Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Metodológia pedagogického výskumu

MPV - ťaháky 1 (Koldeová) (mvk_-_tahaky.doc)

ETAPY VÝSKUMNÉHO PROCESU

1. VYMEDZENIE VÝSKUMNEJ TÉMY

- presné vymedzenie, nie príliš všeobecné, ani príliš úzke

2. PLÁNOVANIE VÝSKUMU

- vytvoríme si prvotnú predstavu toho, čo chceme skúmať

- čítame odbornú literatúru

- môžeme diskutovať s odborníkmi

3. VYMEDZENIE VÝSKUMNÉHO CIEĽA

- buď jeden konkrétny cieľ, alebo niekoľko čiastkových

4. VÝBER VÝSKUMNÝCH METÓD

- dotazník, interview, pozorovanie, experiment, analýza

 a) VM kvantitatívne

1. vieme ich prerátať číslom
2. ide o množstvo
3. dotazník, interview, pozorovanie, experiment

 b) VM kvalitatívne

        -         slovo

        -         doslovný prepis niečej odpovede

        -        analýza činnosti, kvalitatívne interview, pozorovanie,

                kazuistika, etnografia

5. VÝBER VÝSKUMNEJ VZORKY

- naši respondenti

6. FORMULOVANIE VÝSKUMNÝCH HYPOTÉZ

- predpoklady

- vždy v oznamovacej vete, nie otázky

- je to základ každého výskumu

7. ZBER VÝSKUMNÝCH ÚDAJOV A SPRACOVANIE

   a) pilotáž

        -         pred výskumom

        -        najprv na malej vzorke respondentov

        -        či sú naše otázky správne formulované

        -        pre náš výskum použijeme 2 až 3 osoby

   b) hlavný výskum

        -        realizovanie samotného výskumu v teréne

   c) vyhodnotenie výsledkov

        -        spočítavanie

        -        práca doma

8. PEDAGOGICKÁ ANALÝZA A INTERPRETÁCIA ZISTENÍ

- tabuľky → výsledky treba okomentovať

- vysvetliť, ohodnotiť

1. ZÁVER VÝSKUMU A ODPORÚČANIE DO PRAXE

- záver → stručne zhrnúť výsledky

                → potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézy

- odporúčania → vlastné návrhy, čo urobiť, aby sa situácia zlepšila

Pojmy k výskumnej práci

1. Deskriptory – kľúčové slová
2. Rešerš – v knižnici vyhľadajú všetku literatúru k danej téme
3. Anotácia – krátky obsah článku
4. Recenzia – ohodnotenie

Základné pojmy

1. Metóda

        – z gr. methodos

        –spôsob, postup, ktorý slúžia na dosiahnutie stanoveného cieľa

2. Metodika         

        – konkrétne použitie metóda

3. Metodológia         

        – veda

        – náuka o výskume,metódach,princípoch bádania,skúmania

HYPOTÉZY

→ sú to predpoklady, v ktorom na základe známych faktov vytvárame

   záver o existencii určitého javu alebo o príčinách, súvislostiach

→ očakávame, že sa naplnia alebo nenaplnia

→ stanovujeme ich na začiatku výskumu, overujeme na konci

→ na stanovenie potrebujeme tému, vzorku, literatúru

→ musíme zdôvodniť, prečo sa nám hypotéza nepotvrdila ⇒ nová teória

→ heuristická (objaviteľská) hodnota H. spočíva v tom,

že v nej spájame známe poznatky s neznámymi

→ Podmienky hypotéz:

1. H. je tvrdenie v oznamovacej vete
2. H. musí byť objektívna
3. H. musí byť experimentálne a prakticky overiteľná
4. H. formulujeme na začiatku výskumu
5. H. je jadrom nášho výskumu
6. H. treba verifikovať – buď sa potvrdí alebo sa vyvráti

→ každá hypotéza vyjadruje vzťahy medzi premennými

→ optimum je 3 až 5 hypotéz

→ Etapy hypotézy:

1. zdôvodňovanie H.

        -        zhromažďovanie a analýza materiálu

        -        v tejto fáze nemusia byť len logické prvky ale aj intuitívne

        -        prebieha v rámci empirického výskumu

2. preverovanie H.

        -        verifikovanie

        -        ak sa H. potvrdí, tak sa stáva vedeckou teóriou

        -        ak sa H. vyvráti, vtedy vzniká nová teória

→ Druhy hypotéz:

a) Prvotná / pracovná H.

        -        vyjadruje základnú orientáciu a smerovanie výskumu

        -        pomáha nám zhromažďovať a analyzovať materiál

        -        má len pomocnú funkciu

        -        dôležité je sformulovať ju vtedy, ak máme o nejakom

                jave málo informácií, ak bol málo skúmaný

b) Reálna / vedecká H.

        -        vzniká na hlbšom teoretickom základe

        -        má presnú formu výpovede

c) Popisná H.

        -        používa sa hlavne vtedy, ak už máme o danom

                jave určité poznatky

        -        veľmi často sa využíva v didaktike

d) Vysvetľujúca H.

        -        zameraná na vysvetlenie príčin, vzťahov, súvislostí

❢ HYPOTÉZA VYJADRUJE VZŤAHY, ROZDIELY ALEBO NÁSLEDKY

MEDZI PREMENNÝMI ❢

→ Premenné v hypotézach

- premenná je symbol, ku ktorému sú priraďované čísla alebo hodnoty

- k jednej premennej môžeme priradiť dve alebo viac hodnôt

- ak k premennej priradíme dve hodnoty, ide o dychotomické premenné (pohlavie)        

→ Druhy hypotéz podľa premenných:

①     ak A →  potom B

 nezávislá P    závislá P        

∙ Nezávislá premenná

        -        e predpokladaná príčina zmeny závislej premennej

4. vyvoláva zmeny závislej premennej
5. s ňou vo výskume manipulujeme

∙ Závislá premenná

1. dôsledok pôsobenie nezávislej premennej
2. premenná, ktorú predvídame

②    muž, žena   /    rôzne metódy

        určená P               aktívna P

∙  Určené premenné - také, ktoré sú dané a nemenné

∙  Aktívne premenné - také, ktoré môžeme meniť, môžeme s nimi manipulovať

③     prospech žiaka                /   vek národnosť, demografické informácie

     merateľná, kvantitatívna P              kategoriálna  P

∙  Merateľné / kvantitatívne premenné –vieme určiť počet,stupeň,mieru

∙  Kategoriálne premenné – nevieme odmerať,

                                            vieme ich len zatriediť do kategórií

DRUHY VÝSKUMNÝCH PROBLÉMOV

1.) Deskriptívne / opisné

- zisťujú a opisujú stav, situáciu a výskyt

- napr. aký je bežný deň žiaka na ZŠ

2.) Relačné / vzťahové

- vyjadrujú nejaké vzťahy, súvislosti

 medzi javmi alebo činiteľmi

- napr. aká je súvislosť medzi výsledkami prijímacích

  skúšok a úspešnosťou štúdia na VŠ

3.) Kauzálne / príčinné

- zisťujú príčinu, ktorá viedla k dôsledku

- napr. je direktívny štýl efektívnejší pre vytvorenie

 postojov žiakov ku škole ako nedirektívny štýl

KVANTITATÍVNY VÝSKUM

1. číslo
2. odstup a nestrannosť
3. vysvetlenie príčin
4. osoby reprezentujúce populáciu
5. verifikačný výskum
6. tradičné výskumné problémy
7. veľké skupiny respondentov
8. zovšeobecnenie
9. reduktívne skúmanie
10. kontrola a manipulácie premenných

KVALITATÍVNY VÝSKUM

1. slovo
2. vcítenie a zblíženie sa
3. pochopenie javov a človeka
4. konkrétny prípad
5. konštrukčný výskum (nová teória)
6. netradičné výskumné problémy
7. malé skupiny respondentov
8. jedinečnosť
9. balistické (komplexné) skúmanie
10. skúmanie v prirodzených podmienkach

MERANIE

→ systematické priraďovanie čísiel k určitým javom alebo vlastnostiam

→ klasické meranie fyzikálnych vlastností sa stalo základom aj pre meranie v sociálnych vedách,

    do ktorých sa dostáva a ž v 19.sotročí

→ pred samotným meraním si musíme urobiť sémantické určenie pojmu = vymedzenie obsahu pojmov

    pomenúvajúcich merateľné vlastnosti

→ Druhy stupníc meraní:

1.)  nominálna stupnica

- najčastejšia v sociálnych vedách, pretože mnohé javy a vlastnosti nie sú merateľné

= sú to kvalitatívne znaky, kde môžeme len pritriediť počet – napr. všetky demografické položky                         

2.)  poradová stupnica

- určuje vzostupové alebo klesajúce poradia objektov

- je to stupnica známok

- intervaly medzi hodnotami nie sú  rovnaké

3.)  intervalová stupnica

- pri nej sú intervaly medzi hodnotami rovnaké

- nemá absolútnu nulovú hodnotu

- má buď centrálnu hodnotu alebo dve marginálne hodnoty

- napr. stupnica IQ – centrálna hodnota je 100

4.) podielová stupnica

- najdokonalejšia

- s týmito hodnotami vieme realizovať akékoľvek metamaticko-štatisktické operácie

- napr. meranie športových výkonov, dochádzka žiakov na konci roka, štatistika, úkony na čas

ŠKÁLY

Posudzovacia škála

→ nástroj, ktorý umožňuje zisťovať mieru vlastností, javov

→ škály sa vyskytujú často v dotazníkoch

→ má minimálne 3 stupne a maximálne 9 stupňov

→ väčšinou je počet stupňov nepárny –3, 5, 7, 9 stupňov

→ Druhy škál – numerické:

1. poradová škála

        – napr. zisťujeme obľúbenosť predmetov u žiakov

       → vymenujem všetky predmety – ktorý je naj

2. asymetrická škála

        – napr. zisťujeme obľúbenosť predmetov u žiakov

       →  - 1 2 3 4 5 +

3. bipolárna škála

    – má dva protikladné výrazy, medzi nimi je stupnica

        →  extrovert 1 2 3 N 3 2 1 introvert

4. Lickertova škála

        – má výrok + možnosti

      od veľmi súhlasím až po vôbec nesúhlasím

→ Druhy škál – grafické:

a)        extrovert l l l l l l l   intorvert  

b)        môj naj predmet 1 2 3 4  5               

pozorovanie

→ jedna z najstarších najprirodzenejších metóda ped.výskumu

→ založené na zmyslovom vnímaní

→ je to určité sledovanie vlastností, predmetov alebo činností,

    ich registrácia a spracovanie

→ Etapy pozorovania:

1. príprava na pozorovanie

- vymedzenie cieľa, situácie, ktorú ideme pozorovať

- určenie časových hľadísk a spôsobu pozorovania

2. vlastné pozorovanie

- prebieha konkrétne v teréne

- registrácia pozorovaných javov

3. záver pozorovania

- spracujeme, analyzujeme a vyhodnotíme získané údaje

→ Druhy pozorovania:

a) priame – sme priamo s účastníkom

nepriame – nahrávka na diktafón, kameru

b) krátkodobé – jeden deň, týždne, mesiace, do 1 roka

   dlhodobé – od 1 roka vyššie

c) introspekcia – pozorovanie seba samého

   extrospekcia – pozorovanie iných

d) štrukturované         - pri kvantitatívnom výskume

                - máme pozorovací nástroj (napr. hárky)

                - pri vyučovacom procese

        - pri dobre kontrolovateľnom prostredí

   neštrukturované        - používame pri kvalitatívnom výskume

                - pozorujeme menej osôb alebo javov

                - dlhšie časové rozpätie

                - môže sa použiť ako exploratívny nástroj

                - vtedy,  ak skúmame novú problematiku

                   alebo jav z iného uhla pohľadu

                - uplatnenie pri nerutinných udalostiach

                - značíme si doslovné výroky

        - nemáme pozorovací nástroj

→  Druhy javov:

①  Javy s nízkym stupňom vyvodzovania

- identifikujú sa ľahšie, pretože môžeme vychádzať

  len z vonkajšej stránky

- napr. žiak nedáva pozor

②  Javy s vysokým stupňom vyvodzovania

- vyvodzujú sa ťažšie, pretože ich identifikácia

  si vyžaduje hlbšiu analýzu

- napr. či žiak dáva pozor

Výhody zvukovej nahrávky oproti priamemu pozorovaniu

1. možnosť opakovaného vypočutia
2. väčšia prístupnosť

– vyhotovujeme písomný protokol – z 1-hodinovej nahrávky

   vyhotovujeme prepis 5-10 hodín

Nevýhody zvukovej nahrávky oproti priamemu pozorovaniu

1.  zdĺhavé
2.  nevidíme reakcie tela, očí, mimiku, gestikuláciu
3.  nezaregistrujeme okolnosti
4.  môže byť nekvalitná nahrávka

  Flandersov pozorovací systém

6. Flandersov systém na pozorovanie kom.v tr.
7. je to nástroj, dá sa zohnať, kúpiť
8. je jednoduchý
9. má 10 kategórií
10. mali by sme si 10 hodín nacvičiť dopredu

DOTAZNÍK

→ je to výskumný nástroj zameraný na hromadné

   a pomerne rýchle zisťovanie informácií

    o názoroch a postojoch ľudí na skutočnú a reálnu situáciu

→ realizuje sa prostredníctvom písomného dopytovania sa  

   a metodicky je podobný interview

→ v dotazníkoch sú tzv. dotazníkové položky (otázky+odpoveď):

→ Dotazník ma 2 časti:

1. podnetová časť – otázka alebo oznamovacia veta
2. odpoveďová časť – odpovede alebo voľné riadky

→ Výhody dotazníka:

11. obšírnejšie
12. hospodárna metóda
13. rýchlejšie vyhodnotenie

→ Nevýhody dotazníka:

14. chýba priamy kontakt
15. nevidíme mimiku
16. nevidíme aktuálny stav, situáciu

→ dotazník má v porovnaní s anketou väčší počet otázok,

   výber respondentov pri ankete je náhodný

→ vypĺňanie dotazníka by nemalo trvať viac ako 30 minút

   (15-20 pri otvorených otázkach)

→ Štruktúra dotazníka:

1. hlavička
2. úvod

- inštrukcie ako vypĺňať dotazník

- čoho sa dotazník týka

- cieľ

- predstavenie sa

- prosíme o pravdivé a úprimné odpovede

- že je zaručená anonymita

- poďakovanie                

1. demografické položky        

- vek, pohlavie, veľkosť sídla

- výber podľa témy dotazníka        

2. konkrétne položky (otázky)

-  odporúča sa, aby prvá položka bola kontaktná

-   veľmi intímne otázky až nakoniec

→ Edukometrika / psychometrika / sociometrika

     – zaoberá sa konštrukciou dotazníkov

→ Dôležitú úlohu zohráva aj dizajn

    - prehľadné, jasné, rôzne typy písma

    - možnosti nerozdeľovať na konci strany        

→ Dotazník má mať logické usporiadanie sekvencií

→ Návratnosť dotazníka by mala byť cca. 75%

→ Čo môže ovplyvniť validitu dotazníka:

1. Neúprimnosť respondenta
2. môžeme zabrániť vložením veľmi jasnej otázky
3. tú istú otázku inak položíme na začiatku a na konci

     – tzv. L-otázky (lži otázky)

4. Respondent sa vykreslí lepší ako je

    – tzv. sociálna žiadanosť odpovedí

5. Respondent sa nechá ovplyvniť odpoveďou iného
6. Respondent neporozumie otázke
7. Respondent nepozná odpoveď

→ Druhy dotazníkových / podnetových otázok:

1. zatvorené – ľahká vyhodnotiteľnosť
2. polootvorené / polouzavreté – optimálne
3. otvorené – ťažká vyhodnotiteľnosť

1. priame – (napr. aký máš vzťah k rodičom?)
2. nepriame (napr. rád tráviš s rodičmi svoj voľný čas?)

1. nešpecifické        –        všeobecné

          –         faktografické otázky

          –         napr. čo je to humanistická koncepcia ?

2. špecifické        –         merané na vlastný názor respondenta

                        – napr. čo si myslíte o heuristickej koncepcii ?

1. otázky        -        zisťovacie

        -        rozhodovacie

        -        hodnotiace

2. podnetové tvrdenia   -   škály

→ Druhy dotazníkových odpovedí:

1. špecifické odpovede – pri uzavretých– vyberie si 1 možnosť
2. nešpecifické odpovede – pri otvorených –vyjadruje svoj názor
3. doplňované odpovede – dopĺňame do textu jedno slovo, výraz
4. tabelárne odpovede – dopĺňame výraz do tabuľky
5. škálové odpovede – dopĺňame na škále
6. poradové odpovede – zvoliť najviac 3 možnosti podľa dôležitosti