Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ochrana práce

ochrana práce vypracované otázky (vypracovane_otazky.doc)

1. Pojem a predmet ochrany práce

Právo na ochranu zdravia je jedným zo základných práv osôb v každej vyspelej demokratickej spoločnosti. Jeho súčasťou je aj ochrana zdravia pri práci. Pojem (§146 ZP): Ochrana práce v pracovnom práve predstavuje osobitný systém opatrení, ktorý vyplýva z

1. Právnych predpisov
2. organizačných
3. technických
4. zdravotníckych
5. a sociálnych opatrení

zameraných na vytváranie pracovných podmienok zabezpečujúcich

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
2. zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.

OP vo všeobecnosti znamená zlepšenie pracovného prostredia a kultúry práce. OP je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. OP je nielen realizáciou sociálnych práv zamestnancov, ale determinuje aj efektívnosť pracovnej sily. Zanedbávanie starostlivosti o ochranu práce má negatívny dopad nielen na konkrétneho zamestnávateľa, ale aj na celú spoločnosť.

Ochrana práce- zaoberá sa prevažne ochranou zamestnanca, ktorý je v slabšom postavení ako zamestnávateľ

3 oblasti: právna (pracovnoprávny vzťah – zákonník práce)

ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci

zdravotná ochrana

zák. o B.O.Z.P. 124/2006

zák. o inšpekcii práce 125/2006

65/1965 – 1.kódex pracovného práva

311/2001 – v podstate prepracovaný z 1965

460/1992 – základné ľud. práva hosp., kultúrne

§ 1

Predmet zákona 124/2006

Tento zákon ustanovuje

1. všeobecné zásady prevencie a 

2. základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na

3. vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Zásady ochrany práce.

1. Legislatíva je iba súčasťou ochrany práce.
2. Cieľ ochrany práce je zabezpečiť zdravotnú a pracovnú schopnosť zamestnanca.
3. je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

2. Ochrana práce ako súčasť sociálnej ochrany

V ústave je v rámci minimálneho odpočinku atď. napísané aj ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci. V rámci sociálnej ochrany môže byť aj pri práceneschopnosti, nemoci, atď. ochrana Zdravia je na základe kadejakých medzinárodných zmlúv základné sociálne právo.

3. Ochrana práce v medzinárodných dokumentoch a v práve EÚ

Ochrana zdravia vo vzťahu k práci je dôležitý preventívny nástroj, pracovné prostredie má byť prispôsobené fyzickým a psychickým podmienkam pracovníkov. Znamená to odstrániť nebezpečenstvo alebo ho aspoň minimalizovať. Najmä treba chrániť pred psychickým poškodením zdravia. Pramene sú rôznorodé a diferencované niektoré upravujú všeobecne nepriamo. Iné sú konkrétne tak, že upravujú právo pre konkrétny typ práce.

Triedenie prameňov podľa pôvodcu:

1. OSN – svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

1948   Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá valným zhromaždením OSN, zakotvila, že

       -   každý má právo na takú životnú úroveň aby mu zaručila zdravie a blahobyt

       -   právo na prácu,

       -   slobodná voľba zamestnania

       -   sloboda združovať sa v odboroch

       -   právo na zdravie je chápane ako predpoklad zárobkových aktivít a tým aj podmienkou

            realizácie práva na životnú úroveň

Avšak táto deklarácia nemá právnu silu ale stala sa základom formovania medzinárodného práva.

1948   Zakladajúca ústava prvá zmienka o ochrane zdravia v zakladajúcej listine WHO

          zakotvila právo na zdravie bez rozdielu pre všetkých, jedno zo základných ľudských

          práv.

1977   „Zdravie pre všetkých“ dokument prijatí WHO.

1966   Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, tento dokument bol  

          vymožiteľný už medzinárodným právom

       -    Bolo už formulované ako právo každého

       -    každý má právo na spravodlivé podmienky a bezpečné a zdravotne nezávadné

             pracovné podmienky

       -    zdravie je jedno zo základných sociálnych práv

1995   Čelenie novým problémom

2. Medzinárodná organizácia práce v Ženeve (je súčasťou OSN), založená bola Versailskou zmluvou (1919), no prerušená činnosť bola počas 2. sv. vojny. Táto prijala viac ako 300 dohovorov, no okrem nich prevádza aj vedu a výskum v príslušnej oblasti.

1.  Dohovor číslo 130/1969 o zdravotnej starostlivosti a dávkach v nemoci

1. zdravie je základný predpoklad pre prácu
2. v prípade nemoci zabezpečuje aj dávky nie len zdravotnú starostlivosť

1. Dohovor číslo 155/1981 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí

3. každý členský štát má prijať opatrenia, ktoré sú medzinárodnými skúsenosťami overené
4. to znamená určitú unifikáciu

1. Dohovor číslo 161/1985 o závodných zdravotných službách

5. prevencia v oblasti zdravotnej starostlivosti, orgány na kontrolu zdravia pracovníkov

Konkrétne typy práce :

6. Dohovor o ochrane pracovníkov pred prašným prostredím

3. Európska únia

Proces európskej integrácie vychádza zo sociálnej podstaty základom, ktorej je zdravie. Dôležitá a najrozvinutejšia oblasť v Eú. Vychádza samozrejme aj z medzinárodného práva ale má odlišnosti od OSN, Medzinárodnej organizácií práce. Európe je postavená na poistnom systéme a až tam kde to nie možné až tam je povinnosť štátu postarať sa o ochranu, no požadovaná je prevencia. Existujú aj osoby, ktoré sociálne poistenie neplatia : študenti, ......

Dokumenty upravujúce ochranu práce v EÚ:

Dokument:  Zmluva  Európskeho spoločenstva (1997)

7. Ochrana zdravia pre všetky činnosti v rámci spoločenstva
8. Prevencia pred civilizačnými chorobami
9. NAJZÁKLADNEJŠÍ Dokument
10. Obsahom sú najmä preventívne opatrenia

Dokument:  Charta základných práv EÚ (2000)

11. Rešpektuje národné úpravy štátov ale zakotvuje, že každý má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a na lekárske ošetrenie

Zmluva o európskej únií z roku 1992 (ochrana ľudských práv a vysoká zamestnanosť)

Rada európy

1. Európska sociálna charta 1961

- prevenciu ochrany zdravia zabezpečuje štát, rozdiel je v tom, že zakotvuje povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť len pre tých na ktorých sa z rôznych dôvodov zdravotné poistenie nevzťahuje a ktorý si ju nemôžu hradiť z vlastných prostriedkov.

2. Revidovaná sociálna charta

a), b) doplňujú Dohovor z roku 1950

Európska únia vydala viac ako 300 smerníc.

Jednou takou univerzálnou je smernica 89/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov  pri práci prijatá radou Európy.

Smernica 89/654 upravujúca pracoviská.

2001 Európska rada v Stockholme sa zaviazala zvýšiť mieru zamestnanosti o 50%

2002 Európska rada sa zaviazala, že do roku 2010 treba predĺžiť vek pracovnej aktívnosti o 5

        Rokov

Stratégia na roku 2005-2006, táto vychádzala z lisabonských záverov (2000), a žiadala posilnenie kultúry a sociálneho dialógu.

Stratégia na rok 2007-2008 „Zlepšenie kvality a produktivity práce“

Predpokladá opatrenia v oblasti legislatívy, kladie sa dôraz na posilnenie ochrany práce v sektoroch považujúcich sa za osobitne rizikové a u kategórie najzraniteľnejších pracovníkov, t.j. stavebníctvo, poľnohospodárstvo, opatrovatelia, mladí pracovníci bez praxe, bez kvalifikácie, migrujúci, na dobu určitú, zlepšenie prevencie.

V oblasti vedy a výskumu boli identifikované nové riziká, najmä psycho-sociálne faktory ohľadom pracovného prostredia. Je nutné riešiť nadmernú spotrebu alkoholu v pristupujúcich krajinách. Novo identifikovať poruchy svalovo-skeletovej sústavy. Nanovedy ...

4. Základne pramene úpravy ochrany práce v právnom poriadku SR

Pokiaľ je medzinárodný dokument upravuje určitý vzťah podstatne širšie ako je tomu v právnom poriadku SR, je nutné aplikovať právny poriadok medzinárodný. Základy boli prevzaté do právneho poriadku SR.

Základným dokumentom ohľadom ochrany práce je ústava, ktorá vychádza z listiny základných práv a slobôd. Článok 36, vraví, že občania majú právo na pracovné podmienky ktoré zodpovedajú zásada ochrany zdravia a bezpečnosť pri práci. Ochrana žien, mladistvých, dovolenky, atď. tiež vplýva na ochranu práce. Ochrana práce je súčasťou pracovného práva, ako samostatného odvetvia. 11 článkov, ktoré sú základné zásady pracovného práva, resp. zákona 311/2001 (zákonník práce). Ich základ je najmä v oblasti interpretácie, resp. pri uplatňovaní pracovnoprávnych vzťahov.  

Všeobecná časť.

Čl. 4. zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na informácie o aktuálnom hospodárskom stave spoločnosti a zároveň majú právo predkladať návrhy pre lepšie pracovné podmienky zamestnancov.

Čl. 6. ustanovenie zásady, ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky ktoré musia byť také aby zodpovedali fyziologických predpokladom žien a ich spoločenskej funkcii matky. Napr. tehotná žena nemôže byť vyhodená z práce, iba za podmienok ustanovených v zákonníku práce je možné takto urobiť. Žena po pôrode musí vyčerpať povinnú materskú dovolenku po dobu 6 týždňov zo zdravotných dôvodov, a potom sa môžu rodičia dieťaťa dohodnúť kto bude čerpať rodičovskú dovolenku.

Čl. 7. Mladistvý majú právo na zabezpečenie takých pracovných podmienok, ktoré umožnia ich telesný a duševný rozvoj.

Čl. 8. Zamestnávatelia sú povinný robiť opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom.

Čl. 10. Právo kolektívne vyjednávať.

Osobitná časť (6. časť ZP – OCHRANA PRÁCE)

Pozrieť §146, §147(odkazuje na zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci novelizovaný 309/2007 ktorý ho dopĺňa a mení) Zákonníka práce. Vymedzuje základné pojmy, aby sa právne pojmy vykladajú jednotne a jednoducho. Napr. Ťažká ujma na zdraví – zmrzačenie, ochromenie údu, poškodenie dôležitého orgánu, vyvolanie potratu, zohyzdenie...

Zákon upravuje ako postupovať pri pracovnom úraze, zo strany zamestnávateľa, napr. urobiť záznam.

Zákon 355/2007 o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia (3. hlava – ochrana zdravia pri práci) sú tu stanovené základné povinnosti zamestnávateľa čo všetko má zabezpečiť ohľadom ochrany zdravia, kladie dôraz na prevenciu, a jednotlivé práce sú kategorizované. Zamestnávatelia sú povinný zabezpečiť počas výkonu práce je nutné zabezpečiť sústavné sledovanie práce zamestnanca. Táto právna úprava sa vzťahuje na každého zamestnanca. Nariadenie vlády  409/2007 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách...(optické žiarenie)

Nariadenie vlády 355/2006 ochrana práce pri chemických faktorov pri práci

Nariadenie vlády 393/2006 ochrana práce vo výbušnom prostredí

Nariadenie vlády 391/2006 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na pracovisko, teda ako by malo vyzerať. Napr. Strešné okná musí byť možné bezpečným spôsobom otvoriteľné a nastaviteľné.

Technické normy sú ďalším významným prameňom ochrany práce.

Úrad verejného zdravotníctva vedie centrálny register rizikových prác!

Dokumenty OSN nie sú prameňom práva.

Ročne môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi 150 hodín nadčas. Týždenný pracovný čas je 40 hodín. Po piatych hodinách práce má zamestnanec nárok 20. minútovú pauzu.

§ 3 zákona 126/2006 o verejnom zdravotníctve

Orgány verejného zdravotníctva

(1) Orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu

ustanovenom týmto zákonom

a) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo“),

b) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

(ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“),

c) regionálne úrady verejného zdravotníctva,

d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

e) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

f) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky,

g) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

h) Slovenská informačná služba.

§19 zákona 126/2006 o verejnom zdravotníctve upravuje zdravie pri práci a §20 kategorizáciu rizikových prác.

5. Ochrana práce v Zákonníku práce

Doplň §146 - § 150 Zákonníka práce

6. Subjekty spolupráce pri zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany práce

Jednou z úloh v oblasti stratégie je zabezpečiť spoluprácu medzi členskými štátmi a samotnou európskou úniou. Pri takejto spolupráci, je nutné aby subjekty, ktoré sa zúčastňujú na ochrane práce a samotnou Európskou úniou. To sa týka európskych orgánov, a keďže ochrana práce je veľmi široká. Dva základné subjekty spolupráce sú zamestnanec a zamestnávateľ. Pokiaľ je o zamestnanca , treba si uvedomiť, že tento nie je pasívny predmet ale je aktívny subjekt lebo sa takisto bezprostredne zúčastňuje na ochrane práce, prostredníctvom odborových orgánov.

Kto je §11 zamestnanec a kto §7 zamestnávateľ upravuje a vymedzuje zákonník práce. Najmä vymedzenie pojmu zamestnanec naráža na najväčšie problémy, lebo v podmienkach praxe, že podnikateľská prax prestala zamestnávať zamestnancov, a skôr využíva občianskoprávne vzťahy. Lebo tým ušetrí na odvodoch do sociálnej poisťovne, zdravotnom poistení. Toto viedlo k tomu, že v rámci ochranu bolo nutné vymedziť lepšie pojem zamestnanec. Dnes máme presne pomenované tieto pojmy. Zamestnávateľ môže byť FO aj PO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO, v pracovnoprávnom vzťahu.

Pracovnoprávny vzťah vzniká na základe pracovného pomeru alebo na základe dohody (dohoda o brigádnickej činnosti študenta).

Kto môže byť zamestnávateľom, je upravené tiež v Zákonníku práce, PO môže zamestnávať od kedy je zapísaná v obchodnom registri. Už počaté dieťa môže byť zamestnávateľom ale právne úkony za neho robí iná osoba.

Zamestnanec je vždy FO, ktorá vykonáva závislú prácu v pracovnoprávnych vzťahoch. Bolo nutné §1 zákona 311/2001 z. z. definovať, čo znamená závislá práca. Právna subjektivita sa nadobúda v 15. roku veku (sú aj výnimky – modeling, šport, umelci avšak je nutný súhlas inšpekcie práce).

Zamestnanci často konajú prostredníctvo svojim zástupcov:

1. zamestnanecká rada,
2. zamestnanecký dôverník,
3. odbory.

Odborová organizácia  (80% nemá), vzniká na základe združovacieho princípu. Stačí ak sa tri osoby zídu prímu na ustanovujúcej schôdzi štatút, zvolia zástupcu a nechajú sa zaregistrovať na ministerstve. Môže existovať aj pluralita odborových organizácií na pracovisku. Ak je ich ale viac musia sa dohodnúť, ktorá bude zastupovať zamestnancov pri kolektívnom vyjednávaní, ak sa ale nedohodnú tak zastupuje tá ktorá ma najviac členov. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci rozširuje pomer zamestnanca a zamestnávateľa, napr. aj žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy alebo študent vysokej školy pri praktickej výučbe.

Osobitné skupiny zamestnancov §3c : tehotné ženy, Matky do konca 9mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství , osoby zo zdravotným postihnutím.

Do ochrany práce zasahuje aj štát. Podmienky je nutné rešpektovať a dodržiavať. Štát si vytvára osobitný systém ochrany na zabezpečenie ochrany pri práci. Orgány : v oblasti ochrany zamestnancov pri práci, orgány na ochranu zdravia zamestnancov (zákon 125/2006 o inšpekcii práce, zabezpečuje štátnu správu a súčasne zabezpečuje aj kontrolu- inšpekcia práce) Sústava štátnych orgánov : Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Národný inšpektorát práce v Košiciach (ten riadi jednotlivé inšpektoráty práce) Inšpektoráty práce sú vytvorené sú v krajských mestách, ich kompetencia je v spomínanom zákone ustanovená. Sú zamerané na inšpekciu práce (čo nie je len kontrolovanie bezpečnostných predpisov ale dnes kontrolu aj pracovnoprávne predpisy vo všeobecnosti .. školenie, pracovné zmluvy, čierna práca, mladistvý zamestnanci, kontroluje aj plnenie úloh, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv) Zákon o inšpekcii práce (osobitné skúšky, prax, vysokoškolské vzdelanie, no má širšie kompetencie ako prokurátor) upravuje aj sankcie, ktoré môže ukladať pokutu do výšky 3násoboku priemerného zárobku. Orgány na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov zákon č. 355/2007 o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva majú na starosti ochranu zdravia zamestnancov: Ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva (vedie centrálny register rizikových prác, vydáva a odoberá oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby), regionálne úrady verejného zdravotníctva.

7. Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany práce

BTS si môže zabezpečiť dodávateľským spôsobom, ak má menej ako 250 zamestnancov.

Všetky právne normy, ktoré sú predmetom pracovného práva. 124/2006 ukladá väčšinu povinností pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Špecifické pracoviská (jadrové elektrárne, banské podniky napr. celé vystrojenie popisujú osobitné úpravy) majú aj zvláštne právne úpravy.

Zákon 124/2006 Z. z. celý tento zákon, stavia na princíp prevencie. Zamestnávateľ má robiť všetko preto aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti zamestnanca. § 5 ustanovuje všeobecné zásady prevencie, tie majú výraz konkrétnych povinností. Základná zásada je vylúčenie nebezpečenstva a z neho idúcich rizík. Ak nie je možné riziko odstrániť je nutné urobiť opatrenia, ktoré minimalizujú nebezpečenstvá. Uprednostňujú sa kolektívne ochranné opatrenia pred individuálnym opatrením. Nahrádzanie prác, ktoré sú namáhavé a jednotvárne a u ktorých je riziko poškodenia zdravia vyššie prácami, u ktorých je riziko poškodenia zdravia nižšie. Zohľadňovanie ľudských schopností (výber pracoviska, pracovných postupov). Administratívne opatrenia na ochranu práce a to povinnosť zamestnávateľa a vypracovávať aktualizovať vnútorne poriadky ochrany prace. Povinnosť aktualizovať a preskúšať zamestnanca v rámci preventívnych opatrení.

2 časť zákona 124/2006 Konkrétne povinnosti na zabezpečenie všeobecných zásad prevencie. Zákon upravuje povinnosti v oblasti oboznamovania zamestnancov, a zákon ukladá zamestnávateľovi aby zamestnanca upozornil na existujúce riziká aj konkrétne nie len oboznámením o zákone 124/2006. Zamestnávateľ vykonáva aj kontrolnú činnosť (vedomosti ohľadom ochrany zdravia pri práci), ale má aj osobitné povinnosti vo vzťahu ku kontrole §9, t.j. či je pod vplyvom alkoholu alebo psychotropných látok. Zamestnávateľ kontroluje či sa používajú ochranné pracovné prostriedky a osobitné povinnosti, má voči zamestnancom, ktorý pracujú na oddelenom pracovisku. V súlade zo zabezpečením pitného režimu. Tá je zabezpečená aj tým, že zamestnanec má možnosť si kúpiť. Ale v osobitných podmienkach, napr. teplo v lete, banská služba, tu je už povinnosť zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí prijať a vykonať opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov.

Doplň § 6 - § 11 zákona 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

8. Zaistenie pracovných podmienok

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky (čl. 1 všeobecných zásad ZP)

Zamestnávatelia sú povinný utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú

čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. (čl. 3 všeobecných zásad ZP)

Zákonník práce umožňuje aby boli pracovné podmienky upravené v pracovnoprávnom vzťahu výhodnejšie ako to predpokladá právna úprava.

Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania

sú:

a) pracovný čas,

b) mzdové podmienky,

c) bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,

d) náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo

chorôb z povolania,

e) náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov

dočasných zamestnancov,

f) ochrana materstva a ochrana rodičov,

g) právo na kolektívne vyjednávanie,

h) podmienky stravovania.

§ 151 ZP (Siedma časť Podniková sociálna politika)

Pracovné podmienky

a životné podmienky zamestnancov

(1) Na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia zamestnávateľ utvára primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.

(2) Zamestnávateľ zriaďuje, udržiava a zvyšuje úroveň sociálneho zariadenia, zariadenia na osobnú hygienu a podľa osobitných predpisov aj zdravotnícke zariadenia pre zamestnancov.

(3) Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.

§ 152

Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov

vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako

štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej  osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. (3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však  na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára

zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

(6) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(7) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov

a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým

9. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pojem, právna úprava

Pojem, Legálna definícia §146 ZP : Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Právna úprava je obsiahnutá v Zákonníku práce, ktorý odkazuje svojou ôsmou časťou na zákona 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Predmetom zákona je: ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

1. Vymedzuje základný pojmový aparát zákona, aj ten špecifický pre tento zákon (osobitné skupiny zamestnancov, iné osoby považované za zamestnancov a pod.)
2. Zakotvuje všeobecné zásady prevencie
3. Povinnosti zamestnávateľa so zreteľom na predmet zákona
4. Práva a povinnosti zamestnanca so zreteľom na predmet zákona
5. zakotvuje kontrolnú činnosť
6. Rekondičné pobyty zamestnancov
7. Opatrenia pri pracovnom úraze, chorobe z povolania či inom poškodení zdravia v dôsledku práce
8. Zakotvuje jednotlivé orgány pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (t.j. zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Bezpečnostno-technickú službu, Pracovnú zdravotnú službu)
9. Výchovu a vzdelávanie zamestnancov
10. Úpravu potrebnej odbornosti pre niektoré orgány (bezpečnostný technik, autorizovaný technik, ale nie PZS pre tú je odborná spôsobilosť upravená v nariadení vlády)

10. Opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Sem možno napísať, napr. zriadenie BTS, PZS, chodenie na LPP, rekondičné pobyty, upravenie podľa bezpečnostným noriem pracoviska, používanie mechanizmov, ktoré minimalizujú nebezpečenstvo poškodenia zdravia , či expozíciu zamestnancov. Oddych pri práci. Pracovný čas akurátny.

11. Povinnosti zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

§ 147 ZP

Povinnosti zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

(2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

§6-§11 zákona 124/2006

12. Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia zamestnanca

§ 8 zákona 124/2006

Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom

a vážnom ohrození života alebo zdravia

(1) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov

pri práci v prípade vzniku bezprostredného

a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ

po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru

práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný

a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky

potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov

a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä

1. písomne určiť postup pre prípad záchranných

prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane

poskytnutia prvej pomoci,

2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami

vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,

3. určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť

a pravidelne školiť dostatočný počet zamestnancov

na vykonávanie záchranných prác, evakuácie

a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie

požiaru,

4. zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi

pracoviskami, záchrannými pracoviskami

a hasičskými jednotkami,

b) vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnancimohli

postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne

o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojichmožností

zabránili následkom tohto ohrozenia,

c) bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných

ochranných opatreniach všetkých zamestnancov,

ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,

d) bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci

mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť

pracovisko a odísť do bezpečia,

e) nepožadovať od zamestnancov, okrem odôvodnených

a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo

sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje také

ohrozenie.

(2) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie

povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu,

prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel

do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne

a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo

život alebo zdravie iných osôb.

13. Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť, závažná priemyselná havária

§ 17 zákona 124/2006

Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná priemyselná havária

(1) Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik

a) pracovného úrazu alebo služobného úrazu20) (ďalej len „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje

jeho zdravotný stav,

b) iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,

c) nebezpečnej udalosti,

d) bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie.21)

(2) Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo  fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným  predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1.

(3) Zamestnávateľ je povinný po oznámení podľa odseku 1 bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby

nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti podľa odseku 5 písm. a)

druhého bodu a tretieho bodu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.

(4) Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť

zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného

úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, že a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za

účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný

stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo ak predpokladaná dĺžka liečenia je najmenej 42 dní (ďalej len „závažný pracovný úraz“), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,

b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku  registrovaného pracovného úrazu,

c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

(5) Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik

a) registrovaného pracovného úrazu

1. príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť,

2. príslušnému útvaru Policajného zboru,22) ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,

3. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz,

b) bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, vznik závažnej priemyselnej havárie, choroby

z povolania, ohrozenia chorobou z povolania príslušnému inšpektorátu práce.

(6) Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku u iného zamestnávateľa,

a) tento zamestnávateľ je povinný

1. splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm. a),

2. zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm. a),

3. po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. b) zaslať

tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca,

4. prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm. c),

b) zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. a)

a odsekov 7, 8 a 12.

(7) Zamestnávateľ je povinný

a) záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze

dozvedel,

1. zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,

2. doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec

zomrel v dôsledku pracovného úrazu,

b) zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o prijatých a vykonaných opatreniach pri závažnom pracovnom úraze, pri chorobe z povolania, pri ohrození chorobou

z povolania do ôsmich dní odo dňa, keď podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze sa malo  opatrenie vykonať.

(8) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu

a) pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom

úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,

b) iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku

a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,

c) priznaných chorôb z povolania23) a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku,

o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania.

(9) Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa odseku 4 písm. a) a c) a odseku 5 písm. a) prvého bodu aj pri nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania, ohrození chorobou z povolania.

(10) Ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie sú povinní zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu

práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie bezodkladne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz

podľa odseku 4 písm. a).

(11) Štátny orgán, poisťovňa,24) Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, chorobu z povolania, ohrozenie chorobou z povolania, bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie a závažnú priemyselnú haváriu, o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená podľa odseku 5. Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka.

(12) Zamestnávateľ je povinný uchovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4

písm. b) päť rokov od vzniku tohto úrazu; rovnaká lehota platí aj pre evidenciu podľa odseku 8.

20) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21) Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

14. Povinnosti a zodpovednosť zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Povinnosti zamestnávateľa pri úrazoch, priemyselných haváriách atď.  je stanovená všeobecná oznamovacia povinnosť, ten kto bol svedkom alebo zamestnávateľ má povinnosť oznámiť to. Tak isto to platí pri chorobách z povolania. Zamestnanec má povinnosť oznámiť každý pracovný úraz. Ak pracovný úraz , jeho následky presiahne 3 dni, je nutné registrovať ho, tým, že sa za prítomnosti zamestnanca má vyplniť príslušné tlačivo a následne sa majú oboznámiť aj inšpekciu práce, policajné orgány a v prípade ak sú na pracovisku aj odborové orgány treba upovedomiť aj tie a zapojiť ich. Rozlišovať treba medzi pracovným úrazom a úrazom.

§8 všeobecných zásad 311/2001

Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme

ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú

podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

(9) Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných

opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa

za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci.

Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná

služba sú povinné spolupracovať s príslušnými

organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami

zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením bezpečnostnotechnickej

služby a pracovnej zdravotnej služby

alebo plnením ich úloh dodávateľským spôsobom nie

sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci ani jeho

zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca

pri práci.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania

§ 195 zákona 311/2001

(1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu

zdravia alebo k jeho smrti úrazom(pracovný úraz), zodpovedá

za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého

bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.

(2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo

zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh

alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle

krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších

vplyvov.

(3) Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec

utrpel na ceste do zamestnania a späť.

(4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou

z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec

pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom

pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba

z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby

z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch

o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania),

ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

(5) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal

povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov

a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví

podľa § 196.

§ 196

(1) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak

preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť,

že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec

svojím zavinením porušil právne predpisy alebo

ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol

riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť

a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali,

alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom

alkoholu, omamných látok alebo psychotropných

látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

(2) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak

preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením

právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený,

a že toto porušenie bolo jednou z príčin

škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod

vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných

látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal

v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že

je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo

ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné

predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť

vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý,

že si môže privodiť ujmu na zdraví.

(3) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti,

určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec,

podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku

2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna

tretina škody.

(4) Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne

predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek

2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa

dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých

si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie

a zdravie iných.

(5) Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c)

nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce

z rizika práce.

§ 197

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak

zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody

hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva

priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak

zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

§ 198

(1) Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo

u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok

v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu,

na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie

§ 192 ods. 3 platí rovnako.

(2) Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ

povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so

zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.

15. Práva zamestnancov na zaistenie ochrany práce

§ 12 zákona 124/2006

Práva a povinnosti zamestnancov

(1) Zamestnanec má právo

a) prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho

prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode

prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,

b) odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko

a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva,

že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo

zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Sem ešte možno napísať ustanovenia ústavy o práve na pracovný čas odpočinok a pod. potom, nemocenské, PN, rekondičné pobyty, a možno ich ešte vyčítať z povinností zamestnávateľov v 124/2006.

16. Povinnosti zamestnancov na zaistenie ochrany práce

§ 12 zákona 124/2006

(2) Zamestnanec je povinný

a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany

zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na

pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými

bol riadne a preukázateľne oboznámený,

b) spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov

pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu

tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené

príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom

dozoru,

c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné

prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné

prostriedky v súlade s

1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne

a preukázateľne oboznámený,

2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností

v rámci získanej odbornej spôsobilosti,

d) obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti

s vyšším rizikom, ktoré ustanovujú osobitné

predpisy, len ak má na ich obsluhu a vykonávanie

osvedčenie alebo preukaz a ak je zamestnávateľom

poverený na túto obsluhu alebo vykonávanie činnosti,

e) náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia,

nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť,

f) používať určeným spôsobom pridelené osobné

ochranné pracovné prostriedky,

g) dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať

sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými

predpismi, ktoré by mohli bezprostredne

ohroziť jeho život alebo zdravie,

h) zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní

zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa

overovaniu jeho znalosti,

i) podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam,

j) oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi

alebo podľa potreby bezpečnostnému

technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť,

príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému

orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri

práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä

bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia,

a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich

odstraňovaní,

k) nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné

látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa

a v pracovnom čase aj mimo týchto

pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom

do práce,

l) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ

alebo príslušný orgán štátnej správy,14) aby zistil,

či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných

látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov

zamestnávateľa a iných osôb oprávnených

dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu,

uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku

alebo vo vnútornom predpise,

m) dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,

n) zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.

(3) Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách

a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom

čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca,

u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických

nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo

je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa primerane vzťahujú

na zamestnávateľa a ustanovenia odseku 2 písm. a), c)

až g), i) až m) a odseku 3 sa primerane vzťahujú na fyzickú

osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

ak vykonávajú prácu osobne.

(5) Vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené

v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi,

ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení

a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných

povinností.

13) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

17. Prevencia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti zamestnancom

§19 a § 20 zákona 126/2006 o verejnom zdravotníctve

18. Práva a povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov

Povinnosť zamestnávateľa, ktorý zabezpečí dobré podmienky pre zamestnancov. Zákon 124/2006 ukladá určitý systém ochrany práce zamestnávateľovi. Každý zamestnávateľ má zabezpečiť bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu (Tieto tvoria systém preventívnych a ochranných služieb). Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov tak pracovnú službu  („PS“) aj bezpečnostno-technickú službu („BTS“). Taký zamestnávateľ, ktorý si to nemôže dovoliť si to môže zabezpečiť dodávateľským spôsobom. (napr. zdravotná služba Ergomet, BTS - Ligonec) BTS je zameraná na techniku a také opatrenia, ktoré majú z hľadiska techniky spĺňajú normy.

Zdravotná služba, zákon jednoznačne konštatuje, že ju zabezpečujú odborný zdravotnícky pracovníci, ktorý sa na to kvalifikovaný. Zákon 124/2006 konštatuje, že to nemôžu byť lekári zamestnanca. Pracovná zdravotná služba („PZS“) konkretizuje zákon o ochrane verejného zdravia.

Doplň § 21 zákona 124/2006

V súlade zo zákon o ochrane verejného zdravia sú konkrétne zásady ako postupovať. Všetci zamestnávatelia majú znížiť expozíciu zamestnancov škodlivým zásahom do ich zdravia. Práca ma byť prispôsobená podľa konkrétnych daností zamestnanca. Ak prepustí takúto osobu z dôvodu, že pre ňu nemá prácu pre jeho danosti, v takomto prípade ho môže prepustiť s 10 mesačným odstupným.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva pozri zákon.

Lekárske preventívne prehliadky (ďalej „LPP“), v tomto zákone sú vyjadrené konkrétne postupy. Vykonávajú ich vždy lekári PZS a na základe zistenia konkrétnych pracovných podmienok, lekári PZS kategorizujú pracoviská a jednotlivých zamestnancov do štyroch kategórií prác podľa stupňa rizikovosti

Doplň § 19 zákona 126/2006

Pred podpísaným pracovnej zmluvy nie je možné vykonať LPP. Ale ak sa jedná o prácu vo výškach, práca, ktorá nie je pre tehotné ženy atď. možno takúto LPP vykonať.

Zamestnávateľ dojedná ale skúšobnú dobu na tri mesiace, potom pošle na lekársku prehliadky, tu sa zistí, že osoba má čo nie je želané z hľadiska zdravia a ukončí pracovný pomer. §19 ods. 2 písm. d) je výhodnou pre zamestnávateľa aby mal dôkaz o tom, že od neho zamestnávateľ odchádzal zdraví. Asi 5000 Sk na zamestnanca stoja tieto záležitosti.

Posudky PZS sú len odporúčajúce, ale nerešpektovaním na seba zamestnávateľ preberá všetko svoje riziko.

19. Práva a povinnosti zamestnancov pri ochrane zdravia

Zamestnanci majú povinnosť zúčastniť sa na LPP, rekondičných pobytoch, majú právo na informácie o stave podniku atď. povinnosť podrobiť sa alkoholovej a iným skúškam. Zamestnanec má právo odmietnuť prácu ak sa na ňu necíti. Pitný režim v teplých dňoch. Povinnosť ešte informovať o pracovných úrazoch.

20. Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotne postihnutým zamestnancom

Zamestnanci zo zdravotným postihom.

Systém ochrany práce vo vzťahu k týmto občan je modifikovaný. U týchto osôb je možné konštatovať pozitívnu diskriminácia (zákon o službách v zamestnanosti). Každý kto zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, má vytvoriť 3,2% pracovného miesta pre osoby zdravotne postihnuté. Zamestnávateľ si nemusí plniť povinnosť ak Úrad práce neeviduje žiadosť na zamestnanie. Môže sa zbaviť tejto povinnosti, ak zadá zákazku pre pracoviská kde vykonávajú prácu najmä zdravotne postihnutý. Výška objednávok je obmedzená na výšku sankciu.  Za každé nevytvorené miesto je to trojnásobok minimálne mzdy / mesačne a za túto hodnotou musí zadať objednávku (horeuvedenú).

Úrad práce poskytuje príspevky tým ktorý zamestnajú zdravotne postihnutých. Dostane príspevok alebo dokonca aj prevádzku či dokonca aj na odmenu za vykonanú prácu. Toto je upravené v zákone o službách v zamestnanosti. Ak niekto zamestná osobu, ktorá ma postih nad 70% zaráta sa to akoby som zamestnával tri osoby zdravotne postihnuté. Zdravotné postihnutie je od 40% .

§ 63 zákona 5/2003 o službách zamestnanosti

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce,

b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú

starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a),

d) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a); ak zamestnáva najmenej 20

zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. a) v počte, ktorý predstavuje 3,2%z celkového počtu jeho zamestnancov.

(2) Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý

má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako

70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa odseku 1 písm. d) započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov.

(3) Celkový počet zamestnancov na účely odseku 1 písm. d) je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

(4) Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorých je zamestnávateľ

povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

21. Sociálne zabezpečenie zdravotne postihnutých v dôsledku pracovných úrazov a chorôb z povolania

22. Zákaz fajčenia a požívania alkoholických nápojov na pracoviskách

Zamestnávateľ je povinný vytvoriť také pracovné podmienky kde dochádza k separácii fajčiarov a nefajčiarov. Musí byť zabezpečený zákaz fajčenia v prípade jedného nefajčiara. V EÚ je tendencia, obmedziť fajčiarov. Predstavujeme akýsi európsky štandard ochrany nefajčiarov. Zamestnanec nesmie požívať alkoholické nápoje alebo iné omamné látky či jedy na pracovisku. Je povinnosťou zamestnávateľa vykonávať kontrolu vo vzťahu k týmto záležitostiam.

23. Systém kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Tu môže byť PZS, BTS, LPP, inšpekcia práce možno

24. Kontrolná činnosť zamestnávateľa a kontrolná činnosť orgánov zastupujúcich zamestnancov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Doplň §29 a § 10 zákona 214/2006

25. Preventívne a ochranné služby pri zaistení bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

§ 21 zákona 124/2006

Preventívne a ochranné služby

(1) Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

(2) Na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba (§ 22)

a pracovná zdravotná služba (§ 26), je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva preventívne a ochranné služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami. (3) Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.

(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odbornému zamestnancovi a dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je

podnikateľom, alebo s právnickou osobou a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby,

dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného

času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah,

charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík.

(5) Odborný zamestnanec preukazuje odbornú spôsobilosť dokladom o odbornej spôsobilosti.

(6) Odborný zamestnanec a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ktorí vykonávajú

u zamestnávateľa preventívnu a ochrannú službu, sú povinní podľa potreby navzájom koordinovať svoju

činnosť a spolupracovať. Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné najmenej

raz do roka vykonať spoločnú previerku pracovísk zamestnávateľa.

(7) Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné spolupracovať s príslušnými

organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby alebo plnením ich úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci.

(8) Bezpečnostnotechnickú službu alebo pracovnú zdravotnú službu môže dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak majú na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce a na výkon pracovnej zdravotnej služby oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“). Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je oprávnená osobne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom bez tohto oprávnenia, ak je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

(9) Národný inšpektorát práce alebo úrad verejného zdravotníctva vydajú oprávnenie podľa odseku 8 na základe písomnej žiadosti, v ktorej žiadateľ o oprávnenie uvedie najmä druh činnosti, ktorú chce vykonávať,

svoj názov, sídlo a identifikačné číslo. Súčasťou písomnej žiadosti je doklad o zaplatení správneho poplatku

a doklady, ktorými žiadateľ o oprávnenie preukáže, že na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby

a) má odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer,

b) má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie,

c) má primerané pracovné priestory,

d) je primerane technicky a prístrojovo vybavený,

e) je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom.

(10) Národný inšpektorát práce alebo úrad verejného zdravotníctva vydajú oprávnenie podľa odseku 8 po

overení splnenia podmienok podľa odseku 9. V oprávnení uvedú názov, sídlo a identifikačné číslo fyzickej

osoby, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osoby, ktorým je vydané oprávnenie, druh a evidenčné číslo

oprávnenia. Oprávnenie sa vydáva na päť rokov. Národný inšpektorát práce a úrad verejného zdravotníctva

vedú evidenciu vydaných oprávnení a zverejňujú zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré sú

podnikateľmi, a bolo im vydané oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby, v ktorom uvedú ich názov a sídlo.

(11) Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby sú povinné dodržiavať nestrannosť, presadzovať u zamestnávateľov dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sústavne plniť podmienky uvedené v odseku 9. Ak fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby vo svojej odbornej činnosti poruší podmienky uvedené v odseku 9 alebo opakovane alebo závažným spôsobom poruší právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Národný inšpektorát práce jej odoberie oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby a úrad verejného zdravotníctva jej odoberie oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby.

26. Inšpekcia práce, právna úprava, úlohy, rozsah inšpekcie práce

Doplň § 1 a § 2 zákona 125/2006 o inšpekcii práce

27. Orgány v oblasti inšpekcie práce

Doplň §3 - §7 zákona 125/2006 o inšpekcii práce

28. Inšpektor práce, jeho oprávnenia

Doplň § 10 a § 12 zákona 125/2006 o inšpekcii práce

29. Činitele najčastejšie ovplyvňujúce stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Práce nadčas až veľmi, zlé technické vybavenie, nedostatočný pitný režim, snaha o minimalizovanie nákladov zamestnávateľmi. A možno toto

Nepriaznivé faktory ovplyvňujúce prácu

Ktoré nepriaznivé faktory ovplyvňujú prácovné prostredie? Čo je povinný zamestnávateľ zabezpečiť, aby eliminoval tieto faktory?

Pracovné prostredie zamestnancov je rôznorodé a závisí od predmetu činnosti spoločnosti, používaných technológií pri výrobe a ďalších externých či interných vplyvov. Zákon č. 126/2006 o verejnom zdravotníctve špecifikuje minimálne požiadavky a povinnosti pre zamestnávateľa na zabezpečenie základných pracovných podmienok na pracovisku zamestnanca.  Optické žiarenie pri práci  Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov. Pracoviská, v ktorých je potrebné združené osvetlenie ako trvalé dopĺňanie nedostatočného denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia alebo pracoviská bez denného osvetlenia, možno prevádzkovať len v prípade, ak z technických alebo prevádzkových príčin nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie. Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov škodlivým zložkám optického žiarenia na úroveň limitu. Za škodlivé zložky optického žiarenia sa považujú ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie a modrá zložka viditeľného žiarenia, ak presahuje úroveň limitov.  Záťaž teplom a chladom pri práci  Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na úroveň limitu. Zamestnávateľ je na pracoviskách s trvalým výkonom práce povinný zabezpečiť dodržiavanie prípustných mikroklimatických podmienok v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca. Ďalej je povinný zabezpečiť výkon práce zamestnancov tak, aby neboli prekračované dlhodobo a krátkodobo únosné tepelné záťaže na takých pracoviskách, kde nemožno dodržať prípustné mikroklimatické podmienky z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na ostatných pracoviskách za mimoriadne teplých dní. Samozrejmosťou je dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca a zabezpečenie vhodného ochranného odevu a pitného režimu pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.  Fyzická, psychická a senzorická záťaž pri práci  Zamestnávateľ je v ochrane zdravia pri práci pred nadmernou fyzickou záťažou povinný vylúčiť alebo znížiť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže na zdravie zamestnancov na úroveň limitu. Ďalej musí usporiadať a vybaviť pracoviská a pracovné miesta v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce, dodržiavať najvyššie prípustné hodnoty celkovej a lokálnej fyzickej záťaže zamestnancov, dodržiavať limitné hodnoty vynakladaných svalových síl a frekvencie pohybov, dodržiavať smerné hmotnostné hodnoty pri manipulácii s bremenami, ako aj požiadavky uvedené v osobitnom predpise (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 204/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami.   Zamestnávateľ je v ochrane zdravia pri práci pred nadmernou psychickou a senzorickou záťažou povinný zabezpečiť identifikáciu nadmernej psychickej a senzorickej záťaže zamestnancov, musí vykonávať opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej a senzorickej záťaži a dodržiavať požiadavky podľa osobitného predpisu (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.).

30. Prevencia rizík, výchova a vzdelávanie zamestnancov, rekvalifikácia, programy vzdelávania a odbornej výchovy pri zaistení ochrany práce

Čl. 3 ZP

Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Doplň §27 Zákona 124/2006

Tlač 124/2006 , §19 a § 20 zákona 126/2006, § 146 -  151 ZP, §1 až §12 zákona 125/2006,

Zásady prevencie  Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia vzniknutých pri práce. Podľa tohto zákona je zamestnávateľ povinný pri vykonávaní určených činností zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia svojich zamestnancov pri práci.   Vo všetkých spomínaných predpisoch sa kladie dôraz sa prevenciu. Všeobecné zásady prevencie podľa zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú nasledujúce:

1. vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
2. posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
3. vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
4. nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
5. prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
6. zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
7. plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,
8. vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Povinnosti zamestnávateľa  Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Povinnosťou zamestnávateľa je neustále zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom, pričom by mal zohľadňovať meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky. Zamestnávateľ je povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, ďalej je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Je dôležité, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, určovať bezpečné pracovné postupy, určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.  Zamestnávateľ je povinný písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania. Tieto postupy by mal pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať.   Zamestnávateľ je povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a nedovoliť, aby zamestnanci vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu a schopnostiam.  Písmená p) a q) odseku 1, paragrafu 6 zákona o BOZP vyslovene vyžadujú od zamestnávateľov, aby zabezpečili posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami a vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, a to aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.  Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom. Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie dochádza k poškodeniu ich zdravia, môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriadi ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.  Zamestnávateľ je povinný sprístupniť na svojich pracoviskách na obvyklom a voľne  prístupnom mieste zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú.   Práva a povinnosti zamestnanca  Zamestnanec má právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou. V prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore. Ďalším právom je odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho osoby alebo iných osôb. Z viacerých povinností, ktoré pre zamestnanca vyplývajú zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vyberáme nasledujúce (§ 12):

1. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,
2. vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený a s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti, používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,
3. dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie,
4. zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti,
5. podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam,
6. nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce,
7. podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy (napríklad inšpekcia práce), aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
8. dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,
9. zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený vykonávať kontroly pracovísk a overovať plnenie opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov. Ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru. Zamestnanec pre bezpečnosť je ďalej oprávnený zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin vzniku pracovných  úrazov, chorôb z povolania, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných príslušným inšpektorátom práce alebo  príslušným orgánom dozoru a môže od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol a plnení uložených opatrení, meraní a hodnotení. Zamestnanec pre bezpečnosť je taktiež oprávnený predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce alebo dozoru u zamestnávateľa.   Pracovná zdravotná služba  Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci definuje pracovnú zdravotnú službu. Tá u zamestnávateľa najmä zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom, poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest, ďalej pri technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie a taktiež pri ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany. Pracovná zdravotná služba sa zúčastňuje na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska, ďalej sa zúčastňuje na opatreniach pracovnej rehabilitácie, na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík. Pracovný zdravotný služba sa podieľa na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov. Súčasťou práce pracovnej zdravotnej služby je školenie zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci, spolupráca pri poskytovaní informácií, výcviku a výchove v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie, ďalej je to dohliadanie na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou. Úlohy pracovnej zdravotnej služby plnia odborní zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní na výkon pracovnej zdravotnej služby.

Preventívne zdravotné prehliadky a rekondičné pobyty

[Miroslav Dravecký; Profesia]

Čo sú preventívne zdravotné prehliadky? Kedy má zamestnanec povinnosť sa ich zúčastniť? Kto uhrádza náklady na tieto zdravotné prehliadky? Ako často sa zdravotné prehliadky majú vykonávať? Čo je to riziková práca v zmysle zákona o verejnom zdravotníctve? Kedy má zamestnanec povinnosť zúčastniť sa rekondičného pobytu?

Medzi zákony a iné právne normy, ktoré definujú pravidlá preventívnych prehliadok a účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch patria:

1. Zákon 124/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve v znení neskorších predpisov
2. Vyhláška 458/2006 o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.
3. Zákon 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 204/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami.
5. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

Preventívne prehliadky  Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa v § 30, odseku 3 odvoláva na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť. Týmto predpisom je Vyhláška 458/2006 o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.   Z tejto vyhlášky pre zamestnávateľov vyplývajú viaceré povinnosti. Ide predovšetkým o vykonávanie kontroly zdravotných rizík na pracovisku a zabezpečenie ich znižovania, o zabezpečenie opatrení, ktoré znížia vystaveniu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň dovolených limitov, o zabezpečenie lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci pre svojich zamestnancov, o predloženie zoznamu zamestnancov lekárovi, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadky (v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka vystavenia rôznym faktorom, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky hodnotenia zdravotných rizík. Ďalšími povinnosťami sú: uchovávanie záznamov o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce najmenej 20 rokov od skončenia práce, oznamovanie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace s výskytom porúch zdravia u zamestnancov, zamestnávanie osôb zdravotne a odborne spôsobilých na určený druh práce, dodržiavanie schválených technologických postupov a prevádzkových poriadkov, zohľadňovať v pracovnom procese špecifické zdravotné riziká a vytvárať zamestnancom a mladistvým pri príprave na budúce povolanie podmienky podporujúce zdravie.  Podľa miery výskytu a hodnotenia zdravotných rizík, faktorov práce a pracovného prostredia a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa pracovné činnosti zaraďujú do štyroch kategórií:

1. Do prvej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, v ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.
2. Do druhej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých faktory práce a  pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi a úroveň zdravotných rizík nepoškodí zdravie.
3. Do tretej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých:

1. nie je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň stanoveného limitu a na zníženie zdravotného rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a použiť osobné ochranné pracovné prostriedky,
2. je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň stanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môže poškodiť zdravie,
3. nie sú stanovené limity, ale vystavenie faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.

1. Do štvrtej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň stanovenú limitom, vystavenie faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity a je potrebné vykonať organizačné opatrenia a použiť osobné ochranné pracovné prostriedky. Do štvrtej kategórie sa zaraďujú aj pracovné činnosti, ktoré podľa miery vystavenia jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov zvyšuje riziko poškodenia zdravia. Prácu zaradenú do štvrtej kategórie môže zamestnanec vykonávať len výnimočne a na časovo obmedzené obdobie.

Rizikovou prácou je pracovná činnosť tretej a štvrtej kategórie. O zaradení pracovných činností do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného  zdravotníctva. Návrhy na zaradenie pracovnej činnosti do rizikových prác predkladá regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zamestnávateľ. Rizikové práce môže určiť regionálny úrad verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu. Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú  zmenu podmienok výkonu pracovnej činnosti, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie, a je povinný viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu. Zamestnávateľ musí každoročne k 31. decembru vypracovať informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie a predložiť ju regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.  Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa pri pracovnej činnosti druhej kategórie vykonáva jedenkrát za tri roky. Pri pracovnej činnosti tretej a štvrtej kategórie to je jedenkrát ročne a pri prácach, pri ktorých sa vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť, v intervaloch podľa osobitného predpisu. Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore ortopédia, oftalmológia alebo všeobecné lekárstvo alebo lekár s certifikátom v certifikačnom odbore klinické pracovné lekárstvo alebo klinická toxikológia.  Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykonáva:

1. pred nástupom do práce,
2. v súvislosti s výkonom práce,
3. pred zmenou pracovného zaradenia,
4. pri skončení pracovného pomeru.

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, uhrádza zamestnávateľ.  Podľa § 34 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve je každý zamestnanec povinný dodržiavať bezpečné pracovné postupy a schválené prevádzkové poriadky a podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci. Podľa § 35 toho istého zákona je povinnosťou každého zamestnávateľa (či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu) spolupracovať s orgánmi verejného zdravotníctva pri plnení ich úloh, zabezpečiť kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú a ktorých výskyt a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi.  Rekondičné pobyty  Zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci predpisuje, kedy a kto má nárok a povinnosť zúčastniť sa rekondičných pobytov. Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Na účely poskytovania rekondičných pobytov sú vybranými povolaniami tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané povolania nepretržite počas najmenej piatich rokov alebo ak tieto povolania vykonáva za mimoriadne sťažených pracovných podmienok a v kontrolovaných pásmach počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním vybraného povolania je aj jeho prerušenie na menej ako osem týždňov. Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania príslušného lekára zabezpečujúceho preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť.  Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady. Náklady na rekondičné pobyty je povinný uhrádzať zamestnávateľ. Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je i cesta naň a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte. Účasťou na rekondičnom pobyte sa nepovažuje povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.

Pracovné zdravotné služby podľa Zákona č.124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

[MUDr. Ladislav Sány, PhD.; riaditeľ Priemyselného zdravotníckeho centra, Bratislava]

Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti nový zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to § 26 Pracovné zdravotné služby, ktorý nahradzuje Zákon č.330/1996 a Zákon č.158/2001. Dôležitou súčasťou nového zákona sú preventívne lekárske prehliadky , ktoré sú pre zamestnávateľa povinné a tieto lekárske prehliadky zamerané na prevenciu poškodenia zdravia pri práci hradí zamestnávateľ. Zdravotná starostlivosť vyplývajúca z § 26 zák.124/2006 je pre zamestnávateľov v plnej výške daňovo uznateľným výdavkom spoločnosti.

Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti nový zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to § 26 Pracovné zdravotné služby, ktorý nahradzuje Zákon č.330/1996 a Zákon č.158/2001. Dôležitou súčasťou nového zákona sú preventívne lekárske prehliadky (vstupné, výstupné, periodické, následné), ktoré sú pre zamestnávateľa povinné a tieto lekárske prehliadky zamerané na prevenciu poškodenia zdravia pri práci hradí zamestnávateľ. Zdravotná starostlivosť vyplývajúca z § 26 zák.124/2006 je pre zamestnávateľov v plnej výške daňovo uznateľným výdavkom spoločnosti.  Nemenej dôležitou súčasťou nového zákona je preventívny pracovno-lekársky dohľad nad prácou a pracovným prostredím zamestnancov, ktorý tvorí dôležitý podklad pre vykonávanie vyššie uvedených cielených preventívnych prehliadok zamestnancov. Vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je tímová práca na ktorej sa zúčastňujú viaceré odborné profesie (preventívny pracovný lekár, lekár s atestáciou z pracovného lekárstva, praktický - všeobecný lekár a ďalší odborníci). Aj z tohto dôvodu môžu tieto služby poskytovať len zdravotnícke zariadenia, ktoré sú na túto činnosť špecializované, patrične technicky a odborne vybavené a v neposlednom rade majú v zmysle zákona i príslušné oprávnenie na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR.  Ochrana zdravia zamestnanca  Cieľom lekárskych preventívnych prehliadok zamestnancov je predovšetkým:

1. odhaliť prekážky z hľadiska zdravotného stavu budúceho zamestnanca alebo zamestnanca, ktoré by mu bránili alebo bránia podávať plnohodnotný výkon na pracovisku, prípadne, ktoré by mohli zhoršovať alebo zhoršujú jeho zdravotný stav, ako aj tie, ktoré už znamenajú prvotné znaky zvýšeného vystavenia škodlivého vplyvu práce a pracovného prostredia na jeho zdravie alebo dokonca znaky poškodenia jeho zdravia spôsobené prácou,
2. so znalosťou zdravotného stavu a aktuálneho stavu konkrétnej a individuálne vyhodnotenej práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca navrhnúť:

1. zamestnancovi - odporúčané opatrenia na zlepšenie jeho zdravotného stavu. Patria medzi ne cielené preventívne opatrenia, ktoré mu ukážu cestu k odstráneniu znakov preťaženia orgánov vplyvom rôznych škodlivých faktorov pracovného, ale aj nepracovného prostredia a tým zachovaniu kvality a kvantity jeho pracovného potenciálu, odporúčanie efektívneho doliečenia neprofesionálnych chorôb, ktoré ohrozujú jeho perspektívu práceschopnosti v danom pracovnom zaradení, rozhodnutie o doplnení preventívneho lekárskeho vyšetrenia o doplnkové preventívne vyšetrenie, obmedzenie vykonávania danej práce alebo vykonávanie práce s podmienkami, neodporúčanie vykonávania danej práce. Všetky závery lekárskych preventívnych prehliadok majú len jeden cieľ: zodpovedne chrániť zdravie zamestnanca pred možnými negatívnymi vplyvmi z práce a pracovného prostredia. Rozhodnutia vyšetrujúceho lekára majú pre zamestnanca odporúčací charakter.
2. zamestnávateľovi, ktorý je zo zákona zodpovedný za vznik choroby z povolania u všetkých jeho zamestnancov, tak u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 3. a 4. kategórie, ako aj zamestnancov zaradených do kategórie č.1 a 2 podľa Nariadenia vlády SR č.511/2004 a ktorý má navyše záujem o aktívnu personálnu politiku v oblasti udržovania a zlepšovania zdravotného stavu zamestnancov. Ide o odporúčania schopnosti, neschopnosti, schopnosti s obmedzením alebo s podmienkami vykonávania budúcej alebo súčasnej práce každého vyšetrovaného zamestnanca, vydanej na základe znalosti príslušnej práce a pracovného prostredia vyšetrovaného.

Zamestnávateľ nemá právo na informáciu o chorobách, ktorými trpí jeho zamestnanec a ktoré viedli k lekárskemu záveru. Závery lekárskych preventívnych prehliadok, ktoré sú určené pre zamestnávateľa, majú taktiež odporúčací charakter a je na zamestnávateľovi, do akej miery ich rešpektuje, ale v prípade ich nerešpektovania, znáša všetky následky z toho vyplývajúce.  Choroby z povolania  Bohužiaľ vyskytujú sa prípady riskovania aj v tejto citlivej oblasti ochrany zdravia pred chorobami z povolania. Deje sa tak u zamestnávateľov, ktorí nedodržujú zákonné normy (sem patrí i Zák.č.124/2006, Nariadenie vlády SR č. 276/2006 a pod.) a nevenujú potrebnú pozornosť tejto oblasti a podceňujú riziká v ochrane zdravia svojich zamestnancov. Obdobne sa správajú aj zamestnanci, u ktorých je čoraz väčšia snaha predávať svoje zdravie (napr. z obavy nezamestnanosti) a nezodpovedne hazardovať bez ohľadu na následky. Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, v rámci aproximácie s odporúčaniami Európskej únie, rozšíril zoznam chorôb z povolania o všetky choroby, u ktorých sa dokáže súvislosť medzi faktormi z pracovného prostredia a poškodením zdravia. Ak sa nezlepší informovanosť o rizikových faktoroch na pracoviskách, možno u nás očakávať nárast novozistených chorôb z povolania, predovšetkým z pracovísk, kde nebolo doposiaľ vyhlásené riziko 3. a 4.kategórie.Tomuto nárastu by práve mal zabrániť nový zákon ako aj nariadenia vlády SR.  Pracovné zdravotné služby majú v stručnosti túto náplň:

1. preventívny pracovno-lekársky dohľad nad prácou a pracovným prostredím  pracovníkov,
2. zisťovanie a analýza rizík v práci a pracovnom prostredí,
3. návrhy na odstránenie škodlivých účinkov na zdravie pri práci,
4. vypracovanie podkladov na optimálne riešenia pracovného zaradenia zamestnancov z hľadiska možných zdravotných rizík a požadovaného pracovného výkonu,
5. dohľad nad zdravím zamestnancov z hľadiska optimalizácie ich zdravotného potenciálu vo vzťahu k práci,
6. cielené lekárske preventívne prehliadky podľa pracovného zaradenia zamestnancov (vstupné, výstupné, periodické, následné),
7. analýza a hodnotenie podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami podľa Nariadenia vlády SR č.276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami,
8. rekondičné pobyty špeciálne orientované na ochranu zdravia pri práci,
9. pracovno-lekársku poradenskú službu na vypracúvanie programov a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovanie pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.

Záverom možno konštatovať, že nová legislatíva síce prináša zvýšené náklady pre zamestnávateľov (netreba však zabudnúť, že kvalifikovaná pracovná zdravotná služba je v plnej výške daňovo uznateľnými výdavkami spoločnosti) avšak v konečnom dôsledku pri jej dôslednej realizácii vedie k zlepšeniu zdravotného stavu zamestnancov, zachovaniu ich zdravotného potenciálu, predchádzaniu chorobám z povolania a následnému vyplateniu vysokých súm za odškodnenie, zlepšeniu pracovných podmienok, zefektívnenie práce zamestnancov a pod. Suma sumárum: nakoniec získa zamestnávateľ i zamestnanec!

Pre spoločnosti

Informácie pre firmy, ktoré zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím

Aké povinnosti má firma v súvislosti so zamestnávaním znevýhodnených uchádzačov? Koľko občanov so zdravotným postihnutím musí firma zamestnávať? Aké povinnosti má v prípade, že túto povinnosť plniť nemôže, alebo nechce?

Aké povinnosti má firma v súvislosti so zamestnávaním znevýhodnených uchádzačov?  Firma, ktorá má dvadsať a viac zamestnancov, je povinná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v znení neskorších predpisov, zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny eviduje takýchto občanov v evidencii uchádzačov o zamestnanie.  Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, musí vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím.  Zamestnávatelia, ktorí nechcú alebo nemôžu plniť tento povinný podiel formou priameho zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, musia zaplatiť za každého chýbajúceho zamestnanca, občana so zdravotným postihnutím, odvod štátu. Druhou možnosťou je zadať zákazku chránenej dielni, v ktorej ľudia so zdravotným postihnutím pracujú.   Občan so zdravotným postihnutím je občan, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o 40 a viac %. Percentuálna miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa preukazuje rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia.  Koľko občanov so zdravotným postihnutím musí firma zamestnávať Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 20 a viac zamestnancov, musí zamestnať 3,2 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného počtu zamestnancov za kalendárny rok, ak ich úrad práce eviduje ako uchádzačov o zamestnanie. Do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí pracujú v zahraničí. Ak napríklad firma zamestnáva v SR 200 zamestnancov, musí zamestnať 6 zamestnancov so zdravotným postihnutím (so zníženou pracovnou výkonnosťou o 40 a viac %), keďže 3,2 % z 200 je 6,4 a zaokrúhľuje sa štandardne.  Ak firma zamestnáva zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšším ako 70 percent, ráta si ho pri počítaní podielu zdravotne postihnutých zamestnancov, ako keby zamestnávala troch s poklesom pracovnej výkonnosti o 40-70 percent.  Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím  Z celkového počtu zamestnancov treba prepočítať 3,2-percentný podiel zdravotne postihnutých zamestnancov, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnávať. V prípade, že ich z rôznych dôvodov nemôže alebo nechce zamestnávať, môže zadať zákazku chráneným dielňam alebo zaplatiť odvod vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy, ktorá je platná ku koncu mesiaca, v ktorom sa odvod za neplnenie povinného podielu počtu postihnutých odvádza. Tento odvod musí odviesť na presne stanovený účet úradu práce za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.   Chránená dielňa a chránené pracovisko  Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská, v ktorých pracujú občania so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Považujú sa za ne aj pracovné miesta, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú, a v ktorých sú pracovné podmienky prispôsobené ich zdravotnému stavu. Vhodné miesto pre prácu môže byť zriadené aj v domácnosti zamestnanca so zdravotným postihnutím. Na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska štát prispieva rôznymi príspevkami, ktoré upresňujeme v ďalšom texte.  Agentúra podporovaného zamestnávania  Zamestnávatelia môžu za účelom ľahšieho získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím využiť služby „agentúry podporovaného zamestnávania". Tou môže byť právnická alebo fyzická osoba. Agentúra podporovaného zamestnávania vykonáva najmä tieto činnosti:

1. poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri získaní a udržaní si pracovného miesta, poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva pri riešení nárokov občanov so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z ich zdravotného postihnutia a poskytovanie odborného poradenstva pri získaní a udržaní si pracovného miesta dlhodobo nezamestnaným občanom,
2. zisťovanie schopností a odborných zručností občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov vzhľadom na požiadavky trhu práce,
3. vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana so zdravotným postihnutím a pre dlhodobo nezamestnaného občana a jeho sprostredkovanie,
4. poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri získavaní zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnanými občanmi, a pri riešení problémov počas ich zamestnávania,
5. vykonávanie výberu vhodného občana so zdravotným postihnutím alebo vhodného dlhodobo nezamestnaného občana na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov zamestnávateľa,
6. poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miestaa pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétneho občana so zdravotným postihnutím.

Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím  Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Zákazku musí preukázateľne realizovať občan so zdravotným postihnutím.   Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím (stále máme na mysli občana, ktorého pracovná výkonnosť je znížená o 40 a viac %) je potrebné preukázať, že súčasťou ceny za realizovanú zadanú zákazku sú náklady na mzdu občana so zdravotným postihnutím, na preddavok  na zdravotné poistenie, na sociálne poistenie a na príspevok na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom, vo výške trojnásobku minimálnej celkovej ceny práce platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ plní túto povinnosť. Zamestnávateľ je tieto skutočnosti povinný preukázať najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.  Firmy si v chránených dielňach alebo pracoviskách najčastejšie objednávajú tieto výrobky a služby:

- dekoratívne predmety (sviečky, maľované kamienky, výšivky, sklá) - ručne robený papier, maľované pohľadnice - vankúše, prestierania, tašky, ruksaky vyrobené z ručne tkaných materiálov - keramické predmety - batika, maľovaný textil, hodváb - obrazy, pamätné tabule, medaily - potraviny zdravej výživy - masáže - rehabilitácie - cukrárenské výrobky - kozmetické služby

Na čo majú nárok zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov so zdravotným postihnutím?  Príspevok na zamestnávanie uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím  Príspevok na zamestnávanie uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto príjme uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím. Dĺžka vedenia uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím v evidencii uchádzačov o zamestnanie na účely poskytnutia tohto príspevku je jeden mesiac. Príspevok prináleží aj zamestnávateľovi, ktorý zamestná občana evidovaného jeden mesiac v evidencii uchádzačov o zamestnanie v prípade, ak tomuto občanovi po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok, prestal byť občanom so zdravotným postihnutím alebo občanom, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 až 40 %.   Zamestnávateľ nemá nárok na príspevok na zamestnanca so zdravotným postihnutím, na ktorého už poberá príspevok na zriadenie a prevádzku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Zamestnávateľ je povinný zachovávať vytvorené pracovné miesto, na ktoré sa príspevok poskytuje, najmenej počas dvoch rokov. O príspevok musí zamestnávateľ písomne požiadať úrad práce, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto.   Úrad uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. Táto dohoda obsahuje okrem iného tieto fakty:

1. počet pracovných miest a ich profesijnú štruktúru,
2. maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého zamestnanca so zdravotným postihnutím,
3. záväzok úradu práce, že bude poskytovať zamestnávateľovi príspevok mesačne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov zamestnávateľom,
4. záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne  Na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na náklady spojené s jej prevádzkovaním poskytuje štát príspevok. Príspevok na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa poskytuje vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje.  Tieto náklady musia súvisieť s rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo s úpravou ich priestorov, s vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami potrebnými na vykonávanie činnosti občanom so zdravotným postihnutím, ktorí majú zníženú pracovnú výkonnosť o 40 a viac %, alebo súvisiacich s inštaláciou týchto strojov, zariadení alebo pracovných pomôcok. Náklady sa môžu týkať aj platieb za prenájom motorového vozidla formou lízingu, najviac však počas troch rokov.  Príspevok poskytne zamestnávateľovi úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode je chránená dielňa alebo chránené pracovisko zriadené. O príspevok musí zamestnávateľ požiadať písomne. K žiadosti treba pripojiť podnikateľský zámer a kalkuláciu predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne.  Výška príspevku dosahuje najviac sedemnásobok minimálnej celkovej ceny práce platnej ku koncu  kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Zamestnávateľ môže písomne požiadať o preddavok vo výške najviac 50 percent príspevku.   Prostriedky sú použiteľné na preplácanie časti mzdy zdravotne postihnutého zamestnanca, pre ktorého je miesto vytvorené a na výdavky spojené s jeho zriaďovaním. Úrad každý mesiac spätne prepláca 30 percent z hrubej mzdy postihnutého zamestnanca, ktorý na tomto mieste pracuje. Zamestnávateľ preto musí viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne a chráneného pracoviska.  Dĺžka trvania pracovného pomeru v chránenej dielni alebo chránenom pracovisku je najmenej 3 roky. Ak by sa firma, ktorá zriadila chránenú dielňu, chránené pracovisko, rozhodla takéto pracovisko zrušiť, musela by pomernú časť príspevkov vrátiť.  Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a na dopravu do zamestnania  Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi, ak oň požiada najneskôr do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ príspevok žiada.  Za prevádzkové náklady sa považujú náklady na obstaranie prístrojov, nástrojov, náradia a ochranných pracovných prostriedkov, náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Ak zamestnávateľ poberá takýto príspevok, jeho využitie musí dokladovať a nemožno z neho zakúpiť majetok (hnuteľná vec, predmet), ktorého cena prevyšuje 30 000 Sk.  Náklady na dopravu zamestnancov predstavujú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov so zdravotným postihnutím zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť. Príspevok sa poskytuje najviac do výšky 7-násobku minimálnej celkovej ceny práce.  Príspevok na pracovného asistenta  Pracovný asistent je zamestnanec, ktorý pomáha zamestnancom so zdravotným postihnutím pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Pracovný asistent musí byť spôsobilý na právne úkony a musí byť starší ako 18 rokov.   Príspevok na asistenta sa poskytuje mesačne vo výške najviac 90 percent celkovej ceny práce (súčet mzdy a zamestnávateľom plateného zdravotného, sociálneho poistného a príspevku na starobné dôchodkové poistenie).  O príspevok môže žiadať samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá alebo zamestnávateľ, ktorý zamestnáva invalidného občana.  Použité zdroje informácií: Ing. Milan Měchura: Chcete zamestnať občana so zdravotným postihnutím? (Príručka pre zamestnávateľov), Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (uverejnený v úplnom znení ako zákon č. 389/2006 Z. z.), www.upsvar.sk, www.employment.gov.sk.