zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Právo životného prostredia

 

poznámky k prednáške ?. 3 (zp_2.doc)

Právna úprava životného prostredia.

 

Predmet úpravy práva životného prostredia je to správanie sa človeka vo vzťahu k životnému prostrediu a je to regulácia jeho vplyvov na životné prostredie.

 

Cieľ právnej úpravy práva životného prostredia je:

A) Dosiahnuť priaznivý stav životného prostredia ktorý by umožnil existenciu a zdravy rozvoj nielen súčasných generácii ale aj tých budúcich

B) Dosiahnuť optimálny vzťah medzi priaznivým stavom a ekonomickým procesom!

 

Základné právne pojmy PŽP

 

1) starostlivosť o životné prostredie

 

        Právom regulované správanie PO a FO v rámci ochrany tvorby ŽP a ochrany         

        prírodných zdrojov

Ochrana ŽP z právno teoretického hľadiska predstavuje ľudskú aktivitu ktorá smeruje k udržaniu želeteľnej aktivity životného prostredia 17/1992 Zb.

Zákonná def.: či ochrana ŽP zahŕˇa činnosti ktorým sa predchádza znečistovaniu a lebo poškodzovaniu ŽP, alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje!

Tu vidno prevenčný aspekt ochrany životného prostredia

Znečistovanie je vnášanie takých fyz, chem alebo biologických činoteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie!

Poškodzovanie: zhoršovanie jeho stavu (ŽP) a to buď znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitými poredpismi.

K poškodzovaniu môže dôjsť tak znečisťovaním ako aj inou ľudskou činnosťou! Je to napríklad výrub nad zákonom stanovenú hranicu. Znečisťovanie je neželatelným javom ale právna úprava hop nekvalifikuje ako protiprávne konanie. Narozdiel od poškodzovania ŽP ktoré už je protiprávne!

Za súčasného stavu vedy a techniky nieje možné neznečisťovať ŽP a teda to nemožno aani zakázať!

Tvorba ŽP jedná sa o zveľaďovanie alebo zlepšovanie ŽP tento terminus technikus nieje legálne definovaný! Ide tu o činnosť človeka s pozitívnymi vplyvmi na ŽP. (šlachtenie nových druhov živočíchov a rastlín)

Rozdiel medzi ochranou a tvorbou je že ochrana smeruje k udržaniu statusu quo kým tvorba smeruje ku kvalitatívnej zmene čiže ku vylepšeniu ŽP

Ochrana ŽP porevažujú tam kogentné právne normy (príkazy a zákazy)

Normy sú prevažne perfektné.

Využívanie prírodných zdrojov mnohé zložky ŽP sú právnymi predpismi vyhlásené za prírodné zdroje respektíve za prírodné bohatstvo krajiny, (lesy, genofond, zvery)

Prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody ktoré človek využíva alebo mlže využivať na sipokojovanie svojich potrieb! Ďalej sú členené na obnoviteľné alebo neobnoviteľné. Zákonodarca nezakazuje využívanie prírodných zdrojov cieľom je ale dosiahnuť účelné hospodarne a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov

 

 

 

 

 

2) životné prostredie

 

        Ide o metajuristický pojem nemá pôvod v práve ale v iných vedných odboroch!

Právno teoretické vymedzenie PŽP: ŽP človeka takže normy upravujú pravidlá správania sa ľudí! Toto je antropocentrické chápanie životného prostredia! UNESCO v Helsinkách životné prostredie je tá časť sveta s ktorou je človek v interakcii, používa ju ovplyvňuje ju a ktorú si prispôsobuje!

Zákonné legálne vymedzenie pojmu ŽP: 17/1992 do prijatia tochto zákona nebol v nášom právnom systéme definovaný pojem právo životného prostredia, zákon definuje že životné prostredie je všetko čo vytvára priordzené podmienky existencie organiznmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja! Táto definícia nema antropocentristický prístup! Pretože tento zákon pripravovali skôr odborníci z oblasti ŽP!

 

3) zložky životného prostredia

 

        ŽP je komplex ktorý pozostáva z mnohých zložiek, tieto zložky vypočítava 17/1992         demonštratívne:

Ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

        Za zložky sa nepovažujú:

Ekosystémy (tie sú funkčnou sústavou zložiek ŽP)

 

Zákon tieto zložky niako nečlení. Princípy právnej úpravy práva životného prostredia

 

  1. Princípy MPŽP a KPŽP
  2. Princípy práva ŽP SR

 

Princípy sú základné idey alebo myšlienky z ktorých právo alebo jeho ucelená časť vychádza a oni určujú ako má byť porávna úprava koncipovaná, interpretovaná a aplikovaná!

Zákonodarca prichádza z výpočtom princípov práva ŽP v zákone 17/1992 a ten terminus technikus princíp tento používa len v prípade trvale udržateľného rozvoja, vo všetkých ostatných prípadoch hovorí o zásadách!

 

Slovenská právna úprava definuje velkú väčšinu MPŽP A KPŽP!

 

Princíp trvale udržateľného rozvoja: Taký rozvoj ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystému!

 

Hore sa vždy vzchádza zo stavu ŽP a predpokladáme že ŽP je schopné absorbovať tieto negatívne vplyv

Dole nás stav ŽP nezaujíma ale sú stanovené hodnoty ktoré prekročené byť nesmú!

 

Princíp únosného zaťaženia územia: Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia! Prejavy tohto princípu majú v práve často podobu určitých obmedzení vzťahujúcich sa na určité územie napr. stavebná úzávera, chránené územie, uzavreté pásmo!

 

Pincíp prípustnej miery znečisťovania: prípustnú mieruznečistovania ŽP určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismy tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia! Prejav určenie emisných limitov!

 

Princíp prevencie: Ľahšie je nepriaznivým následkom predchádzať ako ich odstraňovať, inštitút posudzovania vplyvu na životné prostredie, inštitút územného plánovania!

Rozdiel voči ďalšiemu princípu je že tu vieme že sa ŽP ohrozuje pri PPO uvažujeme že to škodlivé byť môže

 

Princíp predbežnej opatrnosti: Ak možno zo zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takémuto poškodeniu skutočne dôjde dôvodom pre odklad opatrení ktporé majú poškodeniu zabrániť! Ak nieje isté či sa negatívne dôsledky činnosti dostavia alebo nie musíme predpokladať že môžu nastať, to znamená že prezumujeme poškodenie životného postredia!

 

Princíp integrácie: Napríklad proces jednotného integrovaného konania a povoľovania zákonodarcom určených aktivít zaťažujúcich životné prostredie ktorým sa nahradil celý rad doposiaľ samostatných postupov podľa osobitných predpisov upravujúcich jednotlivé zložky životného prostredia! 245/2003

 

Princíp znečisťovateľ platí: za znečistenie ŽP prípadne jeho zložiek a za hosp. využivanie ŽP platia FO a PO dane poplatky odvody a dalšie iné platby!

 

Princíp nápravy pri zdroji

Princíp vynútiteľniosti práva

Princíp najvyššej ochrany

Všeobecná povinnosť chrániť ŽP

Princíp účasti verejnosti na ochrane životného prostredia

 

Systém právnej úpravy

 

Právo životného prostredia je nekodifikovaná oblasť ktorú tvorí veľký počet právnych noriem rôznej právnej sily! Je možno členiť podľa rôznych kritérií. Dôležité je pravo chráneného objektu! Z tohto hľadiska je systém tvorený právnou úpravou:

 

  1. starostlivosť o ŽP ako celok – všeobecná pravna úprava

objektom je životné prostredie ako celok 17/1992

 

  1. prierezová právna úprava – horizontálna právna úprava

upravuje špecifické činnosti, ktoré majú vplyv na stav viacerých zlo%žiek životného prostredia respektíve ekosystémov zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostrdie

  1. právna úprava starostlivosti o konkrétne zložky ŽP – odvetvová právna úprava

Objektom sú konkrétne zložky ŽP, ovzdušie, voda, pôda......

  1. právna úprava starostlivosti o funkčné druhy životného prostredia

Pod fuknčné druhy patrí: obytné prostredie, rekreačné prostredie, pracovné prostredie

Nájdeme ich upravené v predpisoch o ochrane verejného zdravia 355/2007 o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia! Tento zakotvuje osobitné požiadavky na zložky životného prostredia. Voda určená na ľudskú spotrebu, na kúpanie pitná voda.

Požiadavky na zariadenia, kúpaliská, spoločné stravovacie zariadenia. Požiadavky na ochranu zdravia pri práci.

Zákon považuje prostredie za determinant zdravia!