Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Národohospodárska politika

Prednášky (nhp.doc)

Charakterizujte politiku protekcionizmu

Protekcionistická politika sa realizuje na ochranu záujmov domácich výrobcov pomocou ciel a dovozných kvót. Zdôvodňovanie protekcionistickej politiky využíva argumenty: ekonomické a mimoekonomické.

K ekonomickým argumentom patria:- odvetné clá, ktoré sa využívajú ako forma sebaobrany krajiny, proti inej krajine, ktorá zaviedla dovozné clo. Poškodzuje vitalitu tých ekonomických subjektov, ktoré sú konkurenčne schopné, v prospech menej úspešných firiem.,     - obmedzenie dovozu vzniká v dôsledku sťažností určitých odvetví, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené zahraničnou konkurenciou. V záujme ochrany celých odvetví sa prijímajú rôzne opatrenia:  - dočasné obmedzenie dovozu využitím cla na prechodné obdobie alebo zavedenie dovoznej kvóty,    

-protidumpingové clo sa zavádza vtedy, ak dovoz sa realizuje pri nižších cenách ako sú priemerné ceny domácich výrobcov,    - odveta za nečestné obchodné praktiky sa využíva vtedy, keď iné krajiny diskriminujú alebo neprípustne obmedzujú dovoz.

Medzinárodná spolupráca núti ekonomiky k špecializácii. V rámci nej sa vzdávajú určitých výrob a služieb, presúvajú zdroje do iných odvetví, v ktorých získajú komparatívnu výhodu. Realizácia politiky komparatívnych výhod vychádza z prístupu, že odvetvie, ktoré je poškodené dovozom a mená podmienky na dosiahnutie konkurenčnej schopnosti, je zákonite vystavené tlaku hospodárskej politiky, ktorá svojimi nástrojmi podporuje progresívnejšie odvetvia.

- clo v záujme zvýšenia zamestnanosti. Vo fáze recesie a depresie ekonomiky silnie úsilie zavádzaním cla udržať alebo zvyšovať počty pracovných miest. Efektívnejším nástrojom zvyšovania zamestnanosti je racionálna monetárna a rozpočtová politika.

Medzi neekonomické argumenty možno zaradiť zdôvodnenie potreby rešpektovať prednostne politické záujmy. Druhým prípadom je potreby ochrany domácich vedeckých zdrojov. K ochrane národných záujmov pred konkurenciou sa dá výhodnejšie využiť subvenciu pred clom.

Ekonomický protekcionizmus umožňuje zabezpečiť realizáciu neekonomických cieľov, ale táto realizácie je spravidla nákladná a neefektívna.

Charakteristika integračných procesov a ciele

V povojnovom období v medzinárodnom meradle dochádza k snahám koordinovať HP a formovať prvky medzinárodnej HP. Pri rozvíjaní medzinárodných hosp. stykov sa presadzovali najmä v  ačiatočnom období tieto tendencie:

1. Tendencia smerujúca k vytváraniu inštitúcií.  
2. Tendencia smerujúca k riešeniu problémov, ktoré vznikajú v oblasti svetového hospodárstva, cestou medzinárodných dohovorov a vytváraním medzinárodných hosp. organizácií medzištátneho typu, a to bez nárokov na preberanie prvkov zvrchovanosti členských štátov. Tieto inštitúcie možno klasifikovať napr.:

a) podľa teritoriálneho záberu – globálnu (OSN, MMF), - regionálnu (OECD, EZVOň.  b) podľa vecného zameranica – univerzálne (Hosp. a sociálna rada OSN),   - odborné (IBRID, ILO),     - odvetvové resp. tovarové (OPEC, FAO).

 c) ako inštitucionálna formy – orgány OSN –(Hosp. a soc. rada OSN),  - špecializované agencie, ktoré spolupracujú s OSN (UNESCO),    - integračné organizácie (EZVO),  - medzivládne organizácie –(Medzinár. cínová rada, Medzinár. komisia pre čaj, - nevládne organizácie – (Európska únia obchodníkov s chmeľom).

3. Tendencia je pružné združovanie štátov, resp. ich predstaviteľov bez pevnejšieho inštitucionálneho, resp. organizačného rámca (G-7).
4. Poslednou tendenciou sú aktivity medzinár. a multinacion. korporácií, medzinár. združení a pod., ako aj vplyv, ktorí mali a majú na priebeh internacionlizačných procesov a na činnosť všetkých uvedených úsekoch.

Počiatočnou formou je výmena informácií. Koordinovaná politika počíta so zachovaním subjektivity spolupracujúcich partnerov, predpokladá však komplexný prístup ku spolupráci. Medzinárodnú HP možno považovať za takú HP, ktorá je výsledkom vedome dosiahnutej zhody viac štátov o spoločnom postupe pri príprave, formulácii, prípadne realizácii tejto politiky. Formálna stránka takejto súčinnosti má obyčajne podobu zmluvného dokumentu.

Cieľom medzinár. koordinácie HP je: a) harmonizácia aktuálnych cieľov HP zúčastnených národných ekonomík, b) vytvorenie širšej oblasti na realizáciu týchto aktuálnych cieľov, c) odstránenie konfliktových podmienok a iných prekážok ich  realizácie,  d) koordinácia časového horizontu na realizáciu týchto cieľov, e) zblíženie, resp. zjednotenie kritérií  na dosiahnutie týchto cieľov, f) vzájomná výmena informácií,  g) participácia na dodatočnom (synergickom) efekte rozvíjajúcej spolupráce.

Politika tvorby vhodného makroekonomického prostredia

Makroekonomické prostredie tvorí inštitucionálny rámec, prostredníctvom ktorého prichádza k pozitívnej alebo negatívnej motivácii celkového priebehu vývojových procesov, ekonomických i mimoekonomických. Inštitucionálny rámec vytvára ekon. a politickú štruktúru trhového mechanizmu a predurčuje tak úspešnosť alebo neúspešnosť fungovania ekonomiky v danom čase a to vo všetkých spoločensko – ekonomických oblastiach. Patrí sem:

- Sústava formálnych spoločenských noriem.

- Sústava neform. spoloč. noriem a zásad chovania,  

- Politický systém, ktorý je schopný plnenie týchto noriem podporiť.

Za ohniská možného rastu sa v transformovaných ekonomickách považuje:

1. Pozitívne podnikanie vo všeobecnosti
2. Efektívne investovanie spojené s realizáciou vedecko – techn. rozvoja
3. Rast čistého exportu.

Na tento cieľ musí štát disponovať nástrojmi, ktorými je schopný:

4. utlmovať alebo aspoň zmierňovať vznikajúce nežiadúce javy a procesy,
5. ochraňovať (vlastný trh a vlastnú výrobu, rovnako tiež vlastných občanov),
6. stimulovať a iniciovať procesy žiadúce.

V transformačných ekonomikách by sa nimi prostredníctvom vhodného makroekon. prostredia mal v prvom rade zabezpečiť vzostup ekonomiky na báze:

7. Pozitívne podnikania vo vnútri ekonomiky vrátane investičných procesov
8. Pozitívne podnikania v prepojení na vonkajší svet

Pozitívne podnikanie je založené na jednote kapacitných a dôchodkových efektov. Podnikateľ musí najskôr vyrobiť, čo trh potrebuje a podľa toho ako sa cene trhu prispôsobí nákladmi, taký je jeho zisk. Osobitnú pozornosť štát venuje investíciám. Investície majú výrazný multiplikačný účinok. Investovanie na jednom stupni vyvoláva výdavky na stupni ďalšom. V súčasných vývojových podmienkach ekonomická prosperita štátov i firiem závisí od toho, aké majú investičné rozvojové zdroje, ako nimi dokážu využívať najnovší vedecko – technický rozvoj aké majú pravidlá podnikania a daňové zákonodárstvo a ako ovládajú stratégiu a managment.

Prepojenosť monetárnej a rozpočtovej politiky

Monetárna a rozpočtová politika sa vždy využívajú vo vzájomnej kombinácií. Takto ovplyvňujú väčšinu ekon. aktivít, ako aj objem a štruktúru HDP:

Ak zo ŠR sa zvýšia výdavky na verejnú spotrebu (školstvo, zdravotníctvo) a dane sa nezmenia, ale sprísni sa monetárna politika, vzrastie dopyt po peniazoch. Zvýšia sa úroky, obmedzia investície a zníži sa čistý vývoz. Tým sa uvoľní priestor pre ďalšie vládne objednávky.

Ak by vláda považovala za najvážnejší problém HP rast investícií, to predpokladá zväčšiť zásobu kapitálu a vyvolať rast HDP. Avšak rast HDP by mohol zvýšiť ponuku neúmerne rastu dopytu. V takom prípade zvýšenie objemu investícií by nemalo viesť k rastu HDP, ale k rastu efektívnosti ekonomiky a to preto, lebo zvýšený rozsah investícií sa realizuje na úkor súkromne spotreby.

Kombinácia reštriktívnej monetárnej a reštriktívnej rozpočtovej politiky vedie k poklesu ekonom. rastu.

Kombinácia reštriktívnej monetárnej a expanzívnej rozpočtovej politiky alebo kombinácia expanzívnej monetárnej politiky a reštriktívnej rozpočtovej politiky vyúsťujú do rozdielnej skladby HDP.

Kombinácia expanzívnej monetárnej a expanzívnej rozpočtovej politiky je spojená so zvýšením ponuky úverových zdrojov , znížením úrokovej miery a tým ak rastom súkromných investícií. Súčasné dochádza k rastu verejnej a súkromnej spotreby a k pokusu o vytláčanie súkromných investícií verejnými investíciami.

Rozporné prístupy sú dôsledkom toho, že rozpočtová a monetárna politika vyžadujú koordináciu svojich aktivít, stabilitu prijatých a overených zásad, ktoré sa nemôžu meniť v závislosti od personálnej zmeny vládneho kabinetu, guvernéra a viceguvernéra emisnej banky alebo manažmentu ministerstva financií a emisnej banky.

Pri nestálej HP dochádza často k zmenám, ktoré negatívne vplývajú na ekonomiku. Pôsobenie ekon. nástrojov dlhodobo prežíva.

V prípade, že schodok ŠR je v dôsledku recesie alebo depresie, k vytláčaniu investícií nedochádza. Vo fáze recesie a depresie je pokles dopytu peňazí, preto sa znižuje úroková miera. Záujem o investovanie klesá, preto vyšší deficit, ktorý má cyklický charakter nevytláča investície.

Ak HP má záujem stimulovať investície, to vyžaduje koordináciu medzi rozpočtovou a monetárnou politikou. V prípade, že monetárna politika sa prispôsobuje expanzívnej rozpočtovej politike, zvyšuje ponuku peňazí emisná banka, aby sa znížila úroková miera a vyvolaním investícií sa prispelo k rastu HDP.

Investície sa zvyšujú aj rastom HDP, lebo rast HDP vytvára väčšie zdroje, ktoré následne  vedú k zvyšovaniu investícií.

Ako ukazujú skúsenosti, úrokovú mieru a iné finančné nástroje možno substituovať pôsobením štátnych výdavkov.

Investície možno vytláčať z ekonomiky pomocou rôznych nástrojov ako sú:

9. rast úrokových mier,
10. zmeny v správaní sa úspor,
11. obmedzovanie verejných prác a rozvojových projektov,
12. zvýšením cla na dovoz investičných statkov,
13. prekážkami v príleve zahraničného kapitálu.

Vždy to závisí od kombinácie rozpočtovej a monetárnej politiky a fázy hosp. cyklu. Ale každá ďalšia fáza hosp. cyklu môže priniesť nový spôsob vytláčania investícií, ale aj ich stimulovanie.

Úloha štátu v trasformačnom procese a zmena ekon. štruktúry.

Znaky trhovej ekonomiky: prevláda súkromné vlastníctvo, trh je dominatným, rozhodujúcim koordinačným mechanizmom.

Úlohy pri transformácii: zmena vlastníckych vzťahov, vybudovať trh a mechanizmus koordinovaného trhu, štát – regulácia tvorby trhových podmienok.

Ekonmická reforma: (piliere): 1). Liberalizácia cien a miezd : ceny vytvára trh, nemožno ich stanoviť., úlohou štátu je udržiavanie cenovej hladiny, mzdy závisia od P a D po určitej práci., z nej vychádza výška nezamestnanosti.   2.) Reštriktívna rozpočtová a monerárna politika: je založená na znížení prerozdeľovacej funkcie štátneho rozpočtu., úlohy: zabezpečovať krytie vecných potrieb fungovania štátu, urýchľovať proces transformácie ekonomiky. 3.) Privatizácia : súkromné vlastníctvo je najsilnejším motivačným elementom v podmienkach vzácnosti ekon. zdrojov., proces prevzatia hospodárstva z rúk anonymného štátu do rúk konkrétnych osôb., Fázy privatizácie: 1.)deetatizácia (komercionalizácia., zmena vlastníckych vzťahov, dosiahnutie podmienok pre fungovanie trhu a novej daň. sústavy, premena majetkových fondov na peň. kapitál., fázy: evidencia klasifikácia národ. majetku (A, B, C), predaj akcií FO, vyčlenenie majetku na rozdelenie obyvateľstvu podľa investičných kupónov., 2.) vlastná privatizácia (prevod štátneho majetku do súkromných rúk reštitúciou, predajom, darovaním., malá P, veľká P)

5. Konvertibilita meny: kľúčovým predpokladom pre vytvorenie trhovej ekonomiky je liberalizácia ZO., konvertibilita = voľná vymeniteľnosť koruny vo vzťahu k voľne vymeniteľným menám.

Úloha štátu: 1.) prijatie protimonopolného zákona, ktorý bráni výrobcom cez konkurentov zvyšovať ceny.  2.) uplatnenie účinných nástrojov chrániacich spotrebiteľov proti neodôvodnenému rastu cien: podpora HSP, urýchľovanie privatizácie, atď.

Tradičná štruktúrna politika a realizácia štruktúrnych zmien

Je súčasťou HP., štruktúra je vnútorné usporiadanie a členenie, jednotlivé odvetvia, pododvetvia, výrobné odbory – efektívnosť vynakladanej spoločenskej práce sa dá zvyšovať kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ekonom. účinkami.  Kvantitatívne účinky: zvýšenie účinnosti spoločenskej práce (VTR výrobkov)   Kvalitatívne účinky: umožňuje vyrábať lepšie a nové výrobky.

Efektívnosť ekonomiky nie je statická, ale dynamická ekonomická kategória – spája sa: so všetkými fázami reprodukčného procesu, so všetkými faktormi ekon. rastu, s celým systémom riadenia NH. Ekonom. teória rozoznáva 2 základné smery realizácie štátnej štrukturálne politiky a štrukturálnych zmien NH: - tradičná : spočíva  na priamych zásahoch štátu, čo je prístup známy z minulosti najmä ako pomoc problémovým odvetviam či výrobám a stimulácia nových perspektívnych výrob., táto politika má veľa slabých miest, ktoré spočívajú v obmedzovaní trhových mechanizmov, čo je v konečnom dôsledku neefektívne.  – netradičná : systémovo orientovaná štrukturálna politika, spočíva na množine možných prístupov, v súčasnosti sa zvýrazňuje štruktúrna politika a jej realizácia súvisí s alokáciou zdrojov v ekonomike.

Efektívnosť si vyžaduje systémovo riešiť: 1.) proexportné 2.) proinovačné zameranie štr. zmien.

Platí to najmä pre vysoko otvorené ekonomiky

Spätné pôsobenie vývozu a dovozu na rozvoj vnút. štruktúry ekonomiky,ak moderné technológie a priemerná efektívnosť celkovej ekonomiky

využívajú sa ucelené programy štr. zmien zamerané na útlm neefektívnych a ekol. závadných výrob (!preukázateľnosť!). Najv. problém SR = zvládnutie tzv. nemateriálnych služieb (napr. sprievodné formy technologickej výmeny)

Liberálna hospodársko politická koncepcia

V tejto koncepcii sa predpokladá, že trh vyrieši hlavné otázky, čo ako a pre koho vyrábať. Podľa zástancov tejto koncepcie zásahy štátu a treba odstrániť  i ekon. systém treba dôsledne zjednotiť s trhovým mechanizmom. HP v tejto koncepcii nemá žiadny priestor. Usporiadanie smeruje k tzv. „prirodzenému poriadku“. Nevylučuje sa určitá angažovanosť vlády a účinnosť zákonodarného zboru štátu. Vládne a parlamentné zásahy majú vykonané tak, aby minimálne ohrozovali rozhodovací priestor ekon. subjektov.

Hlavné argumenty uvádzané na podporu liberálne koncepcie sú:

14. Trh ako sústava individuálnych rozhodovaní jednotl. účastníkov trhu zaručuje najlepšie uspokojovanie spotrebných preferencií  a umožňuje dosiahnuť optimálnu alokáciu zdrojov vďaka konkurenčnému prostrediu na strane P a D pri trhovej cene.
15. súlad individuálnych a spoločenských záujmov
16. Trhovo orientovaný systém vedie spoločnosť k iniciatívnemu konaniu, povzbudzuje podnikavosť, pružnosť, individuálny výkon, dynamiku a predstavuje tak progresívny ekon. systém, ktorý zaisťuje slobodu v spoločnosti.

Oproti uvedeným argumentom za nezávislosť trhu prejavili sa negatíva trhu značného významu:

Liberálny trh destabilizuje spoločnosť. Na jednej strane koncentruje bohatstvo do rúk niekoľkých jednotlivcov, na druhej sa rastúca väčšina obyvateľstva nachádza v chudobe a biede. To má dôsledok vo vzniku nadvýroby, nedostatočnom dopyte, nízkych investíciách atď.Samotný štát sa dostáva do finanč. ťažkostí, lebo nemá kto platiť dane. Štát sa dostáva na cestu inflácie, nerovnovážneho vývoja, destabilizuje sa mena, zastavuje ekon. rast, rastie nezamestnanosť.

Intervencionistická koncepcia HP:

Formuje sa na zákl. existencie negat. dôsledkov a fungovania trhu. Tieto sa prerastajú možnosti riešenia v mikroekon. rámci a žiadajú sa makroekon. zásahy. Vtedy nastupuje štát. Je predstavovaná keynesiánskou politikou. Intervenčná politika ešte vôbec nespochybňuje trhový systém. Teoretické argumenty pre nevyhnutnosť vládnych intervencií zdôvodňuje keynesiánska intervenčná politika potrebou riešiť makro-ekon. problémy, ktoré vznikli v dôsledku mikroekon. fungovania trhu. Zásahy štátu do trhového systému treba uplatniť najmä v týchto oblastiach:

17. zmierniť nespravodlivé rozdeľovanie dôchodkov  a zmierniť konflikty, ktoré ohrozujú politickú stabilitu.
18. obmedziť tvorbu negat. externalít výroby
19. rozvinúť verejnoprospešné aktivity najmä v infraštruktúrnych odvetviach
20. vytvárať konkurenciu ako nevyhnutnú podmienku fungovania trhu, ktorú sám trh nie je schopný udržiavať.
21. nerovnovážne stavy ekonomiky stabilizovať účinný nástrojmi a štátnymi výdavkami.

V praktickej polohe HP intervenčnej koncepcie pri opakovaných zásahoch stráca určité znaky hosp.-politickej koordinácie a demokrat. podpory hosp.-politickej aktivity trhu. Premieňa sa viac na hosp. riadenie a priamu intervenčnú koordináciu ekon. subjektov. Prideľuje jednotlivým nositeľom trhových síl a trhovej aktivity nové úlohy podľa rozhodnutia vlády a trhové sily robí závislými od výsledkov ich plnenia.

Prioritu medzi hosp. cieľmi má dosiahnutie plnej, resp. vysokej zamestnanosti. Prostredníctvom štátnych výdavkov sa reguluje celkový dopyt, často za cenu rozpočtového deficitu a inflácie.

Časový horizont Keynesiánskej HP je krátkodobý. Rýchlo reaguje na cyklické výkyvy a snaží sa ich minimalizovať. Avšak dopytovo orientovaná politika oživuje inflačné tendencie.

Príkazová, direktívna HP

Bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. V skutočnosti sa táto HP transformovala na hosp. riadenie. Určité vlastnosti HP pri direktívnom riadení sa udržali iba v systéme straníckej politiky na najvyššej úrovni štátu. Touto politikou vládnuca komunistická strana koordinovala vedúcu úlohu strany s potrebami medzinárodnej organizácie socialistických štátov. Podriadilo sa im využitie všetkých vnútorných zdrojov jednotlivých štátov. Vlády socialistických štátov uplatňovali vlastnú HP len v malom rozsahu a absolútne zrušili trh. Trhový systém bol suplovaný systémom plánovitého riadenia národného hospodárstva. Plánovité riadenie predstavoval direktívny rozpis ukazovateľov 5- ročného plánu, schváleného zákonodárným zborom do ukazovateľov jedno ročného, tzv. vykonávacieho plánu. tento zahrňoval úlohy podnikov pre tvorbu produkcie za pevné ceny. Od zložitých ukazovateľov výroby sa odvodzovali ukazovatele hmotnej zainteresovanosti (mzdy, odmeny, investície) a pod.

Súčasná situácia – miešaná politika na princípe neoliberálnej politiky

Formuje sa pribl. od pol. 80. rokov v trhových ekonomikách vyspelých krajín sveta. Ich požiadavkou a úlohou sa stalo vybudovať trhový systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencií. K tomu je treba vykonať tzv. dereguláciu ekonomiky, privatizovať rozrastený štátny sektor, odstraňovať vysoký deficit ŠR, udržať ekon. rast, rast produktivity práce.

Trhový systém by mal fungovať v prostredí únosnej inflácie a pri udržaní vonk. rovnováhy, ktorá zabezpečuje dostatok tvorby devízových rezerv. K hlavným pravidlám a kritériám tohoto systému patrí:

1). dosiahnuť stabilitu meny a nízku mieru inflácie

2.) dosiahnuť konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu v závislosti na tempe rastu produkcie a produktivity práce. (toto kritérium zabezpečuje centr. banka)

3.) dosiahnuť vyrovnaný ŠR medzi jeho príjmami a výdavkami. (pričom možný deficit by nemal presiahnuť 3% vytvoreného HDP)

4.)zadĺženosť štátu nesmie presiahhnuť určitý podiel (60%) na ročnej tvorbe HDP

5.) držať nízke úrokové miery.

Trhový systém zbavený inflačných tlakov by mal poskytovať ekon. subjektom neskreslené signály a podnecovať ich aktivitu a iniciatívu na trhu. Rovnovážne sily pre podporu trhu sa premiestňujú z rozpočtovej politiky na politiku peňažnú a menovú politiku. Stabilita peňazí musí sa dosiahnuť hlavne zo zdrojov aktívnej obch. bilancie. Tým sa podnecujú investičné aktivity.

Súčasná koncepcia HP prijímaná a organizovaná štátom by mala stáť veľmi blízko k pozíciám liberálneho formovania trh. systému, ale má byť trochu iná. Dostala názov neoliberálna koncepcia . Od liberálnej sa líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekon. subjektov, pritom plne uznáva záujmy a ciele trhových síl. Nelikviduje ich, ako liberalisti na trhu likvidovali štát. Udržiava si potrebnú orientáciu na odstraňovanie nedostatkov, navrhuje úspešné opatrenia makroekonomiky. Dôležité je, že sa zdôrazňuje význam a pôsobenie „neviditeľnej ruky“ Adama Smitha, ale vytvára sa systém vzájomnej spolupráce všetkých subjektov štátu a sveta. Ide o hľadanie nových spôsobov prepojenia spolupráce medzi politic, makroekon, a mikroekon. subjektami.

Demokratické prvky HP

Rozvinutý trhový mechanizmus predpokladá a vyžaduje demokratickú HP. Vzájomná spolupráca vo vnútri ekon. partnerov i medzi nimi, má na jednej strane limitujúce podmienky a na druhej dochádza k jej zdokonaľovaniu.

Limitujúce podmienky vytvárajú: - podnikateľská kultúra a etika :etická stránka podnikat. činnosti, aby nedochádzalo k polarizovaniu bohatstva a chudoby.

- ochrana životného prostredia: prekročenie noriem ochrany živ. prostredia umožňuje podnikateľom získať vyšší efekt na úkor spoločnosti. HP disponuje mechanizmami, kt. bránia tomu, aby dochádzalo k deštrukcii živ. prostredia na základe voľného pôsobenia trh. mechanizmu. Ochrana živ. prostredia je upravená legislatívnymi normami. Ich porušenie je prísne sanckionované. Chýba však dôslednosť pri realizácií legislatívnej úpravy.

Zdokonaľovanie sa realizuje posilňovaním demokratickej úlohy vlády. Vláda ako subjekt HP je závislá na dôvere parlamentu. Musí rešpektovať zákl. princípy demokracie.

Popularita vlády závisí hlavne na tom, ako sa jej darí realizovať nasledujúce ciele HP: - dynamiku ekon. rastu, ktorá podmieňuje dôchodkovú situáciu prevažnej časti obyvateľstva a tiež zdroje ŠR.

22. úroveň zamestnanosti, ktorá podmieňuje dôchodkovú situáciu obyvateľstva,
23. mieru inflácie, ktorá ovplyvňuje úroveň reálnych disponib. zdrojov obyvateľstva, firiem, i ŠR.
24. zvyšovať úroveň sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva.

Úsilie vlády o politickú popularitu vedie k tomu, že vláda často prispôsobuje vlastnú HP rôznym vplyvom. Niekedy aj v rozpore s ekon. záujmom ako hospodárstva, tak aj celej spoločnosti. Tu vystupujú nasledujúce problémy:

25. ak vláda je presvedčená, že politic. strana, ktorú reprezentuje, je natoľko populárna, aby mohla vyhrať aj nasledujúce voľby, môže dôsledne realizovať vládny program.
26. ak vláda nemá istotu vo víťazstvo v nasled. voľbách, tak mení taktiku a orientuje sa na expanzívnu monetárnu a rozpočtovú politiku. Táto politika vedie k ekon. rastu a z toho vyplývajúcej zvýšenej zamestanosti. Taká politika zvyšuje spokojnosť obyvateľ. a nádej na víťazstvo v nasled. voľbách.
27. tretia alternatíva spočíva v tom, že vláda nemá istotu vo volebné víťazstvo alebo sa dostala k moci po tesnom víťazstve, preto sa usiluje o získanie popularity na základe expanzívnej politiky, ktorá sa môže prejaviť v rôznej podobe HP v jednotl. fázach hosp. cyklu.
28. k najoperatívnejším opatreniam a ľahko dostupným patria transféry v rámci ŠR. Ak sú v ŠR zdroje, možno štátnymi výdavkami v predvolebnom období zvýšiť príjmy značnej časti voličov.
29. iniciované zvýšenie cien vládou nepatrí do arzenálu nástrojov vlád v predvolebnom období.

Iné limitujúce obmedzenia:

- profesionálna úroveň štátneho aparátu

- obmedzené rozpočtové zdroje

- uplatnenie pravidla vyrovnanej platobnej bilancie.

Úsilie vlády o získanie podpory voličov sa prejavuje aj v prispôsobovaní niektorých čiastkových politík. Ako nástroje sa pre plnenie cieľov využívajú dotácie, daňové úľavy, cenové a mzdové zvýhodnenie odvetví.

Stabilizačná politika

Cieľ stabilizácie sa obvykle definuje:

- stabilitou cenovej úrovne,   - vysokou zamestnanosťou a      - rovnováhou zahraničného obchodu pri trvalom a primeranom hosp. raste.

Naplňaním tohoto cieľa ide o nasmerovávanie ekonomiky do polôh všeobecnej národohosp. rovnováhy, tvoriace gravitačné centrum každého ekon. sytému. Na smerovanie k nemu štát využíva 3 skupiny nástrojov:

- nástroje monetárnej politiky,  -nástroje rozpočtovej politiky,    - priame zásahy

Za monetárnu p.  bežne zodpovedá CB. V SR je NBS. V oblasti rozpočt. p. ide o opatrenia ŠR.

Iba štát môže vykonávať účinnú stabilizačnú politiku, zameranú na poruchy rovnováhy (rovnováhy stabilné, indiferentné alebo labilné)

Rozpočtový deficit- vzniká, keď štátne výdavky, vyjadrujúce štátny dopyt, prevyšujú daňové príjmy. Potom sa rozpočt.deficit financuje prostredn. úverov. U=G-T,

Tri zákl. oblasti vplyvu štátu na ekon. rovnováhu v ekonomike:

1.) Y-T=C+S,  2.) Y=C+I+G (G je štátny D), 3.) S=I+(G-T)

Rozumným narábaním so ŠR a akceptovaním dočasného deficitu a prebytku ŠR možno tak stabilizovať rozvoj národ. hospodárstva.

Stabilizačná politika sa spája s pôsobením početných zabudovaných stabilizátorov a diskrétnych opatrení. - Zabudované stabilizátori (napr. progresívna daň z príjmov, príspevky v nezamest. a pod.).   - Diskrétne opatrenia (napr. zmena daňových sadzieb, zmeny v štruktúre ŠR a pod).

Monetárna politika

Nositeľmi monet. politiky sú CB a ministerstvo financií. Hl. cieľom sú stabilita meny +  ciele HP. Na dosiahnutie cieľov HP využíva ovplyvňovanie množstva peňazí a úrok. miery.

MP (peňažná polit.)- dôležitý nástroj HP, prostredn. ktorého hosp. centrum (vláda a CB) riadi peňažné a úverové zabezpečenie ekonomiky a usiluje sa o splnenie zákl. cieľov HP – (ekon. rast, stabilita cien, rast zamestnanosti, rovnováha vonk. finanč. tokov.)

H. nástroj monetárne politiky sú peniaze. Peniaze možno aktívne využívať vtedy, ak existuje dobre fungujúci systém bánk a finanč. trh.

Peniaze sa využívajú ako aktívny nástroj: - efektívnosti eko., udržiavania alebo obnova rovnováhy v hosp., zabezpeč. súladu medzi hodnot. vzťahmi v eko., zabezp. súladu v hosp. vzťahoch národ. eko.

Finančný trh – ucelený systém inštitúcií, ekon. nástrojov a vzťahov, ktoré usmerňujú pohyb, rozdeľovanie finanč. prostriedkov.

Bankový systém v každom štáte má inú podobu. Člení sa na 2 stupne:  1.) CB ( požadovaná nezávislosť od vlády)  2.) obch. banky.

Centrálna banka SR - hl. úloha – zabezpeč. stability meny. NBS určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi peňaž. obeh, koordinuje platob. styk a zúčtovanie bánk, stará sa o plynulosť a hospodárnosť, dohliada na vykonávanie bank. činnotí. Banka je povinná prekladať NRSR polročnú správu o menovom vývoji.

Orgány NBS. Najvyšší riadiaci orgán – banková rada NBS. Banková rada má 8 členov – guvernéra, 2 viceguvernéri, 2 vrchných riaditeľov a 3 ďalších členov.

Výkonným orgánom NB je direktórium NBS.

Nástroje MP: (priame a nepriame).

Priame: úverové limity, povinné vklady, pravidlá likvidity, odporúčanie, výzvy a dohody.

Nepriame: diskont. sadzba, povinné min. rezervy, operácie na voľnom trhu, reeskontné sadzby a úvery, lombardný úver, intervencie devíz. kurzu, konvezie a swapy zahranič. meny.

Reeskontné sadzby- súvisia s reeskontom zmeniek, ktorý predst. eskont zmenky už eskontovanej  Lombardný úver – krátkodobý úver, ktorý CB poskytuje komerčným bankám proti zálohe CP. Intervencie devíz. kurzu – vedomé ovplyvňovanie devíz. kurzu a tým výšku ponuky peňazí v eko. (priame a nepriame intervencie). Konverzia – nákup alebo predaj zahr. meny za domácu uskutočnený promptne. Swapové operácie – sú kombináciou promptných a terminovaných operácií.

Princípy MP: považuje ponuku peňazí, ich cenu a úrok. mieru za rozhodujúce faktory krátkodob. výkyvov vo vývoji HDP a najdôlež. faktor úrovne cien z dlhodob. hľadiska.

Expanzívna MP je založ na zvýšení ponuky peňazí. Po zvýš. ponuky peň. sa zníži ich ceny. Dochádza k poklesu úrok. miery, čím sa dostáva viac peňazí do eko.

Mp (rast) – i(pokles) – I (rast) – AD (rast) – Ln (rast) – HDP (rast)

Reštriktúvna MP- obmedz. prísunu peňazí. Mp (pokles) – i (rast)- I (pokles)- AD (pokles) – Ln (pokles) – HDP (pokles).

Rozpočtová politika

Najdôlež. nástroj, ktorým reguluje vláda fin. vzťahy medzi štátom, štátnymi a inými orgánmi. RP vlády využívajú na zabezpeč. zdrojov potrebných k financovaniu rozhoduj. funkcií štátu. V soc. funkcii ide o zmierňovanie soc. rozdielov medzi rôznymi skup. obyvateľstva.

Nástrojom RP  je ŠR ako súčast finanč. hospodrárenia eko. Fin. hospodár. zahrňuje vzťahy, ktoré upravuje:   - ŠR,  - rozpočty miest a obcí, - rozpočty verejno – právnych inšitúcií, - špeciálne fondy, financie štát. a súkr. firiem.

ŠR je centraliz fond finanč. prostriedkov, kt. sa vytvárajú zo zdrojov prerozdelenia HDP. ŠR schvaľuje parlament, má podobu bilancie s príjmovou a výdavkovou časťou. ŠR Slov. rep. sa člení vo výdajovej časti na rozpočt. kapitoly – rozpočet každého ministerstva, ústredného orgánu štát. správy SR, - rozpočty Kancelárie prezidenta SR, Kancelárie NRSR, Úradu vlády SR, Slov. akadémie vied, Ústav. súdu, Najvyš. kontrol. úradu SR, Generálne prokuratúry, SIS,  - rozpočet štát. dlhu, rozpočet Všeobec. pokladničnej správy

Príjmy ŠR:- dane a poplatky od PO a FO(na území SR), (mimo územia SR), - clá, dovozné a vývoz. prirážky, - príjmy zo splácania poskytnutých úverov, - výnosy z CP,  - výnosy z predaja majetku vo vlastníctve SR, - odvody a penále za poruš. rozpočt. disciplíny,

Výdavky ŠR: - výdavky na činnosť ústred. orgánov, ich rozpočt. a príspevk. org., - z medzinár. zmlúv, - na krytie štát. objednávok, - na splácanie štát. dlhu, - splátky úverov a úroku z prijat. úverov, - úvery poskytnuté vládou do zahraničia.

Sústava daní sa delí na dve skupiny: priame a nepriame dane.

Priame: daň z príjmov FO, z príjmov PO, z kapitál. výnosov, daň z majetku a to daň z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľnosti.

Nepriame: (zahrnuté do cien tovarov a služieb): - DPH, - spotrebná daň ( sa vzťahuje na výrobky z uhľovodík. palív a mazív, z liehu, piva, vína a tabak. výrobkov).

Dane podľa toho, ako zaťažujú platcov daní, :  - progresívne,  - proporcionálne,  - regresívne.

Výdavky ŠR: sa delia na obranu a bezpečnosť, sociálne, a výdavky na hosp. rozvoj.

Výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol sa delia na: - bežné a kapitálové výdavky.

Bežné výdavky: mzdy, platy a ost. osob. vyrovnania, - poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní a Fondu zamest., - tovary a služby, - bežné transféry,   - splácanie úrokov.

Kapitálové výdavky: - obstaranie kapitál. aktív, - kapitál transféry.

Štátny záverečný účet – zostavuje ho Ministerstvo financií v súčinnosti s gestormi jednotl. rozpočt. kapitol a obcami. Súčasťou záver. účtu je návrh na použitie prebytku rozpočt. hospodárenia alebo návrh na úhradu jeho schodku.

Schodok ŠR:  vzniká, ak sú zdroje SR nižšie ako výdavky. Môže byť cyklický a štrukturálny. Cyklický schodok – vzniká vtedy, ak v dôsledku poklesu ekon. rastu vo fázach hosp. cyklu recesie a depresie, vzniká nedostatok zdrojov ŠR.

Štrukturálny schodok – determinujú cieľavedomé opatrenia HP v eko. a zahr.- obch. vzťahoch. Spája sa so zvýšením výdavkov na štrukturálne zmeny spojené s výdavkami na financovanie rozsiahlych projektov.

Štátny dlh – ak ŠR je opakovane deficitný. V prípade , že k štátnemu dlhu sa pridruží aj deficit obecných rozpočtov a verejnoprávnych inštitúcii, hovoríme o verejnom štát. dlhu.

Nástroje RP: - automatické (zabudované) stabilizátory, - zámerné (cielené) opatrenia.

Ako automatické stabilizátory využívajú: - zmeny daňových sadzieb, podpora v nezamest., subvencie k cenám, štátny výkup poľnohosp. produktov, dotácie bytovému hosp.

Medzi zámerné opatrenia patria: zmeny v daňových sadzbách, zmeny v objeme rozpočt. položiek, zmeny v štruktúre výdavkov ŠR, verejné práce

Typy RP: - expanzívny, - reštriktívny. Expanzívna RP- spojená so zvýšením štát. výdavkov na nákup tovarov a služieb, ale hlavne so štát. investíciami do rozvoj. a štrukturálnych projektov, verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.

Reštriktívna RP- zmenšený príliv peňazí na spotrebu a investície sa prejavil okamžite v obmedzení D a následne v znížení P, raste nezamest. a raste nevyužívania kapacít.

Zahranično – obchodná politika

- reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, ktoré prechádzajú cez hranice do a zo zahraničia. Pri výraznejšom otvorení eko. sa vyskytujú niektoré otvorené problémy:

- vývozná aktivita je ovplyvňovaná konkurenčnou schopnosťou., - okrem tovarov a služieb sa medzi ekonomikami silno presúva aj kapitál.

Zahr. obchod v HP plní funkcie: - dynamizuje eknomiku, - spolupráca umožňuje za výhodnejších podmienok získať technicky dokonalejšie výrobky.

Typy Z-O politiky : - protekcionalistická  - liberálna

Protekcionalistická politika- využívanie rôznych nástrojov k ochrane vlastne eko. a jej záujmov.  Využívajú sa ekon. aj mimoekon. argumenty.

Liberálna ZO politika. Jej výhody: (zvýšenie konkurencie na domácom trhu, postupné obmedzovanie monopolných zvyklostí domác. výrobcov, rozšírenie sortimentu pri uspokojovaní potrieb,)

Aplikácia liberálnej politiky sa prejaví zvýšením dovozu, kt. sa realizuje pri nižších cenách ako je cena domácej produkcie.

Liberálna ZO politika umožňuje voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu.

Nástroje ZO politiky: - kvóty pre vyvážený alebo dovážaný tovar, clo, dovozná prirážky, subvencie, mimocolné bariéry, vývozné dotácie.

Kvóty určujú max. objem dovážaného alebo vyvážaného tovaru určitej komodity, ktorý stanoví vláda pre krajiny alebo vlastných výrobcov.

Clo – predstavuje určitú formu dane, ktorá je zdrojom príjmu ŠR. Clo zvyšuje cenu a tým aj náklady na dovoz pre domácich výrobcov. Sú 2 druhy Cla:  prohybičné, je také vysoké, že plne znemožní každý dovoz a neprohybičné clo,- je nižšie, poškodzuje obchod, ale ho neobmedzuje.

Subvencie – poskytuje vláda k úhrade nákladov alebo ako stratu zisku, ak je štátnym záujmom realizovať vývoz určitej komodity a dosahované ceny sú nižšie ako náklady.

Dovozná prirážka – predstavuje zvýšenia cla. Vtedy, ak eko. trápi nízka zásoba valut.

Kvóty a cla plnia v podstate  rovnakú funkciu. clo predstavuje pre ŠR určitý príjem, to umožňuje znížiť niektoré dane. Kvóty umožňujú realizovať vývoz alebo dovoz produkcie, ktorej trh je prísne sledovaný. Clo sa považuje za objektívnejší nástroj.

Vzájomné ovplyvňovanie ekonomík: Zahraničným obchodom sprostredkované vzájomné vzťahy ekonomík môžu mať rôznu podobu. Ich zjednodušednú podobu ekon. literatúra ilustruje ako tzv. „teorém ťahúňa“. Jeho podstata sa dá vysvetliť na zjednodušenom príklade vzájomných vzťahov dvoch ekonomík.

Na základe toho možno konštat., že vo vzájom. vyrovnaných vzťahoch ekonomík, úlohu ťahúňa plní vždy tá eko., ktorá vytvorí priaznivejšie podmienky pre ekon. rast, na zákl. toho, že má k dispozícii viac disponibilných zdrojov.

Definícia, postavenie a predmet HP

Osobitné miesto v sústave ekon. vied zaujíma vedecká disciplína HP. Ako teória má mnoho spoločných znakov s makroekon. teóriou a mikroekon. teŕiou z ktorých vychádza pri svojom skúmaní. Zároveň HP je v úzkom dotyku s politickými a právnymi vedami.

Predmetom HP sú vzťahy hosp. ako aj politické. HP vyjadruje určitú formu existencie vzťahov trhu a štátu.

Postavenie HP sa nachádza na hranici medzi ekonomiou, právom a politikou.  Poznáva zákonitosti súladu ekonómie a politiky. Pre ekonómiu má HP význam v tom, že skúma možnosti, podmienky a predpoklady realizácie výrobno-spotrebnej funkcie eko. a uspokojovania záujmov spoločenských subjektov. Pre politiku má HP význam v tom, že HP svojimi opatreniami vytvára tzv. „okolie“, prostredie pre dobrú funkciu trhového systému.

Postavenie vedeckej disciplíny HP, ktoré jej určujeme a obsahovo napĺňame na hranici trhu, ekonómie a politiky je vhodné analogicky odvodzovať aj z postavenia ostat. neekon. vied k politike a spoločen. praxi.

Definícia HP: je samostatná vedecká disciplína, sústava teoretických a praktických poznatkov o spôsoboch budovania a fungovania hosp.-politického systému. Hospodársko politický systém je sústava nástrojov, metód, cieľov, inštitúcií a opatrení, zameraná na zvyšovanie účinnosti trhového systému, na odstraňovanie negat. tendencií a dôsledkov trhu.

Úlohou HP je zvyšovať tvorbu materiál. bohatstva spoločnosti efektívnejším využívaním disponib. faktorov eko. Je to vlastnosť vyjadrená vzťahom minimalizovať náklady a maximalizovať produkt

HP vo fázach hospodárskeho cyklu

Inflexné body hosp. cyklu sú tak určitými bodmi zmeny alebo obratu. Môže ísť pritom o body progresívnej alebo degresívnej zmeny, čo súvisí s horným alebo dolným inflexným bodom ekon. cyklu. Predstavujú rozhodujúci časový moment pre zmenu technickej a ekon. politiky štátu i firiem.

vývoj prebieha cyklicky. Spravidla sa v ňom striedajú dobré a zlé obdobia, a to vo viac alebo menej pravidelný vlnách expanzie a recesie.

Obdobie rastúceho, ale predsa len podpriemerného využitie výrob. kapcít, sa obvykle spájalo s názvom „oživenie (ozdravovanie) ekonomiky“ a naopak.

Expanzia začína oživením eko., t.j. fázou síce s rastúcim, ale predsa len podpriemerným využívaním výr. faktorov, najmä výr. kapacít. Pravá expanzia začína až vtedy, keď využívanie výr. kapacít začne prekračovať priemer a trvá až do plného využívania výr. kapacít a výr. faktorov v príslušnej  vlne. Či sa na ňu napojí i plató (vrchol), ktorým sa zvyčajne označuje vrcholný rozvoj – tzv. vrcholná konjuktúra, alebo prehriatie eko.,- to závisí od konkrétnych podmienok. Vyznačuje sa spravidla stavom, že kapacity nestačia na uspokojovanie agregátneho D, čím prichádza k rastu cien  a na tejto báze k vyrovnaniu D a P. Skúsenosti dokazujú, že je ľahšie expanzívne procesy vyvolať, ako tlmiť „prehriatu eko.“.

Odhady a očakávania sa zhoršujú vo fáze recesie a spôsobujú ešte silnejší pokles produkcie. naostatok sa tieto očakávania zmenia na optimistické, čo vedie k oživeniu eko.  Zmeny vrcholia v inflexnom bode.

Z hľadiska cieľov HP má kľúčový význam fáza expanzie, pre ktorú je typický ekon. rast, vysoká zamestnanosť a relatívna cenová stabilita.

Nezamestnanosť a sociálna politika

Nezamestnanosť je spojená s poklesom živ. úrovne. Úroveň nezamest. sa vyjadruje mierou nezamest. (M). M= počet nezamestnaných / ekonomicky aktívne obyvateľstvo

Prirodzená miera nezamest. je, ak počet nezamest. je menší alebo rovný počtu voľných prac. príležitosti. Táto nezamestnanosť sa nazýva tiež dobrovoľná nezamest. Je spojená s normálnym fungovaním ekonomiky.

Frikčná nezamest. – v spoloč. exist. vždy skup ľudí práceschopných občanov, ktorá z nejakého dôvodu nepracuje. Charakteristickou črtou je krátkodobosť.

Cyklická nezamest. – vzniká vo fáze recesie a degresie hosp. cyklu. Je to vtedy, ak skutočný HNP klesá pod potencionálny produkt. Je ovplyvnená hĺbkou hosp. cyklu a dĺžkou pretrvávania jednotl. fáz.

Štrukturálna nezamest. – je dôsledkom procesu substitúcie živej práce technikou a realizovaných štrukturálnych zmien. Spája sa hlavne s aplikáciou techn. pokroku. Má dlhodobý charakter. Vyvoláva potrebu rekvalifikácie pracovníkov.

Miera nezamest. je determ. vlastnosťami trhu práce: (exist. nepružných miezd, nedostatkom inform. o existujúcich prac. miestach, nízkou mobilitou pracovníkov.)

Skutočnú mieru nezamest. môže vláda expanzívnou alebo reštrikt. politikou ovplyvniť avšak za cenu, že sa zvýši hladiny cien.

Prirodzená výška nezamest. stúpa ak je: (bohatá soc. sieť, nevhodná kvalifikačná a profesná štruktúra zamestnanosti, vysoké dane.)

Sociálna politika: je organickou súčasťou HP každej eko. Vo vzťahu k obyvateľstvu jej poslaním je zabezpečiť, aby sa čo najmenej občanov dostalo do situácie, ktorá vyžaduje ochranu alebo dokonca záchranu.

Funkcia a zložky SP: Napr. Európska soc. charta obsahuje také zásady a práva, ktoré presahujú oblasť soc. ochrany.  V slov. vydaní Bielej knihy sa konštatuje, že soc. akčný program spoločenstva sa zameriava na zamestnanosť, soc. ochranu, zdravie obyvateľstva a rovnosť príležirostí pre každého. Funkciu soc. politiky možno zhrnúť do rámca uzatvárania podmienok v oblasti: - legislatívne, - ekon., - inštitucionálnej.

2 aspekty soc. politiky: 1). perspektívna.( aktívna) – ex ante riešenia. Snaží sa predchádzať soc. problémom systémovými opatreniami  2.) retrospektívna (pasívna) – ex post riešenia. Predchádzanie predpokladom negat. soc. dopadov.

Zákl. oblasti aktívne soc. politiky:

1. Politika zamestnanosti. – Regulácia ponuky, - Regulácia dopytu.
2. Politika v oblasti vzdelávania. –Školská politika štátu.
3. soc. a pracovné zákonodárstvo   - Zákonník práce, zákon o kolekt. vyjednávaní, zákony o soc. otázkach.
4. Rodinná politika, zdravotná starostlivosť. – starostlivosť o matku a dieťa, - dostupná lekárska starostlivosť obyvateľstvu, - život. prostredie.

Ekologická politika

EP ako prostriedok na utváranie a presadzovanie určitej stratégie starostlivosti o živ. prostredie v konkrétnych štátnopolitických, hospodárskosoc. a medzinár. podmienkach.

Rozsah živ. prostredia jednotlivca a rôznych skupín ľudí: a) fyzikálne prostredie utvorené : odevom, obydlím, osídlením, krajinou, kontinentom, planétou, slnečnou sústavou. b) spoločenské prostredie utvorené: rodinou, obcou, organizáciou, regiónom, štátom, všeľudským spoločenstvom.

Podstatou obsahu starostlivosti o živ. prostredie je jeho ochrana a tvorba. Podieľajú sa na nej jednotlivci, domácnosti, organizácie, obce... Osobitné postavenie v starostlivosti o živ. prostredie má štát, ktorý je prostredníctvom ústavy garantom práva občanov na priaznivé živ. prostredie.

Špeciálnou disciplínou zameranou na živ. prostredie je ekológia. Vo všeobecnosti je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Jej súčasťou je ve ekológia človeka zaemraná na vzťahy človeka a jeho prostredia.

Súčasťou celku politiky štátu a v čiastočnom prekrývaní s HP je ekolog. politika.

Pod ekologickou politikou rozumieme organizovanie, kontrolu a účasť na realizácii určitej koncepcie ochrany a tvorby živ. prostredia štátnymi orgánmi, ako aj odborných a občianskych zoskupení v jestvujúcich prírodných, historicko kultúrnych, politicko sociálnych a hosp. podmienkach krajiny a v podmienkach prijatých medzinárodných dohovorov.

Súčasťou štátnej ekolog. politiky je aj vymedzenie prostriedkov, nástrojov a spôsobov jej realizácie. Prostriedky ekolog. politiky: - normatívne (ústava, zákony, vyhlášky, nariadenia, výnosy)   - inštitucionálne (štátne orgány, živ. prostr)     - fondové (peňažné, hmotné, personálne, dátové)

Zákl. právnym nástrojom je ústava, na ktorú nadväzujú ekologicky orientované zákony, osobitne zákon o ochrane a tvorbe živ. prostr.

Organizácia a kontrola starostlivostii o živ. prostr. zakladá na pôsobnosti systému štátnej správy pre živ. prostr., na vrchole ktorej je ministerstvo živ. prostredia.

Hosp. nástroje starostlivosti o živ. prostr.: - nástroje stimulačného pôsobenia a  - reštriktívne.

Proekologické hosp. nástroje možno rozdeliť podľa ich pôvodného určenia na:

30. štandardné nástroje HP (celá sústava daní, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny)
31. osobitne ekologicky zamerané hosp. nástroje.

Biela kniha EÚ, vnútorné bariéry EÚ, snahy do EÚ

Biela kniha EÚ: V EÚ je zvykom, že Komisia EÚ vydáva tzv. Biele knihy, vždy keď sa chystajú dôležité kroky  vo vývoji európskej integrácie. Tak to bolo v roku 1989, kedy bola vydaná Biela kniha o hosp. a menovej únii. V r. 1993 vyšla Biela kniha, ktorá pripravuje členské krajiny na výzvy 21. storočia. Delorsova Biela kniha slúži ako príručka. Obsahuje strednodobú stratégiu, ktorá by mala EÚ doviesť do budúceho storočia. Biela kniha Európskeho spoločenstva nazvaná “Pre vstup do XXI. stor.” obsahuje vyše 300 strán, má vyburcovať milióny k nasmerovaniu a využitiu vlastného potenciálu do budúcnosti. V lete 1995 na zasadnutí v Cannes bola vydaná Biela kniha, ktorá má pripraviť pridružené krajiny strednej a vých. Európy na začlenenie do vnút. trhu. EÚ.

Kodaňské konvergenčné kritéria pre vstup do EÚ:

Asociačné krajiny musia: - dodržiavať demokrat. princípy organizácie spoločnosti (vybudovať právny štát, zabezpečiť ľudské práva, sloboda tlače, práva menšín).

32. byť schopné splniť požiadavky acquis communantaire (úroveň spoločenstva).
33. mať fungujúce trhové hospodárstvo
34. akceptovať ciele hosp., menovej a polit. únie,  - a byť v rámci EÚ konkurencieschopné.

Inštitucionálne usporiadanie. Najdôležitejšie riadiace európske inštitúcie sú:

Európska rada – vrcholná konferencia šéfov štátov alebo vlád členských krajín EÚ. Je najvyšším neoficiálnym orgánom v rámci európskej spolupráce a prichádza predovšetkým s polit. podnetmi. Rada ministrov – najvyšší orgán EÚ s rozhodovacími právomocami. Komisia EÚ – výkonný orgán EÚ. Má právomoc navrhovať, vykonávať rozhodnutia rady a riadiť aparát. Európsky parlament – kontrolný a poradný orgán EÚ

Súdny dvor EÚ – zabezpečuje rešpektovanie práva pri interpretácii a realizácii zmlúv.

Hosp. a soc. výbor – poradný orgán inštitúcií EÚ menovaný radou ministrov.

Účtovný dvor – kontroluje všetky príjmy a výdavky EÚ aj organizácií, ktoré EÚ založila a správne plnenie rozpočtov. Európska investičná banka – finančný ústav EÚ pre strednodobé a dlhodobé financovanie.    Výbor regiónov – poradný orgán EÚ novozriadený Zmluvou o EÚ.

Rímska zmluva- definovala len tri oblasti spoločnej politiky – clá, dopravu a poľnohosp.

Maastrichtská zmluva – prijatá v r. 1991. Hovorí sa v nej o otázkach, ako sú spoločná mena, spoločná fiškálna politika, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, spoločná soc. polit, atď. Stanovila niekoľko spoločných cieľov a princípov pre ekon. politiky jednotlivých krajín v záujme ich vzájomného zvlíženia.

K princípom patrí napr.: - vysoký stupeň konvergencie ekon. výkonnosti, vysoká úroveň zamestnanosti, vysoká úroveň soc. zabezpečenia, zvyšovanie živ. úrovne a kvality života, neinflačný rast, ochrana živ. prostr., solidarita medzi členskými štátmi.

Cenová politika

- súbor opatrení štátu alebo firmy v oblasti cien. Je neoddeliteľnou súčasťou HP štátu alebo firemnej obchodnej politiky. K uvedenému súboru opatrení patria zásady pre uplatňovanie cenovej sústavy a ovplyvňovanie úrovne cien, usmerňovanie dynamiky cien, využívanie cien pri realizácii zámerov HP štátu, alebo obch. politiky firmy, ako napr. vyrovnávanie P a D, ovplyvňovanie reálnych príjmov, štruktúry výroby, spotreby a pod.

Medzi aktuálne otázky cenovej politiky v podmienkach SR v oblastiach makroeko. a mikroeko. možno uviesť: - v rámci HP vytvárať také trhové prostredie, ktoré by zabezpečovalo rovnovážny stav hospodárstva a jeho stabilitu. – využívať regulačné nástroje pre zabezpečovanie transparentnosti cien u tzv. prirodzených monopolov,  

- prostredníctvom cenovej kontroly zvýšiť účinnosť cenového dohľadu nad tvorbou cien  najmä u monopolných dodávateľov,  - súhrn opatrení v oblasti cenovej politiky je potrebné nasmerovať tak, aby prispel k zabezp.  stability cien a k ich sústavnému znižovaniu.

S nástupom liberalizácie cien po 1.1.1991 sa v časti produkcie, t.j. pri určitých výrobkoch, prácach, službách podľa pravidiel uvedených v Zákone č. 18/1996 Z.z. o cenách pristúpilo k regulácii cien. Jej cieľom je zabraňovať prudkému rastu cien v oblastiach monopolnej výroby a všade tam, kde je značná nerovnomernosť v P a D tovarov a tým súčasne pôsobiť proti inflácii.

V trhovom mechanizme zohrávajú kľúčovú úlohu ceny. Sú založené na princípe ekvivalentnosti. Každý statok má na trhu cenu. Aj výrob. faktory ako práca, pôda a kapitál majú cenu.

Cenovo-politické rozhodnutia súvisia s pojmami: a) cenovo-politické ciele  b) priestor cenovo-politických rozhodnutí.

Cenovo-polit.ciele sú odvodené od cieľov firmy a slúžia ako rozhodujúce kritérium pre voľbu vhodnej ceny. Podnikový (vnútorný) pohľad: prispôsob. odbytu výr. podmienkam, plné využitie výr. zdrojov-plná zamestnanosť, uskutočňovanie optimálnej nákladovej situácie. Trhový (vonk.) pohľad: maximaliz. odbytu, získanie a udržanie zákazníkov, vytlačenie konkurentov z trhu, získanie výhodného postavenia v súťaži.

Priestor cenovo-politických rozhodnutí možno rozložiť v rámci cen. polit. na:

a) Akčné pole cenovej politiky – vyjadruje veľkosť voľnosti, možnosti jednania, akčné parametre, ktoré sú za danej situácie k dispozícii.

b) Dátové pole cen. politiky – zahŕňa skutočnosti ohraničujúce akčné pole cen. polit. Patria sem tri druhy faktorov: legislatívne, ekonomické a inštitucionalizované.

Realizácia využívania monetárnej politiky v podmienkach ekonomiky SR

Využívanie monet. politiky v procese transformácie eko. SR neprinieslo najmä na zač. očakávané výsledky. Jej reštriktívna podoby prehĺbila proces recesie eko. do depresie a až do hosp. krízy.

Pozitívum monet. polit. je to, že sa pdoarilo: - udržať infláciu pod kontrolou, stabilizovať úrokovú mieru na približ. 15%, dobudováva sa peňažná infraštruktúra, začínajú pôsobiť prvé lastovičky peňaž. trhu.

Medzi negatívne dopady patrí to, že pokles objemu peňazí spôsobil:   - prepad ekon. rastu a rastu nezamestn., pokles investič. výstavby, pokles živ. úrovne, zvýšenie soc. napätia, zadĺženosť a platobnú neschopnosť ekon. subjektov.

Hodnotenie doterajších výsledkov ukazuje, že bol potrebný odklon od reštriktívnej podoby k neutrálnej a následne mierne expanzívnej monet. politiky. Treba brať do úvahy, že išlo o štart do transformácie, ktorý síce trval  dlhšie, ako sa predpokladalo.

Treba pozitívne hodnotiť najmä monet. politiku NBS, ktorá dokázala zvládnuť za pomerne krátke obdobie veľa náročných úloh.

Príjmový a dôchodková politika

Je zacialená na: 1.) ovplyvňovanie celk. dopytu. Realizuje sa prostredn. regulovania hladiny cien, miezd, platov, zisku, daní, odvodov, poplatkov, dôchodkov a pod.

2.) stabilizáciu cenov. hladiny, a to obmedzovaním tendencií nomin. miezd a cien k ekon. rastu. 3.) znižovanie rozdielov v soc. postavení jednotlivcov. Trhová eko. smeruje k hromadeniu kapitálu na jednej strane a chudoby na druh. strane. Štát sa usiluje práve reguláciou príjmov a dôchodkov tieto rozdiely znižovať.

Nástroje: - ročné prírastky miezd a platov,  - priama vládna regulácia miezd a cien,

- daňóvé sadzby, hlavne progres. zdanením príjmov Fo a PO.  – priznanie alebo nepriznanie daňových úľav.

Menová politika

Subjektom je NBS. Výsledkom aktívne men. politiky je menový vývoj, kt. bežne charakterizuje: - menové ciele, menové inštrumetárium, menové prostredie.

Menový vývoj charakterizujú: A. Peňažná zásoba – vyjadrená agregátom M2 (M1 + kvazipeniaze).  B. Vývoj úverov – sleduje vývoj HDP.  C. vývoj úrokových mier – pokles úrok. miery je vyvolaný pozit. ekon. vývojom, hlavne v raste HDP a poklese inflácie.  D. Vývoj devízových rezerv  E. Vývoj inflácie – vyjadruje sa indexom spotrebiteľských cien. cieľom men. polit. NBS je dosiahnuť jednočíslicovú infláciu (0-9). F. Rozpočtové hospodárenie a vnútorná zadĺženosť vlády – schodok ŠR spôsobuje rast zadĺženosti vlády. G. Platobná bilancia SR H. Dlhová služby NBS a vlády SR  - hrubý devízový dlh (zadĺženosť vlády a NBS). –celková hrubá zadĺženosť (po pripočítaní zadĺženia bank. sektora a podnikateľských subjektov)

Nástroje men. politiky: - úroková politika (zákl. je diskontná sadzba pre stanovenie úrok. miery), - povin. min. rezervy,  -úver. limity (využíva sa k ovplyvňovanie objemu peňazí v eko.

Štrukturálna politika (ŠP)

-Každá eko., kto prechádza tranformačným obdobím, musí okrem zákl. systémových zmien nájsť spôsob ako zmeniť eko. štrukt. zdedenú z minul. obdobia (orientáia iným smerom na iný región v izolácii od svet. trhu)

- Štruktúra domác. D sa už zmenila, narazili sme na problém konkur. bariér – súčas. štruktúra NH je pre budúcnosť neudržateľná z hľ. sektora, odvetví, odborov a regionov.  – Štrukturálna záťaž našej eko. v procese transformácie je problematická a obrovská – máme predimenzovaný ťažký priem., nevyrovnali sme sa s mater. a energet. náročnosťou výroby, technicky zaostávame, zanedbaná dopr. a telekom. infraštruktúra, úroveň terc. sektora nezodpovedá tej vo vysp. kraj.  –ŠP stojí pred problémami, kt. sú rovnomerné transformač. problémom. –ŠP musí vyriešiť nepopulárnu úlohu útlmu predimenz., neperspektív., neefekt.výrob

Štrukturálna zmeny (ŠZ) – ekon. vývoj najmä v dlhšom čas. obd. nie je mysliteľný bez ŠZ – tie sa realizujú stále (postupná, radikálna). – Mení sa štrukúra HDP – od prevládajúceho primár. sektora k nadvláde sekund.(spracovateľ. priem.) a nakoniec k prevahe terciárneho sektora (obchod a služby) prebiehajú viac aleboo menej presuny v odvetv. štruktúre výroby.  –Presuny v teritoriálnom rozdelení produkcie . –Eko. rast je spojený s neustálymi zmenami eko. štruktúry – dochádza k zmene rozdelenia VF medzi sektory, odvetvia, regióny.

Vnútorné impulzy: 1.) ak rastie dispon. dôch. – dochádza k zmenám v štruktúre D – presun k službám, D domácností po bežných produktoch nerastie rovnakým tempom, zmeny v D sa prenášajú do zmien investícií 2.) ŠZ na strane S – sú podmienené techn. rozvojom, 3.) v štruktúre obyv.- stárnutie populácie – podnety k zmenám v štruktúre D i S

Podnety vonk. eko. prostredia: - prírastok svet. cien, dôlež. výr. vstupov, - prírastok konkur. podmienok na medz. trhu – radikálna zmena.,  – Pôsobia na presuny v štruktúre D i S., -V eko. je nevyhnutné, aby na vonk. podnety eko. reagovala adaptáciou VF, ak nie je eko. schopná reagovať na trh. zmeny – štrukturálna kríza – pokles D.

Obmedzenia HS a monopolné postavenie

Snaha vyhnúť sa súťaži – snaha výrobcu získať dominatn. postavenia na trhu (fúzia, kartel, monopol. postavenie)

Kartelové dohody: firmy sa snažia získať vyšší zisk, a) zjavné=kartel, b) skryté = tichá dohoda, mlčanlivé spoločenstvo.

Cieľ kartelu je vylúčiť súťaž medzi firmami, Silný sklon ku kartelizácii – na oligopolných trhoch, Kartelizácia môže fungovať v podobe skrytého monopolu so všetkými negat. monopolnými dôsledkami.

Podľa predmetu kartel. dohody: a) cenový kartel – jednotná cen. politika, na trhu homogénneho produktu. b) kvótový kartel – určenie kvót za účelom vylúčenia vzájomnej konkurencie, -podst. časť trh. dopytu má byť uspokojená účastníkmi kartel dohoty.

Podľa subjetku kartelu: a) horizontálny kartel- medzi priamymi konkurentmi – nebezpečnejšie. b) vertikálny – výrobca – distribútor- predajca – ich činnosť nadväzuje, nie sú priamy konkurenti.

Pozitívne kartel. dohody: franchizné dohody – licenčná zmluva k právam dušev. alebo fyzického vlastníctva (know-how, logo, značka)

Fúzia- expandujúci pdonik snažiaci sa o max. zisku – expanzie: cez investície (interný rast). – kúpa už exist. podniku (externý rast).

1.) Horizontálna koncentrácia. 2.) vertikálna integrácia

35. často sa vyskytuje aj prenikanie na trhy, kt. s pôvodnou výrobou nesúvisia = diverzifikácia – hľadanie odvetví s čo najvyšším dosahovaným ziskom. Diverzifikácia kúpou = konglomerácia = splynutie rôznych podnikov.

Monopolné postavenie / dominantné postavenie na trhu

- 20-50% podielu urč. tovaru na relevantnom trhu (v jednotl. krajinách). –Nepostihuje sa samotné dominant. postavenie, ale jeho zneužitie – ťažko sa to dokáže: ťažko určiť, čo je to relevantný trh. – Firma je povinná pri získaní dominant. postavenia oznámiť to - podlieha dozoru. V kompetencii protimonopolných úradov je aj udeľovanie sanckií = pokuty= %- álny podiel z obratu, zakázanie kartelu. Cenový dohľad – uplatnený v Zákone o cenách. Ide o opatrenia vyplývajúce z konkr. pdmienok eko. Vzťahuje sa na cen. kartely a dominant. firmy.

Ciele regulácie cien štátom: a) eko. charakter – účel: rovnováha plat. bilancie, b) neekon. char.- zdravotný prospech – ovplyvňovanie cien tabaku, alkoholu, c) kultúrno-polit. – spotreba aj kultúrnych statkov . Poznáme: vecné usmerňovanie cien, časové usmer. cien, a cenové moratórium (zákaz zvýš. cien až do odvolania).

Tradičná ŠP(70.-80.)

- uplatňovala sa radikálna a masovo-priem. politika. –Zásahy centrál. orgánov do eko. štruktúry

2 Hlavné ciele: 1.) umožniť odvetviam postihnutých štrukt. krízou postupnú adaptáciu (k starým odvetviam sa obracala ŠP, snažíla sa zmierniť trh. tlaky pre tieto odvetvia – rozložiť ich na dlhšie čas. obdobie, spomaľovala útlm). –Štát sa intervenč. polit. snažil o zmiernenie soc. tvrdosti, negatív. soc. dôsledkov.

2.) podpora tvorby nových výr. kapacít a prac. príležitostí v odvetviach s rastúcou perspektívou (dlhodobo obstoja v medzinár. konkur.). – Št. intervencie sa zameriavajú na ved. – tech. politiku – argument: trh tu zlyháva, nepozerá sa do budúcnosti – firmy majú krátky čas. horizont stratégií, veda – riskantné podnikanie.

Argumenty v prospech tejto politiky:- potreba zachovania prac. meist – týka sa hlavne veľkých firiem, kt. sa dostali do problémov (štát subvencuje firmu, protekcionistické opatrenia). – Zabezpečenie dodávok z domácich zdrojov – cieľom je zabezpečiť ekon. nezávidslosť krajiny na zahr. dodávkach v strategicky dôležitých  odboroch – vznik konkurencie. – Zabezpečenie dôchodkov určením pevných cien – štát poisťuje dôchodk. situáciu – určuje záväz. minim. ceny, cenová regulácia dáva výrobcovi záruku, že môže predávať za vyššie ceny ako sú trhové (oblasť regulácie cien sa agregát. trhu EÚ)

Aargumenty proti: - Náročná politika sa rozpočtové prostr. – iné záujmy než čisto ekon. sa presadzujú. –Môže sa táto politika obmedziť len na niektoré odvetvia / regiony. – Výroba ocele, poľnohosp., lodiarsky priem.

Netradičná

- hl. nositelia ŠP: firmy, podniky – kompetencia v ich rukách. –Ide o štrukt. adaptáciu na mikroúrovni – je realizovateľná, ak je neinflačné prostredie – aby bolo kvalitné: náročné konkur. prostredie, priaznivé podmienky pre investič. činnosť – mobilita, adaptabilita VF (stabilné vyhliadky zisku), aby sa začali realizovať ŠZ prirodzenou cestou

Zásady: 1.) štát sa má starať o konkur. prostr. – má chrániť súťaž, možnosť alokácie zdroja cen trh – predpoklad adaptability 2.) otvorenosť eko. na medz. trh – medz. trh je katalyzátorom ŠZ.

- Odmieta priame zásahy štátu do eko., - Akýkoľvek intervencionizmus zo strany štátu v záujme ŠZ eko. škodí. –Očakáva sa posilňovanie konkurencie a odstránenia bariér na trhoch – tým vzniknú racionál. podmienky pre priaznivé rozhodovanie firiem o investíciách, zavádzanie nových výrob. postupov bez toho, aby zasahoval štát. –Štát prestáva podporovať perspektívne odvetvia – 80.roky: tvrdé rozpočtové obmedzenia, reštriktívna HP, zavedenie obch. ochrany pred dovozom – pri prechode krajín od tradičnej k novej ŠP. –Treba liberalizovať zahr. obchod, skvalitnil a rozšíril sa konkur. postredie, - Novým smerom ŠP sa zaoberajú a podporujú ho všetky medz. inštitúcie (EÚ, VTO, OECD, MMF).

– Fin. trhy sú pružné, sústreďujú sa tu úspory, z kt. sa tvoria zdroje na konkur. projekty.

- trh práce – je problematickejší ako fin. trh, obsahuje veľa bariér, je potrebné ich odstrániť.

Politika hosp. súťaže

Cieľom HP je tvorba predpokladov pre racionálne pôsobenie trhu. HP v oblasti ochrany trhu je PHS – vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trh. eko., z predností, kt. cena ako mechanizmus má a na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu.

Hl. funkcia HS je 1.) utvoriť pre subjekty slobodný konkurenčný priestor. Dobrá starostlivosť o trh je postavená na slobode súťaže, ktorá zabezpečuje realizáciu záujmov subjektov na trhu i racionálne fungovanie ekon. systému ako celku.

2.) riadiaca funkcia – slobodnou súťažou sú predávajúci nútení k tomu, aby P zodpovedala preferenciám spotrebiteľov. 3.) inovačná funkcia – uplatňovanie VTR viedlo k znižovaniu N a novým, lepším výrobkom. Realizácia techn. pokroku.

4.) rozdeľovacia f. – aby rozdeľovanie príjmov zodpovedalo realizovaným výkonom.

5.) Kontrolná f.- aby bola obmedzená a kontrolovateľná ekon. moc

Základný predpoklad HS je: a) sloboda podnikania, t.j. voľná voľba partnerov výmeny, sloboda zmeny dohody, b) možnosť vstupu na trh pre nových predávajúcich  c) ex. fungujúceho hodnotového systému, kt. zabezpečí transparentnosť trhu

d) informovanosť subjektov na trhu

Koncepcie PHS- 1.) určenie kritérií štruktúry trhu, kt. podporuje súťaž. chovanie, zameraná na špecifikáciu všetkých spôsobov trh. chvoania, na formuláciu kritérií, kt. sú vlastné oceneniu výrobkov trhu. Štruktúra určuje chovanie, chovanie určuje výsledky. Chovanie spätne ovplyvňuje zmeny štruktúry trhu.

2.) optimá intenzity súťaže: posudzované podľa rýchlosti, s ktorou sú zvýšené zisky odstraňované úspešnou imitáciou. Rýchlosť závisí na sile tlaku k reakcii na pasívne firmy. Medzi trh. formou a silou potencion. konkurenice: Vzťahy: intenzita súťaže rastie s ubudaním konkurenice a pribudajúcim stupňom dokonalosti trhu. Potenc. intenzita súťaže dosahuje max. intenzitu v homogennnom duopole.

Opt. intenzita HS : súťaž v širokom oligopole s miernou defirenciáciou produktu pohyb D umožňuje progresívne firme dosiahnuť zisky a vytvárať tak konkurenčný tlak na inovácie.

3.) Sloboda HS – je nutná ale nie postačujúca podmienka HS. –Využitie možnosti súťaže – je potrebná vôľa a schopnosť k súťažnej aktivite. Sloboda súťaže je tam, kde exist. podnik. iniciatíva.

3 formy eliminácie efektov ak vláda očakáva zníženie exportu

1.) Vláda zasiahne zvýšením vlád. nákupov. 2.) Alebo transferových platieb.

3.) znížením daní

Metódy hosp. polit. systému: HP sa realizuje a vytvára určitou metódou. Metóda je určitý spôsob ako dosiahnuť vytýčený cieľ. Metóda predstavuje systém regulatívnych prostriedkov a princípov, použitých v každom vedomom a na cieľ zameranom konaní ľudí. Zahrňujeme sem pravidlá, princípy, modely, postupy, zmluvy, dohody.....

Trhovo-podporný systém: Zahrňuje jednak produkčnú funkciu účasti štátu v právnych formách podnikania, ale predovšetkým finančnú účasť štátu na formovaní a udržiavaní verejného sektora. Existencia tohto sektora je závislá od zasahovania štátu. Tento sektor tvoria rozpočt. a príspev. organizácie.

V ktorých oblastiach verejných vzťahov pôsobí štát: a) vo sfére makroeko. – orgány polit. moci (parlament, vláda, prezident). – orgány verejnej správy (štátna administratíva, verejné korporácie, obecná moc).  b) vo sfére mikroeko. – je zabezpečovaná právnymi formami podnikania, kt. podmieňujú súkromnú správu firiem.

Efekt vytláčania: Zvýšený D po tovaroch a službách zvyšuje súčasne D po VF a investíciach. Eko. na to reaguje zvýšením D po peniazoch a ten vedie k rastu úrok. miery. Zvýšenie ceny peňazí sa odrazí v obmedzení D po investíciach. Tým dochádza k efektu vytláčania. Expanz. rozpočt. politika vedie k zníž. objemu súkrom. investícií.

Efektívnosť soc. politiky: Eko. ESP: 1.) vzťah medzi realizáciou cieľa SP a jej nákladmi na realizáciu (kritérium minimalizácie nákladov) 2.) Dáva do pomeru výnosy s nákladmi (skúma, či ciele SP sú v súlade s ekon. systémom.- Kritérium systémovej konformity.)

Protitrustová politika obmedzuje nekonkur. správanie sa dvoma spôsobmi:

- zakazuje určité druhy einnosti podnikom (fixovanie cien), - potláča určité trhové štruktúry, ako je monopol, kt. zneužíva svoju moc a obmedzuje obchod.

Strateg. plánom SR je programové vyhlásenie vlády, čo obsahuje

- strategický zámer hosp. rozvoja, - ciele HP, - makroekon. zámery.

Zámerné opatrenia rozpočt. politiky: - zmeny v daňových sadzbách, - zmena v objeme rozpočt. položiek, - zmena v štruktúre výdavkov ŠR, - verejné práce

Koncepcie modernej fišk. politiky: Sústavná činnosť vlády zameraná na zmiernenie výkyvov agregátnych výdavkov, a to formou zmeny vládnych nákupov tovarov a služieb, zmenou transferových platieb a zmenou daní.

2 aspekty soc. politiky: SP členíme: 1.) perspektívna alebo SP aktívna- ex ante riešenia. Snaží sa predchádzať soc. problémom systémovými opatreniami.

2.) retrospektívna alebo SP pasívna – ex post riešenia. Predchádzanie predpokladom negat. soc. dopadov.

Multiplikačný efekt dovozu: Udáva aký je prírastok dovozu, ak sa zvýši reálny produkt o jednotku. Clá a kvóty pôsobia na sklon k dovozu. Vyššie clá a vyššie kvóty obmedzujú dovoz ako aj sklon k dovozu.

Na čo je zameraná príjm. a dôchodk. politika: a) -ovplyvňovanie celk. D. Realizuje sa prostredn. regulovania hladiny cien, miezd, platov, zisku, daní, odvodov, poplatkov, dôchodkov a pod. b) Stabilizáciu cen. hladiny, a to obmedzovaním tendencií nomin. miezd a cien k ekon. rastu. Ide o ovplyvňovanie nomin. miezd a platov, cien, zisku a pod. vládou tak, aby udržanie vysokej zamest. neviedlo prostredníctvom nákladovej inflácie k urýchľovaniu inflačných procesov.

c)– Znižovanie rozdielov v soc. postavení jednotlivcov. Trhová eko. smeruje k hromadeniu kapitálu na jednej str. a chudoby na druhej str. Štát sa usiluje práve reguláciou príjmov a dôchodkov rozdiely znižovať.

Spôsob vytláčania investícií z eko.:Investície možno vytláčať z eko. pomocou rôznych nsátrojov ako sú: a) rast úrok. mier, b) zmeny v správaní sa úspor, c) obmedzovanie verej. prác a rozvojových projektov, d) zvýšením cla na dovoz investičných statkov, e) prekážkami v príleve zahr. kapitálu

Čím sa dá dosiahnuť fáza rastu: Pre fázu expanzie je typický ekon. rast, vysoká zamestnanosť relat. cenová stabilita, tvoriace spolu s platobnou bilanciou so zahraničím jej kľúčové ukazovatele. Možno k nim dospieť prostredn. rovnováhy a stability v eko.

Čo sú to celkové úspory: Úspory sú zložkou HNP. Zahrňujú čisté osobné dôchodky, kt. sú súčasťou disponib. dôchodkov domácnosti.

Vymenuj ohniskové body transformujúcich sa krajín: a) pozitívne pdoniaknie vo všeobecnosti ( t.j. vo vnútri eko. ako aj v jej prepojení na vonk. svet)  b) efektívne investovanie spojené s realizáciou vedecko- techn. rozvoja

Čo tvorí inštitucionálny rámec: Makroekon. prostredie tvorí inštituc. rámec. Inštituc. rámec vytvára ekon. a polit. štruktúru trh. mechanizmu a predurčuje tak úspešnosť alebo neúspeš. fungovania eko. v danom čase a to vo všetkých spoločensko – ekon. oblastiach. Patrí sem: a) sústava formál. spoločens. noriem, b)sústava neform. spoloč. noriem a zásad chovania, c) politický systém.

Kolízny fond plní doplnkovú funkciu, pre ktoré štáty a čo je jeho cieľom

Kolízny fond od 1. 4. 1993 (Fond súdržnosti) plní doplnkovú funkciu pre štáty, ktorých HDP je nižší ako 90 % priemeru EÚ, je určený pre Írsko, Špan., Portug., Grécko a jeho cieľom je prispieť k redukcii hosp. a soc. disparít v ES podporou projektov v oblasti infraštruktúry a živ. prostredia.

Čo je základným nástrojom, ktorým skúmame a vyjadrujeme ekon. javy:

Zákl. nástrojom, ktorým skúmama a vyj. ekon. javy a procesy, ich stav a vývoj je systém národ. účtov. Je to integrovaná, vzájomne prepojená sústava tabuliek a účtov, kt. v súhrnnej forme zobrazujú ekon. činnosť a ekon. operácie (transakcie) jednotl. subjektov, ktoré pôsobia na hosp. politickom teritóriu daného štátu.

Vysvetlite hosp. politickú prax: Hospodársko politickú prax treba chápať ako organizačnú činnosť ľudí zameranú na vytvorenie nevyhnut. podmienok pre exist. a rozvoj hosp. politického systému v danom štáte.

Vymenujte formy mikroekon. integrácie: výmeny inform. medzi firmami, spoločný výskum trhu, spoločný servis a poradenstvo, dohody o špecializácii a kooperácii, spoločný výskum a vývoj, rozvoj transnacionálnych kooperácií.

Štrukturálne fondy EÚ: 1.) Európsky regionálny rozvojový fond, 2.) Európsky soc. fond, 3.) Európsky poľnohosp. zabezpečovací a garančný fond, 4.) Kolízny fond – od 1993 Fond súdržnosti, 5.) Fond pre vedenie rybolovu.

Aké sú nástroje HP: Podľa účinnosti sa členia na bežné (kvantitatívne) a systémové (kvalitatívne). Bežné nástroje – ich pôsobenie nespôsobuje zmenu ekon. systému, ani zmenu v chovaní ekon. subjektov. Využívajú len kvantitat. zmenu vlastných parametrov (úrok. miery, devíz. kurz, výška tarif). Systémové n. – majú kvalitat. povahu. Spôsobujú zmenu správanie ekon. subjektov (libaralizácia cien, regulácia miezd a cien, zmena vlastníckych vzťahov, konvertibilita meny, devalvácia meny).

Podľa praktickej použiteľnosti sa členia na priame a nepriame: Priame n. – umožňujú HP viesť ekon. subjekty tak, aby podľa rozhodnutia centrál. orgánu upravovali svoje správanie. Patria sem: ochrana hosp. súťaže protimonop. politikou, protikartelové zákonodárstvo, zákaz disriminácie, stanovenie ciel a kvót vo vývoze a dovoze, limitovanie rozsahu investičného úveru, kontrolné opatrenia, opatrenia na ochranu živ. a prírod. prostredia.

Nepriame: tvoria celú sústavu ekon. nástrojov, kt. využíva centrum pre realizáciu zámerov HP. Tvoria ich ekon, kategórie, kt. sú súčasťou zákl. ekon. vzťahov. Tieto nástroje využíva riadiace centrum na nepriame ovpyvňovanie vývoja eko. v celku alebo po jednotl. procesoch. Patria k nim: dane, úvery, úroky, investície, ceny, mzdy.