zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Fakulta humanitných a prírodných vied / Fyzická geografia 3

 

Pôdná voda (podna_vodaprednasky.doc)

Pôdná voda

-kvapalná forma ktorá obsahuje nízke koncentrácie minerál.zlučenín

  1. Objemová vlhkosť
  2. Hmotnostná vlhkosť

-má transportný význam,ovplyvňuje význam pôdy

Gravotačná=voľná voda –može presakovať pod vplyvom gravitácie až sa dostane do hĺbok

Viazaná voda – napriek pôsobeniu je zadržiavaná vo vyš.vrstvách

                          1.absorpčná : nie je pristupná rastlinám

                          2.kapilárna : viazaná adheznými silami=sily medzi rôzne veľkými čiastočkami,je pristupná pre R,najmä v období sucha je prístupná pre R

 

zdroj vody : atmosferické zrážky

                   prítoky (podpovrchové vody )

                   vzlýnanie podzemnej vody

-je súčasťou hydrologického cyklu má význam pre život a dynamiku,dôležitý význam pri procesoch,podieľa sa na rozpušťanéí,syntéze ,transporte...

pôdná vlhkosť: definuje množstvo vody v pôde

sily-majú rôznú podstatu,smer,veľkosť

  1. Príťažlivé + - spájajú sa
  2. Kapilárne medzi rôzne veľkými alebo rovnako veľkými časticami
  3. Hydrostatické vypl.z gravitácie
  4. Osmotické v prípade sucha-vyzražanie soli
  5. Vznikajúce pri uzatvoremi pôdného vzduchu

 

Formy vody v pôde

 

ABSORBČNÁ-1.hydratačná-najpevnejšie viazaná

                         2.vnútrobunková-uzatvorená v bunkách odumretých orgánov

                         3.chemicky viazaná=konštitučná-v mineráloch ak ju z minerálu odstranime vznikne iný minerál(kaolinít-h2o-porcelán)

                            *kryštalizačná-nemení charakter,iba ak sa mení na anhydrit

                            *hygroskopická-silne viazaná molekulárna,vznik elektrostatickými silami

                              schopnosť vody pútať zo vzduchu vodné pary

                         4.obalová=lentokapilárna-vytvára temicky obal,nepreniká dole nepodliehá

                             gravitácii

-pútanie vody pre R,ale ide o tzv.bod vednutia-v nevyhnutných prípadoch

 

KAPILÁRNÁ-1.zavesená-v kapilárach-nemá kontakt s hl.podzem.vody

                       2.vzlýnajúca-má kontakt s podzemnou vodou

-pohyb vody :vsakovanie,vzlýnanie z hora nadol  proti gravitácii,horizontálny     pohyb=presakovanie

-pohyblivosť rôzná závisi od veľkosti pórov

 

GRAVITAČNÁ-z dola nahor

-či gravitač.alebo kapl.sily závisí od vl.a veľkosti

-zdroj je: atmosferické zrážky

               povrchové vody

-pohybuje sa v nekapilárnych póroch

                         1.presakujúca-

                         2.podopretá-ak sú na ceste prekážky(pri dáždoch)

PODZEMNÁ-svojím zlož.,výškou,hĺbkou ovplyvnuje pôdu,závisí od reliefu,klímy,vegetácie

                      1.vrchná-oxidačno-redukčné procesy

                      2.spodná-stagnuje väčšinou iba redukčné procesy

zdroj je: infiltrácia

             kondenzácia vodných pár

             tie predošlé spolu

ĽAD A SNEH-v pevnom skupenstve,ľad skôr negatívny význam,tak že roztrhá pôdu

VODNÉ PARY

-hydrolimit-urč.vlhkosť pôdy pri kt.sa výrazne menia vlastnosti pôdy

*bod vednutia

*plná vodná kapacita

 

Plynná zložka pôdy

 

Zlož.pôdného a atmosferického vzduchu je rovnaké(druhové)ale nie percentuálne(CO2 10-100x viac ako vo vzduchu

Co2: na povrchu je menej než dole

        v zime menej než v lete(mikrobialná činnosť)

        závlahy pri dážďoch viac ako v suchšom období

-najviac sa ho však tvorí hore pri koreňoch R

prevzdušnenosť pôdy-V vzduchu v určitej objemovej jednotke(%)

-pôdný vzduch má význam najmä v biologick.procesoch

-dostatok–aerobné nedostatok anaerobné

vzdušná kapacita- obsah vzduchu v pôde pri vlhkosti poľnej kapacity

poľná kapacita – pri zaplnení pórov vodou

 

Živá zložka

 

Koreňová sústava

Pôdný edafón-mikro

                      Makro org.                                    Mikrofytogedafon

                                                                            Mikrozooedafon

                                                                            Makrozooedafon

Mikrofytoedafon-baktérie,huby,riasy,plesne

                           uvoľňuje a viaže rôzné živiny podieľajú sa na tvorbe humusu

Mikrozooedafon- prvoky-živia sa baktériami keď sa premnožia môžu spomaliť

Makrozooedafon-červy,larvy,mäkkýše,článkonožce,drobné cicavce vytvárajú póry      

                           v pôde(chodbičky)po odumretí svojou existenciou vplýv.napôdu

Geobionty-celý život prežijú v pôde

Geofily –väčšiu časť prežijú v pôde

Geoxeny- náhodou žijú v pôde

Hygrofyty-potebujú veľa vody pre život

Mezofyty-medzi

Xenofyty-nepotrebuj´veľa vody

Psamofylné-piesočnaté

Pelofylné-ílovité

Petrofylné-skalnaté

Acidofylné-kyslé

Bazofylné-zásadité

 

Neživá zložka-humus

Zvyšky predchadzajúcich časti

V širšom slova zmysle:súbor org.latok nahromadených v pôde sú premiešané/nepremiešané s miner.,pochadzajú z odumretých zvyškov sú v rôznom stupni rozkladu

OPAD:nepremiešané,slabo premieš.zlož. A0

NIDAD: premiešaná zložka A1

V užšom slova zmysle :súbor org.latok v pôde kt.úplne stratili svoju pôvodnú štruktúru

 

Humus vzniká procesom humifikácie –nešpec.humus.lat.( nie sú tmavo sfarbené)

                                                              Špecif.humusová lat.(tuky,vosky,glicidy)

1.tvoria energetickú a živinovú zložku,ich prítomnosť je podmien.biolog.aktivity(primárne)

2.sú tmavo sfarbenévplyvaj´na fyzikalno-chemic.vl. pôdy,špec.l.spigmentujú pôdu C,O,H,N,ťažko sa rozkladajú(sekundárne)

kvalita humusu: pomer C:N 10:1-najkvalitnejší

význam: monohostranný-vplýva na úrodnosť pôdy

formy:subhydrická-pod vodou,v anaerob.podmienkach vznik.zasob.humusu

                               slatinné rašeliniská

          semiterestrická-vznik anmoor-polosuchozemská

                                prechodné rašeliniská

          terestrická-pod vplyvom zrážkovej vody

                            moor: A0>A1-pod ihličnat.lesom

                            moder:A0=A1-kambizem-pod listn.lesom

                            mull:A0<A1-stepná vegetácia

-množstvo humusu: majú viac lesnicke pôdy ale je menej kvalitný ako pri poľnohospodarských pôdách