Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / metódy sociálnej práce

metodologia_socialnych_vied.doc (metodologia_socialnych_vied.doc)

Metodológia sociálnych vied

Sylabus:

1. Veda, výskum, metóda
2. Kvalitatívny a kvantitatívny výskum;

1. Prieskum - výskum, kritériá výskumu

3. Fázy výskumného procesu – 10 krokov; Pilotáž, sondáž
4. Pozorovanie
5. Rozhovor
6. Dotazník
7. Štúdium dokumentov, projektívne metódy
8. Sociometria
9. Kazuistika
10. Spracovanie, triedenie
11. Verifikácia hypotéz, chyby vo výskume

Literatúra:

Ondrejkovič, Peter. 2006. Úvod do metodológie sociálnych vied. Bratislava: VEDA 2006

Švec, Štefan et al. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS 1998

Benčo, J. 2001. Metodológia vedeckého výskumu. Bratislava: IRIS 2001

Gavora, Peter. 2001. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK 2001

Komárik, Emil. 2002. Metódy vedeckého poznávania človeka. Bratislava: UK 2002

Radičová, Iveta. 1998. Krížne cesty sociálneho poznania. Bratislava: SPACE 1998

VEDA – Science, Wissenschaft, nauka

VEDA – sútava poznatkov, ktoré pozostávajú z racionálne zdôvodnených a konzistentných výpovedí, ktoré sú sformulované v prijatom jazyku (vedy) a sú overiteľné. (Ondrejkovič, 2006)

VEDA je z komplexnejšieho pohľadu:

1. forma spoločenského vedomia existujúca popri takých formách, akými sú filozoia, náboženstvo, morálka, právo , politika, umenie a i. (aspekt filozofie bytia a vedomia)
2. špecifický druh poznávania a pretvárania objektívnej skutočnosti v kontexte iných typov poznávania: bežného umeleckého, náboženského, filozofického a učeného (epistemologický aspekt = epistémé (gr.) poznanie – definovanie pojmov)
3. konštitutívna zložka národnej kultúry so svojimi etnickými špecifikami (kultúrnoantropologický aspekt)
4. bezprostredná výrobná sila (politickoekonomický aspekt)
5. zbraň v boji s poverami, protihumánnymi ideami (politický aspekt)
6. spoločenská inštitúcia a profesia (sociologický, soc.psychologický, historický aspekt)
7. tvorivá činnosť produkujúca úžitkové hodnoty objektívneho poznania a pretvárania, zmeny (psychologický aspekt)
8. systém zdôvodnených výpovedí o skutočnosti formulovaných špeciálnym jazykom (logický a lingvistický aspekt)
9. proces špecifickej informačnej sociálnej komunikácie (aspekt informatiky a knihovedy)
10. sociokultúrny obsah pre vzdelávanie, ktorý je predmetom i metódou učenia i učenia sa (pedagogický a andraogický aspekt)
11. racionálne organizovaná skupinová alebo individuálna teoreticko – empirická činnosť, ktorá má svoj účel, cieľ, výsledok, metódu, nástroj, subjekt, objekt a pod. (praxeologický aspekt) (Švec, 1998)

Pojem vedy sa nedá vtesnať do jednej vety!

Veda sa robí z faktov, ako dom z tehál. Ale hromada faktov ešte nie je vedou, tak ako hromada tehál nie je domom (H. Poincaré, 1911)

Vlastným zmyslom vedeckého ducha je ustavične hladať fakty, ktoré protirečia platným teóriám (Karl POPPER, 1945)

Rôzne koncepcie poňatia vedy:

Metodický skepticizmus – pomocou metódy pochybovania o všetkom čo môžeme vedieť, zisťujeme čo vieme (René Descartes)

Logický pozitivizmus – zmysluplné je len to, čo je dokázateľné (August Comté)

Kritická epistemológia – kritický výklad najdôležitejších epistemologických predpokladov

Veda v ľudskom poznaní (Ondrejkovič, 2006)

Metódy vedy, filozofia

Ľudské poznanie

Prostredníctvom vedy s využitím kvalitatívnych a kvantitatívnych metód

Vedy o človeku

Vedy o prírode

Vedy o spoločnosti

Právo

Ekonómia

Sociológia

Pedago-gické vedy

Lekárske vedy

Psycholo-gické vedy

Vedy o neživej prírode

Vedy o živej prírode

Metody - Cesta, spôsob na dosiahnutie cieľa

1. Návod ako postupovať vo vede a výskume. Vedecká metóda obsahuje podmienky, ktoré treba splniť, aby sme dospeli k vedeckému poznaniu.

Metoda je postavená na pravidlách logiky. Jej vlastnosťami sú:

1. Systematičnosť
2. Presnosť
3. Kontrolovateľnosť
4. Overiteľnosť
5. Možnosť zovšeobecnenia

Otázka vedeckej metódy sa spája s 2 postupmi:

Indukcia: od zvláštneho k všeobecnému

Dedukcia: od všeobecného k zvláštnemu

METODOLOGIA – veda o metódach.

Zaoberá sa:

1. Systematizáciou, štandardizáciou, a hodnotením metód výskumu
2. Rozvíjaním jestvujúcich a tvorbou nových metód výskumu
3. Kompetenciou tých, ktorí majú prislušné metódy rozvíjať
4. Výstavbou deduktívnych systémov, najmä klasifikáciou, explikáciou, axiomatizáciou a formalizáciou a i.
5. Výstavbou empirických a konceptuálne teoretických postupov

Metodológia je úzko spojená s teóriou poznania (epistemológiou, gnozeológiou, noetikou) a s logikou.

V epistemológií je dôležité, či dokážeme odpovedať na otázku, ako vieme, že získané vstupy (záznamy a reprezentácie) sú správne, resp. ako dokážeme, že to vieme.!!!

KVANTITATiVNA A KVALITATiVNA METODOLÓGIA VIED

Podľa J.P.Keevsa (1990) a jeho Metodológie pedagogického a andragogického výskumu sa rozlišujú 2 hlavné paradigmy skúmania spoločnosti:

Scientistická paradigma – modelovanej najmä na prírodných vedách.

        - skúma ako často, v akej miere a intenzite sa javy vyskytujú - početnosť

Humanitná paradigma – modelovanej najmä na humanitných vedách

        - skúma aká je kvalita určitých činností, sitácií - akosť

Konfrontácia kvalitatívnej a kvantitatívnej metodológie:

1) a) Kvantitatívna met. sa zaraďuje medzi analytické metodol. orientácie (spolu s elementaristickou a objektívnou)

b) Kvalitatívna met. sa chápe ako syntetická metodol. orientácia (spolu s holistickou a subjektívnou)

2)  a) Kvantitatívna met. vychádza z filozofie novopozitivizmu (a pragmatizmu)

    b) Kvalitatívna met. vychádza z plurality filozofií (najmä fenomenológie, konštruktivizmu, humanizmu)

3) a) Kvantitatívna met. sa vzťahuje najmä na nomotetické vedy (majú stanovovať všeobecné zákony)

    b) Kvalitatívna met. sa vzťahuje najmä na idiografické vedy (opisujú jedinečnosť)

4)  a) Funkciou Kvantitatívnej metodológie je explanácia príčin a predikácia následkov

    b) Funkciou Kvalitatívnej metodológie je interpretácia a porozumenie významu

5)  a) Cieľom Kvantitatívnej metodológie je verifikácia, resp. falzifikácia hypotézy

    b) Cieľom Kvanlitatívnej metodológie je konštruovanie hypotézy a teórie v priebehu získavania údajov.

6) a) v kvantitatívnom výskume sa kladie dôraz na presné merania (ako často, ako veľa, ako silno) a na rozbor príčinných vzťahov medzi premennými (ak – tak)

   b) v kvalitatívnom výskume sa akcentuje kvalifikovanie významov a charakterizovanie prípadov v termínoch vzorca a modelu.

7)  a) V kvantitatívnej met. prevažujú experimentálne a korelačné štúdie a vyžaduje sa náhodný výber, aby sa maximalizovala zovšeobecniteľnosť zistení.

    b) V kvalitatívnej met. dominuje štúdium prípadu, pozorovanie, orálna história, čiže dôraz na priebeh a pôsobenie okolností. Existuje tu snaha dokumentovať niečo jedinečné a špecifické v nezvyčajných situáciách.

8)  a) V kvantitatívnej met. skúmame status qou

    b) V kvalitatívnej met. skúmame zmenu

9)  a) v kvantitatívnej met. výskum končí verifikáciou hypotéz a odporúčaniami.

    b) v kvalitatívnej met. výskum končí, ak výskumník načrtol akékoľvek konečné závery.

Podľa Fraenkela – Wallena (1993) sa metódy dajú porovnať podľa:

VYSKUM zahrňuje tie „procesy štúdia, experimentovania, konceptualizácie a testovania teórie, ktoré sú obsiahnuté v generovaní vedeckých poznatkov“.

Jeho kontextom, resp. dvojčaťom je VYVOJ, ktorý zahrňuje „procesy adaptácie, preskúšania a zlepšovania, ktoré vedú k praktickej uplatniteľnosti nových projektov“ Definícia UNESCO

V zmysle koncepcie OECD (Organization for Economic and Cultural Development) z roku 1994 sa výskum a vývoj vymedzujú takto:

Základný výskum:

Experimentálna, alebo teoretická práca zameraná na získavanie nových poznatkov o podstate javu a nových pozorovateľných faktov, predbežne bez konkrétnej aplikácie a bezprostredného využitia. V ňom sa anayzujú vlastnosti, štruktúry a vzťahy s cieľom formulovať a testovať hypotézy, zákony alebo teórie.

Aplikovaný výskum

Tiež je originálny výskum zameraný na získavanie nových poznatkov. Orientovaný je však primárne na špecifický cieľ alebo úlohu z praxe. Rozvíja nápady do funkčnej podoby.

Exerimentálny vývoj

Systematická rozpracovávacia aktivita, nadväzujúca na jestvujúce poznatky získané z výskumu a na osvojené praktické skúsenosti, ktorá je orientovaná na vytváranie nových materiálov, produktov, systémov a pod.

Evalvácia

Je súčasťou vedeckého servisu. Predstavuje komplex aktivít prispievajúcich ku generovaniu, rozširovaniu a aplikovaniu poznatkov z výskumu a vývoja. Plní funkciu vnútornej spätnej väzby.

KRITÉRIÁ VÝSKUMU

1. OBJEKTIVTA – výskum je objektívny ak pri opakovanom použití tých istých metód v istom časovom odstupe, prichádzame k totožným výsledkom

2. RELIABILITA – spolahlivosť – výskum je spolahlivý, ak viacero výskumníkov skúma to isté a dospejú k podobným výsledkom – zisťuje sa stupeň zhody

3. VALIDITA – platnosť výsledkov pre všeobecné použitie

Fázy výskumného procesu:

Skôr, ako sa začne realizovať výskum, realizuje sa predvýskum (hlavný výskum v malom): ako dlho trvá vyplnenie dotazníka, čas potrebný na rozhovor a pod.

Proces kvantitatívneho výskumu:

1. Výskumná téma
2. Výskumné otázky
3. Výskumné hypotézy
4. Výskumná vzorka
5. Výskumné metódy
6. Organizácia výskumu
7. Spracovanie údajov
8. Interpretácia údajov

Výskumná téma: pozor na príliš všeobecné témy. Napr. Problémy v socializácií rómskeho etnika. – Možnosti vzdelávania rómskych detí na v I. ročníku ZŠ.

Výskumná otázka: Čím je viac otázok, tým sa téma skúma podrobnejšie. Počet otázok závisí od skúmateľa. Počet výskumných otázok nie je podstatný!!! Dôležitejšie je, aby otázky boli relevantné!

Výskumná hypotézy: sú predpokladané odpovede na výskumné otázky.

1. Hypotéza je tvrdenie. Vyjadruje sa v oznamovacej vete. Na konci výskumu je potrebné tvrdenie prijať, alebo odietnuť.

2. Hypotéza vyjadruje vzťah medzi 2 premennými.

3. Hypotézy sa musia dať merať – testovať. Jej premenné sa musia dať merať alebo kategorizovať.

Premenná je nositeľkou istého znaku:

1. Nominálna – nedá sa meniť (farba očí)
2. Ordinálna – sú usporiadané (známkovanie v škole)
3. Kardinálna (od,do) možno merať - usporiadať

Hypotéza zlá:

1. V DSS je málo klientov.
2. V NVÚ v Leopoldove nemajú odsúdení záujem o vzdelávanie.
3. Komunitné centrum v Žehre vyvýja dostatočnú činnosť.

Určenie výskumných metód

Ako zistíme to čo chceme zistiť? Ako overíme hypotézy? Napr. Dotazník, interwiev, pozorovanie, škálovanie, experiment, obsahová analýza, sociometria, projektívna metóda...

Výskumná technika – konkrétny nástroj používané v rámci výskumnej metódy. Napr. Dotazník zisťovania učebnej motivácie (Kozéki, 1976).

Skôr ako sa začne výskum nástroje overujú.!!!

Stanovenie výskumnej vzorky

Predmetom výskumu sú javy (Osoby, veci a pod.)

Základný súbor: množina všetkých javov s istou premennou

Výberový súbor: Výber zo základného súboru (určuje sa štatisticky)

Náhodný výber – zmenšenina celku – reprezentatívny výber

Stratifikovaný výber – ak nie je možné zostaviť náhodný výber, určí sa výber na základe istého znaku (napr. sídlo)

Mechanický výber – každá n-tá osoba

Zámerný výber – hľadáme typické znaky u respondentov.

2. často dochádza k skresleniu

Proces kvalitatívneho výskumu:

Pozorovateľ zaznamenáva VŠETKO (audio, video záznam). Neskôr analyzuje.

Typické metódy sú neštruktúrované interview, etnografické interview.

Používajú sa najmä 2 postupy: analytická indukcia a konštantná komparácia.

Analytická indukcia

Postup je veľmi časovo náročný

1. Stanovím si výskumnú otázku
2. Vyberiem sa do terénu a zbieram údaje o 1 prípade (človeku, triede, komunite a pod.)
3. Sformulujem primárne hypotézy
4. Rozširujem okruh skúmaných prípadov (viac osôb, tried, komunít...)
5. Overím si, či primárne hypotézy sú správne. Ak nie, mením ich...
6. Hľadám aj tzv. negatívne prípady (tie, ktoré nezodpovedajú mojim hypotézam)
7. Ak ich vyčerpám, tak sformulujem teóriu.

Konštantná komparácia

Hypotézy sa nestanovujú vopred

1. Volím si výskumný problém
2. Zbieram údaje, triedim ich, hľadám spoločné znaky – vytváram kategórie.
3. Na základe kategórií budujem hypotézy a rozvíjam svoju teóriu. Hypotézy teda vznikajú neskôr!!!
4. Neustále zisťujem vzťahy medzi kategóriami, spresňujem svoj pohľad...

Výber vzorky je v kvalitatívnom výskume vždy zámerný. Počet osôb sa riadi saturáciou (po istom čase sa informácie začnú opakovať a ďalšie rozširovanie výberu je neefektívne!)

Podmnožinou zámerného výberu je kumulatívny výber (snowball sampling). Začínam pracovať s 1 osobou, potom s malou skupinou, rozširujem okruh osôb.

Niektore metody vyskumu

Pozorovanie

1. Najprirodzenejšia výskumná metóda
2. Ide o objektívne, zámerné, cieľavedomé, plánovité a systematické pozorovanie

Zložky pozorovania:

1. cieľ pozorovania: konkrétny „záber“, dôvod alebo úmysel ktorým sa poz. Riadi
2. predmet pozorovania: osoby, predmety, činnosti, prostredie
3. časové dimenzie pozorovania: kedy, ako dlho, ako často
4. spôsob pozorovania: kto bude poz., aké má skúsenosti, ako bude zaznamenávať a vyhodnocovať

Etapy pozorovania:

1. prípravná: stanovím si cieľ, ľudí, situácie, pripravím si časovú organizáciu
2. vlastné pozorovanie: prebieha v teréne; robenie záznamov
3. analýza pozorovaného: spracujem údaje, kategorizujem, vyhodnocujem...

Druhy pozorovania:

1. priame pozorovanie
2. nepriame (skryté) pozorovanie - videozáznam

1. neštruktúrované pozorovanie
2. štruktúrované pozorovanie

Neštruktúrované pozorovanie

1. nie je vopred stanovená štruktúra pozorovania – viem čo, ako dlho, ako pozorovať, ale nemám stanovenú schému.
2. Okolie, veci, osoby sledujem priebežne a zaznamenávam si to, čo je pre môj cieľ podstatné

Príklad:

Cieľ: Sledovať spôsob využitia voľného času detí v rómskej osade

Dátum: 15.12.2006         Miesto: Rožkovce                Pozorovateľ: R. Rosinský

Zápis z pozorovania:

Po príchode do obce Doľany a miestnej časti Rožkovce, kde sa náchádza výlučne rómska komunita som zistil, že môj príchod vzbudil u obyvateľov mierne prekvapenie. Deti stáli pri dospelých a mnoho z nich (najmä menšie) sa ich prdržiavalo rukami. Po zvítaní sa s J.H:, ktorý má v miestnej osade významné slovo moja prítomnosť sa postupne (cca po 30 min.) stala samozrejmou. Deti vybehovali z chyží von, vo väčšine prípadov len v teplákoch (v tom lepšom prípade) a tričku, napriek tomu, že bolo cca 5ºC. Skupina chlapcov (cca 4) si dávala na bývalé sánky kúsky dreva, aby si na ne mohla sadnúť. Ďalší chlapci sa v tom čase vracali s dospelými (asi 6) z neďalekého lesa s vozíkom (bývalý kočík) plným konárov zo stromov. Väčšie deti však niesli aj hrubšie časti pňov...

Neštruktúrované pozorovanie je otvorené, pružné. Ohaľujú sa ním javy a súvislosti, ktoré sú skryté, nepredpokladané...

Používa sa najmä v kvalitatívnom výskume.

Štruktúrované pozorovanie

3. Rozdeľujem pozorovanú realitu na vopred stanovené kategórie
4. Používam pozorovací nástroj (schému, formulár) s presne určenými kategóriami javov
5. Formulár často obsahuje manuál – opis vlastností pozorovaných javov
6. Pozorovateľ by nemal rušiť pozorované osoby
7. Vhodnejší je uzavretý priestor
8. Pozorovateľ javy kóduje (robí si čiarky ////):

1. registruje trvanie vybratého javu
2. registruje výskyt javov

1. intervalové kódovanie (každých 5, 10, 30 sek.)
2. prirodzené kódovanie (ak sa jav vyskytne, zaznamenám ho)

Kvôli objektivite, sa veľmi často vykonáva nepriame – skryté pozorovanie (zo záznamu). Záznam sa dá podrobne previesť do písomnej podoby – vytvorí sa protokol.

Validita pozorovania – nie štatistická, ale tzv. face validity (javy sú presne a jednoznačne definované – pozorovateľ rozumie tomu čo zaznamenáva)

Reliabilita pozorovania – 2 rôzny pozorovatelia zhodne kódovali aspoň 80%.

                                 - presnejší na výpočet je korelačný koeficient (r ≥ 0,9)

POZOR NA VPLYV POZOROVATELA NA POZOROVANE OSOBY

Rozhovor - interview

Základom rozhovoru ako výskumnej metódy je priama interakcia medzi výskumníkom a respondentom.

Cieľom rozhovoru je „prostredníctvom zámerne vyvolanej interakcie medzi anketárom a respondentom získať informácie potrebné na pochopenie určitej problémovej oblasti“ (Pavlica, 2000, s.52)

Rozhovor – interview – niektorí autori (Pavlica, 2000; Nakonečný, 2000) ho považujú za synonymum.

Vedenie rozhovoru - jeho fázy:

1. Úvodná fáza – získanie dôvery

1. Predstavím sa repondentovi, poviem koho reprezentujem, aký je cieľ rozhovoru
2. Rozhovor začnem na neutrálnu tému, príp. na tému ktorú predpokladám, že mu je blízka (inštrumentálne otázky)

2. Vzostupná fáza

1. Podporujem respondenta v ochote rozprávať, rozvíjam jeho spontánnosť

3. Vrcholná fáza

2. Odhaľujem jadro problému (meritórne otázky)
3. K jednotlivým otázkam si vytváram poznámky, ktoré obsahujú čas rozhovor (začiatok a koniec), dĺžku trvania odpovedí na jednotlivé otázky (ak presiahli očakávanú normu), označím si zrozumiteľnosť otázky pre respondenta (1 – jasná ... 5 – nezrozumiteľná)

4. Záverečná fáza

4. Vytvoríme priestor pre dodatočnú reflexiu zložitejších problémov, dodatkov, námetov tak, aby sme mohli v rozhovore pokračovať, príp. sa k niektorým otázkam vrátiť.
5. Poznačím si poznámky k priebehu rozhovoru, návrhy na spracovanie

Zásady pri rozhovore:

1. Rozhovor by mal byť v kontrolovaných podmienkach, ktoré zabezpečia, že účastníci nebudú nikým rušení.
2. Otázky majú byť jasne a jednoducho formulované tak, aby na ne mohol respondent jasne odpovedať.
3. Formulácia otázky nemá obsahovať otázku na dve veci súčasne a nemá byť formulovaná ani príliš široko a všeobecne.
4. Výskumník nemá klásť otázky respondentovi o tom, čo mu nie je známe.
5. Kladenie otázok má mať neutrálny charakter. Vyhnúť sa tzv. sugestívnym otázkam.
6. Priebeh rozhovoru a záznam odpovedí má byť rovnaký pre všetkých (jednotná forma a poradie otázok, resp. okruhov) – pri kvantitatívnom rozhovore
7. Nereagovať a nekomentovať na odpovede respondentov.
8. Neklásť otázky v negatívnej forme.

Problémy skreslenia a deformácie pri rozhovoroch

(Respons - Errors)

1. Explicitné odmietanie odpovede
2. Beznázorovosť respondenta (na všetko odpovedá „neviem“)
3. Sociálne žiadané odpovede (povedia, čo chceme počuť)
4. Odpovede, vyvolané sledom otázok
5. Odpovede poznačené prítomnosťou tretej osoby, alebo viacerých osôb
6. Odpovede poznačené reakciou na sponzora výskumu (Sponzorship – Effekt)
7. Súhlasné odpovede, nezávislé na obsahu otázky (na všetko odpovedá áno)

Niekedy sú spôsobené zle položenými otázkami.

Formy rozhovorov:

1. Fokusové (skupinové) interview – ak predpokladáme, že respondent bude otvorenejší v diskutujúcej skupine (max. 8 osôb). Výskumník je moderátorom diskusie. Môže byť východiskom pre:
2. Individuálny rozhovor – ak je lepšie, aby respondent nebol ovplyvnený skupinou.

Druhy rozhovorov:

1. štruktúrovaný rozhovor
2. pološtruktúrovaný rozhovor
3. neštruktúrovaný rozhovor

Štandardizovaný (štruktúrovaný) – kvantitatívny rozhovor - interview

1. kvantitatívny výskum
2. štandardizovaný  - presne štruktúrovaný
3. otázky sú presne formulované; pre všetkých respondentov sú rovnaké,
4. presne stanovené poradie otázok
5. obsahuje najmä uzavreté otázky (presne určené možnosti odpovedí)
6. ak sa realizuje v písomnej forme, ide o dotazník
7. výhoda – porovnanateľnosť odpovedí od respondentov

                    - väčšia reliabilita (zníženie možnosti ovplyvniť výsledok zásahom výskumníka)

Neštandardizovaný (neštruktúrovaný) – kvalitatívny rozhovor

8. kvalitatívny výskum
9. Hlavným cieľom je pochopiť, ako jednotlivci interpretujú a konštruujú určité skutočnosti (Pavlica et al., 2000)
10. Umožňuje porozumieť ľudskej subjektivite, pochopiť význam, aký ľudia pripisujú jenotlivým udalostiam a vzťahom, ktoré zažívajú (Plichtová, 2002)
11. určený je len cieľ rozhovoru a okruhy problémov, ktoré sú predmetom rozhovoru
12. otázky nie sú presne naformulované, prispôsobujú sa reakciám respondenta
13. veľmi náročný na výskumníka (shopnosť počúvať, schopnosť empatie, schopnosť percepcie klienta, schopnosť klásť otázky)
14. prenikáme do hlbšieho rámca vzťahov medzi javmi – motívmi, postojmi, osobnými skúsenosťami, temperamentom, individuálnymi spôsobmi reagovania na podnety, kt. na človeka pôsobia
15. Doba trvania max. 60 min.

Možnosti povzbudenia respondentov:

1. Krátke prejavy porozumenia a záujmu – ide o signalizáciu pre respondenta, že ma zaujíma to, čo hovorí... „chápem“, „áno“, „rozumiem“
2. Krátke mlčanie (2-3 sekundy) po odpovedi respondenta – naznačím, že očakávam rozvinutie odpovede
3. Rozvíjajúce sondy – ak mám pocit, že respondent vyčerpal informácie, prípadne nevie, ako pokračovať. Povzbudím ho !
4. Zopakovanie primárnej otázky – ak respondet neodpovedal dostatočne, zopakujem otázku. Je to podnet a uistenie pre respondenta, že mi záleží na jeho odpovedi.
5. Zopakovanie (parafrázovanie) odpovede – overím si, či som správne pochopil výpoveď respondenta. Použijem to, aj keď chcem zhustiť širokú odpoveď.
6. Neutrálne požiadanie o doplnenie informácie – „Ako ste to mysleli?“, „Môžete o tom ešte niečo povedať?“
7. Sumarizácia odpovede respondenta – po uzavretí istej témy rozhovoru. Uistím respondenta, že som všetko správne pochopil.

Pološtandardizovaný (pološtruktúrovaný) rozhovor

1. Prechod medzi oboma typmi: Postup je daný vopred, ale výskumník kladie doplňujúce otáky, ktoré si vopred nestanovil.
2. Podľa skúmaného problému sa blíži buď k štandardizovanému, alebo neštandarizovanému typu rozhovoru.

Odporúčaná literatúra k problematike rozhovoru:

Plichtová, J.: Metódy sociálnej psychológie zblízka. Bratislava: Média, 2002.

Pavlica, K. et al.: Sociální výzkum, podnik a management. Praha: EKOPRES, 2001.

Nakonečný, M.: Sociální psychologie. Praha: Akademie, 2000.

Kollárik, T. – Sollárová, E.: Metódy sociálnopsychologickej praxe. Bratislava: Ikar, 2004.

dotaznik

Dotaznik je výskumný (prieskumný), vývojový, vyhodnocovací nástroj na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o znalostiach, názoroch alebo postojoch opytovaných osôb k aktuálnej, alebo potencionálnej skutočnosti prostrednícvom písomného dopytovania sa. (Švec, 1998)

Metodicky je príbuzný priamemu rozhovoru.

Administrácia dotazníka: osobne, alebo poštou.

Dotazník sa skladá z dotazníkových položiek. Každá položka je zložená z podnetovej a odpoveďovej časti.

Dotazníkom zisťujeme ako ľudia zmýšľajú, hodnotia, prežívajú situácie. Nezisťujeme ako sa správajú, konajú, čo si „o tom“ hovoria, ale čo „o tom“ píšu.

Kedy použijeme dotazník? Vtedy keď údaje pre zvolený problém neviem získať ľahšie, lepšie (validnejšie, spoľahlivejšie) a lacnejšie inou metódou.

Štruktúra dotazníka

1. Vstupné informácie (číslo respondenta; vysvetlenie účelu; inštrukcie)
2. Vecné položky (tvoria jadro dotazníka)
3. Identifikačné položky (vek, bydlisko, pohlavie...)
4. Záverečné informácia (poďakovanie...)

DRUHY DOTAZNÍKOVÝCH OTÁZOK

1. Priame (opýtam sa priamo na to, čo chcem vedieť)

Máš rád svoju triednu učiteľku?

2. Nepriame (opýtam sa nepriamo na to, čo chcem vedieť)

Koľko času priemerne sa ti venuje? Kedy ťa naposledy pochválila?

Aký je tvoj názor na prácu tvojej učiteľky? Čo si myslíš o jej vzťahu k tebe a k ostatným žiakom?

1. Otázky (zisťovacie, rozhodovacie, hodnotiace, nabádacie, vysvetľovacie...)
2. Podnetové tvrdenia (zaujať stanovisko – áno, nie; súhlasím, nesúhlasím...) využitie pri meraní postojov

1. Otázky

3. uzavreté (áno, nie, neviem) Ak je odpoveď áno/nie mala by nasledovať otázka prečo?

Často sa používa aj jemnejšie štruktúrovanie (určite áno; skôr áno; neviem; skôr nie; určite nie)

Máte radi „študentský život“

a) Áno

b) Nie

c) Neviem

Ak ste odpovedali áno alebo nie, napíšte prečo:

4. otvorené (bez alternatívnych odpovedí)

Aký je Váš názor na vybavenie učební na FSVaZ?

.................................................................................................................................................

5. polouzavreté (kombinácia oboch predchádzajúcich)

Používanie ktorých metód preferujete?

a) dotazník

b) pozorovanie

c) sociometria

d) iné:...............................................................................................................................

DRUHY DOTAZNÍKOVÝCH ODPOVEDÍ

2. Štruktúrovaná odpoveď (áno, nie, neviem) – ako uzavreté otázky
3. Neštruktúrovaná odpoveď (voľná, široká odpoveď na sondovanie napr. túžob, potrieb...)

        Čo by si najradšej chcela zažiť v najbližších mesiacoch?

        .................................................................................................................................................

1. Doplňovaná odpoveď

        Na štátnice som sa učil približne ...................... dní?

2. Škálovaná odpoveď (založená na sérii gradácií)

        Úroveň výuky na FSVaZ je podľa Vás:

                Veľmi dobrá        Dobrá                Slabá                Veľmi slabá

        Na semináre sa pripravujem?

                Veľmi zriedka        Zriedka                Často                Veľmi často

                        Pozor na kvantifikátory času!!! (čo je to zriedka, často...???)

        Považujem sa za človeka:

                Impulzívneho                -2        -1        0        1        2        Kľudného

                Aktívneho                -2        -1        0        1        2        Pasívneho

                Dominantného                -2        -1        0        1        2        Submisívneho

                Extrovertného                -2        -1        0        1        2        Introvertného

                        Jedná sa o sémantický diferenciál

        Vyjadrite svoj vzťah k:

                Rodine                        +++        ++        +        0        -        - -        - - -

                Zdraviu                        +++        ++        +        0        -        - -        - - -

                Peniazom                +++        ++        +        0        -        - -        - - -

                Vzdelaniu                +++        ++        +        0        -        - -        - - -

                Priateľstvu                +++        ++        +        0        -        - -        - - -

                Tradíciám                +++        ++        +        0        -        - -        - - -

                Sexu                        +++        ++        +        0        -        - -        - - -

                Vlastenectvu                +++        ++        +        0        -        - -        - - -

3. Poradová odpoveď (usporiadaná odpoveď, pri ktorej respondent má zoradiť hodnotové tvrdenia alebo vytvoriť poradie tvrdení)

ordinalna kategoria

        Aké je podľa Vás poradie dôležitostí hodnôt? Zoraďte podľa poradia významnosti:

        __ Rodina

        __ Zdravie

        __ Peniaze

        __ Vzdelanie

        __ Priateľstvo

        __ Tradície

        __ Sex

        __ Vlastenectvo

4. Zoznamová odpoveď (ponúkané výberové odpovede) – nominalna kategoria

        Pri výbere vysokej školy mal na mňa najväčší vplyv (Uveďte iba jednu voľbu):

        __ rodič                        __ starý rodič                        __ učiteľ/-ka

        __ spolužiak                __ nikto                                __ iné osoby:................................

        __ priateľ/-ka                __ neviem

5. Kategorická odpoveď (jednoznačné odpovede) – nominalna kategoria

        Oko za oko, zub za zub (Zakrúžkujte)

                                Veľmi súhlasím                Súhlasím        Nesúhlasím        Veľmi nesúhlasím

        Ľuďom by sme mali odpúšťať(Zakrúžkujte)

                                Veľmi súhlasím                Súhlasím        Nesúhlasím        Veľmi nesúhlasím

zostavovanie dotaznika

Skôr ako začnem zostavovať dotazník, musím mať jasno v tom, čo chcem zistiť.

Ťažko sa dotazníkom zistia citlivé, chúlostivé informácie (nechať na interwiev)...

Postup pri zostavovaní dotazníka:

         Jasne si určiť ciele

         Vybrať si druhy otázok, resp. odpovedí,

         Zostaviť dotazník - od všeobecných otázok k chúlostivejším.

                 Prvá otázka má byť kontaktná, ústretová

         Graficky zostaviť dotazník. (jasný prehľadný, celá položka musí byť na 1 strane)

         Zmerať v predvýskume čas potrebný na vyplnenie dotazníka (max. 30 min, resp. 15) vzorka cca 30respondentov

         Stanoviť si výskumnú vzorku

         Administrácia dotazníka (osobne, alebo poštou). Pozor na návratnosť!!! Musí byť min. 70%

         Optická analýza a kódovanie dotazníka

         Tvorba analýzy

Výhody dotazníka:

+ Možnosť zistiť informácie od veľkého množstva respondentov za krátky čas.

+ Spoľahlivejšie kvantifikovanie subjektívneho obrazu

+ Ľahké vyhodnotenie a porovnávanie

Nevýhody dotazníka:

+ Odlišné odpovede (tá istá otázka môže mať pre rôznych respondentov odlišné osobnostné významy).

+ Dotazník tvorený z uzatvorených odpovedí môže byť klamilivý (respondet zakrýva svoju nevedomosť, vyberie si náhodne z alternatívy)

+ Neúprimnosť respondentov (meria sa tzv. L - skóre)

studium dokumentov - obsahova analyza

3. Podstatou obsahovej analýzy je preskúmať obsah komunikácie (písomnej, zvukovo alebo obrazovo zaznamenanej)
4. Cieľom je zistiť zameranie analyzovaných obsahov pomocou kvantitatívneho vyjadrenia frekvencie relevantných obsahových jednotiek
5. Procedúra na „objektívny, systematický a kvantitatívny opis zjavného obsahu komunikácie“ (Bernard Berelson)
6. Skúmajú sa základné charakteristiky komunikátu: „Čo“, „ako“ a „komu“ sa tvrdí
7. Predpoklad vychádza z teórie, že počet prvkov v texte je spoľahlivým ukazovateľom významu.
8. Najčastejšie jednotky:

1.  Čas a priestor: ako často sa určitá jednotka objavuje a koľko miesta (rozsah textu) sa jej venuje
2.  Výskyt znaku v texte: a to v texte s presne definovaným rozsahom (cm2)

Základný postup pri aplikácií obsahovej analýzy:

1. Vytýčiť cieľ, učel.
2. Výber druhu textu
3. Zvolenie jednotky analýzy obsahu (slovo, veta, odsek..)
4. Určenie súboru materiálov (textov)
5. Vytvorenie kategórií

        napr.        tematika – politika, ekonomika, kultúra, šport...

                        žáner – spravodajstvo, publicistika, beletrizujúci žáner

                        fotografia – spravodajsko – dokumenárna, dokum. – umelecká...

                        ilustrácia – umelecká, karikatúra, grafy, mapy...

                        geograficá príslušnosť – Slovensko, jednotlivé regióny...

                        pôvod materiálu – redakčný materiál, agentúrny, čitatelia...

6. Analýza, resp. zaznamenanie frekvencie
7. Vyjadriť výsledky podľa frekvencie
8. Interpretácia získaných výsledkov

Druhy textových dokumentov:

1. Oficiálnej povahy:

1. Výskumné a vývojové: výskumné správy, diplomové, Bc. práce...
2. Politické: politické výzvy, programy, plány SHR
3. Legislatívne: zákony, vyhlášky, nariadenia...
4. Štatistické: ročenky, výkazy o dochádzke, dovolenke, plate...
5. Administratívne: posudky, správy, zápisnice, štatúty...
6. Evalvačné: testy, indexy,

2. Osobnej povahy:

1. Poznámky: napr. soc. pacovníka, psychológa, učiteľa
2. Kresby, práce (napr. slohvé)
3. Životopisy

Projektivne metody

Vznikli ako odpoveď výskumu na sociálne žiadúce odpovede respondentov.

Predpokladá sa, že do mnohoznačných podnetov sa premietnu (nevedomé) osobnostné tendencie.

Prvé projektívne metódy sa objavili po II. svetovej vojne a boli zamerané na psychodiagnostikovanie určitých stránok osobnosti. Neskôr sa premietli aj k diagnostikovaniu sociálneho prostredia.

Základné kategórie:

1. Kresbové projektívne procedúry
2. Dotazníkové projektívne procedúry
3. Projektívne interview
4. Projektívne postupy v skupinovej práci
5. Procedúry voľby farieb

Kresbové projektívne procedúry

Najrozšírenejšia je procedúra kresby postavy (využíva sa u detí)

Odráža:

1. Úroveň relatívne čiastkových schopností zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, jemnej motoriky, senzomotorickej koordinácie a integrácie
2. Úroveň vývinu rozumových schopností
3. Osobnostné charakteristiky jedinca

Používa sa na určenie školskej zrelosti, ale aj na určenie mikrosociálneho prostredia (kresba rodiny, kresba určitej situácie), kreativity (dokresľovanie neúplných obrazov):

Dotazníkové projektívne procedúry

Postavené na princípe nepriameho dopytovania. Predpokladá sa že žiak premietne do dokončenia vety vlastné postoje, názory, stavy a pod.

        Môj učiteľ............................

        V škole sa najviac teším na.................................

Projektívny charakter môžu mať maskovacie postojové škály, ktoré využívame na nepriame zisťovanie postojov – napr. sémantický diferenciál.

Najčastejšie sa uplatňuje faktor

Môj priateľ:

Hodnotenia:        dobrý                 - - -        - -        -        0        -        - -        - - -         zlý

                                príjemný         - - -        - -        -        0        -        - -        - - -         nepríjemný

Sily:                                silný                 - - -        - -        -        0        -        - -        - - -         slabý

                                hrubý                 - - -        - -        -        0        -        - -        - - -        jemný

Aktivity:        rýchly                  - - -        - -        -        0        -        - -        - - -        pomalý

                                Pokojný        - - -        - -        -        0        -        - -        - - -        nepokojný

Špecifickou verziou môže byť použitie určitých obrázkov alebo fotografií, ku ktorým majú respondenti vyjadriť svoje hodnotenie.

Projektívne interview

Nastolíme tému a respondenti rozprávajú o probléme...

Projektívne postupy v skupinovej práci

Nastolíme tému ktorú má vyriešiť skupina a sledujeme správanie sa jednotlvých členov skupiny, ako aj kreativitu , systém organzácie práce...

Úlohy sa môžu týkať bežných povinností.

Procedúra volby farieb

Zaznamenáva vnútorné citové rozpoloženie. Použiteľné pre všetky vekové skupiny.

Určujú sa 4 základné odtiene:

        Modrej                

        Zelenej                

        Červenej        

        Žltej                

Známe testy: Lüscherov test voľby farby, Rorschakova procedúra.

sociometria

Špecifická metóda analýzy štruktúry sociálnej skupiny. Jej autorom je Dr. Moreno.

Morenova teória spoločnosti:

1 – Objekt známosti

2 - Objekt známosti bez osobného významu

3 – Sociálny prah

4 – Vonkajšie jadro (úroveň spontaneity)

5 – Vnútorné jadro                        (úroveň reality)

                         1  2  3  4      5

Spoločnosť rozdeľuje na:

1. Vonkajšiu (makroštruktúru) – viditeľné sociálne zoskupenia veľké či malé, oficiálne aj neoficiálne
2. Sociometrickú maticu (mikroštruktúru) – sociometrické štruktúry, ktoré vieme odhaliť psychometrickou metódou
3. Sociálnu realitu – syntéza makro- a mikroštruktúry

Jadrom sociometrie je vzájomná voľba členov skupiny, čo poskytuje možnosť sledovať vzťahy medzi jednotlivcami, postavenie členov v skupine, jej vodcu...

Môžeme sa pýtať na emocionálne väzby, reálne situácie, potencionálne situácie...

1. Môžeme si stanoviť stanovený počet volieb

Napíš mená 3 spolužiakov, s ktorými by si sa išiel von zabaviť

2. Môžeme si stanoviť ľubovolný počet volieb

Napíš mená spolužiakov, s ktorými by si sa išiel von zabaviť

3. Môžeme si stanoviť pozitívnu voľbu

Napíš mená spolužiakov, s ktorými by si chcel stráviť spoločný víkend.

4. Môžeme si stanoviť negatívnu voľbu

Napíš mená 3 spolužiakov, s ktorými by si nechcel stráviť víkend.

Výsledky sociometrie sa vyjadrujú najčastejšie 3 formami:

1. SOCIOGRAM

        Grafické znázornenie vzťahov v skupine a postavenie jednotlivcov:

        Vhodný pre menšie skupiny

              1                                  2                            3        

            4                                                                          9

                                5                             6                  7                     8

1. SOCIOMETRICKÉ MATICE

2. SOCIOMETRICKÉ INDEXY

Napr. vzorec na výpočet indexu súdržnosti skupiny:

                                Počet vzájomných volieb členov skupiny

Index súdržnosti = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

                                                N ( N – 1 )

                                                        2

Varianty sociometrie:

1. Vzťahová analýza:         Umožňuje zachytiť vzťahy v skupine
2. Preferenčný záznam:         Podľa predloženého zoznamu členov kolektívu, každí každého ohodnotí bipolárnou škálou (príjemný – nepríjemný)
3. „Hádaj kto?“        Predložíme skupine súbor charakteristík, alebo foriem správania sa a úlohou členov je posúdiť koho najviac charakterizujú
4. Voľba konaním        Deťom rozdám 3 predmety a dajú ich svojim spolužiakom
5. Odhad času        Členovia skupiny volia dĺžku času, ktorý chcú stráviť pri istej činnosti s členmi skupiny.