Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / Dejiny Pedagogiky

Dejiny pedagogiky - SEMINÁRKA: Ján Kollár (Mihálechová) (jan_kollar_-_seminarka_na_dej.ped..doc)

Ján Kollár

Život, pedagogické názory a tvorba

OBSAH

1. Úvod
2. Životná cesta
3. Básnická tvorba a spisy
4. Snaha o vzdelanie a skultúrnenie národa
5. Pedagogické názory a tvorba
6. Kollárova koncepcia školstva
7. Bibliografia

+  PowerPoint prezentácia „Ján Kollár“

1. Úvod

        Osobnosť Jána Kollára som si vybrala pre jeho takmer dokonale rozpracovanú koncepciu školstva a jeho významné pedagogické názory, ktoré však boli časom zabudnuté a k ich realizácii nedošlo. Jána Kollára môžeme však právoplatne zaradiť k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej literatúry, kultúry a pedagogiky. Je známe i to, že osobnosť a dielo J.Kollára je preskúmané viac ako diela iných autorov.                             Kollár bol popredným predstaviteľom preromantickej poézie s vyhraneným ideovým zámerom. Vo svojej tvorbe vychádzal z klasicistickej poetiky, v rámci ktorej vyslovoval intímne i občiansky angažované vyznania. V nich potom formuloval ideový program národno-obrodenského hnutia.                                                                             Kollár mal veľký vplyv na vtedajšiu slovenskú verejnosť, ba dokonca jeho diela sa stali inšpiráciou pre mladú štúrovskú generáciu, ktorá sa však s ním v otázke spisovnej slovenčiny dostala do konfliktu. Veľkým prínosom pre našu spoločnosť je i jeho interpretácia vlastných pedagogických názorov, s ktorými vás bližšie oboznámim vo svojej práci.

2. Životná cesta

        Ján Kollár, narodený 29. júla 1793 v Mošovciach na Slovensku, pochádzal z remeselnícko-roľníckej rodiny a vyrastal s evanjelickou výchovou. Rodinný život, dedinské prostredie a škola kladne vplývali na jeho humanistický vzťah k spoločnosti.
        Ako sedemročný nastúpil v roku 1800 do ľudovej školy v Mošovciach. Jeho prvými učiteľmi boli J. Hrúz, J. Šulek a A. Burian. Už v tomto období sa u mladého Kollára prebudila láska ku knihám a vedomostiam, ktorá bola v budúcnosti príčinou odchodu z rodinného domu, keďže mladý Kollár sa rozhodol študovať proti vôli svojho otca a sám sa vydržiaval.
        Roku 1806 odišiel do Kremnice, kde študoval 3 roky na nižšom gymnáziu. Po ukončení nižšieho gymnázia odchádza k bratrancovi do Slovenského Pravna. O rok neskôr sa vracia do Mošoviec, kde pôsobí ako pomocný učiteľ A. Buriana.
        V rokoch 1810-1812 pokračuje v štúdiu na Evanjelickom Gymnáziu v Banskej Bystrici. Tu, hlavne pod vedením profesora P. Magdu, nastáva rozkvet Kollárovho duchovného života, čo využíva neskôr vo svojej pedagogickej tvorbe. U svojho profesora oceňoval hlavne to, že nevzdelával len pamäť, ale i rozum, úsudok, cit, srdce a dbal aj na rozvoj telesnej výchovy. Oceňoval tiež i jeho dodržiavanie školského poriadku a jeho spravodlivý postoj ako k žiakom bohatým tak aj k žiakom chudobným. Profesor P. Magda sa stal vzorom pre mladého Jána Kollára.
        V jeseni 1812 prichádza na Evanjelické lýceum do Bratislavy, kde študuje do roku 1815. Avšak J.Kollár často kritizuje výučbu na tomto lýceu. Predovšetkým kritizuje memorovanie učebnej látky a veľký odstup učiteľa od žiaka. Kvôli nedostatku financií začína Kollár vyučovať deti v zámožných rodinách a neskôr sa stáva učiteľom a správcom sirotinca, ktorý vydržiavala evanjelická cirkev pre 8 až 10 detí.
        „Tu som sa dostal do svojho živlu, tu som sa oboznámil s pedagogickými dielami, tu som poznal výchovné ústavy.“ To boli slová, ktoré zazneli z úst J.Kollára, keď postupne nachádzal sebarealizáciu v spoločenskom živote. Sirotinec bol pred príchodom J.Kollára zanedbaný a chovanci boli bledí a chorľaví. Spávali, bývali, jedávali v jednej izbe. Prvé, čo nový správca spravil bolo, že zariadil ešte jednu miestnosť, nariadil čistotu v posteliach, hygienu pred a po spánku. Ďalej zaviedol nové vyučovacie predmety ako bola hudobná výchova, estetická výchova, spev, tanec, kreslenie a iné predmety. Ústav získal takú povesť a dôveru, že do neho i cudzinci, ale najmä dôstojníci a lekári posielali svoje deti.                                                                                                                 Po absolvovaní kandidátskej skúšky u superintedanta A. Lovicha v roku 1816 pôsobil ako vychovávateµ v Banskej Bystrici u rodiny Kolbenhayerovcov. Tu spoznáva významné osobnosti kultúrneho života, ktoré mu odporučili štúdium v Nemecku.
        O rok neskôr na jeseň roku 1817 odchádza Kollár študovať evanjelickú teológiu na Jenskú Univerzitu. Tu sa vďaka svojím priateľom spoznáva s významnými predstaviteľmi svetovej literatúry ako bol napríklad Goethe.
        Kollár v Jene študoval aj slovanské jazyky a dejiny slovanských národov - dozvedel sa o slávnej minulosti Slovanov, ale videl neradostnú prítomnosť. V Jene spoznal nacionálne zmýšľanie nemeckej mládeže a zároveň pozoroval tienisté stránky nemeckého nacionalizmu: rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov, najmä slovanských. Výstrahou pre budúcnosť Slovanov mu boli osudy zaniknutých slovanských kmeňov na nemeckom území.                                                                         Súčasne ako Kollár sledoval nemecký spoločenský a kultúrny rozvoj, rástla i jeho túžba zostať verný svojej domovine a svojmu ľudu. Pre Kollárov život a jeho básnickú tvorbu bolo v roku 1818 vzpruhou zoznámenie s dcérou evanjelického pastora Friderikou Schmidtovou. S Mínou, ako ju nazýval, podnikal vychádzky do okolia Jeny. Matka bránila dcére, aby sa vydala za Kollára a až roku 1835, teda po 17 rokoch ich známosti, si ju básnik mohol odviesť do Pešti ako svoju manželku.
        Dňa 28.marca 1819 J.Kollár zložil záverečné skúšky a dostáva dekrét o absolvovaní Jenskej Univerzity. Hneď po skúškach odchádza na Slovensko. Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom. Po príchode začína jeho pôsobenie na slovenskej evanjelickej fare v Pešti, ktorá slúžila nemeckej a slovenskej menšine.                                                                                Kollár a jeho stúpenci si museli vydobyť právo na slovenskú bohoslužbu a neskôr  i               na slovenskú školu. Jeho postavenie posilnilo až vyhlásenie cisára o samostatnosti slovenskej evanjelickej cirkvi. A tak sa začali plniť Kollárove ciele. Spolu so Zuzanou Kokešovou otvorili v Pešti prvú dievčenskú školu, v ktorej sa vyučovali ručné práce. Kollár povzbudzoval svojich slovenských cirkevníkov aby posielali svoje dievčatá do tejto školy. O dva roky neskôr sa splnil i tretí ciel J. Kollára. Po dvoch rokoch úmorného vybavovania a prosenia vzniká slovenská ľudová škola v Pešti. Prvým učiteľom sa stáva Samuel Matejkovský, ktorý súčasne plní i úlohu organistu   v kostole. J.Kollár takmer 30 rokov pôsobil ako farár a kazateľ slovenskej evanjelickej cirkvi.                                                 

3. Básnická tvorba a spisy

        V roku 1821 vydal Kollár svoju prvú básnickú zbierku Básně, ktorá sa stala základom pre jeho hlavné básnické dielo Slávy dcéra (1824). Spracoval v ňom historický a dobový pohľad na slovanské národy. Autor v skladbe spája cit ľúbostný (k jeho budúcej manželke Friderike Schmidtovej, zvanej Mína) s citom vlasteneckým. Zbierka obsahuje znelky (sonety), v ktorých Mínu ospevuje ako symbol krásy, alebo vyslovuje vlastenecké myšlienky. Nie je tu zaradená báseň Vlastenec kvôli cenzúre; jej hlavným motívom je myšlienka spravodlivosti a národnej slobody.                                                                Aj napriek tomu, že Kollár začal svoju literárnu tvorbu zbierkou Básne, v ktorej je cítiť viac cit ľúbostný ako vlastenecký, vedúce postavenie v slovenskej literatúre získava až neskôr, a to konkrétne dielom Slávy dcéra. Základom tejto rozsiahlej skladby sa stali práve Básne Jána Kollára.                                                                         Program, ktorý básnicky vyjadril v Slávy dcere, teoreticky vysvetlil v rozprave O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími Slávskými (1836). Vyjadril tu svoje presvedčenie a praktické uskutočnenie slovanskej vzájomnosti. Podal v nej program a plán na kultúrne zblíženie Slovanov; o politické zjednotenie sa neusiloval. Usiloval sa o vytvorenie užších kultúrnych vzťahov medzi Slovanmi - výmenami kníh, zakladaním katedier slovanských jazykov a ich vzájomnou znalosťou. Tým, že vo svojej koncepcii slovanskej vzájomnosti uznával len 4 hlavné nárečia - spisovné jazyky (ruský, poľský, československý, srbochorvátsky), dostal sa do rozporu s niektorými slovanskými národnosťami, ktoré sa v tomto období usilovali o národnú svojbytnosť (napr. Slovinci), ale aj s mladšou generáciou slovenského národa, usilujúcou sa vytvoriť vlastný spisovný jazyk.         Vydal aj niekoľko filozofických traktátov, v ktorých sa zaoberal etymologickým výkladom slovanských mien v legendách a povestiach.                                                 Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim. K vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel Kollár zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v rokoch 1834 - 1835 vyšli pod názvom Národnie zpievanky.                                                                 Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Po uzákonení spisovnej slovenčiny došlo k sporom: Kollár verný svojim náhľadom, o "československom kmeni", ostro vystúpil v zborníku O hlasové potrěbě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Štúrovci polemizovali s Hlasmi, vyvracali najmä Kollárove názory v otázke spisovnej slovenčiny.                                                                                                 Kollárovo archeologické a historické dielo Cestopis (1843) bolo impulzom pre jeho činnosť vo Viedni. Počas a po revolučných udalostiach 1848 / 1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V marci roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy. O rok neskôr sa stal čestným doktorom Filozofickej fakulty Pražskej Univerzity.                                                                         V roku 1853 (rok po jeho smrti) vyšla jeho publikácia Staroitalia slavjanská a o desať rokov neskôr Druhá cesta do Vlach.                                                                

4. Snaha o vzdelanie a skultúrnenie národa

        Ján Kollár nepracoval priamo v knihovníctve, ale mal pozitívny ideový vplyv na vývin knihovníctva a knižníc. Snažil sa, aby sa najmä mladí ľudia usilovali o inštitucionalizáciu kultúrneho života a o výchovu národa. Mnohí slovenskí vzdelanci sa zastavovali na jeho fare v Pešti, odkiaľ si odnášali cenné rady ako organizovať a rozvíjať kultúrny život.

        Jeho básne a úvahy vyjadrovali Kollárovu myšlienku, že aj keď je národ civilizovaný, neznamená to, že je aj vzdelaný. Dobré podmienky pre vzdelávanie ľudí videl v hospodársky prosperujúcej a kultúrnej krajine, v múdrej vláde, v používaní materinského jazyka a dobre spravovaných školách a knižniciach. Bol zástancom sústavného vzdelávania, dokonca vyjadroval názor, že vzdelávanie je najúčinnejšie v dospelom veku. Od každého Slovana požadoval znalosť ruštiny, poľštiny a československého jazyka.

        Aj knižnej kultúre venoval vo svojich myšlienkach široký priestor. Hoci literatúru považoval za záležitosť vzdelancov, neznamená to, že ju upieral obyčajným ľuďom, napr. bol si vedomý, že jeho Slávy dcéra je čítaním len vzdelancov, ale ona nebola neznáma ani pospolitému ľudu, ktorému ju čítali a vysvetľovali práve vzdelanci. Tento fakt potvrdzuje aj založenie Slovanského čitateľského spolku s knižnicou v Pešti.

        Z Kollárových úst zaznievala aj kritika: malohontským učencom vyčítal že ich činnosť neslúži slovanskej a národnej myšlienke, evanjelickým kňazom vytýkal slabú aktivitu a slabý záujem o domácu literárnu produkciu. Na druhej strane chválil katolíckych kňazov za aktivitu vo vydávaní a čítaní slovenských kníh.

        V Kollárových predstavách rezonovala idea národnej knižnice, ktorá bude slúžiť myšlienke vzájomnosti a národného pokroku.                                                                

5. Pedagogické názory a tvorba[úprava]

        Ján Kollár bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia.                                                                         Kollár sa do dejín školstva zapísal ako autor viacerých významných učebníc. Za prvotinu v pedagogickej tvorbe sa považuje Abecedár pro dítky, ktorý bol vydaný v Budíne v roku 1823. Kollárovým ďalším významným dielom je Šlabikář pro dítky (1826), ktorý bol tlačený na náklady evanjelickej cirkvy. Dielo Šlabikář pro dítky sa vyznačovalo tým, že bolo písané zároveň v troch rečiach a to v češtine(22 strán), nemčine a v latinčine (1,5 strany). V abecednej časti sú uvedené písmená napísané švabachom a latinkou, veľké i malé, písané i tlačené písmená. Po tematickej stránke bolo toto dielo obohatené o príslovia, modlitby, bájky a rozprávky. Na druhej strane sa tu vyskytujú i príbehy, založené na skutočnosti, ktoré dostávali charakter zastrašovacieho prostriedku a tým mali slúžiť k pestovaniu slepej poslušnosti detí.
        Kollárové šlabikáre neznamenajú výrazný pokrok v elementárnom čítaní, ale novátorstvom v slovenskej literatúre bolo obohatenie čítaniek o nové estetické a náučné prvky.                                                                                                         Ďalším dielom, určeným na vzdelávanie mládeže, bola učebnica Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách vydaný v roku 1828. Treba však povedať, že čítanka nebola čítankou v dnešnom význame tohto slova. Nemala slúžiť literárnej výchove, ale jej úlohou bolo školskej mládeži a pospolitému ľudu poskytnúť ucelený systém poznatkov o človeku, o prírode, o cirkvi a o iných dôležitých a aktuálnych témach. Kollár pokladal čítanku aj za „zábavné a užitočné“ čítanie pre ľudí. V tomto diele sa Kollár nezameriava len na vychovávanie detí, ale aj na výchovu dospelých. Dospelému čitateľovi sú určené časti čítanky, kde prevláda hlavne výkladový štýl. V tejto časti sa dá spomenúť napríklad časť Mlieko , v ktorej sa zaoberá spracovaním a kvalitou mlieka a mliečnych výrobkov.                                                                                 Mnohé kapitoly sú koncipované podobne ako slávne Komenského dielo Orbis sensualium pictus, ktoré bolo nielen jedinečnou učebnicou jazykov, ale aj encyklopédiou vecných poznatkov. Od učiteľov Kollár vyžadoval, aby sa dôkladne oboznámili s celou knihou a problematikou obsiahnutú v čítanke. Učitelia by mali nielen jasne učivo vysvetliť, ale aj podľa potreby doplniť o poznatky nové. Učiteľ má brať zreteľ na vek a schopnosti žiakov a podľa toho postupovať v zmysle Komenského didaktiky po stupňoch – od najľahšieho k ťažšiemu a zložitejšiemu.                                                                         Pre poznanie Kollárových pedagogických názorov majú osobitný význam jeho Pamäti z mladších rokov života, z ktorých vidieť, aké živé boli spomienky J.Kollára na svojich prvých učiteľov.                                                                                         

6. Kollárova koncepcia školstva.

        V roku 1849 Ján Kollár vyjadril svoje predstavy o organizácii a študijnom pláne škôl (v slovenskej šasti Uhorska) vo svojom spise, ktorý bol adresovaný Rakúskej monarchii. Preklad tohto spisu znie: „Myšlienky a plán časuprimeranej reorganizácie škôl a celkovej národnej výchovy v Rakúskej monarchii, najmä na Slovensku.“
                                                                                                        Kollár v pláne hovorí o školskej výchove počnúc od škôl materských až po školu vysokú. Je však známe, že Kollár vychádzal z Komenského pedagogických zásad, najmä v prvej časti svojho spisu dotýkajúceho sa predškolskej výchovy a ľudového školstva. Kollár chce na Slovensku vybudovať hustú školskú sieť, hlavne škôl materských a ľudových.
        V druhej časti spisu navrhuje zriadenie materských škôl, ktoré by patrili pod ľudové školy. Vo vývoji malých detí Kollár venuje pozornosť najmä zmyslovej výchove a miernej disciplíne. Okrem dôvodu začínať s výchovou včas uvádza ako ďalší dôvod pomoc rodičom, ktorí buď nevedia vychovávať svoje deti, alebo sami nedostali výchovu, alebo vychovávať nemôžu kvôli pracovným povinnostiam, ale aj pre veľkú chudobu. Podľa Kollára by deti do materskej škôlky mali prijímať v druhom alebo treťom roku a mala by trvať do šiesteho roku života dieťaťa.

6.1. Obecné školy

        Po materskej škôlke by deti automaticky prichádzali do škôl obecných. Obecné školy nazýva na vidieku dedinskou školou, v mestách však nižšou meštianskou školou. V oboch školách výučba trvá štyri roky a je organizovaná do tried podľa ročníkov. Vyučovanie by v obecnej škole začínalo v piatom až siedmom roku žiaka a končilo jedenástym rokom. Vyučovacím jazykom by bol jazyk materinský.                                                                                                                                         Prvý rok štvorročnej obecnej školy nazýva názorovou školou alebo intuitívnym vyučovaním. Ide o akýsi prechod od materskej školy k elementárnemu vzdelávaniu na obecnej škole. Ako „vedľajšie veci“ uvádza čítanie, písanie a kreslenie, ktoré sú doplnkom názorného vyučovania. Ďalšie predmety navrhnuté pre tento ročník sú náboženstvo, počty, geometria a spev.                                                                                 Druhý ročník nazýva „napodobňovacím“. V tomto ročníku prechádza od zmyslového poznávania ku vývinu chápania abstraktných pojmov. V tomto ročníku dieťa spoznáva pôvod, podstatu, následky, cieľ a rozličné pomery vecí a predmetov. Učí sa napodobňovať, vytvárať a nakresliť to, čo na neho citovo zapôsobilo.                                                                                                                                 Tretí ročník je zameraný na poznávanie prírodných zákonitostí, osvojovanie si náboženstva, mravouky a rečových schopností. Deti by sa mali zoznámiť s domácimi, poľnými a lesnými zvieratami. Kollár do tohto ročníka zaraďuje aj cvičenia praktických zamestnaní, novinkou je samostatný predmet telesná výchova zameraná najmä na pohybové cvičenia.                                                                                         Štvrtý ročník Kollár charakterizuje ako „putovný“. Je zameraný na poznávanie cudzích krajín a ich porovnávanie s vlasťou. Popri predmetoch z nižších ročníkov sa začínajú vyučovať i „reálne predmety“, medzi ktoré zaraďuje ľudovú chémiu, ľudovú fyziku, ľudový národopis, geometriu, zemepis a dejepis slovanských a susedných národov.

6.2. Meštiacke školy

        Veľkú pozornosť vo svojom pláne venoval takzvaným meštianskym školám, ktorých učebný plán mal byť veľmi pestrý a bohatý. Rozlišoval tri typy meštianskych škôl.                 Meštianska náuková škola mala byť zameraná na všestranné rozvíjanie vedomostí. Odporúčal výuku predmetov technického rázu ako vyššia chémia, fyzika, kaligrafia, geometria a počty, ale aj humanitné predmety ako cudzie jazyky, ekonomiku, dejepis či gymnastika.                                                                                                 Meštianska živnostenská alebo priemyselná škola bola určená pre prípravu žiakov na reálny život. Popri predmetoch ako chémia, fyzika, vyššie počty či ľudová architektúra sa žiaci oboznamovali s rôznymi druhmi tovaru a produktov. Povinne by sa vyučovala tiež antropológia, gymnastika a niekoľko cudzích jazykov.
        Učivo meštianskej vednej školy obsahovalo široké spektrum predmetov od filozofie, psychológie, estetiky, cirkevných dejín až po geometriu. Kollár pri meštianskej škole uvádza učebnice a príručky pre jednotlivé ročníky pre žiakov a zvlášť pre učiteľov.

6.3.Gymnáziá a lýceá

        Medzi vedecké školy Kollár zaraďuje gymnáziá a lýceá. Gymnáziá mali mať dve oddelenia, a to gramatickú a humanitnú školu. Každá z nich mala dve triedy a trvala dva roky. Cieľom gymnázia bolo oboznámenie sa so starými jazykmi a s ich literatúrami a príprava na štúdium na univerzite. Kollárovo gymnázium svojím obsahom poskytuje humanistické vzdelanie.                                                                                         Na gymnázium malo nadväzovať právnické a teologické lýceum. Odborným školám Kollár nevenuje veľkú pozornosť.
        Štúdium by podľa Kollára malo vyvrcholiť na univerzite , o ktorej Kollár však vo svojom pláne bližšie neinformuje.
        Kollár tiež uvažuje o založení rozličných spolkov, vedeckých spoločností, múzeí, galérií. Myslí aj na založenie ústavov pre slepcov, hluchonemých a sirotincov.

        Vysoké nároky Kollár kládol na vzdelanie učiteľa. Jeho povinnosťou je nielen učiť, nielen čítať, ale docieliť toho, tiež aby slovám žiaci rozumeli. Kollár žiada od budúceho učiteľa, aby bol dobre pripravený na svoju prácu, aby bol dôkladne vzdelaný a hmotne tak zabezpečený aby sa mohol celkom venovať škole a výchove, a ktorý by nemohol mať iné zamestnanie, ktoré by ho živilo. Kollár odporúča zakladať vzdelávacie ústavy pre budúcich učiteľov pre obecné a meštianske školy.                                                                 Požiadavky pre učiteľa obecnej školy boli: min. vek 18 rokov, absolvovanie meštianskej školy resp. prvých štyroch tried gymnázia.                                                 Požiadavky pre učiteľa meštianskej školy boli: min. vek 18 rokov, absolvovanie meštianskej školy s vyznamenaním resp. prvých štyroch tried gymnázia. Učitelia ďalej musia absolvovať dva roky učiteľského seminára. Kollár tiež vyslovil požiadavku pripravenosti učiteľov na postihnuté deti.
          Plán obsahuje aj zoznam pomôcok, ktoré škola potrebuje pri výchove a vzdelávaní. Pre výučbu telesnej výchovy žiada vybaviť a založiť gymnastický kabinet, ďalej žiada zakladať knižnice, čitárne a spolky, ktoré mali pomáhať pri samo vzdelávaní učiteľov a žiakov.                                                                                                        Kollárovi v duchu Komenského didaktických zásad išlo o bystrenie zmyslov , cvičenie reči a umu. Kollár tvrdí, že len vzdelávanie robí človeka skutočným človekom. Kollárove pedagogické idey mali veľký vplyv najmä na štúrovcov a ich prostredníctvom i na ďalšie generácie slovenských pedagógov. Jeho diela sú stálym predmetom skúmania slovenských i zahraničných historikov, literárnych kritikov, filozofov, teológov a pedagogikov.

7. Bibliografia


Mátej, J. a kol.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava: SPN, 1976

Pšenák, J.: Kapitoly z dejín slovenského školstva a pedagogiky. Bratislava: UK, 2000             Pšenák, J.: Pramene k dejinám československého školstva. Bratislava: SPN, 1979                   Reble, A.: Dejiny pedagogiky. Bratislava: SPN, 1995                                                                 REHUŠ, G.: Základné pedagogické a psychologické diela. Bratislava : SPN, 1973                      Somr, M.: Dějiny školství a pedagogiky. Praha: SPN, 1987                                                         Váňa, J.: Dejiny pedagogiky. Bratislava : SPN, 1971                                                        Encyklopédia spisovateľov Slovenska. Obzor : Bratislava, 1984

Internet:

http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Koll%C3%A1r

http://www.slovaci.at/modules.php?op=modload&name=News&file=article&sid=14

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58720

http://www.e-scoala.ro/slovensko/jankollar.html