Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

PzP 6 - Rada Európskej únie, Európska komisia, EP (europka_6.doc)

Pokračovanie inštitucionálnych otázok

Rada európskej únie („Rada“)

Lisabonská zmluva predpokladá existenciu európskej rady, je to vrcholný politický orgán únie. Avšak dochádza k zmene zloženie, síce naďalej tu budú predsedovia vlád a komisie, avšak predseda európskej rady nesmie vykonávať žiadnu vnútropolitickú funkciu. Európska rada bude voliť predsedu. Získava silnejšie oprávnenie pri kreovaní ostatných orgánov, aj keď je výslovný zákaz vykonávať vnútropolitické funkcie.

Podľa Lisabonskej zmluvy rada, získava iný spôsob hlasovania. Pokiaľ rada neustanovuje nič iné tak sa používa kvalifikovaná väčšina (nie obyčajnou ako doteraz). Menia sa požiadavky do 1.11.2014 sa bude hlasovať trojitou väčšinou ale od tohto dátumu sa mení trojitá väčšina len na dvojitú. Teda štáty nebudú mať rozdielnu váhu pri hlasovaní a zostávajú len kritéria :

1. 55 % členov rady (najmenej 15 členských štátov) Bez návrhu komisie 72 % členov rady
2. týchto 55% členov rady musí tvoriť 65% obyvateľov

Blokujúcu menšinu musia tvoriť štyri členské štáty, ak sa nepodarí získať toľko tak platí právna domnienka, že požiadavky kvalifikovanej menšiny bolo úspešné.

Európska komisia

Orgány budú upravené v zmluve o EÚ. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva § 211, tento orgán malo už prvé spoločenstvo, pre uhlie a oceľ , je to vlastne vysoký úrad. Prvým predsedom vysokého úradu bol Jaen Monet (nie maliar). Tento orgán zostal nositeľom toho prvku, ktorý umožňuje označiť spoločenstvo za supranacionálne. Tento orgán prezentuje záujmy spoločenstiev, nie štátov. Je to permanentný orgán so stálym personálnym zložením na stanovené funkčné obdobie (5 rokov) – je viazané na funkčné obdobie parlamentu.

Komisia je kolektívny orgán, ma relatívne samostatne stanovený počet členov čl. 213 – sa rovná počtu členských štátov (nie presne číslom). Najprv bolo  pravidlo, že 5 veľkých štátov má nárok na dvoch komisárov, ostatné štáty majú nárok na jedného komisára. Od 1.11.2004 jeden štát jeden komisár. Každý štát môže navrhnúť komisára, a má to byť osoba poskytujúca záruky nezávislosti, musí byť občanom EÚ. Kandidát je síce navrhovaný štátom ale momentom ako sa dostane funkcie stáva sa nezávislým (neprímajú pokyny ani ich nesmú požadovať).

Čl. 214 ZOES popisu proces kde sa komisia ujme funkcie. Prvý krok, je politická dohoda na osobe predsedu, dochádza k tomu v rámci rady (osobitné zloženie – rozhoduje sa v najvyššom zložení) a návrh sa predloží európskemu parlamentu a parlament sa vyslovuje k osobe predsedu komisie. Parlament vysloví súhlas a vedú sa rokovania v rámci rady a tento kandidát sa aktívne zapája. Snaha dosiahnuť zhodu jednotlivých budúcich členov komisie. Výsledkom je návrh, ktorý sa má predložiť na schválenie, a týka sa európskej komisie ako celku nie konkrétnych komisárov. Momentom schválenia parlamentom sa ešte vyžaduje kvalifikovanou väčšinou radou vymenuje komisia. Európska komisia pracuje pod politickým vedením predsedu.. Tento už má právomoci vďaka, ktorým môže riadiť komisárov. (dnes je José Emanuel Baroso) Predseda komisie sa už pri kreovaní komisie vystupuje aktívne a zasahuje aj do rozdelenia pôsobnosti medzi komisárov. Spolupôsobí pri zostavovaní komisie. Komisár môže počas funkčného obdobia pôsobnosť komisárov a zároveň môže vyzvať člena komisie na odstúpenie. Takáto výzva má za následok povinné odstúpenie komisára. Aby to nebolo zneužívané je to podmienené súhlasom pléna komisie.

Funkcia komisára zaniká :

1. uplynutím funkčného obdobia
2. smrťou (nahrádza sa komisárom s rovnakou štátnou príslušnosťou ale len na dokončenie)
3. odvolanie (môže byť zo svojej funkcie odvolaní a to len súdny dvor, na základe žiadosti rady alebo komisie, vtedy ak sa dopustil závažného pochybenia čl. 216 alebo ak nespĺňa podmienky)
4. odstúpenie (môže byť dobrovoľné alebo povinné na základe výzvy predsedu komisie)
5. vyslovenie nedôvery zo strany EP (môže vysloviť nedôveru) Čl. 201 predpokladá jej vyslovenie tu sa vyžaduje dvojitá väčšina

Úlohy komisie v inštitucionálnom systéme, je to výkonný orgán európskych spoločenstiev a európskej únie. Je to orgán podobný vláde. V legislatívnej činnosti ide o vykonávacie akty.

1. iniciatívny alebo inciačný monopol (iba komisia je oprávnená podať návrh legislatívneho aktu, teda ovplyvňuje tým obsah, lebo rada sama nemôže akt vydať) – preto ostatné orgány (EP) majú právo vyzvať komisiu aby iniciovala inciatívu právneho aktu. Ak by komisia nekonala podľa povinnosti, je tu dôvod o podanie nečinnosti komunitárneho orgánu.
2. právomoc vydávať právne akty, alebo delegovaná právomoc (základnú legislatívnu právomoc má rada)
3. právomoci v oblasti kontroly (orgány spoločenstiev, štáty), prejavom je žaloba o neplnenie povinností (aktívne legitimovaný je štát, alebo komisia, pasívne legitimovaný je iba štát) Komisia môže štátom ukladať aj pokuty ale tieto rozhodnutia sú preskúmateľné aj súdom prvého stupňa
4. právomoc voči jednotlivcom (FO, PO – či dodržiavajú komunitárne právo, najmä v oblasti súťažného práva - kartelové dohody, fúzie , rozhodnutia preskúmateľné súdom prvého stupňa - Microsoft)
5. právomoc v oblasti medzinárodných vzťahov (pripravujú sa a dojednávajú návrhy, ktoré v konečnom dôsledku schvaľuje rada)

Lisabonská zmluva, upravuje zloženie európskej komisie. 1.1.2014 dovtedy sa bude komisia zo zástupcu každého členského štátu. Potom sa bude počet členov Európskej komisie rovnať 2/3 členských štátov. Aby štáty neboli permanentne opomínané tak európska rada zavedie rotačný systém (teda bude zasahovať do rozhodovanie orgánov) Zmluva o EU predpokladá, že štáty stým nebudú súhlasiť vtedy sa zachová pôvodný systém, teda 1 štát jeden zástupca. Kandidáta na predsedu komisie navrhuje nie rada ale európska rada (čo vlastne rovnaké lebo v najvyššom stave sa podobajú). Kreovanie ostáva obdobné. Osobitného miesta v komisii má tzv. vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Je to člen komisie, a zaberá miesto jedného z členských štátov, bude podpredsedom komisie, a predsedá rade v zložení ministrov zahraničných vecí. O tom kto to bude rozhoduje európska rada. Teda preberá funkciu generálneho sekretára.

Európsky parlament

Čl. 189 – 201 ZoES. Schuman bol predsedom parlamentu. Nie je to pôvodné označenie ale sám sa premenoval a určil si aj sídla. Parlament má tri sídla :

1. plenárne zasadnutia – Štrasburg
2. výbory – Brusel
3. sekretariát – Luxemburg

Parlament je miestom na diskusiu. Pôvodne si národné parlamenty vyberali časť poslancov, ktoré boli súčasne aj členmi EP. Postupne keďže sa presadzuje myšlienka odklonu od štátov. Preto v roku 1976 rada prijala „Akt týkajúci sa volieb“ rozhodla o priamosti volieb. Tento dokument rady bol právnym dokumentom ale predchádzalo mu politické rozhodnutie. 1979 sa organizovali prvé priame voľby do EP. Postupne nastal stav, že dnes používa princíp pomerného zastúpenia. Každý členský štát má vlastnú vnútroštátnu úpravu. Zákon 331/2003 o voľbách o EP (dve otázky na skúške).  Najmä pozrieť kto má aktívne a pasívne volebné právo. Presne sa stanovuje volebný deň, na nedeľu.

Počet poslancov za jednotlivé štáty :

Podľa ľudnatosti, európsky súdny dvor rozhodol, že voliť môžu aj iné osoby ktoré nemajú občianstvo štátu.

Priamo v zmluve sú uvedené tieto čísla. Od nás je to 14 poslancov. Najviac poslancov má Nemecko – 99. Funkčné obdobie je 5 rokov. Prácu parlamentu riadi predseda, ktorého si volia samotný poslanci ale iba na dva a pol ročné obdobie. Poslanci samotnú prácu nevykonávajú na národnom princípe ale na princípe odbornosti (do výborov), podľa politickej príslušnosti na politické frakcie. Otázka uznášaniaschopnosti nie je upravené v zmluve je tu odkaz na rokovací poriadok EP. Poslancov je 732. Prítomná musí byť 1/3 poslancov, dokonca je domnienka, že ak nikto nepožiada (niekoľko poslancov asi 32) o preskúmanie tak sa predpokladá, že ich tam je 1/3.

Nebol koncipovaný ani legislatívny orgán ale ani súčasný stav neumožňuje ho tak definovať. Právomoci parlamentu sú hlavne kontrolné. Ostatné orgány sú povinné predkladať správy o činnosti parlamentu. Právo zriaďovať vyšetrovacie výbory. Vyslovenie nedôvery.

Právo na podávanie žaloby o neplatnosť (pôvodne nemohol podávať žaloby a byť žalovaný).

Rozsudok zeleným (vďaka nemu može EP už žalovať, aj byť žalovaný). Ďalšie oprávnenie sú oprávnenia v legislatívnej činnosti môže podávať len nezáväzné konzultácie, potom obligatórne konzultácie, až k schváleniu a spolu rozhodovaciemu procesu s Radou. On sám však nemôže prijať právny akt.

Rozpočtové oprávnenie – kde návrh rozpočtu pripravujú iné orgány spoločenstiev, teda môže rozpočet ako celok odmietnuť. Osobitné postavenie v druhom a treťom pilieri. Orgány sú niekedy povinné konzultovať s EP pred prijatím právneho aktu.

Lisabonská zmluva, hovorí, že EP nie je predstaviteľ ľudu ale predstaviteľ občanov únie. Maximálna horná hranica poslancov 750, minimum pre štát 6 a maximum 96. Rozhodnutie koľko, ktorý štát bude mať je na európskej rade.

Účtovný dvor

(doplniť zo skrípt)

Máme už tri nie dva súdne orgány

Súdny dvor európskych spoločenstiev

Súd prvého stupňa (prvej inštancie)

Súd pre verejnú službu (čl. 225a hovorí, že rada môže rozhodnúť o zriadení špecializovaných senátov a komôr pri súde prvého stupňa, špecializované na pracovnoprávne vzťahy v rámci únie)

Európska centrálna Banka

(doplniť zo skrípt)

Zdroj: prednáška č.6, http://ec.europa.eu/index_sk.htm , http://www.europskyparlament.sk/index/index.php?ids=18