Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Všeobecná botanika 1

Stonka - organológia (stonka_-_nnp.sk.doc)

STONKA (CAULOMA)

Funkcie:

- zväčšovať povrch rastliny rozkonárovaním

- rozvod: voda+živiny+asimiláty

- nesie listy a stavia ich do pozície výhodnej prre fotosyntézu

- nesie kvety a plody

- sô v nej vyvinuté sys.pletív potrebné pre tieto fcie

- Byliny – rastl.s nedrevnejúcou stonkou

             - podľa prierezu stonky: oválne, okrúhle, 5-hranné,....

Rastový vrchol stonky

- apikálny meristém

- planula už na embryu

- rast.vrchol v ontogenéze prekonáva zmeny

3 typy vrcholov:

  - s 1 iniciálou (machorasty, výtrusné cievnaté rastliny)

  - iniciály v 1 vrstve (nahosemenné)

  - iniciály vo viac vrstvách (krytosemenné)

- DKL – tunika – 2-vrstvová (môže byť aj 1-5 vrstvová)

- JKL –tunika – 1-4 vrstvová, väčšinou 2-vrstvová

- činnosťou apik.meristému dochádza k diferenciácii článkov stonky » vrcholový rast

- jednootlivé články si určitý čas zachovávajú mechan.charakter a po dľžke sa rovnomerne predlžujú » lineárny rast

- interkalárny (=vmedzerený) meristém – do dĺžky (napr.steblá tráv)

- predĺž. rast je nápadný hlavne pri list.primordiách (=základoch), kt.rýchlo prerastajú ratový vrchol stonky a vzniká vrcholový púčik (gemma terminalis)

PRIMÁRNA STAVBA STONKY

- pletivá utvárajú primárnu stonku

- povrch stonky pokrýva epiderma (=pokožka) pokrytá kutikulou, trichómami, stomami (=prieduchy), emergenciami

- pod epidermou – prim.kôra – funkcie: ochranná, asimilačná, mechanická

- primárna kôra – 3 vrstvy:

    - exoderma (hypoderma) – kolench.aj sklerench.b.

    - mezoderma – parench.b., obs.aj chloroplasty, mliečnice a živic.kanáliky

    - endoderma – tenkostenné b. s Caspariho prúžkami; niekedy tvorí parench.pošvu cv.zv.

- primárna kôra u sekundárne hrubnucích rastlín spravidla hrubnutím stonky praská a opadáva, je nahradená sek.krycím pletivom (peridermom)

- stredný valec (centrálny cylinder – stéle) sa diferencuje z korpusu rast.vrchola

                   - pozostáva zo zákl.parenchym.pletiva a ciev, kt.sú v ňom uložené

Typy stély (obrázky chýbajú):

Protostéla:

- primitívny koncentrický hadrocentrický cv.zv.

- výskyt: u najprimitívnejších fosílnych a recentných cievn.rastl.

Aktinostéla:

- vyvinula sa z protestély

- má centrálny x. (=xylém) s lúčovite usporiadanými lyštami x., kt.sa v strede spájajú

- prična rez stonkou – tvorí hviezdic.útvar

- f. (=floém)  tvorí priestor medzi lyštami

- výskyt: v stonke papraďorastov a koreňoch niekt. VR (=vyšších rastlín)

Pletkostéla:

- odvodená od protostély, ale x. je rozdelených do niekoľkých samostatných povrazcov uložených v strede stonky a f.vypĺňa priestor medzi nimi

- výskyt: v pozdemkoch niektorých rastlín

Sifónostéla:

- vývin – stred stély sa vyplnil parench.stržňom, okolo kt. sú koncentricky kruhovo usporiadané x.a f.

Eustéla:

- najobvyklejšie usporiadanie cv.zv. v stonkách DKL (=dvojklíčnolistových raslín), kde kolaterálne, zriedka bikolater.cv.vz. sú usporiadané do kruhu, pričom medzi x. a f. môže byť kambium a priestor medzi cv.zv.je vyplnený zákl.parenchýmom

Diktyostéla:
- súvislé valce x.a f. sú prerušované otvormi (al.lakúnami, al.perforáciami), ktorými prenikajú cv.zv.do konárov a listovcýh stopiek

- cv.zv. je rozdelený na niekoľko do kruhu rozostavených povrazcov, kt.navzájom anastomozujú (=sú navzájom prepojené)

Polystéla:

- najzložitejší typ, pôvodný cv.zv. je rozdelený na diktyostélické navzájom anastomozujúce povrazce, kt. sa znova diktyostélicky rozčleňujú

Ataktostéla:

- v stonke JKL

- kolater.cv.zv. nepravidlene roztrúsené po celom priereze stonky

- ak sa v stonke JKL diferencuje centrálna dutina, potom sa cv.zv.usporiadajú do kruhu

PERICYKEL:
- pod endodermom je pericykel, kt. je tvorený 1-2 vrstvami parench.b.

- v pericykle sa zakladajú bočné konáre a u niekt. rastl.sav pericykle môže založiť aj kambium a felogén

- nie je v stonkách niekt.vodných rastlín

- môžu sa zakladať aj článkované mliečnice, napr.u púpav, alebo u niekt.zástupcov čeľade Campanulaceae

- vnútri stred.vlaca je STRŽEŇ (medulla) tvorený parench. pletivami alebo môžu existovať aj sklerench/kolench./ aerench.b. (- tvorený tenkostennými b., medzi kt. sú veľké intercelluláry)

- ďalšie typy stržňa: kanálikovitý (dochádza tu k rozrušovaniu parench.b.a vzniká rexigénna dutina; stržeň v tomto prípade existuje v nódusoch – uzloch)

                  Aktívny (obsahuje živé b., tieto b. ukladajú hlavne zásob.látky, resp.látky sekund.metabolizmu)

                  Pasívny (obs.mŕtve b., napr.v Báze čiernej)

1. cez stržeň môžu prechádzať cievice al.sitkovice
2. zo stržňa vybiehajú stržňové lúče – primárne strž.lúče (vznik z kambia od prvého roku jeho činnosti)
3. sekundárne strž.lúče – po druhom roku činnosti kambia a Nesiahajú až do stržňa

SEKUNDÁRNA STAVBA STONKY

- vedieť: - centripetálne – oddeľovanie x.

             - centrifugálne – oddeľovanie f.

             - kambiálny kruh

             - sekund.x.a f.; sek.stržňové lúče; letokruhy

VÝHONOK (frons)

- diferenc.v procese ontogenézy v apikálnej časti embyálnych b.

- tvorený – stonka (delená na nódy a internódiá)

               - listy

               - apikálne a pazúšne púčiky

- diferenciácia: hypokotyl vynáša na povrch klíčne lístky

- pri rastovom vrchole sa zakladajú listy, celá stonka sa rozdelí na články (internódiá) a uzly (nódy)

- nodus je tvorený pletivami stonky aj listu a ťažko sa určuje medzi nimi haranica

- nodus je preto súčasťou výhonku a NIE listu alebo stonky

HYPOKOTYL

- nesie klíč.listy, medzi k.t je plumula na svojej báze,  prechádza do radykuly

- v procese ďalšieho vývinu hypokotyl albe zastaví svoj rast, alebo v procese metamorfózy vytvára napr.hypokotylové hľúzy (napr.reďkovka)

- tvorí vlastne prechod medzi stonkou a radykulou

- radykula obsahuje radiálne cv.zv.

- stonka obsahuje kolaterálne (a iné) cv.zv.

- hypokotyl – prechod medzi týmito cv.zv.

Prechod: lyko sa rozdelí a presunie sa pod drevo ALEBO sa rozdelí drevo a posunie sa pod lyko

Rozkonárovanie stonky

A) DICHOTOMICKÉ

   - rozkonárovanie stonky vo vegetačnsom vrchole, ktorého terminála al.viacb.meristém sa rozdelí na 2 rovnaké vrcholové primordiá, ktoré postupne dorastajú na 2 bočné konáre

  a) homobrachiálna dichotómia (=rovnoramenná)

     - oba vzniknuté bočné konáre sú rovnocenné a sú odklonené od materskej stonky pod rovnakým uhlom

     - angulárny list (jeho stredová žilka) rozpoluje uhol, kt.zvierajú oba konáre

                             - diferencuje sa tesne pod pod rozkonárením

  b) heterobrachiálna d.

   - dcérske konáre nie sú rovnocenné

   - jeden konár kratší, zviera s materskou stonkou menší uhol než druhý konár (dlhší)

c) dichopódium  

   - opakovaná dichotómia, pri kt.sa bočné konáre opäť dichotomicky rozvetvujú

d) dichotomické sympódium (pseudosympódium)

   - pri ňom je opakované značne rovnoramenné dichotomické rozkonárovanie, pri kt.hrubšie konáre splývajú v hlavnú stonku  a tenšie tvoria „bočné konáre“

    - angulárny list rozpoluje tento uhol

B) LATERÁLNE

- protomeristém v rast.vrchole sa NEDELÍ ale primordiá bočných konárov sa zakladajú po stranách rastového vrchola tesne nad listovými primordiami

  a) monopodiálne – homoblastcké rozkonárovanie

     Monopódium - materská stonkaje najhrubšia, zachováva priamy rast, bočné konáre sú tenšie a oddelené od materskej

     Praslenovité monopódium – monopodiálne rozkonárovanie; stonka, u kt.pod rastovým vrcholom sa založí praslenovite usporiadané litové pirmordiá bočných konárov (napr.púpava)

  b) sympodiálne

      Sympódium - monopodiálny typ; u kt.bočný konár hrubne a postaví sa do smeru rastu hlavnej stonky

     Monocházium (monocháziálne sympódium) – monopodiálny typ; terminálny púčik je vo vývine potlačený, jeden z bočných púčikov je slabšie vyvinutý a dáva vznik bočnému (tenšiemu) konáriku a druhý (silnejší) dáva vznik druhému konáru, kt.sa postaví do pozície materskej stonky

    Dicházium – stonka s protistojnými listami; terminálny púčik je potlačený v raste a bočné primordiá diferencujú 2 rovnocenné konáre

    Vrcholíkovité monopódium – hlavná stonka zastaví svoj rast a bočné konáre prerastajú

Longitudinálny symetria

- vývin konárov na stonke vzhľadom na jej pozdĺžnu os

- diferenciácia konárov v rôznej výške materskej rastliny s rôznou intenzitou

- typy:

Akrotónia

- mohutnejšie konáre sa vyvíjajú v hornej časti rastliny

Bazitónia

- bočné konáre sa vyvíjajú intenzívnejšie pri báze stonky a rastl.nadobúda krikovitý tvar

Mezotónia

- najdlhš.a najhrubšie konáre – diferencované v strednej časti výhonku

STONKY – delenie:

1. podľa konzistencie:

a) bylinné (cauloma herbaceum)

   - nedrevnatejú

   - koncom veget.obd.odumierajú

   - olistneá, nesie kvety al.súkvetia

     I) scapus (stvol)

          - bezlísta stonka, kt.v pazuchách listeňov nesie kvety/súkvetia

          - nerozkonárrená,  predĺžený článok stonky, ktorej ostatné internódiá sú silne skrátené a nesú listy, kt.tvoria prízemnú ružicu listov

     II) culmus (steblo)

         - priama, dutá stonka

         - zreteľné kolienkovité nody, na kt.prisadajú listy

         - v čeľadi Poaceae

               - dutý

               - vyplnený parenchýmom

     III) pasteblo

          - stonka bez nodusov

          - 1 internódium vyplnené stržňom

b) drevnaté (cartloma lignosum)

- drevnatejúca, pretrváva časy 

2. podľa rastu:

- priama

- zakrivená

- oblúkovitá

- ovisnutá

- sprehýbaná

- poliehavá

- ...........

PÚČIK (Gemma)

- diferenciácia na materskej stonke

- ak obsahuje len základy listov » listový púčik

- –//– kvetov/súkvetí » kvet.púčik

- zmiešané púčiky obsahujú základy listov aj kvetov

- podľa umiestnenia:

a) gemma terminalis – ukončuje stonku

  - v ňom je vrcholový meristém

  - týmto púčikom dorastá výhonok do dĺžky

  - pri sympodiálne sa vetviacich stokách je pôvodne terminálny púčik zatlačený k boku stonky a jeho polohu zaujme najbližší  bočný púčik (gemma pseudoterminalis) (b)

c) gemma axilaris

   - v pazuchách listov

   - môže vzniknúť aj v pazuchách podporných listteňov

   - krytosemenné rasliny majú axilárne púčiky v pazuchách všetkých listov okrem kvetných listeňov

  - u nahosemenných rastl. – pazušné púčiky na konci stonky

d) gemma extraaxilaris

  - púčiky mimo axily

   - ak sú poúčiky pod listovou stopkou » gemma infraaxilaris (e)

f) medzikonárový (rázsočný) púčik

   - medzi protistojnými konármi

g) adventitívne púčiky

   - vznik všade okrem vrcholu stonky alebo pazuchy listov

Púčiky:

I) kryté

- chránené šupinami (Orgován)

II) nahé

- napr.u Kaliny

Púčikové šupiny (tegmenta)

I) prchavé – opadávajú ešte pred rašením (vŕba)

II) opadavé – opadávajú v období rašenia (Pagaštan)

III) trvalé – (borovica, jedlička)

- zakladajú sa počas veget.obdobia

  - „odpočívajúci“

   - „spiaci“(dormantný) – niekoľko veget.období (u drevín)

- kauliflória – odpočívajúci púčik sa diferencuje na starých drevných stonkách/kmeni na súkvetia a plody