Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Metodológia pedagogického výskumu

MPV - ťaháky 2 (Koldeová) (mpv_-_tahaky_2.doc)

INTERVIEW

Je najstaršou a najpoužívanejšou výskumnou metódou. Je založené na priamej sociálnej interakcii výskumníka a respondenta. Názov pochádza z anglického slova interview – inter=vnútorný + view=pohľad. Pri interview môžeme zachytiť nielen fakty, ale môžeme aj hlbšie preniknúť do motívov a postojov. Môžeme sledovať vonkajšie reakcie respondenta a môžeme reagovať na danú situáciu  

Výhody: autenticita, otázky môžeme preformulovať, osobnejšie, zisťujeme aj iné informácie, zrakový vnem

Nevýhody: tréma, časová náročnosť

Interview: cielené, štruktúrované, okruhy otázok, analyzujeme

Bežný rozhovor: Voľnejší, nezapisujeme, neanalyzujeme, nemusíme byť odborník

Znaky vedeckého interview: má jasné odborné zacielenie, obsahuje vopred pripravené témy alebo otázky, odpovede sa zaznamenávajú – buď na diktafón alebo sa zapisujú, odpovede sa kvantitatívne alebo kvalitatívne vyhodnocujú a interpretujú, realizuje vyškolený odborník

Fázy interview

ÚVOD – RAPORT– navodenie priateľskej, pozitívnej atmosféry, predstavíme sa, povieme cieľ, upozorníme, že je to anonymné, že má čas na odpoveď

STREDNÁ ČASŤ– kladenie otázok a zaznamenávanie odpovedí

ZÁVER– poďakovanie za ochotu, čas, vnútorná sumarizácia o získaných údajoch.             DOMA– analýzy, vyhodnotenie

Druhy interview

štandardizované – má presne určené otázky aj poradie

neštandardizované – má len okruhy otázok, ostatné v priebehu interview pološtandardizované – časť otázok vopred pripravená, časť sa voľne tvorí pri rozhovore                      

individuálne / skupinové – priame /telefonické

Typy otázok pri interview

zatvorené – ľahká vyhodnotiteľnosť

polootvorené / polouzavreté – optimálne

otvorené – ťažká vyhodnotiteľnosť

priame (napr. aký máš vzťah k rodičom?)

nepriame (napr. rád tráviš s rodičmi svoj voľný čas?)

nešpecifické–všeobecné, faktografické otázky

špecifické–merané na vlastný názor respondenta

otázky - zisťovacie, rozhodovacie, hodnotiace

podnetové tvrdenia - škály

Chyby pri otázkach: viac otázok naraz, príliš osobné otázky, nedostatok času na odpovede, nevhodnosť otázok, sugestívnosť (navádzanie na odpoveď), otázka príliš náročná alebo zjednodušená, otázky dvojznačná

Požiadavky na dobre sformulovanú otázku: zrozumiteľnosť, vecnosť, jasná formulácia, otázky primeraná veku a schopnostiam, jednoznačnosť, využitie sondážnych otázok

SONDÁŽNE OTÁZKY– položíme široko formulovanú otázku a pomôže sformulovať hypotézy– postupne sa zužuje a špecifikuje - LIEVIK

Nácvik zručnosti pri interview: používanie krátkych výrazov, ktorými dávame najavo záujem a porozumenie, prikyvovanie, udržiavanie zrakového kontaktu, neprerušujeme respondenta a neskáčeme mu do reči, dáme čas na premyslenie odpovede, žiadosti o ďalšie informácie ladíme neutrálne, ECHO – opakovanie respondentových slov, zhrnutie respondentových výrazov

VÝBER VÝSKUMNEJ VZORKY

1. predmetom výskumu sú zväčša osoby, ktoré nazývame subjekty výskumu. Všetci ľudia, o ktorých chce výskum získať informácie, tvoria základný súbor – populáciu. Skúmateľ určuje základný súbor tak, aby zodpovedal uplatneniu jeho výsledkov
2. zistenia na jednom základnom súbore nemožno prenášať na iné základné súbory, pretože jeho vlastnosti môžu byť úplne iné
3. skúmateľ musí zo základného súboru vybrať istú časť subjektov – výberový súbor –  s týmito subjektmi bude potom vo výskume pracovať
4. najlepší výberový súbor je taký, ktorý je akoby zmenšeninou základného súboru, táto obsahuje všetky náležitosti originálu, len jej rozmer je menší
5. výberový súbor by mal dobre reprezentovať základný súbor – je dôležitý vhodný výber ľudí
6. každý zo základného súboru musí mať rovnakú šancu dostať sa do výberového súboru

Druhy výberu:

Náhodný výber

7. najlepší spôsob určenia výberového súboru
8. „náhodný“ v zmysle teórie pravdepodobnosti
9. každý človek v rámci zvoleného základného súboru má rovnakú šancu

   byť vybraný ako iný človek

10. náhodnosť je jediný faktor, ktorý tu hrá úlohu
11. je z hľadiska teórie pravdepodobnosti najlepším výberom
12. jeho osoby dobre reprezentujú základný súbor, preto ho označujeme za reprezentatívny súbor

Stratifikovaný výber

13. používa sa vtedy, keď nie je vhodné alebo možné zostaviť náhodný výber zo základného súboru, a preto sa základný súbor rozloží podľa niektorého podstatného znaku
14. napr. pri veľkosti sídla – najprv sa rozdelí základný súbor sídel v SR podľa kategórií (veľkomestá, mestá, obce) – z každej z týchto kategórií sa potom vyberú náhodným spôsobom osoby

Mechanický výber

15. tu sa skúma každá n-tá osoba (napr. každý desiaty učiteľ)
16. vychádza sa z presne určeného základného súboru

Zámerný výber

17. uskutočňuje sa na základe určenia typických znakov základného súboru
18. skúmateľ sa opiera o svoje skúsenosti, vedomosti, úsudok a o prípady, ktoré dobre pozná
19. skúmateľ výber neuskutočňuje sám, ale s pomocou skupiny expertov
20. ide o kvalifikovaný výber

Dostupný výber

21. spôsobom „čo je poruke, to beriem“
22. vzniká, keď skúmateľ napr. volí školu, ktorá je hneď v susedstve – ušetrí to čas a námahu
23. nevýhodou je silné skreslenie – závery z tohto výskumu platia len pre danú školu a nemožno ich bezpečne zovšeobecňovať

VALIDITA

24. validita je po objektivite najdôležitejšia vlastnosť výskumu
25. vysvetľuje sa vo vzťahu k výskumnému nástroju – či zisťuje to, čo zisťovať má (či je v súlade so zámerom skúmateľa)
26. je to miera, do akej daný VN skutočne meria ten znak, ktorý má merať
27. zistená hodnota validity je stupeň, nie absolútne určenie – stanovuje sa to, do akej miery je VN validný
28. validita VN závisí od kontkrétnych podmienok a situácií – je kontextovo viazaná. VN, ktorý je dostatočne validný pre jednu situáciu, môže byť malo validný pre inú

Druhy validity:

1. Obsahová validita

29. vyjadruje, do akej miery sa obsah VN kryje s obsahom danej oblasti, ktorú nástroj meria
30. je najdôležitejším druhom validity
31. napr. obsahovú validitu didaktického testu určuje skupina odborníkov tak, že posúdi jednotlivé položky testu i test ako celok a udá mieru zhody s kritériom (učebnicou)

2. Kritériová validita

32. miera zhody medzi výsledkami VN a výsledkami iného merania urobeného podľa známeho a overeného kritéria
33. existujú dve základné miery:

A) súbežná validita - vyjadruje sa mierou zhody výsledkov podľa jedného VN s výsledkami iného VN, ktorý sa zadal tým istým subjektom v tom istom čase a ktorý sa považuje za validný. Stupeň zhody sa obyčajne udáva korelačným koeficientom. Vysoký (0,80 a vyšší) je dôkazom, že VN meria niečo podobné a je teda dosť validný

B) predikačná validita - ide o predpoveď budúceho výkonu v kritériu. Porovnanie s výsledkom druhého VN sa uskutočňuje s časovým odstupom

3. Konštruktová validita

34. konštrukt je abstraktný pedagogický, resp. psychologický pojem, je to napr. vedomosť, schopnosť, tvorivosť, iniciatívnosť a pod.
35. pri stanovení konštruktovej validity je potrebné čo najpresnejšie určiť, ktorý konštrukt sa vlastne zisťuje (napr. či VN meria skôr vedomosti ako zručnosti)

4. Interná validita

36. ide o validitu nielen VN, ale aj celkovej výskumnej situácie
37. je to vlastnosť VN a postupov pri výskume (vrátane spracovania výsledkov a výberu subjektov výskumu)
38. je to primárna validita, je podmienkou externej validity

5. Externá validita

39. týka sa toho, do akej miery  možno výsledky výskumu uskutočneného v jednej situácii (čase, podmienkach, prostredí) zovšeobecniť na iné situácie

- spôsoby, ktoré znižujú externú validitu výskumu:

A) Hawthornský efekt - týka sa experimentálnej skupiny. Je to zlepšenie výkonu subjektov vplyvom toho, že vedia, že sú účastníkmi výskumu. Názov odvodený od mesta Hawthorn. Osvedčuje sa subjektom nezdôrazňovať, že sú účastníkmi výskumu alebo im oznámiť len časť toho, čo sa bude skúmať

B) Efekt Johna Henryho - týka sa kontrolnej skupiny. Dochádza k nemu, keď pri experimentálnom výskume kontrolná skupina dosahuje lepšie výsledky, ako sa predpokladalo vplyvom toho, že subjekty vedia o tom, že sú účastníkmi výskumu, a to ich motivuje.

OBJEKTIVITA

40. je predpokladom nepredpojatého skúmania, je opakom subjektivity
41. pri zbere údajov a ich analýze to znamená, že každý údaj sa môže chápať a interpretovať len jediným spôsobom – ľudia ho budú vždy chápať presne tak ako skúmateľ. Objektivita sa týka kvality údajov.  Je dôležitá pri vymedzení vlastností skúmaných javov a pri zbere interpretácii údajov

RELIABILITA

42. je to skôr pojem technický – je to presnosť a konzistentnosť zisťovania
43. je tým vyššia, čím viac sa dá minimalizovať náhodnosť a nevhodné vplyvy
44. je viazaná už s pôvodným, fyzikálnym, meraním
45. pri meraní je dôležitá presnosť – závisí od kvalitného meracieho nástroja a optimálneho priebehu merania

Druhy reliability

1. Reliabilita výskumného nástroja

46. skúškou reliability VN je opakovanie jeho použitia s tými istými subjektmi aspoň 2x – miera zhody je potom ukazovateľom reliability VN
47. štatistickými postupmi sa zisťuje, či výsledky dvoch meraní sú blízke,  ale musia sa merať naozaj tie isté subjekty. Obyčajne sú podmienky pri druhom meraní predsa len trošku iné, preto sa neočakávajú absolútne zhody vo výsledkoch viacnásobného merania – korelácie okolo r=0,80
48. kvantitatívne spôsoby merania reliability VN sú veľmi presné. VN majú vždy manuál, ktorý obsahuje aj údaje o ich validite a reliabilite

2. Reliabilita procesu merania

49. optimálnosť procedúry merania sa zabezpečuje precíznym

  dodržaním osvedčených zásad a pravidiel

50. niektoré pravidlá a zásady bývajú vymenované v manuáli VN,               iné patria k dlhodobým tradíciám empirického výskumu

VALIDITA A RELIABILITA PRI KVALITATÍVNOM VÝSKUME

→ Validita

51. validita pri kvalitatívnom výskume sa zabezpečuje dlhodobosťou výskumu, priamym kontaktom s realitou a rozsiahlym a veľmi konkrétnym a presným opisom, často s použitím autentických citátov výrokov skúmaných osôb
52. dôležitým prostriedkom na podporu validity je triangulácia (priamky vedúce cez tri body sa pretínajú, tvoria trojuholník a slúžia na určenie štvrtého bodu) – dôležité v kvalitatívnom výskume je toto pretínanie

- spôsoby triangulácie: použitie viacerých metód zberu údajov, triangulácia skúmateľov, použitie viacerých teoretických prístupov, použitie viacerých metodológii

→ Reliabilita

53. základná podmienka reliability o zhodnosti alebo podobnosti výsledkov pri opakovanom zisťovaní sa tu nedá dodržať
54. pri kvalitatívnom výskume sa skúmajú skôr špecifické než typické situácie, preto nie je možná replikovateľnosť výskumu
55. situácie, ktoré sa skúmajú, sa neustále menia, preto replikovanie kvalitatívneho výskumu nemusí priniesť nijaký dôkaz o reliabilite

VALIDITA A RELIABILITA POZOROVANIA

→ Validita

56. skúmatelia sa často uspokojujú so zjavnou validitou (face validity) = odhadnutá validita, nie validita vyjadrená štatistickými údajmi
57. face validity predpokladá, že jednotlivé pozorované javy sú jasne a jednoznačne definované a že pozorovateľ im bude rozumieť – ak to tak nie je ⇒ validita pozorovania klesá
58. odporúča sa, aby sa vymedzenie jednotlivých kategórií pozorovania overilo u nezainteresovaných osôb

→ Reliabilita

59. reliabilita pozorovania sa obyčajne zisťuje mierou zhody medzi dvomi skúsenými a zacvičenými pozorovateľmi
60. obyčajne sa pozorovanie považuje za reliabilné, keď pozorovatelia zhodne kódovali aspoň 80% javov

- činitele, ktoré ovplyvňujú reliabilitu pozorovania:

1. charakter pozorovacieho nástroja –druh, kvalita, typy kategórií, spôsob kódovania, druh záznamu

2. objekt pozorovania – čo sa pozoruje: triedy, učitelia, vyučovacie hodiny, učivo, vyučovacie metódy

KAZUISTIKA

61. tento termín sa označuje aj ako štúdium prípadu alebo monografická metóda
62. je to opis a rozbor jednotlivého prípadu na základe kompletnej písomnej dokumentácie, iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania
63. sú to posudky o práci s konkrétnym jednotlivcom, ide tu vždy o to špecifické, jedinečné, individuálne
64. uplatňuje sa v diagnostickej, poradenskej a výchovno-vzdelávacej praxi, ako aj v pedagogickej teórii najmä ako východiskový podklad na tvorbu vedeckých hypotéz; z vied o výchove sa kauzistická metóda najväčšmi uplatňovala v odboroch špeciálnej pedagogiky a liečebnej pedagogiky

Druhy kazuistík

1. Z hľadiska prípadu jednotlivca:

A) Opis histórie prípadu - týka sa osobných údajov o vývine a živote vychovávaného jednotlivca − má to byť zmysluplný, súvislý a ucelený obraz o danom prípade človek

B) Štúdium a rozbor prípadu −je to vlastná analýza, vedecké spracovanie histórie prípadu − sú tu relevantné determinačné vzťahy a kauzálne závislosti, diagnostické, korekčné alebo terapeutické hypotézy či závery

C) Komplexná kazuistika – obsahuje aj opis histórie prípadu, aj štúdium a rozbor prípadu

2. Z hľadiska kompletnosti informácií:

Čiastková kazuistika − týka sa iba niektorých znakov a stránok osobnosti žiaka − podáva fragmentárny výsek celého obrazu a nestačí na úplné poznanie

Celková kazuistika - obsahuje jeho všestranný a čo najúplnejší opis − opiera sa o podstatne väčší, širší inventár údajov

3.Z hľadiska spracovania:

Voľná kazuistika - nemá vopred určený plán−uvádza znaky a osobitosti jednotlivca, ktoré tvorca kazuistiky pokladá za dôležité

Kazuistika spracovaná podľa plánu−vypracovaná v súlade s prijatou dispozíciou, podľa schém

4.Podľa účelu:

Klinická kazuistika−ide o relatívne voľnú prezentáciu a konfrontáciu výsledkov −účel je tu čisto praktický, zameraný na pomoc konkrétnemu žiakovi, bez akejkoľvek tendencie zovšeobecňovať

Učebnicová kazuistika−určená odborníkom alebo študentom odboru − jej cieľom je ilustrovať teoretický text o diagnóze, syndróme či symptóme − je precíznym a diferencovaným opisom jednotlivého prípadu

Časopisecká kazuistika  −prináša výnimočné prípady, teda nie bežné klinické ani učebnicové

Pramene informácií ku kazuistike

Pre pedagóga je dobré všetko, čo vedie k lepšiemu, detailnejšiemu a všestrannejšiemu poznaniu žiaka. Informácie o žiakovi pre kauzistické potreby sa získavajú metódami výskumu a diagnostiky. Sú to exploračné metódy, pozorovanie, diagnostické testovanie, štúdium výsledkov činnosti žiaka, testovanie, experiment a štúdium dokumentácie o žiakovi. Dalšie informácie s nachádzajú v bežnej dokumentácii triedneho učiteľa (tr.kniha)

Kazuistická metóda v edukačnom výskumu

Kazuistická metóda je jednou z ciest ako predmet a metódu pedagogiky dostať na kvalitatívnej vyššiu úroveň humanizácie. Z typov kazuistík je pedagogickej a andragogickej vede najbližšie štúdium a rozbor prípadu

Prínosy kauzistickej metódy pre vedecký výskum môžu byť:

- môže ísť o overovanie súvzťažných metód a prostriedkov a o správnosť metodiky získavania a vyhodnocovanie získaných informácií

- môže sa uplatniť pri novej problematiky, pri získavaní prvých informácií o novom, neobvyklom syndróme či symptómoch

- môže sa získať odpovede na užší praktický problém, čo môže objasniť optimálnosť prostriedkov a metód výchovy, príp. korekcie terapie  

Metódy kazuistiky triedy a školy: Účastnícke pozorovanie, Rozhovor, Pasportizácia, Analýza textových dokumentov

ANAMNÉZA

- z gr. anamnézis = rozpomenutie. Ide o získanie a spracovanie všetkých relevantných informácií, ktoré súviasia s postihnutím, narušením alebo viedli k postihnutiu či narušeniu alebo sú ich dôsledkom. Môže byť osobná alebo rodinná

KATAMNÉZA

- z gr. katamimnésko = spomínam si. Ide o sledovanie priebehu postihnutia či narušenia od skončenia nápravy, pedagogického pôsobenia, prakticky až do konca života postihnutého

DIAGNOSTIKOVANIE

- súbor odborných poznávacích a rozpoznávacích činností odborníka, ktorej výsledkom má byť diagnóza. Ide o cieľavedomú činnosť, zameranú na poznanie podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vyučovania

DIAGNÓZA

- rozpoznanie výsledkov vzdelávania a výchovy žiaka a súvzťažných prejavov, vlastností, úrovne rozvoja morálneho, pracovného, estetického, telesného rozvoja osobnosti a pod.

PROGNOSTIKOVANIE

- profesionálna činnosť odborníka, výsledkom ktorej má byť prognóza

- východiskom je diagnostická analýza doterajšieho vývinu a súčasného stavu a tendencií rozvoja v určitom smere

PROGNÓZA

- z gr. pro=pred + gnosia=poznávanie. Je to odborná predpoveď ďalšieho vývinu prejavov a výsledkov výchovy a vzdelávania žiaka, rozvoja jeho osobnosti, príp. očakávaného vývinu postihnutia alebo jeho budúcich dôsledkov

DIAGNOSTICKÁ DOKUMENTÁCIA

- súbor dokladov, informácií, správ a výsledkov rozličných vyšetrení, záznamov o školskej dochádzke, prospechu a správaní, o významnejších zmenách vo vývine a o aktuálnom stave rozvoja osobnosti žiaka

SOCIOMETRIA

→ z lat. socius=druh, priateľ + z gr.metron=meranie

→ ide o vzťahy v skupine – je to metóda zameraná na analýzu štruktúry skupiny

→ zisťujú sa ňou vzájomné vzťahy, väzby, pozície vodcu, okrajových členov a tak isto podskupín

Dôležité podmienky: skupina by mala byť relatívne malá (max.1 trieda) + členovia sa musia navzájom poznať

Dejiny sociometrie - zakladateľom je Moreno, pôvodne lekár v 1. WW – používal sociometrické dotazníky s vojakmi. 1905 – 1925 – začiatky sociometrie (Moreno)

1925 – 1941 – vnútorný rozvoj sociometrie – pobyt Morena v USA

 1941 – súčasnosť – sociometria sa rozšírila do Európy

Princíp sociometrie

- spočíva vo voľbe členov, pričom táto voľba môže byť: pozitívna + negatívna

- situácia môže byť reálna alebo hypotetická

- odpovede sú len mená zo skupiny – buď jedno meno alebo tri mená

- sociometria aj SO-RA-D sa realizujú písomnou formou

Vyhodnotenie sociometrie

Sociogram

neusporiadaný – pavúk

usporiadaný – jednoduchý – tu sú aj pozitívne aj negatívne voľby

kruhový – v terči – v strede je vodca

hierarchický – v tabuľke – vodca je hore

Sociometrické matice

- matice vyznačené + pozitívne   - negatívne

- na konci sú uvedené voľby

Sociometrický index

- číselné vyjadrenie vzájomných volieb pomocou vzorcov

- SO-RA-D - socimetricko-ratinogvý dotazník - štandardizovaná metóda, určený pre žiakov od 6. ročníka ZŠ až po SŠ - vytvoril ho Hrabal

- základné znaky SO-RA-Du: Je štandardizovaný a má normy. Vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny. Hodnotenie je zdôvodňované. Hodnotíme 5-bodovými škálami Lichertovho typu. Výrazne zameraný na osobnostnú diagnostiku. Hodnotíme buď osobnosť jednotlivca alebo skupinu ako celok .

U jednotlivca si všímame:

1. index vplyvu – akú má pozíciu žiak v triede
2. index obľuby – miera akceptácie žiaka spolužiakmi
3. index náklonnosti – či žiak preferuje pozitívne alebo

                                   negatívne väzby

U  skupiny si všímame:

1. triedny index – vyjadruje súdržnosť skupiny
2. index vplyvu – aký má trieda ako celok vplyv navonok
3. index obľuby – ako je trieda emocionálne obľúbená ako celok

Použitie sociometrie a SO-RA-Du: Pri zisťovaní charakteristík

osobností alebo skupiny. Pri diagnostikovaní podskupín.

Pri tvorbe zasadacieho poriadku. Pri riešení rôznych výchovných

problémov. Na výskumné účely .

Varianty sociometrie v školskej praxi

1. vzťahová analýza

65. metóda, kde ide o subjektívne vnímanie sovjej pozície v skupine
66. respondent odpovedá na otázku „O kom si myslíš, že si vyberie

       práve teba?“

2. preferenčný záznam

67. všetci členovia sú bipoláanre ohodnotení
68. zoznam + bipolárne škály

3. odhad času

69. zoznam žiakov
70. respondenti odpovedajú, s kým by chceli stráviť koľko času

4. voľba konaním

71. alternatívna pre menšie deti
72. napr. nech rozdajú svoje obľúbené hračky svojim kamarátom

5. metóda „hádaj, kto...?“

73. obsahuje charakteristiky všetkých členov skupiny
74. respondent priraďuje charakteristiky ku konkrétnym žiakom

EXPERIMENT

→ je to metóda zisťovania kauzálnych vzťahov medzi premennými

Každý experiment by mal spĺňať tri podmienky

1. príčina musí časovo predchádzať následku (napr. najskôr pozeranie filmu, potom agresivita z neho)
2. príčina a následok musia spolu kovariovať = spoločná menlivosť
3. treba vylúčiť vplyv všetkých nežiaducich premenných (napr. čo môže pred filmom zvýšiť agresivitu)

Typológie nežiaducich premenných v experimente

Zrenie a prirodzený vývoj– človek sa mení, dozrieva – merania treba robiť čo najskôr po sebe, bez dlhého predelu

Neekvivalentnosť skupín–v experimente máme vždy 2 skupiny – kontrolnú a experimentálnu – je dôležité, aby tieto dve skupiny boli rovnocenné

Efekt merania–naučené činnosti – opakujeme podobné veci

Chyba merného nástroja–technická chyba v nástroji - neplatné údaje –validita otázok nekvalitné otázky

Experimentálna mortalita–odchod ľudí z experimentu –na konci experimentu je menej ľudí ako na začiatku

Reaktivita pokusných osôb–placebo efekt –vsugerovanie

Kontrola nežiaducich premenných v experimente

Eliminácia

75. hluk, teplota, osvetlenie sa dá eliminovať
76. skúsenosti, vek, vedomosti sa nedajú eliminovať

Stabilizácia

77. čo neviem odstrániť, to sa snažím udržať na rovnakej úrovni počas trvania experimentu                    

Vyrovnávanie skupín

78. pomocou predtestu pred experimentom (napr. IQ testy, rôzne úlohy)
79. podľa výsledku predtestu rozdeliť do skupín tých s rovnakými predpokladmi

Transformácia nežiaducej premennej na nezávislú

80. použijeme výraznú odchýlku ako bežnú premennú
81. napr. udávame, že aj pochvala aj inteligencia vplýva na výkon

Plán experimentu

Jednoduchý

82. jedna nezávislá premenná (pochvala) vplýva na jednu závislú premennú (výkon)

má dve formy:

vnútrosubjektový –všetkých pochválim a sledujem výkon a potom všetkých nepochválim a sledujem výkon

medzisubjektový –časť pochválim, časť nepochválim a sledujem výkon

Multivariačný

83. viac nezávislých premenných (motivácia, IQ, atmosféra) vplýva na jednu závislú premennú (výkon)

V experimente sa môžeme stretnúť aj s negatívnym faktorom  Hawthornský efekt

- Týka sa experimentálnej skupiny. Je to zlepšenie výkonu subjektov vplyvom toho, že vedia, že sú účastníkmi výskumu. Názov odvodený od mesta Hawthorn. Osvedčuje sa subjektom nezdôrazňovať, že sú účastníkmi výskumu alebo im oznámiť len časť toho, čo sa bude skúmať