Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Fakulta humanitných a prírodných vied / Fyzická geografia 3
Pôdná voda (podna_vodaprednasky.doc)
Pôdná voda
-kvapalná forma ktorá obsahuje nízke koncentrácie minerál.zlučenín
- Objemová vlhkosť
- Hmotnostná vlhkosť
-má transportný význam,ovplyvňuje význam pôdy
Gravotačná=voľná voda –može presakovať pod vplyvom gravitácie až sa dostane do hĺbok
Viazaná voda – napriek pôsobeniu je zadržiavaná vo vyš.vrstvách
1.absorpčná : nie je pristupná rastlinám
2.kapilárna : viazaná adheznými silami=sily medzi rôzne veľkými čiastočkami,je pristupná pre R,najmä v období sucha je prístupná pre R
zdroj vody : atmosferické zrážky
prítoky (podpovrchové vody )
vzlýnanie podzemnej vody
-je súčasťou hydrologického cyklu má význam pre život a dynamiku,dôležitý význam pri procesoch,podieľa sa na rozpušťanéí,syntéze ,transporte...
pôdná vlhkosť: definuje množstvo vody v pôde
sily-majú rôznú podstatu,smer,veľkosť
- Príťažlivé + - spájajú sa
- Kapilárne medzi rôzne veľkými alebo rovnako veľkými časticami
- Hydrostatické vypl.z gravitácie
- Osmotické v prípade sucha-vyzražanie soli
- Vznikajúce pri uzatvoremi pôdného vzduchu
Formy vody v pôde
ABSORBČNÁ-1.hydratačná-najpevnejšie viazaná
2.vnútrobunková-uzatvorená v bunkách odumretých orgánov
3.chemicky viazaná=konštitučná-v mineráloch ak ju z minerálu odstranime vznikne iný minerál(kaolinít-h2o-porcelán)
*kryštalizačná-nemení charakter,iba ak sa mení na anhydrit
*hygroskopická-silne viazaná molekulárna,vznik elektrostatickými silami
schopnosť vody pútať zo vzduchu vodné pary
4.obalová=lentokapilárna-vytvára temicky obal,nepreniká dole nepodliehá
gravitácii
-pútanie vody pre R,ale ide o tzv.bod vednutia-v nevyhnutných prípadoch
KAPILÁRNÁ-1.zavesená-v kapilárach-nemá kontakt s hl.podzem.vody
2.vzlýnajúca-má kontakt s podzemnou vodou
-pohyb vody :vsakovanie,vzlýnanie z hora nadol proti gravitácii,horizontálny pohyb=presakovanie
-pohyblivosť rôzná závisi od veľkosti pórov
GRAVITAČNÁ-z dola nahor
-či gravitač.alebo kapl.sily závisí od vl.a veľkosti
-zdroj je: atmosferické zrážky
povrchové vody
-pohybuje sa v nekapilárnych póroch
1.presakujúca-
2.podopretá-ak sú na ceste prekážky(pri dáždoch)
PODZEMNÁ-svojím zlož.,výškou,hĺbkou ovplyvnuje pôdu,závisí od reliefu,klímy,vegetácie
1.vrchná-oxidačno-redukčné procesy
2.spodná-stagnuje väčšinou iba redukčné procesy
zdroj je: infiltrácia
kondenzácia vodných pár
tie predošlé spolu
ĽAD A SNEH-v pevnom skupenstve,ľad skôr negatívny význam,tak že roztrhá pôdu
VODNÉ PARY
-hydrolimit-urč.vlhkosť pôdy pri kt.sa výrazne menia vlastnosti pôdy
*bod vednutia
*plná vodná kapacita
Plynná zložka pôdy
Zlož.pôdného a atmosferického vzduchu je rovnaké(druhové)ale nie percentuálne(CO2 10-100x viac ako vo vzduchu
Co2: na povrchu je menej než dole
v zime menej než v lete(mikrobialná činnosť)
závlahy pri dážďoch viac ako v suchšom období
-najviac sa ho však tvorí hore pri koreňoch R
prevzdušnenosť pôdy-V vzduchu v určitej objemovej jednotke(%)
-pôdný vzduch má význam najmä v biologick.procesoch
-dostatok–aerobné nedostatok anaerobné
vzdušná kapacita- obsah vzduchu v pôde pri vlhkosti poľnej kapacity
poľná kapacita – pri zaplnení pórov vodou
Živá zložka
Koreňová sústava
Pôdný edafón-mikro
Makro org. Mikrofytogedafon
Mikrozooedafon
Makrozooedafon
Mikrofytoedafon-baktérie,huby,riasy,plesne
uvoľňuje a viaže rôzné živiny podieľajú sa na tvorbe humusu
Mikrozooedafon- prvoky-živia sa baktériami keď sa premnožia môžu spomaliť
Makrozooedafon-červy,larvy,mäkkýše,článkonožce,drobné cicavce vytvárajú póry
v pôde(chodbičky)po odumretí svojou existenciou vplýv.napôdu
Geobionty-celý život prežijú v pôde
Geofily –väčšiu časť prežijú v pôde
Geoxeny- náhodou žijú v pôde
Hygrofyty-potebujú veľa vody pre život
Mezofyty-medzi
Xenofyty-nepotrebuj´veľa vody
Psamofylné-piesočnaté
Pelofylné-ílovité
Petrofylné-skalnaté
Acidofylné-kyslé
Bazofylné-zásadité
Neživá zložka-humus
Zvyšky predchadzajúcich časti
V širšom slova zmysle:súbor org.latok nahromadených v pôde sú premiešané/nepremiešané s miner.,pochadzajú z odumretých zvyškov sú v rôznom stupni rozkladu
OPAD:nepremiešané,slabo premieš.zlož. A0
NIDAD: premiešaná zložka A1
V užšom slova zmysle :súbor org.latok v pôde kt.úplne stratili svoju pôvodnú štruktúru
Humus vzniká procesom humifikácie –nešpec.humus.lat.( nie sú tmavo sfarbené)
Špecif.humusová lat.(tuky,vosky,glicidy)
1.tvoria energetickú a živinovú zložku,ich prítomnosť je podmien.biolog.aktivity(primárne)
2.sú tmavo sfarbenévplyvaj´na fyzikalno-chemic.vl. pôdy,špec.l.spigmentujú pôdu C,O,H,N,ťažko sa rozkladajú(sekundárne)
kvalita humusu: pomer C:N 10:1-najkvalitnejší
význam: monohostranný-vplýva na úrodnosť pôdy
formy:subhydrická-pod vodou,v anaerob.podmienkach vznik.zasob.humusu
slatinné rašeliniská
semiterestrická-vznik anmoor-polosuchozemská
prechodné rašeliniská
terestrická-pod vplyvom zrážkovej vody
moor: A0>A1-pod ihličnat.lesom
moder:A0=A1-kambizem-pod listn.lesom
mull:A0<A1-stepná vegetácia
-množstvo humusu: majú viac lesnicke pôdy ale je menej kvalitný ako pri poľnohospodarských pôdách