zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teória Výchovy a Vzdelávania

 

prednasky_tvv.doc (prednasky_tvv.doc)

Úvod do terminológie

  1. socializácia
  2. agógia
  3. výchova
  4. = 3 základné typy sociálneho pôsobenia (typy pôsobenia sociálneho prostredia na nás)
  5. socializácia – najširší pojem
  6. vyjadruje všetky typy sociálneho pôsobenia, ktoré môžeme v našom prostredí zaznamenať
  7. vplyvy môžu mať rôznu podobu:
  8. zámerné pôsobenie – rodič – poučovanie, učiteľ – vyučovanie
  9. nezámerné pôsobenie – nie je plánované, cieľavedomé – napr. spontánne učenie sa pozorovaním, vrstovnícke pôsobenie, médiá
  10. pôsobenie prebiehajúce v organizovaných podmienkach – inštitucionalizovaný charakter
  11. pôsobenie prebiehajúce v neorganizovaných podmienkach – podmienky neformálnych vzťahov
  12. pozitívne pôsobenie – pôsobenie rozvojovo – spoločensky prospešný rozvoj
  13. negatívne pôsobenie – vplyvy, ktoré jedinca deformujú
  14. socializácia vyjadruje všeobecný proces učenia sa v spoločnosti, proces zaraďovania sa človeka do spoločnosti
  15. agógia – pedagogika = z gréčtiny – pais = chlapec, agogé = niesť k niečomu
  16. agógia – ten typ sociálneho pôsobenia, ktorý obsahuje len zámerné vplyvy (zámer niekoho rozvíjať)
  17. môže byť aj negatívna – cieľ zavádzať, negatívne ovplyvňovať (demagógia – zámerné zavádzanie, manipulovanie so skutočnosťou – napr. reklama)
  18. výchova – zámerom je kultivácia, rozvoj osobnosti (širší pohľad na ňu)
  19. cieľom je len pozitívny rozvoj jedinca
  20. v užšom zmysle slova (v bežnej komunikácii) pod výchovou rozumieme stav rozvoja osobnosti na afektívnej úrovni
  21. v širšom slova zmysle ide o stav rozvoja osobnosti na všetkých úrovniach – aj kognitívnej a senzomotorickej – patrí sem aj vzdelávanie

            A

  S

V  V   VVV V

 

 

Socializácia

  1. 3 základné typy:
  2. 1. heteronómny typ
  3. popud pre rozvoj človeka pochádza z vonkajšieho prostredia
  4. na základe toho, z akých typov prostredia popudy pochádzajú, delíme tento typ na:
  5. a) primárna socializácia – prvotné vplyvy na začleňovanie sa jedinca – z rodiny
  6. dochádza k rozvoju základných vlastností jedinca
  7. rozvoj jazykových a komunikačných schopností, základných zručností (sebaobslužného charakteru), rozvoj morálnych a vôľových vlastností jedinca – závislé od sociálneho vplyvu rodičov a rodiny
  8. ak nepríde k optimálnej stimulácii, vo väčšine prípadov sa neskôr tieto handicapy nepodarí napraviť
  9. b) sekundárna socializácia – druhotná
  10. typ socializácie, ku ktorému dochádza až vstupom do širšieho sociálneho prostredia (pobyt v inštitúciách) – materská škola
  11. dochádza k sociálnej expanzii – prudko sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú na dieťa vplyv – nielen dospelí, ale aj iné deti
  12. táto socializácia nadväzuje na primárnu – je na nej závislá
  13. ak v rodine nedôjde k rozvoju základných schopností, dieťa nie je zaškoliteľné
  14. testy pripravenosti na školu – na úrovni kognitívnej, jazykovej, senzomotorickej, pracovnej
  15. ak dieťa zlyháva, je nezaškoliteľné
  16. pri sekundárnej socializácii sa dieťa začleňuje do „verejného sveta“
  17. 2. autonómny typ
  18. typ socializácie, kde popud pre rozvoj pochádza zo samotného subjektu
  19. = uvedomelá socializácia
  20. človek si uvedomí, že chce niečo dosiahnuť a sám sa formuje
  21. anticipačná socializácia – typ sebasocializácie – dieťa alebo mladý človek preberá hodnoty, postoje, formy správania alebo prejavy nejakej skupiny (napr. rovestníckej), ktorej členom sa chce stať, ale ešte nie je formálne akceptovaný ako jej člen – anticipuje (predvída) svoje budúce členstvo v skupine
  22. týka sa začleňovania do spoločensky patologických skupín ale aj do spoločensky veľmi uznávaných skupín (skinheadi – vysokoškoláci)
  23. 3. retroaktívny typ
  24. najmladší typ
  25. v súčasnosti veľmi dominantný
  26. obracajú sa tradičné výchovno - vzdelávacie modely
  27. spätne pôsobiaca socializácia – kultúra detí a mládeže pôsobí na dospelých (médiá, informačné technológie, všeobecný životný štýl – cestovanie, zážitky – staršia generácia z toho profituje)
  28. znevýhodňovaní sú napr. na trhu práce – schopnosť učiť sa, byť flexibilný

Fázy socializácie

  1. sú to špecifické etapy, v rámci ktorých dochádza k formovaniu jedinca jeho sociálnym okolím
  2. sú limitované vývinovými fázami jedinca
  3. 1. fáza sociabilizácie a začínajúcej individualizácie
  4. „predfáza“ celého socializačného procesu
  5. sociabilizácia – schopnosť byť socializovaný
  6. môže byť obmedzená u ľudí s určitým typom handicapu (napr. autizmus)
  7. je to aj miera pripravenosti človeka k sociálnemu učeniu
  8. u intaktných (normálnych) ľudí je táto schopnosť pomerne vysoká
  9. ovplyvňuje ju vo veľkej miere aj sociálne prostredie
  10. trvá asi do prvého roku života
  11. dieťa začína prežívať ako indivíduum
  12. oddelením sa (odpútaním) od matky sa vytvára priestor pre sociálne učenie (uvedomením si, že matka a dieťa sú dve rozdielne osoby)
  13. preobjektálne štádium
  14. Erikson – fáza dôvery vs nedôvery
  15. ak je dieťa spokojné, vytvorí si dobrú väzbu k sociálnemu prostrediu
  16. ak starostlivosť o dieťa nie je dostačujúca, môže dochádzať k sociálnym handicapom (napr. negativizmus)
  17. fáza predbežného objektu – dieťa reaguje úsmevom na typické črty ľudskej tváre – nemusí sa ešte zákonite jednať o živého človeka, môže to byť napr. aj bábika
  18. 2. fáza individualizácie a personalizácie
  19. dochádza k utváraniu vlastnej identity a pocitu seba samého
  20. začína asi v druhom roku života
  21. významné faktory – nielen matka, ale aj najužšia rodina a hlavne otec
  22. = primárna socializácia
  23. štádium objektu – dieťa reaguje a odlišuje medzi cudzou a známou tvárou (známy – úsmev, neznámy – nevôľa, plač)
  24. táto druhá fáza nastáva až keď sa dieťa dostane do tohto štádia objektu
  25. začína sa intenzívne proces začleňovania sa do svojej rodovej skupiny (okolo druhého roku) – uvedomovanie si rozdielnych pohlaví
  26. osvojuje si rodové role, ako by sa malo správať vo vzťahu k svojmu pohlaviu
  27. začína si osvojovať normy správania typické pre rodinu, v ktorej vyrastá
  28. dieťa tieto pravidlá chápe len ako rodinné
  29. dochádza k tvorbe osobnosti (= personalizácia)
  30. dieťa sa vníma ako autonómny člen spoločnosti
  31. ovplyvnené napr. voľnosťou pohybu (schopnosť chodiť)
  32. autonómia v jazyku, v komunikácii – vie vyjadriť svoje potreby
  33. autonómia vrcholí obdobím vzdoru („ja“, „ja sám“)
  34. 3. fáza enkulturácie a societizácie
  35. enkulturácia – osvojenie si vlastnej kultúry, integrácia do svojho spoločenstva
  36. začína sa vstupom do inštitúcií (MŠ, ZŠ)
  37. = sekundárna socializácia
  38. učí sa  začleňovať do sociálnych vzťahov, tie mu umožňujú formovať pohľad na seba samého
  39. vstupuje do asymetrických vzťahov
  40. vstupom do MŠ si osvojuje správanie sa k autorite
  41. osvojuje si sociálne vzťahy, sociálne hodnoty
  42. vstup do širšej kultúry, do širšej society
  43. je to posledná významná fáza socializácie
  44. nedá sa nejako ohraničiť

 

Výchova

  1. výchova je formálne plánovaná, organizovaná, interaktívna činnosť učenia, za účelom rozvojového učenia sa jednotlivcov alebo skupín
  2. v širšom zmysle (podľa toho, na akej osobnostnej úrovni človeka dochádza k jeho formovaniu) rozlišujeme tri typy výchovy:
  3. 1. kognitívna výchova – vzdelávanie
  4. dochádza ku kognitívnemu učeniu – k učeniu sa na úrovni kognitívnych oblastí
  5. znalosti – vedomosti – fakty, princípy, zásady, dáta, názvy, zákony
  6. sú to všetky typy relevantných informácií, ktoré sa osvojujú o svete
  7. v rámci školy – učivo
  8. intelektové schopnosti – logické operácie – analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, porovnávanie, triedenie, klasifikácia
  9. patria sem aj jazykové a komunikačné schopnosti
  10. 2. afektívna výchova – vychovávanie
  11. učenie sa v non-kognitívnej (afektívnej) oblasti
  12. mravná, citová, vôľová výchova
  13. rozvíjanie motivačno-snahových, hodnotovo-postojových vlastností, prosociálnosti, záujmov, postoja, hodnôt, svetonázoru, viery, angažovanosti, vlastného názoru, kritického myslenia
  14. 3. senzomotorická výchova – výcvik
  15. učenie sa na úrovni zmyslového vnímania a pohybových schopností
  16. rozvíjanie rozličných typov zručností – napr. hygienických návykov
  17. predmety – TV, VV, PV, PP, TP, ale aj napr. písanie

 

  1. pri všetkých typoch výchovy musí dochádzať k učeniu
  2. učenie je proces rozvojovej zmeny v kognitívnej, afektívnej aj senzomotorickej oblasti, ktorá sa prejavuje v následných zmenách priebehu a výsledku činnosti, správania sa, výkonu...pod vplyvom skúsenosti s okolitým prostredím
  3. dôjde k rozvojovej zmene
  4. tá sa musí niekde prejaviť (napr. zlepšenie výsledkov v teste)
  5. ak zmena nenastane pod vplyvom skúsenosti, nejedná sa o učenie, ale o zrenie
  6. 1. učenie podľa toho, v akej oblasti dochádza k rozvojovej zmene:
  7. a) kognitívne
  8. b) afektívne
  9. c) senzomotorické
  10. 2. učenie podľa miery zámernosti (podľa stupňa riadenia):
  11. a) náhodné (incidentálne) učenie sa – mimovoľné, náhodné, observačné (pozorovaním)
  12. b) zámerné (intencionálne) učenie sa – riadené (niekým alebo samotným učiacim sa)

 

Výchovné pôsobenie

  1. 2 typy:
  2. 1. priame výchovné pôsobenie – kontakt vychovávaného a vychovávateľa (príkazy, pokyny, udeľovanie úloh)
  3. u mladších kategórií detí (predškolský + mladší školský vek) tieto ešte nemajú životné skúsenosti
  4. učia sa, ktoré správanie je legitímne v určitých životných situáciách
  5. aj u handicapovaných detí (s mentálnym znevýhodnením)
  6. snaha o autonómiu u detí – usmerňovanie dospelými
  7. 2. nepriame výchovné pôsobenie – pre mládež – kontakt nie je bezprostredný
  8. dospelí ustupujú do úzadia v rámci výchovné vzťahu
  9. výchovné pôsobenie sa realizuje cez zástupné výchovné situácie (dieťa sa učí cez zažité situácie)
  10. pre výchovu je najlepšie, keď dieťa nevie, že je vychovávané
  11. tradične školská forma – exkurzie, návštevy, diskusie, rozhovor, filmy
  12. tradične rodinná forma – odnaučenie fajčeniu spôsobom, kedy je dieťa donútené vyfajčiť naraz čo najviac cigariet

Fázy výchovného procesu

  1. 1. situačná fáza – deti do prvého roku
  2. vystavovať dieťa rozličným situáciám a očakávať, že dieťa bude na ne adekvátne reagovať
  3. často však reaguje neadekvátne – nezvláda situáciu, lebo nemá skúsenosti
  4. napr. hygiena (nočník), pieskovisko (iné deti a cudzí dospelí), požičiavanie hračiek
  5. 2. fixačná fáza – od druhého roku po začiatok MŠ (upevňovanie)
  6. rodičia neustále opakujú určité situácie – dieťa si osvojí určité návyky – stereotyp (pozitívne spevňovanie – odmena, pochvala)
  7. tento typ učenia sa vyskytuje u všetkých živočíchov
  8. dieťa automaticky opakuje, čo sa od neho žiada – kvôli odmene, až kým to nerobí úplne samostatne
  9. 3. generalizačná fáza – omnoho zložitejšia
  10. vstupuje sem reflexia – uvedomenie si, ktoré správanie je adekvátne; odstup od situácie
  11. dochádza k vytváraniu zovšeobecnených myšlienkových modelových situácií v psychike dieťaťa
  12. skúsenosť z konkrétnej udalosti sa zovšeobecňuje na ostatné životné situácie (napr. poslúchanie v škôlke)
  13. dieťa zaujíma odstup od bezprostredne prežívaného – začína sa správať účelovo (tak, ako mu to vyhovuje a manipuluje so situáciami a s dospelými – táto schopnosť sa rozvíja najmä v kolektíve)
  14. tzv. školská hra – byť obľúbený u učiteľky a mať dobré známky, hlásenie sa, aj keď nevie odpoveď
  15. 4. osobnostne-integračná fáza – vrcholná fáza
  16. niektorí ľudia ju nikdy nedosiahnu
  17. človek vie, ako sa v daných sociálnych situáciách správať, vie, čo je adekvátne
  18. dochádza k integrácii jeho identity a správania
  19. určitý typ správania sa stáva uvedomelou časťou jeho osobnosti a je mu jedno, aké očakávania sú dané
  20. správanie človeka ho musí vyjadrovať – byť v súlade s tým, ako sa vidí a za akého sa považuje
  21. napr. ľudia bez chrbtovej kosti, alebo ľudia bez vlastného názoru
  22. vieme, ktoré typy správania sú dôležité pre naše okolie

 

Historické koncepcie výchovy

  1. 3 podoby (predstavy) výchovy (každá založená na odlišnom pohľade na človeka):
  2. 1. grécko-antická koncepcia výchovy – filozoficky-metaforická
  3. vychovať harmonického a rozumného človeka
  4. vychádza z Aristotelovho pohľadu – latinské Zoon Logon Echon = Animal Racionale (človek hovoriaci a naslúchajúci)
  5. = schopnosť hovoriť o svojom poznaní a chápať svet a prírodné zákony
  6. = naslúchať poznatku bytia, preniknúť do podstaty veci pomocou kognitívnych schopností a podať správu o svete
  7. rétorika – umenie rečniť
  8. dominancia prírodných vied vo vzdelávaní + špekulatívna disciplína – filozofia
  9. človek môže poznávať prírodu, ale nesmie narúšať jej harmóniu, lebo príroda má svoju pravdu a človek má v pravde žiť, nie ju meniť
  10. človek má celostne vnímať svet okolo seba ako harmóniu, kde všetko so všetkým súvisí
  11. kľúčové predmety – hudobná a estetická výchova
  12. príroda = analógia hudby
  13. melódia ukazuje krásy prírody
  14. chápanie abstraktného umenia – všeobecne nadaný človek lepšie chápe abstraktné umenie
  15. vzdelávanie je vyňaté zo súčasnosti (nie je každodenné) – ľudia sa vzdelávali v tzv. scholé – voľný čas – táto výchova sa diala vo voľnom čase u slobodných občanov – transcendentálna
  16. antika – pre dnešok inšpiratívna pre štruktúru poznávania – dala nám tzv. zložky výchovy – rozumová, telesná, branná, pracovná
  17. kalokagatia – telesná + duševná krása
  18. 2. židovsko-kresťanská koncepcia výchovy – vychovať človeka zbožného
  19. zložky výchovy – redukované
  20. vytvorila detailný systém rozličných výchovných prostriedkov, metód, foriem
  21. Imago Dei – obraz Boží
  22. vychádza z princípu podobenstva
  23. predobraz = Boh
  24. základ – mravná výchova
  25. výber učebných textov – jednoliaty – hlavný text – Biblia
  26. smeruje k transcendentálnemu obrazu Bohu
  27. nie je každodenná – scholé – len v sobotu – sabat (u kresťanov to bola nedeľa)
  28. kľúčová kategória – rozvoj afektívnych vlastností a viery
  29. základné formy výchovy – rozvoj emócií – meditácia
  30. poznanie je časťou viery
  31. educatio – vyvádzanie – vyniesť človeka z jeho prílišnej pozornosti do každodennosti a povzniesť ho k nadpozemskému životu
  32. intenzívna nadzmyslovosť
  33. 3. prírodovedná koncepcia výchovy – najúčelovejšia, človek pracujúci
  34. výchova vo sfére každodennosti od novoveku
  35. René Descartes – koncepcia človeka Ego Cogito (bytosť poznávajúca)
  36. neskôr vznikol Homo Faber (román – Človek vyrábajúci nástroje a pracujúci)
  37. R. Descartes razil cestu prírodovednému vzdelávaniu
  38. dochádza k desakralizácii vzdelávania
  39. ako prvý použil výraz subjekt (subjectum) v súvislosti s človekom – základ, substancia
  40. antika – nemenné = príroda; Židia – nemenné = Boh; Descartes – nemenné = človek
  41. Alété Veritas – pravda tvorí vedecké poznanie
  42. prepojenie vzdelávania s každodennosťou
  43. vývinová biológia určuje zmysel vzdelávania
  44. Darwinova teória – Homo Faber – človek má pretvárať prírodu vyrába ním nástrojov a učiť aj ostatné generácie používať ich, ľudia sa začleňujú do spoločnosti prostredníctvom práce
  45. svetská orientácia vzdelávania
  46. obsahy striktne vedecké

 

Súčasné koncepcie výchovy

  1. pedagogicky-pesimistické koncepcie výchovy
  2. pedagogicky-optimistické koncepcie výchovy
  3. pedagogicky-realistické koncepcie výchovy
  1. 1. PPKV
  2. pesimistické voči výchove
  3. pri formovaní človeka nie je kľúčový vplyv sociálneho prostredia
  4. externé formovanie je najmenej významné
  5. „antipedagogické“ koncepcie
  6. proti plánovanému rozvoju detí zo strany dospelých
  7. zakladateľ týchto koncepcií – Ivan Illich
  8. žiadal descholarizáciu – odškolnenie
  9. odškolniť spoločnosť, zabezpečiť slobodný rozvoj človeka
  10. založenie voliteľných vzdelávacích organizácií
  11. nedôvera voči masovo organizovanému vzdelávaniu
  12. kľúčové je formovanie vychádzajúce z nás samých
  13. výchova = sebavýchova
  14. endogenistický prúd
  15. nativistický prúd – vychádza z motivačno-vôľových vlastností
  16. 18. storočie – Jean Jacques Russeau – Emil alebo o výchove
  17. koncepcia dieťaťa ako niečoho výnimočného – dieťa je schopné samo sa formovať („detský génius“)
  18. schopné autonómneho sebarozvoja
  19. človek je od prírody dobrý
  20. dieťa je schopné samo zo seba dospieť ku skúsenosti, ku vedomosti
  21. koncepcia negatívnej výchovy – dospelí sa zrieknu ambícií dieťa vychovávať, formovať
  22. 19. storočie – Lev Nikolajevič Tolstoj – založil školu v Jasnej Poľane
  23. snažil sa rozvíjať prirodzenú vnímavosť detí a radosť zo života
  24. začiatok 20. storočia – rozvoj vývinovej psychológie – obohatenie tohto prúdu
  25. v každom z nás existuje určitý biologický program
  26. vyvíjajú sa psychické funkcie dieťaťa – poznávacie schopnosti
  27. významný vývinový psychológ – A. Gesell – vnútorné kúzlo dieťaťa, vnútorná dobrota
  28. jazyk psychológov nebol veľmi odborný
  29. začiatkom 20. storočia vzniká alternatívna pedagogika – ovplyvnená vývinovou psychológiou
  30. A. S. Neill – predstaviteľ alternatívnej pedagogiky
  31. bol to psychológ
  32. roku 1921 založil experimentálnu školu Summer Hill
  33. zakladateľ anti-autoritatívnej pedagogiky
  34. filozofia existencializmu – podporovala tento prúd – A. Camus, J. P. Sartre (sebarealizácia), M. Heidegger (kľúčové pojmy – plán, starosť – formovanie znamená starať sa o seba samého, robiť si plány do budúcnosti)
  35. Montesory pedagogika, Walfdorská škola
  36. prvá vecná kritika alternatívnej pedagogiky sa objavila u nás – vážne spochybňovanie základných téz
  37. alternatívna pedagogika nemá ambície fungovať v klasickom vzdelávacom systéme (na rozdiel od alternatívneho vzdelávania)
  38. humanistická psychológia (=personalistická) – 50. roky 20. storočia
  39. škola však nie je humanistická ani demokratická, vzťah učiteľ – žiak je asymetrický
  40. predstavitelia – A. Maslov (psychológ), C. Rogers(psychoterapeut)
  41. obaja najprv pracovali s dospelými
  42. Rogers – dôvera v ľudský organizmus je oprávnená
  43. odvoláva sa na existencializmus
  44. sebarealizačná tendencia – človek má vrodenú tendenciu naplno rozvinúť svoj vrodený potenciál
  45. CCT koncepcia – terapia orientovaná na klienta
  46. aplikoval aj na výchovu a vzdelávanie
  47. koncepcia PCA – prístup zameraný na osobnosť
  48. 60. roky 20. storočia – Rogers sa zúčastnil na pedagogickej konferencii UNICEF
  49. jeho koncepcia je nezlučiteľná s klasickým výchovno-vzdelávacím procesom
  50. radikálny konštruktivizmus – vychádza z konštruktivistickej biológie
  51. zakladatelia – biológovia z Chile – Varela, Maturana – dostali Nobelovu cenu za svoju vývinovú teóriu v oblasti vnímania
  52. ich téza – z biologického hľadiska sú všetky ľudské systémy autopoetické – autopoiesis – sebaregulácia
  53. aplikované na pedagogickú prax – anglickí pedagógovia, nemecká pedagogika 80. rokov

 

  1. stúpencami tohto prúdu, tejto koncepcie nikdy neboli pôvodní pedagógovia (filozofovia, psychológovia, biológovia)
  2. stúpenci často skúmali pôvodne dospelú populáciu
  3. tento prúd síce hovorí o pedagogike, ale nemá veľkú pedagogickú skúsenosť

 

  1. 2. POKV
  2. autori sú optimistickí k výchove človeka
  3. viera vo vychovateľnosť, vo vplyv sociálneho prostredia, ktoré má na formovanie človeka najväčší vplyv
  4. človek sa nerodí ako sociálna bytosť
  5. je nezmyselné uvažovať, že k ľudskej forme bytia možno dospieť autonómnym sebarozvojom
  6. = exogenistické koncepcie
  7. neexistuje dôvera v autonómne sily vývinu jedinca
  8. tento postoj má významnú filozofickú tradíciu – filozofia empirizmu – John Lock – tabula rasa
  9. univerzálna formovateľnosť človeka sociálnym prostredím
  10. začiatok 20. storočia – behaviorizmus – psychologický prúd – prevzal tieto radikálne tézy
  11. predstaviteľ – Watson
  12. veľký pedagogický optimizmus – prostredie dokáže všetko
  13. v rámci POKV – 2 argumentačné línie – obe dospejú k rovnakému výsledku – sociálne prostredie je kľúčové
  14. prvá línia – iracionálna
  15. pochádza od autorov, ktorí skúmali biologické mechanizmy človeka (pudy, inštinkty) – psychoanalitici – S. Freud
  16. na svet prichádzame s rodenými inštinktami
  17. vývin závislý na tom, ako tieto pudy dokážeme zvládať – najmä sexuálny pud
  18. predpokladali, že dieťa sa nerodí dobré
  19. rodí sa s negatívnymi zvieracími inštinktami
  20. ak necháme vývin samotnému dieťaťu, nestane sa z neho ľudská bytosť (nedospeje v sociálneho človeka) – vlčie deti
  21. nedisponujú ľudskými znakmi – chôdza po dvoch, symbolická reč
  22. dieťa koná podľa schémy uspokojiť svoje želania, pudy
  23. dieťa je neznesiteľne bezohľadné a sebecké
  24. spoločnosť musí začať rozvíjať morálnu zložku charakteru
  25. dieťa je asociálne
  26. druhá línia – dieťa sa nerodí ani dobré ani zlé, ale nevyhranené voči vonkajšiemu prostrediu
  27. je schopné prijímať všetky podnety z vonkajšieho prostredia
  28. môže prijať aj deformujúce podnety rovnako ako podnety prospešné
  29. biologicko-etologické hľadisko – argumenty získané výskumom v oblasti vývinovej biológie a etológie (porovnávanie správania človeka a iných živočíchov)
  30. v porovnaní so živočíchmi sa človek rodí omnoho viac otvorený a nevyhranený voči vonkajšiemu prostrediu
  31. traja autori – U. Uexküll, A. Gehlen, L. Portmann
  32. U. Uexküll – robil výskumy o otvorenosti človeka voči sociálnemu prostrediu
  33. skúmal jeho fixovanosť, mieru ukotvenosti na svoje prostredie, mieru adaptability
  34. dospel k záveru, že človek je najmenej fixovaný na svoje lokálne prostredie
  35. v danom type prostredia neexistuje jednoznačná fixácia na dané spôsoby správania
  36. nie je fixovaný na inštinktívne prejavy správania (porovnávanie správania človeka a kliešťa)
  37. najväčšie nebezpečenstvo minúť sa účelu byť človekom
  38. treba vytvárať sociálne mechanizmy – kultúra fixuje spôsob správania
  39. A. Gehlen – podporuje výskum U. Uexkülla
  40. porovnáva biologickú stavbu človeka so živočíchmi – najmä cicavce, primáty
  41. človek je biologicky nedostatková bytosť oproti iným živočíchom
  42. nemáme toľko biologických funkcií – malá biologická výbava
  43. chýba široké spektrum základných inštinktov, ktoré určujú správanie
  44. ostali len dva – sexuálny pud, pud sebazáchovy
  45. sme aj orgánovo redukovaní
  46. chýbajú nám prirodzené zbrane, absencia celotelového ochlpenia, nemáme vhodnú stavbu tela na útek
  47. redukcia zmyslov
  48. človek je najviac odkázaný na svoje prostredie
  49. je najviac bezbranný
  50. z evolučného hľadiska je táto nevybavenosť absolútnou výhodou – súvisí s rozvojom myslenia
  51. sme nútení vytvárať kompenzačné mechanizmy na tieto nedostatky
  52. „entlastung“ (odľahčenie) – schopnosť vytvárať prostriedky na odľahčenie biologickej nedostatkovosti – tvorbou ľudskej kultúry
  53. odovzdávanie kultúry – výchova
  54. L. Portmann – skúma novorodencov z etologického hľadiska – porovnáva ich s ostatnými mláďatami živočíšnej ríše – miera samostatnosti,  zmyslové orgány
  55. fyziologicky predčasný pôrod – najmenej dokončený fyziologický rozvoj
  56. prichádzame na svet najviac nezrelí
  57. prvý rok života – extrauterálny rok
  58. až v tomto roku dospejeme k druhovej autonómii
  59. u živočíchov je to tesne po narodení
  60. dĺžka tehotenstva podľa Portmanna by mala byť 21 mesiacov
  61. biologická nezrelosť nie je handicapom, ale evolučnou výhodou (elasticita v mozgu zvyšuje kapacitu učenia)
  62. živočíchy so zrelšou CNS majú obmedzenú kapacitu učenia
  63. u človeka väčšie riziko prijímať podnety z patologického sociálneho prostredia
  64. ak nepríde k rozvoju ľudských znakov do 2. roku života, tak už nikdy

 

  1. 3. PRKV
  2. vychádzajú z toho, ako reálne dochádza k výchove človeka, nejde o primárne vytvorenie teórií, ale zástancovia vychádzajú z praxe
  3. najmladšie koncepcie, vyplynuli zo sporu medzi optimistickými a pesimistickými koncepciami
  4. súvisia s vytvorením novej metodológie, ktorá hovorí o tom, ako skutočne prebieha učenie – zameranie na vnútorné a vonkajšie faktory nemá zmysel, pretože u každého dieťaťa učenie prebieha úplne inak
  5. 19. storočie – Friedrich Scheriermacher
  6. miera pripravenosti dieťaťa na učenie je rozličná
  7. miera výchovy, sebavýchovy má limity
  8. endogénne a exogénne faktory sa navzájom obmedzujú – napr. pre rozvoj daných vnútorných potenciálov je kľúčové optimálne prostredie – exogénne má v šachu endogénne
  9. nejde o určovanie podielu, ale o zabezpečovanie súladu medzi faktormi
  10. endogénne faktory sa prejavujú vo vývinových zmenách (sací reflex, fázy vývinu reči, chôdze...)
  11. exogénne (typy chôdze, jazda na bicykli...)
  12. predstavitelia tohto prúdu:
  13. Jean Piaget – skúmal význam učenia a zrenia, fungovanie vonkajších a vnútorných faktorov
  14. patrí do kognitivistického prúdu
  15. typy mentálnej činnosti, ktoré zabezpečujú súlad medzi vnútrom a vonkajším prostredím dieťaťa
  16. procesy:
  17. akomodácie – informácia mení pôvodné procesy, poznatková štruktúra
  18. asimilácia (opak) – začleňovanie informácií do poznatkovej štruktúry – prijímanie podnetov, nie priamočiarych – napr. sací reflex – primárny, zameranie na prsník, neskôr na fľašu (modifikácia)
  19. pri prijímaní informácií existuje individuálna selekcia
  20. proces ekvilibrácie – rovnováha akomodácie a asimilácie
  21. úlohou učiteľa je zabezpečiť túto rovnováhu, poznať dieťa, jeho danosti a skúsenosti
  22. Lev Semionovič Vygotskij – 30. roky 20. storočia
  23. zakladateľ sociokognitívnej školy
  24. nejde o socialistickú koncepciu, patrí k najvýznamnejším koncepciám celého sveta, je stále aktuálna, hlavne v Anglicku a USA
  25. interiorizácia – základný mechanizmus formovania človeka, proces zvnútorňovania informácií z vonkajšieho prostredia
  26. pripomína Piagetov súlad medzi akomodáciou a asimiláciou, ale podľa Vygotského nejde len o typ informácií, ale vnútorné spracovanie
  27. je taktiež závislé od podmienok prostredia, v ktorom človek žije
  28. rozlišuje dve základné zóny učenia:
  29. a) zóna aktuálneho vývinu – dieťa prijíma informácie samo, problém rieši tiež samo
  30. b) zóna potenciálneho – najbližšieho vývinu – súvisí s tým, na akej mentálnej úrovni sme, dieťa je niekedy schopné prekonať svoju aktuálnu úroveň
  31. dieťaťu sa ponúknu impulzy, námety, spôsoby riešenia – „lešenia“
  32. tak dospeje k novému poznaniu
  33. napr. učenie písania – grafomotorické zručnosti – pre rozvoj písania je podľa Vygotského potrebné vytvoriť podmienky, aby dieťa túto fázu prekonalo napr. iniciovaním primitívnych foriem písania – naučiť sa chápať význam písania
  34. fungujú tu mediátory – pomôcky
  35. prostredníci približujúci učenie, uľahčujú postup dieťaťa na vyššiu fázu – médiové učenie
  36. učiteľ vysvetlí, na čo slúži pomôcka, tá môže byť použitá iba v jednej činnosti, dieťa súvislosť musí poznať – koncepcia rozvíjajúceho učenia

Ľavicovo liberálne TVV

  1. základné ideologické názory – pravicové vs ľavicové, konzervatívne vs liberálne
  2. určité typy špecifických hodnôt – hlavný vplyv má sociálne prostredie, z ktorého človek pochádza (vzdelanostná úroveň rodičov)
  3. liberálne postoje – nevyhnutnosť individuálnej slobody – napr. v rozhodovaní o svojom živote (argumentácia o interrupcii)
  4. individuálne  vyučovanie detí, myšlienka domáceho vzdelávania detí
  5. každé indivíduum je zodpovedné za svoje činy
  6. rodič má individuálne právo nielen vychovávať dieťa, ale ho aj vzdelávať
  7. treba pridať nové typy obsahov v rámci VaV – ochrana ľudských práv, výchova k občianstvu, ekologické výchovy
  8. viac orientované na budúcnosť, pokrok, príprava na nové sociálne zmeny
  9. základná ambícia – navodiť sociálnu zmenu
  10. vychádza sa z konštatovania nejakej krízy, túto treba nejakým spôsobom naprávať – napr. vykorisťovanie prírody, kultúrne krízy (nerovnoprávnosť pohlaví, rasová neznášanlivosť)
  11. 1. inštitucionálna pedagogika
  12. začiatky – 60. – 70. roky 20. stor.
  13. odvolávajú sa napr. na anarchistickú pedagogiku predvojnového Nemecka
  14. dôležitý pojem – pedagogická samospráva
  15. jeho zakladatelia – Lapassade, Lonrau
  16. zrušenie klasických hierarchických väzieb medzi učiteľom a žiakom
  17. škola má mať znaky samosprávy
  18. študenti sami riadia chod vyučovania
  19. organizácia vzdelávacieho procesu nie je súkromným vlastníctvom učiteľa, ale kolektívnym vlastníctvom učiteľov a žiakov
  20. kritika kapitalizmu
  21. vychádza z marxistických teórií
  22. zmena vzťahov má byť prenesená aj do širšej spoločnosti (nielen v rámci školy)
  23. žiakov viesť k zmenám v reálnom živote
  24. 2. pedagogiky prebúdzajúce uvedomenie
  25. predstaviteľ a zakladateľ – Paul Freire
  26. kľúčovou úlohou je prebudiť u dieťaťa vedomie vlastného JA – vedomie vlastných individuálnych práv, pohľad na seba ako silnú individualitu
  27. uvedomiť si sociálne podmienky, v akých žijeme, podpora sociálneho uvedomenia sa
  28. tradičný systém VaV nás udržuje v poslušnosti a nevedomosti
  29. základné typy prostriedkov:
  30. a) dialóg – reagovanie na žiacke otázky, problémy
  31. zrieknutie sa dominantnej pozície učiteľa
  32. b) zakotvenie v realite – veľmi abstraktné informácie neplnia zámery pedagogického prebudenia
  33. c) tvorba vlastnej kultúry – autonómna tvorba skupinových vzťahov
  34. jedinou úlohou učiteľa je znázorňovať typické situácie, ktoré zodpovedajú každodennému životu a na ich základe vyvolať diskusiu – dialóg
  35. d) výchova ku kritickému mysleniu
  36. e) výcvik pre sociálnu intervenciu – deti schopné pretvárať svoj okolitý svet
  37. 80. – 90. roky – Freireove tézy prevzal I. Shor
  38. zamýšľal sa, ako rozvíjať kritické myslenie, intervenciu...
  39. učiteľ čaká na typy žiackych otázok k danej téme a podľa nich prispôsobí svoj výklad
  40. desocializácia žiakov – spôsob debaty založený na spochybňovaní – cieľom je uplatniť kritické myslenie (spochybňujú dominantné kultúrne hodnoty)
  41. spoločenstvo bádateľa – deti dospievajú k poznaniu v rámci skupinovej práce
  42. sociálna akcia – organizovať manifestácie, viesť študentov k angažovanosti pri voľbách, boj za práva menšín...
  43. 3. kritická pedagogika
  44. tvrdý marxizmus
  45. typ boja proti kapitalizmu
  46. funguje v USA
  47. kľúčové – stať sa kritickým občanom
  48. predstavitelia – H. Giroux, S. McLaren
  49. kritický občan musí mať určité hodnotové postoje – byť multietnický, ekologický, antipatriarchálny
  50. pedagogické stratégie – neuvádzajú
  51. nemajú tendencie vytvárať ich, kľúčová je analýza
  52. 4. ekosociálne teórie
  53. súvisia najmä s rozvojom ekologického vedomia (koncepcia globálnej výchovy)
  54. predstaviteľ – J. DeRusnay
  55. špirálovitý prístup ku vzdelávaniu (vraciame sa k starým informáciám s obohateným obsahom)
  56. multikontextuálny prístup – poukazuje sa stále na viac kontextov
  57. vertikálny prístup – oblasť poznania nie je zoradená podľa predmetov, ale sa zvolia globálnejšie témy, ku ktorým sa pristupuje z rozličných oblastí poznania – rôzny uhol pohľadu
  58. organizácia vzdelávania má byť založená na simulácii a sebavzdelávaní
  59. simulácia – výučba podporovaná počítačom, napodobňovanie reality, simulácie pomáhajú efektívnejšie chápať situácie okolo nás
  60. demokratizácia prístupu k informáciám (knižnice, internet)
  61. A. Toffler – známy v rámci filozofie
  62. predstaviteľ futurológie
  63. mení sa štruktúra zamestnania – pracovný čas, fyzická prítomnosť v úrade
  64. tomu sa snažil prispôsobiť prístup ku vzdelávaniu
  65. akčné učenie – študentské učenie má byť neustále v akcii, iniciovať ich flexibilitu, vytvárať tímy, majú sa sami organizovať
  66. v tímoch majú byť jedinci z rôznych vekových skupín
  67. ich úlohou musí byť vždy dosiahnuť nejaký cieľ (najmä ekologický)

 

Konzervatívne teórie

  1. tie typy názorov, ktoré zdôrazňujú typ kontinuity, náväznej na tradície, odovzdávanie historického dedičstva, z generácie na generáciu
  2. to, čo pochádza z histórie, zachováva status quo
  3. apatia voči inováciám
  4. viac kolektivistický, kľúčové – záujmy celku, nie jednotlivca
  5. najzásadnejšia snaha – zachovanie cirkevného školstva
  6. 2 základné prístupy cirkevného školstva:
  7. 1. obsahy sa nepripúšťajú do štátneho vzdelávania
  8. 2. obsahy sa pripúšťajú do štátneho vzdelávania
  9. pohľad na sexuálne výchovy – liberáli prijímajú, konzervativisti odmietajú
  10. tento názor je neopodstatnený – sexuálna výchova vedie k väčšej zodpovednosti k tejto otázke
  11. ktorý typ má byť podporovaný štátom? – liberáli hovoria, že cirkevné školy nie, konzervativisti tvoria opak
  12. konzervatívne teórie vzdelávania – akademické
  13. 2 teórie vzdelávania:
  14. 1. tradicionalistické
  15. 2. generalistické
  16. presadzovanie teórií – lebo nastalo zníženie úrovne správania a kultúrneho rozhľadu
  17. nedostatok všeobecného vzdelania, podiel špecializácií, rýchly rozvoj spoločnosti
  18. aj vzdelanci – kultúrni barbari
  19. tento typ barbarstva – všetci dostali možnosť vzdelávať sa; aj tí, čo nemajú záujem o kariérny rast – odstránenie prijímacích pohovorov – snaha vysokých škôl získať čo najviac študentov
  20. obsah výchov vzdelávania – snaha vrátiť sa ku klasickému akademickému vzdelávaniu
  21. musí byť vysoká miera motivácie – ak nie, bude pokles napr. učiteľov
  22. treba zvyšovať intelektuálnu náročnosť štúdia
  23. treba zastaviť súčasnú devalváciu vysokých škôl
  24. na základnej úrovni – neschopnosť čítať, písať, neschopnosť tvorby zmysluplného textu
  25. 1. tradicionalistické teórie (TT)
  26. obsah VaV – ide o návrat do minulosti, vyučovanie o minulosti – najčastejšie grécko-rímska tradícia, kresťanská tradícia
  27. študovať klasické diela, potrebná dobrá orientácia v nich
  28. J. M. Domenach – propagoval návrat k starým mysliteľom, klasické diela zo stredovekej scholastiky (neskôr sa od nich upustilo)
  29. v súčasnosti sa s TT spája návrat do antických gréckych teórií, humanizmus, renesancia
  30. vidieť to vo frankofónnych krajinách
  31. TT spája – menej vyučovacích predmetov, hlbší obsah predmetov (filozofia, matematika)
  32. R. M. Hutchins – činný v 40. rokoch 20. storočia
  33. ako základnú techniku vzdelávania zdôrazňuje memorovanie – zvýšená náročnosť vzdelávania
  34. s ním spolupracoval Madler – na ňom vidieť zásadný rozdiel medzi tradicionalizmom a liberalizmom – nebolo kľúčové osvojenie si kultúrneho rozhľadu
  35. založil skupinu teoretikov – Paidea – vytvoril program vzdelávania, čerpal priamo z Komenského – celosvetové vzdelávanie, na pochopenie základov z klasickej kultúry čerpal z Platóna
  36. do určitého veku (15 - 16) učili klasickým spôsobom
  37. v niektorých krajinách  (Nemecko, iné krajiny Európy) sa deti špecializovane učia od 10. – 12. roku života = tento prúd proti tomu bojuje
  38. 3 roviny – tradičná didaktika:
  39. = prednáška
  40. = čítanie textov učebníc
  41. = kontrola a pomoc zo strany učiteľa
  42. = potreba Sokratovského dialógu – učiteľ si ho má osvojiť, aby rozvíjal myslenie detí
  43. základ predmetov vzdelávania:
  44. = dôležitá účasť – jazyky – latinčina, návrat ku klasickým jazykom
  45. = poznanie klasického umenia – umenie starovekého Grécka v 5. storočí
  46. = čerpanie z klasickej filozofie – dôležité pre rozvoj morálky
  47. = Aristotelovská filozofia – formuloval väčšinu prirodzených zákonov
  48. = dôležitá duševná aj telesná krása
  49. 2. generalistické teórie vzdelávania
  50. potreba všeobecného vzdelania pre všetkých ľudí
  51. ľudia sú málo kultivovaní – to má poskytnúť všeobecné generalizované vzdelávanie
  52. nejde sa hlboko do minulosti
  53. kladie sa otázka, ktorý typ vzdelávania je dôležitejší pre ľudí v súčasnosti
  54. hľadanie všeobecných kompetencií
  55. kritické myslenie – otvára priestor pre ostatné oblasti – logické myslenie, matematika
  56. typy prednášok – zo sociálnych, prírodných, humanistických vied
  57. osvojovanie všeobecného prehľadu – divadelné predstavenia, literatúra
  58. naučiť sa inteligentne analyzovať problémy
  59. všeobecné základy kritického myslenia-  rozvíjať všetky typy myslenia
  60. vychádza sa z kritiky – zo zníženej gramatickej funkčnosti – v iných krajinách viac písomných prác – o to išlo generalistom

 

Humanizačný prúd

  1. funguje na úrovni politických fráz, v štúdiu nie, tézy – ťažko aplikovateľné
  2. pedagogicko-pesimistické štúdie
  3. pedagogicko-optimistické štúdie – štát určuje systém, odovzdá to žiakom
  4. základná teória učenia – behaviorizmus – najviac sa uplatňuje
  5. jadro jeho slovenského variantu – ester schéma (STR) – schéma stimulu reakcie – zmeny v myslení a správaní človeka sú vyvolané pod tlakom prostredia
  6. úloha človeka – vytvoriť stimuly, u ktorých sa predpokladá zmena správania – naplánovať systém krokov a metodiku = ako to robiť
  7. tradičná schéma – učenie na základe reakcií na podnety, spevnenie – ako učiteľ reaguje na správanie
  8. odmeny – známka, ústne hodnotenie
  9. progres dieťaťa – utváranie návykov, behavioristická koncepcia – návyková, návyk učenia, systematického správania
  10. určité typy poznávania nemožno osvojiť návykovým spôsobom (kritický bod)
  11. učiteľ musí poskytnúť typy návykov, ako to robiť, záleží na organizácii stimulov
  12. kľúčové – optimálne usporiadanie prostredia
  13. tradičná didaktika – založená na behavioristickom princípe-  dôležité prostredie zo strany učiteľa
  14. vytvorenie podmienok – určiť postupy, výstupy zo vzdelávania (merateľ výkonu žiakov)
  15. súpisy výkonov – minimálne požiadavky, ktoré dieťa musí zvládnuť, aby zvládlo ročník
  16. didaktická úloha učiteľa – dobre naplánovať vyučovacie ciele, u nás – hnutie za vyučovacie ciele
  17. ciele treba formulovať pomocou merateľných výstupov, výkonov
  18. čo má urobiť dieťa – vyhodnotiť, porovnať, zrekapitulovať
  19. behavioristická schéma funguje veľmi dobre v predškolskom veku a na 1. stupni ZŠ
  20. funkčnejšie teórie – behavioristicko-realistický – vyššie stupne
  21. koncepcia – všeobecno-teoreticko-výchovná
  22. koncepcia reálneho vyučovania (podporné vyučovanie) vychádza z Vygotského – veľmi dôležitá
  23. u nás je kritizované memorovanie-  nižší kognitívny proces
  24. dôležité je rozvíjať myslenie na vyšších úrovniach – myslenie
  25. Elkominj:
  26. k rozvoju vyšších kognitívnych procesov môže dôjsť aj vo vyšších princípoch
  27. princíp:
  28. = vysoká miera obťažnosti vyučovania – témy, otázky musia byť ťažšie, ako sú deti schopné zvládnuť, musíme ísť nad rámec obťažnosti
  29. učitelia musia mať dobré diagnostické schopnosti
  30. musíme určiť, čo dieťa už vie a to, čo s má naučiť, aby sa dieťa posúvalo ďalej
  31. treba diagnostikovať prekoncepty – myslenie detí
  32. = vedúca úloha teoretických vedomostí
  33. teória je vždy naviazaná na prax, púšťať sa do analýzy javov – vzniká teoretické poznanie
  34. každý typ teoretického myslenia ide za praktické myslenie
  35. učitelia ponúkajú pamäťové nástroje a praktické pomôcky
  36. teória – náročnosť intelektuálnych aktivít, náročné texty, abstraktné pojmy, deti využívajú náročnejšiu intelektuálnu aktivitu
  37. vyučovanie – najjednoduchšia intelektuálna činnosť
  38. poznatky sa majú preberať v dynamickom slede
  39. kľúčová je uvedomelosť procesu učenia žiaka
  40. deti si musia byť vedomé, čo sa učia
  41. koncepcia rozvíjajúceho sa vyučovania – vyučovacie procesy vedú k stagnácii vyučovania
  42. koncepcia detských predstáv – detské predstavy sú naivné a vedecky chybné
  43. úloha učiteľa – vedieť diagnostikovať kvalitu myslenia dieťaťa
  44. každé dieťa vníma poznatky inak, každý žiak si vyberá tie typy informácií, ktoré zodpovedajú jeho myšlienkovej štruktúre
  45. miskoncepcie – deti často zotrvávajú pri naivných predstavách aj po vyučovaní
  46. prekoncepty – naivné predstavy pred samotným vyučovaním
  47. ako prebudovávať prekoncepty – typy stratégií:
  48. = metóda pojmovej mapy – najmä v prírodných vedách – grafická schéma vedomostnej štruktúry z daného učiva – dieťa má nakresliť
  49. na papier napísať pojmy a navzájom ich pospájať – vytvorí grafickú formu – vytvorí vzťahy medzi nimi

 

Rodinná KV, Školská KV

  1. Štech vs Mertin – v ČR diskusia o koncepcii domáceho vzdelávania (na stránkach časopisu Pedagogika)
  2. 1. typ socializácie (primárna vs sekundárna)
  3. rodina – primárna socializácia – prvý typ prostredia, ktorý dieťa formuje
  4. osvojovanie základných spôsobilostí, bez ktorých by nemohlo dôjsť v socializácii v škole
  5. škola – sekundárna socializácia
  6. škola nevytvára prostriedky, aby sa dieťa na ňu adaptovalo
  7. je to úloha rodiny
  8. školská pripravenosť – rôzne dispozície, ktoré sú vštepované v rodine – bez nich je dieťa nezaškoliteľné
  9. = pracovné dispozície – súvisia so schopnosťou sústrediť sa určitý čas
  10. = osobnostné dispozície – aby bolo dieťa začleniteľné do kolektívu – vychádzanie s cudzími ľuďmi
  11. = základy sebaobsluhy a sebadisciplíny – hygienické návyky, schopnosť odkladať svoje bezprostredné želania
  12. = kognitívne dispozície – základná úroveň matematicko-logických operácií
  13. = adekvátna schopnosť orientovať sa vo vlastnom sociálnom prostredí
  14. = schopnosť orientovať sa v priestore a čase (chápanie času na základe mediálneho pôsobenie – kedy ide aký program)
  15. = jazyk a symbolická komunikácia

 

  1. sekundárna socializácia nadväzuje na primárnu
  2. do formovania dieťaťa pridáva ďalšie obsahy, ktoré sa inde získať nedajú – len v škole alebo inej inštitúcii – kolektív, pracovná činnosť
  3. 2. sociálna inklúzia vs sociálna expanzia
  4. inklúzia – uzavretosť, zameranosť do vnútra
  5. to, čo sa dieťa učí v rodine má veľmi malý presah na verejný život – formy správania sa – tieto idú väčšinou proti pravidlám vo väčších sociálnych skupinách
  6. expanzia – širšie prostredie, ľudia, ktorí dieťa formujú
  7. vzťahy menej intenzívne, menej afektívne, viac formálne
  8. sociálne vzťahy omnoho dynamickejšie ako v rodine – menej stabilné (zoskupovanie na základe chvíľkových sympatií, zdieľanie hry)
  9. 3. socializácia – súkromný vs verejný charakter
  10. súkromný charakter – partikularistická  orientácia v rodine – život sa orientuje len na zámery rodiny
  11. verejný charakter – univerzalistická orientácia v škole – koncept je všeobecnejší – záujmy spoločnosti, škola je univerzálne orientovaná, hodnoty verejného charakteru
  12. možnosť kontroly z vonku je len v škole, nie v rodine
  13. táto prílišná uzavretosť rodinného prostredia je v určitom zmysle aj nevýhodou – v prípade patologického prostredia v rodine
  14. školské vs rodinné prostredie – iné typy autority (súkromná vs verejná autorita)
  15. poslušnosť k rodičovi – primárne daná príbuzenským vzťahom a emocionálnou blízkosťou
  16. rodič má problém objektívne hodnotiť dieťa (v prípade domáceho vzdelávania)
  17. škola – vzťah U-Ž nie je emocionálne zaťažený – U je na vyššom stupienku, vie viac, ako dieťa a teda má oprávnenie dieťaťu niečo hovoriť
  18. z hľadiska adaptácie na pracovné prostredie je dôležité vedieť akceptovať tento typ autority
  19. dieťa je inak vnímané v rodine a v škole
  20. syn/dcéra vs žiak – prvý typ sociálnej roly – povinnosť chodiť do školy, poslúchať U, pripravovať sa na vyučovanie
  21. zásadná odlišnosť prostredia rodiny a školy – dieťa vie veľmi dobre načerpávať nové sily (existujú dva priestory – ak je unavené z jedného, môže prejsť do druhého)
  22. ak sa tieto dve prostredia prelínajú – nemožno vypnúť, strata identity
  23. 4. emocionálne vs emocionálne odľahčené prostredie
  24. škola – príliš emocionálne vzťahy bránia vykonávať plnohodnotne profesiu U, objektívne hodnotiť (pozitívny emocionálny vzťah – lepšie hodnotenie)
  25. typy emocionálnych vzťahov určujú mieru objektívnosti
  26. v škole je dôležitý emocionálny odstup
  27. rodina – deprivačný cyklus – ak nie sú v rodine dostatočne kvalitné emocionálne vzťahy
  28. emocionálne vzťahy – U – nahraditeľný, rodič – nenahraditeľný
  29. 5. identifikácia vs reidentifikácia a dezidentifikácia
  30. rodina – budovanie základnej identity dieťaťa – vytváranie hodnôt
  31. prvý typ identity – identita pohlavná
  32. druhý typ – rodová identita – typy očakávaní kladené na dané pohlavie
  33. jazyková identifikácia – napr. vulgarizmy
  34. identifikácia so stereotypným správaním rodičov
  35. škola – vystavaná na určitom type jazyka, hodnôt, správania
  36. dieťa vystavené skúške vlastnej identity
  37. vstupom do školy dochádza k modifikovaniu pôvodnej identity z rodinného prostredia – reidentifikácia
  38. optimalizuje sa obraz seba samého (prvé úspechy, neúspechy, porovnávanie)
  39. proces dezidentifikácie – dieťa nie je schopné modifikovať svoju prvotnú identitu
  40. zásadný konflikt medzi rodinnou identitou a identitou očakávanou zo strany školy
  41. napr. problém osvojiť si spisovný jazyk
  42. 6. afektívna vs kognitívna výchova
  43. rodina – city, emócie, hodnoty, viera, svetonázor
  44. škola – rozvoj poznávacích procesov
  45. 7. nevedecký vs vedecký charakter výchovy
  46. rodina – nevedecký
  47. škola – vedecký
  48. typy poznatkov, informácií
  49. 8. neformálna vs formalizovaná výchova
  50. rodina – nie je stanovený veľmi pevný systém správania, fungovania – spontánne fungovanie, nie príliš regulované
  51. škola – všetko je stanovené – začiatok, koniec, rozvrh...
  52. správanie viac koordinované, menej hlučné
  53. 9. individuálny vs skupinový charakter výchovy
  54. 10. príbuzenský vs profesionálny charakter výchovy
  55. neprofesionálny – etologický charakter – rodina
  56. 11. kontextová vs dekontextualizovaná (generalizovaná) výchova
  57. rodina – orientovanie výchovy na prítomnosť, aktuálnosť
  58. škola – bez primárnej súvislosti, skúsenosti či aktuálnej vedomosti

 

  1. ZÁVER – tieto typy prostredia sú nezameniteľné

 

Výchovné štýly

  1. = hypersocializujúci štýl – rodina s jedným dieťaťom, dieťa s handicapom, starší rodičia
  2. prílišné upnutie sa na dieťa, plnenie všetkých jeho potrieb
  3. „naučená bezmocnosť“ – rodičia riešia problémy za dieťa
  4. dieťa bude nesamostatné, neschopné samostatne riešiť problémy
  5. rodičia chápu dieťa ako prostriedok ich nenaplnených ambícií
  6. = náročná výchova – väčšie nároky = ašpiračný typ
  7. do výchovy vstupujú ašpirácie rodičov – čo by dieťa malo robiť v budúcnosti
  8. orientácia dieťaťa na jeden typ práce
  9. dieťa nie je schopné v určitej oblasti uspieť – dieťa zlyháva (hoci môže byť nadpriemerné, rodič vidí len neúspech) – komplex menejcennosti
  10. = kverulantský štýl – kverulant = človek, ktorý sa neustále sťažuje
  11. rodičia pripisujú negatívne výsledky dieťaťa niekomu inému
  12. zbavujú sa zodpovednosti
  13. súvisí to so zvyšujúcou sa materiálnou úrovňou rodiny
  14. = merkantilný štýl (odmeňujúci) – rodičia odmeňujú dieťa neprimerane za všetko (väčšinou materiálne) – motivácia zvonka
  15. menej zodpovedný vzťah k financiám, práci
  16. = liberálny (egocentrický) štýl – rodičia strácajú moc nad výchovou
  17. dieťa rozhoduje o tom, čo sa bude v rodine dieťa – malý tyran
  18. rodičia často tomuto tlaku dieťaťa podliehajú
  19. súvisí to so zvyšujúcou sa konzumnosťou spoločnosti (give-me generation)
  20. časté výchovné kríženie – jeden z rodičov má tendenciu byť liberálnejší (väčšinou matka)
  21. otcovi sa ľahšie zachováva odstup od dieťaťa – môže byť aj neúmerne prísny
  22. tento typ – ambivalentná výchova – jeden z najhorších štýlov z hľadiska detskej identity – zmätok v rodovej identite
  23. neskôr problém zaradiť sa do pracovného kolektívu, problém s výberom školy, povolania

 

Ciele výchovy

  1. súvisia so štýlom výchovy
  2. odrážajú vzdelanie rodičov, profesiu
  3. cieľ – ideálna predstava o psychických, činnostných alebo telesných schopnostiach dieťaťa, ktoré sa majú dosiahnuť vo VV procese
  4. ciele stoja na začiatku výchovného pôsobenia
  5. základné kritérium cieľa – jeho dosiahnuteľnosť (v škole u všetkých detí)
  6. treba vedieť, v akých oblastiach si stanoviť ciele
  7. učiteľ – ciele v kognitívnej (poznávanie, vzdelávanie), afektívnej (city, hodnoty, emócie) a senzomotorickej oblasti (telesné zručnosti, spôsobilosti)
  8. taxonómie VV cieľov – Bloomova, Nemergonova
  9. dôležité je neklásť len otázky zamerané na reprodukciu, pamäť
  10. Bloom – rôzne úrovne kognitívnych procesov
  11. reprodukcia – najnižšia forma
  12. vyššie formy – porozumenie, analýza, aplikácia, hodnotenie – najvyšší kognitívny proces
  13. učiteľ by si mal stanovovať aj ciele v rámci vyšších kognitívnych procesov
  14. ciele treba formulovať prostredníctvom aktívnych slovies
  15. afektívna oblasť – Kratwohlova klasifikácia
  16. psychomotorická oblasť – Simpsonova klasifikácia

Súčasné ciele VaV

  1. stanovovanie cieľov závisí od stavu spoločnosti v danom období
  2. kultúrne problémy – multikultúrna výchova
  3. ekologické problémy – ekologická výchova
  4. mediálna výchova, podnikateľská výchova, materiálna výchova
  5. koncepcia globálnej výchovy
  6. Graham Pike, D. Selby – autori
  7. cvičenia, ako chápať kultúru, iné etniká...
  8. vzťah k ekologickým otázkam...
  9. vypracovali systémy cvičení pre rôzne vekové skupiny detí
  10. veľká časť zameraná na ekologickú oblasť
  11. „ODPADOLÓGOVIA“ – dotazník, 20 otázok, dva stĺpce
  12. prvý – meno, odpoveď, s týmto dotazníkom deti chodia medzi sebou
  13. druhý – nájdi niekoho, kto robí...(pravidelne zhasína, keď odchádza z miestnosti...)
  14. účelom je dozvedieť sa spôsoby ekologického správania a myslenia
  15. väčšina cvičení je založená na koncepcii zážitkovosti
  16. „ALTERNATÍVNE CESTY“ – pre SŠ
  17. dva štvorce – vľavo – diagnóza, ekologický problém, ktorý treba riešiť
  18. vpravo – cieľový stav, ktorý chce dosiahnuť
  19. často sa cvičenie robí vo vzťahu k lokálnym problémom
  20. štvorce medzi tým – spôsoby riešenia problému
  21. deti si ujasnia možnosti riešenia a postupnosť
  22. potom sa určí vzájomná prepojenosť medzi nimi
  23. hlavný cieľ globálnej výchovy – vidieť svet vo vzájomnej prepojenosti (všetko so všetkým súvisí)
  24. „PRÍČINY A NÁSLEDKY“ – stred papiera – napíše sa nejaký kultúrny jav (napr. objavenie Ameriky) – z neho sa odvodzujú ďalšie následky – prvotné dôsledky jednoduchou čiarou, dôsledky z dôsledkov dvojitá čiara...
  25. kultúrne a ekologické otázky sú vo vzájomných prepojeniach
  26. multikultúrna výchova – tri základné ciele:
  27. 1. ukázať, že existujú aj iné kultúrne kontexty, náhľady na svet, že je tento iný pohľad na svet zmysluplný
  28. „MESAČNÝ KALENDÁR“ – kalendár prérijných indiánov – mesiace členia úplne inak ako Európania (apríl – mesiac žiab)
  29. cvičenie poukáže na veľkú zložitosť ale aj na zmysluplnosť (mesiac zberu bobulí, mesiac trúbiacich losov...)
  30. 2. rozvoj empatie
  31. tolerovanie, akceptácia
  32. dosahuje sa veľmi ťažko
  33. 3. angažovanie sa v prospech cudzích kultúr
  34. doteraz ešte neboli dosiahnuté zásadné výsledky v rámci tejto koncepcie

 

Problematika rodu vo výchove

  1. cvičenie „MôJ SYN, MôJ SYN“
  2. žiaci dostali šesť viet, z nich vytvoriť príbeh – netreba vedieť
  3. otec zahynul – nakoniec chirurg (u nás väčšinou muž) – žena hovorí môj syn, môj syn
  4. = fixné stereotypy na rody – spôsobené výchovou
  5. treba zachovať rodovú rovnosť
  6. Slovensko – z rodovej politiky na konci Európy
  7. treba rozlišovať pohlavie a rod
  8. pohlavie – fyziologické, biologické znaky, vytváranie pohlavnej identity; konštantná kategória
  9. rod – nevychádza z biologických znakov, súbor sociálnych, spoločenských očakávaní, ktoré sa viažu k pohlaviu; variabilná kategória
  10. rod -  v rôznych krajinách sú rôzne zafixované náhľady na muža a ženu
  11. špecifický typ predstáv o tom, čo by mala robiť žena – sústrediť sa na rodinu, znížené ambície
  12. ženy – za rovnaký výkon zarábajú menej ako muži
  13. tieto výchovné vplyvy – začínajú v rodinnej výchove, v škole, predškolskej oblasti
  14. muži – biologicky daná väčšinou agresivita
  15. nerovnomerné postavenie muža a ženy
  16. už pri očakávaní dieťaťa – ženy – dôležité zdravie, muži – preferencia chlapcov
  17. rodičia opisujú chlapcov ako silných, čulých
  18. dievčatká ako milučké, chutnučké, jemnučké...(po narodení)
  19. stereotypná výbavička – chlapci – modrý svet, autíčka...
  20. dievčatká – ružová, bábiky, slniečka, plyšáci
  21. dojčenie – tendencia prekrmovať chlapcov
  22. hry – chlapci – akčnejšie, viac telesná, signálna, málo komunikatívna, muži uzavretejší
  23. dievčatá – kľudnejšia hra, komunikatívna, statická – varenie...
  24. základ rodovosti v rodine
  25. odmeňovanie a trestanie je tiež rodové
  26. pohlavná identifikácia – prvý rok života
  27. rodová identifikácia – neskôr, 3-ročné deti – orientácia, aký typ správania sa od nich očakáva, aké úlohy (typicky mužské alebo ženské)
  28. predškolské zariadenia – ešte viac umocňuje a upevňuje stereotypné predstavy
  29. materská škola – kútiky na hranie – dopravný, konštrukčný, krášliaci, kuchynský...
  30. učiteľky trvajú viac na sebaobslužnej činnosti u dievčat
  31. rozdielne reakcie na konflikty chlapcov a dievčat
  32. potláčanie emócií – ženy lepšie komunikujú city, muži by mali byť chladnejší
  33. základná škola – nemení sa, učiteľka orientuje beh vyučovania na chlapcov
  34. vyučovanie stratí beh – chlapci budú rušiť
  35. chlapci a dievčatá sa za porovnateľné nápady hodnotia ináč
  36. dievčatá – pekne sa naučila
  37. učiteľka si skôr zapamätá mená chlapcov
  38. chlapci viac chválení za inovatívnosť, tvorivosť
  39. dievčatá – formálnosť – úprava zošita, frekvencia hlásenia, pekne spracovaná úloha (pri vykrikovaní hneď napomenutie, že sa mala prihlásiť – dbá sa na formálnosť)
  40. 19. storočie – koedukácia – vyučovanie chlapcov a dievčat spolu
  41. neodstránil sa stereotypný prístup

 

 

19