Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo hmotné I.

PzP 16- Záložné právo, zádržné právo, všeobecná časť záväzky (obcianske_pravo_16.doc)

Záložné právo

Spôsob vzniku závisí od toho čo je predmetom záložného práva a teda z toho vyplýva obsah aj výkon záložného práva. Vzájomné práva a povinnosti si môžu dojednať rôzne.

Ak predmet záložného práva dáme do úschovy alebo záložnému veriteľovi, nemožno ho užívať. Ale často býva tak, že záložné právo sa zriaďuje aj na veci, ktoré sú predmetom užívania. Zánik záložného práva je viazaný na pohľadávku. Je spojený zo zánikom zabezpečovanej pohľadávky. Automaticky tým zaniká aj záložné právo. Preto v záložnej zmluve musí byť presne uvedená pohľadávka a jej výška preto aby bolo jasné, ktorá z pohľadávok bola zabezpečená.

V praxi existuje tzv. poradie záložných práv, lebo jeden záloh je založený na viacero pohľadávok. Môže sa stať, že pohľadavka, ktorá vznikla na základe neplatnej zmluvy, ale napr. banka plnila, tak záložné právo nemuselo zaniknúť. Teda bude ďalej trvať. Záložný veriteľ sa môže vzdať.

Ak obsah skladu bol predmetom záložného práva, a bol vypredaný v takomto prípade treba posúdiť či záložca bol dobromyseľný a či sa skutočne jednalo o bežný obchodný styk. Návrh na výmaz záložného práva je možné podať až po jeho zániku.

Dobrovoľná dražba sa vykonáva na základe zmluvy o vykonaní dražby. Navrhovateľom dražby je najmä záložný veriteľ. Licitátor je zamestnanec dražobníka, ktorý vykonáva celú dražbu. Ten v prospech, ktorého sa odklepol predmet dražby musí uhradiť stanovenú cenu do určitého času.  Dražiť možno len to čo je spôsobilé prevodu na inú osobu.

Ak priklepne exekútor tento príklep podlieha schváleniu súdom. Predmetom dražby nemôžu byť cenné papiere, je nutné tu aplikovať zákon o cenných papieroch.

Výkon  záložného práva

Pohľadávka stále existuje, je platná alebo nebola riadne a včas splnená. Záložný veriteľ nenadobudne hneď vlastnícke právo k predmetu zálohu. Najčastejší spôsob je predaj na dobrovoľnej dražbe. Zákon o dobrovoľných dražbách zrušil zákon z roku 1950 o dražbách mimo exekúcie. Veriteľ s dlžníkom v záložnej zmluve môžu dohodnúť speňaženie zálohu prostredníctvom exekútora. Môže sa dohodnúť aj že veriteľ môže mimo dražby predať záloh.

Vecné bremeno

Vecné bremená sa týkajú iba nehnuteľností. Spravidla ide o právny vzťah medzi susediacimi vlastníkmi nehnuteľností. Vecné bremená sú starý inštitút a vyjadruje možnosť aby určitá osoba, ktorá síce nie vlastníkom nehnuteľnosti má právo strpieť takéto konanie.

Vecné bremeno možno zriadiť zmluvou, táto potom platí len medzi tými subjektami, teda ak jeden zo subjektov zomrie tak takáto zmluva zanikne, ale ak sa zmluva uzavrie na dobu určitú, napr. na dva roky. Ide o záväzkovo-právny vzťah medzi dvoma účastníkmi.

Najčastejšie sa zriaďujú ale s vecno-právnou povahou. Toto vecné bremeno sa potom vzťahuje na akýchkoľvek ďalších vlastníkov, je to zapísané v časti C - ťarchy. Právo viesť potrubie cez susedný pozemok. Neexistuje tu režim zriadenie a vznik. Hovorí sa len zriadení. Dedičia môžu uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena.

Vecné bremeno môže vzniknúť aj zo zákona. Zriaďuje sa oprávnenie pre určité subjekty na pozemok vstúpiť.

Novela zákona o dobrovoľných dražbách doplnila do 151o ods. 3.

„“

Môže získať ako vecné bremeno právo prechodu cez cudzí pozemok. Veľmi často sú vecné bremená zriadené priamo zákonmi a toto môže zaniknúť z rôznych právnych úkonov a skutočností.

151p ods. 3 zákon dáva možnosť aby súd obmedzil alebo zrušil vecné bremeno.  Súd môže zriadiť vecné bremeno ak dochádza k vyporiadaniu spoluvlastníkov. Súd môže zriadiť vecné bremeno v prospech majiteľa stavby, ktorý postavil stavbu na cudzom pozemku.

Vecné bremeno môže zaniknúť aj uplynutím času na, ktoré bolo zriadené. V dôsledku vis major môže zaniknúť predmet vecného bremena.

Zádržné právo

§ 151s –  § 151v, týmto sa zriaďuje možnosť subjektu aby zasiahol do vlastníckeho práva niekoho iného. Teda umožňuje zadržať vec iného a nevydať ju, ale stým, že tú vec musí mať oprávnene u seba. Zádržné právo možno uplatniť iba ak sa vec zadržiava oprávnene. Pohľadávka, ktorá vznikne sa týka veci, ktorú zadržiavam.

Úvod do štúdia záväzkového práva

Je upravené v 8. časti občianskeho zákonníka. § 488 - § 8xx. Okrem toho záväzkovo-právnu povahu má aj zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie. Má aj všeobecnú časť a osobitnú časť. Ku všeobecnej časti záväzkového práva treba pripočítať aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.

Záväzkové právo je upravené aj v iných odvetviach súkromného práva najmä obchodnom práve – OBZ. Ak sa používa obchodný zákonník ako osobitný predpis súkromného práva je nutné aplikovať aj ako lex generalis občiansky zákonník. Základným kritériom pre to, ktorý zákonník použiť :

1. ak ide o vzťah medzi podnikateľmi
2. alebo sa to týka ich podnikateľskej činnosti
3. vždy tam kde to stanovuje obchodný zákonník ako povinnosť pre tzv. absolútne obchody § 261

Poistné zmluvy, Nájomné sú vždy podľa OZ.

Zmluva o prevode cenných papierov je vždy obchodno-právnym vzťahom, ale darovanie cenných papierov je už vždy občiansko-právnym vzťahom. Bežne podnikateľský subjekt nemôže niečo darovať.

Chýba nám sponzorská zmluva nie je upravená, ide tu nie len o jednostranné poskytnutie prostriedkov ale druhá strana dáva protiplnenie aj keď nemusí byť rovnaké. Zasponzorujem nejaký tím a za to bude mužstvo nosiť niečo na drese. Sponzoring je niečo medzi zmluvou o dielo a darom.

Otázka pracovného práva. Pracovná zmluva je osobitný typ, je to v podstate zmluva o dielo. Mimo pracovný pomer je už občianskoprávnym pomerom ale je to upravené v Zákonník práce. Keď robíme zmluvu, je nutné pozrieť sa na to aké právo sa použije. V medzinárodnom práve by malo platiť právo toho, ktoré je menej rizikové.

Pojem záväzok sa používa aj na dvojstranný právny vzťah. Záväzok je zároveň aj povinnosťou.

Záväzkovo-právny vzťah je odlišný od ostatných preto lebo musí byť najmenej dvojstranný. Čiže jedná sa o právne vzťahy relatívnej povahy. Najmenej dvojstranné právne vzťahy, pričom na každej strane nemusí byť len jeden subjekt.

Zdroj : prednáška 7.4.2008, zákon 40/1964 v znení neskorších predpisov, obchodný zákonník,