Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Obchodné právo

Obchodné súdnictvo (32005_12_14_19_28_18-op3.doc)

Obchodné súdnictvo

V roku 1992 Obchodný zákonník zrušil arbitráže, ktoré rozhodovali hospodárske spory medzi podnikateľskými subjektmi. Tieto rozhodovania prešli na súdy. Arbitráže rozhodovali arbitri, ktorí potom mohli prejsť do advokátstva.

Občiansky súdny poriadok – procesná norma, ktorá upravuje postup súdu a účastníkov konania.

Právomoc – oprávnenie rozhodovať o sporoch hospodárskych, majetkových, rodinných, obchodných a pracovných.

Príslušnosť – ktorý súd ktorého stupňa je príslušný rozhodovať v danom spore

Súdy – okresný, krajský (odvolací), najvyšší

Krajský súd môže rozhodovať ako prvostupňový súd len v prípadoch, ktoré sú presne uvedené v Občianskom súdnom poriadku.

Zásady konania pred súdmi:

Samosudca – jeden sudca z povolania, ktorý je oprávnený rozhodovať

Dvojinštančnosť rozhodovania – každý účastník má právo zo zákona na to, že sa nemusí uspokojiť s výsledkom konania, ale má nárok na to, aby sa odvolal na vyšší súd.

Subjekty konania – účastníci konania, súd (sudca alebo senát), prokurátor, znalec, svedok (osoba nezastupiteľná a nenahraditeľná)

Účastník konania – ten, kto podáva žalobu (navrhovateľ, žalobca) a ten, proti komu sa žaloba (návrh na konanie) podáva, čiže odporca, žalovaný. Používajú sa aj termíny navrhovateľ a odporca. V konaní sa môže vyskytnúť aj viac účastníkov konania a to aj na strane žalobcu aj na strane žalovaného.

Konanie na 1. stupni:

Žaloba sa posiela na vecne a miestne príslušný súd – na súd, ktorý je príslušný pre ODPORCU!!!

Žalobný spis pozostáva:

1. návrh - žaloba
2. dôkazy, ktorými vlastne umocňujem to svoje tvrdenie (v obchodnom súdnictve prevažne písomné – zmluvy, faktúry, upomienky) – dokladajú sa vo fotokópiách a žalobný spis sa vyhotovuje toľko-krát, koľko je žalovaných
3. súdny poplatok – jeho výška je uvedená v sadzobníku súdnych poplatkov – je to 5 % z vymáhanej čiastky. Do výšky 10 000 Sk sa platí v kolkoch, nad 10 000 Sk prevodom z účtu. Ak nevieme, aký súdny poplatok máme uhradiť, súd stanoví jeho výšku a vyzve nás, aby sme ho zaplatili.
4. petit žaloby – vyjadrenie, ako chceme, aby súd rozhodol
5. prílohy – popíšeme, ktoré dôkazy prikladáme

V rámci pojednávania môže žalobca požiadať o možnosť disponovať svojim návrhom.

FO charakterizujeme tak, že uvedieme, pod akým číslom a na ktorom obvodnom úrade bol FO vydaný živnostenský list. U PO je potrebný výpis z obchodného registra. Tieto dokumenty je povinný dokladať žalobca aj žalovaný.

Pojednávanie:

Pokiaľ už niet o čom rozhodovať, súd vynesie rozhodnutie. Druhy rozhodnutí:

1. rozsudok    
2. uznesenie
3. platobný rozkaz

Súd vynesie rozsudok a uznesenie vtedy, ak rozhodol o merite veci!!!

ROZSUDOK

sa vyhlasuje v mene republiky. Je potrebné vyhotoviť ho písomne a doručiť všetkým účastníkom do rúk – vtedy je platný.

Rozsudok sa nemusí vyhlásiť ihneď, musí sa vyhlásiť najneskôr do 5 dní. Je to konečné rozhodnutie.

Rozsudok sa skladá z dvoch častí:

Výrok – v tejto časti sú uvedení účastníci konania, predmet sporu, rozhodnutie

Odôvodnenie – zvyčajne je rozsiahle (aj niekoľko strán). Na jeho konci je VŽDY upovedomenie o možnosti odvolať sa (o opravnom prostriedku).

Rozsudok je právoplatný, ak odo dňa doručenia do vlastných rúk účastníkov konania uplynie lehota 30 dní a žiaden z účastníkov konania sa proti nemu neodvolá. Ak je právoplatný, je vykonateľný!!!

UZNESENÍM

sa rozhoduje o procedurálnych otázkach. Môže sa ním rozhodovať ako konečným rozhodnutím, ale len v presne vymedzených prípadoch. Takisto ho treba vyhotoviť a doručiť všetkým účastníkom konania. Právoplatnosť nadobúda po 15 dňoch od doručenia.

PLATOBNÝ ROZKAZ

Rozhoduje sa ním pri peňažných pohľadávkach. Hovoríme o tzv. skrátenom konaní. Je to forma rozhodnutia. Pokiaľ súd obdrží taký návrh, v ktorom je dostatok dôkazov, môže rozhodnúť bez vypočutia účastníkov. Toto rozhodovanie je bez obmedzenia SUMY – čiže samosudca môže rozhodovať o akýchkoľvek čiastkách, ktoré sú predmetom sporu.

Ak odporca príjme platobný rozkaz a nie je spokojný s výsledkom, tak odpíše súdu – podá tzv. ODPOR do lehoty 15 dní a riadne ho odôvodní (musí ho podať oprávnená osoba), potom sudca vytýči riadne pojednávanie.

Pokiaľ odporca nedá proti tomuto platobnému rozkazu odpor alebo ho podá v nesprávnej forme, sudca ho zamietne a platobný rozkaz sa stane 15. dňom právoplatným a tým teda aj vykonateľným.

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

V každom procese existujú riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

RIADNE OPR. PROSTRIEDKY

1. dá sa využiť len dokiaľ rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť

Odvolanie

Proti rozsudku sa podáva do 30 dní, proti uzneseniu do 15 dní od dňa doručenia. Je potrebné adresovať ho na súd, ktorý vo veci rozhodol. O odvolaní bude rozhodovať najbližší vyšší súd. Má odkladný účinok – odkladá sa právoplatnosť aj vykonateľnosť.

MIMORIADNE OPR. PROSTRIEDKY

Obnova konania

Pokiaľ sa povolí, musí sa prerokovať na súde všetko to, čo sa prerokovalo na prvostupňovom súde. Ak súd dostane návrh na obnovu konania, najprv musí zvážiť, či to povolí. Povolí sa vtedy, ak je možné zvrátiť rozsudok, ak sa nájdu nové dôkazy. Obnovu konania je možné žiadať do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Dovolanie

Podáva sa proti právoplatným rozhodnutiam odvolacích súdov a to do jedného mesiaca od právoplatnosti. V zákone sú tieto prípady uvedené.

Mimoriadne dovolanie

Podáva ho generálny prokurátor a to v prípadoch, ak zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon. Generálny prokurátor podáva mimoriadne dovolanie na dovolacom súde do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Trovy konania:

Každý, kto žiada, aby súd konal, musí vopred zaplatiť súdny poplatok. Ak žalobca zaplatil trovy konania, neznamená to, že ich bude znášať. Väčšinou ich znáša neúspešný účastník. Medzi trovy konania spadajú: súdny poplatok, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, svedočné, odmena pre znalca, odmena pre právnika, poplatok za výpis z obchodného registra.

SÚDNY VÝKON ROZHODNUTIA

Žaloba – konanie – rozhodnutie

Oprávnený má možnosť požiadať súd, aby konal ďalej v prípade, ak povinný nevykoná rozhodnutie v určenej lehote.

Súdny výkon rozhodnutia môže znieť na peňažné alebo nepeňažné plnenie. V tejto situácii sa strany nazývajú oprávneným a povinným. Oprávnený žiada súd, aby konal ďalej a donútil povinného vykonať rozhodnutie.

Súd najprv vydá rozhodnutie na peňažné plnenie. Možno ho uskutočniť zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky (cez banku), predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí.

Nepeňažné plnenie – možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci alebo uskutočnením prác a výkonov.

Okrem súdneho výkonu rozhodnutia je aj druhá možnosť – exekútor (ak nechceme, aby konal súd). Exekútor vykonáva svoju činnosť na základe exekútorskeho poriadku.

Exekútor koná plošne, nie podľa miestnej príslušnosti. Exekútori by mali konať podľa postupnosti (nie najskôr lukratívnejšie a potom menej lukratívne exekúcie).

Oprávnený musí mať exekučný titul, t. j. právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré sa prikladá k návrhu pre exekútora. Ak exekútor príjme návrh, spíše s oprávneným zmluvu a požiada súd, aby ukončil konanie vo veci. Potom rozpošle povinným upovedomenie o začatí exekúcie. Tam uvedie všetky potrebné veci – výšku istiny, úrokov, súdnych trov.

Exekučný príkaz – exekútor sa vyjadrí, ako bude ďalej postupovať a zakáže disponovať majetkom.

Exekútori sú organizovaní v Zväze exekútorov v Banskej Bystrici.

KONKURZ

Je upravený Zákonom o konkurze a vyrovnaní. Nová právna úprava: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii – ešte neplatí.

Účelom konkurzu je pomerné uspokojenie veriteľov. Nie vždy je možné, aby sa v konkurze uspokojili všetci veritelia. Návrh na konkurz môže podať:

2. ktorýkoľvek z veriteľov
3. likvidátor (ak zistí, že firma je predĺžená, potom MUSÍ podať návrh na konkurz)
4. samotný subjekt

Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vyhlásenia konkurzu.

Sú 3 súdy, ktoré riešia konkurzné veci:

Krajské súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Tie vedú aj zoznamy správcov konkurzných podstát. Všetky krajské súdy vedú zoznamy znalcov, tlmočníkov.

Keď sa podá návrh na konkurz, konkurzný sudca vymenuje predbežného správcu, ktorý je vybraný zo zoznamu správcov konkurzných podstát a ten má za úlohu zistiť, aký majetok má dlžník. Ak nie je dostatok peňazí, súd nevydá UZNESENIE o konkurze. Ak je tam dosť peňazí aspoň na súdne trovy, vtedy súd vydá UZNESENIE O KONKURZE, vyhlási sa správca konkurznej podstaty a firma sa vyhlási za ÚPADCU.

Toto sa publikuje, vyzývajú sa veritelia, aby sa hlásili. Veritelia zasielajú správcovi KP 2x prihlášku. Vtedy sa zastavujú všetky pojednávania, zanikajú všetky splnomocnenia a ak ide o prijatie alebo neprijatie daru, musí o tom vedieť správca KP.

Prieskumné pojednávanie:

Na ňom sa zúčastni úpadca a správca. Riešia sa tam všetky prihlášky veriteľov, ktoré správca buď prizná, čiastočne poprie alebo úplne poprie. Na správcu, ktorý poprel alebo čiastočne poprel pohľadávku, môže veriteľ podať incidenčnú žalobu.

Keď je majetok speňažený, správca napíše správu a rozvrhové uznesenie, v ktorom je uvedený zoznam veriteľov a výška uspokojenia ich pohľadávok. Toto uznesenie sa doručí účastníkom konania.

Nútené vyrovnanie: návrh na nútené vyrovnanie je oprávnený podať len úpadca a to len v tom prípade, ak v konkurznom konaní ešte nebolo vydané rozvrhové uznesnie. S núteným vyrovnaním musí súhlasiť väčšina veriteľov a musí ho schváliť súd.

Vyrovnanie: návrh na vyrovnanie môže podať iba dlžník. Rozdiel oproti nútenému vyrovnaniu je  v tom, že vyrovnacie konanie NIE JE SÚČASŤOU KONKURZNÉHO KONANIA, nakoľko je vlastne poslednou možnosťou, ktorou môže dlžník odvrátiť vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Súd rozhodne o tomto návrhu prijatím alebo zamietnutím návrhu. Pri povolení vyrovnania súd určí vyrovanacieho správcu, nariadi vyrovnacie pojednávanie a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd príjme návrh na vyrovnanie, musia byť 2 ručitelia, ktorí ručia za to, že to povinný myslí vážne a že má dostatok peňazí na vyrovnanie.