zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / Teória verejných financií

 

Teória verejných financií (teoria_verejnych_financii.doc)

12.4.2008

Teória verejných financií

Doc. Tomková

  1. na budúcu sobotu dá okruh problémov, z ktorých budú otázky na skúšku

Z prvej časti problémy:

  1. teórie o verejných financiách:
  1. podstata verejných financií

2.  funkcie verejných financií

  1. zlyhanie trhového mechanizmu ako príčina vzniku a rozvoja verejného sektora
  2. zložky verejných financií
  3. podstata rozpočtového hospodárenia, zahŕňa rozpočet, rozpočtové obdobie, provizórium, klasifikácia, skladba, kapitola, rozpočtové a príspevkové organizácie, ...rozpočtový prebytok, rozpočtovníctvo, absolutórium, pravidlá, prenos, rezerva, sústava,
  4. štátny rozpočet, podstata, funkcie štátneho rozpočtu, zásady, rozpočty nižších úrovní, vzťahy medzi vládnymi úrovňami
  5. rozpočet Európskej únie
  6. verejné príjmy, členenie a prerozdeľovanie, daňové a nedaňové príjmy, daňová politika, zásady, klasifikácia daní

 

literatúra:

Beňová Financie a mena

Vincúrová  Základy teórie verejných financií

Neubaerová Finančné aspekty decentralizácie verejnej správy

 

        

Financie- peniaze existujú viac ako 3000 rokov, predtým bol výmenný obchod,

  1. sú to vzťahy, ktoré vznikajú v procese tvorby rozdeľovania, výmeny a spotreby produktu,  národného dôchodku

-trhový mechanizmus, nerovnomernosť prerozdeľovania, vznikajú sociálne rozdiely, vznikajú externality,

-existenčná podmienka spoločnosti je výroba, potreba výroby, zamestnanosť,...

-rozvoj len určitých odvetví a nevytvárajú sa pracovné podmienky pre ženy, -jeden z nedostatkov,

-celý rad výrobkov a ich výroby je nevýhodná a nezaujímavá pre podnikateľov, málo by zarobili a vtedy musí túto oblasť pokryť štát, preberá zodpovednosť a túto oblasť nazývame verejný sektor

-v USA prevláda súkromné školstvo, po vojne vznikol problém nedostatku škôl a nedostatku kvalifikovaných pedagógov, na trh vstúpili súkromné školy

-školstvo by malo byť na vysokej úrovni, aby v štáte bola kvalifikovaná pracovná sila

- otázka z úžitku verejného statku, z diaľnice majú úžitok tí, ktorí po nej jazdia

 

Verejný sektor nemôže fungovať bez verejných financií. Finančné operácie, ktoré prebiehajú v ekonomickom systéme – hospodárske zriadenie, medzi jednotlivými vládnymi úrovňami navzájom a medzi vládou na jednej strane a ekonomickými jednotkami na druhej strane. Hlavným príjmom rozpočtu sú dane od FO aj PO.

Poplatok za štúdium sa zaviedlo preto, aby získali financie. Daň zo zisku bola kedysi 70%. V 1993 toto zdanenie bolo zrušené a daňová sadzba bola 40%. Daň sa stala progresívna. Priority štátu pri financovaní – obrana, bezpečnosť, zdravotníctvo, ...

Zdravotníctvo už nie je financované v takej miere štátom ako kedysi – priestor pre súkromné zdravotníctvo – súkromný sektor.

Funkcie verejných financií:

1- Alokačná funkcia – vyplýva z medzier vo fungovaní trhového mechanizmu, z existencie externalít, nedokonalá konkurencia, konkurencia je nedokonalá,  

2- Distribučná funkcia  - trhový mechanizmus môže viesť k nespravodlivému rozdeľovaniu dôchodkov, trhový mechanizmus nie je schopný rovnomerne rozdeľovať dôchodky, je potrebné znižovať sociálne rozdiely medzi občanmi.

20% ľudí má príjem vo výške 82,7% z celkových príjmov

20% ľudí má príjem vo výške 11,7% z celkového príjmu

20% ľudí má príjem vo výške 2,3% z celkového príjmu

20% ľudí má príjem vo výške 1,9% z celkového príjmu

20% ľudí má príjem vo výške 1,4% z celkového príjmu

 

3- Stabilizačná funkcia – vypĺňa medzeru v trhovom mechanizme, z hľadiska toho aby nedochádzalo k inflácii,

 

Zložky verejných financií – verejná vláda, jej hospodárenie sa uskutočňuje v rámci rozpočtovej sústavy, ktorá inšitiucionalizuje vzťahy tvoriace verejné financie. Priame rozpočtové financovanie.

Štátny rozpočet je sústava rozpočtov.

Rozpočty:

1.centrálny, štátny, federálny

2.rozpočty nižších vládnych úrovní 

 

-obsahom rozpočtov je sieť finančných tokov a vzťahov,  vzťahy navzájom aj vzťahy k štátu

Regionálne rozpočty, obecné rozpočty.

Priame a nepriame financovanie.

Nepriame – mimorozpočtové financovanie

Verejné štátne, verejnoprospešné podniky, podieľajú sa na financovaní zabezpečenia financií štátnych rozpočtov

Podstata rozpočtového hospodárenia

- schodok štátneho rozpočtu, môže sa použiť na užitočnú vec, aj nie

- financovaný z verejných zdrojov, a tým sa odlišuje od súkromného sektora.

- národné hospodárstvo sa člení na tri sektory, ktoré uskutočňujú finančné operácie, ktoré sa vopred stanovujú vo vopred stanovených rozpočtov

-niektoré väčšie akcie sa uskutočňujú cez súkromný sektor a časť financií plynie z verejných rozpočtov

 

Rozpočet – finančný plán, v ktorom sa porovnávajú predpokladané príjmy a výdavky na najbližšie obdobie, bilancia v ktorej sa sústredia všetky príjmy a výdavky

Rozpočtové obdobie – spravidla rok , začína 1.3. alebo 1.7.

 

Formy rozpočtov:

  1. rodinný alebo domáci - príjmy a výdavky domácností, rodinné prídavky dostávajú všetci – bohatí aj chudobní,
  2. rozpočty nižších vládnych úrovní – miestny, obecný, regionálny, municipálny, alebo inej formy samosprávy
  3. autonómny – rozpočet nejakej organizácie, spoločnosti
  4. rezortný – určitého rezortu
  5. národný, štátny, spolkový, federálny
  6. nadnárodný

 

Nemecko má mínusový rozpočet, viac čerpajú z fondov EÚ ako dávajú - produkujú.

Rozpočtové obdobie – čas na ktorý sa rozpočet zostavuje. Klasické od 1.1 do 31

Provizórium- keď sa nepodarí zostaviť a schváliť rozpočet do konca roku tak sa zostaví,

Dočasná úprava na obdobie kým sa neschváli riadny rozpočet.

Rozpočtový proces- štandardný priebeh a je rozdelený na etapy:

prvá etapa - je predbežný návrh rozpočtu,

druhá etapa-  je schvaľovanie – do parlamentu sa predkladá návrh na schválenie,

tretia etapa -  plnenie,

štvrtá etapa - kontrola bežná, následná, operatívna, porozpočtová, priebežná

piata etapa – je uzatváranie výsledkov rozpočtového opatrenia.

Rozpočtová kapitola – odvetvové a ústredné štátne orgány,  a môžu si vytvoriť príspevkovú organizáciu – z časti vlastné a z časti dostáva príspevky zo štátneho rozpočtu. Ak dosiahne zisk zaplatí z neho daň. Rozpočtové majú príjmy zo štátneho rozpočtu.  

Rozpočtové opatrenie – rozhodnutie, až kým nie je schválený zákon  o rozpočte a vtedy zaniká aj rozpočtové provizórium.

 

Predpisy, ktorými sa riadi rozpočtový proces – pravidlá ktorými sa riadia. Vymedzujú základné práva a povinnosti na nakladanie s rozpočtom.

 

Rozpočtová klasifikácia- triedenie príjmov a výdavkov na všetkých vládnych úrovniach. Stanovená ministerstvom financií vo forme opatrenia. Obsahuje označenie druhu verejného rozpočtu, organizačnú a funkčnú klasifikáciu. Má zabezpečiť jednotnosť rozpočtov tým že je záväzná pre všetky rozpočty.

  1. porovnateľnosť rozpočtov medzi sebou
  2. väzbu na hospodárske ukazovatele
  3. adresnosť úloh
  4. prehľadnosť, jednoduchosť, jasnosť, zrozumiteľnosť na strane príjmov aj výdavkov
  5. má vyhovovať požiadavkám analýz

Rozpočtová fáza – podľa zásad a metód

Toto je v knihe financie a mena.

 

Rozpočtová rovnováha – medzi predpokladanými príjmami a výdavkami

Rozpočtové právo – Zákon o štátnom rozpočte

 

Rozpočtová politika – cieľavedomá,  

Rozpočtový prebytok – príjmy sú vyššie ako výdavky

Rozpočtový schodok – príjmy sú nižšie ako výdavky

Rozpočtové absolutórium- schválenie výsledku na základe záverečného účtu

 

Rozpočtová vládna rezerva – štátna finančná rezerva, vytvorená pri hospodárení minulých období, uložená v depozite banky, slúži na krytie nepriaznivých období

 

Štátny rozpočet – je len jedna ale dôležitá časť verejných financií, strategická nástroj riadenia, v rukách štátu a vlády, na zasahovanie ekonomiky.

  1. nejednoznačné definovanie, každá definícia zvýrazňuje niečo iné – obsah, finančný rozmer,
  2. ekonomický vzťah
  3. základný operatívny program vlády, právna norma
  4. špecifická forma rozdeľovania a znovu rozdeľovania
  5. jedným z hľadísk vymedzeného ako nástroja
  6. nástroj riadenia hospodárstva
  7. nástoj politiky štátu, na zasahovanie do politiky
  8. v minulosti od konca 2.svetovej vojny bol direktívny, administratívno- centrálny, o rozpočte možno hovoriť ako o bilancii príjmov a výdavkov,
  9. princíp nenávratnosti a neekvivalentnosti
  10. rozpočtová závierka za rozpočtové obdobie – bilancia za uplynulé obdobie,
  11. je to rozpočtový dokument, ktorý zahŕňa záverečný účet, ale nie záverečnú závierku,
  12. vládny rozpočet – jedna z možností jeho názvu
  13. ekonomický vzťah, ktorý súvisí so zhromažďovaním a rozdeľovaním peňažných prostriedkov, predstavuje peňažno – ekonomickú kategóriu ako sú dane, clá,... a tým sa zvýrazňuje úzky vzťah medzi štátom a jednotlivými subjektmi
  14. podľa vzťahu k úlohám štátu možno definovať ako základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený výkonným orgánom, úlohy nie sú pevne stanovené ale menia sa podľa potrieb
  15. to, že je právnou normou, oprávňuje ho to na vyberanie príjmov od občanov a spoločností
  16. suma peňažných zdrojov sa sústreďuje na centrálnej úrovni prostredníctvom štátnych orgánov  - centralizovaný fond
  17. pri jeho tvorbe a rozdeľovaní sa využíva nenávratný spôsob rozdeľovania
  18. podľa vzťahu k reprodukčnému procesu ho možno považovať za špecifickú formu rozdeľovania národného dôchodku v prospech štátu
  19. patrí do kategórie rozdeľovacích a hlavne prerozdeľovacích -  redistribučných vzťahov
  20. prvotné rozdeľovanie: vo výrobe na mzdu a zisky (v procese výroby, kde sa produkt a národný dôchodok vytvára)
  21. druhotné rozdeľovanie: nasleduje po prvotnom, súvisí s odvodom daní do štátneho rozpočtu

HDP- hrubý domáci produkt, všetky príjmy slovenských občanov

HNP- hrubý národný produkt, vytvorený len národnými subjektmi

  1. pri rozdeľovaní príjmov sa výdavky používajú na výdavky štátu, podľa rozpočtových kritérií
  2. z komplexného hľadiska – pre vznik štátneho rozpočtu musia byť splnené dve podmienky: existencia národného hospodárstva a štátu
  3. vývoj speje k tomu, že bude vysoká produktivita práce a spravodlivá spoločnosť
  4. pri definovaní musíme vychádzať z podstaty -  štátny rozpočet je strategický nástroj, súhrn peňažných vzťahov

činitele, ktoré ovplyvňujú štátny rozpočty:

  1. úroveň a rast ekonomiky, v prípade stagnovania ekonomiky sa zdroje nezvyšujú
  2. využívanie štátneho rozpočtu na zasahovanie štátu do ekonomiky, jej rast
  3. rozsah verejného sektora financovaného z rozpočtových prostriedkov
  4. fondové hospodárstvo (účelové fondy)
  5. rozpočtová sústava, jej členenie
  6. politická situácia

 

rozpočtové regulovanie- významná forma zasahovania do ekonomiky, podpora ekonomického rastu

rozpočtové hospodárenie, proces – je zložitý

 

funkcie:

  1. alokačná – tam kde nechce súkromný sektor investovať nastupuje štát
  2. distribučná – po zvýšení miezd Keynes hovorí, že nie je pravda, že podniky začnú krachovať, každý príjem pre zamestnancov keď sa zvýšia sú činiteľom rastu,
  3. stabilizačná – v 30-tych rokoch minulého storočia ju vyzdvihoval, po zvýšení minimálnej mzdy nastáva vzrast odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, dane zo závislej činnosti a tým pádom aj príjmy do štátneho rozpočtu, nedopustiť rast nezamestnanosti
  4. stimulačná – prejavuje sa počas negatívneho pôsobenia, pri regulácie miezd
  5. kontrolná signalizačná – nástroj  na reprodukčný proces, vyplýva z celospoločenských požiadaviek

 

Rozpočtové zásady:

  1. celý rozpočtový proces nemôže byť len tak od buka do buka, je riadený zásadami, jednotnosť, reálnosť, pluralita, vyrovnanosť, publicita, zverejnenie, transparentnosť, prehľadnosť
  2. jasný, konkrétny, adresný rozpočet podľa zásad
  3. jednotnosti – všetky príjmy a výdavky prechádzajú štátnou pokladnicou a sú zaznamenané
  4. realizácia verejných rozpočtov
  5. zásada reálnosti – súvisí s požiadavkou zamedziť presunom, spresňovaniu údajov v rozpočte,
  6. zásada každoročného schvaľovania a zverejňovania rozpočtov
  7. zásada publicity
  8. zásada prehľadnosti

 

rozpočty nižších vládnych úrovní

  1. problémy súvisiace s decentralizáciou

5