Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

PzP 6- Právo európskych spoločenstiev a obchodné právo (prednaska_obchodne_pravo_6.doc)

Právo európskych spoločenstiev a obchodné právo

Má význam aj primárna aj sekundárna legislatíva.

Primárne právo – Zmluva o založení ES,

Nevenuje sa tu toľko pozornosti až, komunitárne právo upravuje predovšetkým slobodu pohybu osôb (v rámci neho slobodu usadzovaniu).

Venuje sa len kartelovému právu, zneužitiu dominantného postavenia. Primárne pramene majú vertikálny účinok a teda možno sa priamo dovolávať týchto predpisov.

Judikatúra ESD má za určitých okolností aj horizontálny účinok, teda možno sa ich domáhať vo vzťahu k iným osobám. Sloboda usadzovania sa viaže aj na iné subjekty ako európske spoločnosti.

Sekundárne pramene sú nariadenia, ktoré sa týkajú možnosti zakladania a vzniku supra nacionálnych foriem podnikania. Smernice nie sú záväzné priamo ale záväzné čo do cieľa čo sa má dosiahnuť. Harmonizácia sa deje najmä prostredníctvom smerníc a nariadení aby sa zabezpečil minimálny štandard ohľadom práva obchodného práva.

V rámci európskeho práva obchodných spoločností sa hovorí o konkurencii právnych poriadkov.

1. obchodná smernica  68/151 táto smernica riešia alebo upravuje otázku zverejňovania niektorých informácií, oprávnenie orgánov konať, neplatnosť spoločností (§ 68a).
2. obchodná smernica 71/91 táto upravuje pravidlá zakladania akciových spoločností a pravidlá tvorby a zachovania základného kapitálu alebo imania.
3. obchodná smernica 78/885 táto sa týka fúzií akciových spoločností teda splynutie a zlúčenie obchodných spoločností.

1. obchodná smernica 82/891 táto sa týka rozdelenia akciových spoločností

1. obchodná smernica 89/666 táto sa týka zverejňovania informácií v súvislosti

        s organizačnými zložkami, alebo pobočkami (v zákone o obchodnom registri)

2. obchodná smernica 89/667 táto sa týka jednoosobových spoločností s ručením

obmedzením

3. obchodná smernica o ponukách prijatia
4. obchodná smernica o cezhraničných fúziách a splynutiach kapitálových spoločností 2005/56 ES

Nariadenia –

137/2005 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov

157/2001 o stanovách Európskej spoločnosti

     /2003  o európskom družstve

Čl. 43 zmluvy o založení európskych spoločenstiev, ktorý definuje primárnu slobodu usadzovania, ktorou sa rozumie založenie podniku alebo založenie a vznik obchodnej spoločnosti v rámci komunitárneho práva v ktoromkoľvek štáte ktorý patrí do EÚ.

Stanovuje zákaz akýchkoľvek obmedzení, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek, dcérskych spoločností štátmi jedného členského štátu iným členským štátom.

Sekundárna sloboda usadzovania je možnosť zriaďovania dcérskych spoločností, organizačných zložiek, v rámci priestoru EÚ.

Stanovuje sa zákaz akýchkoľvek obmedzený slobody usadiť sa štátnym príslušníkom jedného štátu na území iného štátu.

Teórie sídiel

1. teória registrovaného sídla , podľa tejto sa za sídlo obchodnej spoločnosti považuje a právny status sa posudzuje podľa štátu založenie, sídlo zapísané v obchodnom registri. (GB, Dánsko, Holandsko, Írsko)
2. teória skutočného sídla, tzv. hlavná správa, za skutočné sídlo sa považuje miest odkiaľ je spoločnosť riadená a kde zasadajú jej orgány alebo kde sa nachádza jej riadenie alebo ústredia. (Nemecko, Taliansko, Belgicko)

Problém vznikol najmä na úrovni štátov, pretože ak má nemecká spoločnosť, inde sídlo ako Nemecku, podľa nemeckého právneho poriadku nie je nemeckou, musí svoje registrové sídlo premiestniť do danej krajiny.

Rozsudky : z prednášky na nete.

V rámci rozhodnutí došlo k záverom, v rámci prípadu centros, nie je možné odmietnuť registráciu pobočky založenej v inom štáte.

Spoločnosti so sídlom v zahraničí musia mať procesnú subjektivitu, aj bez registrovania sídla v Nemecku.

V súčastnosti neexistuje harmonizovaná právna úprava čo sa týka zmeny sídla na úrovni Európskej únie. Vyžaduje sa zhoda medzi zapísaným a skutočným sídlom. Premiestňovanie sídla je upravené v rámci supranacionálnych foriem podnikania. a takisto v rámci cezhraničného zlúčenia alebo splynutia spoločností. Má byť prijatá 14. smernica o zmene sídla obchodných spoločností, by mala zaviesť posudzovanie osobného štatútu podľa sídla štátu v ktorom bola založená.

Obchodné spoločnosti

Zakladá sa spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou ustanovujú sa určité náležitosti na ňu. Obchodná spoločnosť je len formou v rámci, ktorého sa realizuje nejaký ten podnikateľský zámer.

Proces vytvorenia obchodnej spoločnosti je

Od založenia (uzatvorenie spoločenskej zmluvy, alebo vydanie zakladateľskej listiny)

po vznik obchodnej spoločnosti (zápis do obchodného registra)

Zákon o obchodnom registri stanovuje do kedy je nutné rozhodnúť o registrovaní alebo neregistrovaní obchodnej spoločnosti. Konkrétne náležitosti spoločenskej zmluvy potom stanovujú úpravy v rámci jednotlivých spoločností.

1. Obchodné meno,
2. sídlo,
3. predmet podnikania (na všetky tieto činnosti) na základe živnostenského oprávania alebo koncesnej listiny či iné oprávnenie, ktoré treba získať.

Spoločnosť potom čo je založená ešte neexistuje ako subjekt práva a teda je tu otázka na aké meno vystaviť takéto oprávnenie. Oprávnenie je možné vydať na ešte neexistujúcej obchodnej spoločnosti, a to podľa návrhu tak ako bude predložený budúcim štatutárnym orgánom. Tento má však obmedzenú platnosť lebo návrh na zápis je nutné podať do 90 dní inak stráca platnosť. Potom súd oznámi, živnostenskému úradu. Aké náklady si vyžiada založenie spoločnosti.

Správca vkladu je spravidla jeden zo spoločníkov, alebo to môže byť banka. Správca vkladu spravuje vklady pred vznikom spoločnosti. V prípade ak sa poškodia vklady pred vznikom škody, je otázne či spoločník splatil vklad ak sa poškodil pred vznikom. Názor Judr. Husára je taký, že splatil. Úkony súvisiace so vznikom spoločnosti, ktorými sú zaviazaný zakladatelia. Založenie spoločnosti zahŕňa aj preukázanie niektorých skutočností, ktoré zákon vyžaduje napr. sa žiada preukázať, že spoločníci splatili vklady,, čo sa realizuje vyhlásením správcu vkladov. Žiada sa aj preukázania, že spoločnosť nie spoločníkom vo viacerých ako dvoch spoločnostiach. Podáva sa návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra, ak by tento nepodali tak budú za prípadnú škodu zodpovedný. Spoločnosť vznikne dňom zápisu do obchodného registra. Vznikne ako právnická osoba ako subjekt práva, a od tohto okamihu prechádzajú vklady spoločníkov na spoločnosť.

Zdroj : prednáška č. 6 (LS), http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=/Main/TArticles.ascx&phContent=/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=6161&LngID=0&CatID=66

http://www.pravo.upjs.sk/files/44fb376cf7df0489f457d9b9beeb0389.pdf