Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Etika vo verejnom sektore

Prednáška č. 3 (3._prednaska-nova.doc)

Etika vo verejnom sektore

prednáška č. 3                12.3.2008

Základné etické koncepcie

1.) Antické etické koncepcie

Eudaimonizmus- Aristoteles

-cnosť= nie fyzická ale psychická danosť

-blaženosť ako najvyššia cnosť

-koncepcia stredu medzi krajnosťami

        -lakomosť- štedrosť- márnotratnosť

Hedonizmus- Epikuros

-slasť ako najvyššia cnosť

-filozofia pôžitkárstva a zmyslovosti

-krotenie slasti rozumom

-vyhýbanie sa bolesti a strachu

-strach zo smrti rieši zaujímavo:

                        „keď som tu ja, nie je tu smrť, keď je tu smrť, nie som tu ja“

Stoicizmus- Zenón, Seneca

-žiť v zhode s prírodou= žiť rozumne

-apatia= duševný kľud , vyrovnanosť

-ataraxia= ľahostajnosť, voči svetu

-samovražda- totálna nezávislosť

Skepticizmus- Pyrrhón

-pochybovači, relativisti

-odmietajú možnosť poznateľnosti sveta

-hlásajú „zdržiavanie sa úsudku“

-ideál- nezaťaženosť mysle

-duševný kľud

sumarizácia:        -krásne prežívanie pozemského života

                -zmyslovosť, blaženosť, prirodzenosť

                -veci sú od prírody dobré

                -gr. agation= dobro

                -pudovosť krotená rozumom

                -náuka zručnosti, šikovnosti a rozumnosti

najvyššie cnosti:        pravda (gr. sophia= múdrosť)

                        dobro (gr. agathon= dobro)

                        krása (gr. aistheticos= krása)

základná etická otázka:        ako žiť čo najlepšie, najpríjemnejšie a najšťastnejšie

2.) Stredoveké etické koncepcie

-trpezlivo znášať krutý údel a osud

-umenie vedieť odolať pokušeniu pôžitku

-pozemské šťastie ako nebezpečné a škodlivé

-najvyššie cnosti:        čistota- premáhanie pohlavného pudu

                        viera v posmrtný život

                        pohŕdanie pozemským životom

                        kľud a poslušnosť

                        asketizmus

                        nič neočakávať na tomto svete

-sumarizácia:                -pasivistická etika

                        -ide o náuku o povinnostiach

                        -etika pokory a oddanosti

                        -etika súcitu

                        -etika všeobecnej lásky k blížnemu

                        -etika odriekania a vykúpenia

                        -etika ovládaná vierou

                        -eschatologická etika (=učenie o poslednom súde)

-základná otázka:        ako sa čo najviac zavďačiť Bohu a tak si zaslúžiť vykúpenie

3.) Novoveká etika

-odmieta náboženský výklad etiky

-ide o rozumový výklad etiky

-neodvoláva sa na božiu vôľu

-dôraz na človeka

-tvorivosť

-iniciatíva

-sloboda (myslenia a konania)

-prirodzenosť

-rozumnosť

-prúdy:        empirická etika (Hobbes)

                        -prirodzená etika

                        -mravné hodnoty= výsledok spoloč. zmluvy

                        -mravnosť nezáleží od človeka

                        -zásady mravnosti vymedzuje štát

metafyzická etika (Spinoza)

        -pôvod morálky vidí v človeku

        -relativizácia hodnôt

        -najvyššia hodnota Boh

        -najvyššie dobro je poznanie jednoty ducha a prírody

Etické systémy 17.-21. storočia

charakteristický znak

presun pozornosti od morálnej regulácie ľud. vzťahov

(empirizmus, deontológia, utilitarizmus)

k záujmu o morálnu reguláciu medziľud. bytia

(fyziocentrizmus, biocentrizmus, environmentálna etika)

4.) Etika cnosti

-cnosť vo význame schopnosť/súcosť konať na základe urč. hodnôt

-cnosť= stred medzi dvomi krajnosťami (extrémami)

-gr. mesotes- prostredný

Klasifikácia cností podľa Aristotela:

                        -cnosť založená na rozume

                        -cnosť založená na vôli= etická cnosť

zbabelosť- statočnosť- nerozvážnosť

lakomosť- štedrosť- márnotratnosť

bojazlivosť- umiernenosť- výbojnosť

pasivita- asertivita- agresivita

5.) Etika povinnosti

-deontológia- náuka o povinnosti

-I. Kant- rozpracoval deontologickú etiku ako samostatnú koncepciu

-povinnosť vyplýva z rozumnosti človeka

-najvyšší vnútorný zákon- správať sa rozumne= kategorický imperatív

-kat. imperatív ako mravný postoj bezpodmienečného plnenia povinnosti

-konať z povinnosti znamená konať dobrovoľne podľa kateg. imperatívu

Kantov kateg. imperatív

        1. pravidlo:

„Konaj tak, aby maxima tvojho správania mohla byť použitá ako všeobecný zákon“

        2. pravidlo:

„Konaj tak, aby si seba i druhého používal vždy ako účel a nikdy nie ako prostriedok.“

6.) Etika úžitku

-historicky má 2 fázy:

-hedonizmus (Epikuros)-v staroveku považoval individ. šťastie a vyhýbanie sa strasti za úžitok

-utilitarizmus 18.-19. st. (Mill)- za najvyššie kritérium konania označuje práve užitočnosť

Kategorický imperatív utilitarizmu je:

        „maximum šťastia pre maximum ľudí“

-človek sa má usilovať o svoje max. šťastie a tým zväčšovať hladinu všeľudského šťastia“

-základné heslo utilitarizmu potom znie:     „egoizmus je cesta k altruizmu“

7.) Etika zodpovednosti

-zodpovednosť ako schopnosť niesť následky za nejaký čin

-etický obsah zodpovednosti súvisí s otázkami:        Kto je zodpovedný?

                                                        Komu je zodpovedný?

                                                        Za čo sme zodpovední?

                                                        Aké je kritérium zodpovednosti?

-etika zodpovednosti a úmyslu (Weber) naráža na problém neželaných, nepredpokladaných vedľajších účinkov ľudského konania