Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Organizácia Výchovy a Vzdelávania

verejna sprava (ovv2.doc)

Verejná správa

Je sústava štátnych a samosprávnych orgánov na zabezpečovanie ústavných práv občanov (zdravie, vzdelávanie, kultúra, financie, sociálna ochrana, potraviny atď.)

Systém verejnej správy v školstve

A. Makroriadenie

Štátna správa                          Územná samospráva

    Ministerstvo školstva                     Samosprávny kraj

    Krajský školský úrad                           Obec (Školský úrad)

                                              Školská samospráva

                                                Územná školská rada

                                                Obecná školská rada

B. Mikroriadenie

Riaditeľ školy                                    Rada školy

      Zástupcovia riaditeľa                        Žiacka samospráva

Právomoc

Oprávnenie – kompetencia orgánu, úradu, inštitúcie, právnickej alebo fyzickej osoby rozhodovať, riadiť, spravovať, viesť, vydávať záväzné predpisy a vykonávať činnosť, ktorá je konkrétne vyjadrená príslušnou právnou normou.

Podľa závažnosti, miery a druhu právomoci sa rozlišuje:

-Zákonodarná právomoc

Výkonná

Normotvorná

Súdna

Kontrolná

Poradná a koordinačná

Originálna (vyplýva z Ústavy SR

Prenesená

Delená

Zmiešaná

Výlučná        

Makroriadenie

Správa a riadenie školstva orgánmi verejnej správa a samosprávy.

Podieľajú sa na ňom:

1. NR SR – zákonodarný orgán

2. Vláda – výkonný orgán celoštátny prostredníctvom MŠ SR a KŠÚ

3. Samospráva – územná samospráva – kraje, obce

Úloha makroriadenia v školstve:

Zosúlaďovať mikroriadenie na základe právnych, ekonomických, organizačných a pedagogických noriem.

Ministerstvo školstva SR

1. Ústredný orgán štátnej správy pre základné, stredné a vysoké školy, školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, vedu a techniku, informatiku a štátnu starostlivosť o mládež a šport.
2. podieľa sa na tvorbe jednotnej štátnej politiky a je gestorom jej realizácie.
3. zabezpečuje plnenie medzinárodných zmlúv vo výchove a vzdelávaní

1. skúma a analyzuje problémy výchovy a vzdelávania a pripravuje opatrenia na ich riešenie
2. pripravuje návrhy zákonov v rezorte školstva
3. schvaľuje sieť škôl
4. vydáva záväzné rámcové pedagogicko-organizačné normy, štúdijné programy, účebné plány a účebné osnovy, vzdelávacie štandardy, normatívy vybavenia škôl,...
5. prostredníctvom štátnej školskej inšpekcie kontroluje dodržiavanie noriem

Krajský školský úrad

- špecializovaný odvetvový orgán, ktorý vykonáva štátnu správu škôl a školských zariadení (ŠZ) a nachádza sa na území príslušného samosprávneho kraja.

Plní funkciu:

- zriaďovateľa špeciálnych MŠ, ZŠ, SŠ, OU, praktických škôl, špeciálnych výchovných zariadení, zariadení špeciálneho výchovného poradenstva na území kraja. V prípade, že obce nedokážu túto úlohu zabezpečiť, plnia funkciu zriaďovateľa aj za obce.

- kontrolóra finančných prostriedkov

- vybavovateľa sťažností

- vedenie personálnej agendy riaditeľov škôl

- poskytovanie právneho poradenstva aj pre samosprávny kraj, neštátne školy a pod.

Školský úrad

Špecializované pracovisko obce (alebo viacerých obcí) na zabezpečenie odborných činností a úloh v školstve, mládeže a telesnej kultúre. Podmienkou vytvorenia školstkého úradu je minimálne 1000 žiakov, v školách, ktoré zriaďuje obec.

Plní úlohy:

6. odbornú a poradenskú činnosť školám a Ž: pri organizovaní výchovy a vzdelávania, vrátane pokynov pre riaditeľov škôl na príslušný školský rok
7. kontrolu dodržiavania záväzných predpisov s výnimkou kontroly, ktorá prislúcha inšpekcii
8. poradenstvo v oblasti informatiky, práce s deťmi a mládežou a záujmového vzdelávania, rozvoja telesnej výchovy a športu.

Územná školská rada

Je iniciatívny poradný orgán školskej samosprávy na stanovenom území (kraja), ktorý:

9. vyjadruje a presadzuje verejný záujem v oblasti výchovy a vzdelávania
10. plní funkciu verejnej kontroly
11. vyjadruje sa a posudzuje koncepciu, rozpočet, personálne a sociálne podmienky, zameranie škôl a ich študijných a učebných odborov, výsledky výchovy a vzdelávania a celkovú činnosť škôl, ŠZ a krajského školského úradu
12. za jej ustanovenie zodpovedá samosprávny kraj
13. funkčné obdobie sú 4 roky, má 11 členov
14. tvoria ju volení zástupcovia: riaditeľov škôl

                                                         rád škôl

                                                         krajského školského úradu

                                                         sociálny partneri

Členmi nesmú byť vedúci KŠÚ, (školského úradu) a predseda samosprávneho kraja (VÚC).

Obecná školská rada

Je iniciatívny a poradný samosprávny orgán obce.

Plní úlohy:

15. vyjadruje sa, presadzuje a kontroluje plnenie verejných záujmov v oblasti výchovy a vzdelávania, posudzuje činnosť škôl a ŠZ a orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy
16. vyjadruje sa k činnosti zriaďovateľov škôl a ŠZ, ku koncepcii, materiálnym podmienkam a sociálnym podmienkam zamestnancov škôl a ŠZ, k starostlivosti o výchovno-vzdelávacie služby a k správe o výchovno-vzdelávacích výsledkoch škôl a ŠZ.

Má 11 členov, ktorí sa volia zo zamestnancov škôl, rodičov a obecného zastupiteľstva.

Za jej ustanovenie zodpovedá obec.

Samospráva

Je oprávnenie samostatne vykonávať určené pôsobnosti a právomoci v rámci väčšieho organizovaného celku.

Znamená:

- participáciu občana na realizácii istých činností inštitúcií (tvorbe, kontrole a hodnotení)

- autonómiu školy regulovať obsah, metódy, prostriedky výchovy a vzdelávania.

Mikroriadenie

Je vnútorné riadenie školy na:

17. realizáciu programov výchovy a vzdelávania
18. vytváranie kultúry a pozitívnej klímy školy
19. zabezpečovanie dobrých personálnych, ekonomických a materiálnych podmienok školy

Predmetom mikroriadenia je:

20. uplatňovanie kompetencií riaditeľa školy, učiteľov a zamestnancov
21. sledovať činnosť Rady školy
22. do okruhu mikroriadenia patrí: Pedagogická rada, Metodické orgány, Žiacka samospráva, Rodičovské združenie.

Rada školy

Je iniciatívny  a poradný samosprávny orgán školy, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy v oblasti výchovy a vzdelávania rodičov, žiakov a pedagogických pracovníkov školy a ŠZ.

Plní funkciu:

23. verejnej kontroly činnosti školy, ŠZ, orgánov miestnej štátnej správy, obce a samosprávneho kraja
24. uskutočňuje výberové konania a navrhuje kandidátov na vymenovanie riaditeľa školy alebo ŠZ
25. vyjadruje sa ku koncepčným zámerom školy, ŠZ (počet prijímaných žiakov, odborné zameranie školy. Študijné odbory, učebné odbory), ku štruktúre voľnočasových aktivít mimo vyučovania, k úpravám učebných plánov, k pedagogicko-organizačnému zabezpečeniu a výsledkom práce školy, k návrhu rozpočtu a k hospodáreniu.

Členmi sú zástupcovia zamestnancov školy, rodičov a delegovaní členovia zriaďovateľa školy, obecnej samosprávy, sociálni partneri školy. Na stredných školách (SŠ) aj zástupca VÚC a volený zástupca žiackej samosprávy.

Rada školy má 5 – 11 členov, je volená na 4 roky. Za jej ustanovenie zodpovedá zriaďovateľ. Jej členom nemôže byť riaditeľ školy a zástupca KŠÚ.

Právna subjektivita

Je spôsobilosť školy ako právnickej osoby byť vlastníkom právnych vzťahov, t. j. vystupovať vo svojom mene na základe písomnej zmluvy.

Na činnosť škôl s právnou subjektivitou možno nazerať z viacerých aspektov. Najdôležitejší je aspekt pedagogicko-organizačný.

Vyžaduje od takejto školy:

26. aby vypracovala dlhodobú koncepciu rozvoja (víziu) vrátane časového a vecného harmonogramu jej realizácie
27. prehľad požiadaviek odberateľov (žiakov, rodičov, okolia školy)
28. personálne zloženie (kvalifikovanosť personálu)
29. materiálno-technické vybavenie
30. spôsoby prezentácie školy vo vzťahu k budúcim odberateľom a k okoliu
31. spôsob hospodárenia (príspevkové, rozpočtové, neziskové)
32. rozpočet školy
33. vnútorné školské predpisy
34. aby mala kvalifikovaného riaditeľa v právnej, ekonomickej, odborno-pedagogickej oblasti.

Manažment

Systém princípov, metódam techník a postupov používaných v riadení inštitúcií. Výsledok spojenia vedy a umenia riadiť.

V školstve sa manažment chápe ako riadenie školstva. Nejde však o módnosť, ale o vyjadrenie jeho odlišnej kvality a obsahu.

Kým riadenie sa často chápalo ako správa, t. j., aby boli veci v poriadku, školský manažment zahŕňa:

- zabezpečovanie nevyhnutných zdrojov a podmienok na nerušený chod školy a dosiahnutie jej cieľov cestou: projektovania

                           organizovania

                           kontrolovania

                           zabezpečovania financií, materiálnych a ľudských zdrojov

                          uplatňovanie deľby práce

                          definovanie práv a právomocí

- orientovanie sa na sociálnych partnerov v rámci školy, na ich motiváciu, humanizáciu práce, systémový prístup, klímu, kvalifikovanosť

- participatívne riadenie.

Manažment v školstve

Sa sústreďuje na systéme riadenia a správy školstva. Patrí doň:

35. riadenie výchovy a vzdelávania v rezorte školstva
36. zabezpečovanie  materiálnych a finančných zdrojov
37. zabezpečenie potreby vzdelávacích služieb
38. marketing
39. personálna práca
40. vedenie ľudí

Manažment školy

Je šúčasťou manažmentu školstva. Je orientovaný na problematiku:

vnútorného riadenia školy

vytváranie pozitívnej klímy

zabezpečovanie kompetencií riaditeľa školy

vytváranie podmienok na vyučovací a výchovný proces

vedenie ľudí

Manažment triedy

Tvorí súhrn činností učiteľa, najčastejšie triedneho učiteľa: na zabezpečenie podmienok pedagogického procesu v triede, na koordináciu s ostatným pedagogickým personálom a súčinnosť s mimoškolskými aktérmi.

Marketing

Proces plánovania a napĺňania koncepcie, propagácie a distribúcie myšlienok, výrobkov a služieb, ktorý smeruje k uskutočňovaniu vzájomnej výmeny na uspokojenie potrieb jednotlivcov a organizácií. Je atribútom trhovej ekonomiky.

Marketing v školstve a škole

V širšom poňatí filozofia riadenia (manažmentu), ktorá je založená na identifikácii potrieb zákazníkov – partnerov školy.

V užšom poňatí činnosť školy, ktorou pri rešpektovaní a napĺňaní potrieb odberateľov – služieb uskutočňuje prieskum trhu, na základe ktorého vytvára zodpovedajúcu ponuku vzdelávacích služieb a aktivít.

Marketing:

41. monitoruje potreby zákazníkov
42. vykonáva systematický prieskum trhu
43. kvalifikovane vytyčuje ciele
44. inovuje svoju stratégiu a taktiku
45. ujasňuje stratégie v záujme kvality
46. nepretržite kontroluje postavenie a povesť školy
47. usiluje o skĺbenie potrieb zákazníkov a školy

Riadenie

Systém princípov, metód, foriem, techník a postupov používaných v správe orgánov a inštitúcií na zabezpečenie účinného plnenia ich poslania. Jeho kvalita závisí od:

charakteru politického systému

miery demokracie

miery samosprávy

rozsahu právomocí

historickej podmienenosti

Princípy riadenia školstva a školy

Základné idey a pravidlá, ktoré sa uplatňujú v procese riadenia. Ide o:

48. orientáciu riadenia na zákazníka uplatnenie inovácií
49. zabezpečovanie kvalitných spolupracovníkov
50. uplatňovanie kvality vedenia spolupracovníkov
51. prioritná orientácia na ciele
52. úzka spolupráca s užívateľmi produkcie
53. vytváranie pozitívnej klímy
54. humanizácia riadenia orientujúca sa na subjekt
55. efektívnosť riadenia
56. optimalizácia riadenia

Funkcie riadenia (manažmentu)

Sú to aktivity, ktoré orgán správy alebo vedúci pracovník realizuje v procese svojej riadiacej činnosti a prostredníctvom ktorej dosahuje ciele organizácie.

Plánovanie

Predstavuje jednu zo základných funkcií riadenia. Je to projektovanie budúcnosti inštitúcie. Určuje program a spôsob na dosiahnutie cieľa. Čím vyšší stupeň riadenia, tým vyšší podiel plánovacej činnosti a menší podiel na operatívu. Čím nižší stupeň riadenia, tým viac krátkodobých plánov.

Metódy plánovania:

57. metódy predpovede na základe znalosti vývoja
58. metódy porovnávania
59. metódy modelovania predstáv a poslania
60. metódy projektovania

V riadení školy sú ťažiskom strednodobé plány – projektovanie. Významná činnosť v plánovaní je inovácia. Pôsobí na zmenu myslenia, vytvára tlak a flexibilitu učiteľov, ovplyvňuje tvorivosť, samostatnosť.

Organizovanie

- racionálne usporiadanie spoločenských procesov (vyučovania, voľno-časových aktivít)

-buduje sa na princípe hierarchie /R - ZR – U...), vzniká hierarchia autorít, ktoré tvoria jadro organizačnej štruktúry

-na hierarchii sa budujú vzťahy najmä podľa noriem, pravidiel, t. j. neosobne, bez zaujatosti, kooperatívne, lojálne, disciplinovane

-môže viesť k nezdravej byrokratizácii, riadeniu bež ľudskej dimenzie.

Motivovanie

Vychádza z:

61. hierarchie potrieb podľa uspokojenia istej potreby (fyzickej, bezpečia, sociálneho uznania, sebarealizácie)
62. potreby pocitu úspešnosti, odborného uznania, osobného postupu
63. potreby hygieny práce (spôsob kontroly, vzťahy s autoritami, zárobku, prac.istoty)

Vedenie ľudí

64. je schopnosť ovplyvňovať konanie iných ľudí
65. znamená všestrannú starostlivosť vedenia o spolupracovníkov
66. rozvíjanie ich osobnostného potenciálu
67. je to proces, v ktorom sa používa nedonucovací vplyv na usmerňovanie a koordinovanie aktivít členov organizácie na splnenie cieľov
68. je to sústava kvalít alebo charakteristík patriacich tým, ktorí úspešne vykonávajú svoju pôsobnosť a právomoc ovplyvňovať konanie iných ľudí.

Kvalitu vedenia ľudí určujú:

- vlastnosti osobností vedúceho (lídra)

-spôsob správania sa vedúceho smerom k: cieľom

                                                                   ľudským vzťahom

-konkrétna situácia v praxi

-schopnosť rozhodovania: riadeného a intuitívneho

Rozhodovanie

- je proces uvažovania o výbere najlepšieho rozhodnutia, ktoré povedie k riešeniu, resp. eliminácii problémov brzdiacich rozvoj.

- je proces výberu cieľa a prostriedkov, ktoré končí rozhodnutím.

Fázy rozhodovania:

69. identifikácia problému
70. analýza problému
71. zhromaždenie nevyhnutných informácií
72. overenie zdrojov informácií
73. klasifikácia dôležitosti informácií a ich vyhodnotenie
74. formulácia možných riešení problému
75. výber riešenia a konečné rozhodnutie

Správnosť výberu ohrozuje:

-nedostatok informácií

-nedostatok času na riešenie

-pocit rizika pri nesprávnom rozhodnutí

-silná citová účasť vedúceho

-voľba medzi dvoma možnými rovnocennými alternatívami (dilema)

Kontrola

Fáza procesu riadenia podmienená vôľou, ochotou a schopnosťami manažmentu spolupracovať s ostatnými zamestnancami školy pri kritickom reflektovaní vlastnej práce.

Manažment kontrolu zameriava na:

-plnenie programu výchovy a vzdelávania na škole hospitáciami na vyučovacích hodinách

-činnosť metodických orgánov na škole

-plnenie úloh školy mimo vyučovania

-dodržanie pracovného, vnútroškolského a organizačného poriadku

-dodržiavanie ľudským práv,...

Hodnotenie

Porovnávanie hodnôt určitého javu objektívnej reality na základe jeho vlastností, prejavov správania podľa vopred stanovených noriem, ukazovateľov, kritérií.

Hodnotenie úrovne riadenia školy určujú:

-dosahované výsledky práce školy všeobecne

-ako sa hodnotí kvalita výchovno-vzdelávacej práce

-akými kritériami sa hodnotia učitelia

Hodnotenie školy

„je postavené na kvalite sebahodnotenia všetkých účastníkov pedagogického procesu“

Modely riadenia škôl

Vzory prístupu k riadeniu škôl orientujúce sa na kľúčové oblasti riadiacej činnosti, abstrahujúce od nepodstatných, druhoradých riadiacich činností.

Patria sem modely:

Racionálny model riadenia školy

Akcentuje:

1. efektívnosť

2. funkčnosť

3. účelné rozdelenie kompetencií vnútroškolských činiteľov v súlade s pedagogicko-organizačnými, právnymi, ekonomickými predpismi.

Tento model vykazuje negatíva:

76. podceňuje neformálne prvky v škole
77. preceňuje pravidlá (normativizmus)
78. nezohľadňuje inovácie, ktoré sa nedajú vmestnať do zaužívaného systému
79. neuznáva (podceňuje) pedagogickú slobodu

Model humánnej relácie

Akcentuje:

1. ľudský prístup k rozhodovaniu

2. uplatňovanie ľudských práv a slobôd

3. kooperáciu účastníkov riadenia i výchovno-vzdelávacieho procesu

4. poradenstvo

5. uplatňovanie medziľudských vzťahov

6. slobodné rozhodovanie učiteľov a riaditeľa

Kritizuje:

80. prikazovanie
81. podrobné plánovanie a organizovanie
82. množstvo pravidiel, noriem nad osobnými vzťahmi

Negatíva:

- môže prerásť k bezbrehému rozhodovaniu až anarchii

- slabej disciplíne učiteľov i žiakov

Model postmoderného prístupu

Akcentuje:

1. vnútorné riadenie školy, najmä sebariadenie a využívanie pedagogickej slobody a autonómie

2. prácu expertov, ktorých nemožno pevne riadiť a organizovať

3. ciele možno formulovať len rámcove

4. stavia na autoreflexii učiteľov i žiakov

5. rušivé vplyvy považuje za významných činiteľov života školy

Neakceptuje:

83. presne stanovené ciele a obsahy
84. riadenie školy zvonku
85. vopred dané metódy na dosiahnutie cieľov
86. hodnotenie škôl a reforiem – lebo majú nemerateľné výsledky v danom čase

Negatíva:

-stavia príliš na subjektívnosti

-je ambivalentný

-je izolovaný od okolia

Politický model

- vychádza z poznania, že správanie jednotlivca vnútri organizácie ovplyvňujú jeho osobné, profesijné kvality, resp. hodnoty (aj politické), ktoré vyznáva

- vnútri školy vznikajú stále, ale aj dočasné skupiny, v ktorých určujúcou hodnotou sú spoločné záujmy. Tie vyvíjajú tlak na vedenie a môžu dlhodobo ovplyvňovať a určovať charakter školy.

- pri presadzovaní politiky školy vzniká „stredné vedenie“ (vedúci skupín), ktoré demonštruje pomernú moc

- vzniká tak množstvo názorových skupín, z ktorých 1.tvorí riaditeľ, 2. stredné vedenie a 3. jednotlivci. Právomoc má jedine riaditeľ.

Negatíva:

- vznik antagonistických skupín, z ktorých pramenia konflikty a sebarealizácia an úkor ostatných

- škola sa stáva bojiskom

- efektívnosť výchovno-vzdelávacej práce je v úzadí.

Integrovaný model riadenia

Orientuje pozornosť na:

1. osobnosť žiaka, jeho sebaorganizovanie a autoreguláciu

2. uplatňovanie pozitívnych prvkov z modelu racionálneho, humánnych relácií a postmoderny

Vylučuje:

- kontrolu vnútorných procesov u žiakov (možnosť ich ovplyvniť len nepriamo)

- ovplyvňovanie medziľudských vzťahov vonkajším riadením

Subjektívny model riadenia

V praxi zatiaľ neoverený.-

Akcentuje:

1. centrom pozornosti sú jednotlivci, z ktorých každý vníma školu inak

2. prevláda individuálne prežívanie situácií

3. prihliada na potreby jednotlivca, nie školy

4. ak uznáva ciele, tak len spoločné u všetkých učiteľov

5. koncentruje vedenie na kvalitu osobnosti

Vylučuje:

- jednoznačné pravidlá v riadení a strategické plány

- kontrolu účinnosti

Ambivalentný model riadenia

Určujúcim faktorom je premenlivosť a nepredvídateľnosť v riadení.

Charakterizujú ho tieto vlastnosti:

1. má nekonzistentné ciele, každý učiteľ si stanovuje vlastné

2. štruktúra školy je nestála. Nie sú presne vymedzené hierarchické vzťahy

3. vedenie školy rozhoduje operatívne. Spontánne podľa potreby a požiadaviek  okolia

4. vzťah školy k okoliu je turbulentný, neprehľadný

Problémové miesta.

- nepredvídateľnosť rozhodnutí

- neorganizovateľnosť javov

- nedocenenie potreby vymedzenia kompetencií

- podcenenie plánovania a stanovenia pracovného poriadku.

Štýly riadenia

Sú osobitné dispozície konania ako aj model správania sa vedúceho pracovníka v riadiacej situácii.

Členenie štýlov

Štýly riadenia opierajúce sa o právomoc, vplyv a správanie sa vedúceho

Autoritatívny štýl

Vyznačuje sa výrazným uplatňovaním vôle vedúceho, jeho myšlienok, názoru bez ohľadu na stanoviská podriadených, až po používanie mocenských prostriedkov.

Prejavuje sa v centralistickom direktívnom systéme riadenia a u autoritatívnej osobnosti.

Vyvoláva:

- ovzdušie nedôvery, potláčanie iniciatívy, podriadených, postihy

- zneužívanie postavenia

- prerastanie do autokracie u vedúceho, ktorý zakrýva svoju neschopnosť

- prerastanie do diktátorstva – krajného prejavu vôle vedúceho spojeného s likvidáciou všetkých, ktorí nesúhlasia.

Demokratický štýl

Vyznačuje sa:

87. obojstrannou aktívnou komunikáciou vedúci – podriadení
88. zvýšenou pracovnou iniciatívou zo strany podriadených
89. utváraním priestoru pre aktivity pri rešpektovaní rozhodovacích právomocí vedúceho
90. Vyskytuje sa v 2 podobách:
91. 1. Čístý – vyjadruje podiel kolektívu na rozhodovaní s rešpektovaním rozhodnutia vedúceho
92. 2. participatívny – lepšie vyjadruje účasť jednotlivcov a kolektívov na riadení podieľaním sa na ňom svojimi názormi a myšlienkami.

Liberálny štýl

Vyjadruje postavenie vedúceho len ako reprezentanta podriadeného kolektívu. Vedúci je zhovievavý, poskytuje voľnosť v konaní.

Dôsledky:

93. vytváranie klík na pracovisku
94. presadzovanie osobných záujmov
95. neplnenie úloh
96. môže prerásť v anarchiu, v odmietaní zásahov vedenia do činnosti kolektívu

Štýly podľa uskutočnenia konečného rozhodnutia

Direktívny – nedirektívny

Na základe ujasnenia vzťahu direktívneho a nedirektívneho štýlu ku autoritatívnemu a demokratickému (krajné polohy štýlov v A i B) sa identifikujú 4 odlišné riadiace štýly:

Autoritatívny nedirektívny

Vedúci dáva malú možnosť pri rozhodovaní, ale pri realizácii poskytuje podriadeným veľký priestor.

Autoritatívny direktívny

Vedúci nedáva možnosť pri rozhodovaní a nedáva ani priestor na uplatnenie vlastné názor pri realizácii.

Demokratický a nedirektívny

Vedúci dovoľuje podiel na rozhodovaní a nedáva a poskytuje aj priestor na realizáciu

Demokratický a direktívny

Vedúci dovoľuje rozhodovať, ale pri realizácii dáva malý priestor.