Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Všeobecná Botanika

v`eobecna_botanika-prednasky.doc (v`eobecna_botanika-prednasky.doc)

VŠEOBECNÁ BOTANIKA

(PREDNÁŠKY)

BOTANIKA – význam R v prírode, predmet štúdia B, členenie B, stručná charakteristika jej vývoja, význam a perspektívy jej ďalšieho rozvoja

- význam R v prírode -

R = ústrojence

Vlastnosti – pohyb, metabolizmus, dráždivosť, schopnosť zmeniť sa pod faktormi prostredia,                 rozmnožovanie

Význam:

a) zelené R – obrovská schonosť utvárať z anorg.l. org.l. – najdôležitejší proces v prírode, sú potravou pre ostatné nezelené R a živ., tvoria primárny celok v potr.reťazci

b) pri vzniku org.l.z anorg.l.v procese fotosyntetickej asimilácie sa uvolňuje do atmosféry kyslík, vďaka zel.R sa udržuje vo vzduchu 21% kyslíka

c) v procese fotosynt.asimilácie zel.R sú schopné transformovať energiu slnečného žiarenia za prítomnosti oxidu uhličitého – dochádza k znižovaniu CO2 v atmosfére a udržuje sa uhlík na približne rovnakej úrovni

d) R organizmy sa podieľajú na vzniku pôdy – lišajníky spôsobujú drvenie skalného substrátu, machorasty, odumr.R spôs.vznik humusu

e) R sa priamo podieľajú na vzniku humusu – makromol.charakter – vzniká rozkladom biomasy, činnosťou mokroorg. V následnosti = obohacuje pôdu, vodný režim, detoxikačné účinky

f) liečiteľ., terapeutický účinok – 2.najdôležitejší význam už z doby kamennej

g) R – stavebníctvo, textil.priem., papiernictvo, nábytkárstvo, chem.priem.

h) R – estetický význam

i) energetické konzervy – zásoby ner.sur – uhlie, ropa, rašelina

j) polodrahokam jantár

predmet štúdia B:

prírodovedná disciplína, veda o R, biol.disciplína

objekty štúdia = celá rast.ríša

B: 1) podľa zamerania na urč.stránky r.organizmu:

a) anatom.- morfol.disciplíny – anatómia, morfológia = štruktúrna botanika / narozličnej organizačnej úrovni študuje vnút.štruktúru a vonkaj.tvar R

- cytológia – bunk.úroveň – súbor buniek, vzťahy, pôvod, topológia orgánov

- histológia – vznik a vývoj

- anat.stavba – vzťah k fyziolog., obranným, vývojovým, udržiavacím a rozmnož.potrebám R

- zavedenie progres.metód do bot.výskumu pomohlo detailnejšie preštudovať stavbu R pletív, štruktúru b.stien a lepšie poznať ultraštruktúru

- histochémia – chem.zlož.buniek pletív r.orgánov

b)disciplíny skúmajúce funkcie, život.deje R a vzťahy R k vonkaj.pros.

- fyzilógia R – mechanizmy fungovania r.organizmov

- genetika R – procesy dedičnosti a premenlivosti R

- ekológia – vzťah R k vonkaj.pros.

- fytocenológia – vzťahy medzi jedincami v spoločenstve a zákonitosti existencie spoločenstva

- fytogeografia – rozšírenie R na zemi

c) vedy o vývoji R:

- ontogenéza – vývin r.jedincov(patrí sem embrylógia)

- fytogenéza – vývoj r.taxónov

- fytopaleontológia – vyhynuté R a ich podmienky existencie a vývoja

2) podľa praktického využitia:

a) zákl.ved.disciplíny – stránky r.organizmu

b) aplikované ved.disciplíny – využ.poznatkov v praxi – lesnícka, farmaceut.B, fytotechnika(agrotechnika)

3)podľa stupňa zovšeobecnenia predmetu štúdia:

a) špeciálna B – briológia(machorasty), lichenológia(lišajníky), dendrológia(drevo), fytopatológia(škodci), pomológia(ovocné dreviny)

b) všeobecná B

stručná char.vývoja B:

vid.Dejiny lieč.R2 + pozn.z knihy

Význam a perspektívy ďalšieho vývoja B:

- bot.ved.disciplíny majú význam ako biol.disciplíny, význam je taký veľký, že sa stali výrob.silou v soc-ek. rozvoji spoločnosti

- vplyv biol.vied:

1. na produciu potravín – význam s dôrazom na kvalitu

2. zlepšovanie zdrav.stavu ľud.populácie

3. tvorba a ochrana ŽP

- hl.úloha B – hľadať prostriedky ako zvýšiť úrodnosť exist.kultúrych R, hľadať metódy na zmenu dedič.vlast.a vypestovať nové odrody kult.R

- známe sú úspechy biotechnológií, genet.inžinierstva a transgenózy pri tvorbe nových vysoko produktívnych r.organizmov

- významné sú poznatky týkajúce sa efektívnejšieho využ.žiarenia fotosynt.aparátom, tvorby odolnejších foriem R a poznania fixácie vzduš.dusíka

- disciplíny – základné – rozvoj zákl.poznania v B + disc., ktoré vedú k poznaniu zákonitostí života

MORFOLÓGIA R – HISTOLÓGIA, ORGANOLÓGIA

Histológia – pletivo a jeho diferenciácia, prechodné útvary medzi 1b. a mnohob.organizmami, spôsob spojenia b.v pletive, interceluláry

- Pletivo a jeho diferenciácia:

- náuka o stavbe a funkcii pletív = histológia(histon = pletivo)

- pletivo – súbor navzájom zrastených b., kt.majú približne rovnaký tvar, funkciu a pôvod

- najnižšie organiz.organizmy – jednoduchá stavba tela – jednob. – baktérie, sinice, riasy, niekt.huby

- b.plní vš.funkcie, kt.udržujú systém pri živote a umožňukjú jeho reprodukciu

- veľkosť – zväčša mikroskopická

- niekt.1b.riasy – Caulerpa = 50cm veľká s množstvom b.jadier – zaujímavá tým- podobné orgány(koreň, list, stonka) ako R, ale sú nepravé – rizoid, kaloid, filoid

- u R je veľa mnohob.organizmov na rôz.organiz.úrovni

- najdokonalejšie R – veľké množstvo pletív, kt.tvoria orgány

- pletivá vyšších R sa diferencujú počas počiat.vývoja, prispôsobujú sa na vykonávanie urč.funkcie a nadobúdajú aj urč.tvar

- prechodné útvary medzi 1b.a mnohob.R:

1. ZOOGLEA – skoro vš.baktérie – 1b., b.steny sú budované z polysacharidov, vonkaj.vrstva b.steny vo vod.pros.zoslizovatie a pomocou slizu sa b.zoskupia do skupiny zooglea

- typické – b.si zachovajú samostatnosť a ich vzájomné spojenie je nepatrné – formálne spojenie, b.sa ovplyvňujú len minimálne

2. KOLÓNIA – niekt.sinice a riasy vytvárajú kolónie, kt.vznikajú tak, že mater.b.sa delí na dcérske b.a tie sa od seba neoddelia, sú spojené plazmodezmami, ich spojenie zabezpečuje centrálna lamela, často spoj.slizom, výrastkami b.al.adhéziou

- rovnaký pôvod, rovnaký tvar, slabá kooperácia, typy:

a) zatvorené – z urč.presného počtu b., napr.riasa gónium(16 b.)

b) otvorené – nemajú ustálený počet b., delia sa a zväčšujú kolóniu al.sa oddeľujú a vytvárajú nové kolónie

c) monomorfné – b.rovnakého tvaru, rov.funkcie

d) polymorfné – z b., kt.sa líšia tvarom aj funkciou

3.CENÓBIUM – mnohob.zoskupenie, kt.sa líši veľkým počtom b., pevnejším spojením, urč.diferenciáciou ba plazmodezmami, napr.váľač(volvox)

-spôsoby spojenia buniek:

- telo R sa môže skladať z 1 al.viac druhov pletív, každé pletivo má svoju f., b.v pletivách sú navzájom spojené – mechan.a fyziolog.char.

1) mechan.spoj.b.- zabezp.stredná (pektínová)lamela, pektinózne l. a z druhotne hrubnúcich môže byť tvorená aj lignínom(drevnatá hmota)

- stred.lamelu môžeme prirovnať k cementu, stmeľovacie b., macerácia = opačný proces(rozrušovanie pektín.lamiel, kt.sa zmäkčujú al.úplne rozrušujú a b.v pletive sa uvolňujú)

- macerácia – varením, chem.činidlami, enzymatická činnosť

macer.v prírode:

a) pri dozrievaní ovocia – nezrelá kompaktná hmota zmúčnatie

b) pri opade listov, kvetov, plodov v mieste kontaktu orgánov so stonkou

- umelá macer.:využ.sa pri varení zemiakov

- experimentálne ciele – pri štúdiu buniek

- máčanie konopí a ľanu – baktérie rozrúšali lamely

- výroba papiera

2) fyziolog.spoj.b.- správanie sa mnohob.R ako 1 živého celku umožňujú plazmodezmy(tuhé plaz.vlákenká), kt.prechádzajú z b.do b.cez b.steny a to cez otvory, póry, stenšeniny b.steny, plazmodezmy vytvárajú organizmus, kt.je rozdelený na elementárne b., plazmodezmy sa dajú farbiť a pozorovať

- dĺžka, počet, hrúbka plazmodezmy je rozličná

- vyššie R – väčší počet plazmodezmy

- význam plazmodezmov:

a) spájajú protoplasty b.do 1 celku

b) vedú niekt.podráždenia

c) zúčast.sa na látkovej premene

d) regulujú vývin b.stien

interceluláry

1. malé interceluláry – mladé b.v delivom al.meristemat.pletive prilnú k sebe veľmi tesno celým povrchom, pri ďalšom raste sa vo vnútri objavia vakuoly pričom cytoplaz.obsah sa dostáva na perifériu b., tlak sa prejavuje tak, že b.sú napäté(turgescentné) a keďže b.stena nie je hrubá, nadobúdajú guľatý tvar, tým dochádza k urč.miestam stretu viacerých b.a začínajú sa od seba vzďaľovať, vznikne prázdny priestor – medzib.priestor(intercelulára)

- na prieč.reze pletivom sa I javí ako trojuholník al.štvorec so zaoblenými stranami

- pri niekt., najmä vod.R môžu na seba I nadväzovať a vytvárajú kanáliky a zabezp.výmenu plynov

- sú súčať pletív s dýchacou a vetracou f.

-význam I – výmena plynov medzi vonkaj.pros.a b.vnútri R = transpirácia

2. veľké I: v zákl.pletive R, medzi krycím a vodivým pletivom

a) schizogénne – vznikajú zväčšením malej I, kt.je na rozhraní 3 al.viacerých b., k takému zväčšeniu dôjde pri rozpustení stred.lamely medzi b. – b., kt.obklopovali pôvodne malú I sa rozostúpia

- ich delením sa I ešte viac zväčší, viac veľkých schizogénnych I môže splynúť do jednoduchých al.rozkonárených kanálikov, char.pre SI je, že ich obklopuje vrstva sekrečných b., kt.vylučujú výlučky do týchto I, tu sa výlučky hromadia

- význam SI – sú väčšinou vyplnené vzduchom, význam pre vod.R – nadľahčovanie orgánov

- tieto kanáliky často prebiehajú od listov až ku koreňom

- SI – zásobárňa sekrétov – silice, živice, slizy

b) lyzigénne – v skupinke sused.b.je nejaký výlučok, kt.rozpustí priehradky medzi b.tejto skupinky, čím vznikne I s obsahom spomenutého výlučku, I sa spájajú do kanálikov, tvar LI býva izodiametrický(rovnakorozmerný) a narozdiel od SI nie sú obklopené vrstvou sekreč.b.

- význam LI – v kanálikoch sú éterické oleje aj živice, nájdeme ich napr.vo vonkaj.časti plodov citrusov al.v ihliciach ihličnanov

c) rexigénne – skupina b.napr.v strede stonky odumrie a tým pádom b.prestávajú rásť, okolo odumr.b.sa nachádzajú živé b., rastúce, odumreté b.sú roztrhané živými a dôjde k vytvoreniu prázdneho otvoru = RI

- v steblách obilovín

- význam veľkých I:

- úspora staveb.materiálu, lebo často sú vyplnené vodou al.vzduchom

- urýchľujú výmenu plynov – vod.R

- spevňujúca f., nadnášanie R

- obsahujú rôz.výlučky – silice, nektár, sekréty, exkréty

Druhy pletív, pletivá podľa spôsobu vzniku, podľa ontogenetickej úrovne buniek(podľa vývoj.štádia)

- niekt.nižšie organiz.organizmy sú zložené z rôz.b.

- na najjednoduchších mnohob.R sa na stavbe tela podieľa iba 1 typ pletiva, b.tohto pletiva majú tvar a funkciu takmer rovnakú, vyššie organiz.R v dôsledku diferenciácie(deľby práce) majú vydiferenc.rozličné druhy pletív, kt.sa vzájomne líšia tvarom, f., aj polohou v R

- úlohou histológie je študovať rozličné druhy(typy) pl.

- pl.možno zadeliť do niekoľkých skupín na zákl.urč.kritérií, rôz.autori v lit.uvádzajú rôz.skupiny pl., avšak hl.znakmi pri zaraď.pl.do skupín patria tvar a f.b.:

1. pl.podľa spôsobu vzniku:

a) pravé – pl., ktorého b.vznikli delením 1 al.niekoľkých b., b.sa pri svojom vzniku od seba neoddelili, ale zostali zrastené, tieto pl.sú najbežnejšie

b) nepravé – vznikli druhotným zoskupením pôvodne samostatných b., toto zoskup.sa uskutočňuje spletením al.zrastením mnohob.vláken, zrastením pôvodne voľných b.vznikajú napr.6uholníkové siete riasy sieťovky(hydrotiction) al.riasy halimeda tuna, kt.pripomína opunciu

- nepravé pl.vzniknuté spletením mnohob.vláken sa nazýva plektenchým – skladá sa z neho klobúk a hlúbik vyšších húb

c) zmiešané – pseudoparenchým – vznik – plektenchýmu zrastú pričom sa ešte rozdelia priečnymi priehradkami na jednotl.b.

- zmiešané preto, lebo jednotl.hubové vlákna, kt.sú zložené z viacerých b.sú vlastne pravé pl., kým pl.ako celok je nepravé, lebo vzniklo zrastením pôvodne pravých vláken

2. pl.podľa vývinového štádia:

- kazdá b.je živý jedinec, kt.sa vyvíja, najprv musí b.vzniknúť z inej b., potom sa zväčšuje, čo je zapríčinené zväčšovaním b.stien a utvorením vakuol, nakoniec sa diferencuje pričom získava urč.tvar a funkciu, difer.b.sa už nedelí a jej tvar je trvalý

- vzhľadom na uved.etapy vývinu b.(etapa delenia, predlžovania a diferenciácie) rozdel.pletivá na delivé(meristémy) a trváce

- delivé pl.- pl.,ktorých b.sú schopné deliť sa a zotrvávať v stave delenia(embryonálny stav b.)

- nižšie R, napr.riasa spyrogyra majú skoro vš.b.delivé

- vyššie R majú telo rozčlenené na delivé a trváce pl.

- delivé od trvácich(perzistentných) sú najlepšie rozlíšiteľ.od machorastov, cez papraďorasty a semenné R

- meristémy sú len v tých častiach R, kt.rastú – rastové vrcholy koreňov a stoniek, kolienka tráv, zárodky semien, v ciev.zväzkoch a aj inde

- zaujímavý je vzťah medzi delivými a trvácimi pl.:

- delivé pl.sú vlastne parazitmi trvácich, kt.im poskytujú potrebné l., kt.sa v nich tvoria

- poskyt.ochranu delivým pl.

- meristémy sa však celej R a aj trvácim pl.odvďačujú tvorbou nových b.

- char.znaky meristému:

a) b.meristému sú malé

b) ich tvar je rozmanitý, najčast.izodiametrický a môžu mať tvar doštičiek al.hranolov

c) b.meris.zvyčajne priliehajú tesne k sebe, ak sa v pl.vyskytujú interceluláry, tak sú veľmi malé

d) b.stena merist.b. je tenká

e) b.sú bohaté na cytoplazmu a chudobné na vakuoly

f) b.jadrá sú pomerne veľké

g) plastidy sú obyčajne na úrovni proplastidov

h) merist.b.obsahujú mnoho mitochondrií

- podľa pôvodu meristémy:

a) pôvodný(protomeristém) – vyskytuje sa najmä na vegetačných vrcholoch stoniek a koreňov, aj vyvíjajúci sa zárodok semena je celý z protomeristému

- skladá sa z tzv.iniciál(z b., kt.si trvale zachovávajú delivú schopnosť)

- sdemenné R majú na rastovom vrchole mnoho iniciál

- riasy, machy, pečeňovky a väčšina papraďorastov má na rast.vrchole len 1 tzv.terminálnu b.(terminálu)

- tvar termin.b.je rôzny, riasa dyctiola má tvar pologule a delí sa len v 1 smere a to v kolmom na smer rastu, niekt.terminály sa delia v 2 smeroch, najčast.má terminál tvar 4stena a vtedy sa delí v 3 smeroch(väčšina papradí, niekt.nahosemenné R)

- iniciály niekt.nahosemen.a krytosemen.R majú viac vrstiev, rozdelením terminály u nižších R vznikajú 2 b., z kt.je 1 koncová a zostáva terminálnou, schopnou ´dalšieho delenia, kým druhá zvaná segment buď sa ešte delí al.sa premieňa na trvácu b.

- podobne je to s delením iniciál pričom vznikne množstvo segmentov, kt.sa môžu ďalej deliť a tvoriť nové b.trvácich pletív - segmenty 1.rádu, 2.rádu,.......ntého rádu

- priehradky, kt.vznikajú pri delení b.a sú kolmé na povrch rastúceho orgánu sa nazývajú antikliny, tie priehradky, kt.sú rovnobežné s povrchom rast.orgánu sa nazývajú perikliny

- pri štúdiu anatómie sa stretávame s pojmom pozdĺžny a priečny prierez:

- pozdĺžny prierez(longitudinálny) – je každý prierez rovnobežný s osou orgánu

- priečny prierez(transverzálny) - je kolmý na smer podlhovastého orgánu

- radiálny prierez – pozdĺžny, kt.prechádza stredom stonky al.koreňa v smere priemeru

- tangenciálny prierez – pozdĺžny, kt.je rovnobežnýs osou orgánu, ale neprechádza cez jeho stred

- prierez – plocha na rozrezanom orgáne (radiál., tangenciál., transverzál.prieč.prierez)

- ak z uved.rezných plôch odrežeme tenký plátok, ide o rez

- prístroje na veľmi tenké rezy – mikrotómy

b) prvotný(primárny) meristém – del.pl., kt.vzniklo zo segmentov iniciál al.zo segmentov terminály

- tu možno rozlíšiť najmä pri cievnatých R tieto 3 vrstvy od obvodu ku stredu:

 dermatogén

 periblém                histogény

 pleróm

- rozdel.prim.mer.na histogény je teória histogénov podľa Hansteina z r.1868, platí dodnes, ale len pre vod.R

- prvot.mer.je delivý, jeho b.delením utvárajú ďalej od vrcholu trváce pl., takto delením dermatogénu vzniká pokožka periblému – prvot.kôra, a pleróm, stredný valec – stéla(stržeň s ciev.zväzkami)

- rozvrstvenie histogénov je ťažké rozlíšiť a preto pomery na rast.vrchole sa vysvetľujú takto: celkom na vrchole je tzv.tunika, kt.je tvorená 2 – 5 vrstvami b., kt.sa neustále delia a antiklinálnymi stenami(priehradkami), čím sa plocha tuniky zväčší

- z vonkaj,vrstvy tuniky delením jej b.vznikne pokožka, kt.je už trvácim pl., pod tunikou je delivé pl. – korpus, kt.b.sa však delia vš.smermi a tak sa utvorí prim.kôra a stred.valec

- niekt.tvrdia, že prim.kôra vzniká aj al.len z niekt.vrstvy tuniky a stred.valec vzniká z korpusu

- takýto vývin pl., pri kt.z delivých vznikajú trváce pl.je progresívny vývin pl., príčinou delivej schopnosti b.sú pravdepodobne fytohormóny, kt.sa tvoria hl.v trvácom pl.a odtiaľ sa dostávajú do b.delivých pl., za zvyčaj.podmienok sa nedelia vš.b.meristému, ale len 20%

c) druhotný(sekundárny)mer.- vznikol z trváceho pl., ak sa b.urč.čas nedelili, začnú sa deliť a vtedy utvárajú druhot.mer., napr.felogén, z kt.delením vznikne druhotná kôra al.kambium, delením b.ktorého sa utvára druhot.drevo a druhot.lyko

- vš.trváce pl., kt.vznikli delením druhot.mer.nazývame druhotné(drevo, lyko, kôra)

- druhot.pl.trváce, kt.vznikli z druhot.mer., ich vývin je regresívny – vývin sek.mer.z trvácich pletív pôvodne nedeliacich sa

d) utajený(latentný) mer.- pl., kt.má morfol.vlast.mer.aj schopnosť deliť sa, ale táto schopnosť je utajená, nachádza sa napr.v spiacich púčikoch – pri ich pučaní sa začnú b.deliť, patrí sem aj perikambium – vrstva okolo centr.valca koreňa, z kt.vznikajú bočné korene

- rozdelenie mer.podľa polohy v R:

 vrcholový(apikálny) – vrchol koreňov al.stoniek, kde tvorí rastový(vegetačný) vrchol

 vmedzerený(interkalárny) – delivé pl.na stonke vmedzerené medzi trváce pl.- v kolienkach a uzloch tráv

 bočné(laterálne) – v stonke al.koreni sú vo forme kratších oblúkov al.súvislých prstencov a po oboch str.sú trváce pl.- kambium, kt.leží medzi drev.a lykovou časťou z jemných zväzkov a felogén, kt.je v druhot.kôre smerom dnu

 okrajový(marginálny) – po obvode listovej čepele, delením jeho b.sa zväčšujú pôvod.mladé listy

 rozptýlený(difúzny) – mer., kt.nie je lokalizovaný len na urč.miesto R, pri nižších R je veľmi bežný, napr.riasy, pri vyšších R je zriedkavý, napr.z difúz.mer.je celé embryo semien ako aj veľmi mladé listy

- trváce pl.- mer.sú v R len tam, kde R rastie, v dospelých R pripadá na mer.len malá časť, prevaž.časť R tvoria trváce pl.

3. pl.podľa tvaru buniek a hrúbky stien:

- R sú zlož.z rôz.pl., kt.sa navzájom odlišujú tvarom b.a hrúbkou b.stien, podľa toho ich rozdel.na:

a) parenchymatické – veľmi rozšírené, sú základné pl., pretože vš.b., kt.vznikli z mer.prechádzajú cez vývoj.štádium, kedy majú vlast.podobné parenchym.b.

- najchar.znakom paren.je, že b.majú tenké b.steny a živý vnút.obsah, tvar paren.b.je variabilný, napr.kocka, neskôr b.majú gualtejší tvar a tvoria sa I

- ak sú b.paren.takmer guľaté, nazývajú sa merenchým

- aerenchým – paren.s veľkými I, ich objem je oveľa väčší ako objem vš.paren.b.aerenchýmu

- rozlož.paren.v R – nižšie R majú prakticky celú stielku parenchymatickú, vyššie R majú paren.v rastových zónach

-  v dospelých R je paren.veľmi rozšírený

- pri bylinách vypĺňa takmer celý priestor medzi pokožkou a vodiv.pl., tvorí základné pl.

- ako vhodný objekt na pozor.paren.pl.slúži zákl.pl., tzv.duša bazy čiernej(sambucus nigra)

- paren.možno nájsť aj v ciev.zväzkoch, z par.sú aj sprievodné b.okolo sytkovíc v lyko.časti ciev.zväzku, pericyklus, kt.tvorí najobvodovejšiu čať stred.valca, zákl.pl.listov – mezofil, vnútro dužin.plodov zásob.koreňov hľúz

- f.paren – zásobná(ak b.obsahujú veľa zásob.l)

           - asymilačná – ak b.obsah.chloroplasty – pl.sa nazýva chlorenchým

           - výmena plynov – merenchým a aerenchým

           - výplň priestorov – výplnkové pl.

b) sklerenchymatické – char.znakom sú hl.hrubé, veľmi hrubé b.steny, takže vnútro b.(lumen) zaberá len malú časť objemu b., b.steny sú veľmi hrubé, lebo majú veľmi zhrubnutú sek.stenu, hrubé steny skler.sú často pekne vrstevnaté a bohato prestúpené kanálikmi, kt.bývajú často rozvetvené – jednoduché stenšeniny b.steny

- b.steny sú aj tvrdé, tvrdosť môže byť spôs.zdrevnatením sek.steny, spevnením celulózou(ľan, incrustacio), uhličitanom vápen.al.kremičitanom....

- tvar b. - rozoznávame:

- skler.vlákna a takmer izodiametrické sklereidy

 skl.vlákna – vretenovitý tvar, konce sú zašpicatené al.tupé, tesne k sebe priliehajú

 sklereidy – b.rôz.tvaru, nie sú vláknité, zákl.typy:

1) trachysklereidy – kamenné b., izodiametrické

2) makroslker. – podlhovasté

3) osteoskler.- valcovité a na koncoch rozšírené

4) asteroskler.- hviezdicovitý tvar

- vnútro b.- pri úplnom utvorení b.stien, po ich zhrubnutí, protoplast.b.rezorvujú okolité b., b.odumrú a ich vnútro sa vyplní vzdchom

- rozloženie a funkcia sklereidov v R:

 spevňovacie, mechan.pl.- veľká pružnosť a pevnosť

 ochranný obal niekt.častí R – semená v kôstkach

 nachádza sa vo vš.vegetatívnych orgánoch takmer vš.cievnatých R

 skler.vlákna – často na obvode kôry, okolo ciev.zväzkov(skler.pošva v podobe súvislého valca), na vonkaj.obvode lyko.časti ciev.zväzku – tvrdé lyko

 libriformné vlákna – dodáv.tvrdosť drev.časti ciev.zväzku

- sklereidy sa môžu vyskytovať jednotlivo al.v skupinách

- brachyskler.sú napr.v lyku mnohých drevín – smrek, dub, jaseň, hrab, v kôstkach, v dužine plodov(hruška) – aj ochranná funkcia

- makroskler.- v tvrdom obale semien a v podpovrch.vrstvách niekt.plodov

- osteoskler.a asteroskler.- vo forme ojedinelých b.- idioblasty

- asteroskler.- listy čajovníka, olivy, filodendróm, v kôre jedle a smrekovca, kamélií...

c) kolenchým – najchar.znak je – b.stena nerovnomerne hrubne, v miestach kde dochádza k hrubnutiu je enormne hrubá a v i.miestach je stena tenká, zhrub.sú niekt.miesta primár.steny, lebo sekund.steny v kolenchýme nie sú

- b.steny nikdy nie sú zdrevnatené, vnútro b.je živé i v dospelosti, dosť často obsah.chloroplasty, ale len malý počet

- tvar b.- podlhovastý, rovnobežný s pozdĺž.osou prísl.orgánu, na koncoch sú zúžené a len zriedka izodiametrické

- kol.je najčast.bez interceluláry

- podľa tvaru b., ich dĺžky a spôs.zhrubnutia b.stien:

1) rohový – b.steny zhrubnuté iba v rohoch, kde sa stýka viac buniek

2) doštičkovitý – zhrub.sú len tangenciálne b.steny – steny rovnobežné s povrchom orgánu

3) medzerovitý – zriedkavý, má pomerne veľké interceluláry

- význam kol.: spevňuje ml.a rastúce časti R, zaraď.sa medzi mechan.pl., spevňovacie a R neprekáža v                         raste

                chráni R pred tlakom, ťahom, ohýbaním a skrúcaním

- rozlož.kol.v R:

 oveľa častejší pri 2klíč.listových ako pri 1klíč.list.R, kol.je skoro vždy na obvode napr.tesne pod pokožkou, v niekt.listoch na vrchnej a spodnej str.žíl a občas na okraji listov

 pri 1klíč.list.- najmä v kolienkach tráv

d) prozenchým – pl., kt.b.sú v 1 smere pretiahnutého tvaru, oba konce sú buď dlátovité al.klinovité, b.steny sú tenké, ale neskôr veľmi často zhrubnú

- nachádza sa v ciev.zvázkoch, kde umožňuje rýchlejší pohyb roztokov z b.do b., lebo b.sú dosť dlhé a oddel.šikmými priehradkami

- okrem uved.funkcie má aj spevňovaciu f., keď jeho b.steny sú zhrubnuté

vid.obrázok v poznámkach

4. pletivá podľa hl.funkcie:

- podľa hl.funkcií – krycie                každé má svoju hl.f., aj vedľajšiu napr.vodivé pl. -

                        vodivé                viesť roztoky po R, ale často aj spevňovacia f., lebo

                        základné                obsah.skleren.vlákna

a) krycie:

- tvorené z jednej al.viacerých povrch.vrstiev, chránia vnút.časti R pred poranením, infekciou a vyschnutím

- štruktúra a pôvod – rôzne:

a) pokožka(epidermis)

b) pokožka koreňov(rhizodermis)

c) mnohovrstvová pokožka

d) druhotná kôra

a) epiderma – krycie pl.listov a bylinných stoniek, aj dreviny v 1.roku života majú pokožku, primár.pl., lebo vzniklo delením b.primár.pl.dermatogénu

- význam – chráni R pred klimat.činiteľmi, poranením a infekciou a sprostredkuje a reguluje výmenu plynov medzi vnútrom R a prostredím

- pri pohľade zhora je možné vidieť že b.sú približne izodiametrické al.celkom nepravidelné s kľukatým obrysom

- podlhovasté orgány(stonky, listy) – majú b.podlhovasté

na prieč.reze orgánov väčšiny R vidíme, že pokožka je z 1 vrstvy, najčast.doštičkovitých b., kt.vonkaj.a vnút.stena sú mierne vyklenuté – konvexné, b.pokožky priliehajú tesne k sebe ak teda nemajú interceluláry, výmenu plynov cez pokožku umožňujú prieduchy

- vonkaj.stena pokož.b.je obyčajne hrubšia ako vnútorná, má viacero vrstiev, na povrchu vonkaj.steny je kutínová vrstva – kutikula, kt.je na povrchu orgánov, kt.sú v styku so vzduchom

- veľmi hrubú kutikulu majú R v suchom pros.- xerofyty, aj staré orgány

- veľmi tenkú kutikulu majú vlhkomilné R – hygrofyty

- vod R – hydrofyty, nemajú kutikulu,                         , z kt.je kutikula sa tvorí vnútri pokož.b.a odtiaľ preniká na povrch

- mnohé R majú pod K kutikulárnevrstvy tvorené celulózou prestúpenou kutínom

- K aj kut.vrstvy chránia R orgány pred nadmer.stratou vody, aj pred rôz.nepriaznivými vonkaj.vplyvmi

- voskový povlak – K akut.vrstvy často bývajú preniknuté voskom – môže byť vo vnútri vrstiev ak býva vyluč.na povrch K – to tvorí jemnú vrstvičku, matnú, stierateľnú prstom, kt.sa môže obnoviť

- význam – zabraňuje zmáčaniu epidermy, bráni osmóze, praskaniu zrelých plodov a hnilobe

- často je vosk na povrch vyluč.vo forme drobných zrniečok(trávy, ľaliovité), al.je vyluč.ako tenké tyčinky(banánovník, cuk.trstina), niekedy tvorí hrubú vrstvu(kmene vosk.palmy – 5mm)

- význam – ochrana, zniž.intenzitu vyparovania vody a bráni nadmer.zmáčaniu pokož.b.

- okrem kutikuly a kut.vrstiev a vosku môžu byť na povrchu aj i.l.- glejovité, živice

- b.stena epidermy býva inkrustovaná oxidom kremičitým, niekedy aj uhličitanom vápenatým

- pod kutikulou je vonkaj.stena pokož.b.- prevažne z celulózy

- vnútro pokž.b.- najväčšiu časť zaberá centrálna vakuola

- cytoplazma je zatlačená k periférii

- vakuola je vyplnená neasymilačnými pigmentami – autokiánmi, aj trieslovinami

- z plastidov sa v pokož.b.nachádzajú – leukoplasty, lae niekt.paprade, vod.R, tieňomilné R, majú aj v epiderm.b.chloroplasty – väčšina druhov u nás chloroplasty nemá

- prieduchy(stómy) – pretože epiderm.b.majú na povrchu kutikulu a pod ňou kut.vrstvy, zabraňujú výmene plynov – f.výmeny plynov zabezp.pneumatódy – prieduchy, lenticely

- stavba priduchov: pri pohľade zhora na pokožku môžeme vidieť dvojice obličkovitých b., kt.sú k sebe obrátené vkĺbenou konkávnou stenou a medzi nimi vidíme podlhovasté medzery – tieto 2 b.sa od pokož.b.odlišujú tým, že majú chloroplasty – nazývajú sa zatváravé b.a medzera medzi nimi je tzv.prieduchová medzera

- celý útvar – 2 zatvár.b.s prieduch.medzerou – prieduch(stoma)

- okolo priduchu môžu byť bežné epiderm.b., ale pri mnohých syst.jednotkách je okolo zatvár.b.bunky menšie ako sú okolité pokož.b.- vedľajšie prieduch.b.

- význam – taxonomický znak, napomáhajú činnosti prieduchov – pupencovité, ľanovité, ľaliovité

- stavba prieduchu na prieč.reze pokožky:

- prieduch má 4 steny – vonkaj.stena je v kontakte s atmosférou, vnút.stena, brušná stena je smerom k prieduch.medzere, chrbtová je oproti brušnej

- b.steny zatvár.b.sú prakticky všade zhrubnuté, iba: tenká je chrbtová a str.časť brušnej steny

- prieduch.medzera je v strede zúžená a nazýva sa centr.prieduch.medzera

- nad ňou je predný dvorček a pod ňou zadný dvorček

- pod prieduchom možno pozorovať väčšiu I – vnút.dýchacia dutina – je pospájaná s medzib.priestormi vnút.pletiva

vid obrázok prieduchu v poznámkach

rozloženie prieduchov a ich výskyt:

- je dôležitým taxon.znakom, u nižších R sa po 1.x stretávame s prieduchmi vo výtrusniciach machorastov

- papraďorasty a semenné R majú P na zelených častiach tiel, najmä na listoch

- saprofitické a parazitické vyššie R majú prieduchov málo al.vôbec

- P sa nachádzajú v pokožke listov, aj v pokož.bylinných stoniek

- listy väčšiny bylín majú P na oboch stranách, ale oveľa viac na spodnej strane

- dreviny majú P väčšinou na spodnej strane listov

- trávy majú P väčšinou na vrchnej str.listov, aj vod.R, kt.majú listy na vod.hladine

- najviac P – na listovej čepeli, na stred.časti okolo hl.žily

- izolaterálne listy(monofaciálne) majú P na oboch stranách – anat.stavba listu je na oboch str.rovnaká

- v pokožke kvetných R – tyčinky, piestiky, kališčie kvety – P zredukované a na jemných korunných lupienkoch nemajú vôbec

- P sa v pokožke listu nikdy nenachádzajú priamo nad a pod žilnatinou

- rozloženie P:

- najčast.v pokožke – pravidelne roztrúsené, zriedkavo v skupinkách(oleander) al.pozdĺžnych radoch(trávy, ihličnany)

- P – väčšinou v rovine epiderm.b., ale v suchých lokalitách majú R pod úrovňou epiderm.b. – vhĺbené P(xerofyty)

- tvar, veľkosť a počet P:

- tvar – variabilný, závisí od R druhu, napr.trávy – tyčinkovitý al.činkovitý tvar s vankúš.útvarmi(kĺbmi)

- veľkosť ovplyv.vonkaj.podmienkami, polohou R, druhom R a polyploidiou, polyploidné R majú väčšie P

- počet na 1mm2 – 100-200 P/1mm2

- suchomilné R – najmenej, napr.kaktusy(50/mm2)

- vlhkomilné – najviac

- funkcia P – regulovaná výmena plynov, dôl.úloha – turgescencia(napätie) zatvár.b., stenšenie bruš.a chrbtovej steny, vedľajšie pried.b., kt.sa spájajú so zatvár.b.stenšenými časťami tzv.kožnými kĺbmi

- vznik P: P vznikajú z niekt.pokož.b., kt.sa nazývajú materské b.P – táto b.sa rozdelí na 2 dcérske a v strede vznikne schizogénna I

- chlpy(trichómy):

- sú to vyliačeniny epiderm.b., vznikajú tak že niekt.epiderm.b.veľmi intenzívne rastú a dostávajú sa nad úroveň pokožky

- môži vznikať na vš.častiach R – môžu zostať živé al.mŕtve

- odumreté trichómy sú vyplnené vzduchom – šedý, striebristý vzhľad, b.stena pokrytá celulózou býva pokrytá K s výnimkou chlpov na koreni

- jednob.- nerozkonárené al.rozkonárené

- veľmi krátke chlpy – papily – sú nerozkonárené, dávajú orgánu mäkký, zamat.vzhľad

- vláknité chlpy – bavlník

- rozkonárené – trojpuk

- mnohob.chlpy – nerozkonár.al.rozkonár.

- nerozkonár.- 1radové al.viacradové

- rozkonár.- divozel – chlpy ako prasličky

- zvláštnym druhom mnohob.chlpa je hviezdicovitý chlp hlušiny

- mäkké a tvrdé chlpy:

- mäkké – tenkostenné a tvoria plstnaté porasty

- tvrdé – štety – b.steny majú hrubé, inkrustované uhličitanom vápenatým

- niekt.inkrust.oxidom kremičitým – tekvicovité

- chlpy podľa funkcie:

a) krycie – bežné, tvoria husté porasty, 1 a viacb., rozkonár.a nerozkonár., mäkké, mŕtve, plné vzduchu, biele,strieborné, ich úlohou je chrániť orgán pred nadmer.vyparovaním, nízkymi teplotami a intenzív.žiarením

b) pŕhlivé – žihľava, ochrana pred bylinožravcami, pŕhlivý chlp je 1 podlhovastá b., kt.má spod.časť cibuľovitého tvaru a je obrastená živými epiderm.vrstvami, b.je ukončená čiapočkou, medzi ňou a pŕhlivou b.je deliaca vrstva, kt.je inkrustovaná oxidom kremičitým a uhlič.vápenatým, čo umožňuje ľahké oddelenie, pri dotyku sa pŕhl.b.zabodáva do pokožky, dôjde k vyprázdneniu pŕhl.b. – pálivý pocit, vo vnútri pŕhľavy – histamín a acetylcholín, exist.druhy s pŕhl.b., kt.dokážu usmrtiť

c) žľaznaté chlpy – ukončené na apexe tzv.cysterničkou – zásobárňou- v jednej časti sa tvorí obsahová l.- živice, éter.oleje, al.tráviace l., l.sa dostávajú do druhej časti a pri poškodení krehkého povrchu sa dostane l.von – hluchavkovité(levanduľa), astrovité, prvosienkovité, pakostovité(pelargónia)

d) absorbčné – schopnosť nasávať vodu a v nej rozpust.min.l.- koreň.vlásky a absorbčné chlpy epifitických a mäsožravých R

- kor.vlásky – vyliačeniny niekt.b.kor.pokožky – trichoblasty a nachádzajú sa v blízkosti kor.vrcholov, ich životnosť je 20 dní

- funkcia – nasávať živiny a vodu a prijímať vodu listami

- absorb.chlpy mäsožravých R – listy sú prispôs.na to, aby hmyz chytili, potom strávili a nakoniec vstrebali živiny – tučnica(pinguicula)

- emergencie:

- výčnelky na povrchu niekt.R, kt.na rozdiel od chlpov vznikajú aj spodpokož.pletív a často sem zasahujú aj ciev.zväzky – ochranná, žľaznatá f.

- ochranné emergencie – chránia R pred bylinožravcami, sú tvrdé, pichľavé, viac ako chlpy, najčast sú na stonke, plodoch, aj listoch

- nemožno si ich mýliť s tŕňmi !!

- tvrdé pichľavé e.- ostne – ruža, pagaštan onský, durman

- žľaznaté e.- tentakuly, koletery, nektáriá

- tentakuly – žľaz.e.mäsožravých R – rosička

- koletery – žľaz.e.na zimných púčikoch v šupinách, vylučujú sliz, živicu, ochranná f.

- nektáriá – žľaz.e.vylučujúce sladkú šťavu – nektár, nachádzajú sa v kvetoch(florálne), al.extraflorálne, sú zložité stavbou, lákajú hmyz opeľovať