Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

PzP 8 - Právny systém európskej únie, spolunažívanie komunitárneho a vnútroštátneho práva (europka_8.doc)

Medzinárodné zmluvy, ale iného charakteru ako je primárne právo. Zmluvnou stranou je zvyčajne európske spoločenstvo, ktorá má nespochybniteľne právnu subjektivitu. Medzinárodné zmluvy medzi spoločenstvom a tretími štátmi (napr. čl. 133 ZoES, tento hovorí o spoločnej obchodnej politike a predpokladá, že spoločenstvo bude takéto zmluvy uzatvárať.) Medzinárodné zmluvy kde ako zmluvný subjekt stojí spoločenstvo a tretie štáty.

Čl. 310 ..............................................

Zmluvy, ktoré uzatvára spoločenstvo a majú súkromnoprávnu povahu. Medzinárodnoprávna subjektivita spoločenstva.

Zmluvy, (špecifické), kedy zmluvnou stranou nie sú spoločenstvá ale členské štáty a to za účelom plnenie úloh v primárnom práve. Táto skupina zmlúv sa zvykne označovať ako terciálne zmluvy a zvyčajne povinnosť uzatvoriť takúto zmluvu priamo z ..........

Príkladom využitia je napr. bruselský dohovor z roku 1968. Alebo je rímska zmluva.

Zmluva stanovuje povinnú publikáciu právnych aktov v úradnom vestníku, je sporné či je to podmienka platnosti alebo účinnosti. U nás sa to chápe pre platnosť.

.....................................................................

C 161/06 Skomalux, kde sa český súd pýtal či môže stanovovať povinnosti, tu súdny dvor povedal, že ak akt nie je dostupný v jazyku daného štátu, je nepoužitéľný čo ale neznamená jeho neplatnosť. Teda je nevynútiteľný.

Ak má vnútroštátny súd pochybnosti o platnosti musí použiť prejudiciálnu otázku.

Ako spolunažíva kominitárne právo s vnútroštátnym

Vangenunloss hovorí, že sa vytvára nový právny poriadok. Rozsudok costa, komunitárne právo je vlasntý právny poriadok integrovaný do právneho poriadku členského štátu. Komunitárne právo je súčasťou práva, ktoré je aplikovateľné na území štátu. V štáte pôsobí vnútroštátne, medzinárodne a komunitárneho práva.

Vzťah k medzinárodnému právu si určuje štát sám, v ústavnom poriadku. Teda za akých podmienok môže mať účinky priamo na území členského štátu. Monistická a dualistická koncepcia.

Monistická koncepcia vychýdza stoho, že je len jeden právny poriadok, ktorý je hierarchicky usporiadaný. S primátom medzinároného práva, podľa, ktorej na vrchole je medzinárodné právo. Pri monistickej pôsobí právo bez potreby prevádzania do vnútroštátneho právneho poriadku.

Dualistická koncepcia hovorí, ................................................................................. Medzinárodné právo môže pôsobiť len prostredníctvom prenosu. Je nutné preniesť právo z medzinárodnej zmluvy do podoby zákona.

Ani jedna z týchto nie je v čistej podobe.

My máme dualistickú teóriu s príklonom k monizmu. Štát si ju sám určí v právnom poriadku.

Otázka vzťahu k vnútroštátnemu právu členských štátov nie je riešená výslovne. Ale niektoré štáty majú vzťah upravený priamo v ústave tento vzťah je vnútený členským štátom. Súdny dvor v rámci rozhodovania vytvoril zásady, ktoré sú vnucované členským štátom.

Platí tzv. komunitárny monizmus, kde sa síce hovorí o prednosti.

Zásada prednosti

Zásada priameho účinku a priamej aplikovateľnosti komunitárneho práva,

Zásada nepriameho účinku (Povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva.)

Zásada zodpovednosti štátnu za škodu spôsobenú jednotlivcovi, porušením komunitárneho práva.

Žiaden z pojmov sa nenachádza v zmluve, ale je vo výbere rozhodnutí zo súdneho vzora.

Prednosťou komunitárneho práva znamená, že v prípade rozporu komunitárneho a vnútroštátneho práva má komunitárna norma, prednosť pred vnútroštátnou normou, a to bez ohľadu na právnu silu vnútroštátnej normy.

Otázka prednosti prichádza do úvahy len vtedy ak vznikne obsahový stret. Ak sú upravené rovnakým spôsobom tak sa použije vnútroštátna norma. V čase prístupových rokovaní sme prevádzali priamo. Dnes sú už záväzné priamo. V prípade rozporu je nutné aplikovať princíp prednosti medzi týmito normami.

Prednosť pred vnútroštátnou normou sa označuje ako tzv. aplikačná predosť, ak sa tento rozdiel prejaví tak to spôsobí neaplikovateľnosť právnej normy. Je nesprávne používať pojem nadradenosť. Medzi zákonom a nariadením ale nie je vzťah medzi nadriadeným a podriadeným preto nesúlad medzi zákonom a nariadením spôsobí, nie neplatnosť ale iba je prednostná aplikácia nariadenia pred zákonom. Je v záujme štátu aby zrušil rozpornú vnútroštátnu úpravu.

Prednosť sa prejaví vo vzťahu k akejkoľvek právnej norme teda aj prednosť voči ústave alebo ústavným zákonom. Princíp prednosti pomenoval súdny dvor. 6/2004 costa, a rozhodnutie prípad simmenthal 106/77 v tomto prípade súdny dvor, sa pokúsil teoreticky ozrejmiť princíp prednosti. Sudca nemôže sám aplikovať právnu normu, ktorá je v rozpore ale musí sa podať návrh na ústavný súd a až tak môže.

Súdny dvor :

Každý vnútroštátny sudca má povinnosť aplikovať komunitárne právo a tým pádom aj povinnosť chrániť komunitárne práva, ktoré sa jednotlivcovi zverujú. Každý vnútroštátny sudca musí ponechať neaplikované take ustanovenie, vnútroštátneho práva, ktoré jev rozpore s komunitárnym právom a to bez ohľadu na to či bolo prijaté pred alebo po komunitárnej úprave, a to bez to aby čakal alebo žiadal o úpravu legislatívnou cestou.

Medzi vnútroštátnou úpravou a komunitárnou úpravou neplatí lex posterior derogat legi priori keďže sú to dva oddelené právne poriadky. Vnútroštátny sudca rozhodnutie mal urobiť bez čakanie na to aby ústavný súd rozhodol o neplatnosti a tak ......

Súdny dvor to odôvodnil, tým, že takáto vlastnosť vyplýva z povahy spoločenstva, kde dochádza k prenosu právomocí. Spoločenstvo je zoskupením kde dochádza aj k obmedzeniu suverenity. Ďalší dôvod, je v tom, že komunitárne právo je samostatné, a teda keďže je samostatné tak aj z toho vyplýva vlastnosť prednosti.

Posledný dôvod je požiadavka jednotnej aplikácie komunitárneho práva. Niekto musí ale povedať, že existuje rozpor medzi vnútroštátnou a komunitárnou ,,, Tento sudca musí povedať, že rozpor existuje, nemôže žiadať o pomoc ústavný súd, môže požiadať len súdny dvor v rámci konania o prejudiciálne otázke kde súdny dvor podá výklad komunitárneho práva. Z tohto rozsudku vyplývajú aj dôsledky prednosti a to v tom, že jednak sa prednosť prejaví v neaplikácií už existujúceho práva ale prednosť má vplyv aj na normotvornú činnosť členských štátov. Pretože prednosť bráni platnej tvorbe novej právnej úpravy, ktorá by bola v rozpore s komunitárnym právom.

Súčasťou acqui komunotaire sú aj rozhodnutia súdneho dvora.

Problém s akceptovaním, majú tie ktoré sú dualistické koncepcie. Nemecko a Taliansko a v tichosti Taliansko majú problém s princípom prednosti.

Solange I (1974), je rozhodnutie nemeckého ústavného súdu. Princíp prednosti áno, ale na úrovni spoločenstva musí byť zabezpečená rovnaká ochrana ľudských práv ako je vo vnútroštátnom poriadku.

Solange II , tu konštatoval, že miera je rovnaká.

Mastricht, (pri ratifikácií mastrichtskej zmluvy), povedal, že bude rešpektovaný princíp prednosti ale len dovtedy kým sa nepreukáže, že nejde o prekročenie právomocí.

Teda ak bude nemecký ústavný súd, kontrolovať tieto akty, či sú vydané v rámci právomocí. S princípom prednosti nemajú problém štáty ako holandsko, belgicko a pod.

My máme princíp prednosti upravený v ústave, dokonca keby nebol bolo by možno lepšie, ale platil by aj bez toho. Vyjadruje sa ako tzv. ústavná ústretovosť. Článok 7, tento hovorí, že čl. 7 ods. 2 sa hovorí, že právne záväzné akty ES a EU majú prednosť pred zákonmi SR, a teda ide o prednosť sekundárnych prameňov. Čl 7 ods. 5 hovorí, o prednosti primárneho práva. Do týchto skupín vieme zaradiť aj zmluvu o založení ES, tieto zmluvy majú charakter zmlúv podľa ods. 5.

Je to problematické lebo je zakotvená aj prednosť úniového práva (ani súdny dvor k takému záveru ešte nedospel). Naša ústava hovorí, že majú prednosť pred zákonmi, ale súdny dvor hovorí, že komunitárne právo má prednosť aj pred ústavnými zákonmi.

Ešte ustanovenie, čl. 144 ods. 2 USSR, hovorí, že sudca SR je viazaný ústavou,

Zdroj : prednáška č. 8, http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=272

http://www.euroiuris.sk/epc/index.php?page=EU&doc=APLIKACIA&lang=SK