Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Manažment podniku

Tynqa (manazment_podniku_-_prednasky.doc)

Manažment podniku

1. 10. 2007

Školy manažmentu a vybrané metódy

Pojem manažment

Definícia : manažment je možné charakterizovať ako sústavu princípov, metód a techník, ktoré používajú riadiaci pracovníci – manažéri pri svojej práci.

Význam:

1. praktická činnosť t.j. uplatňovanie funkcií riadenia
2. vedná disciplína t.j. sústava poznatkov, metód a techník k dosiahnutiu cieľa
3. osobitná skupina ľudí t.j. riadiaci pracovníci

Hlavné prístupy – školy, koncepcie

1. tradičná (klasická) teória manažmentu
2. behavioristická, resp. teória medziľudských vzťahov
3. pragmatický manažment
4. moderná teória manažmentu

Tradičná (klasická) teória manažmentu – podstata

1. vedecké riadenie
2. procesný prístup
3. byrokratický prístup

1. VEDECKÉ RIADENIE

TAYLOR – racionálne vykonávanie výrobných a obslužných procesov

1. Pracovné štúdie, Normovanie spotreby práce
2. V centre pozornosti je človek, výrobok a stroj

FORD – 3 druhy inovácií, hromadnosť, technická normalizácia a pasová výroba

BAŤA – autonómne hospodárske strediská, neustále racionalizovanie, zlepšovanie

2. PROCESNÝ PRÍSTUP

3. Základom je administratívne riadenie

FAYOL – činnosti : technická, obchodná, finančná, ochranná, účtovná, riadiaca

   - riadenie podniku ako celku

Obsah riadenia : 5 činností – predvídanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, (+ regulovanie), kontrola

3. BYROKRATICKÝ PRÍSTUP

WEBER – základné charakteristiky, resp. princípy „ideálneho typu“ organizácie – byrokratickej organizácie.

4. celková činnosť sa má rozčleniť na najjednoduchšie operácie – podľa toho úlohy a povinnosti.
5. organizácia sa buduje na princípe hierarchie – podriadenosti, právomoci, zodpovednosti
6. činnosť je usmerňovaná vnútornými pravidlami
7. vedúci riadi neosobne, nestranne
8. súlad kvalifikácie a požiadaviek na pracovné miesto
9. efektívnosť sa dosahuje presnosťou, stálosťou, disciplínou a spoľahlivosťou

Tradičná (klasická) teória manažmentu – rozvojové trendy

Vedecká organizácia práce – REFA - patrí k najvýznamnejším európskym organizáciám pracujúcich v oblasti organizácie práce. Dlhodobo rozvíja metodiky pre analýzu a meranie práce, stanovenie podnikových výkonových štandardov a optimalizáciu podnikových procesov.

Metódy vopred určených časov – metódy nepriameho merania spotreby času na základe vopred určených časov základných pohybov napr. MTM

Metódy štúdia práce – časové štúdie – snímka pracovného dňa, snímka operácie,

                                                                momentové pozorovanie

Normy obsluhy

Behavioristická, resp. teória medziľudských vzťahov – podstata

10. zdôrazňuje psychologicko-sociálnu stránku - ĽPS
11. MAYO, MASLOW

Názory týkajúce sa ľudského správania v organizáciách :

12. organizácia je technický, ekonomický a sociálny systém
13. stimulácia pracovníkov nielen ekonomickými faktami, ale aj uspokojovaním sociálno-psychologických potrieb, ktoré ovplyvňujú ich správanie
14. produktivita práce je priamo úmerná spokojnosti robotníkov – zvyšovanie efektívnosti práce
15. dominantné miesto – neformálne pracovné skupiny
16. demokratický štýl vedenia ľudí
17. vedúci – odborne a sociálne schopní / schopnosť dohodnúť sa /
18. efektívne komunikačné kanály – výmena informácií na rozličných úrovniach hierarchie

MASLOW – pyramída / hierarchia / hodnôt

1. potreba sebarealizácie
2. uspokojenie z práce                                        
3. sociálne potreby
4. istota a bezpečnosť
5. fyziologické potreby

McGregor – teória X, Y

Behavioristická, resp. teória medziľudských vzťahov – rozvojové smery

OUCHI – teória X, Y, Z – obohatenie a rozšírenie McGregorovej teórie X, Y

19. využíva kladné stránky vlastnosti ľudí
20. všetci sa zaujímajú
21. správne motívy
22. neustály vývoj nových motivačných systémov
23. podporujú úctu medzi ľuďmi a spolupatričnosť s podnikom

pragmatický manažment – podstata

24. je založený na analýze, zdokonaľovaní a zaevidovaní kladných i záporných skúseností manažérskej praxe
25. jedná sa o zaujímavé a aplikovateľné poznatky, nejedná sa však o ucelenú teóriu manažmentu
26. každá z koncepcie je zaujímavá, ak sú aplikovateľné vo vzájomnej súčinnosti SYNERGII

Pragmatický manažment – odporúčania

THOMAS PETERS a ROBERT H. WATERMAN

Odporúčania :

1. sklon k akcii
2. blízko k zákazníkovi
3. autonómnosť v podniku – nezávislosť, súťaživosť
4. produktivita prostredníctvom ľudí
5. ruka na pulze podniku
6. držať sa svojho kopyta
7. jednoduchá štruktúra a štíhly štáb
8. v centralizácií a decentralizácií to čo je rozumné

MODERNÁ TEÓRIA MANAŽMENTU

Systémová teória -

Metódy operačnej analýzy -

Lineárne programovanie

CPM – metóda kritickej cesty

PERT – metóda kritickej cesty s pravdepodobnostnými údajmi

Teória front

Dopravné problémy

Metódy : Delfská, Monte Carlo

Teória zásob

Exaktné  metódy v riadení ( predstihy, dávky ... )

Štatistické metódy –

Štatistické prebierky

SPC – štatistická regulácia procesu

QFD – domček kvality

FMEA – analýza príčin a následkov vád

DOE – experimenty

Paretov princíp

Analytické metódy –

SWOT analýza

Brainstorming

Benchmarking

CCC analýza

Hodnotová analýza ( stupeň funkčnosti oE = oF / N )

Moderná teória manažmentu – rozvojové smery

Rozvojové smery:

27. Rozvoj a aplikácie IT
28. MRP, OPT
29. Projektový manažment
30. Reinžiniering
31. Procesné riadenie a podporné metódy

ABC – analýza podľa nákladov

BSC – vízia a stratégia do riadenia podniku

EVA – ekonomická pridaná  hodnota

JIT – just in time

32. Japonské myslenie

KAIZEN

KANBAN

Koncept AMBENY – aktivita ĽPV

Lean produktion – štíhla výroba

TPM – totálne produktívna údržba

SMED – krátke časy na pretypovanie

33. ARIS – systém riadenia
34. OUTSOURCING
35. Metóda tvorivého myslenia

Heuristické metódy

Expertné metódy

Prognostické metódy

Simulačné metódy

36. Metódy tvorivého skúmania

Systémová teória

Dedukcia

Indukcia

Abstrakcia

Analógia

Ekonometria

SPOLOČNÝ MENOVATEĽ – poskytnúť objektívny dôkaz

37. Jednoduché nástroje

Histogramy

Vývojové diagramy

Diagram závislosti – korelačný diagram

Paretov princíp

Ishikowov diagram

Grafy

Frekvenčná tabuľka

Stratifikácia

Systémový prístup a systém

Chápanie systémového prístupu podľa Porvazníka:

„Systémový prístup je spôsob myslenia – spôsob poznávania, pri ktorom sa javy chápu komplexne v ich vnútorných, vonkajších súvislostiach.  Celky sa skladajú nie z izolovaných, ale spolu súvisiacich a vzájomne sa ovplyvňujúcich častí.“

Chápanie systémového prístupu podľa Liptáka:

„Systémový prístup je koncepcia, realizáciou ktorej možno na základe istých procedúr znázorňovať objekty, resp. procesy ako systém k ich štúdiu, opisu, vysvetľovaniu, predikcii, konštruovaniu a pod.“

Chápanie systémového prístupu podľa Jassingera:

„Systémový prístup je celistvý spôsob myslenia, riešenia problémov alebo spôsob konania, pri ktorom chápeme javy komplexne v ich vnútorných a vonkajších súvislostiach.“

Chápanie systému podľa Porvazníka:

    „Systém je sám o sebe abstraktným pojmom. Je to spôsob myslenia o objekte, ktorý konkrétne existuje. Systém teda vytvárame na objekte tým, že definujeme jeho prvky (časti), vzájomné interakcie medzi nimi (štruktúru) a správanie sa (fungovanie) objektu.

    Podstata systémového myslenia spočíva v tom, že napriek zložitosti dokážeme vidieť základné štruktúry, ktoré pôsobia v pozadí, ktoré sú schopné spôsobiť zmenu.“

Systémové charakteristiky :

Systém má svoju štruktúru t. j. prvky systému a interakcie medzi nimi,

38. prvky systému sú elementárne jednotky, ktoré ďalej nedelíme,
39. interakcie alebo vzájomné pôsobenie medzi prvkami systému a okolím systému majú

kvantitatívnu stránku - formálnu, označovanú ako väzbu (usporiadanie  

                                    prechodov medzi prvkami systému – priame, nepriame),

kvalitatívnu stránku – obsahovú, jedná sa o prejav aktivity systému, ktorú

                                   označujeme ako vzťah,

40. ciele systému sú vymedzené, t.j. čo má systém dosahovať svojim fungovaním, ciele sú pri tomto chápaní potenciálne,
41. fungovanie systému predstavuje premeny v systéme a v jeho nadsystéme. Jedná sa teda o dynamickú stránku prejavu systému. Charakterizuje prejavy systému v celistvosti, t.j. aj zmeny v štruktúre systému. Impulzy, podnety, vstupy spúšťajú fungovanie systému – systém je schopný svojím fungovaním transformovať vstupy na výstupy. Funkcií, ktoré systém pri fungovaní plní môže byť viacero. Systém teda svojim fungovaním plní stanovené ciele.

Pri plnení cieľov sa systém správať podľa impulzov, podnetov, vstupov a svojej štruktúry výsledkom čoho sú výstupy.

Ďalšie systémové charakteristiky sú:

1. ohraničenie systému, - vymedzíme, čo patrí do systému a čo patrí do jeho okolia,
2. okolie – združuje všetky komponenty a interakcie ležiace mimo systém,
3. nadsystém – reprezentuje špecifickú časť okolia systému, ktoré najväčšou bezprostrednosťou pôsobí na jeho fungovanie,
4. podsystém – označuje relatívne autonómnu časť systému,
5. prostredie – ozrejmuje vlastnosti vnútorného prostredia systému po stránke hmotnej i nehmotnej,
6. organizácia – ozrejmuje spôsob priestorového, časového a funkčného usporiadania štruktúry systému,
7. riadenie – systém je riadený, pričom môže mať toto riadenie aj povahu autoriadenia.

Proces :

    podľa STN EN ISO 180 9004/2001:

„Činnosť využívajúca zdroje, ktorá sa riadi tak, aby umožnila transformáciu vstupov na výstupy možno chápať ako proces.“

    podľa STN EN ISO 8402:

„Sústava vzájomne súvisiacich zdrojov a činností, ktoré transformujú vstupy na výstupy.“

Procesný prístup:

„Aplikáciou systému procesov v rámci organizácie spolu s identifikáciou procesov a ich interakciou, ako aj ich manažérstvo, možno chápať ako procesný prístup.“

Transformačný proces podniku

   Transformačný proces podniku je komplex všetkých podnikových činností zameraných na

premenu vstupov, ktoré vchádzajú do výrobného procesu na výstupy.

    Pri zabezpečovaní transformačného procesu vstupov na výstupy uskutočňuje podnik rôznorodé činnosti a aktivity, ktoré sú zamerané na realizáciu a plnenie cieľov.

Základnými aspektmi transformačného procesu podniku sú:

1. vstupy,
2. výstupy,
3. proces transformácie – výrobný proces.

Procesný prístup

    Zavádza horizontálne riadenie t.j. prechádza rôznymi funkčnými útvarmi, pričom jednotlivé činnosti integruje do ucelených procesov (riadia sa ako systém, vytvárajú si vlastnú infraštruktúru, riadia sa aj ich vzájomné interakcie)

    Procesné riadenie predstavuje smer, ktorý je v súčasnosti považovaný za predpoklad pre úspešné riadenie podniku. Možno ho uplatniť v akomkoľvek manažérskom systéme bez ohľadu na druh a veľkosť organizácie. Predstavuje zmenu systému riadenia z funkčného na procesné.

    Z uvedeného vyplýva, že procesný prístup sa svojou podstatou neodlišuje od systémového prístupu a že aj na procesy chápané podľa uvedeného je možné zaviesť systém.

/aj keď pri ich vymedzovaní uvedenom vyššie, priamo nie je kladený dôraz na štruktúru procesu (implicitne vyjadrená je) ale skôr  na proces transformácie/.

DEFINÍCIA RIADENIA MANAŽMENTU – podľa PORVAZNÍKA

„ Manažment je sústava poznatkov o informačno - komunikačnom pôsobení subjektu riadenia na objekt riadenia. “

Sústava poznatkov                   Subjekt riadenia

                                      Informácie          Komunikácia

Sústava poznatkov                 Objekt riadenia

Predmet manažmentu ako uvádza Porvazník je postavený na 3 základných pilieroch – dimenziách subjektov manažmentu :

1. na sociálnej zrelosti subjektov manažmentu vyplývajúcej z ich osobných vlastností
2. na ich odbornej zdatnosti vyplývajúcej z ich odborných /teoretických/ znalostí / manažment ako teória alebo vedná disciplína /
3. na ich praktických zručnostiach vyplývajúcich z ich praktických schopností / manažment ako praktická činnosť /

Obsahom riadenia sú : FUNKCIE RIADENIA

4. základné : PLÁNOVANIE, ORGANIZOVANIE, KONTROLA
5. doplňujúce : ROZHODOVANIE, REGULOVANIE, KOORDINOVANIE

GRAFICKÉ ZOBRAZENIE RIADIACICH VZŤAHOV – VŠEOBECNÝ MODEL RIADENIA

Subjekty manažmentu

MANAŽÉRI, VLASTNÍCI, ZAMESTNANCI

Objekt manažmentu

Prebiehajúce pracovné procesy v organizácii

1

2

3

O

R

G

A

N

I

Z

Á

C

I

A

1. vzťahy funkcie plánovania 2. vzťahy funkcie organizovania 3. vzťahy funkcie kontrolovania

FUNKCIE RIADENIA

PLÁNOVANIE        ORGANIZOVANIE                        KONTROLA

varianty plánov        náhodné a systémové                         zhody, nezhody -

aktualizácia plánov        vplyvy – identifikácia                        záznamy

ROZHODOVANIE        REGULÁCIA                        KOORDINOVANIE

optimalizácia        eliminácia                                riešenie nezhôd

realizácia plánu        udržiavanie org. úrovne

PLÁNOVANIE

Vízia firmy – Poslanie firmy – Politika kvality – Stratégia firmy – Ciele firmy – Plány firmy

Plánovanie vo firme treba venovať náležitú pozornosť, pretože je iste múdrejšie odstraňovať chyby pri koordinovaní jednotlivých zámerov a pri príprave plánov na papieri, ako v priebehu ich realizácie. Treba si tiež uvedomiť že pre plánovanie platí :

                                Kto neplánuje plánuje vlastný krach.

ORGANIZOVANIE

Organizačný poriadok – Organizačná štruktúra – Doplňujúce organizačné akty – Funkčná schéma a systematizácia funkčných a pracovných miest – Listy pracovných miest –

Karty kvalifikácie

ORGANIZOVANIE chápeme ako proces, ktorým sa vytvára ale mení usporiadanie zložitého dynamického objektu.

Jedná sa  o usporadúvanie vecných a ľudských prvkov systému, tým že sa vyberajú, rozmiestňujú, vybavujú, určujú sa úlohy, funkcie a vytvárajú sa medzi nimi väzby, vzťahy, vzájomné pôsobenia tak, aby systém ako celok pôsobil čo najúčinnejšie pri dosahovaní cieľov, ku ktorým má slúžiť.

KONTROLOVANIE

Jeho úlohou je odstrániť odchýlky vznikajúce pri realizácií plánov a plánovaných úloh / stanovených noriem, predpísaných postupov, zadaných parametrov / a tým zabezpečiť ich plnenie.

Pri kontrolovaní ide o dohľad  nad plnení daného plánu, úlohy: informovania riadiaceho subjektu o stave plnenia plánu úlohy: identifikáciu príčin odchýlok od žiadúceho stavu a na základe toho o stanovenie nápravných alebo aj preventívnych opatrení.

Definícia :

Kvalita predstavuje súhrn takých znakov výrobku, resp. služby, ktoré sa vzťahujú ku schopnosti splniť stanovené a predpokladané požiadavky z pohľadu zákazníka a taktiež sú porovnateľné s kvalitou konkurencie.

Kvalitu je teda potrebné chápať v širších súvislostiach ako len na úrovni plnenia kvalitatívnych kritérií stanovených technickými, resp. inými normami. Jedná sa taktiež o kvalitu vyjadrujúcu stupeň uspokojovania potrieb zákazníka.

Základné pojmy :

Kvalita je schopnosť súboru vnútorných znakov výrobku, systému alebo procesu plniť požiadavky zákazníkov a iných zainteresovaných strán.

Systém je súbor vzájomne súvisiacich prvkov.

Systém manažmentu je systém k stanoveniu politiky a cieľov organizácie a k dosiahnutiu týchto cieľov s použitím sústavy procesov a postupov.

Systém manažmentu kvality je systém k stanoveniu politiky kvality, cieľov kvality a k dosiahnutiu týchto cieľov. O systéme kvality organizácie možno hovoriť vtedy, ak spĺňa tieto 4 základné podmienky :

1. má vybudovanú organizačnú štruktúru
2. má stanovené právomoci a zodpovednosti
3. má zaistené zdroje pre systém kvality
4. má definované postupy a procesy

Inštitúcie :

ISO – medzinárodná organizácia pre normalizáciu – je sieť národných štandardizačných inštitúcií 146 krajín, v ktorej má každá krajina zastúpenie jedným členom. Systém je koordinovaný zo Ženevy, kde sa nachádza centrála organizácie.

6. je najväčší tvorca noriem vo svete, jej hlavnou činnosťou je tvorba technických noriem
7. spolupracuje s inými medzinárodnými organizáciami, zaoberajúcimi sa súvisiacou problematikou a podporuje harmonizáciu noriem a ich uplatnenie v celosvetovom meradle.

SNAS – Slovenská národná akreditačná služba –

8. plní funkciu národného akreditačného orgánu na Slovensku
9. akredituje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, slovenskými technickými normami, medzinárodnými technickými normami ISO/IEC, normami Európskej únie série EN 45 000 a dokumentmi medzinárodných  a regionálnych organizácií, najmä Európskou organizáciou pre spoluprácu v akreditácií (EA), medzinárodnou globálnou organizáciou na spoluprácu pri akreditácií laboratórií (ILAC), medzinárodným akreditačným fórom (IAF) a predpismi OECD o správnej laboratórnej praxi.

European co-operation for accreditation, Francúzsko, Paríž

10. bola založená v roku 2000 ako organizácia zastrešujúca posudzovanie zhody v oblasti certifikácie manažérskych systémov ale aj v iných oblastiach ( testovanie a kalibrácia, certifikácia výrobkov, certifikácia osôb, inšpekčná činnosť, overovanie dodržiavania environmentálneho manažmentu podľa metodiky EMAS )
11. za SR je členom EA Slovenská národná akreditačná služba (SNAS)

Motívy na zavádzanie systémov kvality podľa ISO radu 9001

1. tlak zákazníkov ( požiadavky záruky kvality )
2. podmienky obstarávateľov vo verejných súťažiach
3. znižovanie nákladov na nekvalitu
4. získanie certifikátu podľa normy ISO 9001 ( zákon serióznosti organizácie )
5. možnosť vstupu na trhy EU
6. otvoreniu príležitosti na novom trhu a udržanie podielu na trhu
7. dosiahnutie a udržanie požadovanej úrovne kvality dodávaného diela

Štruktúra noriem ISO radu 9000

ISO 9001 – desing, vývoj, tech.                                 Požiadavky na

                                                          príprava výroby, výroba,                               kvalitu vo všetkých

        implementácia, služby                                       stupňoch              

                                                                  ISO 9002 – výroba                           Požiadavky na kvalitu

                                                                    implementácia                                      pre produkciu                                                  

                                                          ISO 9003 – výstupná kontrola                  Požiadavky na kvalitu

                                                                        testovanie                                    v priebehu testovania

                                                                                                                               a finálnej kontroly

                                                     ISO 9004 – všeobecné riadenie                    Všeobecné princípy

                                                     kvality a prvky systému riadenia                  zásady a metódy pre

                                                                      kvality                                           riadenie kvality

                                                     ISO 8402 – kvalita – slovník                 zoznam základných pojmov

Súbor noriem ISO 9000 vznikol :

12. ako nástroj systematického zabezpečovania stabilnej kvality výrobkov a služieb,
13. ako nástroj prekonávania technických prekážok v obchode zjednocovaním, zdokonaľovaním a sprehľadnením spôsobu zabezpečovania kvality pre potreby hodnotenia

ISO 9000 – opisuje základy systémov manažérstva kvality a špecifikuje terminológiu systémov manažérstva kvality.

ISO 9001 – špecifikuje požiadavky na systém manažérstva kvality tam, kde organizácia potrebuje preukázať svoju schopnosť poskytovať produkty, ktoré spĺňajú požiadavky zákazníka a použiteľných predpisov, a zameriava sa na zvýšenie spokojnosti zákazníka.

ISO 9004 -  poskytuje návod, ktorý berie do úvahy tak efektívnosť, ako aj účinnosť systému manažérstva kvality : cieľom tejto normy je zlepšovanie výkonnosti organizácie, spokojnosti zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.

ISO 19011 – poskytuje návod na audit systémov manažérstva kvality a environmentálneho manažérstva.

OHSAS 18001 – hodnotenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Udáva požiadavky na systém manažérstva BOZP, aby organizácia zlepšila výkonnosť a umožnila riadiť a vyhodnocovať riziká. Je použiteľná pre každú organizáciu.

ISO 14000 – napomáha organizáciám vyriešiť problematiku environmentalistiky

CHARAKTERISTIKA KONCEPCIE ISO :

14. pomocou rady noriem ISO 9000 sa podarilo znaky kvality organizácie etablovať ako celosvetový štandard neutrálne pre všetky odvetvia a všetky veľkosti podnikov.
15. normy ISO radu 9000 sú len súborom minimálnych požiadavkou na systém kvality organizácie
16. nie sú záväzné ale len doporučujúce
17. formálne uznanie systému manažmentu kvality nezávislým orgánom sa nazýva certifikácia
18. veľký dôraz je kladený na dokumentáciu systému kvality. Medzi základné dokumenty patrí : politika kvality, príručka kvality, ciele kvality, smernica, pracovné postupy a ďalšie dokumentácie  
19. PLATÍ ALE ZÁSADA :

Systém kvality nestačí mať dokonale zdokumentovaný, systém kvality musí fungovať v praxi !

20. od organizácie sa očakáva, že svoj systém kvality pravidelne reviduje.

INTERNÁ DOKUMENTÁCIA SYSTÉMU KVALITY :

SMK zasahuje do všetkých oblastí riadenia a pôsobenia spoločnosti, ktorých dodržanie sa priebežne kontroluje a je zakotvený vo viacerých interných písomných dokumentoch. Medzi najdôležitejšie patria :

POLITIKA KVALITY – stanovuje záväzky spĺňania požiadaviek a trvalého zlepšovania efektívnosti systému kvality spoločnosti.

PRÍRUČKA KVALITY – definuje rozsah systému kvality, zdokumentované postupy a popis vzájomných väzieb medzi procesmi systému v zmysle ISO 9001 : 2000

CIELE KVALITY – každoročne stanovuje merateľné ciele pre jednotlivé oblasti, ktorých plnenie kontroluje a následne hodnotí.

VÝZNAM CERTIFIKÁCIE :

21. vlastniť certifikát manažérskeho systému je v súčasnosti nielen otázkou prestíže, ale aj kľúčom k novým možnostiam, ktoré trh prináša.
22. certifikovaná organizácia môže mať aj vyššie šance ak sa uchádza o štátne zákazky alebo vstupuje do rôznych tendrov.
23. hlavným prínosom certifikácie týchto systémov pre organizácie je však zlepšenie úrovne riadenia, identifikovanie slabých miest v riadení organizácie, dosiahnutie a udržanie požadovanej úrovne kvality poskytovaných produktov, znižovanie nákladov na reklamácie, nekvalitu a iné komparatívne výhody.
24. po úspešnej certifikácií manažérskeho systému môže certifikovaný subjekt používať na svoju propagáciu príslušnú certifikačnú značku

MODEL SYSTÉMU MANAŽÉRSTVA KVALITY ZALOŽENÝ NA PROCESNOM PRÍSTUPE :

TRVALÉ ZLEPŠOVANIE SYSTÉMU

MANAŽÉRSTVA KVALITY

zákazník        zodpovednosť                                        zákazník

        manažmentu

                            manažérstvo                                meranie, analýza                spokojnosť

                            zdrojov                                a zlepšovanie                

požiadavky        realizácia                        produkt                splnenie

                                                                  požiadaviek

- presne odráža prioritu zákazníckej orientácie, zákazníckych očakávaní a hodnotenie úrovne plnenia týchto očakávaní vo výstupnej časti. Zahŕňa všetky procesy vykonávané v podniku, ktoré majú vplyv na kvalitu výsledného produktu a ovplyvňujú spokojnosť zákazníka. Tieto procesy norma ISO 9001 rozdeľuje do 4 základných oblastí : ( hore schéma )

8 PRINCÍPOV MANAŽÉRSTVA KVALITY :

1. orientácia na zákazníka – dôležitá je max. miera spokojnosti zákazníka. Pre dosiahnutie je potrebný prieskum potrieb zákazníkov, rýchla reakcia na požiadavky, meranie spokojnosti zákazníkov a rozvoj a riadenie vzťahu zákazníkov.

2. vodcovstvo – t.z. vytvoriť také prostredie pre pracovníkov aby podávali max. výkony v záujme naplnenia vytýčených cieľov.

3. zapojenie ľudí

4. procesný princíp

5. systémový prístup k manažérstvu

Act      Plan

Check  Do

6. neustále zlepšovanie – DEMINGOV CYKLUS

Plan – stanovenie cieľov a procesov kt. sú potrebné

Do – zaviesť procesy

Check – kontrolovať procesy

Act – neustále zpepšovanie

7.orientácia na fakty pri rozhodovaní – zber dostatočne presných a spoľahlivých dát. Využitie vhodnej štatistických metód. Analýza dáta využívaného pri rozhodovaní a zverejňovať výsledky.

8. vzájomná prospešnosť vzťahov s dodávateľmi – vybudovanie kvalitných dodávateľsko – odberateľských vzťahov.

MAJETOK PODNIKU

25. predstavuje prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa a vytvára a s ktorými vo vlastnom záujme účelne hospodári.

ČLENENIE MAJETKU:

1. z hľadiska charakteru:

- hmotný

- nehmotný

- finančný

2. z hľadiska prevádzkového cyklu:

- obežný

- neobežný

3. z hľadiska likvidity:

- nelikvidný

- s vyšším stupňom likvidity

- likvidný

4. z časového hľadiska:

- dlhodobý majetok

     DHM

     DNM

    DFM

   Dlhodobé pohľadávky

- krátkodobý majetok

    Zásoby

    Krátkodobé pohľadávky

    Krátkodobý finančný majetok

Z hľadiska ekonomiky organizácie je najvýznamnejší účtovnícky pohľad členenia t.j. z časového hľadiska na DM (dlhodobý majetok)a KM(krátkodobý majetok).

DM – je majetok ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok.

KM – je majetok ktorého doba použiteľnosti je najviac 1 rok.

ŠTRUKTÚRA MAJETKU:

DM – neobežný

           -  HMOTNÝ – nehnuteľný (budovy, stavby, pozemky)

                  - hnuteľný (stroje, dopr.prostriedky, výrob.zariadenia, inventár)

          -  NEHMOTNÝ (patenty, licencie, obchod.práva)

         -  FINANČNÝ (fin.účasti, CP, akcie, podielové listy)

KM- obežný

26. VO VECNEJ FORME – zásoby (nedokončená výroba, hotové výrobky, tovar)
27. V PEŇAŽNEJ FORME – pohľadávky – krátkodobé

               - dlhodobé

                                         -  finančný majetok (peniaze na Bú, v pokladnici, ceniny,  kolky)        

ZÁKON O DANIACH Z PRÍJMOV ROZLIŠUJE MAJETOK:

28. ODPISOVANÝ
29. NEODPISOVANÝ – napr. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu, pozemky, umelecké diela a zbierky, nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchod.značka,  KNOW-HOW), hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré sa spravidla nedajú oceniť podľa platných právnych predpisov.

OBSTARÁVANIE DLHODOBÉHO MAJETKU:

1. obstaranie DM kúpou (dodávateľský spôsob)

-  jednorázovo

- postupne (nedokončené hmotné a nehmotné investície, uvedenie do používania, splnenie technických právnych predpisov, bezpečnostných, ekologických a hygienických)

2. obstaranie DM vlastnou činnosťou

- rôzne náklady

- zaradenie – aktivovanie DM (napr. stavebná firma postaví novú budovu)

3. obstaranie DM bezplatným prevodom – darovaním

- náklady súvisiace s uvedením do používania (montáž...)

4. obstaranie preradením z osobného používania do podnikania

- v prípade individuálneho podnikateľa

5. obstaranie na základe zmluvy o kúpe najatej veci – finančný leasing

- postupné splátky

- po skončení prenájmu nájomca majetok odkúpi za cenu dohodnutú v zmluve a stáva sa majiteľom

OCEŇOVANIE DLHODOBÉHO MAJETKU:

VSTUPNÁ CENA :

30. OC
31. reprodukčná OC
32. vlastné náklady
33. menovitá hodnota

ZOSTATKOVÁ CENA

ZVÝŠENÁ VSTUPNÁ CENA – cena zvýšená o technické zhodnotenie (výdavky na stavebné úpravy, rekonštrukciu a modernizáciu, dokončenie prístavby alebo nadstavby)

Rekonštrukcia – také zásahy do DM, ktoré menia jeho technické parametre.

Modernizácia – také zásahy, pri ktorých sa uplatňujú prvky technického pokroku, rozšírenia vybavenosti, použiteľnosti.

OPOTREBENIE DLHODOBÉHO MAJETKU:

ŽIVOTNOSŤ (doba používania) – čas od zaradenia DM do podniku do okamihu kedy stratí svoje

                                                       úžitkové vlastnosti.

OPOTREBENIE – postupné znižovanie úžitkovej hodnoty majetku

       Fyzické (materiálne) opotrebenie :

                    - v dôsledku využívania DM

                    - postupné znehodnocovanie funkčných vlastností

                                     - aktívne – vplyvom používania strojov, závisí od času a intenzity používania

                                     - pasívne – v dôsledku fyzického starnutia, prírodným vplyvmi (korózia)

      Morálne (ekonomické) opotrebenie:

                     - DM ešte nie je fyzicky opotrebený, ale je prekonaný modernejším a efektívnejším

                                     - v dôsledku rastu produktivity práce (novú sú lacnejšie)

                                     - v dôsledku rozvíjajúceho sa technického pokroku (dokonalejšie)

EKONOM.  VYJADRENÍM FYZICKÉHO A MORÁLNEHO OPOTREBENIA DM SÚ ODPISY.

ODPISOVANIE DLHODOBÉHO MAJETKU:

ODPIS – hodnota opotrebenia majetku (fyzického a morálneho) za určité časové obdobie

               vyjadrená v peniazoch.

ODPISOVANIE – predstavuje postup, akým podnik zúčtováva vstupnú cenu DM do nákladov.

Spôsob odpisovania sa určí pre každý novo obstaraný DHM a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.

Majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

ODPISY :

ÚČTOVNÉ :

34. zobrazujú reálny pokles hodnoty majetku, počítajú sa z ceny ktorou je majetok ocenený v účtovníctve (len do tejto výšky sa odpisuje)
35. kumulované odpisy od zaradenia majetku po vyradenie = OPRÁVKY

DAŇOVÉ :

36. určujú hornú hranicu uznateľnú v nákladoch (na dosiahnutie a udržanie zisku podnikateľa)
37. využívajú sa na účely dane z príjmov (zákon o dani z príjmov)
38. musí ich podnikateľ vyčísliť a porovnať s účtovnými (pripočítateľné / odpočítateľné položky k/od základu dane)

METÓDY ODPISOVANIA MAJETKU :

1. ROVNOMERNÉ ODPISOVANIE – lineárny odpis
2. ZRÝCHLENÉ ODPISOVANIE – degresívny odpis

Odpisy majetku sú stálym nákladom, musia sa odpisovať bez ohľadu na to, či sa majetok používa alebo nie.

OBNOVA MAJETKU ( ÚDRŽBA, OPRAVY DM ) :

OBNOVA MAJETKU – činnosť zameraná na odstránenie opotrebenia ( t.j. postupného znižovania  

                                       úžitkovej hodnoty majetku )

Rozlišujeme :

1. čiastočnú obnovu majetku :

- obnova ktorá vchádza do nákladov podnikania (opravy, údržba)

- obnova ktorá zvyšuje vstupnú cenu DHM a až následne vchádza do nákladov prostredníctvom odpisov (modernizácia, rekonštrukcia)

2. úplnú obnovu – zlikvidovanie pôvodného DHM vyradením z používania a obstaraním nového  

                            majetku.

Údržba – pravidelná starostlivosť o DHM, ktorou sa predchádza opotrebeniu

Oprava – odstránenie následkov opotrebenia DHM. Pri oprave majetku sa majetok uvedie do  

               pôvodného stavu.

FORMY VYRAĎOVANIA DLHODOBÉHO MAJETKU :

1. LIKVIDÁCIA – v dôsledku technického zastarania (morálne alebo fyzické) alebo                      

                                neopraviteľných porúch.

2. PREDAJ – v prípade nepotrebnosti majetku
3. DAROVANIE – sponzorské dary, najmä rozpočtovým a príspevkovým organizáciám
4. PRERADENIE DO OSOBNÉHO POUŽÍVANIA – ak už podnikateľ nepotrebuje majetok na podnikanie, ale ho ešte môže využívať na osobnú potrebu.

VYUŽÍVANIE DLHODOBÉHO MAJETKU :

1. EXTENZÍVNE – časové hľadisko :

- využívanie majetku v čase

- závisí od režimu pracovného času, absencie pracovníkov, opráv, prestojov ...

2. INTENZÍVNE – hľadisko výkonnosti :

- jedná sa o lepšie využívanie majetku napr. zdokonalením technologického postupu, automatizáciou výrobného procesu

3. INTEGRÁLNE – celkové, je dané súčinom extenzívneho a intenzívneho využívania.

FINANCOVANIE PODNIKU – ZÍSKAVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV :

VÝNOSY A NÁKLADY PODNIKU

NÁKLADY PODNIKU – sú peňažným vyjadrením účelne vynaložených podnikových výrobných faktorov, ktoré účelovo súvisia s uskutočňovaním predmetu činnosti podniku, pričom :

39. účelnosť vyjadruje všeobecnú podmienku, že vynaloženie výrobných faktorov je racionálne a primerané výsledku činnosti.
40. účelový charakter vyjadruje skutočnosť, že zmyslom vynaloženia výrob. faktorov je ich zhodnotenie, ku kt. môže dôjsť pri vytvorení akejkoľvek zložky majetku podniku, kt. priniesla alebo prinesie väčší ekon. prospech ako bol pôvodný vklad.

KLASIFIKÁCIA NÁKLADOV

V praxi sa najčastejšie vyskytuje toto členenie nákladov :

1. DRUHOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV
2. ČLENENIE NÁKLADOV V ZÁVISLOSTI OD OBJEMU VÝKONOV
3. KALKULAČNÉ ČLENENIE NÁKLADOV

1. DRUHOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV

Náklady môžeme členiť na ekonomicky rovnorodé skupiny :

PREVÁDZKOVÉ NAKLADY –

41. spotreba materiálu a energie
42. služby (opravy a udržiavanie, prepravné, cestovné)
43. osobné náklady (mzdové náklady, sociálne poistenie, sociálne náklady)
44. dane a poplatky (cestná daň, daň z nehnuteľnosti)
45. odpisy, rezervy a opravné položky prevádzkových nákladov

FINANČNÉ NÁKLADY –

46. finančné náklady
47. rezervy a opravné položky finančných nákladov

MIMORIADNE NÁKLADY –

48. manká a škody
49. ostatné mimoriadne náklady

2. ČLENENIE NÁKLADOV V ZÁVISLOSTI OD OBJEMU VÝKONOV

Náklady podľa závislosti od objemu výkonov možno rozdeliť na 2 základné skupiny :

50. VARIABILNÉ ( premenlivé, pružné )
51. FIXNÉ ( pevné, stále )

Na základe toho celkové náklady na celý (daný) objem výroby sa vypočítajú podľa vzťahu :

N = Nf + Nv = Nf + nv x Q

Náklady na jednotku produkcie potom sú :

          Nf

nj = –––– + nv          

         Q

N – celkové náklady

Nf – fixné náklady

Nv –celkové  variabilné náklady

nv – variabilné náklady na jednotku

Q – objem výroby

nj – celkové náklady na jednotku produkcie

VARIABILNÉ NÁKLADY

Pre variabilné náklady je charakteristické že :

52. sa menia so zmenou objemu výroby, a to viac alebo menej úmerne s jej zvýšením alebo znížením (sú to náklady na základný materiál, priame mzdy výrobných robotníkov a pod.)
53. sú označované ako opakované elementárne výrobné faktory, nakoľko sa jednorázovo spotrebúvajú v transformačnom procese a preto sa musia neustále obnovovať
54. sú spojené s úspornosťou ako znakom hospodárnosti

Podľa premenlivosti nákladov na objeme výroby sa delia na :

55. PROPORCIONÁLNE NÁKLADY, ktoré sa vyvíjajú v rovnakom pomere ako produkcia. Prepočítané na jednotku produkcie sú pri zmene objemu produkcie a zachovaní výrobných podmienok konštantné. Proporcionálnymi nákladmi sú napr. priamy materiál, priame mzdy.
56. NEPROPORCIONÁLNE NÁKLADY, ktoré sa nevyvíjajú úmerne k zmene objemu produkcie. Členia sa na náklady :

                                             PROGRESÍVNE NÁKLADY – celková výška rastie rýchlejšie ako  

                                            objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie.    

                                            Vzrastajúci objem výkonov vyvoláva stúpanie nákladov na jednotku  

                                            produkcie.

                                           DEGRESÍVNE NÁKLADY – menia sa s objemom výkonov tak, že rast

                                           ich celkovej výšky je pomalší než rast objemu produkcie ( pri klesaní  

                                          objemu výroby sa znižujú rýchlejšie ). Vzrastajúci objem výkonov  

                                          vyvoláva klesanie nákladov na jednotku produkcie.

                                         REGRESÍVNE NÁKLADY – vyvíjajú sa nepriamoúmerne s objemom

                                         produkcie. Ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri ich  

                                         poklese stúpa.

FIXNÉ NÁKLADY

Pre fixné náklady je charakteristické, že :

57. pri meniacom sa objeme produkcie zostávajú pri nezmenenej kapacite výroby vo svojej absolútnej výške rovnaké, alebo  sa menia iba čiastočne (mzdy technicko hospodárskych pracovníkov, náklady na vykurovanie a osvetlenie, náklady na zábeh výroby, odpisy ... )
58. súvisia s určitým časovým obdobím
59. nazývajú sa potencionálne elementárne výrobné faktory
60. sú spojené s celkovým objemom výroby, nevkladajú sa jednotlivo pri každom jednom zhotovenom výrobku, ale sú v určitom intervale objemu výroby fixné, označujú sa ako pohotovostné alebo kapacitné
61. sú spojené s účinnosťou ako znakom hospodárnosti
62. sú dôležitou rezervou znižovania nákladov

Fixné náklady sa členia z 2 hľadísk :

63. podľa reakcie jednotlivých fixných nákladov pri zmene výkonov na :

1. absolútne fixné náklady, ktorých celková výška sa nemení ani pri zmene výrobnej kapacity. Môžu to byť jednorazové náklady (náklady spojené so zábehom výroby) alebo priebežné náklady závislé od času (napr. platy)
2. fixné náklady meniace sa skokom (relatívne fixné náklady), ktoré sa nemenia iba v rámci určitého objemu produkcie limitovanej výrobnou kapacitou. Ak objem výkonov prekročí hranicu výrobnej kapacity, menia sa tieto náklady naraz – skokom (odpisy strojov)

64. podľa stupňa využitia výrobnej kapacity sa členia na :

1. využité fixné náklady
2. voľné fixné náklady

3. KALKULAČNÉ ČLENENIE NÁKLADOV

Pri tomto členení sa náklady rozdeľujú do dvoch veľkých skupín :

PRIAME (JEDNOTKOVÉ) NÁKLADY – súvisia s konkrétnym výkonom, možno ich priamo stanoviť na jednotku výkonu, ich výška závisí od konkrétneho objemu a sortimentu výkonov a väčšinou ich tvoria technologické náklady.

NEPRIAME (REŽIJNE) NÁKLADY – zabezpečujú priebeh výrobného procesu, teda s výrobou výkonov súvisia nepriamo, sú to prevažne náklady na riadenie a obsluhu.

Pod pojmom kalkulovanie sa rozumie činnosť, ktorá umožňuje zistiť plánované alebo skutočné náklady a ostatné zložky ceny na kalkulačnú jednotku. Na túto činnosť sa používajú rôzne metódy, zodpovedajúce podmienkam subjektov a cieľom, ktoré sa majú kalkulovaním dosiahnuť.

KALKULÁCIA – výsledok kalkulovania – vyjadruje výšku nákladov, prípadne ďalších zložiek ceny podľa rámcovo jednotne určenej štruktúry – KALKULAČNÉHO VZORCA.

Pre výrobný podnik sa odporúča zostaviť kalkuláciu nákladov pomocou všeobecného kalkulačného vzorca, ktorý má nasledujúce položky :

1. PRIAMY MATERIAL
2. PRIAME MZDY
3. OSTATNÉ PRIAME NÁKLADY
4. VÝROBNÁ RÉŽIA

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Σ 1-4 VLASTNÉ NÁKLADY VÝROBY

     5.   SPRÁVNA RÉŽIA

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––  

Σ 1-5 VLASTNÉ NÁKLADY VÝKONU

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

6.   ODBYTOVÉ NÁKLADY

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––  

Σ 1-6 ÚPLNÉ VLASTNÉ NÁKLADY VÝKONU

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

ZISK ( STRATA )

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Σ 1-7 VÝROBNÁ CENA

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

MODERNÝ PRÍSTUP KU KALKULOVANIU S NÁKLADMI

Metóda kalkulácie podľa čiastkových činností = Activity Based Costing, skrátene metóda ABC. Základný princípom metódy ABC je priradenie spotrebovaných výrobných faktorov k činnostiam, zoskupenie činností do aktivít a následné priradenie aktivít nákladovým objektom (t.j. produktom, zákazníkom).

Riešenie problematiky kalkulácií metódou ABC si preto vyžaduje znalosti a poznatky o vecnom priebehu konkrétnych činností, postupov a procesov vnútri podniku.

Systém ABC môže byť pre spoločnosť nesmiernym prínosom, pretože zaistí väčšiu transparentnosť činností (ABC mapuje činností a sleduje ich náklady) a tiež umožňuje spoločnosti :

1. zamerať sa na riadenie činnosti, ako napr. na zvýšenie efektívnosti vysoko nákladných činností.
2. rozpoznať a obmedziť činnosti, ktoré neprinášanú pridanú hodnotu.

ABC dáva odpoveď na základné otázky :

65. kde náklady vznikli
66. kto je zodpovedný za náklady
67. prečo náklady vznikli
68. ako náklady vznikli
69. aké kroky je potrebné urobiť, aby efektívnosť jednotlivých dimenzií vzrástla

ZDROJE ZNIŽOVANIA NÁKLADOV

Ide o nevyužité možnosti, ktoré treba odhaliť a následne efektívne využiť.

Využívanie krátkodobého majetku a zrýchľovanie jeho obratu t.j. :

70. určenie a dodržiavanie optimálnej výšky zásob materiálu
71. určenie a dodržiavanie optimálnej výšky nedokončenej výroby
72. skracovanie priebežných časov výroby
73. výber dodávateľov a rokovania s nimi
74. logistika (v správnom čase na správnom mieste so správnou cenou)

Využívanie výrobnej kapacity – znižovanie nákladov na spotrebu práce (mzdy) a režijných nákladov – intenzívne, extenzívne a integrované využívanie.

Stanovenie optimálneho výrobného sortimentu t.j. max. objemu výroby a minimalizácia nákladov.

Technickou prípravou výroby

Organizačnou prípravou výroby

Zvyšovanie znalostí a zručností zamestnancov

Hospodárnosť sa prejavuje vo forme :

75. úspornosti (znižovanie absolútnej výšky nákladov)
76. účinnosti (relatívne znižovanie nákladov)

PODSTATA VÝNOSOV

Výkony podniku vyjadrené v peniazoch sa nazývajú výnosy.

Členenie výnosov :

77. tržby – ide o také výnosy, ktoré podnik získal z predaja svojich výkonov externému (vonkajšiemu) odberateľovi
78. vnútropodnikové výnosy – sú také, ktoré sa realizovali pri odovzdávaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku
79. ostatné výnosy – nevyplývajú z bežnej činnosti podniku (úroky, výnosy z predaja DM)

Členenie podľa oblasti činnosti podniku:

1. z bežnej činnosti:

                Prevádzkové výnosy – pri predaji výrobkov, služieb, tovaru, vnútropodnikové výnosy

                Finančné výnosy – úroky

2. mimoriadne výnosy – vznikajú pri mimoriadnych udalostiach (náhrady od poisťovní za zavinené

manká a škody.

HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK

Cieľom podnikateľskej činnosti podniku je realizácia (predaj) výrobkov, služieb a tovaru. Každý podnik sa snaží predávať svoje výkony tak, aby dosiahol čo najlepší hospodársky výsledok.

Hospodársky výsledok vypočítame, ak od výnosov odpočítame náklady, výsledok môže byť :

ZISK – náklady sú menšie ako výnosy

STRATA – náklady sú väčšie ako výnosy

prevádzkové                 prevádzkové                prevádzkový                HV z bežnej

výnosy                        náklady                   HV                        činnosti

finančné                    finančné                finančný                

výnosy                       náklady                HV                        Mimoriadne

                                           výnosy

                                        Mimoriadne

                                          náklady

                                        Celkový

                                           HV

Členenie HV :

1. HV z bežnej činnosti:

    - prevádzkový HV

    - finančný HV

2. HV z mimoriadnej činnosti

VH pred zdanením sa pre výpočet DzP právnických osôb upravuje na základ dane:

zvyšuje sa o pripočitateľné položky:

80. cestovné
81. náklady na reprezentáciu
82. odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva
83. ostatné sociálne zabezpečenie
84. ostatné sociálne náklady
85. ostatné dane a poplatky
86. zostatková cena predaného DNM a DHM
87. dary

znižuje sa o odpočitateľné položky :

88. výnosy z odpísaných pohľadávok
89. zúčtovanie s ostatných rezerv
90. zúčtovanie ostatných opravných položiek
91. zúčtovanie rezerv
92. zúčtovanie opravných položiek
93. ostatné mimoriadne výnosy

RODZELENIE ZISKU :

1. na tvorbu rezervného fondu
2. na tvorbu ostatných fondov (sociálnych)
3. rozdelenie časti zisku spoločníkom
4. na rozvoj podniku (nákup DHM, DNM)
5. zvýšenie základného imania
6. preniesť nerozdelený zisk do budúceho obdobia
7. uhradiť stratu minulých rokov

ÚHRADA STRATY :

1. z nerozdeleného zisku
2. zo zákonného rezervného fondu
3. znížením základného imania
4. spoločníkmi podniku
5. preniesť stratu do nasledujúcich rokov

                                                                                                                                             26.11.2007

TVORBA CIEN VÝROBKOV

CENA – je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru alebo vytvorená pre ocenenie tovaru na iné účely.

Pre spotrebiteľov cena vyjadruje mieru hodnoty produktov (akého množstva peňazí sa musí kupujúci vzdať, aby získal výmenou ponúkaný produkt)

HODNOTA PRODUKTU – je jeho kvalita a schopnosť uspokojovať ľudské potreby, kt. závisí od:

94. užitočnosti – hodnotu a význam má len ten tovar, kt. je pre človeka užitočný
95. vzácnosti – hodnotu majú len tie tovary, kt. sa vyskytujú v obmedzenom množstve
96. nákladov – hodnota tovaru závisí prevažne od veľkosti nákladov potrebných na jeho výrobu

VÝZNAM CENY JE PRE ROZNE SUBJEKTY ROZDIELNY :

97. Z makroekonom. hľadiska – je cena zákl. mechanizmom kt. uvádza do súladu ponuku a dopyt a ovplyvňuje umiestnenie zdrojov celej spoločnosti.

98. Pre spotrebiteľa – predstavuje cena súhrn finanč. Prostriedkov, kt. sa musí vzdať aby výmenou dostal inú hodnotu – potrebný produkt

99. Pre výrobcu – cena je jediným nástrojom marketingu tvoriaci

FUNKCIE CENY :

1. INFORMAČNÁ (kriteriálna) :

- podáva info kupujúcim aj predávajúcim

- sprostredkúva info o potrebách, záľubách, preferenciách, zvyklostiach spotrebiteľov,  

 disponibilných zdrojov a pod.

2. STIMULAČNÁ :

- má stimulač. účinok a je prejavom vnútorného podnetu trh. systému presadzovať tech. pokrok vo  

 výrobe.

3. OBMEDZOVANCIA :

- trh. cena kt. vyrovnáva P a D vždy znamená, že spotrebúvať môžu len niektorí

100. všetky funkcie ceny pôsobia súčasne, i keď ich možno skúmať oddelene a diferencované je aj ich pôsobenie resp. využitie.

FAKTORY URČOVANIA CIEN :

INTERNÉ :

101. ciele podnikania
102. stratégia marketing. mixu
103. náklady
104. organizácia tvorby cien
105. spôsob distribúcie
106. metóda tvorby cien
107. výrobok ( kvalita, charakter, životný cyklus )

EXTERNÉ :

108. charakter trhu a dopyt
109. konkurencia
110. ostatné faktory prostredia
111. vývoj národ. hospodárstva
112. legislatíva

TVORBA CIEN V PODNIKU :

1. ZISKOVO ORIENTOVANÁ CENOVÁ STRATÉGIA – stanovuje určitú hranicu zisku ako cieľ kt. sa musí aplikáciou cenovej stratégie pri cenovom rozhodovaní dosiahnuť. Podnik sa môže orientovať na max. zisk, uspokojivú úroveň zisku, min. zisk al. na prežitie.
2. ODBYTOVO ORIENTOVANÁ CENOVÁS TRATÉGIA – znamená, že cena sa použ. ako nástroj na presadenie vyššieho podielu na trhu al. na udržanie pozície na trhu.
3. STATUSOVO ORIENTOVANÁ STRATÉGIA – znamená, že podnik sa prispôsobuje situácií na trhu a nemá záujem o zvýšenie svojho podielu na trhu.

PROCES URČENIA CENY VÝROBKOV :

1. Určenie cieľov cen. politiky
2. Určenie dopytu
3. Určenie nákladov
4. Analýza konkurencie
5. Výber metódy cenotvorby
6. Stanovenie definitívnej ceny

1. CIELE CENOVEJ POLITIKY PODNIKU :

-  sú odvodené od strategických cieľov podniku

- mali by byť jednoznačné a čo najpresnejšie definované

PODNIKOVÝ POHĽAD – prispôsobenie odbytu výrob. podmienkam

113. plnenie využitia výrob. zdrojov
114. optimalizácia N

TRHOVÝ POHĽAD – max. odbyt

115. získanie a udržanie zákazníka
116. udržanie výhodného postavenia na trhu
117. vytláčanie konkurentov z trhu

PRIESTOR – pôsobiace obmedzenia (legislatíva, normy,...)

VZŤAH PONUKY, DOPYTU A CENY :

PONUKA – množstvo tovaru, kt. podnik vyrába a dodáva ich na trh

DOPYT – množstvo tovaru, kt. si kupujúci kúpi za urč. cenu

NÁKLADY PODNIKU :

118. použ sa ako nástroj riadenia podniku
119. význam : sú peňaž vyjadrením spotreby výrob faktorov
120. sú základňou pre tvorbu cien

4. ANALÝZA KONKURENCIE :

121. podnik skúma cenu a kvalitu ponuky konkurencie  
122. ako náhle má podnik dostatok info o konkurenč. ponukách môže ich využiť ako orientač. bod pre  tvorbu vlastných cien
123. na výšku ceny pôsobia kvantitatívne a kvalitatívne kritéria
124. v súvislosti s cenou poznáme konkurenciu – CENOVÚ a NECENOVÚ

5. METÓDY CENOTVORBY :

- nákladovo orientovaná tvorba cien – realizačné ceny sa stanovia na základe progres. Kalkulácie  

 kt. vychádza z nákladov a plánovaného zisku.

Plánovaný zisk môže byť premietnutý vo forme :

125. ziskovej prirážky
126. požadovanej návratnosti z predaja
127. požadovanej návratnosti investovaného kapitálu

- dopytovo orientovaná cena – každej firme ide o zisk, ten je možné vypočítať len tak, že sa porovnajú dosiahnuté ceny na príslušné výrobky s nákladmi na ich výrobu.

- ide o spätnú kalkulácie, kt. je založená na myšlienke že cena výrobku nemôže byť vypočítaná ale musí byť odvodená z pomerov na trhu.

- zostavuje sa pred definitívnym cenovým rozhodnutím teda pred stanovením ponukovej ceny

- konkurenčne orientovaná tvorba cien -

- stanoviť cenu mierne nad cenou konkurencie

-                       na úrovni konkurencie

-                      pod cenou konkurencie

Intenzita „tlaku“ konkurencie závisí od :

128. cenovej sily zákazníkov
129. vlastnej pozície na trhu
130. typu trhu
131. možnosti použitia alternatív

- kombinovaná metóda tvorby cien - je potrebné brať do úvahy faktory charakterizujúce trh urč. výrobku, ku kt. patria :

        Porovnateľnosť výrobku

        Typ výroby

        Znalosť cien a niektorých faktorov kt. ceny ovplyvňujú

- kombináciou týchto faktorov môžu vzniknúť i rôzne varianty trhových situácií.

6. STANOVENIE DEFINITÍVNEJ CENY :

Faktory ovplyvňujúce výšku cien vyrábaných výrobkov a poskytovaných služieb sú pri rôznych tovaroch v rôznom čase rôznej intenzity.

132. tieto faktory majú dynamický charakter a nemožno preto očakávať, že urč. výšky cien na začiatku uvedenia výrobku na trh resp. úpravou ceny výrobku k určit. čas. okamihu skončí cenový problém daného výrobku.

ÚPRAVY CENY :

ZNIŽOVANIE CIEN :

Príčiny :

133. nadbytočná kapacita výroby
134. klesajúci podiel na trhu
135. nižšie náklady

Oproti konkurencii (stratégia nákladového vodcu)- snaha získať väčší podiel na trhu

ZVYŠOVANIE CIEN :

Príčiny :

136. inflácia nákladov
137. nadmerný dopyt

CHYBY PRI URČOVANÍ CIEN :

138. tvorba cien je príliš nákladovo orientovaná
139. úpravy cien nie sú dostatočne pohotové
140. úpravy cien neodrážajú zmeny na trhu
141. ceny nie sú dostatočne diferencované vzhľadom na rozdiely v produktoch a segmentoch trhu
142. ceny sa určujú bez ohľadu na ostatné zložky marketing. mixu

3.12.2007

FINANČNÉ TOKY :

„CASH – FLOW“

143. definujeme ním veličinu označujúcu prírastok al. úbytok peňažných prostriedkov pri hosp. činn. podniku na urč. čas. obdobie.
144. výkaz „CASH – FLOW“ je súčasťou účtovnej závierky a prehľadne zachytáva hospodárske ale aj finančné transakcie podniku, slúži k analýze tvorby a použitia peňažných prostriedkov v jednotlivých obdobiach podnikania

UKAZOVATEĽ „CASH – FLOW“

145. poskytuje info o finančno – hospodárskej situácií firmy. Vyjadruje vnútorný finančný potenciál firmy. Je dôležitý pri posudzovaní likvidity.
146. Najjednoduchšie sa „CASH-FLOW“ vypočíta ako rozdiel medzi konečných stavom prostriedkov a začiatočným stavom peňažných prostriedkov.

„CASH – FLOW“ si podnik musí pozorne plánovať a sledovať, inak sa môže dostať do vážnych finančných problémov, hoci je celková bilancia firmy dobrá.

„CASH-FLOW“ al. peňažné toky je rozdiel medzi bežnými príjmami a bežnými výdavkami podniku za urč. časové obdobie.

147. kompenzácia príjmov a výdavkov v prehľade peňaž tokov znamená zlúčenie príjmov a výdavkov, kt. spolu súvisia
148. ak zlúčime príjmy a výdavky, kt. spolu súvisia a vykážeme len výsledný tok ako príjem alebo výdavok, hovoríme že sme vykázali NETTO  príjem alebo výdavok
149. ak vykážeme oddelene hlavné skupiny príjmov a skupiny výdavkov = HRUBÉ BRUTTO príjmy a výdavky (nekompenzované finančné toky)

PRIAMY SPOSOB VÝPOČTU „CASH-FLOW“ :

150. uvažujeme len s položkami kt. majú príjmový resp. výdavkový charakter

Peňažné toky k 1. 1. 200 ...

+ inkaso pohľadávok

+ ostatné príjmy

151. nákup materiálu
152. priame mzdy
153. výrobná réžia                                     (spojené s výdajom finančných prostriedkov)
154. odbytová réžia
155. správna réžia

Peňažné prostriedky k 31. 12. 200 ...

NEPRIAMY SPOSOB VÝPOČTU „CASH-FLOW“ :

156. vychádza zo zisku, kt. je upravovaný o odpisy, zmeny stavu zásob a zmeny stavu pohľadávok

Čistý zisk (peňažné prostriedky k 1. 1. 200 ... )

+ odpisy z DM

- prírastok (+úbytok) zásob, pohľadávok, CP, ostatných bežných aktív

+ prírastok (- úbytok) záväzkov

- výdavky na DM

- ostatné použitie zisku

Súčet = prírastok (úbytok) peňažných prostriedkov

Peňažné prostriedky k 31. 12. 200 ...

Za účelom určenia dopadu rôznych operácií na tok peňažnej hotovosti podniku je prehľad peňažných tokov rozdelený na 3 časti :

157. peňažné toky z prevádzkovej činn. – všetky činn. podniku okrem operácií týkajúcich sa investícií a financovania
158. peňažné toky z investičnej činn. – obstarávanie a vyradenie DHM a DFM.
159. peňažné toky z finančnej činnosti – zvýšenie a zníženie dlhodobých pohľadávok (záväzkov, zvyš. a zníž. úverov a iné zmeny kapitál. štruktúry podniku)

PEŇAŽNÉ TOKY Z PREVÁDZKOVEJ ČINNOSTI :

Zvýšenie aktív = použitie peňažnej hotovosti (-)

Zníženie aktív = zdroj peňažnej hotovosti (+)

Zvýšenie pasív = zdroj peňažnej hotovosti (+)

Zníženie pasív = použitie peňažnej hotovosti (-)

ČISTÝ PEŇAŽNÝ TOK :

160. súhrnom peňažného toku z prevádzk. činn., investičnej a finančnej činn. je ČISTÝ PEŇAŽNÝ TOK  za dané obdobie.
161. Ak bol prehľad zostavený správne množstvo hotovosti na konci bež. obdobia (hotovosť na začiatku + čistý peňažný tok) by sa malo rovnať množstvu peňažných prostriedkov zaznamenaných v súvahe.

VZŤAH MEDZI VZaS, SÚVAHOU A „CASH-FLOW“ :

Pri spracovaní jednotl. častí finanč. plánu je potrebné postupovať podľa aktuálne platných zákon. oprávnení, kt. sú Obchodný zákonník, Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ... Zákon o dani z príjmov a Zákon o dani z pridanej hodnoty.

HODNOTENIE EFEKTIVNOSTI PODNIKU

10.12.2007

EFEKTIVNOSŤ – al. účinnosť sa spája s ekon. efektívnosťou. Vyjadr. vzťah medzi vloženými prostriedkami a ich ekon. účinkami ... Všeobecne je efektívnosť vzťah medzi veľkosťou vstupov do procesu a veľkosťou výstupov z procesu.

Efektívnosť = výstupy                              výnosy

                      vstupy                                náklady

1. ukazovateľ likvidity
2.                 aktivity
3.                 zadlženosti
4.                 rentability (výnosnosti)
5.                 trhovej hodnoty podniku

1. UKAZOVATEĽ LIKVIDITY

- vyjadr. schopnosť podniku uhrádzať splatné záväzky.

LIKVIDNOSŤ – schopnosť prevodu majetkových súčastí (položiek aktív) na pohotové platobné  

                           prostriedky.

SOLVENTNOSŤ – momentálna schopnosť uhrádzať splatné záväzky.

TRIEDY :

1. najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé CP
2. majetkové súčasti realizovateľné v krátkom čase – krátkodobé pohľadávky
3. menej likvidné – zásoby
4. dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé termínované vklady, dlhodobé pohľadávky
5. takmer nelikvidné – DM

Čistý pracovný kapitál = obežný majetok – krátkodobé záväzky v krátkej dobe splatné

UKAZOVATELE LIKVIDITY :

Okamžitá = pohotové peňažné prostriedky                                       (ideálna hodnota 1)

                         krátkodobé záväzky

Pohotová = pohotové peňažné prostriedky + krátkodobé pohľadávky                           ( 1,1 až 1,5)

                                              krátkodobé záväzky

Celková = obežné aktíva celkom (1, 2, 3 tr. ale bez dlh. pohľ.)                                      (2,0 až 2,5)

                                 krátkodobé záväzky

2. UKAZOVATEĽ AKTIVITY

OBRAT POHĽADÁVOK – ukazovateľ udáva ako rýchlo sú pohľadávky premeňované na peňažné  

                                            prostriedky

162. vyššia hodnota je lepšia

obrat pohľadávok = _____tržby_____

                                    pohľadávky

PRIEMERNÁ DOBA SPLATNOSTI – udáva či sa podniku darí dodržať obchod. úverovú politiku

Priemerná doba splatnosti = počet dní v perióde (365)

                                                 obrat pohľadávok

OBRAT ZÁSOB – meria ako rýchlo sa zásoby vyprodukujú a predajú – koľkokrát za sledované      

                              obdobie

- pomer je ovplyvnený stupňom kazovosti zásob, metódou oceňovania zásob

Obrat zásob = __tržby__

                         zásoby

Doba obratu zásob = počet dní v perióde

                                    obrat zásob

OBRAT MAJETKU – ukazovateľ udáva ako firma využíva svoje aktíva

163. ak je pomer vysoký, firma efektívne využíva svoje aktíva na generovanie tržieb
164. avšak vysoká hodnota môže indikovať, že firma využíva staré vybavenie

Obrat majetku = ___tržby____

                          celkové aktíva

3. UKAZOVATEL ZADĹŽENOSTI

Ukazovateľ veriteľského rizika

Celková zadlženosť = celkové záväzky

                                    celkové aktíva

165. ukazovateľ nám hovorí, koľko % podnik. aktív je financovaných požičanými peniazmi
166. čím vyššia hodnota, tým vyššia zadlženosť a tým vyššie riziko pre veriteľov a akcionárov
167. nedajú sa presne stanoviť hodnoty, posudzovať vždy v súvislosti s iným ukazovateľom
168. kritická hodnota je okolo 0,7

POMER ZADLŽENOSTI VOČI   VI – čím väčší je tento pomer, tým rizikovejšia je situácia pre veriteľov

- možná redukcia : buď vyplatením dlhov alebo zvýšením podielu VI

Zadlženosť voči VI = celkové záväzky

                                          VI

169. prevrátená hodnota tohto ukazovateľa je : miera finančnej samostatnosti

KRYTIE ÚROKOV:

Krytie úrokov = zisk pred zdanením + úroky                                        (ukazovateľ má byť > 3)

                                     úroky

4. UKAZOVATEĽ  RENTABILITY

Rentabilita = _____zisk_____

                       vložený kapitál

Základné ukazovatele rentability :

170. rentabilita celkového kapitálu ROA
171. rentabilita VI                           ROE
172. rentabilita tržieb, zisková marža, ziskové rozpätie

Rentabilita celkového kapitálu = ____zisk_______

                                                      celkový kapitál

173. môže byť HRUBÁ – „zisk“ = zisk pred úhradou úrokov a daní
174. alebo ČISTÁ – „zisk“ = zisk po zdanení

175. celkový kapitál = celkové pasíva (cudzie zdroje)

Rentabilita VI = čistý zisk

                              VI

176. vyjadruje aká časť zisku je generovaná kapitálom vloženým akcionármi
177. hovorí nám či je kapitál reprodukovaný s intenzitou odpovedajúcou riziku investície
178. toto číslo by malo byť také veľké, aby pokrývalo obvyklú výnosovú mieru + prémie za riziko
179. ak je nižšia (al. rovnaká) ako výnosnosť CP garantovaných štátom, podnik je odsúdený k zániku

180. pravidlo : ROE > ROA > úroková miera – úroková miera bánk z vkladu

Rentabilita tržieb, zisková marža, ziskové rozpätie

ZM = čistý zisk

            tržby

181. udáva ako efektívne firma transformuje tržby na zisk
182. lepšia je vyššia hodnota
183. nízka hodnota sa dá zvýšiť zredukovaním výdavkov alebo zvýšením tržieb

5. UKAZOVATEĽ TRHOVEJ HODNOTY

Rozdiel s predchádzajúcimi ukazovateľmi – doteraz sa kombinovali len údaje z účtovníctva, informovali o minulom vývoji finanč. situácie.

Výplatný pomer – vyjadruje aký veľký podiel čistého zisku je vyplatený akcionárom vo forme dividend.

                            Výplatný pomer = vyplatené dividendy

                                                                   čistý zisk

Aktivačný pomer – zisk reinvestovaný späť do podniku

Aktivačný pomer = 1 – výplatný pomer

                            = nerozdelený zisk               (nerozdelený zisk = čistý zisky – vyplatené dividendy)

                                     čistý zisk

Udržateľná miera rastu – vyjadruje mieru rastu investovaného kapitálu akcionárov v dôsledku reinvestov. zisku.

                                        g = ROE x aktivačný pomer

Dividendový výnos = dividenda na akciu

                                   trhová cena akcie

PRICE – EARNINGS RATIO

184. udáva koľko sú investori ochotní zaplatiť za jednotku zisku

          PIE = trhová cena akcie

                           zisk na akciu

Význam. ukazovateľ :

185. pre banky a veriteľov (ukazovateľ likvidity)
186. pre akcionárov (ukazovateľ rentability)
187. dlhodobí veritelia (ukazovateľ zadlženosti)
188. efektívne využitie aktív (ukazovateľ aktivity)