Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ochrana práce

ochrana práce vypracované otázky polovica (mnou_vypracovane_otazky.doc)

1.Pojem a predmet ochrany práce

Ochrana práce je upravená v 6. časti zákonníka práce.

Ochrana práce: je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,  zachovania zdravia a pracovnej schopnosti zamestnania.

OP je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

3 piliere-zaisťujúcich BOZP, aj zachovanie BOZP, je neoddeliteľnou súčasťou PP(tieto on spomínal na hodine)

OP znamená zlepšenie pracovného prostredia a kultúrneho prostredia, zlepšenie postavenia zamestnanca, ktorí sú v slabšom postavení.

Predmetom ochrany práce je prevencia a základné podmienky na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení  zdravia z práce.

OP je bližšie upravená v zákonoch 124/2006, 125/2006 a 126/2006, 377/2004

2. Ochrana práce ako súčať sociálnej ochrany.

Pre výkon závislej práce a pracovnoprávne vzťahy v právnom poriadku SR je charakteristické, že zamestnanci požívajú nielen základné ústavné práva a slobody rovnako ako iné fyzické osoby ale aj špecifické sociálne práva v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Jedným z nich je právo zamestnancov na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Podľa 5 oddielu článok 36 Ústavy SR je ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci právom každého zamestnanca.

Právna úprava chráni sociálne práva zamestnancov v rámci pracovného pomeru.

Zákon chráni osoby pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve , materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, v invalidite, v čiastočnej invalidite, zabezpečenie pozostalých pri umrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť.

Napr. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami , ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám.....

Tehotná žena nemôže byť zamestnávaná ani prácami , ktoré podľa lekárskeho rozsudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v ich osobe. Zamestnávateľ môže podať výpoveď tehotnej žene, žene na dovolenke, žene a mužovi na rodičovskej dovolenke, len vo výnimočných prípadoch.

Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok. Zamestnávateľ môže zamestnávať ,mladistvých zamestnancov len prácami ,ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju, neohrozuje ich mravnosť a poskytuje im pri práci zvýšenú starostlivosť.

Všeobecná časť zákonníka práce

Čl. 4. zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na informácie o aktuálnom hospodárskom stave spoločnosti a zároveň majú právo predkladať návrhy pre lepšie pracovné podmienky zamestnancov.

Čl. 6. ustanovenie zásady, ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky ktoré musia byť také aby zodpovedali fyziologických predpokladom žien a ich spoločenskej funkcii matky. Napr. tehotná žena nemôže byť vyhodená z práce, iba za podmienok ustanovených v zákonníku práce je možné takto urobiť. Žena po pôrode musí vyčerpať povinnú materskú dovolenku po dobu 6 týždňov zo zdravotných dôvodov, a potom sa môžu rodičia dieťaťa dohodnúť kto bude čerpať rodičovskú dovolenku.

Čl. 7. Mladistvý majú právo na zabezpečenie takých pracovných podmienok, ktoré umožnia ich telesný a duševný rozvoj.

Čl. 8. Zamestnávatelia sú povinný robiť opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom.

Čl. 10. Právo kolektívne vyjednávať.

3.Ochrana práce v medzinárodných dokumentoch a v práve EÚ

Ochrana zdravia vo vzťahu k práci je dôležitý preventívny nástroj, pracovné prostredie má byť prispôsobené fyzickým a psychickým podmienkam pracovníkov. Znamená to odstrániť nebezpečenstvo alebo ho aspoň minimalizovať. Najmä treba chrániť pred psychickým poškodením zdravia. Pramene sú rôznorodé a diferencované niektoré upravujú všeobecne nepriamo. Iné sú konkrétne tak, že upravujú právo pre konkrétny typ práce.

Triedenie prameňov podľa pôvodcu:

1. OSN – svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

1948   Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá valným zhromaždením OSN, zakotvila, že

       -   každý má právo na takú životnú úroveň aby mu zaručila zdravie a blahobyt

       -   právo na prácu,

       -   slobodná voľba zamestnania

       -   sloboda združovať sa v odboroch

       -   právo na zdravie je chápane ako predpoklad zárobkových aktivít a tým aj podmienkou

            realizácie práva na životnú úroveň

Avšak táto deklarácia nemá právnu silu ale stala sa základom formovania medzinárodného práva.

1948   Zakladajúca ústava prvá zmienka o ochrane zdravia v zakladajúcej listine WHO

          zakotvila právo na zdravie bez rozdielu pre všetkých, jedno zo základných ľudských

          práv.

1977   „Zdravie pre všetkých“ dokument prijatí WHO.

1966   Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, tento dokument bol  

          vymožiteľný už medzinárodným právom

       -    Bolo už formulované ako právo každého

       -    každý má právo na spravodlivé podmienky a bezpečné a zdravotne nezávadné

             pracovné podmienky

       -    zdravie je jedno zo základných sociálnych práv

1995   Čelenie novým problémom

2. Medzinárodná organizácia práce v Ženeve (je súčasťou OSN), založená bola Versailskou zmluvou (1919), no prerušená činnosť bola počas 2. sv. vojny. Táto prijala viac ako 300 dohovorov, no okrem nich prevádza aj vedu a výskum v príslušnej oblasti.

1.  Dohovor číslo 130/1969 o zdravotnej starostlivosti a dávkach v nemoci

1. zdravie je základný predpoklad pre prácu
2. v prípade nemoci zabezpečuje aj dávky nie len zdravotnú starostlivosť

1. Dohovor číslo 155/1981 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí

3. každý členský štát má prijať opatrenia, ktoré sú medzinárodnými skúsenosťami overené
4. to znamená určitú unifikáciu

1. Dohovor číslo 161/1985 o závodných zdravotných službách

5. prevencia v oblasti zdravotnej starostlivosti, orgány na kontrolu zdravia pracovníkov

Konkrétne typy práce :

6. Dohovor o ochrane pracovníkov pred prašným prostredím

3. Európska únia

Proces európskej integrácie vychádza zo sociálnej podstaty základom, ktorej je zdravie. Dôležitá a najrozvinutejšia oblasť v Eú. Vychádza samozrejme aj z medzinárodného práva ale má odlišnosti od OSN, Medzinárodnej organizácií práce. Európe je postavená na poistnom systéme a až tam kde to nie možné až tam je povinnosť štátu postarať sa o ochranu, no požadovaná je prevencia. Existujú aj osoby, ktoré sociálne poistenie neplatia : študenti, ......

Dokumenty upravujúce ochranu práce v EÚ:

Dokument:  Zmluva  Európskeho spoločenstva (1997)

7. Ochrana zdravia pre všetky činnosti v rámci spoločenstva
8. Prevencia pred civilizačnými chorobami
9. NAJZÁKLADNEJŠÍ Dokument
10. Obsahom sú najmä preventívne opatrenia

Dokument:  Charta základných práv EÚ (2000)

11. Rešpektuje národné úpravy štátov ale zakotvuje, že každý má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a na lekárske ošetrenie

Zmluva o európskej únií z roku 1992 (ochrana ľudských práv a vysoká zamestnanosť)

Rada európy

1. Európska sociálna charta 1961

- prevenciu ochrany zdravia zabezpečuje štát, rozdiel je v tom, že zakotvuje povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť len pre tých na ktorých sa z rôznych dôvodov zdravotné poistenie nevzťahuje a ktorý si ju nemôžu hradiť z vlastných prostriedkov.

2. Revidovaná sociálna charta

a), b) doplňujú Dohovor z roku 1950

Európska únia vydala viac ako 300 smerníc.

Jednou takou univerzálnou je smernica 89/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov  pri práci prijatá radou Európy.

Smernica 89/654 upravujúca pracoviská.

2001 Európska rada v Stockholme sa zaviazala zvýšiť mieru zamestnanosti o 50%

2002 Európska rada sa zaviazala, že do roku 2010 treba predĺžiť vek pracovnej aktívnosti o 5

        Rokov

Stratégia na roku 2005-2006, táto vychádzala z lisabonských záverov (2000), a žiadala posilnenie kultúry a sociálneho dialógu.

Stratégia na rok 2007-2008 „Zlepšenie kvality a produktivity práce“

Predpokladá opatrenia v oblasti legislatívy, kladie sa dôraz na posilnenie ochrany práce v sektoroch považujúcich sa za osobitne rizikové a u kategórie najzraniteľnejších pracovníkov, t.j. stavebníctvo, poľnohospodárstvo, opatrovatelia, mladí pracovníci bez praxe, bez kvalifikácie, migrujúci, na dobu určitú, zlepšenie prevencie.

V oblasti vedy a výskumu boli identifikované nové riziká, najmä psycho-sociálne faktory ohľadom pracovného prostredia. Je nutné riešiť nadmernú spotrebu alkoholu v pristupujúcich krajinách. Novo identifikovať poruchy svalovo-skeletovej sústavy. Nanovedy ...

4.Základné pramene úpravy ochrany práce v právnom poriadku SR

Pokiaľ je medzinárodný dokument upravuje určitý vzťah podstatne širšie ako je tomu v právnom poriadku SR, je nutné aplikovať právny poriadok medzinárodný. Základy boli prevzaté do právneho poriadku SR.

Základným dokumentom ohľadom ochrany práce je ústava, ktorá vychádza z listiny základných práv a slobôd. V čl. 36 je zakotvené právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.

OP spadá do odvetvia pracovného práva. Zákonník práce 311/2001 vo svojej 6. časti upravuje ochranu práce. Kde ´je definovaná ochrana práce, povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnanca, inšpekcia práce je upravená osobitným zákonom 125/2006.

124/2006 zákon o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci. Vo všeobecných ustanoveniach sa určuje pôsobnosť zákona-vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov a zamestancov výrobnej a nevýrobnej sféry , vymedzuje pojmy ako  zamestanec, zamestnávateľ, prevencia, nebezpečenstvo, v druhej časti určuje povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnanca. Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí zlepšovať pracovné podmienky , zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, určovať bezpečné pracovné postupy, vytvárať vnútorné predpisy, pravidlá o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, zaraďovať zamestnancov na výkon práce podľa ich fyzických schopností, vydať zákaz fajčenia na pracoviskách.

125/2006 o inšpekcii práce a doplnení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Upravuje inšpekciu práce prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, práva a povinnosti inšpektora práce.

Inšpekcia práce dáva pozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, právnych predpisov a ostatných predpisov nad dodržiavaním BOZP a právnych predpisov , ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce, záväzkov ,ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv.

Zákon 355/2007 o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia (3. hlava – ochrana zdravia pri práci) sú tu stanovené základné povinnosti zamestnávateľa čo všetko má zabezpečiť ohľadom ochrany zdravia, kladie dôraz na prevenciu, a jednotlivé práce sú kategorizované. Zamestnávatelia sú povinný zabezpečiť počas výkonu práce je nutné zabezpečiť sústavné sledovanie práce zamestnanca. Táto právna úprava sa vzťahuje na každého zamestnanca.

126/2006 o verejnom zdravotníctve a doplnení niektorých zákonov

Predmetom tohto zákona  organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, podmienky ochrany verejného zdravia a charakteristiky determinantov zdravia, opatrenia orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, podmienky prevencie ochorení u ľudí,  práva a povinnosti FO a PO pri ochrane verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru, sankcie za porušenie povinnosti na úseku verejného zdravotníctva.

5. Ochrana práce v Zákonníku práce

Ochrana práce je upravená v 6.časti Zákonníka práce.

Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcichz právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnostizamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

Zlepšovanie pracovných podmienok a starostlivosť o OBZP sú neoddeliteľnou súčasťou pracovných povinností. OBZP je stav Pr. Podmienok , ktoré vylučujú a minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovných vzťahov.

Všetky subjekty pracovnoprávnych vzťahov musia spolu spolupracovať pri vykonávaní opatrení ochrany práce.

Ďalej upravuje povinnosti zamestnávateľa , ktorý je povinný sústavne zaisťovať OBZP, a vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia prevencie. Zvyšovať úroveň OBZP a prispôsovovať ich meniacim sa skutočnostiam.

Naopak zamestnanci majú právo na zaistenie OBZP o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a prostredia. Zamestnanci sú povinný dbať o svoju bezpečnosť ako aj o osôb s ktorými ich práca súvisí.

Inšpekcia práce je upravená samostatne v zákone o inšpekcii práce.

Odborové organizácie majú právo dozerať nad tým ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti OBZP, preverovať pracovisko. Či zamestnávateľ riadne vyšetruje pracovné úrazy a choroby z povolania, a zúčastňovať sa na ich vyšetrovaní. Požadovať od zamestnávateľa aby odstránil nedostatkoch v prevádzke strojov. Upozorniť na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala OBZP, zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach OBZP.

6. Subjekty spolupráce pri zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany práce

Základnými subjektmi pri ochrane práce sú zamestnanec a zamestnávateľ, obaja sa zapajajú aktívne. Aj zamestnanec prostredníctvom odborových organizácii.

Pojmy zamestnanec a zamestnávateľ sú upravené v zákonníku práce aj v zákone o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci.

Podľa tohto zákona zamestnanec je FO ,ktorá v pracovnoprávnom alebo v obdobnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu za mzdu alebo odmenu podľa jeho pokynov. A takisto zamestnancom je aj žiak učilištia, žiak odborného učilištia, žiak strednej školy pri praktickej vyučovaní alebo študent vysokej školy pri praktickej vyúčbe.

Zamestnávateľ je FO alebo PO, ktorá zamestnáva FO v pracovnoprávnom vzťahu, alebo v obdobnom vzťahu, uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilištia.....

Pracovnoprávny pomer vzniká pracovnou zmluvou, alebo dohodou o brigádnickej práci študenta. Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba

dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Spôsobilosť FO mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká narodením. Nadobúdať práva a zodpovedať za povinnosti sa nadobúda 18 rokom života, dovtedy za ňho koná zástupca.

Osobitnými skupinami zamestnancov sú tehotné ženy, dojčiace ženy, mladistvý a zamestnanci so zdravotným postihnutím.

Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorého volí zamestnanecká rada alebo odborový orgán.

U jedného zamestnanca môže pôsobiť viac odborových organizácii, avšak pri kolektívnom vyjednávaní sa zúčastňuje len jedna. Na vznik odborovej organizácie sú potrebné tri osoby, ktorí sa dohodnú na zástupcu, prímu na ustanovujúcej schôdzi štatút a nechajú sa zaregistrovať na ministerstve.

Aj štát zasahuje do ochrany práce a to vytváraním štátnych orgánov ako sú inšpektoráty práce. Sústava štátnych orgánov : Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Národný inšpektorát práce v Košiciach (ten riadi jednotlivé inšpektoráty práce) Inšpektoráty práce sú vytvorené sú v krajských mestách, ich kompetencia je v spomínanom zákone ustanovená. Sú zamerané na inšpekciu práce (čo nie je len kontrolovanie bezpečnostných predpisov ale dnes kontrolu aj pracovnoprávne predpisy vo všeobecnosti .. školenie, pracovné zmluvy, čierna práca, mladistvý zamestnanci, kontroluje aj plnenie úloh, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv) Zákon o inšpekcii práce upravuje aj sankcie, ktoré môže ukladať pokutu do výšky 3násoboku priemerného zárobku.

7. Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany práce

Každý zamestnávateľ má zabezpečiť bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu (Tieto tvoria systém preventívnych a ochranných služieb). Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov tak pracovnú službu  („PS“) aj bezpečnostno-technickú službu („BTS“). Taký zamestnávateľ, ktorý si to nemôže dovoliť si to môže zabezpečiť dodávateľským spôsobom. (napr. zdravotná služba Ergomet, BTS - Ligonec) BTS je zameraná na techniku a také opatrenia, ktoré majú z hľadiska techniky spĺňajú normy.

Zdravotná služba, zákon jednoznačne konštatuje, že ju zabezpečujú odborný zdravotnícky pracovníci, ktorý sa na to kvalifikovaný. Zákon 124/2006 konštatuje, že to nemôžu byť lekári zamestnanca

Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie

ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Zákon 124/2006 Z. z. celý tento zákon, stavia na princípe prevencie. Zamestnávateľ má robiť všetko preto aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti zamestnanca. § 5 ustanovuje všeobecné zásady prevencie, tie majú výraz konkrétnych povinností. Základná zásada je vylúčenie nebezpečenstva a z neho idúcich rizík. Ak nie je možné riziko odstrániť je nutné urobiť opatrenia, ktoré minimalizujú nebezpečenstvá. Uprednostňujú sa kolektívne ochranné opatrenia pred individuálnym opatrením. Nahrádzanie prác, ktoré sú namáhavé a jednotvárne a u ktorých je riziko poškodenia zdravia vyššie prácami, u ktorých je riziko poškodenia zdravia nižšie. Zohľadňovanie ľudských schopností (výber pracoviska, pracovných postupov). Administratívne opatrenia na ochranu práce a to povinnosť zamestnávateľa a vypracovávať aktualizovať vnútorne poriadky ochrany prace. Povinnosť aktualizovať a preskúšať zamestnanca v rámci preventívnych opatrení.

Zákon o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci konkretizuje ďalšie povinnosti zamestnávateľa §6. Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí

1.zlepšovať pracovné podmienky

2.zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia a vypracúvavať dokument o posúdení rizika

3.určovať bezpečné pracovné postupy

4. vytvárať vnútorné predpisy, pravidlá o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci

5.zaraďovať zamestnancov na výkon práce podľa ich fyzických schopností

6.vydať zákaz fajčenia na pracoviskách.

7. vypracovať zoznam a podľa potreby meniť zoznam prác a pracovísk nevhodných pre tehotné ženy, dojčiace matky, potom so špecifickým rizikom pre tieto kategórie osôb, a zakázaných mladistvým zamestnancom.

8. zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada

9. poskytovania zamestnancom prestávky v práci z dôvodu OBZP

8.Zaistenie pracovných podmienok

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienk bez akejkoľvek diskriminácie.

Zamestnávatelia sú povinný utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú

čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie

Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.

Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciuv materstve a ženám a mužom s ohľadom na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne.

Zákonník práce umožňuje aby boli pracovné podmienky upravené v pracovnoprávnom vzťahu výhodnejšie ako to predpokladá právna úprava.

Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania

sú:

a) pracovný čas,

b) mzdové podmienky,

c) bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,

d) náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo

chorôb z povolania,

e) náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov

dočasných zamestnancov,

f) ochrana materstva a ochrana rodičov,

g) právo na kolektívne vyjednávanie,

h) podmienky stravovania.

§ 151 ZP (Siedma časť Podniková sociálna politika)

Pracovné podmienky

a životné podmienky zamestnancov

(1) Na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia zamestnávateľ utvára primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.

(2) Zamestnávateľ zriaďuje, udržiava a zvyšuje úroveň sociálneho zariadenia, zariadenia na osobnú hygienu a podľa osobitných predpisov aj zdravotnícke zariadenia pre zamestnancov.

(3) Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.

§ 152

Stravovanie zamestnancov

9.Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pojem, právna úprava

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Právnou úpravou je zákon 124/2006.

Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

1. Vymedzuje základný pojmový aparát zákona, aj ten špecifický pre tento zákon (osobitné skupiny zamestnancov, iné osoby považované za zamestnancov a pod.)
2. Zakotvuje všeobecné zásady prevencie
3. Povinnosti zamestnávateľa so zreteľom na predmet zákona
4. Práva a povinnosti zamestnanca so zreteľom na predmet zákona
5. zakotvuje kontrolnú činnosť
6. Rekondičné pobyty zamestnancov
7. Opatrenia pri pracovnom úraze, chorobe z povolania či inom poškodení zdravia v dôsledku práce
8. Zakotvuje jednotlivé orgány pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (t.j. zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Bezpečnostno-technickú službu, Pracovnú zdravotnú službu)
9. Výchovu a vzdelávanie zamestnancov
10. Úpravu potrebnej odbornosti pre niektoré orgány (bezpečnostný technik, autorizovaný technik, ale nie PZS pre tú je odborná spôsobilosť upravená v nariadení vlády)

10.Opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zamestnávateľ je povinný prijať opatrenia , ktorým minimalizuje riziko ohrozenia zdravia pri práci.

Ako základné opatrenia je povinný zo zákona zabezpečiť bezpečnostno technickú službu, a zdravotnú preventívnu službu. To sú základné preventívne a ochranné opatrenia.

Potom tu patria lekárske preventívne prehliadky v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky. Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku

chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Vytvorením oddychových miestností pre zamestnancov. Zaistením pitného režimu pre zamestnancov. Podporovať dobré vzťahy v kolektíve v práci organizovaním team buildingov.

Uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie BOZP.

Vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika. Uprednosťnovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi opatreniami. Prispôsobovanie práce fyzickým a mentálnym schopnostiam zamestnanca. Zavádzanie bezpečných pracovných prostriedkov, technológii a metód organizácie práce.  nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia

zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia

11: Povinnosti zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké

a technické poznatky,

c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,

d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia

práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

f) odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, plánovať a vykonávať opatrenia

na ich odstránenie alebo obmedzenie,

g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými

prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,

h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch,

kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov,

1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia

na ich obmedzenie,

2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom,

3. zabezpečiť riadne a preukázateľné oboznámenie, výcvik a vybavenie zamestnancov podľa osobitných požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

i) určovať bezpečné pracovné postupy,

j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia

používať,

k) písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky

a spôsob jej vykonania; pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať,

l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

m) vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam

prác a pracovísk

1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviatehomesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,

2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,

3. zakázaných mladistvým zamestnancom,

n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,

o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa

právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu a schopnostiam a na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci,

p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,

q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,

r) dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci u

1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,

2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku

sami,

3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

s) poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,7)

t) nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

(2) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný

a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,

b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

(3) Zamestnávateľ je povinný bezplatne

a) poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracov- nú obuv,8) ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

b) zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.

  Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia

na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť

dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia

na pracoviskách.9)

(6) Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť

a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú

s jeho vedomím na jeho pracoviskách

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ;

tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

12.Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia zamestnanca

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný:

a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä

1. písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,

2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,

3. určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť a pravidelne školiť dostatočný počet zamestnancov a vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru,

4. zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami,

b) vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie abezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia,

c) bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,

d) bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia,

e) nepožadovať od zamestnancov, okrem odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje také

ohrozenie.

(2) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo

život alebo zdravie iných osôb.

13. Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť, závažná priemyselná havária

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť svojmu zamestnávateľovi ak došlo k

1. pracovnému úrazu alebo služobnému úrazu
2. inému úrazu ako pracovnému úrazu, alebo smrti nespôsobenou pracovným úrazom, ale na pracovisku zamestnávateľa.
3. nebezpečnej udalosti
4. bezprostrednému spôsobeniu priemyselnej havárie alebo a závažnej havárie

Túto povinnosť má aj zamestnanec alebo FO, ktorá bola svedkom. Zamestnávateľ určí vnútornými predpismi komu má byť oznámený a akým spôsobom.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života.

Stav pracoviska by nemal meniť zamestnávateľ ak ide o úmyselný trestný čin, alebo závažný pracovný úraz okrem nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia kým neprídu príslišné orgány..

Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz ,ktorého liečenie trvá viac ako tri dni, alebo smrť, ktorá bolo spôsobená pracovným úrazom.

1. zistí príčinu a okolnosti vzniku za účasti zamestnanca a zástupcu zamestnanca pre          bezpečnosť, pri smrti a ťažkej ujmy na zdraví aj bezpečnostného technika
2. spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze(RPU) do 4 dní od oznámenia
3. príjme opatrenia aby sa to neopakovalo

Zamestnávateľ je povinný oznámiť vznik RPU

1. príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť
2. policajnému zboru ak v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin
3. inšpektorátu práce ak ide o závažný pracovný úraz

Taktiež musí oznámiť bezprostrednú hrozbu priem. Havárie, vznik závažnej priem. Havárie, chorobu z povolania , ohrozenie chorobou z povolania inšpektorátu práce.

Zamestnávateľ je povinný zaslať záznam o RPU do 8 dní odkedy o ňom vie inšpektorátu práce, a zamestnancovi, ak zomrel v dôsledku tohto úrazu jeho príbuzným. Zároveň inšpektorátu práce zašle spávu o prijatých  a vykonaných opatreniach pri RPU, chorobe z povolania do 8 dní.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu

1. pracovných úrazov v ktorej uvedie potrebné údaje na spísanie RPU, keby sa následky prejavili neskôr
2. iných úrazov ako pracovných a nebezpečných udalostí a prijaté opatrenia aby sa neopakovali
3. o priznaných chorobách z povolania a ohrození choroby z povolania z dôvodom vzniku a opatrení ktoré im majú predchádzať.

Zamestnávateľ musí zistiť príčinu a urobiť ochranné opatrenia a nahlásiť to zástupcovi zamestnancov bezpečnosti aj v prípadoch nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom ako pracovnom úraze, chorobe z povolania, ohrozeniu choroby z povolania.

Ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie musí oznámiť zamestnávateľovi a inšpektorátu práce či ide o závažný pracovný úraz.

Ak je podozrenie, že nebol oznámený pracovný úraz......a zistili to pri svojej činnosti zdravotná poisťovňa, sociálna poistovňa, BTS, PZS sú to povinný oznámiť na inšpektoráte práce.

Zamestnávateľ je povinný zachovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze 5 rokov a tak isto aj evideniu iných úrazov.

14.Povinnosti a zodpovednosť zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz ,ktorého liečenie trvá viac ako tri dni, alebo smrť, ktorá bolo spôsobená pracovným úrazom.

1. zistí príčinu a okolnosti vzniku za účasti zamestnanca a zástupcu zamestnanca pre          bezpečnosť, pri smrti a ťažkej ujmy na zdraví aj bezpečnostného technika
2. spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze(RPU) do 4 dní od oznámenia
3. príjme opatrenia aby sa to neopakovalo

Zamestnávateľ je povinný oznámiť vznik RPU

1. príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť

2.   policajnému zboru ak v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin

4. inšpektorátu práce ak ide o závažný pracovný úraz

Zamestnávateľ je povinný zaslať záznam o RPU do 8 dní odkedy o ňom vie inšpektorátu práce, a zamestnancovi, ak zomrel v dôsledku tohto úrazu jeho príbuzným. Zároveň inšpektorátu práce zašle spávu o prijatých  a vykonaných opatreniach pri RPU, chorobe z povolania do 8 dní.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovných úrazov v ktorej uvedie potrebné údaje na spísanie RPU, keby sa následky prejavili neskôr

Ak je podozrenie, že nebol oznámený pracovný úraz......a zistili to pri svojej činnosti zdravotná poisťovňa, sociálna poistovňa, BTS, PZS sú to povinný oznámiť na inšpektoráte práce.

Zamestnávateľ je povinný zachovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze 5 rokov a tak isto aj evideniu iných úrazov

Zodpovednosť zamestnávateľa:

Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196. Môže sa jej zbaviť len škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Z časti sa môže zbaviť zodpovednosti ak postihnutý porušil svojim zavinením právne predpisy a toto porušenie bolo jednou z príčin. Jednou z príčin bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok. Alebo zamestnancovi vznikla škoda lebo sa správal neobvyklím spôsobom a hoci neporušil právne predpisy, konal ľahkovážne a vzhľadom na svoju kvalifikáciu si musel byť vedomý, že si privodí ujmu na zdraví.