Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

PzP 5 - inštitucionálny systém EÚ a ES (prednaska_c.5_-_17.3.2008.doc)

Inštitucionálny systém

Pri ňom je nutné si uvedomiť troj-piliérovosť. Ako prvé bolo založené ESUO a tu Schuman hovoril o tzv. Vysokom Úrade, ďalšími orgánmi boli Rada, Parlament, Súdny dvor.

Rada má prezentovať najmä národné záujmy.

Parlament sa v ničom nevynikal klasickej organizácií medzinárodných organizácií.

Súdny dvor bol vnútorným súdom.

Novinkou bol Vysoký úrad, ktorý je nositeľom tejto supranacionality (hovoril to aj sám Schuman). Nad štátnosť znamenala, že mal byť nezávislí od štátov.

Neskôr vznikli ďalšie spoločenstvá, ktoré mali svoje vlastné orgány (každý po 4 – teda v prípade EHS, EURATOM : rada, komisia, parlament, súdny dvor).

Štáty si uvedomili prepojenie, a podpísali (pri Rýnskej) zmluvu týkajúca sa niektorých spoločných orgánov podľa tejto Parlament a Súdny dvor Montánnej únie budú spoločné aj pre EHS, EURATOM. Každé spoločenstvo malo potom vlastnú Radu a Komisiu. Takto to trvalo do 1965, vtedy bola podpísaná tzv. zlučovacia zmluva v Bruseli. A jej obsahom bolo, to, že 3 európske spoločenstvá budú mať spoločnú inštitucionálnu základňu. Zlučovacou zmluvou nedošlo ku zlúčeniu spoločenstiev lebo naďalej existujú ako samostatné subjekty medzinárodného práva, ale spájajú ich orgány. Významnou zmenou bol rok 1992 kedy bola podpísaná zmluva tzv. Mastrichtská čím sa založila EÚ postavená na troch európskych spoločenstvách. Na plnenie svojich cieľov boli poverené orgány spoločenstiev, jediný nový orgán je Európska rada (, ktorý je jediný upravený v ZoEU inak využíva orgány európskych spoločenstiev čo vyjadruje aj článok 3, : „únia má jednotný inštitucionálny rámec“ a čl. 5 : „orgány upravené v zmluvách o európskych spoločenstvách vykonávajú svoje právomoci nie len podľa zmlúv zakladajúcich európske spoločenstvá ale aj zmluvy o založení EU“).

Schém orgánov :

Európska rada (stojí relatívne samostatne, základné komunitárne orgány vymedzené v čl. 7 : „medzi základné komunitárne orgány patrí aj dvor audítorov (účtovný dvor)“,). Okrem nich máme aj pomocné komunitárne orgány sem patria :

1. hospodársky a sociálny výbor,
2. výbor regiónov,
3. ombudsman
4. europol (pôsobí najmä v treťom pilieri)
5. európska ústredná (centrálna) banka (táto podľa čl. 111 ods. 3 dáva vlastnú právnu subjektivitu)
6. konventy (sú orgány vytvárané ad hoc, nepravidelné orgány, majú pri zvolaní stanovený presný účel ako náhle dosiahnu svoj cieľ zanikajú ) máme dva :

1. konvent za účelom katalógu ľudských práv (Roman Herzog) – jeho výsledkov je charta základných práv EÚ. Mal byť začlenení priamo do zmluvy z Nice, no k tomu nedošlo a charta je len v podobe dohody medzi orgánmi spoločenstiev. No Lisaboskej zmluvy je už súčasťou.
2. konvent za účelom prípravy revízie komunitárneho práva (2002) (Valery Giscard). Na prácach sa podieľali aj kandidátske krajiny teda aj SR. Tento mierne prekročil svoje oprávnenie, a tento prešiel z úplne novým textom zmluvy miesto toho („ústavná zmluva“). Táto bola prevzatá do návrh, bola podísaná no nebola ratifikovaná.

Sídla orgánov a otázky jazykov. Čl. 289, ten hovorí, že sídla orgánov sa určia po vzájomnej dohode vlád členských štátov. Zmluva o ZES a jej Protokol č. 8 (realizuje článok 289) upravuje tieto sídla :

Brusel – oficiálne sídlo Rady a Komisie, výbory EP sú tu,

Štrasburg – oficiálne sídlo Európskeho Parlamentu (dokonca používa sídlo v Štrasburgu)

Luxemburgu – sekretariát EP, sídla troch európskych súdov, dvor audítorov,

Frankfurt nad Mohanom - Európska centrálna banka

Jazyky:

Základné pravidlo nenájdeme v zmluve ale máme čl. 290 ako zmocňujúci článok, pre Radu aby jednoznačne rozhodla pre používanie jazykov. Článok 314 hovorí, o jazykoch a o jazykoch zmlúv podľa, ktorých sú všetky rovnako autentické.

Rada EHS svojím prvým právnym aktom, nariedenie 1/58 (doniesť na seminár ale v aktuálnom znení) na základe čl. 290, hovorí o pracovných a úradných jazykoch európskych spoločenstiev.

Posledný krát zmenené v súvislosti s pristúpením Rumunska a Bulharska.

Únia má 23 úradných jazykov (napr. írsky jazyk je autentickým jazykom zmlúv ale nebol hneď pracovným a úradným jazykom, to sa zmenilo dnes už je, aj maltčina ma osobitné postavenie).

Vnútorné jazyky orgánov.  

Súdny dvor, súd prvého stupňa, súd pre verejnú službu má stanovený iba jeden a to francúzsky jazyk.

Európska Rada ako jediný orgán je upravený čo sa týka zloženia a fungovania v zmluve o európskej únií. Európska rada je orgán, ktorý pôvodne nebol zámerom. Vznikal neformálne a jeho začiatky datujeme k politike prázdnej stoličky a osobe Charlesa de Gaulla. Tento sa snažil vytvoriť druhé mocenské centrum, ktorým by boli neformálne stretnutia („posedenie pri krbe“) na ktorých boli príjmané dosť dôležité rozhodnutia. Prvý krát to bolo v Paríži čo sa zišli, čo bolo dôsledkom snáh o oslabenie supranacionality. V roku 1974 sa doterajšia prax potvrdila dohodou o tom, že sa budú stretávať dva krát ročne. Táto bola potvrdená jednotným európskym aktom a práve tento aj schôdzky pomenoval ako „zasadnutia európskej rady“. Zmena nastala až Mastirchtom, kedy bola táto zmluva zakotvená v čl. 4 ZoEU, tu sa hovorí aj o presnom zložení a úlohách tohto orgánu.

Je to vrcholný politický orgán európskej únie (čl. 4 ZoEU) Teda nepríjma právne záväzné akty, ktoré by mali priamy účinok ale sú to politické rozhodnutia, a tento orgán pracuje na medzivládnej a nie nad štátnej úrovni. Je to kolektívny orgán bez stáleho personálneho zloženia. T.j. to či je niekto členom tejto rady závisí od vnútornej situácie v rámci členského štátu. Sú tu vrcholný predstavitelia štátu, ale členom je aj predseda európskej komisie. Čl. 4 hovorí, že to má byť predseda vlády alebo štáty, (alebo umožňuje aby to bola hlava exekutívy, ktorá je v iných štátoch rôzne).

Zasadá minimálne dva krát ročne v Bruseli. (je to nepermanentný orgán, nemá ani vlastný sekretariát, ale vypomáha jej sekretariát rady EÚ) Nemá žiadne sídlo, a schádza sa v meste toho štátu, ktorý vykonáva predsednícku funkciu. No ak dosiahne počet členských štátov nad 18 vtedy sa všetky zasadnutia európskej rady budú konať práve tu. Je to neformálny orgán a teda nemá žiadne striktne stanovené procesné pravidlá. Sú to diplomatické rokovanie, výsledkom, ktorých by mal byť konsenzus (zasadnutia nazývané aj summit)

Európska rada má informačnú povinnosť voči EP. A predkladá výročnú správu o pokroku únie. Je to orgán, ktorý nemôže byť účastníkom konania pred súdnym dvorom.

Rada európskej únie články 202 – 210 ZoZES, hlavný legislatívny orgán. Zmluvný text hovorí len o „Rade“, no v roku 93 bolo prijaté rozhodnutie podľa, ktorého sa sama premenovala na Radu európskej únie. Je to nepermanentný orgán so sídlom v Bruseli, je to kolektívny orgán. To kto je členom rady závisí od vnútroštátnych pomerov. Rada pozostáva zo zástupcu, každého členského štátu na úrovni ministerskej (zmluva nehovorí presne) a navyše tento musí byť splnomocnený zaväzovať svoju vládu. (Doniesť na seminár o spolupráci NRSR a vlády v otázkach EÚ) Rada nemá žiadne pevné zloženie. Teda podľa charakteru prejednávaných otázok (najprv. To boli ministri zahraničných vecí). Zloženie ministrov vnútra, financií, dopravy a pod. Špeciálne zloženie rady v tom najvyššom zložení je v prípade ak sa schádza v zložení predsedov vlád alebo hláv štátov (teda rozdiel v takomto zložení je v osobe predsedu komisie – ktorý sa tu nezúčastňuje). Činnosť rady riadi predseda rady, tento však nie je viazaný na konkrétnu osobu, ale je viazané na konkrétnu krajinu. K výmene predsedníctva dochádza po 6 mesiacoch. Spočiatku to bolo podľa abecedného poradia (v ich vlastnom štátnom jazyku), preto rotačné poradie stanoví jednomyseľne. Posledné rozhodnutie bolo prijaté ako 2007/5/ES,. (Doniesť na seminár) Predsedníctvo je náročnou úlohou a teda zvoláva zasadnutia rady, vedie rokovania, podpisuje právne akty, ktoré rada príjma. Osobitné úlohy má ja v druhom pilieri v čl. 18. Predkladá sa tu plán na to 6 mesačné obdobie. Pomocný aparátom je generálny sekretariát na čele je generálny sekretár (Chavier Solana), ktorý prezentuje spolu s predsedajúcou krajinou tento program.

COREPER, je to výbor stálych zástupcov, teda veľvyslancov v európskych spoločenstvách.
Rada ma niekoľko spôsobov, ktorými môže hlasovať :

1. hlasovanie väčšinové (upravené v čl. 205 ods. 1, rada sa uznáša väčšinou hlasov svojich členov – t.j. z 27 hlasov – toto hlasovanie pokiaľ nie je ustanovené inak použije sa, avšak väčšinou je stanové práve iné hlasovanie)
2. jednomyseľné hlasovanie (býva pri dôležitých otázkach), t.j. všetkých 27 hlasov na to aby bolo prijaté. (napr. pri flexibilnej klauzule sa vyžaduje) – v maximálne možnej miere zabezpečuje rovnosť štátov.
3. Vážené hlasovanie, aj keď je to vlastne hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Je prejavom supranacionálnosti a musí byť na neho odkaz v zmluve. Tento spôsob hlasovania je upravené v čl. 205 ods. 2 (nehovorí ale o tom, kedy sa má takýto spôsob hlasovania použiť) (znenie v článku v texte skrípt, aj vzadu neaktuálne) Zaniká pravidlo jeden štát jeden hlas. Štátu sa pridelí určitý počet hlasov, to akým počtom bude disponovať, je otázkou politickej dohody priamo v zmluve. Počet hlasov vyjadruje najmä počet obyvateľstva, potom historický a ekonomický význam krajiny. (SR má 7 hlasov, Francúzsko má 29 hlasov, nie je nutné vedieť počet, ale kde sú uvedené) Maximálny počet hlasov je 321 (bez Bulharska a Rumunska). Štát deliť hlasy nemôže. No okrem toho, že štát ma rôzny počet hlasov ale je tu nutné získať aj tzv. trojitú väčšinu. Teda skúmajú sa tri skutočnosti a to :

1. určitý počet hlasov – t.j. momentálne 255.
2. Počet štátov musí predstavovať buď nad polovičnú väčšinu alebo 2/3 záleží od zmluvy
3. Počet obyvateľstva musí tvoriť viac ako 62 % obyvateľstva. Na túto sa hľadí, že je automaticky splnená, preskúmava sa len keď o to niekto požiada.

Subsidiárne orgány z učebnice

Zdroj: prednáška č. 5, http://web.tuke.sk/lf-kmlp/Oznam%20pre%20studentov/Oznam%20pre%20studentov%20z%20predmetu%20vseobecne%20pravo/In%9Atitucion%E1lny%20syst%E9m%20E%DA.doc