Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / vývinová psychológia Jakabčic

Vývinová psychológia - ťaháky 2 (Jakabčic) (vyvinova_psycho2-tahaky2.doc)

Obdobie predškolského veku (Od 3 do 6 rokov)

- Tempo vývinu sa spomaľuje, ale viditeľne pokračuje prienik dieťaťa do života spoločnosti, do poznávania seba samého a okolitého sveta

- Otázka „čo je to?“ sa mení na otázku „prečo?“, je to vek živej fantázie, chápanie reality a dominujúca fantázia sa prejavuje aj v hre, najmä v iluzijných hrách, zväčšuje sa množstvo a predlžuje sa čas venovaný jednej hre

- Výrazne sa zlepšuje mobilita, dieťa zvláda základné samoobslužné zručnosti, pohyb mu nerobí problémy

- Kresby nadobúdajú z neurčitých čarbaníc konkrétne kontúry po formálnej aj obsahovej stránke, päťročné dieťa sa snaží vyjadriť v jednoduchej podobe aj príbeh, deti kreslia to, k čomu majú emocionálny vzťah

- Pomocou hmatu predškolák rozlišuje aj zložitejšie tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, rovnako aj sluch, chuť a čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov

- Vo vnímaní sa ešte výrazne prejavuje tendencia vnímať objekt globálne, bez detailov alebo zameranie sa len na jeden detail, medzery vo vnímaní sú nahrádzané fantáziou

- Vnímanie času je nedokonalé, dieťa subjektívne meria čas prostredníctvom udalostí, ktoré sa ho týkajú, je dominantne orientované na prítomnosť, vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialeností, nedostatočná je orientácia v Ľ a P

1. Vo vývine vnímania detí sa vyčleňujú 3 štádiá:

        a) štádium predmetov – napr. jednoduché vymenovanie jednotlivých predmetov na obrázku

        b) štádium činností – popis čiastkových vzťahov v izolovaných zložkách celkového deja

        c) štádium vzťahov – pochopenie celého výjavu, jeho pointy a logický zmysel udalostí

        U predškolákov sa uplatňujú najmä prvé dve fázy.

- Pamäť je prevažne mechanická a nezámerná, chýba selekcia a spracovanie nových informácií, kvalita podržania v pamäti je často spojená s emocionálnymi zážitkami, ku koncu obdobia sa objavuje zámerné zapamätávanie a 6-7 ročné dieťa začína používať aj jednoduché stratégie

- Výrazne sa zlepšuje kvalita rečového prejavu, aktívna slovná zásoba je asi 3000 slov, pojmy sú definované účelom, v šiestich rokoch sú vety až šesťčlenné, výrazne sa zlepšuje výslovnosť aj keď 50-60% detí má problémy s výslovnosťou niektorých hlások, často sa vyskytuje tzv. egocentrická reč súbežne s rečou pre iných

- Vývin reči podľa Luriju:

  1. dieťa nie je schopné regulovať svoje správanie  

      prostredníctvom reči (1,5 – 3 rok)

  2. dieťa reguluje svoje správanie prostredníctvom verbálnej    

       inštrukcie, ak je jej fonetická a sémantická stránka

       v zhode (3 – 4 rok)

  3. dieťa reguluje správanie aj pri odlišnom znení a obsahu

      verbálnej inštrukcie (4 – 5 rok)

  4. dieťa je schopné regulovať správanie aj prostredníctvom    

       vnútornej reči ( od 6 roku)

- Kognitívny vývin vstupuje do fázy názorného (intuitívneho) myslenia, posudzovanie pojmu je ešte viazané na názor, na videné, myslenie dieťaťa je skôr prelogické, nerešpektuje všetky podstatné znaky reality, je do značnej miery subjektívne skreslené

- Myslenie dieťaťa je egocentrické, vyznačuje sa magičnosťou, je arificialistické a antropomorfické.

- Pokrok nastáva aj v oblasti morálneho vývinu, väčšina 5-6 ročných detí je schopná vyvodiť primeraný morálny úsudok (D-Z), ak morálne konanie je jednoznačné, dieťa sa však zameriava na samotný skutok, motív konania neberie do úvahy, morálka má heteronómnu povahu, objavuje sa svedomie – je spočiatku predovšetkým negatívne, realistické,  zákonité a nadmerne citlivé

- V citovej oblasti dochádza k postupnej diferenciácii citových reakcií, k regulácii citového prežívania a aj jeho prejavov, prejavuje sa tiež schopnosť vcítiť sa do iného

Diferenciačné znaky citov dieťaťa v porovnaní s dospelými:

1. majú spontánny, autentický charakter
2. citové prejavy majú zvýšenú impulzívnosť
3. sú značne labilné, typický je skoro okamžitý prechod z jedného pólu citu na opačný
4. nedostatočná racionálna kontrola citov
5. neschopnosť ukrývať svoj city navonok
6. citové prejavy sú menej diferencované
7. citové reakcie vo vzťahu k podnetom sú často neadekvátne

- V predškolskom veku zostáva rodina najvýznamnejším činiteľom socializácie dieťaťa, formujúca sa detská identita má zdroj hlavne v postojoch a správaní sa rodičov, tiež je dotváraná osobným teritóriom a vecami, ktoré patria len jemu

- Dôležitú úlohu v soc. vývine má nadobúdanie rôznych rolí, ktoré sa stávajú sú časťou identity dieťaťa, k špecifikácii rolí dochádza najmä vo vrstovníckej skupine. Najvýznamnejší pokrok v osvojovaní rolí je diferenciácia mužskej a ženskej role, už štvorročné deti vedia, že pohlavie je trvalý znak

- Seba hodnotenie dieťaťa je určované hlavne hodnotením inými osobami, je nestabilné a neobjektívne

- Dieťa čoraz viac vyhľadáva vrstovníkov, s ktorými sa môže porovnávať, spolupracovať a správať sa na rovnakej úrovni, výber je ešte ovplyvňovaný napr. vlastníctvom zaujímavého predmetu, zovňajškom, pohlavím

Socializačný proces obsahuje tri vývinové aspekty:

1. Vývin sociálnej reaktivity – diferenciácia sociálnych a emočných vzťahov k ľuďom bližšieho, ale aj               vzdialenejšieho okolia
2. Vývin sociálnych kontrol a hodnotovej orientácie – vytváranie a osvojovanie si noriem správania na základe príkazov, zákazov dospelých, ktoré individuálne správanie usmerňujú do hraníc stanovených spoločnosťou
3. Vývin sociálnych rolí – nadobudnutie takých vzorcov správania a postojov, ktoré sú od jednotlivca očakávané ostatnými členmi spoločnosti vzhľadom na jeho vek, pohlavie, spoločenské postavenie a pod.

- Väčšina detí po dovŕšení 6. rokov je pripravená na vstup do školy. Školská zrelosť vyjadruje, že dieťa plnohodnotne zvládlo úlohy predškolského obdobia a dosiahlo taký stupeň vývinu telesných a psychických vlastností, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre úspešné zvládnutie školských požiadaviek.

- Školská zrelosť obsahuje tieto jednotlivé stránky:

1. Telesná zrelosť – celkový funkčný somatický a zdravotný stav dieťaťa
2. Intelektuálna (kognitívna) stránka – realistické chápanie sveta, analyticko-syntetická činnosť vo vnímaní (vyčlenenie častí z celku a jeho opätovné zloženie podľa určitého kritéria, začiatok logického myslenia, primeraná úroveň rečovej komunikácie atď.)
3. Sociálna a emocionálna zrelosť – primeraná kontrola citov, odpútavanie sa od rodiny a schopnosť pôsobiť v skupine spolužiakov, podriadiť sa autorite, prijať rolu školáka a pod.
4. Zrelosť na prácu (úroveň motivácie k práci) – primerane rozvinutá potreba spoznávať, chcieť sa učiť, tešiť sa na učenie (školu), byť aktívny v práci, byť schopný dokončiť aj nezaujímavú prácu