnosu), čo zodpovedá nulovému zisku = ekonomickému)

19. Definujte ekonomické náklady

– náklady príležitostí – hodnota všetkých vecí, ktoré sa musia obetovať ako predpoklad získania inej veci. Ich výška je daná súčtom explicitných a implicitných nákladov, t.j. náklady obetovaných príležitostí

20. Ak je užitočnosť piateho jablka 8 jednotiek, užitočnosť šiesteho jablka bude…

Menej ako 8 jednotiek

21. Platí tvrdenie, že ak sa presadzujú konštantné výnosy z rozsahu, zvýšením vstupov trojnásob., sa 3x zvýšia aj výstupy?

Áno

22. Popíšte prvý Gossenov zákon.

Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti – s postup. uspokojovaním urč.potreby jej intenzita klesá

23. Popíšte druhý Gossenov zákon.

Zákon vyrovnávania hraničnej užitočnosti – osoba maximalizuje svoju užitočnosť, ak rozdeľuje svoje peniaze medzi rôzne statky tak, aby dosiahla to isté množstvo uspokojenia z každého posledného peňažného atómu vydaného na každý tovar

24. Chlieb a syr, spolu vyčlenených 700,- Sk, chlieb stojí 10,- a syr 1kg=140,- Sk,

a) nakreslite IK,

b) zaznamenajte zmenu IK, ak cena stúpla na 14,- Sk a syra klesla na 80,- Sk.

Spolu=700Sk, chlieb=10Sk, syr=140Sk

25. Zakreslite v indiferenčnej analýze 2 kombinácie preferencií mech.alkohol. a nealkoholických nápojov.

1. spotrebiteľ A preferuje alkohol pred nealkom – je ochotný vzdať sa len mála alkoholu za veľa nealka,
2. spotrebiteľ B preferuje nealko pred alkoholom – je ochotný vzdať sa veľa alkoholu za málo nealka

26. Od čoho závisí tvar PCC? (cenovospotrebná krivka) – od cenovej elasticity

27. Nakreslite PCC pri jednotkovej cenovej elasticite dôchodku. PCC je rovnobežné s osou x

28. Aká bude krížová (nepriama) elasticita pri komplementárnych statkoch? Definujte ju.

Keď zmena D pri určitého statku je vyvolaná zmenou ceny nejakého iného statku alebo všetkých ostatných.

Eij = %zmena D statku i/% zmena ceny statku, - pri komplementárnych statkoch je celkový efekt krížovej zmeny ceny negatívny. Zvýšenie ceny statku j znižuje dopyt po statku i, (dQj/dPj<0, Eij<0)

29. Bod optima spotrebiteľa podľa ordinalistov.

Spotrebiteľ nevie určiť, kvantifikovať užitočnosť, vie určiť len, ktoré statky sú pre neho viac užitočné. Vychádza z preferencie statkov pred inými statkami. Bod optima je v dotyku najvyššej indiferenčnej krivky s dôchodkovou krivkou. Je to výhradne spotrebiteľská stratégia, ktorá mu prinesie najvyššiu užitočnosť pri danom cenovo-dôchodkovom obmedzení.

30. Dokonalá konkurencia:

a)  aká je krivka P, ak cena = minimálne MC? rast. časť od bodu A s MC,

b)  aký je dlhodobý zisk? Nulový,

3. aké sú VC v krátkom období? Rastúce - pri VC sa prejavuje najprv rast., potom kles.výn.,
4. aké sú FC v krátkom období? –fixné = konštantné

31. Čo je izokosta?

Množina bodov, ktorá predstavuje výrobné stratégie, na ktoré sa vynaloží ten istý objem prostriedkov, (množina bodov, každý predstavuje rovnaké náklady vzniknuté rôznou kombináciou inputov)

32. Ak krivku D posunieme doprava, znamená to, že:…

Sa napr. zvýšil dôchodok, alebo znížili ceny, subjektívne faktory

33. Rastúce výnosy z variabilného imputu…

Ak zvýšený objem každého z používaných vstupov o t%, povedie to k zvýšeniu výstupu o viac než t%

34. Ak cena vzrastie o 1% a D klesá o viac ako 1% hovoríme, že D je relatívne elastický?

Áno

35. Kedy je PCC rovnobežná s osou x?

pri jednotkovej elasticite dopytu.

36. Engelov zákon

Je empirický zákon spotreby, podľa ktorého podiel dôchodku vydávaný národom na potraviny je výstižným indexom jeho blahobytu. Čím je táto proporcia nižšia, tým vyšší je blahobyt národa.

37.  Je pravda, že v DK bude firma maximalizuje zisk? áno,

      Aké bude vyrábať množstvo outputu na úrovni minimálnych nákladov?

Aby firma maximalizovala zisk, dosiahne, ak náklady o produkciu sú minimálne.

38. Klesajúce výnosy z variabilného vstupu

Situácia, keď výstup v dôsledku dodatočného zapojenia variabilného vstupu (práce) síce rastie, ale pomalším tempom ako variabilný vstup. Zákon klesajúceho výnosu z variabilného vstupu – situácia, keď pri postupnom zvyšovaní variabilného vstupu, ktorý je kombináciou  s fixným faktorom, hraničný výnos a neskôr aj priemerný výnos z variabilného vstupu od určitého bodu klesá. Najskôr ide o rastúce výnosy a neskôr o klesajúce.

39. Ako sa menia izokvanty pri výnosoch z rozsahu?

1. konštantné výnosy z rozsahu – izokvanty majú medzi sebou rovnaké vzdialenosti, rast množstva každého vstupu o t% spôsobí rovnaký rast výstupu o t%,
2. rastúce výnosy z rozsahu – izokvanty sa k sebe približujú, rast množstva každého vstupu o t% povedie k zvýšeniu výstupu o viac než t%, výstup rastie rýchlejšie než vstup,
3. klesajúce výnosy z rozsahu – izokvanty sa od seba vzďaľujú, situácia, keď v dôsl. rastie každ. zo vstupov o t% povedie k rastu výstupov menej ako t%

40. Proporcionalita nákladov –

1. proporcionálne náklady – náklady rastú rovnako ak výroba, ak zvýšim objem výroby, náklady rastú rovnakým tempom ako objem výroby, napr. spotreba základného materiálu,
2. nadproporcionálne náklady – náklady rastú rýchlejšie ako objem výroby, napr. pomoc. materiál,
3. podproporcionálne náklady – náklady rastú pomalšie ako objem výroby, pomoc. materiál

41. Vypočítajte AVC, ak FC=50, TC=550, Q=25.

AC = TC/Q = 550/25 = 22j,

AVC = VC/Q = 500/25 = 20j,

TC = FC + VC, VC = TC - FC,

42. kriv.VC:

a) konkávna – výnosy rastú, lebo náklady rastú pomalšie ako Q,

b) konvexná – výnosy klesajú, lebo náklady rastú rýchlejšie ako Q

43. Oligopol so skrútenou krivkou D.

Ak jedna firma zníži ceny urobia tak aj ostatné, ak jedna zvýši ceny, ostatné tak neurobia - výsledkom tohto správania je skrútená krivka D. Jedna časť krivky vyjadruje reakciu na zníženie ceny jednou firmou, druhá časť absenciu reakcie konkurentov na zvýšenie ceny firmou

44. Externality

Efekty predstavujúce prospech alebo náklady dopadajúce na subjekty, ktoré sa na aktivite, ktorej výsledkom bol daný efekt, nezúčastňujú

45. Fixné náklady firmy

Náklady, ktoré nezávisia od objemu výroby, tzv. režijné náklady firmy, ktoré musia hradiť, aj keby bol objem výroby nulový

46. Trhové subjekty – sú základné .subjekty trhu, medzi ktorými prebiehajú tak fyzické ako aj peňažné toky,

1. spotrebiteľ (domácnosti) – trhový .subjekt, pre ktorý je charakteristická jeho spotrebná aktivita. Na trhu statkov a služieb vystupuje ako kupujúci (vytvára dopyt po týchto statkoch, na trhu VF vystupujú ako predávajúci),
2. firma – trhový subjekt, ktorý vyrába s cieľom predať,
3. štát – špecifický subjekt, na trh by mal vstupovať len vtedy, keď treba odstraňovať niektoré negatívne prejavy trhu a stimulovať pôsobenie trhu

47. Dokonalá konkurencia

Umožňuje v jednoduchšej forme pochopiť zložitosť fungovania trhov v nedokonalej konkurencii,

1) na trhu je veľa kupujúcich a predávajúcich, nikto z nich nemôže ovplyvniť cenu,

2) firmy vyrábajú homogénne výrobky, pomocou identických výrobných procesov,

3) vstup a výstup na trh, z trhu je voľný,

4) existuje dokonalá informovanosť, o cenách a množstvách, výrobcovia sú informovaní o technológiách,

5) neexistujú osobné, priestorové ani časové preferencie

48. Vymenujte a definujte výnimky zo zákona D.

Giffenov statok – výskyt v extrémnych situáciách, s rastom ceny sa zvyšuje D a naopak, s poklesom ceny statku sa po ňom D znižuje, pr.19.stor.Írsko, hladomor, zemiaky predstavovali veľkú časť potravy chudobných ľudí, zvýšením ich ceny viedlo k drastickému poklesu kúpnej sily. Na pokles reálneho dôchodku reagovali mnohé rodiny výrazným znížením spotreby ostatných zložiek potravín a zvýšili nákup zemiakov (nadúroda zemiakov –spôsobila zníženie cien - pokles D po zemiakoch)

Veblenov efekt – ide o jav, keď pokles ceny určitého statku spotrebiteľ spája s poklesom jeho kvality a D po tomto statku klesá, klesá P, klesá kvalita,

Snobský efekt – keď sa zvýši D po nejakom statku a poklesom jeho ceny, časť ľudí reaguje znížením potreby tohto statku, aby sa tak vyčlenili z masy konzumentov

49. Limitačnosť jedného alebo viac fixných inputov.

Možnosť substituovať UF je nemožná alebo veľmi ťažko realizovateľná (limitačné produkčné rovnice), - intenzita substitúcií v jednotlivých odvetviach je rôzna

50. Oblúková elasticita.

Použ. ak chceme merať vplyv väčších zmien (napr. v cene) = oblúková cenová elasticita D

(Eii = %zmeny D / %zmeny ceny = Q2-Q1/(Q2+Q1):2/P2-P1/(P2+P1):2

51. Typy elasticity:

a) cenová elasticita – priama – vplyv zmeny ceny na D, *oblúková cenová elasticita (väčšie zmeny v cene), *bodová el. (menšie zmeny v cene) – je záporná (vyplýva to zo zákona dopytu), pokles ceny vyvolá rast D, výnimka Giffenove statky, čo  je prípad, keď cenová elasticita D po týchto statkoch je kladná (Eii<0 normálne statky, Eii>0 Giffenov paradox), * elastický dopyt Eii>1,

* neelastický dopyt Eii<1, * jednotková elasticita – Eii=1, * nulová elasticita Eii=0 – nereaguje na zmenu ceny, * nekonečná elasticita Eii=∞ - za danú cenu sa predá ∞ množstvo produkcie

b) krížová elasticita – nepriama – ak zmena D po určitom statku je vyvolaná zmenou ceny iného statku al.všetkých ostatných, Eij= %zmena D po statkoch i/% zmena ceny statku j, *bodová elasticita: Eij=dQi/dPj.Pj/Qi, pre substitučné statky: Eij=dQi/dPj>0, celkový efekt zmeny ceny je kladný, rast ceny statku Y, vyvolá rast D po statku X, pre komplementárne statky: Eij=dQi/dPj<0, celkový efekt zmeny ceny je negatívny, rast ceny statku Y vyvolá pokles D po statku X

c) dôchodková elasticita – o koľko sa zmení D po statku i, ak sa zmení dôchodok spotrebiteľa o 1%, EiI= %zmeny D po statku i/ %zmeny dôchodku I, *oblúková elasticita (väčšie zmeny v dôch.), Eir=Q2-Q1/(Q2+Q1):2/I2-I1/(I2+I1):2, *bodová elasticita (malé zmeny v dôch.), EiI=dQi/dI.I/Qi, pre normálne statky – dôch.elasticita je kladná Eix>0, luxusné statky: EiI>1, nevyhnutné statky: 0< EiI<1, pre inferiózne statky - EiI<0 s rastúcim dôchodkom D po infer.statkoch klesá, (cenová el. Eii<0-normálne st., Eii>0-Giffenove st., krížová el. Eij>0 substituč.st., Eij<0 komplement.st., dôchodková el. EiI>0 normálne st., EiI<0 inferiórne st.)

52. Charakterizujte príčiny zlyhania trhu – zabraňujú efektívne alokovať zdroje a spájajú sa s existenciou:

1) nedokonalá konkurencia – vplyv monopolov, nevyužíva optimálne spoločné zdroje (vznikajú náklady mŕtvej váhy = strata spoločenského prebytku), nástroje na reguláciu sú antitrustové zákony, daňová politika, možnosť previesť monopol do štátneho vlastníctva a cenovú reguláciu

2) externality –

a)   záporné – subjektu vznik. dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov – zásah vlády,

b) kladné – činnosť jedného subjektu prináša prospech druhému = štát.dodáv.,

3) verejné  statky - a ich nezmeniteľnosť a nevylúčiteľnosť,

4) asimetrickosť informácie

53. Definícia trhu

Oblasť ekonomiky, v ktorej si subjekty vymieňajú výsledky činnosti,

- abstraktný pojem, ktorý zahŕňa všetky formy vzťahov medzi subjektami trhu, pri kt. ide o kúpu a predaj. Samoregulujúci systém so zákonitosťami, nefunguje chaoticky, zabezpečuje informácie o činnostiach, vznikol ako prirodzený dôsledok vývoja tovarovej výroby,

- mechanizmus, ktorý ľudia využívajú pri vzájomnom obchodovaní,

- súhrn nástrojov, foriem mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré umožňujú výmenu statkov a služieb

54. Typy trhov:

1) z územného .hľadiska – a) miestny, b) regionálny, c) národný, d) medzinárodný, e) svetový,

2) podľa stupňa organizovania – a) organizovaný, b) neorganizovaný,

3) z hľadiska legislatívy – a) legálny, b) ilegálny,

4) z vecného hľadiska – a) čiastkový, b) agregátny

55. Príčiny vzniku trhu

Vznikol ako prirodzený dôsledok tovarovej výmeny

56. Funkcie trhu

- informuje trhové subjekty o činnostiach,

- prerozdeľuje dôchodky,

- alokuje kapitál + všetky výrobné statky

57. Čo je užitočnosť?

Subjektívny pocit uspokojenia, ktorý plynie spotrebiteľovi  zo spotreby statku,

hraničná užitočnosť – dodatočné uspokojenie, ktoré plynie zo spotreby dodatočnej jednotky tovaru,

celková užitočnosť – celkové uspokojenie potrieb rastie až po bod nasýtenia, celková užitočnosť zo spotreby určitého statku sa rovná sume hraničnej užitočnosti dosiahnutých po daný bod spotreby

58. Ceteris paribus.

Ostatné podmienky nezmenené (meníme napríklad len cenu)

59. Čo skúma mikroekonómia?

Rozhodovanie a správanie sa jednotlivých trhových subjektov v podmienkach obmedzenosti zdrojov vzhľadom na potreby, - veda, ktorá sa zaoberá správaním sa individuálnych ekonomických jednotiek

60. Prečo sa spotrebiteľ správa racionálne?

Lebo zdroje sú obmedzené vzhľadom k potrebám a on musí rozhodovať o spotrebe statkov z hľadiska svojich preferencií resp. užitočností

61. Individuálna, trhová ponuka, individuálny, trhový dopyt. Individuálna ponuka

ponuka 1.výrobcu,

trhová ponuka – ponuka jedného výrobku od rôznych výrobcov (súčet individuálnych ponúk),

individuálny dopyt – dopyt 1.statku ak množstvo jedného statku, ktorý je kupujúci ochotný a schopný kúpiť za určitú cenu,

trhový dopyt – dopyt všetkých kupujúcich po statku

62. Ako sa zmení P a D, keď sa chuť spotrebiteľa zníži? Dopyt sa zníži (posunie vľavo) z D na D´

63. Ako sa zmení rovnovážny output, ak sa prudko zmenia náklady?

Krivka D sa nezmení, len vzrastie cena, - rovnovážny output klesne, lebo ponuka agregátna sa zníži

64. Čo je to racionálne správanie

Podľa toho, z akého štandardu vychádzame:

1) zo štandardu racionality záujmu samého seba – ide o predpoklad, podľa ktorého racionálni ľudia zvažujú náklady a prospech týkajúci sa ich samých. Zvažujú racionalitu svojho správania podľa toho, aké náklady som dala a aký prospech mám,

2) zo štandardu momentálneho cieľa – je založený na predpoklade, že racionálni ľudia konajú vždy efektívne každom cieli, ktorý hľadajú, v momente voľby je široký, zahŕňa aj niektoré extrémne príčiny ľudí, musíme zadefinovať hranice. Ak konáme efektívne z hlavného cieľa, konáme racionálne, - človek je racionálny ak nakupuje statky tak, aby mu posledné vynaložené peniaze na statky priniesli rovnaké množstvo uspokojenia vzhľadom na svoje dôchodkové obmedzenie (2.GZ)

65. Spotrebiteľské optimum, podmienka rovnováhy spotrebiteľa

3.optimum – spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť vtedy, keď svoj príjem rozdelí na rôzne statky tak, že dosiahne rovnakú užitočnosť z každej peňažnej jednotky vydanej na každý statok (dosiahne max. užitočnosť vzhľadom na svoje rozpočtové obmedzenie)

66. Cenová diskriminácia monopolu a jej stupne

1) rozdiely v cenách pre rôznych kupujúcich (segmentačná),

2) rozdiely v cenách 1.kupujúceho pri rôznom množstve tovarov,

3) rozdiely v cenách na rôznych trhoch (regionálna diskriminácia)

1. je to cenová stratégia monopolu, jej cieľom je získať prebytok spotrebiteľov a premeniť to na zisk firmy

67. Hraničná miera substitúcie

MRS=0 (mäso – neutrálny statok

68. Vlastnosť krátkodobej produkčnej funkcie

– limitovanosť, vstupy delíme na fixné a variabilné, Q = f.(¯K,L), K-fixný, L-variabilný, nemôžeme meniť kapacitu

69. Komplementárne a substitučné statky, ak rastie cena –

a) u komplementaristov – s rastom ceny x, klesá dopyt y,

b) u substitučn.- s rastom ceny x, rastie dopyt po y

70. Ako sa mena izokvanty pri výnosoch z rozsahu?

a) pri rastúcich sa približujú,

b) pri klesajúcich sa vzďaľujú,

c) pri konštantných sa nemenia ich vzdialenosti (rovnako vzdialené)

71. Vzťahy ekonomického a účtovného zisku + nulový zisk.

Účtovný zisk = TR - explicitné náklady,

Ekonomický zisk = TR - náklady príležitosti (explicitné + implicitné náklady),

Nulový zisk = TR = TC = 0 (TR-TC=0), - rozdiel medzi ekonomickým ziskom a účtovným nie je žiadny

72. Aký je vzťah medzi nežiadúcim mäsom a menejcenným statkom?

Čím viac zarobíme, tým menej budeme chcieť spotrebovať

73. Ak klesne cena pomarančov, hraničná užitočnosť vzrastie?

Nie

74. Príčiny vzniku firmy

úspory z rozsahu – vyvolávajú potrebu vyrábať vo veľkých sériách, finančné nároky si vyžadujú oveľa viac kapitálu než jednotlivec ochotný riskovať, efektívna výroba si vyžaduje starostlivé riadenie a koordináciu, - možnosť akumulovať kapitál, - vytvárať vyšší zisk

75. Čo vyjadrujú ICC a PCC?

ICC – krivka je vytvorená z množiny bodov predstavujúcich kombinácie, ktorými spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť pri rôznych úrovniach dôchodku, tvar ICC ovplyvňuje druhom statku,

PCC – cenovo-spotrebná krivka, je súborom kombinácií max. užitočností pri rôznych cenách statku x, pričom ostatné faktory (ceny Y, dôchodok) ostávajú nezmenené. Pozostáva z množiny bodov, kde každý bod zodpovedá rovnovážnej stratégii spotrebiteľa pre určitú úroveň ceny statku x. Ukazuje ako sa mení množstvo statku, o ktorý má spotrebiteľ záujem, v závislosti od zmeny ceny

76. Špeciálne tvary indiferenčných kriviek:

a) komplementárne statky,

b) dokonale substitučné statky,

c) neutrálny statok x,

d) neutrálny statok y,

e) nežiadúci statok X,

f) zmena preferencií

77. Kedy je porušená axióma tranzitivity.

Keď sa individuálne krivky pretínajú (stratégia A by mala pre spotrebiteľa rôznu užitočnosť, spotrebiteľ je indiferentný medzi A a B-C dostaneme, B=C, A=B, A=C, musí platiť A>B, B>C z toho vyplýva A>C), rozdiel ceny statkov x a y

78. Monopolná moc

Prejavuje sa v schopnosti monopolu stanoviť cenu vyššie ako hraničné náklady, schop. je ovplyvniť cenu a predáv.Q,

Lernerov index – IL = P-MC/P – stupeň monopol.moci, čím vyššia hodnota, tým vyššia monopolná cena

79. Čo je efekt módy?

Individuálny dopyt po statku rastie v dôsledku rastu množstva nakupovaného ostatnými statkami

80. Čo je efekt snobizmu?

D individuálneho spotrebiteľa klesá v dôsledku rastu počtu spotrebiteľov, statok je pre neho menej exkluzívny

81. Hodnota implicitných nákladov sa rovná:

nákladom, ktoré firma reálne nahradí – istý príjem z výrobných faktorov, ktoré firma využíva a sú vo vlastníctve majiteľa firmy + alternatívne náklady + náklady obetovaných príležitostí

82. Charakterizujte firmu.

Je to podnikateľský subjekt trhu, ktorý vytvára hlavnú časť P na trhu tovarov a služieb, - je to hospodárska jednotka, ktorá má svoju právnu subjektivitu a ekonomickú samostatnosť, - je to jednotka, ktorá sa špecializuje na výrobu a poskytovanie služieb (premena inputov na outputy), je to autonómna ekonomická organizácia, kt. disponuje.