Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

PzP 5 - hospodárska súťaž (prednaska_obchodne_pravo_5_-_17.3.2008.doc)

Hospodárska súťaž

V podmienkach trhového hospodárstva sa podnikateľská činnosť uskutočňuje práve touto hospodárskou súťažou. Oproti iným súťažiam sa odlišuje určitými vlastnosťami. Je to súbežná snaha súťažiacich dosiahnuť cieľ pred ostatnými súťažiacimi prípadne najlepším spôsobom.

K účasti na súťaži vedú stimuly :

1. Morálne (v pozitívnom vyjadrení sú napr. získanie slávy, uznanie, pocit dobrého uspokojenia, v negatívnom vyjadrení napr. závisť, snaha niekoho zosmiešniť)
2. Materiálne (predovšetkým zachovanie existencie, majetkových pomerov, uspokojenie materiálnej potreby a pod.)

Súťaž zásadne prebieha podľa určitých pravidiel, tie môžu byť stanovené určitou autoritou alebo ad-hoc vytvorené pravidlá, morálne pravidlá, či iné všeobecne záväzné pravidlá. Pravidlá predstavujú určité mantinely.

Táto hospodárska súťaž prebieha vo všetkých hospodárskych systémoch. Rozdiel je len v tom, ako ten systém umožňuje dávať do popredia či potiera pozitívne dopady hospodárske súťaže. Cieľom je získanie zákazníkov. Právna regulácia sa vzťahuje len na súťaž ponuky, nie na strane dopytu. Nedostatkom hospodárskeho systému, je keď trvalo prevyšuje dopyt nad ponukou.

Aby súťaž mohla prebiehať je podmienená možnosťou voľby, pretože bez tejto možnosti by sa jednalo o samoúčelnosť.

Hospodárska súťaž prebieha na tzv. relevantných trhoch. Faktory :

1. predmet,
2. priestor,
3. čas.

Ad a)

Predmet sú oceniteľné hodnoty, z ktorými súťažiaci prichádzajú na trh a týmito produktmi môžu byť aj zameniteľné produkty. Podľa profesora Heina, existuje trh ocenenia študijných výsledkov, založených na tom, že rodičia stoja pred otázkou ako oceniť ich študijné výsledky a môžu vybrať medzi počítačovými hrami a knihami.

Ad b)

Ďalší faktor hospodárskej súťaže, priestor, znamená aby z geografického hľadiska bol daný pre zákazníka priestor na voľbu. Súťažiť nebudú pekári z Trnavy a Košíc, pretože spotrebiteľ, je ďaleko.

Ad c)

Ak súťažiaci vstupujú v takej časovej relácií, že ich ponuky sú dôležité z hľadiska voľby potenciálnych zákazníkov.

Tieto trhy nie sú nikdy stabilné určené. Táto súťaž prebieha na rádovo tisícoch relevantných trhoch. Nemá nejaké diferencovanie. Do tejto súťaže sa nemožno prihlásiť ani sa nemožno nejakým spôsobom oficiálne odhlásiť. Hospodárska súťaž prebieha nie len medzi podnikateľmi ale aj podnikajú aj osoby bez oprávnenia podnikať (na čierno- tzv. sivá alebo šedá ekonomika), alebo nepodnikatelia. Podnikajúci na čierno sú taktiež súčasťou hospodárskej súťaže a to často úspešne. Účastníkom súťaže sa nestáva zápisom do obchodného registra.

Núti súťažiteľov aby v záujme úspechu prichádzali s takými súťažnými ponukami aby zákazníkov získali.

Pozitívne účinky hospodárskej súťaže :

1. Usporadúva spotrebiteľské preferencie ohľadom produktov
2. umožňuje pružné prispôsobovanie sa výrobnej kapacity meniacim sa skutočnostiam
3. urýchľuje uplatnenie technického pokroku
4. zlepšuje dizajny a pod.

Negatívne dôsledky :

1. sú existenčné dôsledky pre súťažiaceho

Právo hospodárske súťaže sa člení do troch oblastí :

1. právo na ochranu proti nekalej súťaži (je to sféra súkromného práva, teda jedná sa o súkromnú iniciatívu či sa tejto bude domáhať alebo nie, no domáhať sa môžu nie len súťažitelia ale aj spotrebitelia – preto sa tu angažujú aj organizácie na ochranu spotrebiteľov) – ide o docielenie čistoty hospodárskej súťaže.
2. právo na ochranu proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže (patrí do sféry verejného práva – zmyslom je aby bola zabezpečená intenzita hospodárskej súťaže), odvíja sa od čl. 55 ÚSSR, a to tým, že sa vytára protimonopolný úrad SR.
3. regulácia sieťových odvetví (patrí do sféry verejného práva)

1. úrad pre reguláciu sieťových odvetví (teplo, voda a pod.)
2. telekomunikačný úrad SR
3. poštový úrad SR

(Nie je vytvorený jednotný zákon o ochrane hospodárskej súťaže.)

pri tom je dôležitá ešte :

1. nedovolená štátne pomoc

Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu (monopol je najvyššia forma tejto dominancie) – zakázané nie je získať takéto postavenie ale jeho zneužívanie.  

Parížsky Únijný dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, kde sa zaviazali štáty ku tomu aby vo vnútroštátnom práve upravili aspekty hospodárskej súťaže. Aj rakúsko-uhorsko bolo signatárom. V 1927 bol prijatý zákon č. 111 ochrane proti nekalej súťaže. Bol moderný aj kvalifikovane spracovaný. Platil až do 1950, kedy bol zrušený prvým občianskym zákonníkom, ale požiadavka z Paríža stále platila a preto bol tento zákon nahradení ustanovenia § 352 OZ, ktoré upravovali nekalú súťaž ako špecifický prípad náhrady škody. Takto to bolo do roku 1992 kedy ObZ zrušil toto ustanovenie. Právna úprava je obsiahnutá v ObZ, (čo nie je bežné) a je založená na skutkových podstatách nekalosúťažného konania § 44 (je ich 8, ale nemajú charakter taxatívnemu výpočtu ale len tzv. exemplikačný výpočet. Generálna klauzula, umožňuje postihnúť konania, ktoré síce nespadajú pod skutkovú podstatu ale spadajú pod generálnu klauzulu) Druhá oblasť súťažného práva predstavuje právna úprava proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže – 131/1933 o karteloch a súkromných monopoloch. (nebol nikdy zrušený ale stal sa obsoletným a po roku 1990 bol prijatý zákon, teraz platí zákon 136/2001 o ochrane verejnej súťaže)

Obchodná verejná súťaž, zákon o verejnom obstarávaní.

Zdroj : prednáška č. 5 – 17.3.2008, zákon o verejnom obstarávaní, http://www.obroda.sk/clanok/4625/Hospodarska-sutaz/