Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

poznámky z prednášky č.5 (17.3.2008) aaa (prednaska_c.5_(17.3.2008).doc)

Inštitucionálny systém

1. 3 pilierová štruktúra EÚ

Vývoj

2. Prvé bolo založené Spoločenstvo pre uhlie a oceľ – malo v zmluve 4 základné orgány: Rada, Vysoký úrad, Parlament, Súdny dvor
3. Rada bola orgánom, kde sa mali prezentovať národné záujmy
4. Parlament – klasická štruktúra
5. Súdny dvor – pôvodne ako vnútorný súdny orgán Spoločenstva pre uhlie a oceľ
6. Vysoký úrad – hlavný nositeľ supranacionality (už Schuman o ňom hovoril, že má byť nadštátny)

7. Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom mali v zmluvách predpokladané 4 orgány
8. EHS - Rada, Vysoký úrad, Parlament, Súdny dvor
9. Euratom - Rada, Komisia, Parlament, Súdny dvor
10. Pri podpise Rímskych zmlúv bola podpísaná zmluva o .................... – štáty sa dohodli, že parlament a Súdny dvor budú spoločné aj pre EHS aj Euratom
11. 1965 – uvedomenie si prepojenia ES, ktoré bolo ešte intenzívnejšie – v Bruseli zlučovacia zmluva o tom, že 3 ES budú mať jednu Radu, jednu Komisiu, jeden Súdny dvor
12. Zlučovacou zmluvou nedošlo k zlúčeniu spoločenstiev; dodnes existujú samostatne. Spája ich jedna členská základňa
13. 1992 – Maastrichtská zmluva (Zmluva o EÚ) – únia na plnenie svojich cieľov používala orgány ES. Jediným relatívne novým orgánom bola Európska rada.
14. Čl.3 Zmluvy o EÚ – únia má jednotný inštitucionálny rámec, čo je podčiarknuté v čl.5 kde sa spomínajú orgány ES a tieto vykonávajú svoje právomoci nielen podľa zmlúv zakladajúcich ES, ale aj podľa Zmluvy o EÚ

Schéma orgánov

1. Európska rada – relatívne samostatný orgán
2. Základné komunitárne orgány – čl.7 Zmluvy o založení ES – Rada, Komisia, Súdny dvor, Dvor audítorov (Účtovný dvor)
3. Subsidiárne komunitárne orgány – Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Ombudsman, Europol, Európska ústredná/centrálna banka
4. Konventy – vytvárané ad hoc, pre konkrétny účel, ktorého dosiahnutím zanikajú. 1999 – cieľom konventu bolo pripraviť katalóg ĽP, ktorý dovtedy chýbal (poverený vedením bol nemecký prezident Herzog) a výsledkom bol návrh Charty základných práv EÚ. Charta je súčasťou Lisabonskej zmluvy ako príloha.  2002 – konvent pod vedením exprezidenta Francúzska                   a jeho úlohou bolo pripraviť nový návrh zmlúv, na základe ktorého mohli ES a EÚ fungovať. Aj SR tam mala zastúpenie. Konvent mierne prekročil svoje oprávnenie, lebo vypracoval úplne nový návrh zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu (pôvodným cieľom bola revízia). Zmluva nebola ratifikovaná, a teda nikdy nevstúpila do platnosti.

Sídla orgánov a jazyky

1. Čl.289 – sídla orgánov sa určia po vzájomnej dohode členských štátov
2. Je to pocta a výrazný ekonomický impulz
3. Dlho sa štáty nevedeli zhodnúť na sídlach, no dnes sú sídla upravené v Protokole č.8 Zmluvy o založení ES – je realizáciou čl.289 – podľa toho

1. Brusel je sídlom Rady a Komisie,
2. Štrasburg je sídlom Európskeho parlamentu (s tým že Výbory pracujú v Bruseli a Sekretariát je v Luxemburgu),
3. Luxemburg je sídlom súdov a Dvoru audítorov
4. Frankfurt nad Mohanom je sídlom Európskej centrálnej banky

4. čl.290 Zmluvy o založení ES zmocňuje Radu, aby stanovila pravidlá pre používanie jazykov
5. čl.314 – avšak jazyky tu uvedené sú jazykmi zmlúv, a to neznamená, že sú pracovnými jazykmi
6. nariadenie Rady č.1/1958 (doniesť na seminár) – o pracovných a úradných jazykoch – hovorí sa tu, že orgány majú 23 úradných jazykov (aj slovenčina)
7. Íri v r.2007 zmenili postoj a trvali na tom, aby aj írština bola úradným jazykom únie
8. vnútorné pracovné jazyky súdnych orgánov: súd 1.stupňa a Súdny dvor - len francúzsky jazyk

EURÓPSKA RADA

1. ako jediný orgán je upravený v Zmluve o EÚ
2. nebola pôvodne koncipovaná, vznikla veľmi neformálne
3. De Gaulle bol odporcom supranacionálnych organizácií a dal impulz, aby sa predstavitelia štátov stretávali neformálne. Cieľom bola snaha o oslabenie supranacionality.
4. 1.x v Paríži r.2001 – neformálne diplomatické stretnutie
5. 1974 – doterajšia prax sa potvrdila dohodou o tom, že sa budú stretávať 3x ročne a vždy, ak sa vyskytne potreba
6. Dohoda bola potvrdená v jednotnom európskom akte, ktorý zaviedol pravidelnosť týchto stretnutí a zároveň tieto stretnutia pomenoval – „zasadnutia Európskej rady“. Nestanovoval mu žiadne konkrétne úlohy
7. 1992 resp.1993 – čl.4 Maastrichtskej zmluvy – hovorí sa o presnom zložení ER a o úlohách tohto orgány
8. ER je vrcholný politický orgán EÚ, čo vyplýva z jeho úloh. Čl.4 – rada dáva únii podnety na rozvoj a vymedzuje jej všeobecné smery
9. ER neprijíma právne záväzné akty, ktoré by mali právne účinky – sú to politické rozhodnutia na medzivládnej úrovni
10. Je to kolektívny orgán bez stáleho personálneho zloženia (čl.4 – to, kto je členom ER závisí od toho, akú úlohu zohráva vo vnútri svojho štátu). Členom ER má byť hlava štátu, alebo predseda vlády (hlava exekutívy). Členom ER je aj predseda Komisie.
11. nepermanentný orgán, nemá stály sekretariát. Schádza sa podľa potreby, no min.2x ročne. Zázemie jej vytvára Sekretariát Rady EÚ.
12. nemá sídlo – doteraz sa schádzala v meste štátu, ktorý vykonával predsedníctvo, no štáty sa dohodli, že ak bude min.18 členov, sídlo bude v Bruseli
13. neformálny orgán, žiadne záväzné spôsoby hlasovania (zásadne sa nehlasuje)
14. čl.4 stanovuje povinnosť, aby ER podávala správu o svojom zasadnutí Európskemu parlamentu a správu o pokroku únie. Výsledky činnosti sú teda správy, rozhodnutia
15. nemôže byť účastníkom konania pred Súdnym dvorom (nemá aktívnu ani pasívnu legitimáciu)

RADA EÚ

1. čl.202-210 Zmluvy o založení ES – hovorí sa len o „rade“, ale v r.1993 sa rada sama premenovala na Radu EÚ, no dodnes táto zmena nie je obsiahnutá v primárnom práve
2. oficiálne sídlo je Brusel
3. kolektívny, nepermanentný orgán, žiadne funkčné obdobie
4. členstvo závisí od postavenia vo vnútri štátu
5. pozostáva zo zástupcov členských štátov na ministerskej úrovni, pričom títo zástupcovia musia byť splnomocnení zaväzovať svoju vládu – každý štát má nárok na 1 zástupcu, teda prejavuje sa rovnosť štátov    (dones úst.zákon o spolupráci NRSR a vlády v otázkach EÚ)
6. Rada môže mať niekoľko formácií – pôvodne to boli hlavne ministri zahraničných vecí, neskôr už títo neboli schopní pokryť celú problematiku a preto sa zasadaní začali zúčastňovať aj napr. ministri zdravotníctva a pod.
7. Rada v najvyššom zložení – v zložení predsedov vlád alebo hláv štátov
8. Rada a Európska rada sa niekedy môžu personálne prelínať, no predseda Komisie nemôže byť členom ER
9. Činnosť Rady riadi predseda, no táto funkcia nie je viazaná na konkrétnu osobu, ale na krajinu. K rotácii (výmene) predsedníctva dochádza po 6 mesiacoch. Štáty boli do poradia zaraďované podľa názvu štátu, no tento spôsob bol po čase a po pristupovaní ďalších štátov nepostačujúci, a preto sa zaviedlo, aby Rada určila poradie predsedníctva jednomyseľne
10. rozhodnutie Rady 2007/5/ES (doniesť na seminár)– aktuálnou predsedníckou krajinou je Slovinsko, potom nasleduje Francúzsko a po ňom Česko
11. predstaviteľ predsedníckeho štátu vedie rokovania, podpisuje akty, ktoré Rada prijíma
12. Rada má navyše osobitné úlohy (čl.18 Zmluvy o EÚ) v otázkach bezpečnostnej a obrannej politiky
13. Rada má aj pomocný aparát – sekretariát – na čele generálny sekretár, v súčasnosti Javier Solana
14. ďalší orgán Rady: Coreper – výbor stálych zástupcov, a teda veľvyslancov danej krajiny pri ES
15. spôsoby hlasovania:

1. väčšinové hlasovanie – čl.205 ods.1 – Rada sa uznáša väčšinou hlasov svojich členov (je 27 členov). Tento spôsob by mal byť najpoužívanejší, no v skutočnosti je využívaný minimálne.
2. jednomyseľné hlasovanie – potrebných je všetkých 27 hlasov. Musí na to byť výslovné ustanovenie v zmluve. Je to typický spôsob pre medzivládne organizácie a zaručuje rovnosť štátov bez ohľadu na akékoľvek kritériá.
3. vážené hlasovanie – tzv. kvalifikovanou väčšinou. Je to upravené v čl.205 ods.2, no nehovorí sa tu, kedy sa má tento spôsob hlasovania použiť (to vyplýva z iných článkov). Zaniká tu pravidlo „1 štát – 1 hlas“ a štátom sa priraďuje určitý počet hlasov, čo je stanovené priamo v zmluve tak, ako sa na tom štáty dohodli. Počet hlasov vyjadruje veľkosť obyvateľstva. SR má 7 hlasov, ľudnaté štáty ako Franc., Tal., Nem, Špan., VB majú 29 hlasov. Max. počet získaných hlasov je 321. Je potrebné získať tzv. trojitú väčšinu – 3 skutočnosti, ktoré je potrebné splniť: 1.v súčasnosti je potrebné dosiahnuť počet 255,  2.počet štátov (14 alebo 2/3 z 27),  3.počet obyvateľstva (štáty musia v súhrne mať 62% obyvateľstva). Ak o to však nik nepožiada, má sa za to, že 3.podmienka nemusí byť splnená.