Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Základy sociálnej psychológie

Sociálna psychológia - SEMINÁRKA: Využitie sociálno-psychologických poznatkov v pedagogickej praxi (seminarka-soc.psycho.doc)

Využitie sociálno-psychologických poznatkov v pedagogickej praxi

(seminárna práca)

Ako študentka Pedagogickej fakulty som mala od prvého semestra možnosť navštevovať rôzne kurzy psychológie. A ak by som mala hodnotiť stupeň „obľúbenosti“ kurzu Základy sociálnej psychológie, tak by v mojom osobnom rebríčku mal vedúce postavenie nielen preto, že obsah tohto predmetu mi je vďaka predchádzajúcemu štúdiu psychológie a sociológie masovej komunikácie najbližší, ale jednoducho aj preto, lebo mám pocit, že je to práve sociálna psychológia, ktorej teórie majú pomerne veľké praktické „pôsobenie“ v každodennom živote. A to práve preto, že väčšina nás žije od narodenia medzi a s inými ľuďmi – v sociálnom prostredí. Práve toto má mimoriadny vplyv na utváranie osobnosti človeka.

Niektoré osoby patria k tej skupine ľudí, ktorej vplyv na iných, na ich osobnosť zastáva mimoriadne dôležitú funkciu. Sú to práve títo ľudia, ktorí nás formujú, vzdelávajú, spoluupravujú náš budúci pohľad na svet a na nás samých v ňom. Pedagógovia. A vôbec celé školské prostredie so všetkými figúrkami v ňom vystupujúcimi

Popri rodine je to práve školská trieda, ktorá je jednou z najvýznamnejších sociálnych skupín v živote jedinca. V školskej triede ako v každej inej sociálnej skupine prebieha od okamžiku jej sformovania skupinová hybná sila, dynamika, prejavujúca sa vo všetkých jej prvkoch. Školská trieda má silný vplyv na socializáciu jedinca a najmä prvých rokoch sa stáva významným modelom fungovania sociálnych skupín. Tu si malý človiečik osvojuje jednu zo svojich prvých sociálnych rol, učí sa najrôznejším formám sociálneho správania, čiže dochádza k procesu socializácie a k sociálnemu učeniu.

V školskej triede môžeme vybadať jeho najrozličnejšie formy. Žiak napr. preberá normy platné v skupine, prispôsobuje sa, keďže musí v triede žiť a chce byť úspešný, chce mať priateľov, chce sa vyhýbať trestom, ale napr. aj „nevytŕčať“ z priemeru, adaptovať sa, splynúť s davom a pod. Modelom správania sa v triede stáva ako učiteľ v nižších ročníkoch, tak aj spolužiaci ako vzorec správania najmä v tých vyšších ročníkoch. A pretože správanie a všetky prejavy žiaka sú v triede posudzované či už učiteľom, alebo aj spolužiakmi, žiak sa snaží chcené, „odmeňované“ správanie opakovať, pričom odmenou je pozitívne sociálne hodnotenie či už v podobe ohodnotenie učiteľom alebo toho vo forme uznania od spolužiakov.

Pre učiteľa tu nastáva veľmi dôležitý moment, keď musí dokázať diferencovať každý prejav každého žiaka zvlášť bez generalizovania na základne osobných vnútorných predsudkov a úsudkov. Osobne si myslím, že každý pedagóg by mal byť aspoň čiastočne oboznámený s teóriou generalizácie statusu a teóriou sebanapĺňajúceho sa proroctva. Predpokladám, že oveľa väčší účinok dosiahne učiteľ konštruktívnou kritikou, ako napr. osočovaním žiaka a presviedčaním ho o jeho neschopnosti. Tým len prispieva k jeho pocitu, že aj tak nič nedokáže urobiť dobre, tak načo sa potom vôbec snažiť. A tým vlastne len utvrdí  učiteľa v jeho negatívnom názore.  

Učiteľ by sa mal pri hodnotení sústrediť na konkrétne prejavy a výsledky žiaka týkajúce sa konkrétnej školskej činnosti, nie na jeho výzor, vlastnosti, osobnosť alebo povahu, ktoré danému učiteľovi nevyhovujú. Žiaľ, sama som mala možnosť neraz zažiť v triede situáciu, keď učiteľka (tieto prejavy som mala možnosť pozorovať iba u pedagógov ženského pohlavia) pri rozdávaní oznámkovaného testu kričala na celú triedu niečo „o neschopných faganoch, idiotoch a sprostých deckách ešte sprostejších rodičov, ktorí nikdy nič nedosiahnu“. Takého prejavy som vždy považovala za absolútne neospravedlniteľné pre pozíciu učiteľa, za neadekvátne v rámci danej situácie a mimoriadne nevhodné aj z ľudského hľadiska.

Tak ako v každom inom sociálnom kontakte, aj učiteľ vníma žiakov a vytvára si o nich svoj vlastný obraz. O tom, aký žiak je, aké má vlastnosti či ako bude v živote úspešný. Tento obraz sa vytvára veľmi rýchlo, má istú trvácnosť a jeho tvorba podlieha nástrahám nesprávneho sociálneho vnímania. Hlavne učitelia s dlhoročnou praxou sa často nechávajú počuť, že vďaka svojim početným skúsenostiam vedia presne odhadnúť každého žiaka na prvý pohľad alebo inými slovami „veď ja také typy presne poznám“. Odhliadnuc od toho, že je podľa mňa nemožné reálne spoznať nejakého žiaka na základe troch odučených hodín matematiky za týždeň, naše vnímanie iných často ovplyvňuje napr. tzv. haló efekt alebo logická chyba.

Predpokladám, že všetci, čo chodili do školy poznajú situáciu, keď učiteľ  si na základne prvých skúseností so žiakmi „vyrobí“ o nich svoje vlastné, interné klasifikovanie. Proste si ich „zaškatuľkuje“. Jeden je ten „múdry“, iný je „športovec“, niekto zasa „bitkár“, na toto dievčatko treba dávať pozor, lebo je taká zlatučká a hanblivá, a z tamtoho aj tak nič nebude, lebo som ho videl(a) fajčiť za rohom. No a z vlastnej skúsenosti viem, aké je to nepríjemné, a že sa z takejto  „škatuľky“ len veľmi ťažko dostáva von. A to by som vlastne mala byť rada, keďže od 1.triedy som bola „tá učenlivá a slušná“; videla som však prípady, keď takáto predpojatosť učiteľa napáchala v živote žiaka značné škody. A napr. až na tomto kurze som zistila, že istá forma nadŕžania, ktorú som mala možnosť viackrát pozorovať, je reálny jav popisovaný sociálnou psychológiou ako vnímaná percepcia.

Tento jav „zaškatuľkovania“ súvisí aj s pojmom sociálna rola ako súboru očakávaní v spojitosti s istou pozíciou. Takýchto rol viazaných na pozíciu žiaka je mnoho a závisí najmä od toho, či ide o rolu žiaka voči učiteľovi alebo voči spolužiakom. Učitelia, ako som už spomínala vyššie, často krát automaticky prideľujú žiakom určité roly, napr. rola vodcu triedy, rola pomocníka učiteľa, rola ustráchaného a hanblivého žiaka, pričom tieto sa môžu dostať do konfliktu s rolou viazanou na spolužiakov. Ak napríklad nastane situácia, že učiteľ má vo svojej mysli žiaka zakódovaného v role hviezdy, je preferovaný, a v takej role je aj z hľadiska pozície medzi spolužiakmi, žiadny konflikt nenastáva.                   Ak však medzi spolužiakmi je z dôvodu kladného hodnotenia učiteľom „outsider“ (lebo napr. dotyčného učiteľa nemá nikto rád), môžu u žiaka nastať problémy so zvládnutím svojich skupinových rol. Preto by malo patriť k štandardu učiteľa poznať aspoň najcitlivejšie pozície, roly žiakov v triede, aby svojím postojom k žiakom neohrozovali ich triednu pozíciu a príp. mohli pozitívne ovplyvniť štruktúru triedy, aj keď toto je zasa z pozície učiteľa, voči ktorému deti vystupujú vo väčšine prípadov v opozícii, prakticky nemožné.

Rovnako pri vnímaní žiaka učiteľom svoju dôležitosť zohráva aj ovplyvňovanie inými ľuďmi, čo je tiež pomerne často sa vyskytujúci jav práve v školskom prostredí, kde sa v zborovni pretriasa každé žiakovo slov a prejav a správanie žiaka na jednej hodine zreferované v kabinete ovplyvňuje pohľad naňho aj na iných hodinách u iných učiteľov.

Sociálna interakcia v triede je jav, ktorý má mnoho podôb. Tieto ovplyvňujú učiteľ aj žiaci s celou svojou osobnosťou a pozadím a rovnako aj  konkrétna situácia.

Interakcia medzi učiteľom a žiakom nie je len o odovzdávaní a prijímaní poznatkov a vedomostí, ide tu o oveľa zložitejšie vzájomné pôsobenie. Sociálnu interakciu ovplyvňuje vzťah medzi učiteľom a žiakom a medzi žiakmi navzájom, významnú úlohu to zohráva napr. aj neverbálna komunikácia, ktorej prvky sú analyzované ako informácie o pocitoch, nálade, hodnotení, charakteru vzájomné vzťahu.

V interakcií medzi učiteľom a žiakom dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu, často tu potom ide až o začarovaný kruh, hlavne v tom negatívnom slova zmysle. Záporné prežívanie zo strany učiteľa sa premieta do jeho správania voči žiakovi a vyvolá odvetné negatívne správanie spätne voči učiteľovi, u ktorého vyvoláva ešte silnejšie negatívne emócie. A tak stále dookola.

Ak už nik iný, tak práve učiteľ by mal byť ten, kto by sa mal aspoň pokúsiť vedome ubrániť vplyvu tohto nesprávneho sociálneho vnímania, generalizácie statusu a záverov vyvodených z vlastného úsudku o charaktere žiaka, pretože práve učiteľ má možnosť značne ovplyvniť svojím správaním sa k žiakom ich ďalší vývin a vnímanie samých seba.