Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Všeobecná botanika 1

Sústavy pletív (sustavy_pletiv.doc)

SÚSTAVY PLETÍV

1. krycie (pokožkové)
2. vodivé
3. základné (medzi krycími a vodivými pletivami)

◄ asimilačné

◄ zásobné

◄ exkrečné

Podľa spôsobu vzniku delíme pletivá na:

4. pravé – vznikajú delením 1 bunky a dcérske bunky ostávaju pohromade
5. nepravé  (napr. v riase Hydradyction sp.) – zoskupovaním pôvodne samostatných buniek
6. zmiešané (napr. hýfy húb v mycéliu) – druhotné zrastanie pravých pletív

PODĽA STUPŇA VÝVINU POZNÁME PLETIVÁ:

7. meristematické (delivé)
8. trvalé

Podľa hrúbky bunkovej steny sú pletivá:

9. parenchymatické (tenká BS aj interceluláry)
10. sklerenchymatické( rovnomerne zhrubnutá BS, plazmodezmy)
11. sklereidy a
12. sklerenchymatické vlákna
13. kolenchymatické (nerovnomerne zhrubnutá BS)
14. rohový (najmenej 3 susedné bunky sa dotýkajú)
15. doskový (zhrubnuté periklinálne steny, rovnobežné s povrchom orgánu)
16. medzerovitý
17. prstencovitý

Podľa tvaru buniek delíme pletivá NA:

18. parenchým:

■ laločnatý

■ ramenovitý            bez intercelulár

■ palisádový

■ prozenchým

■ špongiový (hubový)          medzi

■ aerenchým                              bunkami sú

                                     (napr. aktinenchým,          interceluláry

   merenchým)...

19. sklereidy

■ makrosklereidy

■ osteosklereidy

      ■ brachysklereidy

      ■ asterosklereidy ...

INTERCELULÁRY

PODĽA SPôSOBU VZNIKU MôžU BYť:

a) Schizogénne – vznikajú počas delenia buniek – stredná lamela sa uvoľní a BS sa rozostúpia; vznikajú malé intercelluláry – trojuholníkovité a štvoruholníkovité, ale ak sa lamela uvoľňuje ďalej, vznikajú schizogénne kanáliky (napr.živicové) a prieduchové štrbiny

b) Lyzigénne – vznikajú lýziou (rozpustením) celej skupiny buniek pričom vznikajú dutiny, ktoré môžu byť vyplnené vzduchom alebo vodou alebo olejom, živicou

c) Rexigénne – vznikajú mechanickým rozrušením buniek a to tak, že niektoré bunky sa delia rýchlejšie než iné a dochádza k trhaniu buniek a vzniku intercellulár (napr.v bunkách tráv; vonkajšie b. rastú rýchlejšie než vnútorné)

Pletivá

- trvalé súbory buniek, ktoré vykonávajú rovnaké funkcie a ich bunky majú približne rovnaký tvar

- študuje histológia

- podľa funkcie sa rozdeľujú na:

1. meristematické (delivé). Sú uložené predovšetkým na rastovom vrchole stonky a koreňa
2. asimilačné – zodpovedné za fotosyntetickú asimiláciu, nachádzajú sa predovšetkým v listoch a stonkách
3. krycie – pokrývajú povrch rastlinného tela
4. vylučovacie – napr. živicové kanáliky ihličnanov, nektáriá kvetov, mliečnice a i.
5. mechanické – zabezpečujú pevnosť a pružnosť rastlinného tela
6. vodivé – sú zodpovedné za transport látok v rastline. Od koreňa k vegetačnému vrcholu (transpiračný prúd) rozvádzajú vodu a v nej rozpustené živiny cievy a cievice (trachey a tracheidy). Sú súčasťou drevnej časti cievneho zväzku (xylém). Smerom od listov ku koreňom sitkovice a články sitkovíc rozvádzajú asimiláty (asimilačný prúd) (organické látky vzniknuté v procese fotosyntézy) na miesta spotreby a do zásobných orgánov. Sitkovice a články sitkovíc tvoria lykovú časť cievneho zväzku (floém).
7. zásobné – slúžia na ukladanie zásobných látok v semenách, hľúzach, koreňoch, podzemkoch, dreve a i.

MERISTÉMATICKÉ PLETIVÁ

- embryá buniek shopné deliť sa – delivá schopnosť b.je iba na niektorých miestach – meristematické pletivá

- tvar merist.b. – izodiametrické (mnohostenné)

                       - pyramídový tvar

- BS – tenká a elastická

- CTP (cytoplazma) – viskózna

- jadro – centrálne

- jadierko – veľké, zaberá 50% obsahu jadra

- organely a inklúzie – počet a štruktúra svedčia o vysokej fyziologickej aktivite týchto b.

- plastidy – vo forme proplastidov

- nemajú centrálnu vakuolu, ale početné mimi vakuoly

- podľa pôvodu delíme:

    - protomeristém (archimeristém)

               - pôvodne delivé pletivo

    - delením b. protomeristému (promeristému) vzniká primárny meristém (histogén)

    - sekundárny meristém (felogén a kambium)

Protomeristém (archimeristém)

- vzniká z embonálnych buniek

- zložený z tzv. iniciál (= buniek, ktoré produkujú ďalšie bunky bez straty schopnosti deliť sa)

- pologuľovitý, klinovitý alebo pyramídový tvar

- pre nižšie rastliny je charakteristická jediná iniciála

- semenné rastliny – protomeristém uložený na vrchole stonky alebo koreňa – tvorené niekoľkými radmi buniek, každý rad obsahuje jednu/niekoľko iniciál/u

- z protomeristému vzniká primárny meristém (histogén)

- b.protomeristému sú schopné deliť sa a zároveň sa delia aj bunky prim.meristému

- b.histogénu sa vzďaľujú od protomeristému a neskôr strácajú schopnosť deliť sa, prechádzajú fázou objemového a predĺžovacieho rastu a neskôr dochádza k ich diferenciácii a stávajú sa súčasťou trvalých pletív

- podľa lokalizácie delíme:

a) apikálny meristém – na vrchole stonky a koreňa (chránený koreň.čiapočkou)

b) marginálny meristém – na okraji listov – vznik listovej čepele

  - schopný deliť sa pokým list nenadobudne definitívny tvar

c) interkalárny meristém (vmedzerený) – v kolienkach tráv a zabezpečuje rast stebla do dĺžky

d) laterálny meristém – patria sem sekundárne meristémy – kambium a felogén

   - iba v sekundárne zhrubnutých rastlinách

- podľa vzniku pletív z primárnych pletív delíme pletivá:

I) u koreňa:

a) periblém -» protoderma -» epiderma

b) periblém -» primárna kôra

c) pleróm -» stredná časť koreňa (cievne zväzky a stržeň)

II) u stonky:

a) tunika -» pokožka (niekedy primárna kôra)

b) corpus -»primárna kôra a stredný valec (centrálny cylinder)

III) ďalšie primárne meristémy:

a)latentné meristémy

  - pericykel -» bočné korene

  - „spiace púčiky“ – obnova schopnosti deliť sa vplyvom – mechanickým, fyzikálnym alebo nutričným