Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Metodológia pedagogického výskumu

MPV - výskum na prednášku (Koldeová) (vyskum_c.1.doc)

Prezentácia vybraného výskumu č.1

Zdroj:

Časopis Pedagogické spektrum, ročník 15, číslo 7-8, september-október 2006

Vydáva Štátny pedagogický ústav, Bratislava; ISSN 1335 5589

Názov výskumu:

Vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním rodičov, ašpiráciou žiakov na vzdelanie a ich vzdelávacími výsledkami z matematiky a prírodovedných predmetov v medzinárodnom kontexte

Výskum vypracovali:

Janka Kurajová Stopková

Jozef Kuraj

Anotácia:

Príspevok sa týka problematiky vplyvu najvyššie dosadnutého vzdelania rodičov a ašpirácie žiakov na vzdelanie a na ich dosiahnuté vzdelávacie výsledky. Uvádzame výsledky analýzy vzdelávacích výsledkov žiakov 8.ročníka ZŠ a 4.ročníka gymnázií s osemročným štúdiom v SR z matematiky a prírodovedných premetov v rámci medzinárodnej štúdie                 TIMSS 2003 v kontexte sociálnych a sociokultúrnych charakteristík žiakov. Interpretujeme výskumné zistenia na medzinárodnej a národnej úrovni.

Úvod:

Medzinárodná komparatívna štúdia TIMSS 2003 sa v rámci pedagogickej evalvácie vzdelávacích výsledkov zaoberala aj výskumom vzťahov medzi sociálno-kultúrnym a vzdelávacím kontextom. Cieľovú výskumnú populáciu na medzinárodnej úrovni tvorili žiaci v 8.roku školskej dochádzky. Na Slovenku výberový súbor žiakov tvorilo 3311 žiakov 8.ročníka ZŠ a 1117 žiakov 4.ročníka gymnázií s osemročným štúdiom.

Ciele príspevku:

Cieľom je poskytnúť výsledky výskumu v rámci štúdie TIMSS 2003, ktorý sa zameral na oblasť skúmania vzájomného vzťahu ašpirácie žiakov na vzdelanie a ich dosiahnutými vzdelávacími výsledkami z matematiky a prírodovedných predmetov. V príspevku sme uviedli a charakterizovali medzinárodné komparatívne údaje o ašpirácii žiakov na vzdelanie podľa najvyššie dosiahnutého vzdelania aspoň jedného z rodičov vo vzťahu k dosiahnutým vzdelávacím výsledkom žiakov z matematiky a prírodovedných predmetov.

Definovanie pojmov:

Podľa Pedagogickej encyklopédie Slovenska pojem ašpirácia pochádza za latinčiny a znamená úsilie, túžbu po niečom, smerovanie k istým hodnotám, ktoré sú stelesnené vo vytýčených cieľoch a plánoch. Vzdelávacie výsledky sú produkty v podobe vedomostí, zručností, postojov, hodnôt, záujmov, vznikajúce pôsobením vzdelávacích procesov.

Výskumné metóda a metódy štatistického spracovania dát:

Vzdelávacie výsledky žiakov sa merali pomocou štandardizovaných testov, ktoré spolu obsahovali 194 testovacích položiek z MAT a 189 testovacích položiek z PVP. Testovacie nástroje v štúdii TIMSS sa konštruovali tak, aby mali vysokú reliabilitu a v súlade so zámermi výskumu aj vysokú validitu.  Pri analýze výsledkov žiakov v štúdii TIMSS sa aplikoval model IRT, štatistické spracovanie sa realizovalo v programoch SPSS verzia 12.0 a AM verzia 0.06.

V rámci Dotazníka žiaka bola zadaná položka, ktorá zisťovala informácia o tom, aké vzdelanie žiak chce dosiahnuť. Analyzovala sa úroveň vzdelania: stredné, VŠ a možnosť odpovede neviem.

Zároveň žiak odpovedal na otázky: „Aké najvyššie vzdelanie dosiahla tvoja mama/otec/opatrovník?“ Analyzovali sa úrovne vzdelanie: bez vzdelania, základné, strené, VŠ a možnosť neviem.

Výskumné zistenia na medzinárodnej úrovni:

Na medzinárodnej úrovni sa v rámci pedagogickej evalvácie vzdelávacích výsledkov z MAT a PVP ašpirácia žiaka na vzdelanie hodnotila vo vzťahu k najvyššie dosiahnutému vzdelaniu rodičov. V rámci štúdie TIMSS 2003 medzinárodné priemerné skóre z MAT dosiahlo hodnotu 467B a z PVP 474B.

Zo žiakov, ktorých aspoň jeden z rodičov dosiahol VŠ vzdelanie, chcelo 21% žiakov dosiahnuť VŠ vzdelanie, títo žiaci dosiahli z MAT priemerné skóre 516 bodov a z PVP priemerné skóre 520 bodov.

Zo žiakov, ktorých žiaden z rodičov nedosiahol VŠ vzdelanie, chcelo 33 % žiakov dosiahnuť VŠ vzdelanie.

30 % žiakov nechcelo dosiahnuť VŠ vzdelanie bez ohľadu na vzdelanie rodičov, títo žiaci dosiahli z MAT priemerné skóre 434 bodov a z PVP 446 bodov. 15% žiakov uviedlo odpoveď neviem, aké vzdelanie chcem dosiahnuť bez ohľadu na vzdelanie rodičov.

V zúčastnených krajinách sme zistili, že zo žiakov, ktorých aspoň jeden rodič dosiahol VŠ vzdelanie, najviac žiakov chcel dosiahnuť VŠ vzdelanie v USA (48%). Títo žiaci dosiahli z MAT priemerné skóre 535B a z PVP 558B. Najmenej žiakov chcelo dosiahnuť VŠ vzdelanie v Ghane (6 %), títo žiaci dosiahli z MAT priemerné skóre 351B a z PVP 350B.

Medzi zúčastnenými krajinami sme zistili, že zo žiakov, ktorých žiaden  rodičov nedosiahol VŠ vzdelanie, najviac žiakov chcelo dosiahnuť VŠ vzdelanie v Hong Kongu (63%) a najmenej žiakov chcelo dosiahnuť VŠ vzdelanie v Nórsku (13%)

V nasledujúcej časti sme uviedli, aké vzdelávacie výsledky dosiahli žiaci v krajinách s najlepšími a s najhoršími celkovými výsledkami z MAT a PVP podľa toho, ako ašpirovali na vzdelanie vo vzťahu k najvyššiemu dosiahnutému vzdelaniu rodičov.

Najlepšie celkové skóre z MAT v medzinárodnom porovnaní dosiahli žiaci v Singapure (605B), v Kórejskej republike (589B) a v Hong Kongu (586B). Najlepšie celkové hodnotenie z PVP dosiahli žiaci v Singapure (578B), v Číne-Taiwane (571B) a v Kórejskej republike (558B). Naopak najhoršie výsledky z MAT aj z PVP dosiahli žiaci v Juhoafrickej republike a v Ghane.

Vyhodnotenie medzinárodných výsledkov potvrdilo, že žiaci, ktorí dosahovali lepšie vzdelávacie výsledky mali vyššie vzdelanostné ašpirácie a opačne žiaci, ktorí mali vyššie ašpirácie na vzdelanie dosiahli lepšie vzdelávacie výsledky aj z MAT aj z PVP. Lepšie vzdelávacie výsledky dosahovali žiaci, ktorí mali vyššie ašpirácie na vzdelanie a zároveň aspoň jeden z ich rodičov dosiahol VŠ vzdelanie. Najhoršie vzdelávacie výsledky dosiahli žiaci, ktorí neočakávali, že dosiahnu VŠ vzdelanie.  

Výskumné zistenia na národnej úrovni:

V SR zo žiakov, ktorých aspoň jeden z rodičov dosiahol VŠ vzdelanie chcelo 25% žiakov dosiahnuť VŠ vzdelanie, táto žiaci dosiahli v MAT priemerné skóre 570B a v PVP 573B.

Zo žiakov, ktorých žiaden z rodičov nedosiahol VŠ vzdelanie chcelo 27% žiakov dosiahnuť VŠ vzdelanie, títo žiaci mali v MAT priemerné skóre 542B a v PVP priemerné skóre 544B.

V SR 36% žiakov nechcelo ukončiť VŠ bez ohľadu na vzdelanie ich rodičov a ich priemerné skóre bolo nižšie ako u žiakov, ktorí chceli ukončiť VŠ, títo žiaci dosiahli z MAT 479B a z PVP 496B.

Žiaci v SR, ktorí ašpirovali na dosiahnutie VŠ vzdelania a aspoň jeden z ich rodičov dosiahol VŠ vzdelanie, dosiahli výsledky z MAT a zároveň aj z PVP lepšie ako medzinárodný priemer z MAT a z PVP.

SR dosiahla v roku 2003 priemerné skóre z MAT 508B, ktoré boli štatisticky významne lepšie ako medzinárodné skóre 467B a z PVP priemerné skóre 517B, ktoré bolo štatisticky významne lepšie ako medzinárodné skóre 474B.

Výsledky žiakov na národnej úrovni analyzovali samostatne len podľa ašpirácie žiakov na vzdelanie. Analyzovali sa celkové výsledky žiakov 8.ročníka ZŠ a 4.ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na celoslovenskej úrovni.

37,9% žiakov SR, ktorí očakávali, že dosiahnu stredné vzdelanie, dosiahli vzdelávacie výsledky z MAT štatisticky významne horšie ako celoslovenský priemer z MAT. Zároveň aj ich vzdelávacie výsledky z PVP boli štatisticky významne horšie ako celoslovenský priemer.

Štatisticky významne lepšie výsledky z MAT ako celoslovenský priemer dosiahlo 45,9% žiakov, ktorí ašpirovali na VŠ vzdelanie. Štatisticky významne lepšie výsledky z PVP predmetov ako bol celoslovenský priemer z PVP dosiahli žiaci, ktorí chceli dosiahnuť VŠ vzdelanie.

37,9% žiakov SR, ktorí očakávali, že dosiahnu stredné vzdelanie malo:

- 59,3% matiek s najvyššie dosiahnutým stredným vzdelaním; 8% matiek s najvyššie dosiahnutým VŠ vzdelaním a 0,2% matiek bolo bez vzdelania

- 58,1% otcov s najvyššie dosiahnutým stredným vzdelaním; 8,1% otcov s najvyššie dosiahnutým VŠ vzdelaním a 0,2% otcov bolo bez vzdelania

45,9% žiakov SR, ktorí ašpirovali na VŠ vzdelanie malo:

- 52,8% matiek s najvyššie dosiahnutým stredným vzdelaním; 30,3% matiek s najvyššie dosiahnutým VŠ vzdelaním a 0,1% žiakov matiek bolo bez vzdelania

- 48,3% otcov s najvyššie dosiahnutým stredným vzdelaním; 32,4% otcov s najvyššie dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním a 0,2% otcov bolo bez vzdelania

Záver:

V medzinárodnom porovnaní zo žiakov, ktorých aspoň jeden z rodičov dosiahol VŠ vzdelanie, viac ako pätina ašpirovala na dosiahnutie VŠ vzdelania. Vyhodnotenie medzinárodných výsledkov potvrdilo, že žiaci, ktorých ašpirácia na vzdelanie bola vyššia, dosahovali lepšie výsledky ako tí žiaci, ktorých ašpirácia bola nižšia.

Z európskych krajín viac žiakov ako v SR ašpirovalo na dosiahnutie VŠ vzdelania, ak aspoň jeden z rodičov dosiahol VŠ vzdelanie, vo Švédsku (32%), v Litve (33%), v Lotyšsku (35%), v Maďarsku (38%) a v Nórsku (47%) žiakov. Na úrovni SR bolo Estónsko.

Z európskych krajín viac žiakov ako v SR ašpirovalo na dosiahnutie VŠ vzdelania, ak žiaden z rodičov nedosiahol VŠ vzdelanie, v Maďarsku (36%), v Taliansku (35%), v Litve (42%), v Lotyšsku (34%) a v Rumunsku (30%) žiakov. Na úrovni SR bolo Bulharsko, Srbsko, Slovinsko a Čierna Hora.

Menej žiakov ako v SR nechcelo dosiahnuť VŠ vzdelanie bez ohľadu na vzdelanie ich rodičov v európskych krajinách Lotyšsko (16%), Maďarsko (19%), Litva (26%) a Švédsko (33%) žiakov.

Žiaci v SR, ktorí ašpirovali na dosiahnutie stredného vzdelanie, dosiahli vzdelávacie výsledky z MAT štatisticky významne horšie, ako bolo celoslovenský priemer z MAT a zároveň ich vzdelávacie výsledky z PVP bolo štatisticky významne horšie ako celoslovenský priemer z PVP.

Žiaci v SR, ktorí ašpirovali na dosiahnutie VŠ vzdelania, dosiahli vzdelávacie výsledky z MAT a zároveň aj z PVP štatisticky významne lepšie ako celoslovenský priemer.

Prieskum bol podľa môjho názoru:

1. mimoriadne podrobný s veľkým kvantom údajov
2. veľmi prehľadný
3. dobre graficky spracovaný s množstvom ľahko pochopiteľných grafov a tabuliek
4. ako negatívum by som uviedla neuvedenie jasne stanovenej hypotézy na začiatku

Prieskum som si zvolila:

5. kvôli pre mňa zaujímavej téme, ktorá sa ma z istého hľadiska tiež týka
6. zaujímalo ma, či sa moje vlastné predpoklady potvrdia aj v celosvetovom meradle