Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo hmotné I.

PzP 14 časť BSM, práva k cudzím veciam (obcianske_pravo_14.doc)

Pokračovanie BSM.

Zákon uprednostňuje dohodu pri vyporiadaní BSM.

Existujú určité pravidlá, ktoré ale dohodu nezneplatňujú.

1. Treba brať do úvahy záujem maloletých detí.
2. Prihliada sa na to kto sa ako pričinil k nadobudnutiu majetku.
3. ............................

Ak sa ani neuzavrie dohoda a ani sa nepodá návrh na vyporiadanie pred súd, v takomto prípade sa vyporiada po troch rokoch zo zákona. Nehnuteľnosti idú do podielového spoluvlastníctva.

Táto otázka sa rieši aj v rámci dedičského konania. Tu jeden z manželov to rieši s dedičmi.

Práva k cudzím veciam

(nazývajú sa aj vecnými právami k cudzím veciam, ale v oblasti záložného práva to už nie je také typické)

Patrí sem :

1. záložné právo
2. zádržné právo
3. vecné bremená

Upravujú sa práva tretích osôb, k určitým predmetom. Predmetom záložného práva môže byť, vec, právo, alebo iná majetková hodnota.

Vecné bremená sa vzťahujú len na nehnuteľnosti.

Zádržné právo sa týka len hnuteľností.

Ad A) Záložné právo

Je to najčastejší zabezpečovací prostriedok, ktorý sa využíva nie len v oblasti občianskoprávnej ale aj v oblasti obchodno-právnej. Teda úprava záložného práva v OZ sa vzťahuje aj na ObZ.

Je to iba jeden zo spôsobov zabezpečovací prostriedok. V roku 2002, sa vykonala novela, ktorou sa zrovnoprávnili subjekty záložného práva (dovtedy bolo možné aby štát mal prednostné postavenie pred ostatnými veriteľmi) Táto úprava zároveň aj vytvorila taký priebeh záložného práva, aby predmet zálohu bolo možné ďalej užívať (bol problém len u nehnuteľností). Zaviedlo sa aj zrýchlená realizácia záložného práva.

zákon 527/2002 o dobrovoľných dražbách, upravujú iba dobrovoľné dražby. V súvislosti s týmto bola prijatá ďalšia novela, ktorá je účinná od 1.januára 2008 (táto novela zároveň novelizovala aj občiansky zákonník)

Zabezpečovací prevod práva je tiež jeden zo zabezpečovacích inštitútov upravených v rámci záväzkového práva.

Zásadný rozdiel medzi záložným právom a zabezpečovacím prevodom je to, že pri nesplnení záložného práva sa začal realizovať výkon tohto práva.

Ak niekto pri zabezpečovacom prevode (§553) niekto nesplatil dlh, tak celý predmet zabezpečovacieho prevodu nie len vo výške pohľadávky.

Po novele sa dosť priblížil záložnému právu.

Na základe realizácie dobrovoľnej dražby sa realizuje záložné právo. Teda predmet sa predá na dobrovoľnej dražbe. Funkciou záložného práva je aby veriteľ, ktorý je pozícií rizikovejšieho subjektu, aby tento mal zabezpečenie, pre prípad ak dlžník nebude schopný plniť si svoje záväzky.

Keď požičiava peniaze banka ide nie o zmluvu o pôžičke ale zmluvu o úvere podľa ObZ. Teda má funkciu zabezpečovaciu, a keď sa neplní tak aj funkciu uhradzovaciu.

Tento inštitút je vždy viazaný na existenciu pohľadávky. Táto musí existovať v čase zriadenia záložného práva. AK pohľadávka zanikne aj záložné právo. Napr. splatením dlhu zaniká aj záložné právo. Ak pohľadávka zanikne tá ma vždy za následok zánik záložného práva. Zaniknúť môže aj s iných dôvodov. Predmet záložného práva, ten sa úpravou z roku 2002 značne rozšíril a predmetom záložného práva môže byť akýkoľvek majetok, ktorý je prevoditeľný na inú osobu.

Poznáme dve fázy záložného práva (netýka sa zákonného záložného práva):

1. zriadenie
2. vznik

Ad a)

Zriaďuje sa  :

1. záložnou zmluvou,
2. rozhodnutie príslušného orgánu (pred novelou rozhodnutím vznikalo, nie zriaďovalo sa)
3. dohodou dedičov

Pohľadávka vzniká medzi veriteľom a dlžníkom ale záloh môže vzniknúť aj medzi veriteľom a treťou osobou (otec založí u veriteľa svoj dom v prospech synovej pohľadávky). Osoba záložcu nemusí byť totožná s osobou dlžníka.

„iná osoba od dlžníka“ – záložca, ten kto poskytuje záloh

Pri zriaďovaní zmluvy o záložnom práve, musíme prihliadať na prevoditeľnosť.

Napr. keď spoločenská zmluva zakazuje prevod obchodného podielu tak ho nemožno založiť. Ak sa stanovuje, že je nutný súhlas valného zhromaždenia. To isté je nutné pri zriadení zálohu.

Ad b)

Pri vzniku je dôležité čo je predmetom záložného práva.

Dôvody vzniku

1. všeobecný – registrácia v notárskom centrálnom registri záložných práv (u notára sa registruje a tým aj vzniká záložné právo k takým predmetom, u ktorých niet osobitnej úpravy – sú to predovšetkým k hnuteľným veciam, ktoré potrebuje dlžník pre uspokojovanie potrieb)
2. zápis do katastra nehnuteľností (ak je predmetom záložného práva nehnuteľnosť vkladom)
3. registrácia na úrade priemyselného vlastníctva v BB (máme nový zákon o úžitkových vzoroch – 517/2007) Ak chceme dať do zálohu ochrannú známku, úžitkový vzor a pod.
4. zápis do obchodného registra (ak sa jedná o obchodný podiel)
5. registráciou v osobitnom registri cenných papierov (pri cenných papieroch, tieto nie je možné dražiť v rámci dobrovoľnej dražby)
6. odovzdaním veriteľovi (ak sa odovzdá záloh záložnému veriteľovi pri hnuteľných veciach)
7. odovzdaním do úschovy
8. osobitný (záložný list, záložný tovarový list – zákon 144/1998, tento osobitne upravuje realizáciu takéhoto práva)
9. zápis do námorného registra (týka sa námorných lodí)

OZ používa pojmy :

Súborná vec – je to určitého jedného druhu ale vecí je viac (súbor kníh)

Hromadná vec.- všetko to čo je na hromade v určitom priestore (všetko to čo je v sklade), tu je dôležité miesto

Ak je predmet zálohu, určený takto je nutné stanoviť výšku zabezpečovanej pohľadávky do akej sa  záložné právo zriaďuje.

Záložná zmluva by mala obsahovať aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa práv a povinností. Akým spôsobom sa bude záložné právo vykonávať.

Vo všeobecnosti platí, že ak vzniklo záložné právo, nebráni to tomu aby sa prevádzala vec, ktorá je týmto zaťažená.

Ak chce niekto previesť námornú loď je nutné aby takto zaťaženú loď previedol len so súhlasom záložného veriteľa. Inak pri iných sa nevyžaduje súhlas záložného veriteľa.

Predmetom môže byť aj podnik alebo časť podniku.

Je možné urobiť dodatok, k záložnej zmluvy aby sa záloh navýšil o úroky.

Môže sa sťať, že niekto bude záložnú zmluvu robiť formou notárskej zápisnice. No druhá fáza sa musí diať na notárstve. Notári vedú aj notársky centrálny register dražieb.

Str. 294 výkon rozhodnutia sa zmenil, a teda dnes súd nezriaďuje záložné právo, ale exekútor.

Zákonné záložné právo, je v oblasti nájomného práva automaticky vzniká v prospech prenajímateľa na veci, ktoré sú v rámci prenajímaného priestoru.

Výkon záložného práva prichádza do úvahy vtedy ak si dlžník svoju povinnosť nesplní. Jeden zo spôsobov je aj možnosť predať predmet dobrovoľnej dražby. Tento zákon si pozrieť.

Vykonáva sa na základe zmluvy sa uzatvára medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom (podnikateľský subjekt)

Licitátor, príklepom rozhoduje kto nadobudne vlastnícke právo. Je to ale podmienené tým, že sa zaplatia sumy, ktoré boli ponúknuté. U nútenej dražby - Ak exekútor odklepne v rámci dražby predaj nehnuteľnosti, tento podlieha schváleniu súdom. U dobrovoľnej dražby to nie je potrebné.

Ak sa vykonáva záložné právo a predmetom dražby je byt, dom, kde on býva, tak najnižšie podanie nemôže byť pod ¾ hodnoty (ustanovenej posudkom), u ostatných vecí je to ½ .

Upravuje sa aj otázka povinnosti zverejniť takéto dražby v obchodnom vestníku. Novela zákona spresnila prípady kedy je možné a kedy je dražobník povinný upustiť od vykonania dražby.

Ministerstvo spravodlivosti dohliada nad vykonávaním dražieb.

Zdroj : prednáška 27.3.2008, Zákon 40/1964 v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok