Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / Kriminológia

prednaska - kriminologia (kriminologi1.doc_sc.doc)

KRIMINOLÓGIA                        

                                                        JUDr. GALBAVÝ                12.03.2006

Literatúra:

1. Vybrané kapitoly z kriminológie – Turajová
2. Nová orientácia kriminológie – Ondrejkovič
3. Sociálna patológia - Ondrejkovič

kriminológia

- v doslovnom preklade znamená vedu zaoberajúcu sa zločinom

- je vedou o kriminalite ma povahu empirickej vedy = vychádza pozorovania skutočností

- je to usporiadaný systém empirických poznatkov a teórií o zločine, páchateľovi, obeti, sociálnych následkoch a dôsledkoch spáchaného zločinu. Je vedou o podstate trestného činu ako sociálnom jave, o jeho charaktere, o príčinách a podmienkach jeho vzniku, o osobnosti páchateľa, o vzťahu medzi páchateľom a obeťou, o stave, štruktúre a dynamike zločinnosti, o význame a zmysle trestania a tiež o formách prevencie.

predmetom kriminológie

1. sú tie negatívne, protispoločenské činy, ktoré trestné zákonodarstvo charakterizuje ako kriminalitu (zločin, trestný čin), páchateľa, podmienky a príčiny zločinnosti, obete zločinu, sankcionovanie a efektívnosť sankcií.
2. predmetom kriminológie v užšom slova zmysle je kriminalita ako hromadný spoločenský jav.
3. Je úzko spätá s Trestným právom

Trestné právo (i v praxi) nemôžeme upierať povinnosť skúmať problematiku trestného činu. Trestné právo (zákonodarstvo) realizuje trestnoprávne prostriedky proti konkrétnemu páchateľovi.

Tú mu určuje predovšetkým Trestný zákon (T.Z) a Trestný poriadok(T.P)

4. T.Z a T.P určuje predovšetkým pohľad poznania podmienok trestnej zodpovednosti a tiež zisťuje príčiny  a podmienky spáchania T. Č . skúma spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť činu.
5. V širšom zmysle slova, trestné právo sa zaoberá formálnou, juristickou stránkou trestného činu. Na to využíva prevažne deduktívnu a normatívnu metódu

Kriminologická veda chápe trestný čin ako spoločensky škodlivý jav reálnej skutočnosti.

Skúma ho:

1. základnými metódami (induktívna, kauzálna, štatistická, typologická, psychologická, psychiatrická, sociologická)  
2. druhotnými metódami (napríklad experimentálna).

kriminológia skúma - predovšetkým príčiny kriminality a zločin ako reálny, sociálny jav

Cieľom kriminológie

6. je poznať mechanizmus vzniku zločinnosti ako hromadného spoločenského javu.
7. Má úlohu formulovať efektívne, moderné metódy, hľadať prostriedky na odstránenie príčin a podmienok kriminality a tým významne prispieť k jej obmedzeniu.
8.  

ZÁKLADNÉ ÚLOHY KRIMINOLÓGIE

- teoretické hľadanie moderných metód odhaľovania a zisťovania trestných a iných protispoločenských činov, adekvátnych novým formám ich páchania;

- vymedzenie podmienok trestnej zodpovednosti vzhľadom na vek -  vôľové a rozumové predpoklady, vplyv drog,

- obohatenie systému sankcií, podmienok ich ukladania;

- skvalitnenie problematiky resocializácie, starostlivosti o odsúdených;

- zdokonalenie postpenitenciárnej starostlivosti.

FAKTORY TRESTNEJ ČINNOSTI

- formovania novej demokratickej spoločnosti, t. j. po roku 1989 u nás, =STAGNÁCIA= (zvyšovanie sa kriminality)kriminality v nemalej miere pôsobili predovšetkým faktory ideologického, politického, právneho, ekonomického, ale aj medzinárodného charakteru.

1. „faktor ideologicky (ideologické vákuum, faktický zánik vládnucej ideológie bývalého

        režimu, zrútenie mýtu jedinej perspektívnej cesty k šťastnej budúcnosti našej         spoločnosti),

2. faktor morálny (jeho zlyhávanie, prehlbujúca sa neúcta k dodržiavaniu zákonov,

        uvoľnenie pudov, vášní, egoizmu, korupcie a pod.),

3. faktor politicky (okrem klasických hodnôt demokracie na strane jednej, ťažšie

        kontrolovateľný rast podmienok trestnej činnosti na strane druhej),

4. faktor právny (problémy pri príprave, tvorbe a aplikácii právnych noriem modernej

        demokracie),

5. faktor ekonomicky (z procesu budovania trhovej ekonomiky ťažia predovšetkým

        protispoločensky orientované skupiny, zatiaľ čo značná časť obyvateľstva začína žiť         na hranici existenčného minima),

6. faktor medzinárodný (vplyv cudzincov, uvoľnenie cestovných obmedzení, vznik

        podmienok pre medzinárodne organizovanú kriminalitu);"

OSOBNOSŤ PÁCHATEĽA

9. pri páchaní zločinu ide o ľudské správanie.
10. kriminologická veda skúma osobnosť páchateľa. Ide o jednu z  najprvoradejších úloh kriminologickej vedy.

Skúma predovšetkým:

1. kto je páchateľom,
2. aké pohnútky ho viedli spáchať T.Č,
3. ako možno s ním zaobchádzať,
4. ako možno potlačiť jeho  potreby  k spáchaniu T.Č,
5. možnosť ho priviesť späť k riadnemu spoločenskému životu.

11. pri zhromažďovaní poznatkov o osobnosti páchateľa sa používa multidisciplinárny prístup, to znamená, že využíva poznatky spoločenských vied, akými sú psychológia, sociológia, z ktorých vychádza pri tvorbe vlastných teórií a koncepcií.
12. Trestne zodpovedným páchateľom môže byť osoba len:

1. Fyzická osoba
2. Staršia ako 15 rokov
3. V čase spáchania T.Č príčetná

-    osobnosť páchateľa sa skladá z 3 skupín javov

1. Psychické vlastnosti
2. Psychické črty
3. Formát

1. A.) Psychické vlastnosti - Patria sem záujmy, schopnosti, nadanie a temperament.
2. B.) Psychické črty - Rozlišujeme tieto psychické črty:

1. celistvosť osobnosti, - jedinec je vystavený veľkej psychickej záťaži a náporu. Za patologických okolností sa môže stať patologicky rozpornou., neprehľadnou, konfúznou, degradovanou, ba môže aj zaniknúť.
2. kohézia, (súdržnosť) -  je odolnosť proti náporom, stresom, ktoré môžu

                                   viesť k deformácii osobnosti,

1. pregnantnosť (výraznosť) je črta, ktorá robí osobnosť nápadne výraznou

                                  (lakomosť alebo dlhý nos).

2. Diferencovanosť - .nie je iba bohatý na schopnosti, ale ak sú tieto                        schopnosti aj         dostatočne  rozmanité a odlíšené. Opakom                            diferencovanosti je primitivita. Môže sa stať, že niekto je pojmovo                diferencovaný, lebo je inteligentný, ale pritom je citovo primitívny. Diferncovanosť môžeme deliť podľa formátu na malý a veľký formát:

                - malým formátom osobnosť je mentálne čulá a pojmovo diferencovaná, ale                    vybíja sa v drobnostiach a pritom nemá žiadny životný obzor, ani svoje                    postoje,

                - veľký formát (veľkorysosť). - Ak je osobnosť podľa vlastností bohatá a                            diferencovaná, môže sa prejaviť

Poruchy osobností

3. ľudia kt, sú s určitou poruchou.
4. Vykonávajú sa tu výskumy ako napr. testy, skúmania. kt. vykonávajú OČTK.
5. Ide o výskumy zisťujúce IQ páchateľa. Najčastejšie vykonávané IQ testy sú vo výkone trestu odňatia slobody. Osobitne sa vykonávajú u žien a mužov.
6. Zisťovanie či ide o psychopatickú osobnosť, má však cenu predovšetkým ako zdroj informácií použiteľných pri posudzovaní konkrétnej osobnosti páchateľa v priebehu súdneho vyšetrovania prípadu a pri výbere a uplatňovaní ďalšieho zaobchádzania s ním.
7. Delikventi sú všeobecne motivovaní tými istými potrebami ako nedelikventi. V čom sa však tieto dve skupiny populácie odlišujú, je špecifický defekt rozhodovacieho procesu, prejavujúci sa zmenenou súhrou motivačných a štrukturálne osobnostných determinantov správania delikventov.

1. Bezprostrednosť uspokojenia potrieb
2. Bezprostredná realizácia správania
3. subjektivizácia morálnych a právnych noriem založená na orientácii

- ďalej môžeme páchateľov deliť ktorí spáchali:

1. T.Č úmyselne. Polícia týchto páchateľov zaraďuje do všeobecnej kriminality t.j. majetkoví, násilné a mravnostné T.Č
2. Spáchania nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný (pórov. § 12 Tr. zák.), t. j. osoby, ktoré sa dopustili trestného činu v stave nepríčetnosti. Do tejto kategórie však súčasne patria aj osoby u ktorých sama duševná porucha nevyvoláva nedostatok rozpoznávacej schopnosti
3. a taktiež osoby, ktoré z dôvodu svojej choroby alebo mentálnej úrovne nemajú náhľad na svoje konanie ako na trestné.

PORUCHY OSOBNOSTI A SPRÁVANIA DOSPELÝCH

autori uvádzajú často používané rozmery osobnostnej patológie označované aj ako vlastnosti:

- afektívna labilita - dlhodobá citová odpoveď na podnet je neprimeraná precitlivenosť,    

                                 podráždenosť, ľahké prepuknutie zlosti,

- úzkostnosť — nerozhodnosť, ľahko vznikajúci pocit viny, dlhé a neplodné premietanie nad  

                         maličkosťami,

- surovosť - egocentrizmus, pohŕdanie okolím, využívanie druhých ľudí, nezodpovednosť vo    

                   vzťahu k druhým ľuďom, nedostatočná alebo žiadna schopnosť vcítiť sa do    

                   pocitov iných ľudí, chýbajú výčitky svedomia, naopak, prítomné sú sadistické  

                   črty,

- poruchy poznávania - jedinec má pocit, ako by sa skutočnosť, ktorej je účastníkom alebo

                                      svedkom, týkali niekoho iného,

- nutkavosť - nadmerná potreba poriadku, presnosti, nadmerná puntičkárska svedomitosť,

- porucha správania - násilné antisociálne správanie, rôzne druhy chemickej závislosti,

                                    neschopnosť prijať spoločenské normy,

- ťažkosti s identitou - neschopnosť mať z niečoho radosť alebo aspoň dobrý pocit, dlhodobé

                                    pocity prázdnoty, pesimizmus, kolísavá predstava o sebe samom,

- neistá väzba - trvalé až nutkavé vyhľadávanie niečiej blízkosti, neschopnosť byť sám,

- ťažkosti s intimitou - pritlmená sexualita, túžba po zlepšení väzby, vyhýbavá väzba,

- nacizmus - trvalá potreba obdivu, súhlasu, velikášstvo,

- opozičná porucha - pasivita, opozičné správanie za každú cenu,

- odmietanie - nepriateľstvo v medziľudských väzbách a v súdoch, nedostatočne pružný,

                       strnulý spôsob poznávania,

- obmedzené (seba)vyjadrovanie - malá alebo žiadna schopnosť citovo vyjadriť samého seba

                                                       tak kladne, ako aj záporne,

- sebapoškodzovanie - tak v predstavách, ako aj v skutočnosti,

- sociálna vvhybavosť - malá potreba nejakého vzťahu k druhým ľuďom, porucha sociálnych

                                      zručností, strach z predstavy, že by sociálny vzťah mohol byť  

                                      zraňujúci,

- vyhľadávanie podnetov - vyhľadávanie senzácií, podliehanie okamžitým nápadom a

                                           podnetom, bezohľadnosť,

8. podrobivosť – služobníčkovanie, ľahká ovplyvniteľnosť, trvalá potreba rady,
9. podozrievavosť.

kriminalita

- je zločinnosť chápaná ako sociálny jav.

- (trestná činnosť, zločinnosť) je spoločenským javom.

- v jednoduchom vyjadrení predstavuje súhrn rozmanitých trestných činov spáchaných na určitom území, za určité obdobie, určitými páchateľmi. Tento pojem kriminality sa kryje s trestnoprávnym chápaním kriminality.

- predmetom - sú tie negatívne, protispoločenské činy, ktoré trestné zákonodarstvo charakterizuje ako kriminalitu (zločin, trestný čin), páchateľa, podmienky a príčiny zločinnosti, obete zločinu, sankcionovanie a efektívnosť sankcií uvedené v T.P.

T.P – nemôže upierať povinnosť skúmať problematiku T.Č

Po novelizácií kt bola v r 2005 a účinná v januári  r. 2006 znamená  respektívne definuje T. Č =T.Č je protiprávny  čin , ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak

Sankcie môžu byť:

1. povinná práca – trest u prečinov = môže isť o neúmyselný T.Č a úmyselný (PREČIN                                          ak je trestný čin úmyselný kde je trest odňatia                                                           slobody s hornou hranicou trestnej sadzby                                                                   neprevyšujúcou 5 rokov )

1. ide o povinné odpracovanie verejných prác v rozsahu od 20 až po 300    hodín
2. tento trest kontroluje probačný pracovník

2. domáce väzenie – ide o prečiny

                         -    

3. súd tu skúma rodinné zázemie
4. kontroluje to probačný pracovník        

Druhy T. Č:

1. prečiny – sú:

1. T.č Z NEDBANLIVOSTI
2. T.Č ÚMYSLENÉ – ide o trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby   neprevyšujúcou 5 rokov

2. ZLOČINY – úmyselný T. Č kde je trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov

Kriminalita je forma deviantného správania, kt je v rozpore s normami. Kriminalitu môžeme deliť na:

1. Pasívnu – ide o neúmyselné T. Č
2. Aktívnu – ide o úmyselné t. Č
3. Zjavnú – T.Č je už registrovaná, bola ohlásená; je jedno či sa vie o páchateľovi, alebo             nie.
4. Latentnú – o T. Č sa ešte nevie
5. Známu
6. Neznámu

Cieľom jej skúmania

- je zistiť tie faktory, ktoré súvisia s páchaním trestných činov, páchanie zločinnosti podmieňujú či umožňujú a z ktorých možno vyvodiť závery pre formy, metódy a prostriedky kontroly a prevencie kriminality.

Kriminalistika(skúma) sa orientuje na odhaľovanie trestných činov a ich páchateľov.

PLATNOSŤ T.Z

ÚČINNOSŤ T.Z – je dôležitá, nakoľko sa využíva T. Z od stavu dátumu

                      - ak nie je uvedená publikácia je platný od 15 dní  vydania

STAV, ŠTRUKTÚRA TRESTNEJ ČINNOSTI

Stav kriminality vyjadruje

- kvantitatívnu stránku zločinnosti danú počtom trestných činov celkom alebo počtom ich páchateľov. Je výrazom výskytu či rozsahu zločinnosti v určitom časovom období.

–  je vyjadrený absolútnymi číslami o počtoch trestných činov alebo ich páchateľov nemá vypovedajúcu hodnotu o vnútorných zmenách v kriminalite. Iba zo štruktúry kriminality vyplýva jej pohyb, rast či pokles  podiel a pomer obzvlášť závažných, závažných a menej závažných trestných činov, skladba páchateľov vzhľadom na vek, pohlavie,

vzdelanie, národnosť, štruktúru rodiny, ekonomický status či bezúhonnosť, spolupáchateľstvo, účastníctvo, čas a miesto spáchania trestného činu, obeť, následok a jeho druhy či motiváciu. Zo štruktúry kriminality tak vyplýva aj intenzita trestnej činnosti.

5. T.Č – násilné = lúpeže, ublíž na zdraví
6.       - majetkové = krádeže. vlámania
7.       - ekonomické = podvody, neodovzdanie daní
8.       - ostatné

Štruktúra kriminality vyjadruje kvalitatívnu stránku tohto javu. Z nej vyplýva podiel druhov či skupín trestných činov na celkovom množstve všetkých trestných činov spáchaných na určitom území a v konkrétnom časovom období alebo podiel páchateľov týchto trestných činov na celkovom počte páchateľov.

kriminálna geografia údaje o frekvencii trestnej činnosti v územných celkoch a o páchateľoch trestných činov.

Dynamika kriminality vyjadruje zločinnosť v pohybe, zmenách, v určitom konkrétnom časovom období na určitom území.

Kriminálna štatistika – sú  údaje ktoré vyplývajú najmä zo štatistík policajných orgánov a orgánov vyšetrovania, štatistiky prokuratúry, štatistiky súdov a štatistiky výkonu trestu. Tieto základné druhy štatistík sú doplňované špeciálnymi štatistikami i správami či informáciami o stave zločinnosti. Týkajú sa najmä skutku a jeho páchateľa, priebehu a výsledku trestného konania, postupu orgánov činných v trestnom konaní a priebehu výkonu trestu. Niektoré T. Č nie sú evidované  a nie o všetkých rozhoduje súd.

Teória anómie

– stav, kde v spoločnosti prestanú platiť normy a zákon, znamená to bez zákonnosť- je to soc. Stav v ktorom je ostatné kolektívne vedomie cele so. konania sa stávajú nejasnými pretože zlyhávajú v spoločnosti morálne presvedčenia

- dá sa zistiť, keď dochádza k zmene v spoločnosti ako pri ekonomických situáciách, alebo živelných pohromách, explózií

AGRESIA

- sa označuje ako útočné správanie, ktoré nastupuje ako reakcia na skutočné. Alebo zdanlivé  

 ohrozenie vlastnej moci alebo prejavu.

- Násilie je špecifický prejav negácie ľudskej slobody

TERORIZMUS

- Je osobitným druhom násilia  vzbudzujúci strach, hrôzu,

- Súvislosť existencie malých extrémistických skupín, ktoré j činnosť je motivačná rasovo, etnicky ale aj organizovaným zločinom

DEVIÁCIA

Je odchýlka, alebo porušenie soc. normy, alebo skupinových noriem

DELIKVENCIA

Je to označujúca činnosť porušujúca zákony alebo iné normy správania spôsobujúca ujmu jednotlivcovi, alebo spoločnosti, Ide o sociologický pojem inak je to kriminalita

SUBKULTÚRA

- Súvisí s mládežou

- je to empirický poznateľný, zvláštny integrovaný svet noriem, symbolov, ktoré      

  charakterizujú správanie mládeže.

ČLENENIE KRIMINOLÓGIE

Fázy T.Č

členenie kriminológie:

Všeobecná kriminológia sa zaoberá všetkými kriminálnymi javmi, všetkými druhmi kriminality a tiež všetkými skupinami páchateľov.

Osobitná kriminológia sústreďuje pozornosť len na jednotlivé druhy kriminality a jednotlivé skupiny páchateľov.

Klinická kriminológia, okruh záujmu sme už špecifikovali.

Porovnávacia (komparatívna) kriminológia je zameraná na konfrontáciu kriminálnych javov v rôznych historických obdobiach, v rôznych geografických oblastiach. Je známe aj iné delenie:

Teoretická kriminológia sa usiluje o vypracovanie teórií, pomocou ktorých by bolo možné vysvetliť kriminalitu v jej komplexnosti.

Empirická kriminológia vychádza zo stanoviska, že kriminológia sa má obmedziť len na empirické skúmanie čiastkových kriminogénnych  faktorov.

Sociálna integrácia – recidíva – späté pôsobenie T.Č a jeho následkom, konania páchateľa na slobode, ( pozrieť v knihe alebo v druhých poznámkach)

PREVENCIA KRIMINALITY

- Boj proti kriminalite

- Netýka sa len orgánov činných v trestnom konaní, ale aj ďalších štátnych orgánov a v  

 najširšom zmysle slova aj orgánov obcí, neštátnych inštitúcií, právnických a fyzických osôb.

- prevencie sa viaže k jednotlivým druhom zločinnosti, napr. trestná činnosť proti majetku,  

 životu, zdraviu a pod. Napokon poznáme najužšie vymedzenie, ktoré sa viaže ku

 konkrétnemu trestnému činu, resp. k jeho páchateľovi

- Prevencia kriminality sa v súčasnosti chápe ako proces tvorby sústavy a realizácie aktivít a

 opatrení, ktoré majú za cieľ znížiť rozsah a závažnosť kriminality..

- Popri prevencii sa používa aj pojem kontrola kriminality, ktorej cieľom za pomoci

 spoločnosti a štátu je znížiť počet trestných činov.

- Najznámejšie členenie, ktoré tvorí i systém prevencie, je členenie podľa nemeckého    

 kriminológia G. Kaisera na:

Z hľadiska vývojovej krimianlaity- sa môže realizovať na:

a) primárnu prevenciu,

b) sekundárnu prevenciu,

c) terciárnu prevenciu.

a) Primárna prevencia

- Chce vplývať na verejnú mienku, preto sa zameriava na všetkých občanov a pôsobí na nich, aby sa nestali páchateľmi trestných činov,

subjektom je: štát a verejnosť

objektom je: všetci občania

základ vytvárajú: štát, štátne a vládne inštitúcie, nevládne občianske organizácie, odbory, cirkev

realizuje sa prostredníctvom: - hospodárskej politiky

                                        - sociálnej politiky

                                        - kultúrnej politiky

                                        - starostlivosti o rodinu a mládež

                                        - posilňovania neformálnej sociálnej kontroly

                                        - masovokomunikačných prostriedkov technických  

                                                            opatrení

                                        - výchovy k ochrane pred viktimáciou

b) Sekundárna prevencia

- cieľom je zamerať starostlivosť na osoby, u ktorých sa vyskytujú poruchy správania, tiež sa usiluje predovšetkým o včasné poznanie kriminogénnych podmienok a ich ovplyvnenie.

subjektom sú: - trestná politika,-

                 systém trestných sankcií

                - realizácia ich výkonu

                - orgány činné v trestnom konaní

                - nápravnovýchovné zariadenia

                -poradne: protialkoholické, protidrogové, pedagogicko-výchovné

objektom sú:   - riziková populácia \

                - kriminalitou potencionálne ohrozené skupiny obyvateľstva

                - mladiství

                - špeciálne druhy trestnej činnosti

c) Terciárna prevencia

- cieľom je starostlivosť o osoby mladistvé a o recidivistov,

subjektom sú: - orgány činné v trestnom konaní

                - nápravnovýchovné zariadenia

                - inštitúcie realizujúce pomoc prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody

                - špeciálna sociálna, sociálnopsychologická a psychiatrická pomoc

objektom sú: - právoplatne odsúdení páchatelia

Generálna prevencia - Hlavné preventívne prostriedky v kriminalite

1.) Trestnoprávne preventívne prostriedky

        - Za trestnoprávne preventívne prostriedky považujeme trestnoprávne normy, ktoré samy osebe predstavujú významný preventívny vplyv, pretože pod hrozbou sankcie nútia ľudí správať sa v súlade so zákonnými ustanoveniami.

        - Trest má byť predsa primeraný k spáchanému trestnému činu a pri jeho výkone treba výchovne pôsobiť na páchateľa, aby sa v budúcnosti opäť nedostal do rozporu so zákonom.

        - Pri nedbanlivostných a spoločensky menej nebezpečných trestných činoch by sa súdy mali v čo najväčšej miere vyhnúť ukladaniu trestu odňatia slobody a taktiež by mali dôsledne postupovať pri ukladaní jednotlivých sankcií, prihliadajúc na osobitosti osoby páchateľa, a tým prispieť k jeho ochrane pred recidívou.

        - postpenitenciárnu starostlivosť, ktorej podstatou je starostlivosť o osoby po výkone

trestu odňatia slobody

        - príčiny narastania recidívy je neschopnosť štátu zabezpečiť životné podmienky pre všetky osoby prepustené z výkonu trestu odňatia slobody. Rast recidívy je vo veľkej miere zapríčinený aj vlastným zavinením trestaných osôb. Nemajú záujem zaradiť sa do spoločnosti a viesť riadny život. Vyplýva to z ich povahy, ktorá sa v dospelosti už veľmi ťažko dá zmeniť.

        - Do roku 1990 bola v Československu postpenitenciárna starostlivosť dvojakého druhu:

a) nútená a

b) dobrovoľná.

A.) Nútená forma postpenitenciárnej starostlivosti sa realizovala prostredníctvom zákona o ochrannom dohľade policajnými zložkami

B.) Dobrovoľná forma postpenitenciárnej starostlivosti sa realizovala podľa

predpisov o sociálnom zabezpečení a realizovali ju sociálni kurátori.

2.) Spoločenské preventívne prostriedky

        je potrebné spomenúť predovšetkým:

a) úlohu rodiny,

b) úlohu školskej výchovy,

c) využívanie voľného času,

d) mentálne problémy,

e) alkoholizmus a drogy

Sociálna prevencia

- vychádza z predpokladu, že skvalitnením vzdelania, bývania, voľného času a zamestnanosti sa dosiahne zníženie rozsahu kriminality.

Situačná prevencia

vychádza z faktu, že určité druhy kriminality sa objavujú v určitom čase, na určitých miestach a za určitých okolností.

Orientuje sa na odstraňovanie príležitostí pre páchanie trestných činov, na obmedzovanie kriminogénnych situácií a na zvyšovanie možnosti vypátrania páchateľa.

Opatrenia situačnej prevencie majú charakter prevážne technický, organizačný a administratívny

Prevencia viktimnosti

-  smeruje k potencionálnym či skutkovým obetiam trestných činov.

- Úlohou prevencie na tejto úrovni je aktivizovať občanov na ochranu svojho života, zdravia a majetku a na druhej strane úlohou štátu je vytvárať primerané legislatívne, organizačné a ďalšie podmienky na dosiahnutie požadovaného cieľa.

viktimológia

viktimológia je zložené z latinského slova (victima - obeť) a gréckeho (logos - náuka)

pod týmto pojmom máme na mysli náuku o obeti.

-je súčasť kriminológie ako vedy, kt uplatňuje pohľad na páchateľa a jeho čin z hľadiska obete, ktorej môžu byť jednotlivci, skupiny, organizácie, inštitúcie. Obeťou činu sa môže stať tým, že dôjde k ohrozeniu poškodeniu, alebo jej zničeniu.

- skúma, akú úlohu zohráva obeť v genéze trestného činu. Z tohto hľadiska je potrebné skúmať najmä vzťahy medzi páchateľom a obeťou, ako i správanie obete pred činom, v jeho priebehu a po čine.

Rozlišujeme:

1. primárnu viktimáciu - priame poškodenie obete pri čine, napr. pohyb v nočných hodinách v miestach  napr. uličky v ktorých nikto nie je a manipuluje sa s mobilným telefónom.

2. sekundárnu viktimáciu - vzniká až druhotne v nadväznosti na už spáchaný trestný čin; niekedy môže prevýšiť primárnu ujmu. Zdrojom sekundárnej viktimácie môže byť:

a) páchateľ (napr. vyhráža sa obeti a zastrašuje ju, aby neoznamovala trestný čin, čím ju ďalej psychicky traumatizuje),

b) nevhodný postup štátnych orgánov, ktoré sa prípadom zaoberajú (napr. pohlavne zneužité dieťa je psychicky a morálne poškodzované nesprávne vedeným výsluchom),

c) nevhodná reakcia sociálneho prostredia (napr. rodičia vyčítajú znásilnenému dievčaťu jeho správanie)

Typológia obetí

Holyst (1964) navrhol triedenie obetí podľa kritéria „viny" takto:

1. Obete, ktoré zavinili svoju viktimáciu

a) individuálne (napr. obeť - provokatér)

Obeť je často zdrojom provokácie, najmä pri násilných a sexuálnych deliktoch. t (otcovia - tyrani, manželia alkoholici).

b) príslušnosťou k rizikovej skupine, ktorá je spoločnosťou hodnotená negatívne (napr. prostitútky)

2. Obete, ktoré nezavinili svoju viktimáciu

a) individuálne (napr. občan okradnutý napriek tomu, že riadne zabezpečil svoj majetok)

b) príslušnosťou k rizikovej skupine, ktorá je spoločnosťou hodnotená pozitívne (napr. policajt).

Trestnoprávna ochrana obetí a možností ich odškodnenia

        Náš právny poriadok nepozná právnu kategóriu obeť trestného činu.

Trestné právo síce pozná pojem poškodený (pozri § 43 Trestného poriadku), ale ten sa len sčasti prekrýva s pojmom obeť trestného činu, ktorý sa používa v medzinárodných dokumentoch, v kriminologickej a viktimologickej literatúre.

Pojem poškodený širšom slova zmysle - práva a povinnosti poškodeného sú priznávané nielen fyzickým ale i právnickým osobám.

Pojem poškodený je užšom slova zmysle je v tom, že osoba môže byť považovaná za obeť

bez ohľadu na to, či bola alebo nebola zistená totožnosť páchateľa, či páchateľ bol zadržaný, trestne stíhaný alebo uznaný vinným, a bez ohľadu na jeho príbuzenské vzťahy k obeti.

Pojem obeť zahŕňa nielen osoby, ktoré utrpeli ujmu v priamej súvislosti s trestným útokom, ale aj v súvislosti nepriamej.

Za obete sa niekedy považujú aj najbližší členovia rodiny priamej obete trestného činu a osoby, ktoré boli na jej starostlivosť odkázané. Tiež osoby, ktoré utrpeli ujmu, keď obeti prišli na pomoc, resp. ktoré sa akokoľvek snažili zabrániť priamej viktimácii.

        O nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje súd v trestnom (adhéznom) konaní, a to len na jeho návrh.

Zákon č. 255/1998 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi – je od 1. januára 1999 účinný. Zákon upravuje finančné odškodňovanie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená škoda na zdraví.

Poškodený má právo na:

1. nazerať do spisu
2. návrh pri spise
3. môže byť zastupovaný
4. má nárok na náhradu škody
5. byť oboznámený zo záverom T.Č
6. záver reči na súde

Organizovaná kriminalita

Pre organizovanú kriminalitu a vymedzenie jej pojmu platia špecifickejšie základné znaky.

Z nich predovšetkým ide o:

a) úmyselnú trestnú činnosť, t. j. tie trestné činy, ktorých podmienkou naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu je úmysel,

b) vybrané trestné činy,  vyznačujú sa vysokou spoločenskou nebezpečnosťou.

c) hierarchicky usporiadanú organizačnú štruktúru, ktorá ovláda určité teritórium, má svoje riadiace orgány, pevne stanovené úlohy a kompetencie, dôkladnú informačnú sieť s presnými a aktuálnymi informáciami, kontrolný mechanizmus, pevne stanovené pravidlá s prísnym

dodržiavaním noriem skupinového správania,(MAFIA)

d) vysokú profesionalita, disciplína

e) bohatstvo, ktoré získavajú z trestnej činnosti

f) korupcia,

g) medzinárodné spojenie pohyb osôb, ktoré sú objednané na spáchanie trestnej činnosti, ako aj na pohyb nelegálnych peňazí (na ich zlegalizovanie),

h) napojenie na mocenské štruktúry štátu Ide najmä o snahu a pokusy kompromitovania a skorumpovania predstaviteľov štátnej správy, štátnych a verejných inštitúcií, presadzovanie svojho vplyvu na politiku, ekonomiku, justíciu, políciu atď.,

i) pranie zisku pochádzajúceho z trestnej činnosti pomocou fiktívnych firiem, obchodných spoločností a pod.

Formy organizovanej kriminality

1. výroba, pašovanie a distribúcia drog,

2. prostitúcia a obchodovanie so ženami,

3. krádeže áut a obchodovanie s nimi,

4. podplácanie a korupcia,

5. podvody v súkromnom podnikaní,

6. krádeže umeleckých predmetov a ich vývoz,

7. organizovaná nelegálna migrácia,

8. vymáhanie dlhov na objednávku,

9. zakladanie fiktívnych a podvodných firiem,

10. colné podvody,

11. vydieranie, vyberanie poplatkov za ochranu (racceteering),

12. pranie špinavých peňazí,

13. priekupníctvo kradnutých predmetov,

14. podvody spojené s procesom privatizácie,

15. krádeže vlámaním sa do objektov,

16. falšovanie dokumentov, šekov, peňazí atď.,

17. násilie a vraždy,

18. medzinárodný obchod so zbraňami.

Diverzia – je pokus o nahradenie odňatia slobody a súčasne aj pokus o zabránenie trestno-právnemu stíhaniu oficiálnymi orgánmi aby bolo možné previnilcov presvedčiť a normokonformný spôsob života v budúcnosti.