Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Špeciálna pedagogika

ZÁKLADY PEDAGOGIKY INTELEKTOVO NADANÝCH A TALENTOVANÝCH ŽIAKOV (seminarka-zaklady_pedagogiky_intelektovo_nadanych_a_talentovanych.doc)

Základy pedagogiky

intelektovo nadaných a talentovaných žiakov

OBSAH:

1. Úvod
2. Čo je to vlastne nadanie?
3. Základné pojmy

1. Nadanie
2. Talent

4. Identifikácia a diagnostika nadaných
5. Charakteristika nadaných

5.1   Typické prejavy intelektového nadania podľa veku

6. Stupne nadania a typy nadaných
7. Školstvo a legislatíva
8. Edukácia nadaných a talentovaných

1. Vzdelávanie nadaných žiakov

9. Problémy

1. Nadaní s postihnutím alebo narušením
2. Nadaní s poruchami učenia
3. Nadaní s ADHD
4. Nadaní s Aspergerovým syndrómom

10. Rodičovstvo
11. Poradenstvo pre nadaných
12. Zoznam použitej literatúry a zdrojov

1. Úvod

Špeciálnou pedagogikou sa označuje vedná oblasť v sústave pedagogických vied, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť  z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosomatického narušenia, porúch učenia, správania alebo z dôvodu iných špeciálnych daností. Môžu sa sem zaradiť aj jedinci s výnimočným talentom alebo inými špeciálnymi edukačnými potrebami.

Úlohou praktickej špeciálnej pedagogiky je edukačná starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby sú takými požiadavkami na modifikácie edukačného procesu, ktoré zohľadňujú odlišnosti v poznávacích procesoch, zdravotnom stave, osobnostnom vývine jednotlivcov. Medzi žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bola u nás len pred niekoľkými rokmi zaradená aj skupina žiakov s intelektovým nadaním.

Pedagogika nadaných je odvetvie špeciálnej pedagogiky, ktoré sa u nás ešte len začína rozvíjať. V niektorých krajinách tvoria nadaní žiaci podskupinu žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami (z európskych štátov je to okrem Slovenska napr. Španielsko, Grécko, Francúzsko, Holandsko, Portugalsko; z mimoeurópskych napr. Kanada), v iných ide o samostatnú skupinu žiakov popri špeciálnej a bežnej pedagogike.

Pedagogika nadaných a talentovaných žiakov bola donedávna mimo pozornosti špeciálnej pedagogiky, a to napriek skutočnosti, že edukácia takto výnimočných žiakov si vyžaduje isté modifikácie, t.j. individuálny prístup, aplikáciu špeciálnych metód a upravené kurikulum.

2. Čo je to vlastne nadanie?

Tieto známe osobnosti bezpochyby môžeme považovať za nadané. Dokázali to svojimi novými, pokrokovými, originálnymi myšlienkami a prácami. Predbehli nimi svoju dobu o niekoľko storočí alebo zmenili smerovanie celého vedného odboru.

Ako však rozpoznáme nadanie u detí a mladých ľudí, ktorí ešte nemajú dostatok skúseností, vedomostí a príležitostí, aby ho mohli jednoznačne preukázať výsledkami svojej činnosti? Rozpoznať nadanie už v detstve je dôležité preto, aby sme mohli vzdelávať a vychovávať nadané deti smerom k upevňovaniu a rozvíjaniu ich nadania - čo je v konečnom dôsledku na prospech celej spoločnosti. Ako ich správne viesť, podporovať, rozvíjať - je ešte stále predmetom skúmania a získavania skúseností.

3. Základné pojmy

3.1  Nadanie

Pri skúmaní problematiky talentovaných a nadaných sa vychádza z multifaktorálnej podmienenosti fenoménov, čo sa spravidla označuje ako talent alebo nadanie. Ide o tieto faktory: dedičnosť, schopnosť, prostredie, výchova.

Nadaním sa často označuje vysoká úroveň schopností v rozličných oblastiach. Manifestuje sa mimoriadnymi výkonmi, vo všeobecných alebo špecifických oblastiach.

Nadanie je súbor charakteristík, ktorý tvorí potenciál pre vysoké výkony jedinca v porovnaní s jeho rovesníkmi. Spolu s pojmom nadanie sa používa i pojem talent. Hoci v odbornej literatúre boli zaznamenané snahy o odlíšenie týchto pojmov - napr. nadanie ako všeobecné intelektové predpoklady a talent ako predpoklady pre jednu oblasť, nadanie ako veľmi vysoký talent a talent ako oblasť medzi nadaním a priemerom, nadanie ako predpoklady, talent ako preukázaný výkon, najčastejšie sa tieto pojmy chápu ako ekvivalenty.

Odborníci sa otázkami okolo nadania intenzívne zaoberajú už vyše 100 rokov. V literárnych zdrojoch možno nájsť množstvo vymedzení a definícií nadania. Z hľadiska potrieb pedagogiky bola jednou z prvých najkomplexnejších definícií tzv. Marlandova definícia, prednesená na kongrese USA v roku 1971:

"Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú

vzhľadom na výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Tieto deti potrebujú k realizácii svojho prínosu pre spoločnosť vzdelávací program a servis, ktorý nie je bežne poskytovaný regulárnymi školami. "

Táto definícia ďalej vymedzuje okruhy nadania - založené na všeobecných intelektových schopnostiach (intelektové nadanie), špecifických akademických schopnostiach (pre niektorý školský predmet, napr. matematické nadanie), tvorivom alebo produktívnom myslení, vodcovských schopnostiach, umeleckých schopnostiach a psychomotorických schopnostiach.

Prvé dva druhy nadania patria medzi tzv. rozumové druhy nadania. Intelektové nadanie je skôr všeobecné nadanie, najmä v mladšom veku nevyhranené a orientované akoby na všetky oblasti, akademické nadanie sa týka niektorej z intelektových oblastí (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

Existujú rôzne kritériá, ktoré určujú nadanie. Napr. Monksov model považuje nadanie za výsledok vzájomného spolupôsobenia týchto zložiek: nadpriemerné schopnosti, kreativita, vôľa k výkonu, rodina, škola, vzťahy so spoluvrstovníkmi.

Podľa Hellera nadanie je dôsledok neustále sa meniacej interakcie medzi faktormi osobnosti a prostredia. Vysoký výkon sa dosahuje kognitívnymi a non-kognitívnymi osobnostnými faktormi (inteligencia, kreativita, sociálna kompetencia, umelecké a psychomotorické schopnostia, záujmy, motivácia)  a ekopsychologickými faktormi (vzdelávacie prostredie, požiadavky na zvýšený výkon, emočná klíma v rodine a škole, reakcia okolia na úspech či neúspech).

Uvedený autor  pre možnosti manifestácie nadania určuje tieto oblasti: šport, jazyky, veda, umenie, remeslá a technika, abstraktné myslenie, matematika a oblasť sociálnych vzťahov.

Najmä psychológovia sa dlhú dobu zaoberali štruktúrou nadania - hľadaním faktorov, ktoré samotné nadanie vytvárajú a ovplyvňujú. Intelektové nadanie však nie je len súhrn vysoko rozvinutých poznávacích schopností (teda vysoká inteligencia), ale aj ďalších charakteristík osobnosti, bez ktorých by sa tieto schopnosti nezobrazovali do nadpriemerných

výkonov.

Na túto skutočnosť poukázal Renzulli vo svojom troprstencovom modeli nadania, pozostávajúcom

z interakcie a prieniku troch atribútov osobnosti – nadpriemernej intelektovej schopností, tvorivosti a motivácie (snahy, zanietenia), na základe ktorých definoval nadanie ako "výsledok interakcie troch základných vlastností – nadpriemerných všeobecných a/alebo špecifických schopností, vysokej úrovne motivácie a vysokej úrovne kreativity. Jedinci, ktorí majú potenciál prejavovať nadanie sú tí, ktorí sú nositeľmi alebo sú schopní rozvíjať tieto vlastnosti a aplikovať ich do niektorej hodnotnej oblasti ľudskej činnosti. Jedinci, ktorí prejavujú alebo ktorí sú schopní rozvoja interakcie medzi týmito vlastnosťami, potrebujú širokú varietu vzdelávacích možností a servis, ktorý bežne nie je poskytovaný prostredníctvom regulárnych školských programov."

Ďalší psychológovia pričlenili k tomuto modelu vplyvy prostredia (rodina, rovesníci, škola) a iné faktory (napr. šťastné okolnosti).

                          Renzulliho model nadania

Zjednodušene môžeme povedať, že nadané dieťa je dieťa s predčasným poznávacím vývinom, ktoré pri dostatočnej motivácii a tvorivosti za adekvátnej stimulácie zo strany prostredia dosahuje v porovnaní so svojimi rovesníkmi výnimočné výkony v jednej alebo viacerých oblastiach (toto prirovnanie je dôležité - pre päťročné dieťa môže byť výnimočné, že dokáže plynulo čítať, hoci vo všeobecnosti to žiadny výnimočný výkon nie je).

Intelektovo nadaní žiaci potrebujú výchovu a vzdelávanie, ktoré je modifikované vzhľadom na ich edukačné potreby – a to s cieľom podporovať a rozvíjať ich nadanie a s cieľom pozitívne ovplyvňovať prípadné problémové charakteristiky súvisiace s nadaním.

Odhaduje sa, že intelektovo nadaných jedincov sa v populácii nachádza asi 2,5%.

3.2  Talent

Okrem nadania sa používa aj pomenovanie talent. Rôzni odborníci ich používajú v rozličnom význame, napr. nadanie pre výnimočný potenciál (nadaný športovec - s dobrými predpokladmi pre výkon), talent pre výnimočné výkony (talentovaný športovec - s výbornými výkonmi, vyhrávajúci súťaže). Zväčša sa však tieto pojmy používajú ako synonymá.

Talentom sa spravidla rozumejú vrodené dispozície pre realizáciu rôznych aktivít, ktoré sa manifestujú rýchlym a kvalitným osvojením, ich tvorivým rozvíjaním. Ide o dispozície, ktoré sa nedajú nahradiť výchovou, napr. v športovej alebo umeleckej činnosti.

4. Identifikácia a diagnostika nadaných

S charakteristikou nadaných súvisí ich identifikácia a diagnostika. Podobne ako v prípade iných žiakov so špecifickými vzdelávacími potrebami, aj tu je včasný zásah závislý od včasnej identifikácie. Rozpoznanie typických prejavov nadania u dieťaťa, ktoré je dôležité pre nomináciu do identifikačného procesu, je najčastejšie v rukách pedagógov

a rodičov. K tomuto účelu tiež slúžia rôzne inventáre, dotazníky, škály, ktoré sú pomôckou pre odhalenie

potenciálne nadaných jednotlivcov.

V rámci samotnej identifikácie je najdôležitejším bodom formálne testovanie intelektovými testami.  Hoci mnohí odborníci poukazujú na slabé miesta takejto identifikácie, zatiaľ zostáva jediným nástrojom, ktorý dokáže intelektové nadanie kvantifikovať - premeniť na hodnoty na stupnici. Výsledkom testu je tzv. inteligenčný kvocient – IQ. Inteligenčný kvocient je stonásobok pomeru mentálneho a fyzického veku. Teda napr. ak má dieťa 8 rokov ale jeho mentálny (intelektový) vek je 12 rokov, potom jeho IQ bude 12/8*100 = 150 bodov.

Priemerný intelekt sa pohybuje v rozpätí 90 - 110 bodov (podľa najčastejšie používaného testu), za hranicu nadania sa považuje dosiahnutie minimálne 130 bodov inteligenčného kvocientu, teda minimálne dve štandardné odchýlky od priemeru.

Intelektový test s menšou či väčšou presnosťou odhalí kognitívny potenciál dieťaťa, intelektové schopnosti však

nie sú jediným znakom nadania. Preto niektorí autori odporúčajú aplikáciu testov tvorivosti.

Čím viac nástrojov sa na identifikáciu použije, tým je diagnostika nadania presnejšia a užitočnejšia pre ďalšie rozvíjanie dieťaťa.
Identifikácia nadania má zmysel vtedy, ak chceme dieťaťu poskytnúť modifikovanú vzdelávaciu starostlivosť, ktorá bude jeho nadanie ale aj celú osobnosť efektívne rozvíjať.

Po identifikovaní jednotlivca ako nadaného nasleduje fáza diagnostická – odhaľovanie individuálnych charakteristík jednotlivca s cieľom poskytnúť mu efektívny edukačný program. Jej súčasťou je rozhovor s rodičmi, samotným nadaným, aplikácia dotazníkov, analýza výsledkov činnosti, portfólií, didaktických testov. Podmienkou včasnej a efektívnej identifikácie je poskytnutie dostatočne pestrého prostredia dieťaťu, bohatej stimulácie, aby sa jeho nadanie mohlo prejaviť.

5. Charakteristika nadaných

Nadaní tvoria značne heterogénnu populáciu a špecifické prejavy, ktoré sú im prisudzované, sa u nich objavujú v rôznych kombináciách alebo zostávajú skryté.

Ich spoločným znakom je, že majú oproti rovesníkom vysoko rozvinuté intelektové schopnosti. Ich intelekt je v predstihu - akoby na úrovni staršieho dieťaťa. Je však rozdiel medzi mierne nadaným a vysoko alebo extrémne nadaným, podobne ako je rozdiel medzi mierne a hlboko mentálne postihnutým. Podobné je to v ich ďalších charakteristikách (záujem, motivácia, vytrvalosť, tvorivosť...). Neexistuje všeobecný vzorec prejavov, na základe ktorých možno jednoznačne označiť dieťa za nadané.

Toto sú niektoré z najčastejších charakteristík nadaných detí:

1. netypické záujmy už od predškolského veku (živočíchy, vesmír, doprava, technika)
2. čítanie, písanie, počítanie už v predškolskom veku (pričom sa tieto zručnosti naučili ako samoukovia, nikto ich k tomu systematicky neviedol)
3. vysoká aktivita, intelektuálna zvedavosť, kladenie otázok, nútiacich dospelých nahliadnuť do encyklopédií alebo internetu
4. široká slovná zásoba, používanie vzhľadom na vek nezvyčajných, cudzích slov a slovných spojení
5. zaoberanie sa svetovými problémami a otázkami morálky, etiky, hraníc (nekonečno, začiatok života, koniec života)
6. vyhľadávanie komunikácie s dospelými alebo staršími deťmi
7. neochota podriadiť sa príkazom, autoritám, potreba vysvetľovania požiadaviek dospelých
8. perfekcionizmus, snaha byť najlepší, neochota zmieriť sa s prehrou

5.1   Typické prejavy intelektového nadania podľa veku

Ranné detstvo

Prejavy intelektového nadania možno u niektorých detí spozorovať už v predškolskom veku.

Ide najmä o akcelerovaný kognitívny vývin, prejavujúci sa týmito charakteristikami (z ktorých mnohé pretrvávajú aj v ďalšom vývine dieťaťa):

• skorší rečový vývin

 (napr. prvé slová už pred prvým rokom života, široká slovná zásoba, používanie ťažších, cudzích slov,    

  správna gramatická stavba vety),

• dlhodobá koncentrácia pozornosti

 (deti sa na oblasť svojho záujmu dokážu vzhľadom na svoj vek dlho sústrediť),

• kladenie netypických otázok

 (vyžadovanie detailných informácií z rôznych oblastí, nespokojnosť, ak sa nedozvedia, čo potrebujú,

  zaoberanie sa morálnymi a hraničnými otázkami - vojny, hlad, choroby, spravodlivosť, nekonečnosť),

• záujem o čísla a písmená

 (čítanie, písanie, počítanie už v predškolskom veku sa prejaví asi u polovice nadaných detí., typické  

 pritom je, že deti tieto zručnosti získali na základe vlastného záujmu, bez systematického vedenia

 dospelými),

• nezvyčajné záujmy

 (dieťa sa podrobne zaoberá niektorou oblasťou - najčastejšie sú to živočíchy, astronómia, doprava,

  zbierajú detailné informácie o tejto oblasti, často takto získajú arzenál vedomostí, ktorým predstihnú aj    

  dospelých),

• vysoká vnútorná motivácia

 (túžba poznávať, zaoberať sa intelektuálnymi aktivitami bez pôsobenia vonkajšej stimulácie,

  vychádzajúca zvnútra samotného dieťaťa),

• vysoká aktivita

 (zameranie sa skôr na komunikáciu so staršími deťmi alebo dospelými, výborná pamäť).

Školský vek

Pri vstupe do školy sa na dané dieťa dostáva do novej situácie, v ktorej sú mu systematicky poskytované

kognitívne podnety, v ktorej sa dennodenne stretáva pri školských činnostiach s rovesníkmi, má možnosť sa s nimi porovnávať a aj postupne si uvedomovať svoju odlišnosť.

K najvýraznejším prejavom nadania v tomto veku patrí:

• asynchrónnost (nerovnomerný vývin)

 Nerovnomerný vývin sa môže prejavovať ako nerovnomernosť v rámci:

 a) celej osobnosti dieťaťa - dieťa môže byt vysoko akcelerované v poznávacích - intelektových  

      schopnostiach, ale nie v motorických schopnostiach, emocionálnych prejavoch alebo sociabilite

 b) v rámci školských výkonov -  závislosti od štruktúry inteligencie a zamerania dieťaťa môže nadaný

     žiak niektorom školskom predmete dosahovať vysoko nadpriemerné výkony, v inom môže byt jeho

     výkon síce nadpriemerný, ale menej výrazný

 c) v rámci výkonov v jednom vyučovacom predmete - aj v rámci jedného predmetu môže nadaný žiak v

     niektorých činnostiach vynikať viac a v niektorých menej. Napríklad môže mat vynikajúcu  

     geometrickú predstavivosť, intuitívne dokáže vyvodiť geometrické konštrukcie, ktoré však vzhľadom

     na slabšiu motoriku nedokáže adekvátne narysovať.

Nadaný žiak teda v dôsledku asynchrónneho vývinu nemusí mat rovnako vysoké výkony vo všetkých

školských činnostiach.

• rýchle myslenie, chápanie, výborná pamäť

 Nadaní žiaci chápu rýchlo, nepotrebujú opakované vysvetľovanie a dlhodobé precvičovanie už

 pochopených vedomostí,

• výborné argumentačné schopnosti

  Argumentačné schopnosti alebo kritické myslenie sa prejavuje kladením otázok nad rámec

  osvojovaného učiva (nadaných zaujíma problém komplexne, neuspokoja sa so zjednodušením),

  hľadaním nezrovnalostí v prezentovanom obsahu (poukazujú na prípady, výnimky, kde dané pravidlo

  nefunguje), chytaním za slovíčka (doslovné chápanie významu slov),

• vysoká vnútorná motivácia

 Prejavuje sa zanietením pre oblasť záujmu, ktorá môže, ale nemusí súvisieť so školským obsahom.  

 Nadaný žiak sa zahĺbi do niektorej problematiky, zbiera informácie, rieši úlohy nie s cieľom získať dobré

 známky a hodnotenie, ale z vlastného záujmu,

• hyperaktivita

 Vyskytuje sa najmä u mladších žiakov, výraznejšie pri nedostatočnej stimulácii v triede. Môže sa

 prejavovať ako motorická (vrtenie sa na stoličke, otáčanie sa, pohrávanie sa s rôznymi predmetmi)

 alebo verbálna (vykrikovanie, pripomienkovanie učiteľa),

• problematický postoj k autoritám

 Táto charakteristika vyplýva z dobre rozvinutých argumentačných schopností nadaných jedincov;

 nie sú ochotní podriadiť sa autoritatívnemu postoju, potrebujú mat veci racionálne zdôvodnené.

 Niekedy je táto charakteristika vnímaná ako drzé správanie,

• perfekcionizmus

 Ide o snahu byt najlepší, bezchybný, perfektný. Súvisí s vysokou vnútornou motiváciou a je

 podporovaný neadekvátnym seba obrazom nadaného dieťaťa, ktoré si kladie príliš vysoké až

 nesplniteľné ciele. U malých detí sa perfekcionizmus prejavuje aj neochotou prehrávať, tiež výraznými

 afektívnymi reakciami pri pocitoch neúspechu a zlyhania. U starších môže v súvislosti s

 perfekcionizmom a s ním súvisiacimi pocitmi zlyhania a neúspechu vyústiť do depresívnych stavov.

Adolescencia

V adolescencii sa pripájajú problémy, súvisiace s týmto citlivým vývinovom obdobím, umocnené samotným nadaním:

• pochybnosti o vlastných schopnostiach, nedostatok sebavedomia až odmietanie vlastného nadania

  v mene konformity s kolektívom,

• nesúlad medzi vlastným očakávaním a aktuálnym výkonom, kladenie vysokých, nereálnych cieľov,

• nedostatok ochoty riskovať, zúčastňovať sa aktivít, kde je úspech menej predikovateľný,

• odlišné očakávania - vlastné ciele adolescentov nie sú vždy v súlade s očakávaniami ich okolia, teda  

 rodičov a učiteľov,

• sklony k depresiám, súvisiace najmä s pocitmi nepochopenia okolím, vlastným sebapoznávaním                    

 a snahou zapojiť sa do society,

• multipotencionalita - rovnako vysoké predpoklady pre rôzne oblasti a s tým súvisiace problémy s

 ďalším nasmerovaním odbornosti a výberu kariéry.

Problémy sú výraznejšie u nadaných dievčat, ktoré sa zároveň vyrovnávajú s postojmi spoločnosti, často

jednostranne poznačenými rodovými stereotypmi.

6. Stupne nadania a typy nadaných

Skupina nadaných je aj vzhľadom na svoju neohraničenosť (z hľadiska IQ je spodná hranica 130, ale vrchná hranica ohraničená nie je) pomerne heterogénna, čo samozrejme súvisí aj s mnohými faktormi, ovplyvňujúcimi podobu a prejavy samotného nadania.

Z hľadiska výšky intelektového potenciálu je značný rozdiel medzi mierne nadaným a extrémne nadaným jedincom, podľa niektorých autorov ide o rozdiel rovnakých rozmerov ako medzi mierne a hlboko mentálne retardovaným. Na rozdiel od skupiny mentálne postihnutých však neexistuje jednotné členenie nadania na stupne, rôzni odborníci navrhujú odlišné stupne, napr.:

Silvermanová rozčleňuje nadaných do troch stupňov:

1. mierne nadaní - IQ 115-129 (jedna štandardná odchýlka nad normu),
2. stredne nadaní - IQ 130-144 (dve štandardné odchýlky nad normu),
3. vysoko nadaní - IQ 145 a viac (tri štandardné odchýlky nad normu).

Gagné vytvoril metricky založený systém s hranicami podľa IQ skóre:

1. mierne nadaní tvoria vrchných 10% populácie s IQ 120 a viac (plus 1,3 štandardnej odchýlky),
2. stredne nadaní s IQ 135 a viac (plus 2,3 štandardnej odchýlky) tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa,
3. vysoko nadaní s IQ 145 a viac (plus 3 štandardné odchýlky) tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,1% populácie),
4. výnimočne nadaní s IQ 155 a viac (plus 3,7 štandardnej odchýlky) tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,01 % populácie),
5. extrémne nadaní s IQ nad 165 (plus 4,3 štandardnej odchýlky) tvoria vrchných 10% z predošlého

stupňa (celkovo 0,001% populácie).

Členenie populácie nadaných na stupne je síce istým zjednodušením (okrem samotného intelektového

potenciálu sú dôležité tiež tvorivé schopnosti, motivácia a volove vlastnosti), slúžia však ako pomôcka pre ich diagnostiku a ďalšiu edukačnú starostlivosť. Vo všeobecnosti čím je vyššie nadanie, tým výraznejšie sa prejavujú typické a tiež problémové charakteristiky, súvisiace s nadaním. Na označenie vyšších stupňov nadania sa najčastejšie používa označenie mimoriadne nadanie, výnimočné nadanie, extrémne nadanie, vysoké nadanie.

Rozdelenie populácie nadaných na skupiny s podobnými prejavmi a vývinom má podobný význam ako

ich delenie na stupne. Známu typológiu nadania vytvorili Betts a Neihart:

Typ I – úspešný

Nadaní, ktorí pozorne počúvajú, majú vhodné správanie, dobre sa učia. Túžia po uznaní učiteľmi a nemávajú problémy so správaním. Často sa nudia v škole a zvyknú si učiť sa s vynaložením čo najmenšej námahy. Miesto napĺňania vlastných záujmov splynú so školským systémom, sledujúc inštrukcie a vypĺňajúc požiadavky. Sú závislí od rodičov a učiteľov. Nerozvíjajú sa u nich vlastnosti potrebné na získanie autonómie, ale výkony majú dobré. Zdá sa, že majú pozitívny sebaobraz, pretože bývajú chválení za svoje výkony. Sú obľúbení medzi vrstovníkmi. V dospelosti sú kompetentní, ale s nízkou imagináciou, nerozvinú naplno svoje nadanie. Akoby stratili svoju kreativitu a autonómiu. Mladí nadaní dospelí, ktorí sú podvýkonoví na strednej škole a neskôr v dospelosti, pochádzajú práve z tejto skupiny. Nemajú potrebné zručnosti na celoživotné učenie. Sú dobre adaptovaní na spoločnosť ale nie dostatočne pripravení na každodenné zmeny v živote.

Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú perfekcionizmus, vysoký výkon, hľadanie akceptácie u učiteľa, vyhýbanie sa riskovaniu, konformita a závislosť.

Typ II – vyzývavý

Ide o divergentne nadaných. Často nie sú identifikovaní. Sú veľmi tvoriví, zdajú sa byt tvrdohlaví, netaktní až sarkastickí. Vyzývajú autority a provokujú učiteľa pred triedou. Nie sú konformní k systému. Málokedy sú oceňovaní, často sa nachádzajú v konflikte. Cítia sa frustrovaní, lebo školský systém neoceňuje ich talent a schopnosti. Bojujú so svojím sebavedomím, môžu sa cítiť nezapojení. Prichádzajú tiež do konfliktu s vrstovníkmi, nie sú obľúbení pri spoločných aktivitách. Na druhej strane majú zmysel pre humor a tvorivosť, ktorá spolužiakov oslovuje. Ich spontánnosť však môže vyrušovať triedu. Môžu byt ohrození inklináciou k návyku na drogy alebo delikventné správanie.

Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú tvorivosť, nízka sebakontrola, tvrdohlavosť, obchádzanie pravidiel, opravovanie učiteľa, úprimnosť, kolísavé pracovné návyky, súťaživosť.

Typ III – skrytý

Najčastejšie ide o stredoškolské dievčaťa, u ktorých prevládne pocit spolupatričnosti. Začnú odmietať

svoj talent, aby boli viac zapojené do kolektívu, strácajúc svoju predošlú motiváciu a záujmy. Pociťujú úzkosť. Ich meniace sa potreby sú v konflikte s očakávaniami od učiteľov a rodičov. Dospelými bývajú tlačené do predošlých výkonov bez ohľadu na ich pocity.

Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú odmietanie svojho nadania, odmietanie ponuky obohatených a rozširujúcich aktivít na vyučovaní, zníženie školského výkonu, striedanie priateľov, snaha sociálne sa začleniť .

Typ IV – stratený

Títo nadaní sú zlostní k dospelým aj k sebe samým, pretože systém nesaturoval ich potreby celé roky, cítia sa odmietaní. Ich záujmy ležia mimo školského kurikula, nedostáva sa im podpory ich talentu a porozumenia pre ich netradičné aktivity a záujmy. Škola je pre nich nepodstatná. Potrebujú dospelého, ktorému môžu dôverovať. Nie je pre nich vhodné zaradenie do typického programu, vhodného pre iných nadaných. Individuálne poradenstvo je silne odporúčané.

Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú vyhýbanie sa školskej dochádzke, nedokončovanie úloh, kreatívnosť, izolovanosť, hyperkritičnost k sebe i k okoliu, záujmy mimo školy, nevyrovnaný výkon alebo podvýkon, vyrušovanie, defenzívnosť.

Typ V – s dvojitou nálepkou

Ide o nadaných s nejakým hendikepom alebo poruchou (napr. porucha učenia, zmyslový alebo telesný

hendikep). Neprejavujú sa správaním, typickým pre nadaných, preto bývajú často neidentifikovaní. Môžu mat škaredé písmo, rušivé správanie. Sú zmetení svojou neschopnosťou prospievať v škole, pociťujú frustráciu z výkonov, ktoré sú pod ich očakávaním. Svoje ťažkosti zakrývajú prehláseniami, že úlohy sú nudné, príliš ľahké a stupídne, čím zakrývajú svoj strach pred zlyhaním. Sú odmietaví ku kritike. V škole bývajú vnímaní skôr pre svoju poruchu a ich talent zostáva nepovšimnutý.

Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú kolísavý školský výkon alebo podvýkon a rušivé správanie.

Typ VI – autonómny

Autonómni nadaní dokážu efektívne pracovať v školskom systéme. Na rozdiel od typu I, ktorý robí len to minimum, čo treba, autonómni nadaní využívajú systém na tvorbu nových možností a podnetov pre seba samých. Nepracujú pre systém, ale využívajú pozitíva systému pre vlastný rozvoj. Majú silné, pozitívne seba ponímanie, pretože ich potreby sú saturované, sú úspešní, dostáva sa im pozitívnej pozornosti a podpory pre ich výkony aj správanie. Sú rešpektovaní dospelými aj vrstovníkmi, často bývajú lídrami. Sú nezávislí, sledujú svoje vlastné ciele. Dokážu riskovať a akceptujú seba samých. Nečakajú na druhých, aby im vytvárali podnety, podmienky si vytvárajú sami.

Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú dobre rozvinuté sociálne zručnosti, nezávislosť, vnútorná motivácia, tvorivosť, zásadovosť, oblasť silného záujmu, ochota riskovať.

7. Školstvo a legislatíva

Školské legislatívne systémy riešia problematiku vzdelávania nadaných žiakov v jednotlivých krajinách  rôzne - od zaradenia tohto druhu pedagogickej starostlivosti do jedného systému spolu so zdravotne postihnutými (v rámci špeciálnej pedagogiky) cez špecifické postavenie niekde medzi špeciálnou a bežnou pedagogikou až po ignorovanie tejto skupiny žiakov.

V našej legislatíve sa novelou školského zákona - Zákonom č. 5/2005 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov - zmeny v školskom zákone sú uvedené v článku II. tohto zákona) sa s účinnosťou od 1. februára 2005 intelektovo nadaní žiaci zaradili medzi žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. (Tieto zmeny možno nájsť v paragrafoch 3, 28, 29, 30, 32a, 32b, 32c, 42 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave škôl a školských zariadení (školský zákon).) V zásade pre intelektovo nadaných žiakov platia tie isté pravidlá ako pre ostatných žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Možno zakladať školy, triedy pre intelektovo nadaných žiakov alebo ich individuálne integrovať. Od prvého januára 2006 bol pre týchto žiakov vyhradený aj špeciálny normatív  (približne 48 tis. až 58 tis. oproti približne 24 tis. pre bežných žiakov).

O prijatí intelektovo nadaného žiaka do špeciálnej školy alebo triedy pre intelektovo nadaných rozhoduje riaditeľ školy na základe návrhu odbornej komisie, ktorej členmi je špeciálny pedagóg, psychológ a ďalší odborníci (napr. lekár, zástupca špeciálno-pedagogickej poradne alebo pedagogicko-psychologickej poradne). Pre prijímanie žiaka do špeciálnej triedy pre intelektovo nadaných platia tie isté pravidlá ako pri prijímaní do špeciálnej školy.

8. Edukácia nadaných a talentovaných

Je zrejmé, že špeciálnu edukáciu nadaných a talentovaných je potrebné uskutočňovať za výrazne individualizovaných podmienok, modifikovať kurikulum a metódy, dbajúc pri tom na to, aby sa pracovalo tempom, ktorý dieťaťu vyhovuje a aby úroveň poznatkov z predmetov, o ktoré nemá záujem, bola vyhovujúca, sledovať a usmerňovať rozvoj osobnosti, aby nebolo dieťa jednostranne zamerané, upravovať jeho sociálne správanie a vzťahy tak, aby tieto boli prijateľné, a pod.

Nadaných žiakov ako žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami možno vzdelávať v školách – v segregovaných alebo integrovaných podmienkach,  v špeciálnych školách, v špeciálnych triedach alebo v rámci individuálnej alebo skupinovej integrácie, v mimoškolských zariadeniach alebo aj v podmienkach rodinnej výchovy. Každá z týchto foriem má svoje výhody a nevýhody a je úlohou poradenských pracovníkov, učiteľov a ostatných zainteresovaných nájsť pre dieťa najvhodnejší spôsob jeho vzdelávania.

Okrem školského vzdelávania zohráva významnú úlohu v rozvíjaní nadaných aj mimoškolská činnosť - správny výber záujmových aktivít.

V rámci špeciálneho vzdelávania existuje množstvo vzdelávacích modelov pre nadaných, napr.:

1. Renzulliho obohacovaní model, zameraný na obohacovanie, projektové aktivity.
2. Clarkovej integračný vzdelávací model, zameraný na rovnovážne rozvíjanie mozgových funkcií.
3. Williamsov kognitívno-interakčný model, zameraný na rozvíjanie tvorivosti a motivácie.
4. Meekerovej model štruktúry inteligencie, vychádzajúci z rozvíjania základných intelektových schopností.
5. Tabaovej program učebných stratégií, zameraný na objavovacie učenie.
6. Treffingerovo seba riadiace učenie, kladúce dôraz na rozvoj samostatnosti a autonómie študenta.

8.1  Vzdelávanie nadaných žiakov

Vo vzdelávaní nadaných žiakov sa uplatňujú dva hlavné prístupy - akcelerácia a obohatenie.

Akcelerácia je urýchlenie vzdelávania. Medzi formy akcelerácie patrí:

• skorší vstup do školy (u nás zákon umožňuje najnižší vek 5 rokov a 8 mesiacov, inak povedané

 dosiahnutie 6. roku do 31. decembra daného školského roka),

• preskočenie ročníka,

• absolvovanie naraz dvoch ročníkov,

• absolvovanie niektorého predmetu vo vyššom ročníku (čiastočná akcelerácia, tzv. kompromisné

 vyučovanie).

Obohatenie je rozšírenie, prehĺbenie učebného obsahu a aktivít a aplikovanie učebných aktivít mimo rámca bežných učebných osnov. Medzi formy obohatenia patrí:

• rozšírenie obsahu, pridanie komplexnejších informácií,

• prehĺbenie obsahu, detailizácia informácií,

• poskytnutie informácií a tém, ktoré nesúvisia s bežným školským obsahom,

• obohatenie ako samostatný predmet,

• projektové vyučovanie, tvorba referátov, esejí, projektov,

• riešenie problémových úloh, poskytovanie komplexných podnetov, učebné činnosti, založené na

 rozvíjaní vyšších úrovní myslenia a pod.

Základné princípy vo vzdelávaní nadaných sú:

• poskytnutie bohatého učebného prostredia

 Nadaní jednotlivci potrebujú silnejšie stimuly, vo vyučovaní

 majú byt dostatočné podnecovaní, inak môžu pociťovať nudu. Ťažko znášajú rutinné, opakujúce sa

 činnosti a jednoduché úlohy. Potrebujú dostatok nových informácií a činností, v ktorých môžu

 uplatňovať svoje komplexné myslenie a vyššie úrovne myslenia.

• uplatňovanie skúmania, objavovania, bádania

 Ide o induktívny spôsob vzdelávania, kde nové princípy, zákony objavujú samotní žiaci. Sú im

 poskytnuté základné informácie, na základe ktorých intuíciou a logickým myslením sami nachádzajú

 nové pravidlá. Ide o protiklad k deduktívnemu vyučovaniu, v ktorom sa najprv vysvetlí pravidlo, ktoré sa

 potom precvičuje.

• akceptácia odlišnosti

 Nadaní jednotlivci myslia odlišne, komplexnejšie, zaoberajú sa detailmi, ktoré ostatným môžu uniknúť.  

 Ich riešenia sa môžu vymykať bežne očakávaným postupom. Nadaní žiaci často vidia nezrovnalosti,  

 ktoré iní nepostrehnú. Vyslovujú argumenty a otázky, ktoré môžu popierať učiteľom prezentované

 informácie. Je dôležité akceptovať tieto odlišnosti, ktoré sú odrazom ich autonómie a samostatného

 myslenia. Súčasťou tohto prístupu je upustenie od direktívnosti, akceptovanie nadaného žiaka ako

 jednotlivca s vlastnými názormi, ktoré je potrebné korektne odkomunikovať.

• individuálny prístup

 Individuálny prístup je dôležitý najmä pre rozvíjanie individuálnych pozitívnych stránok nadaného

 jednotlivca. Uplatňuje sa nielen pri vytváraní individuálneho vzdelávacieho programu v rámci

 individuálnej integrácie, ale vzhľadom na heterogenitu populácie nadaných aj vytváraním možností,

 podnetov, aktivít v rámci každodenného vyučovania i v špeciálnej triede.

Pre vzdelávanie nadaných bolo vytvorených množstvo modelov a programov, ktoré sa zameriavajú najmä na:

1. rozvíjanie vyšších úrovní myslenia (analýza, syntéza, hodnotenie)
2. kritické myslenie a argumentáciu
3. tvorivé riešenie problémov
4. používanie intuície a zdravého riskovania (tzv. risk-taking)
5. skúmanie, bádanie, objavovanie
6. prezentáciu
7. samostatnosť
8. spoluprácu
9. sebapoznanie
10. sebahodnotenie

Čo je vo vzdelávaní nadaných efektívne:

1. nechať deti rozmýšľať, objavovať a diskutovať (miesto vysvetľovania učiva)
2. ukázať deťom vlastnú omylnosť, nemať pravdu za každú cenu
3. nechať učebný proces viesť ich otázkami a záujmami aj za cenu toho, že sa odbočí od témy
4. používať racionálne argumenty, zdôvodňovať svoje (učiteľove) požiadavky
5. vypočuť deti, učiť sa od nich
6. podporovať vnútornú motiváciu (ich vnútornú túžbu po poznávaní a činnosti
7. poznávať a vykonávať aktivity spolu s deťmi, s nadšením
8. pripravovať im dostatočne stimulujúce úlohy, zadávať úlohy ako problém na riešenie
9. diferencovať úlohy podľa záujmu a schopností žiakov (teda pripravovať rôzne
10. stupne, druhy a úrovne aktivít)
11. prejaviť záujem o ich vlastný (aj keď nie dokonalý) spôsob riešenia
12. ponúkať dostatok zaujímavých aktivít, ale neočakávať, že sa ich zúčastní rovnako
13. ochotne každé dieťa
14. hodnotenie výkonov viesť formou diskusie, pýtať sa na názor žiaka
15. pozitívne hodnotenie (zdôrazňovanie pozitívnej stránky žiackeho výkonu, nie chýb)
16. byť deťom partnerom, pomocníkom, riešiť, poznávať a bádať spolu s nimi

Čo je vo vzdelávaní nadaných nevhodné:

1. mentorsky pristupovať k chybám, všímať si viac chyby ako pozitívne stránky výkonu žiaka
2. nadmerne používať vonkajšiu motiváciu (známky, autoritatívne hodnotenie), nútiť deti robiť veci, ku ktorým majú odpor (radšej ich treba vhodne motivovať, niekedy je vhodné nechať ich tak, nemusia sa zapojiť do každej aktivity)
3. presadzovať a očakávať stanovené spôsoby a algoritmy riešenia
4. precvičovať mechanické zručnosti (napr. krasopis, jednoduché počtové úkony) až do dokonalosti, očakávať formálnu dokonalosť
5. očakávať od nich podriadenie sa autorite, bezvýhradnú poslušnosť k autorite
6. vytvoriť v kolektíve prostredie rivality častými individuálnymi súťažami v rámci školských činností
7. požadovať od detí formálne zápisy, postupy, odpovede
8. očakávať od detí dokonalosť, bezchybnosť
9. využívanie dieťaťa na neustále pomáhanie slabším spolužiakom
10. používať šikovné nadané dieťa ako príklad a "ťahúňa" celej triedy (nadané dieťa má byť pre učiteľa objektom rozvíjania a nie prostriedkom zvyšovania úrovne celej triedy)

9. Problémy

Hoci nadanie je verejnosťou prijímané skôr ako pozitívum (schopnosti, potenciál navyše), osobnosť nadaného nie vždy zapadne do predstáv a noriem spoločnosti.

Ako problémové sa môžu javiť tieto časté prejavy nadaných detí:

- hyperaktivita, neposednosť, časté vykrikovanie na vyučovaní, vrtenie sa, hranie sa s rôznymi            predmetmi (pričom dieťa môže byť plne koncentrované na učebný proces)
- perfekcionizmus, neochota prijať prehru, chybu, nedokonalosť, kritiku
- neakceptovanie vonkajšej autority, neochota poslúchnuť autoritatívne príkazy, výhrady a argumentácia voči autoritatívnym požiadavkám, niekedy prijímaná okolím ako drzosť alebo negativizmus
- problémy v sociálnych kontaktoch - niekedy prílišná introverzia, neochota spolupracovať, alebo naopak, snaha viesť ostatných, organizovať a riadiť ich                                                                                                                                                                                      Tieto prejavy môžu vo väčšej alebo menšej miere pretrvávať až do dospelosti, ale správnym výchovným prístupom a niekedy aj zrením sa môžu postupne eliminovať.

Nadanie je fenomén, ktorý má najmä v extrémnejších polohách dokonca spoločné črty s niektorými poruchami, alebo sa s týmito poruchami spája. Ide najčastejšie o tieto poruchy, alebo príznaky, pripomínajúce tieto poruchy:
- vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia)
- vývinové poruchy správania, najčastejšie ADHD (syndróm poruchy pozornosti a hyperaktivita)
- Aspergerov syndróm

9.1  Nadaní s postihnutím alebo narušením

Nadanie sa nevyskytuje len u inak "intaktnej" populácie, ale aj u jedincov postihnutých či narušených.

Výskyt postihnutých medzi nadanými sa odhaduje na 5 až 10% a opačne nadaných medzi postihnutými na 2 až 5%.

Termín nadaní hendikepovaní pokrýva skupinu senzoricky a telesne postihnutých, jednotlivcov s poruchami učenia alebo viacnásobne postihnutých, ktorí sú zároveň nadaní. Synonymom pojmu nadaní hendikepovaní sú pojmy postihnutí nadaní alebo hendikepovaní nadaní, k špecifickejším patria pojmy, bližšie vymedzujúce druh postihnutia, vyskytujúceho sa s nadaním: nadaní s ADHD, nadaní s autizmom, nadaní s Aspergerovým syndrómom, nadaní s poruchami učenia, telesne postihnutí nadaní, sluchovo postihnutí nadaní, zrakovo postihnutí nadaní a pod.

Prejavy nadania týchto jednotlivcov bývajú odlišné ako u ostatných nadaných. Nadanie u nich často krát

zostáva skryté alebo neidentifikované. Príčinami nedostatočnej identifikácie sú najmä:

- stereotypné predstavy o tom, že postihnutí patria do populácie subnormných,

- oneskorený vývin, najmä vo verbálnej oblasti, v dôsledku čoho intelektuálne schopnosti nezachytia

 bežne používané inteligenčné testy,

- nekompletnosť informácií o postihnutom dieťati, zameraných na postihnutie a nie na silné stránky

 a schopnosti,

- nedostatok možností prejaviť svoje nadanie v škole vzhľadom na vysokú prevahu verbalizovaných  

 úloh.

Navyše prítomná porucha a nadanie sa navzájom ovplyvňujú – nadanie môže prekrývať samotnú poruchu, redukovať prejavy poruchy a na druhej strane porucha môže eliminovať, znižovať prejavy nadania. Tak môžu nastať aj prípady, že u dieťaťa nie je identifikovaná ani porucha, ani nadanie, hoci v skutočnosti sú prítomné obe výnimočnosti.

Identifikácia nadaných s postihnutím alebo narušením býva komplikovaná, často krát s nemožnosťou

aplikovať štandardizované testy. Odporúča sa preto používať dostatok doplnkových metód - pozorovanie

jednotlivca, rozhovor, rozbor výsledkov činnosti, dotazníky, inventáre. Dôležité je pritom porovnať prejavy a výkony týchto detí s rovnako postihnutými, nie intaktnými jednotlivcami.

Medzi najčastejšie spojenia nadania s poruchou patrí nadanie a poruchy učenia, ADHD (porucha pozornosti a hyperaktivita, starší názov ľahká mozgová dysfunkcia) a Aspergerov syndróm.

9.2  Nadaní s poruchami učenia

Na prvý pohľad spojenie intelektového nadania a poruchy učenia vyzerá paradoxne. Samotná vývinová porucha učenia neznamená znížený intelekt, ale len zníženú schopnosť spracovávať určité informácie. Spolu s nadaním nie je výnimočný výskyt poruchy čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia), počítania (dyskalkúlia). Je však ťažké ich identifikovať, pretože sa navzájom prekrývajú - nadanie čiastočne prekrýva poruchu učenia (ktorá sa potom zdá menej intenzívna) a zároveň porucha učenia prekrýva nadanie (ktoré sa potom zdá menej výrazné). Napríklad nadaní dyslektici si dokážu z kontextu dobre domyslieť pre nich ťažko čitateľný text.

Ranný vývin nadaných detí s vývinovou poruchou učenia sa môže odlišovať od vývinu bežných nadaných, napr. absenciou získania zručnosti v čítaní alebo počítaní v predškolskom veku. U nadaných detí sa vývinová porucha učenia môže prejavovať tiež veľkými rozdielmi v rámci jedného vyučovacieho predmetu,  napr. žiak môže výborne riešiť zložité logické príklady alebo úlohy z geometrie, má však problémy pri úlohách, v ktorých musí uplatniť kalkulačné zručnosti. K takému efektu dokonca môže dôjsť aj v prípade, ak je to len veľmi diskrétna alebo hraničná porucha. Vzhľadom na výrazne akcelerované ostatné schopnosti sú prejavy dieťaťa v danej oblasti značné asynchrónne.

Niekedy sú nadaní, ktorí majú zároveň vývinovú poruchu učenia, podozrievaní z nepozornosti, neusilovnosti, nedbalosti. Dospelí ťažko chápu, že bystré, tvorivé dieťa nedokáže napísať diktát bez množstva pravopisných chýb alebo plynulo prečítať text v štvrtom ročníku.

Baumová, Owen a Dixon rozlišujú tri typy nadaných s poruchami učenia:

1. Identifikovaní nadaní, ktorí majú jemné prejavy porúch učenia.

   Ich nadanie je zjavné a identifikované, zatiaľ čo poruchy učenia sú skryté, nerozpoznané. Svojimi

   vysokými schopnosťami kompenzujú svoje ťažkosti. Neskôr, vo vyšších ročníkoch však dochádza

   k zvýrazneniu diskrepancie medzi očakávaným a aktuálnym výkonom.

2. Identifikovaní ako deti s poruchami učenia.

   Nie je rozpoznané ich nadanie, boli identifikovaní na základe poruchy a nie schopností. Prejavy

   poruchy znižujú intelektuálne výkony a tak ich nadanie zostáva skryté.

3. Neidentifikovaní nadaní s poruchami učenia.

   Ich problémy sú prekryté, maskované nadaním. Majú výkony v súlade s požiadavkami ročníka, ktorý

   navštevujú, takže vzniká dojem, že ich schopnosti sú veku primerané.

V edukácii nadaných žiakov s poruchami učenia je vhodné používať alternatívne zdroje informácií (obrázky, fotografie, grafy), informačné technológie a technické pomôcky (automatická kontrola pravopisu, kalkulačky), akceptovanie rôznych spôsobov vyjadrovania myšlienok (modely, nákresy, videoprojekcie), používanie mnemotechnických pomôcok, predĺženie čašu pri riešení úloh, súvisiacich s poruchou .

Rovnako je dôležitá akceptácia poruchy pri hodnotení, dostatok času pri riešení úloh, súvisiacich s ich poruchou a dôraz na silné stránky dieťaťa. V edukačnej starostlivosti je dôležité sústrediť sa nielen na reedukáciu poruchy, ale najmä na rozvíjanie a podporu nadania. Dieťa treba radšej rozvíjať v tom, v čom je nadané, ako na úkor rozvoja tvrdo precvičovať aktivity, s ktorými má problémy. Z dyskalkulika môže vyrásť vynikajúci matematický teoretik, informatik, architekt, ale zrejme z neho nebude dobrý účtovník - preto treba jeho vzdelávanie stavať na jeho schopnostiach.

9.3  Nadaní s ADHD

Nadané deti sú známe svojou hyperaktivitou, ktorá pripomína prejavy ADHD syndrómu. Syndróm ADHD sa prejavuje permanentne zníženou pozornosťou, impulzívnym správaním a hyperaktivitou. Deti s ADHD sú impulzívne, neobsedia, nevedia si organizovať veci ani čas, majú prelietavú pozornosť, v škole vykrikujú, nedokážu vyčkať na rad. Posledný prejav - neschopnosť dlhšej koncentrácie sa považuje za rozlišovacie diagnostické kritérium medzi prejavmi nadania a syndrómu ADHD - nadané deti sa dokážu dlhodobo sústrediť najmä v prípadoch, ak sa zaoberajú pre nich zaujímavou a podnetnou činnosťou.
Pri vzdelávaní týchto detí je dobré dohodnúť si s nimi pravidlá (ak potrebuješ pohyb, rob ho tak, aby si nevyrušil ostatných) a systém odmeny za ich dodržiavanie. Hyperaktívne nadané deti slúžia aj ako "indikátor" zaujímavosti vyučovania - príznaky sa eliminujú, ak sa dieťa zahĺbi do preňho zaujímavej činnosti.

Mnohé s prejavov ADHD sú zároveň prejavmi nadania, najmä u detí mladšieho školského veku, diferenciačná diagnostika je teda pomerne náročná. Tieto jemné rozdiely zhrnula v svojom porovnaní Milbergerová:

Vo vzdelávaní sa uplatňuje modifikácia obsahu, ponuka pestrých a silných podnetov, vytváranie podmienok pre pociťovanie úspechu. Existuje tu odlišný efekt bežne uplatňovaných intervencií – zatiaľ čo nadaní žiaci preferujú komplexné úlohy, skrátenie čašu a zjednodušovanie úloh u detí s ADHD

môže zvýšiť frustrovanosť nadaných ADHD žiakov, ktorí by skôr uprednostnili výraznejšiu učebnú stimuláciu. Tiež pokojné, nevyzývavé podnecovanie môže byt kontraproduktívne pre nadaných ADHD žiakov, ktorí majú tendenciu lepšie pracovať pri vysokej úrovni stimulácie.

9.4  Nadaní s Aspergerovým syndrómom

Aspergerov syndróm je pervazívna vývinová porucha, porucha v rámci autistického spektra, charakteristická najmä problémami v oblasti sociálnych zručnosti, komunikácie, istými vzorcami správania a intenzívnym záujmom o niektoré oblasti pri aspoň priemerných intelektových schopnostiach

Aspergeri na rozdiel od autistov nemajú oneskorený ranný rečový vývin a dokážu relatívne dobre komunikovať. Inteligencia pri Aspergerovom syndróme býva priemerná alebo nadpriemerná (vtedy dochádza k spojeniu poruchy a nadania).

Nadané deti s Aspergerovým syndrómom sa pri dobrom vedení mnohým veciam, ktoré sú pre nich prirodzene nepochopiteľné, dokážu naučiť a v živote celkom normálne fungovať a užitočne využiť svoje danosti v práci. Tento syndróm je niekedy pripisovaný niektorým výnimočným a známym osobnostiam (napr. Newton, Einstein, Bill Gates).

Vzdelávanie nadaných detí s Aspergerovým syndrómom je odlišné od vzdelávania bežných nadaných detí - vyžaduje si viac sekvencie, rutiny v poradí činnosti, zadávanie skôr konvergentných úloh (s jedným riešením - na rozdiel od úloh divergentných - tvorivých), časté používanie obrázkov, piktogramov, symbolov, grafov, tabuliek a nácvik sociálnych zručností.

Medzi typické znaky Aspergerovho syndrómu patrí:

• fascinácia niektorými oblasťami záujmu

 Aspergeri chcú o tejto oblasti vedieť čo najviac, čo najdetailnejšie, pamätajú si celý rad faktov

 (napr. cestovné poriadky, mená podľa kalendára, geografia),

• problémy v interakcii s rovesníkmi

 Hoci majú záujem nájsť si kamarátov, majú ťažkosti v komunikácii s nimi, nedokážu správne prečítať

 rôzne verbálne a neverbálne signály, ktoré sú súčasťou sociálnej interakcie, majú problémy dekódovať

 humor a vtipy. Často hovoria príliš dlho, detailne, nedbajú pritom na to, či ich druhý počúva, a či

 nechce niečo tiež povedať. Ostatným deťom sa zdajú byt čudní, nezriedka bývajú tercom výsmechu.

• zvláštnosti v reči a používaní jazyka a komunikácie

 Ich rečový vývin býva normálny, reč však býva odlišná od rovesníkov (detailizácia v reči, používanie

 skôr formálnych ako slangových výrazov). Aspergeri si nedokážu len tak poklebetiť, význam slov chápu

 doslovne, nedokážu svoje odpovede formulovať podľa spoločenských zvyklostí (napr. na otázku ako

 sa  máš? neodpovedia ako bežný človek - fajn, dobre, ale pustia sa do siahodlhého vysvetľovania

 svojho stavu).

• nižšia flexibilita

 Znížená flexibilita sa prejaví najmä pri zmenách v činnostiach, v školskom rozvrhu,

• obrazové a asociatívne myslenie.

Niektoré z týchto charakteristík sú typické aj pre nadané deti, preto diferenciálna diagnostika musí byt opatrná.  Gallagher a Gallagher uvádzajú tieto podobnosti a rozdiely:

Podobné prejavy správania:

Rozdielne prejavy správania:

V súvislosti so spojením nadania a poruchy autistického spektra sa vyskytuje aj pojem vysoko funkčný

autizmus. Na ponímanie pojmov Aspergerov syndróm a vysoko funkčný autizmus však v odbornej verejnosti neexistuje zhoda.

Nadané deti s Aspergerovým syndrómom majú predpoklady dobre sa zapojiť do spoločnosti, ich vhodná socializácia v detstve tieto šance ešte zvyšuje. K hlavným prístupom vo vzdelávaní patrí:

- tréning sociálnych zručnosti, aplikovaný najmä vizuálnymi obrázkovými metódami, rozprávanie

 a dialóg nie je dostatočne efektívny,

- v prípade problémového správania (záchvaty agresivity, kriku, provokácie) sú efektívnejšie konkrétne

 jasné príkazy posilnené vizuálnymi podnetmi (piktogramy, obrázky) namiesto dlhého zdôvodňovania,

- časté používanie vizualizácie (diagramy, grafy, obrázky) aj pri samotnom vyučovaní, dodržiavanie

 poradia a sekvencie, na rozdiel od nadaných žiakov sú efektívne skôr rutinné postupy vyučovania.

Súčasťou poradenstva by mala byt i špeciálno-pedagogická diagnostika, zameraná na zistenie silných stránok dieťaťa z hľadiska školského kurikula, jeho záujmov, učebného štýlu, motivácie s cieľom návrhu optimálneho programu pre výchovu a vzdelávanie nadaného jedinca. Ide o stanovenie optimálnej formy (akcelerácia, špecializované triedy, individuálny plán a pod.), navrhnutie oblasti mimoškolského rozvíjania dieťaťa (vhodné krúžky, základné umelecké školy), ale tiež odporúčania pedagógom, ako pristupovať k na danému žiakovi.

10. Rodičovstvo

Rodičovstvo je jedna z najnáročnejších a najzodpovednejších úloh. A výchova nadaných detí nie je jednoduchšia od výchovy bežného, "normálneho" dieťaťa - ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Nadané dieťa potrebuje:

1. množstvo podnetov
   Literatúru, najmä encyklopedická, internet, prístup k zaujímavým podujatiam (múzeá, výstavy, prehliadky) a hry podľa momentálneho záujmu a naviac diskutovanie o mnohých otázkach a problémoch, ktoré ho trápia.
2. partnerský prístup
   Vysvetľovanie pravidiel a požiadaviek, ich zdôvodňovanie, diskusia o možných príčinách nevhodného správania.
3. akceptáciu odlišnosti
   Brať dieťa také, aké je, chápať jeho myšlienkové pochody, jeho odlišné názory, aktivity a záujmy.

Najčastejšie rodičovské chyby:

1. autoritatívnosť
   Rozkazovanie bez zdôvodňovania, presadzovanie vlastných požiadaviek z hľadiska sily.
2. zakazovanie/obmedzovanie činnosti, záujmov
   Zakazovať dieťaťu čítať, písať (bude sa nudiť v škole), obmedzovať jeho niekedy až zdanlivo obsedantné zanietenie pre niektorú oblasť (už to celému okoliu lezie na nervy).
3. rodičovský perfekcionizmus
   Snažiť sa, aby dieťa bolo vo všetkom perfektné (veď schopnosti na to má), nepripúšťať chyby a zlyhania.
4. učenie v predstihu
   V snahe uspokojiť zvedavosť dieťaťa učiť ho dopredu učivo, týka sa to najmä matematiky a gramatiky - vo vyučovaní sú nadané deti motivované k tomu, aby zákonitosti a pravidlá objavovali, vyvodzovali sami (ak ho naučíte algoritmus písomného násobenia, o túto radosť z objavovania ho pripravíte), venujte sa radšej dieťaťu tak, že s ním objavujete veci, ktoré sa v škole nemá možnosť dozvedieť.

Čo by mal rodič očakávať od učiteľa svojho nadaného dieťaťa:

1. že bude chápať odlišnosť dieťaťa (jeho prejavy nadania) ako potenciál, ktorý treba rozvíjať
2. že mu bude ponúkať zaujímavé a podnetné aktivity (keď miesto dvadsiatich mechanických príkladov zbadáte v zošite zložitejšiu slovnú úlohu, hlavolam alebo rébus)
3. že bude akceptovať iný postup riešenia, najmä v prípade, ak dieťa dospeje k správnemu riešeniu
4. že jeho ináč tvorivá a zaujímavá slohová práca nebude plná opráv kvôli pravopisu alebo krasopisu
5. že v zošite zbadáte rôzne formy sebahodnotenia dieťaťa (sebahodnotenie je dôležitým prostriedkom k správnemu sebaobrazu dieťaťa a redukcii perfekcionizmu)
6. že vaše dieťa aspoň občas bude doma s chuťou riešiť nejaký zaujímavý problém, predostrený v škole
7. že sa (učiteľ) s vami poradí, ak sa vyskytne nejaký problém, opýta sa vás na názor, bude chcieť s vami pátrať po príčinách a bude sa snažiť zapojiť vás do riešenia problému
8. že ocení silné stránky vášho dieťaťa a bude akceptovať tie slabšie (nebude ho umárať bifľovaním násobilky, ktorú má problém sa mechanicky naučiť ak samostatne rieši zložité logické úlohy)
9. že bude okrem bežných učebníc používať množstvo doplnkového materiálu, pracovných listov, kníh, časopisov
10. že na nástenkách neobjavíte rebríčky výkonov detí (s najlepším počtárom, najšikovnejším čitárom a pod.)
11. že vaše dieťa bude riešiť úlohy viac preto, lebo je to zaujímavé ako preto, aby dostalo dobrú známku (alebo inú odmenu)

11. Poradenstvo pre nadaných

Poradenské zariadenia do oblasti starostlivosti o nadaných jedincov vstupujú v niekoľkých fázach:

1. identifikácia - ide najmä o stanovenie intelektových schopností a ich štruktúry, prípadne vyšetrenie tvorivosti a sociability dieťaťa,

2. diagnostika - bližšie poznanie osobnosti dieťaťa, jeho silných a slabých stránok ako východisko pre tvorbu individuálneho vzdelávacieho programu alebo pre poskytnutie ďalšieho vhodného vzdelávania,

3. tvorba individuálneho vzdelávacieho programu - vytvára sa za úzkej spolupráce s triednym učiteľom,

4. kariérne poradenstvo - pomoc pri výbere vhodnej školy - strednej alebo vysokej, alebo najvhodnejšieho kariérneho zamerania,

5. poradenstvo pri individuálnej integrácii - zahŕňa pomoc učiteľom nadaného žiaka pri vyberaní najvhodnejších metód, prístupov, aktivít pre nadaného jednotlivca,

6. individuálne poradenstvo - poradenstvo pri výskyte problémov, s ktorým sa na poradenské zariadenie obrátia rodičia nadaného, pedagógovia alebo samotný nadaný.

V rodičovskom prístupe je potrebné oboznámiť rodičov s vhodným prístupom, ale i možnými problémami

a ako im predchádzať, príp. ich korigovať:

1. v predškolskom veku "nezakazovať" čítať, počítať ak má o to dieťa záujem (ale ani dieťa nenútiť),

2. poskytovať dieťaťu pestré podnety (múzeá, cestovanie, knižnice),

3. pristupovať k dieťaťu pozitívne, nedirektívne, zdôvodňovať svoje požiadavky, konzultovať s dieťaťom,

4. rešpektoval záujmy dieťaťa, vybaviť sa dostatočnou trpezlivosťou pri zanietení dieťaťa na jednu oblasť, (keď sa celý jeho svet točí napr. okolo dinosaurov a vnáša ich do každej činnosti),

5. trpezlivo dieťaťu odpovedať na jeho nekonečné otázky, pomáhať mu hľadať odpovede v literatúre

     i iných informačných zdrojoch,

1. pomôcť dieťaťu pri včleňovaní sa do kolektívu (vodenie dieťaťa na ihrisko, medzi deti, na krúžky),

2. uvedomiť si možné negatívne prejavy (tvrdohlavosť, neposlušnosť, negativizmus, tiky, podceňovanie sa, neochota prehrávať),

3. poskytovať dieťaťu dostatok voľnosti pri rozhodovaní, akceptovať jeho nezvyčajné riešenia, výtvory

     nedirektívne usmerňovať jeho komunikáciu s dospelými.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A ZDROJOV

Dočkal, V.: Psychológia nadania. Bratislava, SPN, 1987. ISBN 80-80577-10-2

Jurášková, J.: Základy pedagogiky intelektovo nadaných. In: Základy špeciálnej pedagogiky pre prácu so študentmi stredných a vysokých škôl.

Bratislava: Univerzita Komenského vo vydavateľstve MABAG, 2007. ISBN 978-80-89113-30-9

Jurášková, J.: Základy pedagogiky nadaných. Pezinok: Formát, 2003. ISBN 80-89005-11-X

Laznibatová, J.: Nadané dieťa. Bratislava. Iris, 2003. ISBN 80-89018-53-X

Mesárošová, M.: Nadané deti. Prešov: ManaCon, 1998. ISBN 80-85668-64-5

Renzulli, J.S.: The enrichment triad model: A guide for developing defensible program for the gifted and talented. Mansfield Center: Creative Learning Press, 1977. ISBN 0-936386-01-0

Vašek, Š.: Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapienta, 2006. ISBN 80-89223-02-6

Internet

http://www.nadanie.sk/index.php?ID=3

http://www.rodina.cz/clanek2816.htm

http://www.intuitor.com/index.shtml

http://kdf.mff.cuni.cz/vyuka/pedagogika/semin_prace/zs2006/slovensko.doc

http://kpppbb.svsbb.sk/material/zbornik/zborni11.htm

http://www.rodina.cz/clanek2428.htm

http://www.rodina.cz/clanek2606.htm

http://ucitelske-listy.ceskaskola.cz/Ucitelskelisty/AR.asp?ARI=100675&CAI=2149

http://www.rvp.cz/clanek/460/19