Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Medzinárodné Právo Súkromné

Medzinárodné právo súkromné (spracované otázky) (mps.doc)

1 Pojem, predmet a subjekty MPS

MPS – je samostatné odvetvie slovenského (vnútroštátneho) právneho poriadku, ktoré predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú (1) súkromno-právne vzťahy /obchodné, občianske, rodinné, pracovné, ...) s cudzím/medzinárodným prvkom, (2) právne postavenie cudzincov v oblasti ich osobných a majetkových práv, (3) postup orgánov v konaní o týchto veciach a (4) postavenie cudzincov v medzinárodno-civilnom procese. – táto je pred 589/2003, aktuálna presnejšia definícia dole

Cudzí medzinárodný prvok sa v skutkovej podstate právneho pomeru môže prejaviť v štyroch formách:

v subjekte – môže ísť o FO alebo PO, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom

v predmete – alebo objekte právneho vzťahu, ktorý sa nachádza v cudzine

v právnej skutočnosti – ktorá zakladá vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu nastala v cudzine

ako rozhodnutie cudzieho /justičného/ orgánu

Právne pomery s cudzím prvkom majú vzťah nie k jednému, ale najmenej ku dvom právnym poriadkom.

MPV – úprava právnych pomerov medzi štátmi

MPS – úprava právnych pomerov medzi štátnymi príslušníkmi rôznych štátov; pojem medzinárodné sa vzťahuje skôr na skutkovú podstatu právneho pomeru ako na samo právo

Každý štát si sám určuje predmet svojho MPS (postavenie cudzincov – F áno, D nie) – čiže len rámcové vymedzenie predmetu. Rámcovým predmetom MPS teda sú právne pomery

v ktorých je obsiahnutý cudzí, medzinárodný prvok

ktoré majú súkromnoprávny (najmä rovnosť účastníkov právneho pomeru) charakter

Tieto podmienky sú kumulatívne.

Predmetom slovenského MPS na základe slovenskej koncepcie súkromnoprávnych vzťahov:

občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné im podobné právne pomery s cudzím, medzinárodným prvkom;

právne postavenie cudzincov v oblasti ich osobných a majetkových práv;

majetkové vzťahy, ktoré vznikli v oblasti medzinárodného obchodu; (doplnené do zákona novelou 589/2003)

procesné vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti s riešením právnych pomerov občianskoprávneho charakteru (medzinárodný civilný proces)

V MPS sa upravujú tieto typy právnych noriem:

špeciálne normy:

kolízne normy

- prijaté vo forme vnútroštátneho zákona

- prijaté vo forme medzinárodnej zmluvy - § 2, ktorou je SR viazaná

priame/vecné normy - vnútroštátne /aplikovateľné priamo alebo na

základe odkazu kolíznej normy/. Ide o osobitné hmotno-právne normy, ktoré priamo obsahujú práva a povinnosti strán a ktoré sú výlučne určené na úpravu s cudzím prvkom

- medzinárodné - zakotvené v medzinárodnej zmluve, kde sú priamo obsiahnuté práva a povinnosti strán /Viedenský dohovor/.

procesné normy medzinárodného civilného procesu - spravidla stanovujú a upravujú všetky otázky týkajúce sa orgánov, pred ktorými sa tieto normy budú aplikovať, upravujú postavenie súdov, majú prísne teritoriálny charakter

normy upravujúce právne vzťahy z medzinárodného obchodu

normy upravujúce právne postavenie cudzincov v osobných a majetkových vzťahoch.

–

Subjektom právnych pomerov je FO alebo PO, pričom štát je považovaný za PO. V prípade, že ide o právny pomer, ktorého subjektom na jednej strane je štát a na druhej FO alebo PO, takýto pomer považujeme za medzinárodno-súkromný pomer, ktorý má občianskoprávny charakter.

2 Pramene MPS

Vnútroštátne pramene: a) Ústava, b) základné vnútroštátne pramene MPS, c) vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú svojou povahou prednostne určené na úpravu iných právnych pomerov, ale súčasne majú význam aj pre úpravu právnych pomerov s cudzím prvkom.

Ústava – základné zásady, ktoré je potrebné aplikovať, vplyv na inštitút verejného poriadku, a rámcové zakotvenie okruhu osobných a majetkových práv, ktoré je možné priznať cudzincom na území SR.

97/1963, 244/2002

Obchodný zákonník (hlava III 3. časti, hlava II 1. časti); Zákonník práce, Zákon o rodine (uzatváranie manželstva pred orgánom SR na to určeným), Zákon zmenkový a šekový

Pramene medzinárodnej povahy: a) bilaterálne medzinárodné zmluvy, b) multilaterálne medzinárodné zmluvy.

Medzinárodné zmluvy o právnej pomoci, zmluvy z oblasti medzinárodného obchodu

MZ unifikujúce kolízne normy: Haag 1971 (130/1976)

MZ unifikujúce priame hmotnoprávne normy: Viedeň 1980 (160/1991). New York 1974 (123/1988)

MZ z oblasti medzinárodného civilného procesu: Haag 1954 (72/1966), New York 1956 (33/1959), Haag 1958 (14/1974)

MZ upravujúce rozhodcovské konanie: New York 1958 (74/1959), Európsky dohovor o obchodnej arbitráži, Ženeva 1961 (176/1964)

MZ v oblasti autorských a priemyselných práv – Bern, Paríž, Ženeva, WCT, WPPT

MZ upravujúce pomery vznikajúce pri medzinárodnej preprave: COTIF (Bern, 1980), Varšava, 1929, k leteckej doprave

MZ z oblasti obchodu

medzinárodnoprávne obyčaje

medzinárodné obchodné zvyklosti (INCOTERMS) NIE SÚ prameňom slov. MPS – záväzné sú len keď sú recipované do konkrétnej zmluvy

súdne rozhodnutie je prameňom, len ak aplikovaná cudzia právna norma odkazuje na súdne rozhodnutie precedenčnej povahy, inak nie.

Nariadenia Rady EÚ: 44/2001, 2201/2003, 1346/2000, 1348/2000, 470/2001, 1206/2001, 805/2004

2 Kolízia, stret zákonov a metódy jej riešenia

Prevažnú väčšinu právnych pomerov občianskoprávneho charakteru tvoria právne pomery vnútroštátneho charakteru. Tieto sú regulované vecnými, hmotno-právnymi normami, ktoré priamo stanovujú práva a povinnosti subjektov z daného pomeru.

Odlišná situácia nastáva, ak ide o právne pomery s cudzím prvkom. Právne pomery s cudzím, medzinárodným prvkom sa prostredníctvom tohto cudzieho prvku dostávajú do vzťahu k právnym poriadkom dvoch i viacerých štátov. Pri riešení týchto právnych pomerov treba teda vždy skúmať, či má byť daný právny pomer riešený podľa domáceho alebo na základe cudzieho právneho poriadku, aby tak nedochádzalo k zbytočným chybám.

Právne pomery s cudzím prvkom sa môžu riešiť buď princípom:

teritoriálnym – t.j. použije sa naše právo na všetky právne pomery a na všetky osoby, vrátene cudzincov, ktoré sa nachádzajú na našom území

personálnym – t.j. aplikovať naše právo na všetkých našich občanov aj keď sa nachádzajú v cudzine.

To znamená, že pôsobnosť právneho poriadku každého štátu je v zásade vymedzená buď jeho územím, alebo okruhom osôb, na ktoré sa vzťahuje. Rozhodujúci je záujem štátu na úpravu určitých právnych pomerov určitým spôsobom.

Cudzí právny predpis možno použiť len vtedy ak to dovoľuje/prikazuje vlastný právny poriadok. Právny poriadok každého štátu obsahuje špeciálne právne normy, ktorými sa ohraničuje pôsobnosť vlastného právneho poriadku tým, že tieto normy presne stanovujú, kedy sa má na riešenie právneho pomeru s cudzím prvkom použiť domáci a kedy cudzí právny poriadok. T.j. ako sa vyberie rozhodné právo. Právne normy s kritériami, ktorých prostredníctvom sa výber rozhodného práve spomedzi viacerých, v právnom pomere kolidujúcich právnych poriadkov uskutočňuje, sa nazývajú kolízne normy.

Pôsobí tu teda predstava, že dotknuté právne poriadky, akoby boli v strete, t.j. v kolízii. V právnom pomere sú teda zúčastnené viaceré právne poriadky, pričom každý z nich má potenciálne oprávnenie rozhodnúť o ňom alebo o jeho niektorej časti a treba tieto poriadky zohľadniť pri riešení týchto právnych pomerov. V skutočnosti však o žiadnu kolíziu nejde, pretože pre naše justičné orgány je záväzný len náš právny poriadok a cudzí môžu aplikovať len vtedy, keď im to ustanovenia nášho (kolízne normy) umožňujú.

Kolízia právneho poriadku môže nastať ak občania štátu B a C upravujú svoje vzťahy na území štátu A. Takéto podmienky sa riešia buď:

kolíznou metódou – určí sa, ktorý z právnych poriadkov je ten pravý na riešenie problému a má sa použiť na daný vzťah.

priamou metódou – nevyberie sa ani jeden právny poriadok, ale vypracujú sa špeciálne hmotno-právne normy, ktoré sú určené na úpravu právneho vzťahu, v ktorom dochádza ku kolízií.

3 Postglosátori a štatutárna teória

Prvá polovica 14. storočia – Bartolus de Saxoferrato, Baldus de Ubaldis, Bartholomeus a Saliceto.

Bartolus – štatúty musia byť klasifikované podľa druhu a pre každý druh musí byť stanovená kolízna zásada. Forma a obsah zmluvy – právo miesta uzavretia; následky porušenia zmluvy – právo miesta jej plnenia.

Baldus – statuta personalia (osoby), statuta realia (veci), statuta mixta (právne úkony). Použil zásadu osobného štatútu pri dedení zo zákona. Sformuloval lex rei sitae, lex loci conclusionis contractus.

Bartholomeus – hnuteľné veci sú podriadené právu ich vlastníka a nie právu miesta ich polohy.

Štatutárna teória – hmotnoprávne normy sú zatriedené do určitých hmotnoprávnych kategórií. Každá takáto kategória má stanovenú oblasť použitia.

Statuta personalia personam sequuntur – osobný štatút nasleduje osoby

Immobilia sunt obnoxia territoriis – nehnuteľnosti sú závislé na území

Locus regit actum – miesto ovláda úkony

Mobilia personam domini sequuntur – osobné hnuteľnosti nasledujú svojho pána – jeho právo sa na ne vzťahuje, aj keď sú v cudzine.

4 Holandská škola

1648 – uznanie nezávislosti Holandska Vestfálskym mierom; vedúcou idea suverenity.

a) zákony všetkých štátov majú prísne teritoriálny ráz a tam zaväzujú všetkých poddaných

b) za poddaných sa považujú všetky osoby, ktoré sa na území štátu zdržiavajú, či už trvalo alebo prechodne (teda aj cudzinci)

c) suverénne štáty konajú zdvorilo, teda môžu priznať cudzím zákonom pôsobnosť aj na svojom území; je však podmienkou, aby sa tieto nedotýkali zvrchovanej moci alebo práv iného suverénneho štátu ani jeho občanov.

Formulácia zásady národného charakteru kolíznych noriem.

5 Prekonanie štatutárnej teórie

Von Wächter a von Savigny.

Von Wächter – kolízna norma má charakter národný a nie medzinárodný. Stanovil prezumpciu v prospech použitia lex fori – sudca je povinný vychádzať zo zmyslu a ducha noriem platných na území jeho štátu, teda pokiaľ nie je priamy odkaz na použitie cudzieho práva.

Von Savigny – základom MPS nie je zdvorilosť, ale existencia medzinárodnoprávneho spoločenstva. Každý právny vzťah svojou prirodzenosťou náleží k určitému miestu, ale rozhodujúcou ostáva vôľa strany zmluvy/sporu. Strana môže slobodne podriadiť právny pomer pod určitý právny poriadok.

Kým štatutárna teória vychádzala pri riešení kolíznych otázok z právneho predpisu, pre ktorý vymedzovala rozsah jeho použitia, moderné poňatie sa sústreďuje na právny pomer a preň hľadá rozhodný právny poriadok.

6 Internacionalistická škola

MPS sa odvodzuje z MPV, MPS totiž rozhraničuje vecnú a osobnú pôsobnosť právnych poriadkov jednotlivých štátov.

Predstavitelia: von Bar, Hefter, Zitelmann, Pillet, Laimé, Mancini.

Zásadná chyba: ani dnes nie je v právnych poriadkoch všetkých štátov totožný systém a obsah kolíznych noriem, čo internacionalisti predpokladali.

Mancini – princíp národnosti, lex patriae. Indivíduum má vovnútri svojho štátu nescudziteľné práva a osobné slobody. Každý človek má nepopierateľné právo, aby ho národné právo nasledovalo a aby bol i za hranicami štátu v zásade viazaný výlučne vlastným právom. Toto je obmedzená len zásadou verejného poriadku cudzieho štátu; tento verejný poriadok má teritoriálny charakter.

7 Kodifikácia a unifikácia v MPS

Kodifikáciu môžeme v MPS použiť len v úzkom národnom rámci. Rozumie sa ňou zozbieranie a systematické usporiadanie noriem MPS daného štátu a ich autoritatívne vyhlásenie v jednom novom zákone. SR má kodifikované MPS. Zákonom č. 41/1948 Zb. sa uskutočnila kodifikácia základu MPS – kolízneho práva a komplexom zákonov z roku 1963 /97/1963, 98/1963, 101/1963/ sa uskutočnila podrobná kodifikácia prevažnej časti MPS.

Pod unifikáciou rozumieme medzinárodnú kodifikáciu, teda zmluvné spracovanie a zjednotenie noriem MPS medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Cieľom unifikácie má byť odstránenie rozdielnosti medzi jednotlivými vnútroštátnymi úpravami MPS a zabezpečiť jednotný postup a rozhodovanie justičných orgánov zainteresovaných štátov.

Rozlišujeme: 1) unifikáciu hmotnoprávnych predpisov (neexistovala by kolízia, avšak je to nereálne), 2) unifikáciu kolíznych noriem (orgány každého štátu nadväzujú na rovnaké hmotné právo) 3) unifikáciu procesných noriem (jednotné zásady na vymedzenie právomoci, vzájomného styku a postupu súdov)

Unifikáciou sa zaoberajú:

Haagska konferencia MPS – zvoláva skupiny expertov, ktoré spracúvajú návrhy medzinárodných dohovorov, ktoré potom členské štáty primajú a ratifikujú - Haagský dohovor o civilnom konaní.

Komisia OSN pre právo medzinárodného obchodu /UNCITRAL/ – nejde o samostatný orgán OSN. Je to špecializovaný orgán, ktorý vysiela podnety a vypracováva návrh dohovoru, ktorý predloží štátom na schválenie – Viedenský dohovor, Dohovor o medzinárodnej arbitráži, ...

Európska hospodárska komisia OSN – nevydáva záväzné akty, vydáva vzorové zmluvy, príručky, ktoré slúžia ako „vodítko“ pri uzatváraní zmlúv, ...

Právny inštitút pre zjednotenia MPS /UNIDROIT/ – najvýznamnejšie zásady medzinárodných obchodných zmlúv, ktoré majú slúžiť ako právna úprava – „všeobecný zákonník“, kde sú spísané obchodné zvyklosti/obyčaje aplikované pred medzinárodnou arbitrážou. Tento inštitút nie je záväzný.

Medzinárodná obchodná komora v Paríži – nezdružuje zástupcov štátov, ale združuje profesionálov /právnikov, obchodníkov, .../, ktorí pôsobia v medzinárodnom obchode. Príkladom môžu byť tzv. INCOTERMS, čo sú doložky ku zmluvám alebo medzinárodné obchodné termíny. Ide o skratky, napr. FOB, ktorá špecifikujú dodanie tovaru. Nejde o záväzný právny akt, ale o spísanie obchodných zvyklostí v pravidelných termínoch, napr. v roku 2000 bola posledná revízia.

Pod pojmom harmonizácia práva rozumieme činnosť, ktorej výsledkom nie je vytvorenie rovnakých právnych predpisov, ale len dosiahnutie väčšieho či menšieho stupňa ich podobnosti t j. ich priblíženia.

Regionálna unifikácia – Kodex Bustamante v Latinskej Amerike, tiež EÚ.

8 Podstata, štruktúra, funkcia a druhy kolíznej normy

Právny poriadok každého štátu obsahuje špeciálne právne normy, ktorými sa ohraničuje pôsobnosť vlastného právneho poriadku tým, že tieto normy presne ustanovujú, kedy sa na riešenie právneho pomeru s cudzím prvkom má použiť domáci a kedy cudzí právny poriadok. Kolízna norma teda neslúži na riešenie právneho pomeru, ale len na zistenie hmotného práva, podľa ktorého sa majú posudzovať práva a povinnosti subjektov.

Kolíznymi normami sa teda v občianskoprávnych oblastiach vymedzuje pôsobnosť domáceho právneho poriadku vo vzťahu k právnym poriadkom iných štátov. Pre naše justičné orgány je záväzný len náš právny poriadok. Cudzí právny poriadok môžu aplikovať len vtedy, keď im to ustanovenia nášho právneho poriadku /kolízne normy/ výslovne prikážu a len v medziach určených našim medzinárodným právom súkromným.

Kolízna norma teda v spojení s vecnou normou, na ktorú nadväzuje, tvorí riešenie daného právneho pomeru. Je prejavom vôle štátu, aby sa za určitých, v kolíznej norme presne stanovených podmienok právne pomery riadili aj cudzím právnym poriadkom.

Funkciou kolíznej normy je teda ustanoviť, ktorý právny poriadok sa na meritórne riešenie právneho pomeru má použiť, t.j. určenie rozhodného práva.

Štruktúra:

Kolízna norma sa skladá z 2 častí:

1. Rozsah kolíznej normy /hypotéza/ - vymedzuje/upravuje okruh právnych vzťahov, na ktoré sa norma vzťahuje, týka sa ich a kde je použiteľná /napr. § 3 zákona o MPS – „spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto zákone neustanovuje niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom, resp. ak právny úkon v SR robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.“

2. Nadviazanie /dispozícia/ – je tá časť kolíznej normy, ktorá ustanovuje, ktorý právny poriadok sa na riešenie právnych pomerov vymedzených v rozsahu kolíznej normy má použiť (v § 3 je to de bene esse právny poriadok štátu, ktorého je osoba príslušníkom). Pre výber právneho poriadku je rozhodujúci hraničný určovateľ, na základe ktorého sa uskutočňuje výber právneho poriadku. Ide o tieto typy hraničných určovateľov:

A Lex Personalis: lex patriae/lex nationalis, lex domicilii

B Lex Societatis

C Lex Loci Actus: lex loci contractus, lex loci solutionis, lex loci delicti commissii, lex loci celebrationis (pravidlo locus regit actum)

D Lex Rei Sitae

E Lex Voluntatis

F Lex Monetae, Lex Pecuniae

G Lex Venditoris

H Lex Banderae

I Lex Causae

J Lex Fori

lex domicilii – právo bydliska, lex patriae – právo štátnej príslušnosti, lex rei sitae – zákon miesta – tzv. vecné právo, lex voluntatis – zákon vôle - § 9 MPS, lex electa – zvolené právo, lex loci actus – zákon miesta úkonu /uzavretia zmluvy, miesto plnenia/ - § 18 MPS, lex loci celebrationis – kde bolo uzavreté manželstvo - § 21 MPS, lex loci delicti commissii – zákon miesta, kde bolo porušené právo, kde bol delikt spáchaný - § 15 MPS, lex loci damni infecti – právo miesta, kde vznikla škoda, lex loci laboris – právo miesta, kde sa práca vykonáva - § 16 ods.1 MPS, lex causae – právny poriadok rozhodný pre podstatu právneho vzťahu /napr. podstata kúpnej zmluvy – spôsobilosť - § 3, platnosť - § 4, zabezpečenie finančných prostriedkov - § 11, následky porušenia, .../, lex fori – právo platné v mieste sídla orgánu /kde sídli súd alebo iný rozhodcovský orgán/, lex banderae – právo vlajky /narodenie na lodi, v lietadle/, lex loci conclusionis contractus – podobne ako lex loci actus, zákon miesta uzatvorenia zmluvy

Druhy kolíznych noriem:

jednostranné – priamo určujú právny poriadok, ktorý sa má použiť/aplikovať na riešenie právnych vzťahov vymedzených v danom rozsahu. Sú historicky staršie.

dvojstranné – sú typickou normou MPS a tvoria jeho jadro. Obsahujú všeobecne formulované hraničné kritérium /hraničný určovateľ/ na neurčitý počet právnych poriadkov. Až zistené relevantné, skutkové okolnosti konkrétneho prípadu sú kritériom na určenie vhodného práva.

Ďalšie delenie:

moderne formulované (vzhľadom na konkrétny právny pomer) a formulované pod vplyvom štatutárnej teórie (vzhľadom na právny poriadok)

samostatné a nesamostatné – podľa toho, či kolízna norma samo svojou formuláciou postačuje k tomu, aby bol určený právny poriadok použiteľný pre určitý prípad, alebo či k tomu nestačí a predpokladá sa použitie inej kolíznej normy.

dispozitívne – normy, ktorých použitie môžu účastníci svojim dojednaním vylúčiť a ich hraničný ukazovateľ nahradiť (§ 4 ZMPSaP)

kogentné – uplatňujú sa bez ohľadu na vôľu účastníkov /pri práve dedičskom a rodinnom/.

rozširujúce – neobmedzujú sa len na určenie rozhodujúceho práva podľa stanoveného hraničného ukazovateľa, ale prikazujú prihliadnuť k hmotno-právnej úprave v dotknutých právnych poriadkoch a určenie uskutočniť výber s ohľadom na ich hmotno-právny obsah. § 26 ods. 3

podporné – spojené s hmotno-právnou úpravou, pre určenie pôvodu a medzinárodne unifikované, dohodnuté v medzinárodných zmluvách.

9 Koncepcie chápania odkazu kolíznej normy v MPS

Má súd príkazu vlastnej kolíznej normy rozumieť tak, že musí aplikovať len cudzie hmotné právo (priame vecné normy), alebo musí zohľadňovať a brať do úvahy celý právny poriadok, na ktorý kolízna norma odkazuje? Pokiaľ to chápe ako odkaz (renvoi) len na hmotné právo, justičný orgán toto hmotné právo aplikuje na základe týchto hmotnoprávnych predpisov, bez ohľadu na kolízne normy právneho poriadku, na ktorý sa odkazuje. V prípade, že bude prihliadať aj na kolízne normy právneho poriadku, na ktorý odkazuje vlastná kolízna norma, existuje tu možnosť remisie alebo transmisie.

10 § 2 zákona č. 97/1963 Zb.

„Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.“

Týmto sa stanovuje prednosť medzinárodných zmlúv, v súlade s Ústavou SR, a ustanovení MPS v nich pred ustanoveniami v zákone o MPSaP. Napríklad pokiaľ je v bilaterálnej zmluve o právnej pomoci obsiahnutý súhrn kolíznych noriem s hraničnými kritériami odlišnými od tých, ktoré sú obsiahnuté v zákone, je povinnosťou súdu aplikovať hraničné kritériá v zmluve.

11 Remisia a transmisia – predpoklady a jej miesto v slovenskom MPS

Predpoklady

Kolízne normy jednotlivých štátov nie sú zhodné, ale často sa od seba odlišujú v tom, že nadväzujú na odlišné právne prostriedky. Zo suverenity štátu vyplýva aj jeho oprávnenie každého štátu, aby rozhodol, aké hraničné kritériá bude pri úprave týchto vzťahov používať. Druhou podmienkou remisie a transmisie je chápanie odkazu vlastnej kolíznej normy ako odkazu na celý právny poriadok.

Remisia – spätný odkaz

Spätným odkazom rozumieme situáciu, ak kolízna norma právneho poriadku štátu B, na ktorý odkázala riešenie daného právneho pomeru kolízna norma štátu A, vracia riešenie tohoto právneho pomeru na právny poriadok štátu A, ktorý tento odkaz prijme a rozhodne vo veci podľa vlastných hmotno-právnych noriem.

Transmisia – odkaz na ďalší zákon

Je situácia, keď kolízna norma právneho poriadku štátu B, na ktorý odkázala riešenie právneho pomeru kolízna norma štátu A, odkáže riešenie tohoto právneho pomeru do právneho poriadku štátu C, pričom právny poriadok štátu A tento odkaz prijme a vo veci rozhodne podľa hmotno-právnych noriem štátu C.

Slovenský zákon o MPS a procesnom obsahuje výslovné ustanovenie o spätnom odkaze a o odkaze na ďalší zákon.

Ustanovenie § 35 MPS stanovuje: „Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo iného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.“

Zásada rozumného a spravodlivého usporiadania veci je jednou zo základných zásad nášho MPS. V jej rámci bude teda potrebné v každom konkrétnom právnom pomere skúmať, či prípadná aplikácia remisie a transmisie neodporuje poslaniu a funkcii nášho MPS, prípadne, či jej aplikácia je pre konkrétny právny pomer účelná a vhodná.

Toto ustanovenie je kogentné. Konajúci orgán sa teda v každom prípade použitia zahraničného právneho poriadku podľa zákona o MPSaP musí zaoberať dvoma základnými otázkami:

1. č2. i kolízne normy tohto právneho poriadku odkazujú späť na právo slovenské;

3. ak áno, č4. i by prijatie takéhoto odkazu zodpovedalo rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.

Aplikácia remisie a transmisie sa v našom zákone obmedzuje najmä v oblasti záväzkových práv, v ktorej sa uplatňuje hraničné kritérium zákona určeného vôľou strán /lex voluntatis/.

V oblasti záväzkových práv sa poníma odkaz kolíznej normy ako odkaz na hmotné právo štátu, ktorého strany vlastnou vôľou určili právny poriadok za rozhodný pre riešenie ich záväzkových vzťahov. Použitie remisie a transmisie tu prichádza do úvahy len v tom prípade, keď strany právneho pomeru pri voľbe rozhodného práva výslovne uvedú, že mali na mysli aj kolízne normy zvoleného právneho poriadku.

Remisia /transmisia/ neprichádza do úvahy pri:

záväzkových vzťahoch – kde je charakteristická voľba práva

keď ide o kolízne normy v medzinárodnom práve – odkaz v medzinárodných zmluvách sa chápe len ako odkaz na hmotné právo

právna úprava v práve zmenkovom a šekovom – je zakotvená povinnosť prijať spätný odkaz.

Rímsky dohovor remisiu a transmisiu (pre SR účinný od 1.8.2006) v článku 15 vylučuje: „Uplatnenie právneho poriadku štátu určeného podľa tohto dohovoru znamená uplatnenie platných právnych noriem tohto štátu iných ako jeho noriem medzinárodného práva súkromného.“

12 Výhrada verejného poriadku v MPS – pojem a jej využitie v slovenskom MPS

Na základe odkazu dvojstranných kolíznych noriem, môžu naše justičné orgány prakticky aplikovať právny poriadok ktoréhokoľvek štátu. Nemožno však predvídať, aké zákony a s akým obsahom platia, prípadne budú platiť.

MPS každého štátu obsahuje viaceré inštitúty /reciprocita, kvalifikácia, remisia/ všeobecného charakteru, ktorými ohraničuje pôsobnosť vlastných kolíznych noriem a vymedzuje použitie cudzieho práva tak, aby ich aplikácia nemala neprimerané a neprijateľné dôsledky. Najvšeobecnejšie tieto medze určuje výhrada verejného poriadku.

Výhrada verejného poriadku

je ochranný inštitút, t. j. každý štát má právo odmietnuť aplikáciu tých ustanovení cudzieho práva, ktoré sú v rozpore s jeho verejným poriadkom, aj keď by sa tieto ustanovenia cudzieho práva mali na základe kolíznej normy použiť.

Aplikácia v slovenskom MPS

Ustanovenie § 36 MPS stanovuje, že „Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia SR a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.“

Tiež § 64 písm. f) stipuluje, že cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak by sa uznanie priečilo slovenskému verejnému poriadku., tiež § 66 ods. 1 písm. c), „ak by uznanie cudzieho rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským verejným poriadkom.“

Podľa § 68 ods. 2 má aj bez uznania cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia rodičovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku a ak účastníci nie sú občanmi SR.

Zákon výslovne neustanovuje, o ktoré zásady sa jedná a preto treba vychádzať z Ústavy SR a z ďalších zákonov, ktoré pojednávajú o rovnosti ľudí, vekovej hranici pri uzatváraní manželstva a podobne. Aplikácia musí byť reštriktívna, zo znenia § 36 vyplýva výnimočný charakter tejto výhrady.

Tento inštitút slúži na ochranu nášho právneho poriadku pred prípadnými negatívnymi vplyvmi zahraničného práva. Nesmeruje proti celému právnemu poriadku dotyčného štátu, ale len proti konkrétnym ustanoveniam a ich účinkom, ktoré by sa ich aplikáciou u nás prejavili. Rozsah vlastného verejného poriadku si vymedzuje každý štát v rámci svojho právneho poriadku sám.

Vo väčšine prípadov sa nepoužitá norma cudzieho práva nahradí právom vlastným, môžu však nastať prípady, keď bude v súlade so zásadou rozumného a spravodlivého usporiadania veci vhodné použitie iného práva ako domáceho.

13 Výhradová klauzula – jej druhy, funkcie a základné koncepcie

Výhrada verejného poriadku nesmeruje proti samotnému cudziemu právnemu predpisu, ale len proti účinkom, ktoré by sa ich aplikáciou u nás prejavili.

Funkcie

negatívna funkcia – cudzie právo, na ktoré kolízna norma odkazuje sa nepoužije, neaplikuje sa.

pozitívna funkcia – nemusí sa prejaviť v každom prípade. Ide o použitie cudzieho práva, ktoré by sa použiť nemalo, ale v záujme verejného poriadku sa použije.

Druhy výhrad

Výhrada má reštriktívne uplatnenie a teda ju treba uplatňovať len v nevyhnutných prípadoch.

absolútna výhrada – niektoré ustanovenia nášho právneho poriadku majú taký kogentný charakter, že nepripúšťajú aplikáciu cudzieho práva a ani nepriznávajú účinky právnym aktom vydaným na základe cudzieho právneho predpisu /napr. vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho môže len slovenský súd/.

relatívna výhrada – náš právny poriadok neaplikuje cudzí právny predpis, ale môže priznať účinky právnym aktom, vydaným na základe cudzieho právneho predpisu /napr. ak sa Slovenka vydá za Araba ako jeho druhá manželka v zahraničí a vráti sa späť na Slovensko, náš právny poriadok pozerá na ňu ako na právoplatnú manželku/.

14 Konflikt kvalifikácie – pojem a spôsoby jeho riešenia

Pri skúmaní kolíznych noriem jednotlivých štátov môžeme zistiť, že okrem zjavných rozdielov medzi nimi /tzv. otvorená kolízia/, existujú aj tzv. skryté /latentné/ rozdiely. Kolízne normy totiž môžu byť totožné vo svojom znení a vonkajšej forme, avšak pojmy v nich používané môžu mať rozdielny obsah. Napr. do pojmu nehnuteľnosť v našom právnom poriadku nezahrňujeme lode a lietadlá, v inom sa zahrňujú. Ide tu o totožnosť znenia, vonkajšej formy, avšak pojmy v ich majú iný / rozdielny obsah.

Kvalifikácia

Je dôležitou súčasťou a predpokladom riešenia právnych pomerov. Predstavuje zaradenie skutkových okolností, javov a životných pomerov pod právne pojmy, aby ich bolo možné podriadiť príslušným právnym normám.

Konflikt kvalifikácie

Predstavuje zjavné a skryté rozdiely medzi kolíznymi normami. Ide o konkrétnu skutkovú okolnosť, ktorá sa môže rozličným spôsobom kvalifikovať a v dôsledku toho zaradiť v jednotlivých štátoch do rozsahu inej kolíznej normy, teda podriadiť inému hmotnému právu. To isté platí aj o výklade pojmov používaných v nadväzovacej časti kolíznej normy.

Konflikt kvalifikácie a prejavuje vo viacerých podobách a to:

A. keď totožné právne pojmy majú v jednotlivých právnych poriadkoch rôzny obsah /napr. nárok manželky po zosnulom manželovi sa niekde kvalifikuje ako dedičskoprávny a inde ako majetkovoprávny nárok/,

B. určitý právny inštitút sa zaraďuje do rôznych odvetví systému práva, napr. premlčanie sa u nás považuje za inštitút občianskeho práva hmotného, zatiaľ čo v USA je zaradený do procesného práva,

C. keď sa justičný orgán zaoberá s neznámym právnym inštitútom /otázka určenia výživného podľa dánskeho práva/.

O kvalifikačnom probléme hovoríme vtedy, keď je potrebné pre výber zodpovedajúcej kolíznej normy alebo pre výklad pojmu v nej obsiahnutého rozhodnúť, podľa akého práva sa majú tieto relevantné pojmy, javy, skutočnosti či inštitúty kvalifikovať – či podľa domáceho alebo podľa zahraničného právneho poriadku.

Teórie a prístupy k riešeniu kvalifikačného problému:

kvalifikácia podľa lex fori – kolízne normy ako súčasť určitého právneho poriadku používajú právne pojmy v ňom obsiahnuté, a preto ich treba vykladať v súlade s hmotným právom daného právneho poriadku; zákonodarca pri ich tvorbe vychádzal z vlastného právneho poriadku. Najprv kvalifikácia podľa lex fori, a až na jej základe aplikácia zodpovedajúcej kolíznej normy. Kritika: kolízna norma predsa smeruje k tomu, aby sa vec v niektorých prípadoch kvalifikovala nie podľa domáceho, ale podľa zahraničného práva, ktoré sa má aplikovať tak, ako ho súdy aplikujú v danej krajine.

kvalifikácia podľa lex causae – vlastná kvalifikácia sa má týkať len rozsahu kolíznej normy (čo spadá do pojmu v rozsahu), zatiaľ čo vlastné nadviazanie kolíznej normy (ktoré právo sa aplikuje na základe interpretácie nadviazania) je už robené vždy podľa lex fori. Kritika: kvalifikovať podľa lex causae, keď v tejto fáze ide ešte len o jeho vyhľadanie, je nelogické.

prvotná a druhotná kvalifikácia – v prvej fáze ide o zaradenie daného prípadu do určitého právneho pojmu podľa lex fori, aby bolo možné vyhľadať príslušnú kolíznu normu. Každá ďalšia kvalifikácia (ak prvotná kvalifikácia poukáže na zahraničné právo) sa uskutočňuje podľa lex causae.

autonómna kvalifikácia – vytvorenie medzinárodných pojmov cez porovnávanie jednotlivých právnych poriadkov. Jednotné určenie rozsahu kolíznych noriem nezávisle od jednotlivých právnych poriadkov. Kritika: riešenie právnych pomerov s cudzím prvkom by bolo vopred neisté; nereálne.

zmluvná kvalifikácia – určenie jednotných zásad na riešenie kvalifikačných otázok na základe platných medzinárodných zmlúv medzi štátmi. Jasne definuje podmienky a spôsoby, ako sa budú kvalifikovať právne pomery v MPS a zjednocuje postup justičných orgánov. Väčšinou riešená v zmluvách o právnej pomoci.

Zákon 97/1963 otázku kvalifikácie ani otázku riešenia kvalifikačných problémov neupravuje. Čiastkové otázky kvalifikácie sú upravené v niektorých zmluvách o právnej pomoci. Riešenie kvalifikačného problému ostáva na zvážení a rozhodnutí justičného orgánu. Vo väčšine prípadov sa rieši podľa lex fori. Pokiaľ sa posudzuje právny inštitút, ktorý nie je domácemu právnemu poriadku známy, podriadi sa právny pomer pod rozsah tej kolíznej normy, ktorá upravuje právne pomery obsahovo blízke, avšak mnohé kolízne normy sú koncipované extenzívne a preto toto nie je obvykle potrebné.

Zásada rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahu.

15 Charakter cudzieho práva v teórii MPS a spôsoby zisťovania jeho obsahu

Spôsob nazerania na cudzie právo: ako skutková okolnosť (najmä štáty systému Common law, ale aj Francúzsko) alebo ako právo (kontinentálna Európa) a krajiny Bustamanteho kódexu.

Pozícia súdu pri zisťovaní znenia a obsahu cudzieho práva: povinnosť súdu zistiť obsah a znenie ex officio a sám je v prípade, keď je cudzie právo považované za právo per se. Pasívny prístup je charakterizovaný zásadou, že je povinnosťou strán, aby obsah cudzieho právneho predpisu v rámci konania pred súdom dokázali a súd je viazaný výlučne dôkazmi, ktoré mu strany predložia.

Spôsob aplikácie cudzieho práva: cudzí právny predpis sa v zásade aplikuje takým spôsobom, ako je aplikovaný. Ak jeden právny predpis platí na území viacerých štátov, sudca je povinný prihliadať na spôsob aplikácie takéhoto právneho predpisu na území toho štátu, ku ktorého poriadku smeruje odkaz obsiahnutý v kolíznej norme.

Náhrada za nezistené cudzie právo: lex fori. V štátoch Common law len vtedy, ak je cudzí právny poriadok tiež Common law, inak sa žaloba zamieta.

Podľa § 53 97/1963 justičný orgán urobí na zistenie cudzieho práva všetky potrebné opatrenia. Nie je povinnosťou justičného orgánu cudzie právo poznať, je však povinný ho zistiť. Buď si tieto informácie zaobstará sám, alebo uloží účastníkom konania, aby predložili dôkazný prostriedok, ktorým je spravidla text cudzieho zákona, alebo sa obráti na expertov, alebo si podľa § 53 vyžiada informáciu od Ministerstva spravodlivosti. Informácia z Ministerstva o obsahu predpisu (teda nie predpis samotný) nie je pre súd záväzná. Ak sa právo zistiť nepodarí, aplikuje sa lex fori v duchu rozumného a spravodlivého usporiadania veci.

16 Reciprocita v MPS – pojem a jej miesto v slovenskom MPS

Vzťahy medzi štátmi ako suverénnymi a rovnoprávnymi subjektami medzinárodného práva verejného sa okrem iného zakladajú aj na vzájomnosti – reciprocite. Aplikácia tejto zásady vypláva zo zvrchovanosti, rovnosti a rovnoprávnosti štátov.

Každý štát má právo na to, aby ostatné štáty rešpektovali jeho postavenie plnoprávneho a rovnoprávneho subjektu medzinárodného práva – jeho osobnosť, samostatnosť, nezávislosť, spoločenské zriadenie, vlastnícku sústavu a jeho právny poriadok.

Podstata

Základným cieľom aplikácie reciprocity v MPS je zamedzenie diskriminácie PO a FO rôznych štátov a tým vytvorenie vhodných podmienok na rozvoj všestrannej spolupráce medzi štátmi. Ťažisko vzájomnosti spočíva v požiadavke vzájomného rešpektovania cudzích právnych poriadkov, vlastníckych sústav a v zamedzení diskriminácie medzi príslušníkmi rôznych štátov. Jednoducho to môžeme prirovnať k zásade „ako ty mne, tak aj ja tebe“.

Základné oblasti, kde sa zásada reciprocity uplatňuje:

právne postavenie cudzincov

uznávanie práv nadobudnutých na základe cudzích právnych predpisov

uznávanie pôsobnosti cudzích právnych predpisov

V MPS sa rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vzájomnosťou.

formálna reciprocita – je zásada, podľa ktorej štát priznáva cudzím štátnym príslušníkom v oblasti ich osobných a majetkových práv v podstate rovnaké práva ako vlastným občanom. Cieľom tejto zásady je zabezpečiť všetkým osobám na území štátu rovnaké práva a povinnosti - § 32, ods. 1 MPS „Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako slovenskí občania.“ § 48 MPS „Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.“

materiálna reciprocita – je zásada, podľa ktorej sa poskytujú cudzincom také konkrétne práva, aké poskytuje domovský štát cudzinca príslušníkom iných štátov, t.j. ak niečo vyžaduje štát cudzinca od nášho štátu, potom aj náš štát toto bude vyžadovať od štátu cudzinca. Materiálna reciprocita sa vo všeobecnosti uplatňuje najmä v oblasti medzinárodného civilného procesu - § 50 MPS „Cudzinci majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a na ustanovenie bezplatného zástupcu na ochranu ich záujmov, ak je zaručená vzájomnosť.“ resp. § 51, ods. 2, pís. b/ MPS „Zábezpeku nemožno uložiť, ak: v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada.“

V prípade, že by bola porušená reciprocita, SR ustanovením § 32, ods. 2 MPS sa bráni tým, že ak cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so svojimi príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí po dohode s príslušnými slovenskými orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, t.j. cudzinci nebudú mať rovnaké práva a povinnosti ako slovenskí občania.

V skratke môžeme konštatovať, že pri formálnej reciprocite sa poskytujú cudzincovi také práva, aké náš právny poriadok poskytuje našim občanom, pri materiálnej reciprocite sa určité práva cudzincovi poskytujú len podmienečne, v závislosti od toho, či sa tieto poskytujú aj našim občanom na území cudzieho štátu.

Ustanovenie § 54 MSP konštatuje, že „Vyhlásenie Ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými ministerstvami, je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.“

Čo sa týka diplomatov, títo majú osobitné postavenie a vzťahuje sa na nich imunita a výsady.

Podľa 97/1963 sa materiálna reciprocita uplatňuje najmä v týchto oblastiach:

právomoc slovenského súdu v dedičských veciach (§ 45 ods. 1 písm. a))

oslobodenie cudzincov od súdnych poplatkov a preddavkov na ustanovenie bezplatného zástupcu (§ 50)

oslobodenie cudzincov, ktorí sa domáhajú rozhodnutia o majetkovom práve, od zloženia určenej zábezpeky na trovy konania (§ 51 ods. 2 písm. b))

poskytovanie právnej pomoci cudzím justičným orgánom (§ 56)

17 Obchádzanie zákona a simulované právne úkony v MPS

Obchádzanie

Tzv. forum shopping. Podriadenie právneho pomeru právnemu poriadku jedného štátu je pre subjekty výhodnejšie, než podriadenie pod právny poriadok štátu iného. Niekedy je úmyslom konkrétnych subjektov vyhnúť sa aplikácii určitého právneho predpisu, na ktorého použitie odkazuje príslušná kolízna norma, a to aj v takom prípade, ak subjektom nie je dané oprávnenie určiť si rozhodný právny poriadok prejavom vôle. Je to najmä v oblasti rodinného práva. Subjekty takto umelo vytvárajú skutočnosti, z ktorých sa pri nadväzovaní vychádza. Nejednoznačné názory na prípustnosť takéhoto obchádzania.

Obchádzanie v slovenskom právnom poriadku: § 39 OZ stipuluje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý obchádza zákon. Je však potrebné subjektom dochádzať úmysel konkrétny právny predpis skutočne obísť. Dané skutočnosti musia naozaj existovať a nebyť len predstierané (to je simulácia).

Simulácia

Subjekty určitú rozhodujúcu skutočnosť navonok len predstierajú, zatiaľ čo v reálny stav je iný, než ako navonok deklarujú. Subjekty svojím podvodným konaním vedome vyvolávajú omyl o skutkových okolnostiach prípadu. Nadviazanie na základe simulovanej skutočnosti je neplatné. Existuje tiež možnosť trestnoprávneho postihu simulácie ako podvodu.

18 Kolízny problém interlokálny v MPS a kolízny problém interpersonálny v MPS

Interlokálnou /medzioblastnou/ kolíziou rozumieme kolíziu medzi právnymi poriadkami platnými na území určitého štátu. Vzhľadom na to, že právny pomer ani jednou neprerastá hranice daného štátu, má táto kolízia čisto vnútroštátny charakter.

Problematika medzioblastných kolízií je aktuálna v prípadoch, keď majú naše justičné orgány na základe odkazu našich kolíznych noriem aplikovať právo štátu, v ktorom je viac právnych oblastí. Riešenie týchto kolízií sa považuje za vnútroštátnu záležitosť právneho poriadku daného štátu. Vyplýva to aj z ustanovenia § 34 MPS, že: „ Ak sa má použiť právny poriadok štátu, ktorý má viac právnych oblasti, rozhodujú o použití práva niektorej z nich predpisy tohto štátu.“

Znamená to teda, že ak naše justičné orgány budú mať na základe našej kolíznej normy aplikovať právny poriadok štátu, v ktorom je viac právnych oblastí, budú musieť v súlade s príslušnými predpismi daného štátu zároveň určiť, právom ktorej z nich sa daný právny pomer má spravovať.

Interpersonálna kolízia vzniká vtedy, keď pre rôzne skupiny osôb v rámci jedného štátu platí rôzna hmotnoprávna úprava, napríklad na základe príslušnosti k náboženskej skupine (rôznosť dedičského, rodinného a statusového práva); cudzie právo sa aplikuje zásadne takým spôsobom, ako je aplikované v štáte, kde je platným právom, t.j. aplikácia vnútroštátnych predpisov daného štátu určených na úpravu medziosobných kolízií. Existuje tu však možnosť odmietnutia takejto aplikácie v prípade, že použitie predmetného právneho predpisu by bolo rozpore s verejným poriadkom SR.

19 Kolízny problém intertemporálny v MPS

Podstata intertemporálnej kolízie spočíva v časovej kolízii nových a starých právnych predpisov.

v čase medzi vznikom právneho pomeru a jeho riešením príslušným justičným orgánom dojde k zmene relevantného hmotného práva

v čase medzi vznikom právneho pomeru a jeho riešením príslušným orgánom dojde ku zmene kolízneho práva lex fori alebo ku zmene kolízneho práva v cudzom štáte, ktorého právny poriadok sa má použiť na základe odkazu príslušnej kolíznej normy lex fori.

v oblasti záväzkov existuje názor, že zvolené právo je zmluvná podmienka a že teda pre zmluvu platí právo také, aké bolo v čase jej uzavretia; inak sa vo všeobecnosti aplikuje novší hmotnoprávny predpis.

V prípade, že je kolízne právo kodifikované: ak medzi právnym pomerom s cudzím prvkom a našim právnym poriadkom v čase, keď platilo staré kolízne právo existuje úzka vzájomná právna a skutková súvislosť, použije sa staré kolízne právo. Ide tu o tzv. pozitívny princíp. Ak vzájomná súvislosť neexistuje s právnym poriadkom platným za účinnosti starého kolízneho práva, aplikujú sa kolízne normy nového zákona, tzv. negatívny princíp. Ak kolízne právo kodifikované nie je, kolízna norma nasleduje osud normy hmotnoprávnej.

20 Domicil v „The Conflict of Laws“ – pojem, druhy, dopad na slovenské MPS

Domicil

miesto, ktoré osoba považuje za stály domov (miesto zdržiavania a úmysel zdržiavať sa tu ďalej)

miesto, kde sa osoba zdržiava (dočasne sa zdržiava inde, ale v budúcnosti sa chce vrátiť)

Osoba musí mať domicil, nie však viac ako jeden. Nevylučuje to ale situáciu, keď má osoba jeden domicil podľa Anglického práva a druhý podľa Francúzskeho.

Rozoznávame domicil nezávislých osôb a závislých osôb.

A) Domicil nezávislých osôb

Osoby ho zmenia vlastným prejavom vôle.

nadobudnutý narodením = domicil pôvodu

podľa toho kedy sa dieťa narodilo

· za života otca: - legitímne – domicil otca v č· ase narodenia

- nelegitímne - domicil matky v čase narodenia

· po smrti otca - domicil matky v č· ase narodenia

· rodič· ia nie sú známy – domicil miesta, kde sa našlo

domicil zvolený

predpoklad: osoba môže zmeniť vlastnou vôľou domicil + úmysel stratiť pôvodný domicil

B) Domicil závislých osôb

neplnoleté osoby

- domicil pôvodu

- nelegitímne dieťa / po smrti otca – domicil totožný s domicilom matky

vydaté ženy

- okamihom uzavretia manželstva sa ženy stávajú závislou osobou – domicil je totožný s domicilom manžela

- po zániku manželstva si žena ponecháva domicil manžela

duševne choré osoby

- po dovŕšení 18teho roku veku – domicil podľa miesta kde mala osoba domicil v čase prepuknutia choroby

- pred dovŕšením 18teho roku veku – domicil opatrovníka

DOMICIL = miesto bydliska + úmysel zotrvať natrvalo / určitý čas

V slovenskom MPS sa pojem domicilu natívne nevyskytuje, avšak podľa nariadenia č. 2201/2003 Rady ma na účely tohto nariadenia domicil rovnaký význam, aký má v právnych poriadkoch Veľkej Británie a Írska. Domicil je pre účely tohto nariadenia ekvivalentný so štátnou príslušnosťou. Avšak:

Domicile should also be clearly distinguished from nationality (also known as lex patriae) which is the relationship between an individual and a country. Where the state and the country are co-extensive, the two will be the same. But, where the country is federated into separate legal systems, nationality and domicile will be different. Hence, one might have American nationality and a domicile in Texas. Further, whereas one can have dual nationality, there can never be more than one domicile at a time. But this does not prevent a person from having a domicile in one state while maintaining nationality in another country. Unlike nationality, no person can be without a domicile even if stateless. Domicile is being supplanted by habitual residence in the international conventions dealing with Conflict and other private law matters.

Podľa zmlúv, ktorých je SR zmluvnou stranou (najmä v rámci Haagskej konferencie MPS), je teda domicil nahrádzaný miestom obvyklého pobytu, a tento pojem je prítomný aj v 97/1963.

21 Lex domicilii a Lex patriae – porovnanie

Osobný štatút sa najčastejšie určuje podľa dvoch rozdielnych hraničných určovateľov:

Lex patriae, lex nationalis – zákon štátnej príslušnosti, t.j. toho štátu, ktorého je určitá osoba príslušníkom.

Lex domicilii – zákon štátu, na ktorého území má osoba svoj domicil.

Tieto hraničné kritériá sa uplatňujú najčastejšie pri určovaní osobného stavu osoby, tiež v otázkach dedenia, výživy maloletých, opatrovníctva, pri paternitných sporoch (otázkach určenia rodičovstva).

Lex patriae je charakteristický pre štáty kontinentálnej Európy kým lex domicilii sa zachováva v štátoch systému Common law; lex domicilii je historický starší.

22 Lex voluntatis – v zákone č. 97/1963 Zb. O medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a porovnanie s úpravou v Rímskom dohovore

Pri aplikácii hraničného kritéria lex voluntatis sa súd riadi pri ustanovení rozhodného práva vôľou strán, ktoré urobili právny úkon; lex voluntatis ako hraničné kritérium je charakteristiké najmä pre oblasť záväzkových práv.

V slovenskom MPS sa zásada lex voluntatis uplatňuje výlučne v oblasti záväzkových práv (§ 9 a 11 v 97/1963) a pracovnoprávnych pomerov (§ 16 v 97/1963). Strany majú možnosť vlastnou vôľou zvoliť si právny poriadok, ktorým sa ich právne pomery budú riadiť. Zákon pripúšťa aj voľbu práva vykonanú mlčky, nesmie však byť pochybnosť o prejavenej vôli. Slovenské MPS nepripúšťa hypotetickú voľbu práva (právo, ktoré by za rozhodné strany asi určili).

§ 9 ZMPSaP:

(1) Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

(2) Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia zvoleného právneho poriadku.

(3) Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

§ 11 ZMPSaP:

Právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy vecí nevyplýva niečo iné.

§ 16 ZMPSaP:

(1) Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

(2) Pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej doprave spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.

Rímsky dohovor, ktorého ustanovenia majú pred ZMPSaP prednosť (od 1. 8. 2006 kedy sa SR podpisom stala jeho zmluvnou stranou), v článku 3 stipuluje, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia jej účastníci. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Účastníci sa môžu kedykoľvek dohodnúť na zmene rozhodného práva. Voľba nemá vplyv na uplatnenie imperatívnych noriem. Podobne ako v § 9 ods. 3 ZMPSaP nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu.

Narozdiel od § 16 ZMPSaP (právo miesta výkonu práce) je v § 6 RD ukotvené právo obvyklého miesta výkonu práce.

Kým slovenské MPS pripúšťa remisiu a transmisiu podľa § 35 ZMPSaP a umožňuje ju explicitným prejavom vôle podľa § 9 ods. 2, čl. 15 RD remisiu a transmisiu vylučuje.

23 Právne postavenie cudzincov v slovenskom MPS, dvojaké a neurčité štátne občianstvo

§ 32 a § 33 ZMPSaP – postavenie cudzincov v oblasti ich osobných a majetkových práv. V oblasti osobných a majetkových práv ide o tuzemský režim cudzincov v SR, t.j. cudzozemské fyzické aj právnické osoby sú zrovnoprávnené so slovenskými FO aj PO. Výnimka je stipulovaná priamo v § 32 ods. 1 – len pod podmienkou, že zákon, resp. osobitné predpisy, neustanovujú inak. Druhá výnimka je rozhodnutie MZV SR o upustení od reciprocity vo vzťahu k danému štátu.

Zároveň ustanovenie § 48 MPS hovorí, že „Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.“

Cudzinec sa vstupom na cudzie územie zásadne podriaďuje zákonom štátu pobytu, ktoré musí rešpektovať. V tomto prípade ide o uplatňovanie materiálnej reciprocity, ktorá sa uplatňuje predovšetkým v civilnom procese.

§ 49 až 51 ZMPSaP – postavenie cudzincov v konaní + bilaterálne (o právnej pomoci) a multilaterálne zmluvy – ak je účastníkom konania cudzinec, ide o jeden z prípadov výskytu cudzieho prvku v konaní.

Podľa § 48 majú všetci účastníci rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv, a teda aj cudzinci. Napriek tomuto všeobecnému ustanoveniu však existujú výnimky:

procesná spôsobilosť - § 49 – kolízna norma; je prípustné subsidiárne použitie slov. práva; procesná spôsobilosť FO sa bude spravovať právnym poriadkom štátu, ktorého je osoba príslušníkom (osobným štatútom FO), kým procesná spôsobilosť PO sa bude spravovať právnym poriadkom štátu, podľa ktorého práva bola založená (osobným štatútom PO).

Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a nárok na ustanovenie bezplatného zástupcu: cudzinci majú na toto nárok, avšak len vtedy, keď je zaručená vzájomnosť (tzv. materiálna reciprocita, nárok nevzniká automaticky ako v prípade zaručenia rovnakého postavenia v osobných a majetkových právach).

Zábezpeka na trovy konania – aby nedochádzalo k problémom, keď vznikne cudzincovi povinnosť nahradiť trovy konania a bude ťažké takéto rozhodnutie mimo územia SR vykonať. § 51 – na návrh odporcu uloží súd cudzincovi, aby zložil súdom určenú zábezpeku. Zábezpeku nemožno uložiť, ak:

a) návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom alebo že slovenské občianstvo stratil;

b) v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;

c) navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

d) návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;

e) navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.

Ak je subjekt príslušníkom viacerých štátov, je rozhodujúca štátna príslušnosť nadobudnutá naposledy, avšak v prípade, že je subjekt zároveň slovenským štátnym príslušníkom, rozhodujúca je štátna príslušnosť slovenská.

Ak nie je subjekt príslušníkom žiadneho štátu, alebo štátnu príslušnosť nemožno určiť alebo zistiť, ktorú štátnu príslušnosť nadobudla osoba naposledy, je hraničným kritériom bydlisko, ďalej pobyt, a ak ani to nie je možné zistiť, postupuje sa, ako keby išlo o slovenského občana.

Čo sa týka diplomatov, títo majú osobitné postavenie a vzťahuje sa na nich imunita a výsady.

24 Postavenie cudzincov v konaní

Ustanovenie § 48 MPS hovorí, že „Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.“

Podľa § 48 majú všetci účastníci rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv, a teda aj cudzinci. Napriek tomuto všeobecnému ustanoveniu však existujú výnimky:

procesná spôsobilosť - § 49 – kolízna norma; je prípustné subsidiárne použitie slov. práva; procesná spôsobilosť FO sa bude spravovať právnym poriadkom štátu, ktorého je osoba príslušníkom (osobným štatútom FO), kým procesná spôsobilosť PO sa bude spravovať právnym poriadkom štátu, podľa ktorého práva bola založená (osobným štatútom PO).

Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a nárok na ustanovenie bezplatného zástupcu: cudzinci majú na toto nárok, avšak len vtedy, keď je zaručená vzájomnosť (tzv. materiálna reciprocita, nárok nevzniká automaticky ako v prípade zaručenia rovnakého postavenia v osobných a majetkových právach).

Zábezpeka na trovy konania – aby nedochádzalo k problémom, keď vznikne cudzincovi povinnosť nahradiť trovy konania a bude ťažké takéto rozhodnutie mimo územia SR vykonať. § 51 – na návrh odporcu uloží súd cudzincovi, aby zložil súdom určenú zábezpeku. Zábezpeku nemožno uložiť, ak:

b) v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;

c) navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

d) návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;

e) navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.

25 Osobný štatút v slovenskom MPS

Pod pojmom osobný štatút rozumieme súhrn právnych predpisov upravujúcich právne postavenie fyzických a právnických osôb (spôsobilosť na práva a spôsobilosť na právne úkony) v rámci pomerov s cudzím, medzinárodným prvkom.

Ide o predpisy právneho poriadku určitého štátu vzťahujúce sa na status osoby v súvislosti s jej právnou spôsobilosťou. Rozumieme ním právnu úpravu vzťahujúcu sa na osobný stav osoby. Právo, ktoré určuje osobný status osoby sa nazýva aj osobným zákonom, alebo „lex personalis“. Je to právo toho ktorého štátu, na ktoré odkázala kolízna norma. Podľa osobného zákona zistíme, či je určitá osoba plnoprávna, duševne zdravá, slobodná, vydatá alebo rozvedená a pod.

Osobný štatút sa vzťahuje na právne pomery osobného stavu FO a PO.

Právomoc slovenských justičných orgánov

Ustanovenie § 42 MPS hovorí o právomoci vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva:

ods. 2 Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“

Ustanovenie § 43 MPS pojednáva ohľadne právomoci vo veciach vyhlásenia za mŕtveho:

ods. 1 „Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.

ods. 2 Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok tu ležiaci.“

Fyzické osoby

V zákonnej úprave i v medzinárodných zmluvách sa uplatňujú dva kolízno-právne princípy, ktoré určujú osobný zákon:

lex patriae – zákon štátnej príslušnosti osoby, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch s cudzím prvkom

lex domicilii – zákon domicilu alebo štátu, na ktorého území ma osoba obvyklý pobyt.

Osobný štatút podľa MPS

Ustanovenie § 3 MPS pojednáva o spôsobilosti:

ods. 1 „Spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto zákone neustanovuje niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.“ Lex patriae – podľa slovenského práva má každý občan spôsobilosť na práva a povinnosti, ktorá vzniká narodením. Zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Spôsobilosť na práva sa priznáva aj nasciturovi, za podmienky, že sa narodí živé. Čo sa týka spôsobilosti na právne úkony, rozhodujúcim momentom vzniku spôsobilosti na právne úkony je plnoletosť. Maloletí majú spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Obmedzenie právnej spôsobilosti plnoletej osoby môže byť len na základe zákona alebo právoplatného rozhodnutia.

ods. 2 „Ak právny úkon v Slovenskej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.“ – v tomto prípade ide o jednostrannú spôsobilosť /ak iný zákon neustanoví inak/

Ustanovenie § 49 MPS hovorí o postavení cudzincov v konaní:

„Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Stačí však, ak má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.“ – ide o lex specialis – napr. keď na Slovensku žije štátny občan Maďarskej republiky, vo veci obmedzenia alebo pozbavenia jeho spôsobilosti bude príslušný slovenský súd (právomoc), ale tento súd bude aplikovať právo maďarské (§ 3 ZMPSaP, lex patriae).

Ustanovenie § 33 MPS upravuje dvojaké a neurčité štátne občianstvo:

ods. 1 „Ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské.

ods. 2 Ak je niekto v rozhodujúcom čase zároveň príslušníkom niekoľkých cudzích štátov, rozhoduje štátna príslušnosť nadobudnutá naposledy.

ods. 3 Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom žiadneho štátu alebo štátnu príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú príslušnosť nadobudol naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom tohto štátu, na území ktorého mal v rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to nemožno zistiť, na území ktorého mal pobyt. Ak nemožno ani to zistiť, treba postupovať, ako by išlo o slovenského občana.“

Právnické osoby

Účastníkmi právnych vzťahov upravených v MPS sú aj PO. Preto aj u nich vzniká otázka, podľa akého práva sa určuje ich osobný štatút, ktorý upravuje ich vznik, spôsobilosť na práva a právne úkony, teda ich právnu subjektivitu.

Otázky PO v slovenskom MPS upravuje zákon č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník, ktorý v § 21 stanovuje, že:

ods. 1 - zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné,

ods. 2 - zahraničnou osobou sa rozumie FO s bydliskom alebo PO so sídlom v zahraničí, slovenskou PO sa rozumie PO so sídlom v SR, - avšak to nie je hraničné kritérium

ods. 3 - podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území SR,

ods. 4 - oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká dňom zápisu tejto osoby, prípadne organizačnej zložky do obchodného registra. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba,

ods. 5 - oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR zaniká ku dňu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba.

§ 22 Obchodného zákonníka stanovuje

právnu spôsobilosť, ktorú má iná než fyzická zahraničná osoba podľa právneho poriadku, podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnym poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné pomery – hraničné kritérium, inkorporačná teória

§ 23 Obchodného zákonníka

zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa tohoto zákona,

§ 24 Obchodného zákonníka

ods. 1 - zahraničná osoba sa môže podieľať na založení slovenskej PO alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej PO už založenej. Môže ju tiež sama založiť alebo sa stať jediným spoločníkom slovenskej PO, pokiaľ to tento zákon pripúšťa,

ods. 2 – slovenská PO môže byť založená len podľa slovenského práva, ak zákon alebo právo Európskych spoločenstiev neustanovuje inak.

§ 26 Obchodného zákonníka

ods. 1 - zahraničná PO založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie SR, ak tak ustanoví právo Európskych spoločenstiev alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná,

ods. 2 - premiestnenie sídla je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

ods. 3 - vnútorné právne pomery PO sa aj po preložení jej sídla do tuzemska spravujú právnym poriadkom štátu, podľa ktorého bola založená.

Pre určenie osobného štatútu PO sa používajú v jednotlivých štátoch 2 teórie:

inkorporačná – táto vychádza z právnej fikcie, že skutočným subjektom práva sú len FO, kým PO majú subjektivitu len na základe fikcie. Preto pre určenie osobného štatútu PO je právny poriadok, podľa ktorého PO bola založená.

teória sídla – osobným štatútom PO je právny poriadok štátu, v ktorom má PO svoje skutočné sídlo, nielen štatutárne zastúpenie, ale miesto, kde zvyčajne dochádza k zasadnutiam hlavných orgánov PO, kde sa uskutočňuje jej činnosť. Toto sídlo môže byť v inom štáte, než je štát, podľa právneho poriadku ktorého bola PO založená a v ktorom má štatutárne orgány.

Právny úkon

V zmysle § 4 je pre otázku platnosti právneho úkonu ako aj prípadné následky neplatnosti právneho úkonu rozhodujúce právo, stanovené ako rozhodné pre právny pomer, ku ktorého vzniku, k zmene alebo k zániku právny úkon vedie.

26 Vecný štatút v slovenskom MPS

Vecný štatút predstavuje súhrn právnych predpisov, vzťahujúcich sa na úpravu spoločenských vzťahov s cudzím prvkom, ktorých predmetom sú veci, t.j. oblasť vecných práv (vlastníckeho práva aj vecných práv k cudzej veci), ktoré vznikajú v súkromnoprávnych vzťahov. Charakteristické pre vecný štatút je, že vychádza z rozlišovania veci na hnuteľné a nehnuteľné.

Hnuteľné a nehnuteľné veci bývajú často predmetom občiansko-právnych, dedičsko-právnych a rodinno-právnych vzťahov s cudzím prvkom. Ide najmä o úpravu otázky vlastníckeho práva, držby, užívania veci, vydržania a pod.

Právomoc slovenských súdov

všeobecná - § 37 ZMPSaP – právomoc je daná, ak osoba, proti ktorej návrh smeruje, má na území SR bydlisko alebo sídlo (ekv. osobnému štatútu, len tam je to obvyklý pobyt), alebo, ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

výlučná - § 37d ZMPSaP – v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľností, ak je nehnuteľnosť na území SR – nemožno inak ustanoviť dohodou, resp. voľbou právomoci a tiež nemožno uznať cudzie rozhodnutie s týmto predmetom. Podľa 44/2001 je právomoc slovenského súdu vo veciach týkajúcich sa vecných práv s cudzím prvkom výlučná v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnostiam na území SR, bez ohľadu na bydlisko.

Kolízne kritéria uplatňované v rámci vecného štatútu

Kolízno-právny princíp, podľa ktorého sa určuje zákon, čo upravuje otázky zahrnuté pod vecný štatút je spravidla lex rei sitae, t.j. zákon miesta, kde sa vec nachádza, čo vychádza aj z MPS a jeho ustanovení:

§ 5

„Vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.“

§ 6

Vznik a zánik práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto práva. Tzv. zmena štatútu. Ak ide o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje (res in transitu), posudzuje sa vznik a zánik týchto práv podľa práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná. (platí v prípade, že rozhodujúca právna skutočnosť nenastala ešte pred začatím samotnej prepravy alebo až po jej skončení; môže byť lex loci destinationis alebo lex loci expeditionis; v právnom poriadku SR sa uplatňuje to druhé)

§ 7

Ustanovenia o zápisoch do verejných kníh platné v mieste, kde nehnuteľnosť je, sa použijú i vtedy, keď právny dôvod vzniku, obmedzenia alebo prevodu knihového práva sa posudzuje podľa iného právneho poriadku.

§ 8

Vydržanie sa spravuje právom miesta, kde bola vec na začiatku vydržacej doby. Vydržateľ sa však môže dovolať právneho poriadku štátu, na území ktorého sa vydržanie vykonalo, ak od času, keď vec bola v tomto štáte, sú podľa právneho poriadku tohto štátu splnené všetky podmienky vydržania.

Osobitné kolízno-právne princípy vecného štatútu platia, ak ide o dopravné prostriedky /lode, lietadlá/, t. j. veci v pohybe. Tu nemožno použiť princíp „lex rei sitae“, ale používa sa princíp určený podľa práva vlajky lode, registrácie lietadla, ktoré určujú štátnu príslušnosť týchto vecí. Ak ide o riečne lode, tu platí princíp „lex rei sitae“. Aj medzinárodné rieky patria pod územnú zvrchovanosť poriečneho štátu.

27 Záväzkový štatút v slovenskom MPS

Súhrn právnych noriem vzťahujúcich sa na záväzkový vzťah s cudzím prvkom nazývame záväzkový alebo obligačný štatút:

záväzkový štatút vzniká:

zo zmlúv,

z jednostranných právnych úkonov,

z občiansko-právnych deliktov – vznik škody,

z objektívnej zodpovednosti – z bezdôvodného obohatenia,

z iných skutočností, na ktoré právo určitého štátu viaže vznik záväzkov.

Ide tu prevažne o dispozitívnu povahu, t.j. zmluvné strany si volia právo, ktorý sa budú spravovať ich vzájomné vzťahy. Zvolené právo musí byť konkrétne a platné.

Právomoc slovenských súdov

1. všeobecná - § 37 – ak osoba, proti ktorej návrh smeruje, má na území SR bydlisko alebo sídlo, alebo, ak ide o majetkové práva, má tu majetok – princíp založenia právomoci in personam doplnený o princíp quasi in rem

2. súbežná k právomoci všeobecnej - § 37a - § 37c – nevyluč3. ujú sa – ak je žalobcom poistník, spotrebiteľ (aj zamestnanec ale toto je záväzkový, nie pracovnoprávny štatút), tiež ak miesto plnenia malo byť na území SR (lex loci actus), ak k skutoč4. nosti zakladajúcej nárok na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu došlo alebo mohlo dojsť na území SR, ak trestné konanie vo veci, v rámci ktorej vznikol nárok na náhradu škody, vedú slovenské orgány č5. inné v trestnom konaní

6. výluč7. ná – ak je predmetom konania nájom nehnuteľností, ak je nehnuteľnosť na území SR

8. založená dohodou – dohoda možná až na výluč9. nú právomoc; keď sa dohodnú na nejakej právomoci, táto sa tiež považuje za výluč10. nú, avšak ak cudzí súd odmietol konať, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná aj keď sa strany dohodli inak; dohoda je platná len vtedy, ak nevyluč11. uje právomoc súdu štátu bydliska žalobcu vo veci poistných a spotrebiteľských zmlúv, ibaže k jej uzavretiu došlo až po vzniku sporu. -> Rozšíriť o 44/2001

Kolízna úprava

Ak sa voľba konkrétneho a platného práva výslovne ani mlčky neuskutoční, uplatňujú sa v záväzkových vzťahoch s cudzím prvkom kolízno-právne princípy, pomocou ktorých sa hľadá materiálne právo (kolízne kritériá).

§ 9 – voľba práva

ods. 1 - účastníci zmluvy si môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

ods. 2 - pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia zvoleného právneho poriadku.

ods. 3 - ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom – v tomto prípade sa jedná o negatívne ustanovenie.

§ 10

ods. 1 - ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

ods. 2 - vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: - demonštratívny výpočet

- kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo /bydlisko/ predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy; - Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru – unifikácia hmotnoprávnej úpravy kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchodnom styku.

- zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť;

- zmluvy o doprave /zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod./ právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy;

- poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla /bydliska/ poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy;

- príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo /bydlisko/ ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy;

- zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo /bydlisko/ osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy;

- zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.

ods. 3 - iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo /bydlisko/; ak nemajú sídlo /bydlisko/ v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla /bydliska/ príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

§ 11

§ 12

Pokiaľ ide o hnuteľnosti, spravujú sa vo vzťahu medzi stranami právnym poriadkom určeným podľa § 9 až 11 /voľba práva/ aj tieto otázky:

okamih, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať vecou,

okamih, od ktorého má nadobúdateľ právo na plody a úžitky prevádzanej veci,

okamih, ktorým nebezpečenstvo škody na prevádzanej veci prechádza na nadobúdateľa,

okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknuté v súvislosti s prevádzanou vecou prechádza na nadobúdateľa,

výhrada vlastníckeho práva k prevádzanej veci.

§ 13

ods. 1 - premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové právo samo.

ods. 2 - započítanie sa spravuje, pokiaľ z požiadavky rozumného usporiadania právneho pomeru nevyplýva iné, tým istým právnym poriadkom ako pohľadávka, proti ktorej smeruje započítania.

§ 14

Právne pomery vzniknuté z jednostranných právnych úkonov sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom má dlžník bydlisko /sídlo/.

§ 15

Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov (vtedy lex causae), sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Výber nadviazania (hraničného kritéria) prináleží súdu.

28 Záväzkový štatút – úprava v Rímskom dohovore

Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Časti zmluvy sa môžu spravovať rôznymi právnymi poriadkami. Je možné rozhodné právo kedykoľvek po dohode strán zmeniť bez toho, aby to ovplyvnilo formálnu platnosť zmluvy. Voľba práva nemá vplyv na platnosť imperatívnych noriem.

Pri absencii voľby rozhodného práva sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak má časť zmluvy užšiu väzbu z iným štátom a je oddeliteľná, možno ju posudzovať podľa práva tohto iného štátu. V zásade platí domnienka, že najužšia väzba zmluvy je so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy. Toto však neplatí pre nehnuteľnosti, kde sa absolútne uplatňuje lex rei sitae a tiež nie, ak nemožno určiť charakteristické plnenie a z celkových okolností vyplýva užšia väzba zmluvy s iným štátom. (viac pozri čl. 4 RD)

Formálna platnosť zmluvy sa určí podľa právneho poriadku, ktorý sa podľa tohto dohovoru vzťahuje na jej vecné ustanovenia, alebo podľa právneho poriadku štátu, v ktorom bola uzavretá.

Jednostranný právny úkon je formálne platný, ak spĺňa požiadavky právneho poriadku, ktorým sa podľa RD spravuje alebo by sa spravovala daná zmluva, alebo právneho poriadku štátu, kde sa právny úkon urobil.

Ustanovenia o formálnej platnosti sa nevzťahujú na spotrebiteľské zmluvy, ktoré by zbavovali spotrebiteľa ochrany podľa práva miesta jeho obvyklého pobytu, ani na zmluvy, ktorých predmetom je právo k nehnuteľnosti alebo právo na užívanie nehnuteľnosti, kde je aplikované výlučne lex rei sitae.

29 Spotrebiteľské zmluvy v MPS (zákon č. 97/1963 Zb. a Rímsky dohovor – porovnanie)

§ 9

§ 37a

Právomoc slovenského súdu je daná aj

c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

§ 37e

(5) Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

Rímsky dohovor

Čl. 5 hovorí, že bez ohľadu na stanovený rozsah voľby práva nemôžu účastníci svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu. Bez ohľadu na ustanovenia o rozhodnom práve v prípade absencie voľby sa spotrebiteľské zmluvy spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa. Formálna platnosť spotrebiteľskej zmluvy sa podľa čl. 9 spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

30 Náhrada škody v slovenskom MPS

ZMPSaP dôsledne rozlišuje medzi (1) škodou, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy a iných právnych úkonov a (2) škodou, ktorá vznikla inak.

nárok na náhradu škody sa spravuje rovnakým právnym poriadkom ako samotný právny pomer založený zmluvou, resp. iným právnym úkonom (lex causae) - § 11, zahŕňa aj vznik škody v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej z jednostranného právneho úkonu. Dohodou sa je možné od zákonnej úpravy odchýliť, podľa § 9.

§ 15 - nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov (vtedy lex causae), sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla (lex loci damni infecti), alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody (lex loci delicti commissii). Výber nadviazania (hraničného kritéria) prináleží súdu.

31 Pracovnoprávny štatút v slovenskom MPS (zákon č. 97/1963 Zb. a Rímsky dohovor – porovnanie)

Pracovnoprávny štatút je súhrn právnych noriem zmluvnej i zákonnej povahy, ktoré upravujú pracovnoprávne pomery s cudzím prvkom. Konkrétne ide o také pracovnoprávne pomery, ktoré vznikajú medzi:

slovenskými občanmi a cudzozemskými zamestnávateľmi

cudzincami a slovenskými (tuzemskými) zamestnávateľmi

zamestnancami medzinárodných organizácií, ktoré vznikli na základe medzinárodných zmlúv, a týmito medzinárodnými organizáciami

Právomoc slovenského súdu

všeobecná – ak osoba, proti ktorej smeruje návrh na začatie konania, má na území SR bydlisko alebo sídlo

súbežná – ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území SR; za pracovnú zmluvu je tu považovaná výlučne zmluva podľa ustanovení Zákonníka práce

dohodou, ktorá musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená, a nesmie vylúčiť právomoc súdu štátu, na území ktorého má žalobca bydlisko, ibaže by k nej došlo až po vzniku sporu; ak cudzí súd odmietol konať, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná aj keď sa strany dohodli inak. -> Rozšíriť o 44/2001

Kolízna úprava

Základné hraničné určovatele

Lex voluntatis - § 16, popri záväzkovom štatúte je tu tiež hlavným hraničným určovateľom

lex loci laboris – právo miesta výkonu práce (obvyklého len v RD)

Právo sídla organizácie – ak (1) zamestnanec vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo na území iného štátu, a (2) zamestnanec nemá bydlisko v štáte, v ktorom sa práca vykonáva. Je tu teda dôležité sídlo, podobne ako v prípade určenia, či ide o zahraničnú osobu, a nie právo, podľa ktorého bola organizácia založená, ako v rámci určovania rozhodného práva v osobnom štatúte podľa inkorporačnej teórie.

Osobitné hraničné určovatele – pre sféru medzinárodnej dopravy; potrebné vykladať reštriktívne, nevzťahuje sa na tzv. miestnych zamestnancov.

právo sídla organizácie

právo miesta registrácie dopravných prostriedkov

právo štátu vlajky lode

Úprava v Rímskom dohovore

Individuálne pracovné zmluvy sú upravené v čl. 6 RD. Voľba rozhodného práva (lex voluntatis) nezbavuje zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy právneho poriadku uplatniteľného pri absencii tejto voľby. Následne sa uplatňuje právo miesta obvyklého výkonu práce (aj keď zamestnanec prechodne pracuje v inom štáte) a potom právnym poriadkom štátu, kde sa nachádza prevádzkareň, ktorá ho najala – to v prípade, že zamestnanec obvykle nevykonáva prácu v jednom štáte – právo sídla prevádzkarne. Ak má zmluva užšiu väzbu s iným štátom, spravuje sa právnym poriadkom tohto štátu, i.e. kritérium najužšej väzby.

32 Dedičský štatút v slovenskom MPS

Dedičským štatútom rozumieme súhrn právnych noriem a inštitútov, ktoré upravujú dedičské právne pomery s cudzím prvkom. Tieto dedičské právne pomery súvisia s úpravou prechodu majetku poručiteľa na osoby, ktoré právne poriadky nazývajú dedičmi a ktoré ich povolávajú dediť.

Dedičské právne pomery vznikajú:

zo zákona

zo závetu.

Dedičské právne normy s cudzím prvkom sú dosť rozšírené a rozdielnosť kolíznej i hmotno-právnej úpravy v právnych poriadkoch rôznych štátov vedie k tomu, že otázky dedičského štatútu upravujú aj medzinárodné zmluvy, najmä zmluvy o právnej pomoci.

Právomoc v dedičských veciach

§ 44 a 45 v 97/1963

Pokiaľ bol poručiteľ v čase smrti štátnym príslušníkom SR (nie je rozhodujúce, kde zomrel), je daná právomoc slovenského súdu. Vzhľadom na vykonateľnosť eventuálneho rozhodnutia súd prejedná dedičstvo slovenského štátneho príslušníka v cudzine len vtedy, ak by bol takýto majetok vydaný slovenským orgánom alebo ak by boli rozhodnutiu slovenského orgánu priznané právne následky.

Súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v SR,

a) ak štát, ktorého je poručb) iteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičc) stvo slovenských občd) anov slovenským súdom, ani nepriznáva rozhodnutiam slovenských súdov právne následky (princíp materiálnej reciprocity), ak sa dediče) stvom odmietne zaoberať alebo ak sa nevyjadrí;

f) ak mal v SR poručg) iteľ bydlisko a dedičh) , ktorý sa tu zdržiava, o to žiada;

i) ak ide o nehnuteľnosti na území SR

Kolízna úprava

Podľa slovenského MPS sa:

§ 17

Dedičské právne pomery spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti. Lex patriae

§ 18

ods. 1 - spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu sa spravujú právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase prejavu vôle. To isté právo je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti sú prípustné. – lex patriae

ods. 2 - forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase, keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený. To isté platí o forme zrušenia závetu. – lex patriae, subsidiárne lex loci actus

33 Typy dedičského štatútu a ich charakteristika

Na dedičsko-právne pomery má vplyv aj skutočnosť, čo je predmetom dedičstva. Môže sa jednať o hnuteľnú vec, nehnuteľnosť, nehmotné právo, a pod.

Na základe uvedeného sa potom dedičský štatút delí na:

- jednotný štatút – ten, ktorý vytvára formálno-právne predpoklady pre to, aby sa právne vzťahy pozostalosti spravovali jedným právnym poriadkom. Pri tomto štatúte sa použije právo lex patriae alebo lex domicilii – štátna príslušnosť alebo bydlisko poručiteľa.

- rozštiepený – vytvára formálno-právne predpoklady pre to, aby sa právne vzťahy pozostalosti spravovali viacerými právnymi poriadkami /spravidla dvoma/ - jeden na dedenie nehnuteľnosti - lex rei sitae, t.j. právo štátu, kde sa majetok nachádza a druhý na hnuteľné veci na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska poručiteľa, teda lex patriae alebo lex domicilii

Osobitné právne pomery vznikajú, ak niet dedičov zo zákona ani zo závetu. Dedičstvo potom pripadne štátu ako tzv. odúmrť.

- jedna koncepcia kvalifikuje odúmrť ako dedičskoprávny nárok štátu, ktorého bol poručiteľ štátnym príslušníkom v čase smrti a preto odúmrť má pripadnúť tomuto štátu.

- druhá koncepcia hlása, že nárok nemusí byť dedičskoprávnej povahy, ale vyplýva zo suverenity štátu, ktorá mu umožňuje zmocniť sa majetku bez pána – okupácia.

34 Uzavretie a rozvod manželstva v slovenskom MPS

Rodinno-právny štatút je súhrn právnych noriem a inštitútov upravujúcich rodinnoprávne vzťahy:

vzťahy manželov /manželstvo, rozvod, ich osobné a majetkové vzťahy/

vzťahy medzi rodičmi a deťmi /určenie otcovstva, výchova a výživa detí/,

opatrovníctvo a osvojenie.

V slovenskom práve je rozsah pojmu rodinno-právneho štatútu určený rodinným právom, najmä zákonom o rodine. Podľa slovenského MPS sa v rodinnoprávnom štatúte budú upravovať najmä: vznik manželstva, okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva, vzťahy medzi manželmi, zánik manželstva smrťou, vyhlásenie manžela za mŕtveho, rozvod, výchova detí, práva a povinnosti rodičov a detí, určenie otcovstva, osvojenie, výchova a zastupovanie maloletého, výživné.

Tieto otázky sa budú riešiť podľa rodinnoprávneho štatútu, ak niektorý z manželov bude slovenský občan alebo ak sa použije slovenské hmotné právo.

Vzťahy medzi manželmi

Právomoc slovenských súdov v manželských veciach

§ 38 ods. 1 – ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom, je daná právomoc slovenských súdov (aj keby na Slovensku nebol miestne príslušný súd). Tiež je právomoc daná, ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa rozhodnutie môže uznať v domovských štátoch oboch manželov, tiež ak aspoň jeden z manželov má v SR pobyt dlhší čas (nie je podmienka možnosti rozhodnutie uznať v domovských štátoch manželov) a tiež ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú (ide o také závažné dôvody, ktoré vedú k začatiu konania aj bez návrhu, napr. bigamia). -> pozri 2201/2003

Kolíznoprávna úprava

Snaha predísť vzniku tzv. krívajúcich manželstiev – v jednej krajine je to manželstvo, v druhej nie.

§ 19 – lex specialis

Spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky pre jeho platnosť sa spravujú právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom – lex patriae.

§ 20

Forma uzavretia manželstva sa spravuje právom miesta, kde sa manželstvo uzaviera – lex loci celebrationis.

§ 20a

Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom SR na to splnomocneným, je platné v SR, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Ak druhý z manželov nie je slovenským občanom, spravuje sa jeho spôsobilosť uzavrieť manželstvo právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom. – lex patriae

§ 21

ods. 1 - Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi – lex patriae. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.

ods. 2 - Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo. – riešenie možnej intertemporálnej kolízie

§ 22

ods. 1 - Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. – lex patriae, subsidiárne slovenské právo

ods. 2 - Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v SR dlhší čas, použije sa slovenské právo. – príklad rozširujúcej kolíznej normy

ods. 3 - Tieto ustanovenia sa použijú i pri vyhlásení manželstva za neplatné alebo pri zistení, či tu manželstvo je alebo nie je.

35 Zistenie a zapretie rodičovstva v slovenskom MPS

Právomoc vo veciach určenia rodičovstva

§ 40 ZMPSaP – návrh na určenie rodičovstva možno podať na všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v SR všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno podať návrh na súde, ktorý určí NS SR. T.j. príslušný je všeobecný súd odporcu, všeobecný súd navrhovateľa alebo súd, ktorý určí za horeuvedených podmienok NS SR.

Kolíznoprávna úprava

§ 23

ods. 1 - Určenie /zistenie alebo zapretie/ rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením – lex patriae.

ods. 2 - Ak dieťa žije v SR, môže sa rodičovstvo určiť /zistiť alebo zaprieť/ podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

ods. 3 - Na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom k uznaniu došlo – lex loci actus.

36 Vzťahy medzi rodičmi a deťmi v slovenskom MPS

Právomoc vo veciach starostlivosti o maloletých: § 39 ods. 1 ZMPSaP – je daná, ak má maloletý na území SR svoj obvyklý pobyt (lex domicilii) alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Podľa ods. 2 toto platí aj pre utečencov. Inak urobí len potrebné opatrenia podľa slovenského hmotného práva a upovedomí príslušný orgán. § 39 ods. 4 – právomoc aj upraviť práva a povinnosti rodičov pri rozvode k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území SR obvyklý pobyt alebo ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Právomoc vo veciach výživného: § 38a – právomoc daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území SR. – lex domicilii

Pozrieť 2201/2003

Kolíznoprávna úprava

§ 24

ods. 1 - Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. (vplyv RD? – ale ten sa na to nevzťahuje, len v koncepcii podstatnej väzby ktorá sa inde nepoužíva?)

ods. 2 - Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie SR stane obvyklým pobytom dieťaťa.

ods. 3 - Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. /t.j. ak dieťa má trvalý pobyt v SR ale v zahraničí študuje, kde aj býva na internáte, obvyklým pobytom je zahraničie/. – celý paragraf lex domicilii

ods. 4 - Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie SR v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie SR.

§ 24a

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné – lex domicilii.

§ 25

ods. 1 - Nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa právom štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa. – lex patriae

ods. 2 - Ak matka dieťaťa, ktorá je cudzou štátnou príslušníčkou, má bydlisko v Slovenskej republike a otec dieťaťa je slovenským príslušníkom, nároky matky dieťa sa spravujú podľa slovenského práva. – subsidiárne, ak je možné, aby slovenské právo postihlo na základe štátnej príslušnosti otca

Otázku výživného upravujú aj medzinárodné dohovory, ako napr.:

Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine – Vyhl. č. 33/1959 Zb.

Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k deťom – Vyhl. č. 14/1974 Zb.

Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti – Vyhl. č. 132/1976 Zb.

37 Osvojenie v slovenskom MPS

Právomoc vo veciach osvojenia

§ 41 a § 41a – ak osvojuje dieťa jeden osvojiteľ, je právomoc slovenského súdu daná, ak je osvojiteľ slovenským občanom, bez ohľadu na bydlisko. – lex patriae

Tiež ak osvojujú manželia, ktorí sú slovenskými štátnymi príslušníkmi, alebo ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom a súčasne má v SR bydlisko (stále je možnosť väčšieho vplyvu SR než druhého manžela a jeho/jej krajiny)

Následne ekvivalent uzavretia/rozvodu manželstva:

a) ak tu má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov pobyt a ak rozhodnutie súdu sa môže uznať v ich domovskom štáte

b) ak majú v SR pobyt dlhší čc) as (aspoň jeden z manželov)

Výlučná právomoc: ak je dieťa slovenským občanom a má na území SR obvyklý pobyt (lex patriae + lex domicilii)

Kolíznoprávna úprava

§ 26

ods. 1 - Osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ – lex patriae.

ods. 2 - Ak osvojujúci manželia majú rôznu štátnu príslušnosť, musia sa splniť podmienky právnych poriadkov oboch manželov.

ods. 3 - Ak by bolo potrebné podľa odsekov 1 a 2 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by osvojenie nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov žije v SR dlhší čas, použije sa slovenské právo. – rozšírená kolízna norma

§ 26a

Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

§ 27

Či pri osvojení a podobných vzťahoch je potrebné privolenie dieťaťa alebo iných osôb a orgánov, treba posúdiť podľa právneho poriadku štátu, ktorého je príslušníkom dieťa.

38 Opatrovníctvo a poručníctvo v slovenskom MPS

Právomoc v opatrovníckych a poručníckych veciach

Ak ide o slovenského štátneho príslušníka a osoba má na území SR obvyklý pobyt, je daná právomoc slovenských súdov. Ak obvyklý pobyt na území SR nemá, súd urobí len potrebné opatrenia a upovedomí, a to podľa slovenského hmotného práva.

Kolíznoprávna úprava

§ 28

Podmienky vzniku a zániku poručníctva a opatrovníctva nad maloletými sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt. Poručnícka a opatrovnícka starostlivosť sa týka zásadne maloletého a jeho majetku, nech je jeho majetok kdekoľvek.

§ 29

Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník príslušníkom.

§ 30

Právne pomery medzi poručníkom, prípadne opatrovníkom a maloletým sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom je poručnícky, prípadne opatrovnícky súd alebo úrad.

§ 31

Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide o podobné ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.

39 Predmet medzinárodného civilného procesu a jeho miesto v systéme práva

Medzinárodné právo procesné je súbor právnych noriem právneho poriadku štátu, ktoré upravujú postup súdov, iných orgánov a účastníkov konania a ďalších osôb a vzťahy medzi nimi vznikajúce v konaní o súkromnoprávnych pomeroch s cudzím, medzinárodným prvkom. Cudzím prvkom môže byť cudzinec, cudzia verejná listina, vykonanie procesného úkonu v cudzine, cudzie právo, a pod.

MPP tvorí organickú súčasť MPS, čo vyplýva aj z 97/1963, kde druhá časť nazvaná MPP predstavuje jadro vnútroštátnej právnej úpravy tejto časti MPS.

Predmetom medzinárodného práva procesného je:

- právomoc súdov na prejednanie súkromnoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom - § 37 – § 47

- postavenie účastníkov konania, resp. postavenie cudzincov v konaní - § 48 – 51 MSP

- právna pomoc v styku s cudzinou

- zisťovanie cudzieho práva a vzájomnosť - § 53 MPS

- medzinárodná právna pomoc medzi justičnými orgánmi - § 55 – 60 MPS

- uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí a cudzích rozhodcovských nálezov - § 63 – 68h MPS

Medzinárodná právomoc

Medzinárodná právomoc súdov je ohraničenie príslušnosti súdov jedného štátu navonok vo vzťahu k iným štátom. Štát si ju stanovuje sám, pri dodržaní určitých pravidiel medzinárodného práva. Je viazaná na:

územie – in rem /teritoriálna právomoc/ - predmet právneho vzťahu sa nachádza na území SR

osoby – in personam /personálna právomoc/ - viazaná na občana SR

Pri právomoci sa nedá hovoriť o hraničných kritériách! (žiadne lex domicilii ani lex patriae!)

Konflikt právomoci môžeme rozdeliť na:

pozitívny – t.j. ak v tej istej veci sú oprávnené konať oba štáty

negatívny – t.j. ak ohľadne určitého právneho vzťahu nie je kompetentný rozhodovať žiadny zo súdov.

Právomoc súdov SR:

Všeobecná – /určená sídlom, bydliskom/

§ 37

ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh /žaloba/, má na území SR bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Osobitná

§ 37a

Právomoc slovenského súdu je daná aj

- vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území SR,

- vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území SR,

- vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území SR,

- vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území SR; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území SR.

§ 37b

Právomoc slovenského súdu je daná aj

- vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území SR,

- vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,

- v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území SR.

§ 37c

Právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania,

- ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí,

- ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc konať slovenský súd.

Špeciálna - § 38 – 48 MPS /právomoc v rodinných veciach, v dedičských, umorenie listín, ../

Špeciálna právomoc vylučuje osobitnú právomoc.

Výlučná - § 37d, 41a, 43 ods. 1, 45 ods. 1, pís. c/ MPS /vo veciach patentov, ochranných známok,

osvojenie, vyhlásenie za mŕtveho/

Zvolená - § 37e MPS /voľba právomoci súdu/

Základný princíp MPP - § 48 – rovnaké procesné postavenie účastníkov a postup podľa slovenských procesných predpisov

40 Výlučná právomoc slovenských justičných orgánov (zákon č. 97/1963 Zb. a Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 – porovnanie úpravy)

Pri výlučnej právomoci ide o rozhraničenie pôsobnosti slovenských a zahraničných súdov čiže určenie vecí, ktoré sú oprávnené rozhodovať slovenské súdy a ktoré zahraničné súdy.

Právomoc slovenských súdov môžeme rozdeliť podľa princípu:

teritoriálneho – vzťahujú sa naň veci, ktoré súvisia s územím SR

personálneho – vzťahujú sa naň právne vzťahy, ktoré sa týkajú osôb, ktoré majú na území SR trvalý alebo obvyklý pobyt alebo majú štátne občianstvo SR

Právomoc ako takú môžeme rozdeliť na:

výlučnú – platí na veci, na ktoré má SR mimoriadny záujem ako napr.:

§ 37d - vecné práva k nehnuteľnostiam, registrácia patentov, ochranných známok, ...,

§ 41a – osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území SR obvyklý pobyt,

§ 43, ods. 1 – vyhlásenie slovenského občana za mŕtveho

§ 45 – prejednanie dedičstva po cudzincovi, ktoré sa nachádza na území SR, ak ide o nehnuteľnosti

fakultatívna výlučná – slovenský súd môže uznať aj cudzie rozhodnutia - § 64 stanovuje prípady, kedy ho nemožno uznať.

Porovnať 44/2001

41 Voľba právomoci (zákon č. 97/1963 Zb. a Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 – porovnanie úpravy)

§ 37e

ods. 1 - Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d (t.j. keď je výlučná právomoc).

ods. 2 - Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho vecnú príslušnosť.

ods. 3 - Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú. (nestačí mlčky ako je to v prípade voľby práva; kým voľba práva je tiež upravená RD, voľbu právomoci upravuje 44/2001)

ods. 4 - Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.

ods. 5 - Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

ods. 6 - Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.

§ 37f

ods. 1 - Ak slovenský súd nemá právomoc konať, môže na návrh účastníka nariadiť predbežné opatrenie.

ods. 2 - Predbežné opatrenie má právne účinky len na území SR.

Porovnať so 44/2001

42 Právomoc slovenských justičných orgánov v statusových veciach

(z otázky 25)

Ustanovenie § 42 MPS hovorí o právomoci vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva:

ods. 1 „Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území SR. – lex domicilii – ale proces, nie hmota – Nedá sa hovoriť o lex domicilii, v procese neexistujú hraničné kritériá! Ide o personálny princíp.

Ustanovenie § 43 MPS pojednáva ohľadne právomoci vo veciach vyhlásenia za mŕtveho:

ods. 1 „Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.

43 Právomoc slovenských justičných orgánov v dedičských veciach

(z otázky č. 32)

§ 44 a 45 v 97/1963

Súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v SR,

j) ak štát, ktorého je poručk) iteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičl) stvo slovenských občm) anov slovenským súdom, ani nepriznáva rozhodnutiam slovenských súdov právne následky (princíp materiálnej reciprocity), ak sa dedičn) stvom odmietne zaoberať alebo ak sa nevyjadrí;

o) ak mal v SR poručp) iteľ bydlisko a dedičq) , ktorý sa tu zdržiava, o to žiada;

r) ak ide o nehnuteľnosti na území SR

44 Právomoc justičných orgánov vo veciach rozvodu a neplatnosti manželstva (zákon č. 97/1963 Zb. a Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 – porovnanie úpravy)

(z otázky č. 34)

45 Právomoc justičných orgánov vo veciach zistenia rodičovstva (zákon 97/1963 Zb. a Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 – porovnanie úpravy)

(z otázky č. 35)

Pozrieť 2201/2003!

46 Právomoc justičných orgánov vo veciach výživy a výchovy maloletých detí (zákon č. 97/1963 Zb. a Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 – porovnanie úpravy)

(z otázky č. 36)

Právomoc vo veciach výživného: § 38a – právomoc daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území SR. – lex domicilii

Pozrieť 2201/2003

47 Vyňatie z právomoci slovenských justičných orgánov (zákon č. 97/1963 Zb.)

§ 47

ods. 1 - právomoci slovenských súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných slovenských právnych predpisov požívajú v SR imunitu.

ods. 2 - ustanovenie odseku 1 platí i ohľadne doručovania písomností, predvolávania uvedených osôb za svedkov, výkonu rozhodnutí alebo iných procesných úkonov.

ods. 3 - právomoc slovenských súdov je však daná, ak:

- predmetom konania je nehnuteľný majetok štátov a osôb uvedených v odseku 1, nachádzajúci sa v SR, alebo ich práva na takýchto nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k takýmto nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je predmetom konania platenie nájomného,

- predmetom konania je dedičstvo, v ktorom osoby uvedené v odseku 1 vystupujú mimo rámca svojich úradných funkcií,

- predmet konania sa týka výkonu povolania alebo obchodnej činnosti, ktoré osoby uvedené v odseku 1 vykonávajú mimo rámca svojich úradných funkcií,

- cudzí štát alebo osoby uvedené v odseku 1 sa dobrovoľne podrobia ich právomoci.

ods. 4 - doručenie v prípadoch uvedených v odseku 3 sprostredkuje Ministerstvo zahraničných vecí. Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie písomností, prípadne na obhájenie práv.

Základ pre právnu úpravu: Viedenský dohovor o diplomatických stykoch č. 157/1964 Zb. a Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch č. 32/1969 Zb.

48 Dožiadanie v MPS

Medzinárodná právna pomoc je právna pomoc v styku s cudzinou medzi justičnými orgánmi dvoch rôznych štátov navzájom, pri vykonaní procesného úkonu v cudzine.

Termíny v medzinárodnej právnej pomoci:

dožiadanie - žiadosť o právnu pomoc

dožadujúci - ten kto o právnu pomoc žiada

dožiadaný - ten koho o právnu pomoci žiadame

Delenie právnej pomoci

aktívna - súd SR o právnu pomoc žiada

justičný orgán SR môže o právnu pomoc požiadať:

cudzí justičný orgán formou:

diplomatického styku – v prípade, že štáty nie sú viazané žiadnym dohovorom, resp. žiadnou medzinárodnou zmluvou potom justičný orgán štátu A dožiada Ministerstvo spravodlivosti štátu A, ktoré dožiada svoje Ministerstvo zahraničných vecí. Toto dožiada diplomatickú misiu v štáte B, diplomatická misia Ministerstvo zahraničných vecí štátu B, to potom Ministerstvo spravodlivosti, ktoré predá vec justičnému orgánu štátu B, ktorý má procesný úkon vykonať.

konzulárneho styku – Haagsky dohovor čl. 9

medziministersky – na základe zmlúv o právnej pomoci medzi jednotlivými rezortmi /justičný orgán štátu A požiada ministerstvo štátu A, ktoré požiada o právnu pomoc ministerstvo štátu B a toto požiada justičný orgán štátu B/

podľa Haagskych dohovorov o civilnom konaní – na základe týchto dohovorov napr. o výživnom, o starostlivosti o deti sa stýkajú ústredné orgány, ktoré môžu byť v každom štáte iné, napr. v SR – Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže, ..

priamo – na základe dvojstranných zmlúv sa stýkajú štáty, ktoré majú k sebe historicky blízko, napr. SR s ČR, SR s Maďarskom, SR s Poľskom, ... Je tiež prípustné, že justičný orgán sa môže priamo obrátiť na justičný orgán v inej krajine a zároveň mu doručiť aj spisový materiál.

konzulárny úrad SR v zahraničí robí nasledovné úkony:

doručovanie – cudzincom, občanom SR a občanom SR, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity. Doručovanie sa môže uskutočniť zvláštnou formou, formálne, prosto.

iné procesné úkony

pasívna - súd SR je o právnu pomoci žiadaný

Právna pomoc v styku s cudzinou

§ 55

pokiaľ nie je ustanovené inak, stýkajú sa justičné orgány s cudzími orgánmi prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.

§ 56 – pasívna právomoc

slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím justičným orgánom právnu pomoc za podmienky vzájomnosti. Právnu pomoc možno odoprieť:

- ak urobenie dožadovaného úkonu nespadá do právomoci dožiadaného slovenského justičného orgánu; ak však jeho urobenie patrí do právomoci iných slovenských orgánov, dožiadanie sa postúpi na vybavenie orgánu na to povolanému;

- ak sa žiada o urobenie úkonu, ktorý sa prieči slovenskému verejnému poriadku.

§ 57 ods. 1 - žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa slovenských predpisov; na žiadosť cudzieho orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak sa žiadaný postup neprieči slovenskému verejnému poriadku.

ods. 2 - ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vypočuť i prísažne. To isté platí, ak je potrebné v cudzine predložiť prísažné vyhlásenie o skutočnostiach rozhodujúcich na uplatnenie alebo zachovanie nárokov.

§ 58

Ak cudzozemská písomnosť nie je opatrená overeným prekladom do jazyka českého alebo slovenského, doručí sa príjemcovi, ak je ochotný ju prijať; príjemcu je potrebné poučiť, že si musí byť vedomý právnych následkov, aké môžu v cudzine nastať, ak odmietne písomnosť prijať.

§ 59

ods. 1 - na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský zastupiteľský alebo konzulárny úrad:

doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak tomu nebránia predpisy štátu, kde úkon sa má urobiť;

doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov alebo účastníkov konania;

na základe splnomocnenia Ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov, znalcov a účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby ustanovia dobrovoľne a ak tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má urobiť.

ods. 2 - slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa predpisov pre dožadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté účinky, ako keby ich urobil justičný orgán sám.

§ 60

doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.

49 Európsky exekučný titul pre nesporné nároky

Je upravený v nariadení Rady č. 805/2004. Jeho účelom je umožnenie voľného pohybu rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo konať akékoľvek ďalšie konanie.

Rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.

Požiadavky na osvedčenie rozhodnutia ako EET:

- rozhodnutie musí byť vykonateľné v členskom štáte pôvodu

- nesmie byť v rozpore s predpismi o súdnej právomoci v 44/2001

- súdne konanie spĺňa požiadavky podľa 805/2004 a nárok je nesporný

- ak je dlžník spotrebiteľ, rozhodnutie sa týka zmluvy, ktorú osoba uzavrela ako spotrebiteľ a nárok je nesporný, ak bolo rozhodnutie vydané v členskom štáte, v ktorom má dlžník bydlisko

50 Nesporný nárok, minimálne pravidlá pre konania o nesporných nárokoch

Nárok sa považuje za nesporný (805/2004), ak:

a) s ním dlžník výslovne súhlasil tým, že ho uznal alebo tak urobil zmierom

b) dlžník voči nemu v priebehu súdneho konania nikdy nevzniesol námietky

c) aj keď námietky vzniesol, na následnom pojednávaní nebol prítomný

d) ak ho dlžník výslovne uznal vo verejnej listine

Minimálne pravidlá pre konanie o nesporných nárokoch:

a) doručenie dokumentu dlžníkovi

b) poskytnutie náležitých informácií o nároku dlžníkovi

c) poskytnutie náležitých informácií dlžníkovi o procesných krokoch potrebných na napadnutie nároku

51 Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach

§ 59

(1) Na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský zastupiteľský alebo konzulárny úrad:

a) doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak tomu nebránia predpisy štátu, kde úkon sa má urobiť;

b) doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov alebo účastníkov konania;

§ 60

Doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.

Pozrieť 1348/2000

52 Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia

Uznanie a výkon cudzích rozhodnutí

§ 63

Rozhodnutia orgánov (aj správnych) cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v SR rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach /ďalej len "cudzie rozhodnutia"/ majú v SR účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.

Cudzie rozhodnutie je možné uznať dvomi spôsobmi:

osobitným rozhodnutím súdu – v manželských veciach, vo veciach určenia rodičovstva a osvojenia dieťaťa, ak sa takéto rozhodnutie týka slovenského občana; príslušný je Krajský súd v BA

alebo osobitným výrokom alebo nariadením výkonu (závisí od účastníkov) – cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave styku s dieťaťom; príslušný je okresný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, alebo kde sa zdržuje, alebo OS BA I.

bez osobitného rozhodnutia – uznávajúci orgán preskúma podmienky uznania cudzieho rozhodnutia, a ak nie je daná žiadna z prekážok uznania, k cudziemu rozhodnutiu prihliadne, teda prizná mu právne účinky, spravidla nariadením výkonu cudzieho rozhodnutia; príslušný je súd, ktorý je normálne príslušný. :)

Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia

§ 64 – všeobecné podmienky/taxatívne stanovené

Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak

- uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia slovenského práva,

- nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,

- nie je rozhodnutím vo veci samej,

- účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma, ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá,

- slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie,

- uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.

§ 66 – osobitné podmienky

ods. 1 - cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak

- uznaniu bránia ustanovenia § 64 písm. a/ až e/,

- dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaže súd od vypočutia upustil z dôvodu, že išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,

- uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským verejným poriadkom.

ods. 2 - súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.

Režim uznania rozhodnutia

v manželských veciach a vo veciach osvojenia /§ 65 MPS/ - tzv. statusové veci:

spôsob rozhodnutia - len osobitným výrokom

typ rozhodnutia - rozsudok

oprávnený orgán - KS Bratislava

vo veciach výchovy dieťaťa /§ 66 MPS/:

spôsob rozhodnutia - osobitným výrokom alebo nariadením súdu

typ rozhodnutia - uznesenie

oprávnený orgán - OS

iné rozhodnutia /§ 67 MPS/:

typ rozhodnutia - uznesenie

oprávnený orgán - OS

Účinky cudzieho rozhodnutia

§ 68

ods. 1 - cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu.

ods. 2 - aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia /zistenia alebo zapretia/ rodičovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi SR a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.

53 Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia – príslušnosť súdu, účastníci, náležitosti návrhu

Príslušnosť súdu

§ 68a

Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia je príslušný

- KS v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia /zistenia alebo zapretia/ rodičovstva a osvojenia dieťaťa,

- OS, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého obvode sa zdržuje; ak nie je taký súd, na konanie je príslušný OS Bratislava I, ak ide o cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním,

- súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak nie je daná jeho príslušnosť podľa písmena b/.

Účastníci

§ 68b

ods. 1 - konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a v manželských veciach, vo veciach určenia /zistenia alebo zapretia/ rodičovstva a osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.

ods. 2 - účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí, ktorí sú v cudzom rozhodnutí označení ako účastníci.

ods. 3 - ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie písomnosti zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území SR. Ak si ho v určenej lehote nezvolí, budú sa mu písomnosti ukladať na súde s účinkom doručenia; o tom treba navrhovateľa poučiť.

ods. 4 - ustanovenie odseku 3 sa použije primerane vo vzťahu k ďalším účastníkom konania, ak nemajú v SR bydlisko alebo sídlo.

Náležitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia

§ 68c

ods. 1 - z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis.

ods. 2 - navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť – prílohy

- originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,

- potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,

- listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d/, alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá,

- úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.

ods. 3 - súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ poučený.

§ 68d

ods. 1 - podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do právoplatného rozhodnutia o uznaní.

ods. 2 - ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, môže súd, ktorý koná o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia /vydaní poverenia na vykonanie exekúcie/, prerušiť toto konanie až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.

54 Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia – pojednávanie, rozsah preskúmania, rozhodnutie súdu

§ 68e

ods. 1 - ak žiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať pojednávanie.

ods. 2 - ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia, súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné vyhlásenie sa musí predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Rozsah preskúmania cudzieho rozhodnutia

§ 68f

ods. 1 - súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju právomoc.

ods. 2 - preskúmanie cudzieho rozhodnutia vo veci samej sa nepripúšťa.

Rozhodnutie súdu

Režim uznania rozhodnutia

v manželských veciach a vo veciach osvojenia /§ 65 MPS/ - tzv. statusové veci:

spôsob rozhodnutia - len osobitným výrokom

typ rozhodnutia - rozsudok

oprávnený orgán - KS Bratislava

vo veciach výchovy dieťaťa /§ 66 MPS/:

spôsob rozhodnutia - osobitným výrokom alebo nariadením súdu

typ rozhodnutia - uznesenie

oprávnený orgán - OS

iné rozhodnutia /§ 67 MPS/:

typ rozhodnutia - uznesenie

oprávnený orgán - OS

§ 68g

ods. 3 - ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je možné alebo potrebné pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len pri tých výrokoch, ktorých uznanie je možné alebo potrebné. Čiastočné uznanie rozhodnutia môže navrhnúť aj navrhovateľ.

§ 68h

ods. 1 - ustanovenia tohto oddielu sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia v SR.

ods. 2 - ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné alebo nevykonateľné na území SR.

55 Konkurzné konanie v medzinárodnom práve súkromnom

Upravuje nariadenie Rady 1346/2000. Nevzťahuje sa na konkurzné konania týkajúce sa poisťovní, úverových inštitúcií, investičných podnikov a kolektívnych investičných podnikov – tieto ostávajú v pôsobnosti národných právnych poriadkov.

Právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Ak sa nepreukáže inak, je to miesto, kde majú svoje registrované sídlo.

Akékoľvek ďalšie konanie bude považované za vedľajšie a musí byť likvidačné konanie, tzv. územné konkurzné konanie.

Konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého toto konanie začne. Začatie konania nemá vplyv na vecné práva veriteľov a tretích strán na majetok dlžníka na území iného členského štátu. Účinky konkurzného konania na zmluvy týkajúce sa nehnuteľností však určuje výlučne právo členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza, podobne účinky konkurzného konania na pracovné zmluvy a vzťahy určuje výlučne právo členského štátu, ktorým sa riadi pracovná zmluva.

Každé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania, ak je podľa právomoci, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď v štáte, v ktorom sa začne, nadobudne účinnosť.

Vedľajšie konkurzné konania sa následne môžu zisťovať bez platobnej neschopnosti. Jeho účinky sa obmedzujú na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu; riadi sa právom tohto členského štátu. O začatie vedľajšieho konania môže požiadať likvidátor v hlavnom konaní alebo akákoľvek osoba alebo orgán na to splnomocnení podľa práva tohto členského štátu.

56 Rozhodcovské súdnictvo v medzinárodnom obchode

1976 UNCITRAL Arbitration Rules

Adopted by UNCITRAL on 28 April 1976, the UNCITRAL Arbitration Rules provide a comprehensive set of procedural rules upon which parties may agree for the conduct of arbitral proceedings arising out of their commercial relationship and are widely used in ad hoc arbitrations as well as administered arbitrations. The Rules cover all aspects of the arbitral process, providing a model arbitration clause, setting out procedural rules regarding the appointment of arbitration and the conduct of arbitral proceedings and establishing rules in relation to the form, effect and interpretation of the award.

Tiež sa uplatňuje Európsky dohovor o obchodnej arbitráži.

57 Pravidlá rozhodcovského konania Medzinárodnej obchodnej komory

zmluvné strany si musia v zmluve určiť doložkou, že v prípade, ak medzi nimi vznikne spor, budú to riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania

v prípade sporu sa žalobca môže obrátiť na Sekretariát Medzinárodného rozhodcovského súdu Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži

súd spory nerieši, ale zabezpečuje aplikáciu pravidiel rozhodcovského konania

okrem doložky sa má v zmluve uviesť aj:

- počet rozhodcov (ak si ho zmluvné strany neurčia, spor budú rozhodovať 1 alebo 3 rozhodcovia)

- jazyk sporu

- rozhodné právo (ak si ho zmluvné strany neurčia, určia ho rozhodcovia, a to tak, aby bolo primerané)

podanie žaloby – priamo alebo prostredníctvom národnej zložky Medzinárodnej obchodnej komory

náležitosti žaloby:

- označenie strán a ich adresy

- žalobný návrh

- doklad o uzavretých zmluvách

- doklad o rozhodcovskej doložke

- dokumenty a informácie o skutkových okolnostiach prípadu

- počet rozhodcov, jazyk a rozhodné právo

žalovaný sa k žalobe vyjadrí do 30 dní od doručenia návrhu

miesto konania – miesto určené stranami, ak nie – miesto určené Medzinárodným rozhodcovským súdom (pravidlo: miesto, kde má bydlisko predseda rozhodcovského senátu)

rozhodcovské konanie spravidla ukončené do 6 mesiacov

58 Základy rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

Výhody rozhodcovského konania:

strany/účastníci si môžu vybrať rozhodcu, ktorého poznajú a ktorému dôverujú,

neformálnosť konania, t.j. účastníci sa dohodnú na postupe konania, napr. že netreba nariaďovať pojednávanie, ..

rozhodcovské konanie je zásadne jednoinštančné, t.j. nie je prípustné odvolanie

ide o súkromnú inštitúciu, ktorá môže priamo doručovať písomnosti do zahraničia, t.j. môže obísť „oficiálnu cestu“ doručovania – prosté doručovanie.

Výhodnejšie pre strany riešiť spory nie v rámci občianskeho súdneho konania pred súdmi, ale v rámci rozhodcovského konania. Je využívané najmä v rámci medzinárodného obchodného styku.

Zákon č. 244/2002 Z. z. upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, pričom pôsobnosť zákona je viazaná na miesto konania v SR. Tento zákon upravuje konanie, ktoré prebieha v SR. Tiež upravuje uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR,

Strany môžu rozhodnúť o prejednaní sporu vzniknutého z obchodnoprávneho alebo občianskoprávneho sporu v rozhodcovskom konaní za podmienky, že možno takýto spor vyriešiť pred súdom súdnym zmierom. Napriek tomu však, aj keď je spor možné súdnym zmierom ukončiť, nemožno ho prejednať v rozhodcovskom konaní, ak:

sa má rozhodovať o nehnuteľnostiach

sa má rozhodovať o osobnom stave

sa má rozhodovať o spore vzniknutom pri nútenom výkone rozhodnutia

sa má rozhodovať o spore vzniknutom v rámci konkurzného a vyrovnacieho konania

Základné znaky rozhodcovského konania

môže byť použité, len ak sa na tom zmluvné strany výslovne dohodnú

nie je konaním pred orgánom štátu, ale konaním pred súkromnými osobami

Predpokladom prejednania sporu pred rozhodcami je platná rozhodcovská zmluva (§ 3), ktorá určuje, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú v určenom zmluvnom alebo právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ibaže to vylúčia, zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky ku zmluve. Ak zmluva nemá písomnú formu, môže byť nahradená vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu; inak je neplatná.

59 Rozhodca, rozhodcovský súd

Za rozhodcovský súd sa považuje jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia; ich počet musí byť nepárny a dohodnú sa na ňom zmluvné strany. Ak sa nedohodnú, budú rozhodovať traja rozhodcovia.

Rozhodca nemusí byť občanom SR a zákon nevyžaduje na výkon funkcie rozhodcu žiadnu osobitnú odbornú kvalifikáciu. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná.

Ak je v zmluve dohodnuté predloženie sporu stálemu rozhodcovskému súdu, predpokladá sa, ak nie je dohodnuté inak, že sa strany podrobia uverejnenému štatútu v čase, keď prišiel návrh na začatie konania.

Podľa práva platného v mieste výkonu rozhodcovského konania sa bude spravovať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský nález bude zvyčajne považovaný za rozsudok štátu miesta vydania, čo má význam v konaní o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského nálezu.

60 Rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka

61 Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských nálezov

1958 – Dohovor o uznávaní a výkone cudzích rozhodcovských nálezov z New Yorku – základný predpoklad medzinárodnej arbitráže. Ustanovenia dohovoru boli premietnuté do zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z.

§ 46

(1) Cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.

(2) Cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok ustanovených týmto zákonom.

§ 47

(1) Účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu.

(2) Ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie je vyhotovená v štátnom jazyku Slovenskej republiky, účastník konania zabezpečí jej úradný preklad do tohto jazyka.

§ 48

Ak bol v cudzine podaný návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku, súd v Slovenskej republike môže na návrh účastníka konania, ktorý návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku podal, odložiť vykonateľnosť tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku.

§ 49

(1) Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.

(2) Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.

§ 50

(1) Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že

a) ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy (§ 3 ods. 1) nemohol uplatňovať svoje práva alebo že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný,

b) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo nespĺňa dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, vylúčená z rozhodcovského konania,

d) rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, alebo

e) rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

(3) Rozhodnutie, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný vždy odôvodniť.

(4) Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je prípustný opravný prostriedok.

62 Pojem PMO, predmet PMO, subjekty PMO

nie je odvetvím práva – je to účelovo usporiadaný súbor pr. noriem z rôznych odvetví

účel, kt. ich spája – regulácia pr. vzťahov, kt. vznikajú v rámci medzinárod. obchodu

normy finanč., obchod., daňového, občian., ...práva

Normy – skupiny:

upravujúce organizácie a riadenia medzinár. obchodných a hosp. stykov

súkromnoprávne normy – a) upravujúce len zvláštne medzinár. vzťahy – špec.

ustanovenie ObZ,

b) unifikované obch. zmluvy

procesnoprávne normy

Právo medzinárodného obchodu / medzinárodné obchodné práva je účelový súbor noriem, súbor noriem medzinárodného a vnútroštátneho práva /súkromného a verejného/, ktoré upravujú právne vzťahy vznikajúce v medzinárodnom obchode.

Ide o tieto úrovne vzťahov:

medzištátne – ekonomické a hospodárske právo ako pododvetvie MPV

vzťah štátu s obchodníkmi – pričom štát vystupuje aj ako PO. Ide o diagonálnu zmluvu, ktorá sa spravuje podľa práva daného štátu, kde štát vystupuje ako investor

obchodníci navzájom – FO a PO riadiace sa podľa súkromného práva

Predmetom sú právne vzťahy – spoločenské vzťahy vznikajúce v rámci medzinárodného obchodu.

Subjektami medzinárodného obchodu sú:

štát,

medzinárodné organizácie,

súkromno-právne osoby – PO, FO

FO, PO, štáty

FO – spôsobilosť treba rozlišovať

PO - spôsobilosť treba rozlišovať

štáty – rovnaká pozícia ako v MPV

- zahraničné osoby – FO s bydliskom a PO so sídlom mimo územia SR

môže sa zúčastniť na podnikaní v SR za rovnakých podmienok:

1. úč2. asť na podnikaní bez založenia PO

účasť na základe zmluvy o združení

účasť na základe zmluvy o tichom spoločenstve

3. majetková úč4. asť v sloven. PO

- môže sa podieľať na založení, vstúpiť ako člen do už existujúcej PO, môže založiť PO sama, môže sa stať jediným členom

5. zriadenie organizač6. nej zložky

7. premiestnenie sídla

- musí to byť prípustné podľa práva pôvodného sídla, podľa práva založenia, podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná

- nevyhnutný zápis do obchod. registra

63 Pramene MPO

Prameňmi medzinárodného obchodu sú:

1. medzinárodné zmluvy

a) tie, kt. regulujú medz. obchod a hosp. styky

normy verej. práva – Dohoda o zriadení WTO, Zmluva s ČR o vytvorení colného pásma,...

b) medz. zmluvy unifikujúce hmotnoprávne normy

týkajú sa:

kúpnej zmluvy – Dohovor OSN o zmluvách o medz. kúpe tovaru (160/1991Zb.),

Dohovor o premlčaní pri medz. kúpe tovaru (123/1988 Zb.)

medzinár. prepravy – treba ich odlišovať v závislosti od toho, o aký typ prepravy ide

- Dohovor o medzinár. železničnej preprave (1980),

Dohovor o prepravnej zmluve v medzinár. cestnej doprave (1956),

Dohovor o zjednotení niektorých praviediel v medzinár. leteckej

doprave (1929 v znení protokolu z roku 1955),

Dohovor o zjednotení niektorých praviediel v medzinár. leteckej

doprave vykonávanej inou osobou než zmluvným dopravcom

(1961),

Dohovor OSN o námornej preprave tovaru (1978).

nehmotných statkov – Parížsky dohovor na ochranu priem. vlastníctva (1883),

Zmluva o patentovej spolupráci (1970).

c) medz. zmluvy unifikujúce procesnoprávne normy

upravujúce:

konanie pred súdom – medz. zmluvy o práv. pomoci

rozhodcovské konanie – Eur. dohovor o obchodnej arbitráži (1961),

Dohovor o uznávaní a výkone cudzích rozhod. nálezov

(1958).

2. vnútroštát. pr. predpisy

pr. predpisy regulujúce obch. a hosp. styky

predpisy správneho p. – licenčné konanie, ochrana hosp. súťaže

predpisy finančného p. – devízový a colný zákon

pr. predpisy regulujúce súkromnoprávne vzťahy

zákon zmenkový a šekový

zákon o medz. práve súkrom. a procesnom

pr. predpisy regulujúce procesnoprávne vzťahy

zákon o rozhodcovskom konaní

3. nástroje vytvorené praxou medz. obchodu

nie sú všeobecne zaväzujúcimi pr. normami – záväznými sa stávajú vtedy, ak sa na ne zmluvné strany v zmluve výslovne odvolajú

patria sem:

medzinárodné obchodné zvyklosti

formulárové zmluvy

obchodné podmienky

dodacie podmienky

lex mercatoria

64 Lex mercatoria – charakteristika

základom je koncepcia, ktorá predpokladá existenciu samostatného systému noriem, kt. regulujú určité práv. vzťahy

tieto normy nevznikli z činnosti štátov, ich pôvodcami sú napr. medzin. organizácie, mimovládne organizácie, a pod.

ich pôvod siaha do 11.-12. stor., kedy sa toto právo generuje v Európe ako právo obchodníkov

v poslednom období dochádza ku koexistencii lex mercatoria a MPSaO (i keď lex mercatoria nepredpokladalo existenciu MPSaO)

nástroje regulácie:

medzinár. obch. zvyklosti

všeobec. uznávané právne princípy

formulár. zmluvy, dodacie doložky, obch. doložky, dodacie podmienky

súbory zásad medzin. obch. zmlúv (napr. UNIDROIT zásady)

Aplikácia:

- 3 základné koncepcie:

1. SUBSIDIÁRNA aplikácia

- lex mercatoria sa bude aplikovať len potiaľ, pokiaľ to kogentné normy určitého

vnútroštátneho práva umožnia

napr. SR

2. ROVNOCENNÁ aplikácia

- rovnocenná aplikácia lex mercatoria s vnútroštátnym právom

- napr. Franc., Švajč., Holan., Nem., Tal.

3. PREDNOSTNÁ aplikácia

- prednosť pred vnútroštátnym právom, ak sú splnené podmienky pre aplikáciu l

lex mercatoria

Odkaz na lex mercatoria:

- buď v zmluve výslovný odkaz na lex mercatoria

- alebo (častejší spôsob) odkaz na medzinár. obch. zvyklosti

- alebo odkaz na všeobec. právne zásady

65 Právna úprava kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode

v rovine MPS – 2 dohovory:

1. DOHOVOR OSN O ZMLUVÁCH O MEDZINÁRODNEJ KÚPE TOVARU (CISG)
2. DOHOVOR O PREMLČ3. ANÍ PRI MEDZINÁRODNEJ KÚPE TOVARU

1 + 2 = unifikácia zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru

DOHOVOR OSN O ZMLUVÁCH O MEDZINÁRODNEJ KÚPE TOVARU

- podpísaný 11.4.1980 vo Viedni, tzv. Viedenský dohovor o medzinárodnej kúpe tovaru

- platnosť: 1.1.1988

- pre ČSFR platný: 1.4.1991

- pre SR platný ku dňu 1.1.1993 – sukcesia oznámená nótou MZV SR z 21.8.1993

- publikovaný ako príloha k oznámeniu federálneho MZV č. 160/1991

- depozitár dohovoru – generálny tajomník OS

- má 101 článkov – 4 časti:

I.Predmet úpravy a všeobecné ustanovenia

II.Uzavieranie zmluvy

III.Kúpa tovaru

IV.Záverečné ustanovenia

- dohovor pripúšťa len 4 výhrady:

1. výhrada v zmysle č2. l. 92 – štát môže uč3. iniť výhradu k II. alebo III. č4. asti dohovoru

5. výhrada v zmysle č6. l. 93 – štát môže uč7. iniť výhradu smerom k územiu štátu

8. výhrada v zmysle č9. l. 94 – štát môže uč10. iniť výhradu z titulu podobnosti úprav

11. výhrada v zmysle č12. l. 95 – štát môže uč13. iniť výhradu z hľadiska charakteru dohovoru (teda, č14. i sa bude naň hľadieť ako na vecnú normu alebo ako na hmotnoprávnu normu)

- čl. 98 – akákoľvek iná výhrada k dohovoru je neprípustná

Dohovor výslovne nevymedzuje, čo je kúpnou zmluvou, ale výkladom sa dá dospieť k základným znakom kúpnej zmluvy:

- zmluvy, ktorých subjektom sú predávajúci a kupujúci

- povinnosťami týchto subjektov sú:

P – dodať tovar,

odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar,

previesť VP k tovaru

K – zaplatiť kúpnu cenu,

prevziať tovar

- kúpnou zmluvou je aj taká zmluva, ktorej predmetom je dodanie tovaru, kt. ešte neexistuje, ale má sa vyrobiť rozdiel medzi kúpnou zml. a zml. o diele – podľa toho, ktorý subjekt má dodať podstatnú časť veci potrebnej na zhotovenie tovaru:

ak subjekt, kt. možno označiť ako „kupujúceho“ – zml. o diele

ak subjekt, kt. možno označiť ako „predávajúceho“ – kúpna zml.

Čo sa rozumie podstatnou časťou – 2 hľadiská:

kvalitatívne – k tomuto sa prikláňa judikatúra

kvantitatívne

Ak podstatná časť záväzku pozostáva z vykonania prác, resp. služieb, ide o iné zmluvné typy, a to:

distribútor. zmluvy

franchaizing. zmluvy nepatria pod predmet dohovoru

barter

Tovar – len hnuteľná, hmotná vec (ostatné vylúčené z predmetu úpravy dohovoru).

Otázky, kt. sú dohovorom neupravené:

a) výslovne vylúčb) ené

c) medzera v úprave

- ak je otázka v dohovore neupravená, riešia ju normy vnútroštátneho MPS

- sú to otázky:

platnosti zmluvy

účinkov zmluvy na VP (§ 12 zák. o medz. práve súkr. a proces.)

zodpovednosti predávajúceho za škody na zdraví, resp. živote

Forma zmluvy:

- platí zásada neformálnosti – zmluva sa nemusí uzavierať ani preukazovať písomne, ALE v zmysle čl. 12 toto ustanovenie nie je možné aplikovať vo vzťahu k štátom, kt. považujú pís. formu za obligatórnu podmienku platnosti kúpnej zmluvy!

66 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru – rozsah

Podmienky aplikácie dohovoru:

dohovor sa použije na zmluvu o kúpe tovaru, ak zmluvné strany majú miesta podnikania v dvoch rôznych štátoch

a súčasne

2. tieto štáty sú zmluvnými stranami dohovoru v takom prípade má dohovor charakter priamej hmotnoprávnej normy

alebo

podľa ustanovení MPS sa má použiť právo niektorého zo štátov zml. strán v takomto prípade má dohovor charakter vecnej normy

- z pohľadu SR je dohovor priamou hmotnopráv. normou – SR a ČR učinili výhradu, aby dohovor mal charakter priamej hmotnopráv. normy (takúto výhradu urobili v Európe jedine SR a ČR, mimo Európy – USA, Čína, Singapur, Kanada)

- ak zmluvná strana nemá miesto podnikania, bude sa brať na zreteľ jej sídlo, resp. bydlisko

Vzťah k vnútroštátnemu právu:

- z pohľadu SR: - zákon o medzin. práve súkrom. a proces. - § 2 – zákon sa použije len vtedy, pokiaľ neustanovuje niečo iné medz. zmluva, ktorou je SR viazaná – teda dohovor má prednosť

- ObZ - § 756 – prednosť má dohovor

V zmysle čl. 6 dohovoru môžu zmluvné strany vylúčiť:

dohovor ako celok

použitie jednotlivých ustanovení dohovoru

majú možnosť jednotlivé ustanovenia dohovoru zmeniť

– v takomto prípade sa v zmluve uvedie klauzula, že použitie dohovoru vylučujú, resp. že zmluva sa nespravuje dohovorom

– možno vylúčiť akékoľvek ustanovenia, okrem čl. 12 (!)

– ani v tomto prípade sa nesmie zmena týkať čl. 12

Dohovorom sa nebude spravovať (ani pri splnení predchádzajúcich podmienok):

1. zmluva o kúpe tovaru pre vlastnú potrebu, resp. pre potrebu rodinných príslušníkov

toto však neplatí, ak predávajúci nevedel, že tovar sa získava na takéto účely

ak sa tovar nadobúda:

na dražbách,

pri výkone rozhodnutia

na základe rozhodnutia súdu

zmluva o kúper tovaru, ktorým sú:

cenné papiere

peniaze

elek. energia

lietadlá toto podľa dohovoru nie je tovarom

lode

člny

vznášadlá

Dohovor sa použije na zmluvu, ak:

1. ide o zmluvu, kt. vykazuje znaky kúpnej zmluvy

2. zmluva obsahuje cudzí medzinárodný prvok

3. sú splnené všetky podmienky aplikácie dohovoru

67 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru – uzavieranie zmluvy

Uzavieranie zmluvy:

- proces uzavierania zmluvy – 2 momenty:

ponuka

prijatie ponuky

PONUKA

- rozlišujeme návrh na uzavretie zmluvy a ponuku – návrh na uzavretie zmluvy sa stáva ponukou, ak spĺňa tieto náležitosti:

personálna určitosť

obsahová určitosť

vôľa navrhovateľa byť viazaný v prípade prijatia

určenie kúpnej ceny

– návrh je určitý vtedy, ak je určený jednej al. viacerým určitým osobám (teda tender by v zmysle Vieden. dohovoru nebol ponukou)

– obsahová určitosť sa dotýka tovaru

- návrh je dostatočne určitý, ak tovar, kt. je predmetom zmluvy, je určený individuálne alebo druhovo

- návrh je určitý aj vtedy, ak je množstvo určené:

výslovne,

nepriamo, alebo aspoň

spôsobom, kt. dodatočne umožňuje jeho určenie

– vôľa musí byť myslená vážne

– kúpna cena musí byť určená:

výslovne,

nepriamo, alebo aspoň

spôsobom, kt. dodatočne umožňuje jej určenie

Účinky ponuky – tzv. teória doručenia – ponuka pôsobí, keď je doručená akceptantovi.

Z hľadiska štádia, v kt. sa ponuka nachádza, rozlišujeme:

zrušenie, odvolanie a zánik ponuky

Zrušenie – každú ponuku možno zrušiť, aj takú, kt. je označená ako neodvolateľná, ale len do vtedy než bola akceptantovi doručená – v takomto prípade ponuka zaniká

Odvolanie – odvolať možno len takú ponuku, kt. nie je označená ako neodvolateľná, súčasne odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr než tento odošle prijatie

Ponuka je neodvolateľná, ak:

je to zrejmé zo samej ponuky,

akceptant sa mohol dôvodne spoliehať na to, že ponuka je neodvolateľná

Zánik – môže nastať aj v prípade neodvolateľnej ponuky, k zániku dôjde, ak akceptant ponuku neprijme (ak oferentovi dôjde oznámenie o neprijatí ponuky). Za zánik sa považuje aj také prijatie, kt. obsahuje zmeny, doplnky, dodatky.

PRIJATIE PONUKY

akékoľvek vyhlásenie alebo iné konanie urobené akceptantom znamenajúce jeho súhlas s prijatím

mlčanie samé osebe nie je prijatím

prijatie môže byť učinené:

vyhlásením (podpisom formulára)

konaním (zaplatenie za tovar, otvorenie akreditívu)

Zmluva je uzavretá včasným prijatím.

Rozlišujeme:

1. prijatie odoslané oneskorene – zmluva bude uzavretá len vtedy, ak pôvodný navrhovateľ bez zbytoč2. ného odkladu oznámi akceptantovi, že prijatie návrhu prijíma

3. prijatie, kt. bolo odoslané vč4. as, ale vplyvom dopravy došlo neskôr – zmluva bude uzavretá vtedy, ak pôvodný navrhovateľ nevznesie námietky voč5. i neskorému prijatiu (námietky musí vzniesť bez zbytoč6. ného odkladu)

UZAVRETIE ZMLUVY

- okamihom, keď sa prijatie stane platným, t.j. keď prijatie dôjde navrhovateľovi

MODIFIKOVANÉ PRIJATIE

- dohovor rozlišuje:

podstatný protinávrh

nepodstatný protinávrh

1. – znamená odmietnutie ponuky a učinenie novej ponuky

napr. uvedenie inej kvality tovaru

2. – nemení podstatným spôsobom ponuku

- považuje sa za platné prijatie (ibaže by navrhovateľ oznámil námietky)

SPäŤVZATIE PRIJATIA

- prípustné pokým zmluva nie je uzavretá, teda dovtedy, kým sa prijatie stane účinným

68 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru – povinnosti predávajúceho

PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN

- upravené sú:

samotnou zmluvou,

medzinár. obchodnými zvyklosťami

praxou, kt. strany medzi sebou zaviedli (čl. 9: zvyklosť al. prax má prednosť pred ustanoveniami dohovoru)

dohovorom

vnútroštátnym právom (toto v prípade otázok dohovorom výslovne neupravených a otázok výslovne vylúčených)

Povinnosti predávajúceho:

povinnosť dodať tovar

povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar

povinnosť previesť VP na kupujúceho

1. povinnosť dodať tovar

- pre splnenie tejto povinnosti je nevyhnutné, aby boli v zmluve vymedzené:

a) doba dodania tovaru,

b) miesto dodania tovaru a

c) tovar samotný

a) doba dodania tovaru

- z tohto hľadiska delíme obchody na:

dodacie (v zmluve sú uvedené presné, približné alebo postupné dodacie lehoty)

promptné (realizácia dodávky je rýchla, napr. „do 3 dní od...“)

fixné (v zmluve je uvedený presný termín dodania tovaru, napr. 4.12.2006)

- doba dodania môže byť určená buď zmluvnými stranami alebo ak nie, tak

Vieden. dohovor upravuje 3 spôsoby:

deň určený zmluvou

kedykoľvek behom určenej lehoty

v primeranom čase po uzavretí zmluvy (dohovor neurčuje, čo je to primeraný čas)

b) miesto dodania tovaru

- miesto, kde má predávajúci dať k dispozícii kupujúcemu tovar

alebo

miesto, kam má predávajúci tovar dopraviť alebo dať dopraviť

- miesto dodania tovaru obvykle splýva s miestom plnenia

- miesto dodania tovaru môže byť dohodnuté v zmluve alebo ak nie, tak

ho upravuje dohovor:

ak zmluva predpokladá prepravu tovaru, miestom dodania tovaru je miesto odovzdania tovaru 1. prepravcovi

ak zmluva nepredpokladá prepravu tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa dá tovar k dispozícii kupujúcemu

c) tovar

- predávajúci musí dodať tovar, kt. je uvedený v zmluve – na to, aby zodpovedal zmluve, musí spĺňať tieto podmienky:

musí sa hodiť na účely, na kt. sa spravidla používa tovar tohto druhu

ak je určený na zvláštny účel, musí sa hodiť na tento účel (predávajúci musí byť o tomto zvláštnom účele vopred upovedomený)

ak sa tovar má zhotoviť podľa určitej predlohy, resp. vzoru, musí mať vlastnosti tejto predlohy, resp. vzoru

musí byť zabalený alebo určený na prepravu spôsobom, ktorý je pre tento tovar obyvklý

2.povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar

- doklady – 2 druhy:

doklady, kt. sa priamo vzťahujú na tovar (napr. návod na použitie)

doklady, kt. sa nepriamo vzťahujú na tovar (doklady vzťahujúce sa k dodávke

tovaru, napr. náložný list)

- predávajúci musí odovzdať doklady v čase, mieste a spôsobom určeným v zmluve

- môže aj skôr, ale v takomto prípade dohovor počíta s možnosťou, že doklady budú neúplné – ak tomu tak je, predávajúci môže nedostatok odstrániť, a to až do času, keď mal doklady odovzdať

3. povinnosť previesť VP na kupujúceho

- predávajúci je povinný previesť VP nezaťažené:

vecnými právami tretích osôb

právami tretích osôb založenými na práve dušev. vlastníctva

69 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru – povinnosti kupujúceho

PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN

- upravené sú:

samotnou zmluvou,

medzinár. obchodnými zvyklosťami

praxou, kt. strany medzi sebou zaviedli (čl. 9: zvyklosť al. prax má prednosť pred ustanoveniami dohovoru)

dohovorom

vnútroštátnym právom (toto v prípade otázok dohovorom výslovne neupravených a otázok výslovne vylúčených)

Povinnosti kupujúceho:

povinnosť zaplatiť kúpnu cenu

povinnosť prevziať tovar

1. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu

- povinnosť zaplatiť určitú čiastku v čase, mieste a spôsobom určeným v zmluve

- spôsob platby býva spravidla určený v tzv. platobnej podmienke (súčasť zmluvy) – tu musí byť stanovené:

mena

miesto, kde sa má platiť – toto býva buď určené v zmluve, alebo ak nie, tak v mieste podnikania kupujúceho, resp. ak sa má platba realizovať pri odovzdaní tovaru, miestom platenia je miesto odovzdania tovaru

- čas platenia – z tohto hľadiska rozlišujeme:

platby vopred (= akontácia)

platby pri dodávke

platby určitý čas po realizácii dodávky (= úverové platby)

- prostriedok realizácie platby – z tohto hľadiska rozlišujeme:

platby v hotovosti

tzv. hladké platby

tzv. dokumentárne platby (napr. akreditív, dokumentárny akreditív, inkaso)

2. povinnosť prevziať tovar

- táto povinnosť zahŕňa:

vykonanie všetkých úkonov potrebných na prevzatie tovaru

samotné prevzatie tovaru

70 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru – prechod nebezpečenstva

- tri koncepcie:

k prechodu nebezpečenstva dochádza v okamihu uzavretia zmluvy

k prechodu nebezpečenstva dochádza v okamihu prevodu VP

k prechodu nebezpečenstva dochádza v okamihu dodania tovaru

Účinky prechodu nebezpečenstva z predávajúceho na kupujúceho:

- ak potom, čo došlo k prechodu nebezpečenstva došlo k poškodeniu, zničeniu alebo inému znehodnoteniu tovaru, kupujúci je aj tak povinný zaplatiť celú kúpnu cenu

- toto poškodenie, zničenie alebo inému znehodnotenie tovaru musí byť náhodnej povahy, ak by nebolo, resp. ak by to zavinil predávajúci – k prechodu nebezpečenstva na kupujúceho nedôjde

- pri podstatnom porušení zmluvy predávajúcim znáša nebezpečenstvo predávajúci (a to aj vtedy, ak vec už fakticky ovláda kupujúci)

Moment prechodu nebezpečenstva z predávajúceho na kupujúceho:

- 3 prípady:

ak zmluva zahŕňa prepravu

- a súčasne

predávajúci je povinný dodať tovar kupujúcemu na určenom mieste Ţ momentom odovzdania tovaru 1. prepravcovi na určenom mieste

- ale predávajúci nemá povinnosť dodať tovar kupujúcemu na určenom mieste Ţ momentom odovzdania tovaru 1. prepravcovi podľa zmluvy

(pre oba prípady však platí, že k prechodu nebezpečenstva nedôjde, ak tovar nie je jasne označený)

2. ak je tovar predaný počas prepravy Ţ v okamihu uzavretia zmluvy alebo

v okamihu odovzdania tovaru dopravcovi, kt. vystavil dokumenty zakladajúce

zmluvu o preprave

3. ostatné prípady

- ak k odovzdaniu tovaru má dôjsť v mieste podnikania predávajúceho Ţ ak je

tovar skutočne prevzatý v mieste podnikania predávajúceho (musí sa tak však

stať podľa zmluvy včas)

- ak k odovzdaniu tovaru má dôjsť na inom mieste Ţ momentom dodania

a zároveň, keď sa kupujúci dozvie, že môže s tovarom nakladať

71 Faktoring a forfeiting v medzinárodnom obchode

FACTORING

- obchodno-finanč. operácia, ktorej podstatou je:

odkupovanie krátkodobých obchod. pohľadávok

výkon účtovnej administratívy súvisiacej s pohľadávkami

MEDZINÁRODNÝ FACTORING

predávané sú pohľadávky z dodávok prekračujúcich hranice štátu

z hľadiska počtu subjektov rozlišujeme:

a) systém 2 factorov

b) systém 1 factora

a) – subjekty:

vývozca = predávajúci

vývozný factor

dovozný factor

- vývozca uzavrie zmluvu s vývozným factorom, vývozný factor uzavrie zmluvu

s dovozným factorom

b) = factoring priameho vývozu

nevystupuje tu dovozný factor

a) bezregresný (pravý)

Ďalšie delenie:factoring

b) regresný

a) – ak dlžník factoringovej spoločnosti neplní, táto znáša riziko

b) – spätný postih veriteľa – veriteľ postúpi pohľadávku factoringovej spoločnosti a ak dlžník neplní, factoringová spoločnosť vymáha od veriteľa

Povinnosti facora (factoringovej spoločnosti):

nákup všetkých existujúcich alebo v budúcnosti vzniklých pohľadávok vývozcu

poskytnutie zálohy na kúpnu cenu

povinnosť znášať kreditné riziko – riziko, že ak dlžník nezaplatí, stratu bude znášať factoringová spoločnosť ® toto iba pri bezregresnom factoringu

povinnosť viesť aministratívu týkajúcu sa pohľadávok

Povinnosti vývozcu:

povinnosť platiť za služby obsiahnuté vo factoringu

povinnosť poskytovať factorovi potrebné info

povinnosť informovať dlžníka o platení cestou factoringovej spoločnosti

Factoringová operácia:

Vývozca odovzdá dovozcovi účty, ale nebude za ne platiť dovozcovi, ale bude platiť factoringovej spoločnosti. Kópie týchto účtov odovzdá vývozca vývoznému factorovi. Nasleduje čiastočná platba – cca 80% kúpnej ceny. Zabezpečenie zaplatenia celej kúpnej ceny je vecou factora – vymáhať bude buď sám alebo prostredníctvom dovozného factora. Dovozný factor ju vymôže a odovzdá vývoznému factorovi. Ak je vyplatená dlžná suma, vývozný factor vyplatí zvyšných 20% kúpnej ceny vývozcovi.

Právna úprava medzinár. factoringu:

Dohovor o medzinárodnom factoringu

Dohovor OSN o postúpení pohľadávok v medzinárodnom obchode (schválený v r. 2002, ale ešte nevstúpil do platnosti)

Rozdiel medzi FACTORINGOM a FORFEITINGOM:

forfeiting sa týka strednodobých a dlhodobých pohľadávok vyššej hodnoty

forfeiting – len financovanie (nie administratíva)

forfeiting sa uskutočňuje bez rámcovej zmluvy (factoring – vždy rámcová zmluva)

forfeiting predpokladá aj možnosť prevzatia politických a menových rizík

forfeiting - neexistuje žiadna medzinárodná unifikácia

72 Medzinárodné obchodné zvyklosti

nie sú právnou normou

záväzné len na základe odvolania sa na ne

nemožno si ich vybrať pri voľbe práva

existujú v rámci jednotlivých pododvetví medz. obchodu

forma skratiek , označení

použitie len za podmienok:

- zmluvné strany sa na ne výslovne odvolali

a zároveň

- z okolností prípadu vyplýva, že strany ich chceli

použiť

v zmysle ObZ je možné ich použiť vtedy, ak použitie neznamená rozpor

s kogetnými ustanoveniami zákona alebo ustanoveniami zmluvy

podľa Vieden. dohovoru: zmluvné strany viazané akoukoľvek existujúcou

medzinárodnou zvyklosťou alebo aj takou, kt. medzi sebou zaviedli

73 INCOTERMS – skupina E a skupina F

- vytvorené preto, aby sa odstránili rozdielnosti obchod. zvyklostí

jednotlivých kontinentov

- vydáva ich Medzinárodná obchodná komora (Paríž)

- vydané viackrát: 1936, 1953, 1967, 1976, 1980, 1990, 2000

- nie sú ani medzinár. zmluvou ani medzinár. obch. zvyklosťou

- pri záujme začleniť ich do zmluvy je potrebné uviesť v zmluve

klauzulu

- záväznými sa stávajú výslovným uvedením ich skratiek

v zmluve

- upravujú napr. otázky nákladov, práv a povinností

predávajúceho a kupujúceho

- nezaoberajú sa prechodom VP z predávajúceho na kupujúceho

(preto je to vhodné upraviť v zmluve)

- napr.:

EXV, Bratislava, zmluva sa spravuje...(napr.INCOTERMS 2000)

skratka miesto interpretačný variant

- skupiny doložiek: E zaťažuje viac: kupujúceho

D predávajúceho

E: (export)

EXW – vyzdvihnutie zo závodu

F: (transport)

FAS – len na lodnú prepravu

- prepravované k doku lode v dohodnutom prístave

nalodenia platí predávajúci

- doložka bez poistenia

FCA – prepravné hradí predávajúci

- prechod nebezpečenstva škody na tovare - na

dohodnutom mieste

FOB – prepravné platí predávajúci, ale prechod nebezpečenstva

škody na tovare je až v momente, keď je tovar celým

objemom na palube

74 INCOTERMS – skupina C

C: (transport)

- predávajúci je povinný zaplatiť prepravné až na mieste

určenia

- kupujúci znáša nebezpečenstvo škody až prevzatím

CFR – prepravné hradí predávajúci až do momentu vylodenia

- riziko škody na veci prechádza na kupujúceho vtedy, keď

keď sa tovar dostane za zábradlie lode

- bez poistenia

CIF – poistenie a prepravné do prístavu vylodenia hradí

predávajúci

- prechod nebezpečenstva škody na tovare - keď sa tovar

dostane za zábradlie lode

- poistka musí kryť všetky riziká až do vylodenia

CPT – prepravné hradí predávajúci až do miesta dodania (pre

všetky druhy dopravy)

- prechod nebezpečenstva škody na tovare predaním 1.

prepravcovi

- bez poistenia

CIP – pre všetky druhy dopravy

- poistenie a prepravné hradí predávajúci

- prechod nebezpečenstva škody na tovare odovzdaním

tovaru 1. dopravcovi

- poistka kryje všetky riziká

75 INCOTERMS – skupina D

D: (import)

- predávajúci je povinný dodať tovar, znáša všetky riziká, hradí

náklady

DAF – pre tieto druhy dopravy: cestná, železničná

- prepravné na dohodnutú štátnu hranicu hradí

predávajúci

- prechod nebezpečenstva škody na tovare na štátnej

hranici

- bez poistenia

DES – námorná preprava

- prepravné na dohodnuté miesto hradí predávajúci

- prechod nebezpečenstva škody na tovare momentom

dodania na dohodnuté miesto z lode

- bez poistenia

DEQ – prepravné aj clo na dohodnuté miesto vylodenia hradí

predávajúci (ak kupujúci hradí clo, uvedie sa „clo

nezaplatené“)

DDU - prechod nebezpečenstva škody na tovare dodaním do

miesta určenia

- predávajúci hradí všetky náklady, okrem cla

DPP - prechod nebezpečenstva škody na tovare dodaním do

miesta určenia

- predávajúci hradí všetky náklady (vrátane cla)

76 UNIDROIT – zásady 2004

UNIDROIT = Medzinárodný ústav pre zjednotenie súkromného práva – Rím

v roku 1994 tu boli prijaté zásady medzin. obch. zmlúv – všeobec. pravidlá pre uzavierania zmlúv v medzinár. obchode

zásady UNIDROIT sú použiteľné vtedy, ak sa zmluvné strany dohodli, že sa zmluva bude nimi spravovať

v súčasnosti existuje reedícia zásad z roku 2004:

- zásady nie sú záväzné – len vtedy, ak sa na ne zmluvné strany odvolajú

- modifikovať možno všetky zásady, okrem tých ktoré majú kogentný charakter

- zásadami nie sú riešené všetky otázky medzinár. obchodu – v takom prípade je možné sa odvolať na zásady s podporným použitím vnútroštátneho práva, resp. Vieden. dohovoru

77 Podnikanie zahraničnej osoby v SR

(z otázky č. 25)

Otázky PO v slovenskom MPS upravuje zákon č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník, ktorý v § 21 stanovuje, že:

ods. 1 - zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné,

ods. 2 - zahraničnou osobou sa rozumie FO s bydliskom alebo PO so sídlom v zahraničí, slovenskou PO sa rozumie PO so sídlom v SR, - avšak to nie je hraničné kritérium

ods. 3 - podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území SR,

§ 22 Obchodného zákonníka stanovuje

§ 23 Obchodného zákonníka

zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa tohoto zákona,

§ 24 Obchodného zákonníka

ods. 2 – slovenská PO môže byť založená len podľa slovenského práva, ak zákon alebo právo Európskych spoločenstiev neustanovuje inak.

§ 26 Obchodného zákonníka

ods. 2 - premiestnenie sídla je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

ods. 3 - vnútorné právne pomery PO sa aj po preložení jej sídla do tuzemska spravujú právnym poriadkom štátu, podľa ktorého bola založená.

Pre určenie osobného štatútu PO sa používajú v jednotlivých štátoch 2 teórie:

78 Doložky ku kúpnej zmluve

Acceleration clause - In the event of default in the payment of any of the said installments or said interest when due as herein provided, time being of the essence hereof, the holder of this note may, without notice or demand, declare the entire principal sum then unpaid immediately due and payable.

Arbitration clause - "All disputes arising out of or in connection with the present contract shall be finally settled under the Rules of Arbitration of the International Chamber of Commerce by one or more arbitrators appointed in accordance with the said Rules."

A due-on-sale clause is a clause in a loan or promissory note that stipulates that the full balance is due upon sale or transfer of ownership.

Entire contract / Integration clause: "This Agreement (and any documents referred to in it) contains the whole agreement between the Parties relating to the transactions contemplated by this Agreement and supersedes all previous understandings and agreements between the Parties relating to these transactions. Each Party acknowledges that, in agreeing to enter into this Agreement, it has not relied on any representation, warranty, collateral contract or other assurance (except those set out in this Agreement and any documents referred to in it) made by or on behalf of any other Party or any other person whatsoever before the execution of this Agreement. Each Party waives all rights and remedies which, but for this Clause, might otherwise be available to it in respect of any such representation, warranty, collateral contract or other assurance, provided that nothing in this Clause shall limit or exclude any liability for wilful misconduct or fraud."

An escalator clause is a clause in a lease or contract that guarantees a change in the agreement price once a particular factor beyond control of either party affecting the value has been determined.

An escape clause is any clause, term or condition in a contract that allows a party to that contract to avoid having to perform the contract.

An exclusion clause is a term in a contract that seeks to restrict the rights of the parties to the contract. Exclusion clauses generally fall into one of these categories:

True exclusion clause: The clause recognises a potential breach of the contract, and then excuses liability for the breach. Alternatively, the clause is constructed in such a way it only includes reasonable care to perform duties on one of the parties.

Limitation clause: The clause places a limit on the amount that can be claimed for a breach of contract, regardless of the actual loss.

Time limitation: The clause states that an action for a claim must be commenced within a certain period of time or the cause of action becomes extinguished.

Force majeure clause: "No Party shall be liable for any failure to perform its obligations where such failure is as a result of Acts of Nature(including fire, flood, earthquake, storm, hurricane or other natural disaster), war, invasion, act of foreign enemies, hostilities (whether war is declared or not), civil war, rebellion, revolution, insurrection, military or usurped power or confiscation, terrorist activities, nationalisation, government sanction, blockage, embargo, labour dispute, strike, lockout or interruption or failure of electricity or [telephone service], and no other Party will have a right to terminate this Agreement under Clause 19 (Termination) in such circumstances."

"Any Party asserting Force Majeure as an excuse shall have the burden of proving that reasonable steps were taken (under the circumstances) to minimize delay or damages caused by forseeable events, that all non-excused obligations were substantially fulfilled, and that the other Party was timely notified of the likelihood or actual occurrence which would justify such an assertion, so that other prudent precautions could be contemplated."

A forum selection clause in a contract with a Conflict of Laws element allows the parties to agree that any litigation resulting from that contract will be initiated in a specific forum. There are three types of clause:

The reference might be to a particular court in a jurisdiction agreed upon by the parties (although, if the parties make a mistake as to the power of the nominated court to hear the matter, the civil procedures of the nominated jurisdiction will be applied to identify the appropriate court); or

The clause might refer to a specific kind of dispute resolution process, such as mediation, arbitration (see arbitration clause, lex loci arbitri), or a hearing before a special referee; or

The clause might refer to both, requiring a specific process to be carried out in a specific location.

Gross-up clause: "All payments to be made under this Agreement shall be made in cleared funds, without any deduction or set-off and free and clear of and without deduction for or on account of any taxes, levies, imports, duties, charges, fees and withholdings of any nature now or hereafter imposed by any governmental, fiscal or other authority save as required by law. If a Party to this Agreement is compelled to make any such deduction, it will pay to the receiving Party such additional amounts as are necessary to ensure receipt by the receiving Party of the full amount which that party would have received but for the deduction."

Hell or high water clause: "The obligations of Party X under Clause 10 (Payments) are absolute and paramount obligations to procure performance, and Party X shall indemnify Party Y for any loss or damage arising from its failure to procure performance of those obligations irrespective of whether the primary contractual liability of Party X or any other person in relation to Clause 10 may be limited by Clause 16 (Force Majeure) or by the common law doctrines of frustration or impossibility."

A Himalaya clause is a contractual provision expressed to be for the benefit of a third party who is not a party to the contract. Although theoretically applicable to any form of contract, most of the jurisprudence relating to Himalaya clauses relate to marine matters, and exclusion clauses in bills of lading for the benefit of stevedores in particular.

Liquidated damages - damages are said to be liquidated (also referred to as liquidated and ascertained damages) when the amount of damages recoverable in the event of a specified breach (eg late performance) is agreed at the date of the contract. In such circumstances a liquidated damages provision will be included in the contract. When damages are not predetermined/assessed in advance then the amount recoverable is said to be 'at large' (to be agreed or determined by a court or tribunal in the event of breach).

A negative pledge is a provision in a contract which prohibits a party to the contract from creating any security interests over certain property specified in the provision.

A no-contest clause, also called an in terrorem clause, is a clause in a legal document, such as a contract or a will, that is designed to threaten someone, usually with litigation or criminal prosecution, into acting or ceasing to act.

A retention of title clause (also called a Romalpa clause in some jurisdictions) is a provision in a contract for the sale of goods that the title to the goods remains vested in the seller until certain obligations (usually payment of the purchase price) are fulfilled by the buyer.

The severability clause (sometimes referred to as a salvatorius clause, from the Latin word salvatorius) is the name for a special clause that regulates the legal consequences or the applicability of the remaining clauses of a contract when some clauses of a contract are or become ineffective or infeasible. The goal of the severability clause is usually to maintain the spirit of the contract as much as possible.

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania

Digital Services Act Specialist Masterclass