Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Katolícka univerzita / Filozofická fakulta / Antická filozofia

04.02.2008 antická filozofia (04.02.2008_anticka_fil..doc)

Antická filozofia

Na rímskom práve a anticko-gréckej filozofii stojí základ európskeho myslenia.

DEJINY

Anticko-grécka filozofia

Prečo by sme mali študovať dejiny filozofie?

Filozofia je zvláštna disciplína uvažovania, kde všetko čo je povedané je podstatné - relevantne.

V minulosti boli položene otázky, ktoré sú ešte do dnes otvorene a filozoficky dôležité.

(napr.: aký je rozdiel medzi jednotlivým a celkom? Čo je pohyb a čo je zmena? Čo je realita? = zovšeobecňovanie, rozumová a zmyslová konkrétnosť)

Dejiny môžeme chápať ako objavovanie najhlbších otázok, ich formuláciu, ich náväznosť/súvislosť s inými otázkami a ich ne uzavretosť.

Jednotlivé názory a myšlienkové prúdy špecifikovali rôzne postoje voči týmto otázkam, ktoré je stále možné vziať do úvahy.

V súčasnej dobe moderné vedy mnohé antické názory už poznali ale stále zostávajú otvorene otázky smerujúce k hľadaniu k posledných príčin a podstate vecí.

Postoj moderných vied, najmä prírodne vedy, by sme mohli vyjadriť ako otázku ako svet funguje.

Klasická filozofia smerovala k odpovedi na otázku prečo a tým prekonáva aj horizont, ktorý si kladie moderná veda.

Ešte viac relevantnosť antického myslenia sa ukazuje v odboroch ako je etika alebo politické vedy.

Každá doba objavila otázky, ktoré nadväzovali na predchádzajúce.

HISTÓRIA

Začiatok filozofického myslenia v antickom Grécku.

Historický prechod od pred filozofie k filozofii.

MÝTHOS – LOGOS prechod od mýtu - pred filozofického vysvetlenia skutočnosti k logu – rozumu, logos znamená aj usporiadanosť, príčinnosť, myslenie

MYTHOS pred filozofické obdobie

Čo je najlepší základ, ktorí človek prežíva a ktorí ho obklopuje? Čo je skutočnosť?

Začínajú uvažovať, chaos, ktorí vnímame okolo seba musí mať nejaký skrytý poriadok, ktorý leží v základe. Lebo základ je, že sme vystavený napospas silám, ktoré neovládame a tieto sily sú chaotické.

Týka sa to aj sveta osobného/emočného/telesného bytia.

Tento svet je zdanlivý, preto musí mať skrytý význam.

Napriek nekontrolovateľnej skutočnosti nášho bytia je presvedčenie, že do istej miery som pánom seba, zdá sa byť prirodzeným, že človek si túto skutočnosť premietne aj do externej sféry tz. že aj svet ako celok má v pozadí tak osobné príčiny ako som ja sám, len omnoho mocnejšie a nesmrteľné.

Človek si personifikuje prírodne sily aby si vysvetlil zdanlivo chaoticky svet vecí mimo jeho kontroly.

Na jednej strane vlastním sám seba na druhej strane nie.

Personifikácia je vedená na základe ospravedlnenia.

Zvaliť to na externý dôvod (Zeus, Afrodita – láska), cíti potrebu ospravedlňovať, zdôvodniť svoje skutky.

Mytologický výklad sveta prináša veľa výhod pre psychiku človeka:

1. človek má pocit, že riadiace sily vesmíru sú dôverne prepojené  s ľudskými záležitosťami (vzťah k os. sile – má tendenciu zverovať sa bohovi)
2. zároveň umožňuje vysvetľovať aj nepredvídateľné veci ( čo si neviem vysvetliť, za to môžu bohovia)
3. základnou skúsenosťou s osobným bytím je aj genéza = zrod ľudského bytia, svoj pôvod a vysvetľovanie sveta cez osobné božské bytie nám umožňuje vysvetľovať svet a realitu cez moment počatia a zrodu.

Veľké mytologické systémy antických civilizácii sú aj teogóniami tz., že hovoria o zrode a skutočnosti ako takej. Toto vedenie sveta vedie človek k uvažovaniu sveta ako celku a zároveň k hľadaniu jeho pôvodu  = k arche (princíp alebo počiatok).

Prvý  filozofi mali veľkú odvahu vzdať sa takéhoto uspokojivého vysvetlenia reality.

V klasickom chápaní filozofie vo vlastnom slova zmysle, začala vtedy, keď sa človek vzdal mytologického vysvetlenia skutočnosti v zmysle os. síl, ktoré stoja za svetom.

Vzniká nový pohľad na skutočnosť charakt. troma črtami, ktoré sú až do dnes východiskom vysvetlenia sveta:

1. že viditeľný svet v sebe skrýva rozumný a rozumu dostupný poriadok
2. že príčiny prirodzeného sveta sú objavitelné  v rámci jeho hraníc
3. že autonómny ľudský rozum je jediným a dostatočným nástrojom hľadania

TZ. že svet má skrytý poriadok, ktorý je vysvetliteľný v sám v sebe a ľudský rozum má možnosť ho odhaľovať.

Geograficky filozofia začína nie na území modernom politicky definovanom grécku  ale na Geónskom pobreží v meste Miléthos. Mesto, ktoré stojí na rozhraní civilizácii. Mesto, ktoré žije z obchodu a tým má v sebe 2 základné predpoklady intelektuálneho vývoja:

1. materiálne zabezpečenie

2. cudzie myšlienkové vplyvy stimulujúce nové postupy v myslení

Tieto fakty vytvárajú humanistickú a materialistickú kultúru myslenia.

V porovnaní s orientálnymi teográciami bolo viac formované náboženskými dogmami, kdežto v mestách založených na obchodnom duchu sa môže viac rozvíjať racionálna diskusia. To neznamená, že orientálne kultúry neboli pre rozvoj ľudského poznania dôležité.

Naopak, sami Gréci sa s úctou dívali na starobylosť orientálnych starovekých civilizácii (Egypt, Mezopotámia) a uznávali príspevok ich vedy do gréckeho myslenia a to najmä prínos babylonskej aritmetiky a egyptskej geometrie.

Mezopotámske civilizácie mali hviezdne božstvá, pohyb hviezd vyjadroval vôľu bohov, a preto jeho pozorovanie, matematické zaznamenávanie a predpokladanie mali prvotný a veľký význam.

V Egypte každoročné záplavy a stavby veľkých stavieb vypestovali za stáročia mnoho dôležitých.......

Gréci veľa z týchto poznatkov prijali, avšak medzi vedou v orientálnych civilizáciách a vedou Grékov nastal podstatný rozdiel. Vedecké poznatky orient. civil. boli prakticky orientovane, boli to poznatky získané  na základe riešení konkrétnych problémov.

Takýto postoj nenútil ľudí k širšiemu zovšeobecňovaniu týchto poznatkov.

Napr.: egyptská myseľ sa uspokojila s konkrétnym využitím vlastností trojuholníka na poli, stavbe, avšak myseľ Gréka vyzdvihne trojuholník z konkrétnosti jeho použitia a nepýta sa na len na jeho použitie a dá si otázku prečo je trojuholník trojuholníkom. Nepýta sa na čo môžem vec použiť, pýta sa na podstatu veci , nezaujíma ho vec  vzhľadom k niečomu, ale  pre ňu samu. Gréci objavili formu veci a dodnes napr.: potrebujem formálnu stránku. Ich úlohou je hľadať dokonalú formu.