Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Dejiny a vývoj techniky

Otazky k semestralej praci by fanci (k_smemesttralnej_praci.doc)

1.Vyjadrite názor na úlohu osobnosti v rozvoji  techniky.

Podľa mňa sa touto osobnosťou stal Thomas Alva Edison ,ktorý ako prvý dokázal využiť potenciál elektrickej energie. Tým dokázal , nahradiť  čiastočne denné svetlo(aspoň v noci) a prispel k rozvoju elektrofikácii  a zavedenia elektrickej energie do  domov .Čím sa obmedzilo používanie lampášov  a rôznych zápalných- svietiacich pomôcok.Veď si pomyslime, že dnes večer by sme si museli zažnúť  lampášik aby sme  si mohli prečítať večernú knihu.

2.Ktoré okolnosti spôsobili prechod  zo staršej doby kamennej do mladšej doby kamennej?

Staršia doba kamenná bola známma tým že dochádzalo k rozvoju človeka od(australopitekov až po Homo sapiens neandertalensis ).Tento proces môžeme nazvať aj Homonizácia . Začiatkom  mladého paleolitu sa uplatňujú efektívnejšie formy lovu, pri ktorých dôležitú úlohu zohrávala nová diaľková zbraň – luk. Najstaršie  kamenné  nástroje. Významným  momentom v  konfrontácii človeka  s prírodou bolo osvojenie  ohňa a budovanie prístreškov.

Základným  prechodom medzi týmito dobmy bol prechod od  neproduktívneho k produktívnemu hospodárstvu. Spoločnosť sa zaoberá poľnohospodárstvom založenom na chove domácich   zvierat,   pestovaní   obilnín   i   ďalších   plodín. Predovšetkým   výroba  textilu  zo živočišných   a   rastlinných   vlákien,   zdokonalenie  techniky obrábania kameňa  - brúsením a  vŕtaním. Na miestach s prirodzeným výskytom divoko  rastúcich obilnín  ku koncentrácii  zberačsko - loveckých spoločností. Taktiež je hlavný znak domestikácie v tomto období.

3.Včom bol odlišný prístup  vo využívaní techniky v starom Grécku  a Rímskej ríše

Gréci, inšpirovaní dovezeným tovarom, zriaďovali dielne aj na vlastnej pôde, kde spracúvali vlastné suroviny. Na hrn-čiarskych kruhoch vyrábali keramiku, pričom si vypracúvali nové vlastné štýly. Veľmi boli rozšírené hnedé a sivé hlinené nádoby z Megary a z ostrova Samos. Zdobili ich reliéfy zlatej, striebornej alebo bronzovej farby. Síce skromná, ale vlastná vý-roba hodvábu sa rozvinula a ostrove Kós a v Levante. Ak všedný život Grékov prinášal len malé podnety na vynálezy, tak čiastočne sa to darilo vo vojenskej oblasti. Králi a ďalší bohatí zákazníci požadovali od učencov krajiny vojnové stroje, aj keď len na to, aby mohli demonštrovať svoju vojenskú silu. Keď na prelome 3. stor. pred n. l. začali Rimania budovať svoju ríšu, stavba diaľkových ciest bola jednou z prvých veľ-

Rímske impérium od r. 300 pred n. l. do r. 400 n. l.

technických úloh, ktorú sa podujali programovo riešiť. Hneď na začiatku narazili na obrovské praktické ťažkosti. V ich domovine akoby sa všetko postavilo proti doprave.

Veľmi úspešne v starom Ríme využívali nové stavebné materiály. Zodpovedalo to novému chápaniu architektúry starých Rimanov. Obdivuhodný rozvoj zaznamenala v Ríme technika vykurovania. Gréci nepoznali okrem murovaných kuchynských ohnísk nijaké pevne pece.

4.Čo spôsobilo priemyselnú revolúciu ,, podnety a dôsledky´´

V šesťdesiatych rokoch 18. storočia v Anglicku vznikol nový druh hospodárstva. Ľudská práca v manufaktúrach začala byť postupne nahrádzaná prvými zložitejšími strojmi. Vznikli tak továrne. Krajina, kde prevažovalo poľnohospodárstvo bola postupne industrializovaná.

Prvé stroje využívali mechanickú prácu, ktorá zjednodušila ľudskú. Napríklad zdokonalený tkáčsky stav (John Kay), spriadací stroj "Jenny" (J. Hargeaves). Keďže Aglicko bolo centrom textilnej výroby, ako prvý vznikol textilný priemysel. V Anglicku bol na vznik priemyslu dostatok kapitálu, voľná pracovná sila, dostatok materiálov, odbytištia do anglických kolónií a vznikali tu nové postupy pri výrobe.

Neskôr bola na pohon strojov využívaná vodná energia riek. Priemyselná revolúcia mala veľké dôsledky. Mestá zbúrali hradby, stavali továrne, vznikali nové štvrte, ľudia sa sťahovali za prácou do miest. Vybudované boli železničné trate, prístavy. Feudálna spoločnosť sa postupne rozkladala. Šľachta bola stále majiteľom pôdy, no pôda prestala mať takú hodnotu ako predtým. Najbohatší boli majitelia tovární, veľkostatkári a bankári = buržoázia. Najväčšiu skupinu tvoril pracujúci ľud = proletariát. Pomery ľudu sa zmenili, ale nezlepšili. Zvyšovala sa nezamestnanosť. Pri zavádzaní strojov totiž nebolo treba toľko pracovníkov ako predtým. V Anglicku vzniklo hnutie, ktoré ničilo stroje (tzv. luddizmus). Pracovná doba trvala 12-16 hodín. V továrňach pracovali i deti. Práca bola monotónna. Vznikalo veľa pracovných úrazov. Znečisťovať sa začalo životné prostredie.

5.Vplyv techniky na životné prostredie (ekologia človeka)

Všetká novodobá technika  či už ide o výrobu elektrickej energie alebo o výrobu tepla a podobne  sa uskutočnuje prostredníctvom  vyčerpaťeľných zdrojov  a taktiez ich vedľajším produktom sú rôzne exhaláty ktoré ničia prírodu a tým aj prostredie v ktorom žijemea rôzne iné odpady. Preto sa technika  snaží o využití alternatývnych zdrojov  a zamedzenia vedľajších účinkov prostdrednictvom nových technologii.

6. Ktoré momenty spôsobili vymámenie sa európskych kultúr z vývojovej strnulosti stredoveku

Stredovek sa vyznačoval okrem iného tým, že sa výrobné techniky zamerané na uspokojovanie potrieb ustavične rastú-ceho počtu obyvateľov, no najmä na každodenné zásobovanie dôležitých oblastí poľnohospodárstva, textilného priemyslu a baníctva síce rozvíjali, ale naozajstný duch objavného myslenia často chýbal. Myslenie hlboko uviazlo v klerikálnom začarova-nom kruhu. Presadzovala sa scholastika1, a nie technicko-prírodovené myslenie. Preto sa napredovanie vo výrobe čoskoro uberalo väčšmi v znamení nových hospodárskych úvah než v znamení technickej obnovy. Výnimkou boli však jednotlivé kroky, ktoré mali rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj hutníc-tva a baníctva s ich centrami najmä na juhu Nemecka a v alpskej oblasti, na Slovensku v okolí Banskej Štiavnice, v Čechách v okolí Příbramu a Kutnej Hory. V období ranného kapitalizmu pred vyvrcholením stredoveku sa nepriamo pripra-vovala éra technického pokroku. Tvorivé myslenie v mestských remeslách, obchode a hospodárstve prekonalo čiastočne nega-tívne názory kléru na technický rozvoj. Klérus sa totiž z jednej strany pokúšal všetkými prostriedkami zabrániť štúdiu prírodo-vedných spisov, ale z druhej strany sa snažil plody technického pokroku vyhradiť len pre kláštory.

7. Vývojové impulzy ktoré viedli priemyselnej revolúcii a priemyslovej veľkovýrobe

Zavedenie a rozšírenie prvých poloautomatizovaných a automatizovaných strojov v britskom textilnom priemysle na začiatku 18. stor., predovšetkým súkacích strojov hodvábnych nití, tkáčskych krosien a ručných pletacích strojov, vyvolalo čoskoro reťazovú reakciu. S rýchlo stúpajúcou výrobou klesali ceny, dopyt rástol aj v menej zámožných vrstvách (ktorých po-čet rapídne stúpal) a produkcia sa musela opäť zvyšovať. Tento vývoj bol plynulý iba dovtedy, kým sa nevyskytli problémy s dodávateľmi surovín do mladého textilného priemyslu a kým sa mohol udržať krok s výrobným tempom nových strojov aj pri tých pracovných operáciách, ktoré na ne nadväzovali. To však bolo pri danom stave techniky možné iba zvýšením počtu za-mestnancov. V polovici 18. stor. sa ukázalo, že aj táto cesta je málo schodná. Okolo r. 1750 sa v Anglicku a vo Walese iba spracova-ním vlny zapodievalo približne 800 000 ľudí, čo bolo asi 27 % zárobkovo činného obyvateľstva. Ďalšie zvýšenie produktivity v úzkoprofilových sektoroch, predovšetkým vo výrobe priadze, sa dalo dosiahnuť iba strojovou výrobou. To však nebolo jedno-duché. V praxi vyskúšaný mechanizmus strojov na súkanie hodvábu sa v nijakom prípade nedal využiť na spriadanie bavl-ny alebo vlny, pretože hodváb bol k dispozícii od začiatku v podobe dlhých vlákien, nemusel sa teda spriadať, ale iba sú-kať. Surové vlákna bavlny a vlny sa musia najprv čistiť a kypriť, česať resp. mykať, potom poťahovaním uvoľňovať a súkať, kým ich možno spriadať. Úzkym profilom zvyšovania produktivity bol hneď na začiatku nezvyčajne namáhavý a na počet pracov-ných síl náročný proces vlastného spriadania. Obyčajné ručné krosná, nehovoriac už o automatických tkáčskych strojoch, spracovali za istú časovú jednotku také množstvo priadze, ktoré

Priemyselná revolúcia vo Veľkej Británii 1750-1840.

sa dalo vyrobiť za rovnaký čas na štyroch až dvanástich kolov-ratoch. Mechanizácia tohoto úseku výroby bola preto veľmi na-liehavá. Britská Royal Society of Arts (Kráľovská spoločnosť umení) vypísala r. 1761 cenu na spriadacie zariadenie, ktoré by mohlo súčasne vyrábať prinajmenej šesť nití. Mechanizovať ručný postup, ktorý si vyžadoval veľkú šikovnosť prstov a usta-vičnú pozornosť, nebolo jednoduché. R. 1764 tkáč James Har-greaves z anglického mesta Stanhill/Lancashire skonštruoval spriadací stroj spinning jenny, ktorý už ako prototyp upriadol súčasne osem nití, r. 1769 spracoval už 16 nití a neskôr mohol byť dodávaný so 60 alebo ešte viac vretenami. Stroj však ešte v nijakom prípade nezodpovedal požiadavkám textilného prie-myslu, pretože spracúval iba bavlnu ale nie vlnu, a produkoval iba jemne stočenú priadzu, ktorá bola vhodná len ako útková niť, nie ako osnovná. Vývoj sa však nezastavil. Už r. 1768 skon-štruoval Richard Arkwright, po predchádzajúcich neúspešných pokusoch iných britských mechanikov, spriadací stroj s predradenými pletacími valcami (waterframe), ktorý produko-val pevne zosúkanú osnovnú priadzu. Tento nový stroj bol po-háňaný vodnou energiou. Tým sa strojové pradenie v továrňach udomácnilo. R. 1779 skĺbil domáci tkáč Samuel Crompton vý-hody strojov spinning jenny a watterframe do univerzálneho stroja mule, ktorý produkoval na 20-50 vretenách súčasne pod-ľa potreby mäkkú alebo pevnú priadzu. Mule mal ručný pohon, a čo bolo pre rozvoj britského textilného priemyslu rozhodujú-ce, potreboval na svoju obsluhu veľmi skúsených odborných ro-botníkov. Preto podnikatelia hľadali spôsob, ako nahradiť dra-hú ľudskú pracovnú silu novými strojmi. Podarilo sa to v dvadsiatych rokoch 19. stor. konštruktérovi Richardovi Ro-bertsovi vďaka jeho plnoautomatickému spriadaciemu stroju selfactor. Konštruktéri postupne prispôsobovali spriadacie stro-je aj na spracovanie vlny. Tým vznikali nové “úzke profily“ v textilnej výrobnej reťazi. Pri výrobe priadze pradenie bolo te-raz najrýchlejším pracovným postupom. Oplatilo sa mechanizo-vať kyprenie, mykanie alebo česanie a tzv. druženie – procesy, ktoré pripravovali neopracované vlákna na vlastné spriadanie. Napokon stúpal tlak aj na mechanizáciu vlastného tkania, lebo nové automatické spriadacie stroje boli schopné dodávať omno-ho viac priadze, ako mohli ruční tkáči spracovať. Tieto technic-ké požiadavky podnietili viacero nových riešení. Približne me-

Priemyselná revolúcia vo Veľkej Británii 1750-1840.

dzi rokmi 1775 a 1822 vznikli mykacie a družovacie stroje, predpieracie automaty, ručné krosná s automatickým pohybom tkáčskeho člnka a napokon viaceré strojové krosná. Preslávili sa pri tom britskí vynálezcovia, ako Edmund Cartwright, Ri-chardd Arkwright a William Horrocks. Roku 1905 prispel k rozvoju aj francúzsky konštruktér Joseph-Marie Jacquard tým, že pri tkaní vzoriek automatizoval riadenie diernymi štít-kami, ktoré r. 1728 objavil M. Falcon.

8. Najvýznamnejšie impulzy splývania vedy a techniky v 20.storočí

Kresťanské myslenie od čias osvietenstva sa dostalo do opozície k vedeckému mysleniu. O tento spor sa pričinili predovšetkým osvietenci a ich pokračovatelia, ktorí po kritike kresťanstva a kresťanských cirkví si začali počínať tak, že kresťanskú filozofiu a teológiu vôbec nepotrebujú. Výsledkom tohto vzájomného odcudzenia medzi profánnou vedou a sakrálnou teológiou bolo, že sa vývin týchto dvoch oblasti ľudskej reflexie uberal vedľa seba paralelne a prevažne nevšímavo. Obidve strany sa síce vzájomne rešpektovali, no tento ich rešpekt nemal charakter úcty. Osobitné postavenie v tomto spore a odcudzení zaujímala kresťanská filozofia, ktorá na jednej strane bola v služobnom pomere k teológii, no na druhej strane sa usilovala veľké objavy vedy dajako spracovať a využiť pre tvorbu filozofických systémov. Bola v neutešenej situácii. Zmietala sa medzi dvomi postojmi, ktoré si protirečili. Tento stav viedol ku kríze kresťanskej filozofie 19. a 20. storočia, a tak od Hegelovej smrti roku 1831, ktorý sa rovnako považoval za kresťanského filozofa, nevznikli nijaké väčšie systémy kresťanskej filozofie. Obnova tomistickej a vôbec scholastickej filozofie na sklonku 19. storočia bola odvážnym pokusom obnoviť v nadväznosti na významných scholastických filozofov a teológov (nielen Tomáša Akvinského, ale aj Jána Dunsa Scota, Bonaventúru, Alberta Veľkého a iných) filozofiu vekov - philosophia perennis ako jednotný systém kresťanskej filozofie a kresťanského myslenia vôbec, ktorý by dával odpoveď aj na postavenie profánnych vied v rámci tohto systému.

9. Čo sa dá očakávať od vedy  a techniky v 21. storočí? Aké sú možnosti realizácii týchto očakávaní

Prognostické práce na Slovensku, po niekoľkoročnom stagnovaní na začiatku deväťdesiatych rokov, v ich druhej polovici sa čoraz viac stávajú predmetom záujmu štátnych orgánov i samotných podnikateľských subjektov. Potreba vízií s dlhodobejším časovým horizontom je naliehavo deklarovaná ako nástroj strategického rozhodovania v podmienkach jednak podstatných zmien, ku ktorým dochádza v našej transformujúcej sa spoločnosti, jednak na globálnej úrovni, v celosvetovom meradle v súvislosti s premenami súvisiacimi s nastupujúcou novej civilizačnej etapy, spojenej s prienikom informačno-komunikačných technológií a biotechnológií, formujúcej sa spoločnosti poznatkov a nových výziev spoločenského rozvoja spätých s nevyhnutnosťou zabezpečenia udržateľného rozvoja. Pozornosť prognostikov sa už dlhšiu dobu, popri globálnych víziách a dlhodobejších pohľadoch na rozvoj národných ekonomík, regiónov a samotných podnikov, ale aj ako súčasť takýchto anticipácií, sústreďuje na procesy, ktoré v prvom rade generujú celkové socio-ekonomické zmeny súčasnosti a podmieňujú strategické rozhodnutia na rôznych úrovniach socio-ekonomických aktivít, teda predovšetkým na perspektívne smerovania vedy a techniky. Táto problematika je zvlášť závažná v postsocialistických krajinách, kde došlo k dosť živelnej reštrukturalizácii výskumno-vývojových systémov, s podstatným prepadom invenčných kapacít a zväčša s viac ako polovičným obmedzením celkového zdrojového zabezpečenia. To sa prejavilo aj v pomerne veľkej pozornosti, ktorej sa dostalo v poslednej tretine dvadsiateho storočia prácam prognostického charakteru tak vo svete, ale najmä v poslednom období v transformujúcich sa krajinách, ktoré viedli k rozpracovaniu postupov na dosiahnutie čo najdôveryhodnejších predstáv o žiadúcom vývoji celého invenčno-inovačného systému, ale najmä o vecnom smerovaní výskumno-vývojových a inovačných aktivít tak, aby ich poznatky mohli relevantnejšie poslúžiť ako orientačné vodidlo pre rozhodnutia o nových investíciách pri zabezpečení udržateľnej dynamiky ekonomiky, resp. podnikateľskej jednotky. V tomto kontexte sa postupne sformovala metodika Technology Foresight, ktorej preukázateľne úspešné výsledky v oblasti skoncentrovania výskumného úsilia a vytvárania systémových väzieb medzi spoločenskými aktérmi pri uriadení socio-ekonomických aktivít a racionalizácii výskumných a vývojových prác a zvyšovania celkovej konkurenčnej schopnosti národných produkcií viedli i samotné orgány Európskej únie k podpore rozvíjania prác takéhoto charakteru v rámci členských krajín a v posledných rokoch aj v rámci kandidátskych, a ďalších krajín Európy. To isté robí aj UNIDO v celosvetovom meradle.