Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo hmotné I.

PzP 17- Záväzkové právo (zabezpečovací prevod práva a pod.) (obcianske_pravo_17.doc)

Záväzkové právo

Subjekty občianskeho práva môžu byť aj subjekty občianskoprávnych vzťahov.

Vždy je to : Veriteľ a Dlžník (aj keď sa nazývajú inak, predávajúci kupujúci a pod.)

Často vznikajú tzv. spoločné záväzky, a v rámci nich rozlišujeme solidárne delené a nedielne zavážky.

Solidárne znamenajú, že na jednej strane alebo na druhej. Može byť aktívna (viac veriteľom) alebo pasívna (viac dlžníkov).

Jeden dlžník môže spôsobiť škodu viacerým veriteľom (napr. spoluvlastníkom). Tento bude povinný nahradiť im túto škodu. Veritelia sú oprávnený solidárne. Teda, ktorýkoľvek sa môže žiadať aby mu bol vyplatený dlh, stým, že oni sa následne medzi sebou vyporiadajú. Dlžník môže plniť, ktorémukoľvek z veriteľov a dlh zanikne.

Pasívna solidarita, keď napr. dvaja dlžníci spôsobia škodu jednému. Vtedy sú viazaný spoločne a nerozdielne. Vtedy si veriteľ môže vybrať dlžníka od ktorého bude žiadať splniť dlh. Tým dlh zanikne.

Z pasívnej solidarity sa môže stať aj tzv. delený záväzok keď súd, povie dlžník jedna má zaplatiť 56 % a druhý 44 %.

Delený záväzok môže vzniknúť aj tak, že sa dohodnú napr. v kúpnej zmluve, že kto zaplatí ake percento kúpnej ceny.

Predbežný regres je keď dlžník požiada ostatných dlžníkov aby mu prispeli na plnenie a až tak bude plniť veriteľovi. Následný regres je keď dlžník bude plniť a následne bude žiadať aby mu prispeli ostatný dlžníci. Je nutné aby to boli deliteľné záväzky.

Nedeliteľné záväzky sú také kedy sa predmet plnenia nedá rozdeliť. Vtedy musia plniť všetci naraz a spoločne. Ak sa napr. kvarteto dohodne, že bude hrať pre veriteľa tak sú povinný plniť všetci spoločne. Ak nie je možné plnenie rozdeliť, že najprv bude jeden a potom druhý.

Predmet záväzkov.

Nie vždy je záväzok plniť jednostranný, niekedy je obojstranný. Môže spočívať v niečo dať, konať, nekonať, strpieť.

Je možné splniť dlh viacerými spôsobmi. Bežné spôsoby plnenia aj iné ako jednorazové. Môže byť dohodnuté aj po častiach plnenie. Môže sa dojednať aj opakujúce sa plnenie (napr. nájomné). Od toho treba odlíšiť plnenie v splátkach, ktoré síce má charakter opakujúceho plnenia ale na rozdiel napr. od nájomného je vopred stanovená zmluva, ktorá sa má splatiť a veriteľ s dlžníkom sa dohodne na tom ako sa má splácať. Záväzkovo právne vzťahy môžu vzniknúť aj bez zmluvy. Trvajúce plnenie sa stále plní na základe určitého titulu stále.

Obsah sa môže tvoriť viacerými spôsobmi a subjektmi môžu byť zaviazané z viacerých právnych titulov. Teda ide o to, na čom sa vlastne dohodli. Účastníci nemusia medzi sebou dojednať práva a povinnosti, lebo niektoré vyplývajú zo zákona.

Zmluva a dohoda rozdiel.

Dohoda je prejav vôle oboch strán zahrňuje prejav vôle oboch strán teda to na čom sa dohodli.

Zmluva je právny titul na základe, ktorého práva a povinnosti nemusia byť dohodnuté ale budú sa nato vzťahovať.

Odstúpenie od zmluvu, možno dohodnúť ale niekde dáva takúto možnosť zákon.

Kogentné a dispozitívne právne normy

Občiansky zákonník nemá stanovené v niektorom paragrafu, ktoré ustanovenia sú kogentné. Ako to má obchodný zákonník.

§2 ods. 3 všeobecne o tom hovorí (dispozitívnosti)

Vznik záväzkov

Vznikajú len z právnych skutočností, ktoré sú typické pre to. Zmluvné právo, kontraktné právo. Takýto vzťah môže vzniknú aj nechce zo zákona. Napr. z protiprávneho úkonu. O záväzkovo-právnom vzťahu môže rozhodnúť súd. Zo zákona napr. povinnosť zaplatiť za TV a rozhlas.

Zabezpečenie záväzkov.

Záruka, že veriteľova pohľadávka bude splnená a bude sa môcť domáhať splnenia dlhu na dlžníkovi. Ak strany vzájomne neplnia si povinnosti. Zložím peniaze do notárskej úschovy, alebo vinkulujem peniaze v banke čím sa istím.

Zabezpečovacie prostriedky sú dojednávané vtedy ak je tu väčší časový odstup medzi plneniami. Nie všetky zabezpečovacie prostriedky slúžia na zabezpečenie plnenia finančného.

Zabezpečovacie inštitúty možno použiť na zabezpečenie existujúcich a platných pohľadávok. Ak záväzok zanikne zaniká aj zabezpečovací prostriedok. Zabezpečovacie prostriedky majú aj tzv. uhradzovaciu funkciu.

Zmluvná pokuta

§ 544 a ďalej. (568/2007 – doplnila nové ustanovenie § 545a)

Podstatou je to, že zmluvné strany sa dohodnú že pre prípad, že sa určitá povinnosť nesplní zaplatí sa zmluvná pokuta. Táto pokuta sa nemusí týkať len nezaplatenie ale aj iné povinnosti. Nazýva sa aj tzv. paušalizovaná náhrada škody. Pretože dojednanie zmluvnej pokuty môže mať súvis aj s prípadnou škodou. V dôsledku nesplnenia povinnosti môže vzniknúť aj škoda ale treba rozlišovať náhradu škodu, pre takúto povinnosť, ktorá sa dojednala. Vyžaduje sa písomná forma. Viaceré otázky možno medzi sebou dohodnúť. Ak sa nedohodne niečo iné je dlžník zaviazaný plniť po zaplatený zmluvnej pokuty, tu zmluva môže stanoviť, že by dlžník povinný plniť nebol. Možnosť uplatnovať náhradu škodu pre povinnosť pre ktorú sa zmluvná pokuta dojednala. V zmluve sa môže dojednať to, že sa zmluvná pokuta nebude vzťahovať na náhradu škody ale spravidla platí, že výška zmluvnej pokuty zároveň kryje výšku náhrady škody. V zmluve sa môže žiadať aj to čo presahuje výšku škody.

§545a hovorí, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam zabezpečovanej povinnosti. (moderačné právo súdu). Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá vznikne porušením zmluvnej povinnosti ...........

Zabezpečovací prevod práva.

§553 sa rozšíril novelou.

Všetko čo je v knižke je zmenené !!!

Doteraz sa právo previedlo na veriteľa.

Napr. dlžník ma do 15 marca a 16 marcom už bol dom napísaný na toho kto poskytol pôžičku. Ak bola predmetom nehnuteľnosť vtedy platilo, že sa previedlo vlastnícke právo a kataster to zavkladoval.

Je to teraz inak. Dosť sa to priblížilo záložnému právu.

Ak dlžník nesplní dlh tak vtedy veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Už sa to do katastra nezapisuje vkladom, ale oznamuje sa dočasnosť prevodu katastru nehnuteľností. Kataster len v poznámke na liste vlastníctva uvedie, kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Musí byť písomná.

Zákon hovorí v § 553a o podstatných náležitostiach. Teda aká pohľadávka, záväzok sa zabezpečuje. Musia sa uviesť práva a povinnosti k tomuto predmetu počas trvania. Musí byť uvedené ocenenie tohto predmetu v peniazoch. Ocenenie v peniazoch nie je stanové či má byť stanovené znalecký posudok alebo z brucha.

Spôsob výkonu je alebo dohodnutý v zmluve alebo sa to rieši predajom na dobrovoľnej dražbe. A musí byť dohodnuté najnižšie podanie na dražbe. Predmet pre zabezpečovací prevod môže poskytnúť dlžník alebo tretia osoba. Zákon výslovne zakazuje akýkoľvek prevod alebo zaťaženie počas výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Ten kto vykonáva výkon zabezpečovacieho prevodu, zodpovedá, za škodu, ktorá je tým spôsobená. Ak výťažok, je vyšší než bola tá pohľadávka, vtedy je veriteľ povinný bez zbytočného odkladu tejto osobe vydať čo ostane po uspokojený pohľadávky. Ak by bol predmetom zabezpečovacieho prevodu práva cenný papier tak sa všetko rieši primerane s týmto zákonom.

Ručenie

Dohoda o ručení, ručiteľské záväzky.

Ručiteľ sa zaväzuje, že zaplatí dlh pokiaľ ho nesplní dlžník. Nie je to formálny záväzok. Vymáhať to možno aj od dedičov.

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Musí byť písomná a tu zákon odkazuje aj na úpravu v OSP. Ustanovenia o dohodách zo zrážkach zo mzdy ostali kvôli tomu, lebo súd keď vymáha tak je stanovené, OSP že nie je možné zraziť viac ako stanovuje OSP. Aj exekútori sú viazaný limitmi koľko peňazí môžu zrážať.

Záložné právo je možné zriadiť záložnou zmluvou.

Uznanie dlhu,

Ak by sme chceli aby dlžník uznal dlh, ktorý je premlčaný je nutné uviesť, to, že dlžník je si vedomí toho, že uznáva dlh, ktorý je premlčaný.

2/3 ceny nehnuteľnosti brať do zábezpeky.

Zdroj : Prednáška 3.4.2008, Zákon 40/1964 v znení neskorších predpisov ,