Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné právo SR

PzP (19.3.08) - Súdnictvo, súdy (ustavne_pravo_19.3.2008.doc)

Súdnictvo, Súdy SR.

Súdna moc je jednou z troch štátnych mocí. Pojem súdnej moci je to činnosť štátnych orgánov, ktoré rozhodujú na základe zákona a sú to orgány súdneho typu podľa vopred stanovených pravidiel a táto štátna moc je dôkladne oddelená od iných štátnych mocí. Prejavuje sa aj vyššou mierou stability, a teda nepodlieha obmenám ako zákonodárna moc resp. výkonná moc. Účelom súdnej moci je zabezpečiť právo na súdnu ochranu, ktoré je základným právom a samotná činnosť orgánov súdneho typu je upravená viacerými typmi predpisov. Pôsobnosť je vymedzená ústavou SR. Samotná úprava je ponechaná zákonnej úprave 757/2004 o súdoch, 385/2000 o sudcoch a prísediacich.

Samotné konanie pred súdmi je upravené procesnými predpismi, ktoré regulujú súdny proces. Súdna moc je člení na všeobecné a ústavné súdnictvo. Ústavný súd a všeobecné súdy sú zásadne v rovnom postavení a nie je medzi nimi zásadne vzťah nadradenosti a podradenosti. Vzťah súdnej moci a ostatných mocí možno charakterizovať ako vzťah vyvážený. Vzťah medzi všeobecnými súdmi a ústavným súdom ťažko definovať.

Súdy sú nezávislé štátne orgány, garanciami oddelenie je nezávislosť súdov a sudcov.

A to osobná nezávislosť a vecná nezávislosť. Súdy netvoria práva súdy práv nachádzajú  aplikujú existujúcu právnu normu a aplikujú na skutkový stav právny predpis resp. právnu normu. Ak právny predpis nepripúšťal istú mieru uváženie tak sudca nemôže posúdiť okolnosti prípadu. Optimálne je aby zákonodarca stanovil optimálnu mieru pre sudcovskú úvahu.

Rozhodnutie súdneho orgánu ma tieto atribúty :

1. individuálny akt, ktorý zaväzuje presných účastníkov
2. je vynútiteľné
3. je záväzné

V demokraciách je dôležité aby existovali súdy lebo existuje veľké množstvo situácií ktoré je potrebné autoritatívne rozhodnúť. Pôsobnosť  (hmotno-právne úpravy) = právomoc (procesno-právne úpravy).

Právomoc súdov je okruh záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené rozhodnúť.

Rozhodcovské súdy 244/2002 a ich povaha

Ich rozhodnutia majú účinky ako právoplatné súdne rozhodnutie. Rozhodcovské súdy majú postavenie orgánov verejnej moci lebo autoritatívne niečo rozhodujú.

Nález českého ústavného súdy čl. IV 174/2002 a z dané rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci a teda ani jeho rozhodnutia nemôžu byť rozhodnutiami orgánov verejnej moci. Stojí na zmluvnom zakotvení.

Nato aby sme hovorili o orgáne súdneho typu musí to byť orgán ,ktorý disponuje štátnou mocou a teda štátny orgán z tohto hľadiska rozhodcovské súdy nie sú orgány verejnej moci.

Súdna moc musí byť štátom delegovaná moc a súd musí byť štátny orgán.

Princípy :

1. nezávislosť súdov a sudcov
2. odbornosť
3. špecializácia

Sudcovská nezávislosť sa prejavuje v nezávislosti súdnej moci na ostatných zložkách štátnej moci. Najmä inštitút amnestie a inštitút milosti. Nezávislosť sudcov sa člení na nezávislosť vecnú a osobnú.

Osobitný zákon stanovuje o čom rozhodujú súdy a žiaden iný orgán nemôže rozhodovať o tom, čo zákon zveruje do výlučne j právomoci súdov. Súd nemožno viazať petíciami, príkazom. Plat sudcu a jeho postavenie vyplýva zo zákona a teda je chránený pred tým aby mu plat určovala výkonná moc.

Ďalšie sú relatívna neodvolateľnosť sudcov, nepreložiteľnosť sudcov. Obmedzenia súdnych funkcionárov zasahovať do rozhodovania sudcov.

Procesné zásady sudcovskej nezávislosti :

1. Právo na zákonného sudcu, 757/2004 spomína, to kto je zákonným sudcom (ten kto je v prvom rade sudcom, pôsobí na súde ktorý je príslušný rozhodovať danú vec a predmetnú vec ma pridelenú na základe mechanizmu rozdeľovaniu napadnutých vecí, ktoré prišli na súd)
2. právo na neutralitu sudcu, to znamená, že sudca nemôže byť naklonený žiadnemu z účastníkov. Ak sa súca cíti byť zaujatý mal by sa nechať zastúpiť.
3. rovnosť účastníkov konania (procesná rovnosť)
4. verejnosť súdneho konania (môže byť v niektorých prípadoch vylúčená resp. môžu byť stanovený okruh subjektov, ktoré sa majú vylúčiť)
5. zásada zákazu retroaktivity (platí pre občianske aj trestné právo)
6. akuzačný princíp (t.j. rozhoduje sa na základe podaného návrhu, podanej žaloby, či obžaloby) žalobca, obžalobca, obžalovaný sú si rovný
7. viac inštančnosť súdneho konania, znamená, že je prípustný opravný prostriedok o ktorom rozhoduje inštančne vyšší súd.

USSR zakotvuje všeobecné súdnictvo v článkoch 141 a nasledovné.

Všeobecné súdy sú tvorené krajské, okresné súdy, špeciálne súdy, vojenské súdy.

Špeciálny súd v Pezinku ma postavenie krajského súdu, a má zákonom vecne stanovenú agendu a sudca špeciálneho súdu musí mať previerku NBÚ, ktorá osvedčuje jeho spôsobilosť byť sudcu špeciálneho súdu a zvýšená je aj požiadavka veku.

Previerku vydáva orgán, (NBU) ktorý je sui generis a využíva pri tom aj údaje, ktoré má SIS. Previerky nie sú zákonom presne stanovené.

Vojenské súdy, ich sudcovia by mala byť aj osoby, ktoré majú vysokú vojenskú hodnosť. Na riadení sa podieľa aj minister obrany.

Jednotlivé súdy (okresné a krajské) sú si navzájom nadriadené a podriadené ale sú vzájomne nezávislé. Orgány riadenia a správy súdov, sú predsedovia súdov tých z výnimkou najvyššieho súdu vymenúva minister spravodlivosti, kandidátov má navrhnúť súdna rada. Predseda súdu vykonáva justičnú správu – je orgánom riadenia a správy súdu (nie je výkonným orgánom). Nemôže prikazovať sudcom ako majú rozhodovať. Má materiálne a inak zabezpečovať efektívny výkon súdnictva. Má právo aj zisťovať, že prečo sudca koná tak, že koná z prieťahmi. Účastník konania môže podať sťažnosť predsedovi súdu za prieťahy v konaní. Toto je podmienkou toho aby sa sťažovateľ mohol obrátiť na ústavný súd.

Predseda a podpredsedu najvyššieho súdu vymenúva prezident a to na návrh súdnej rady. Sudcom všeobecného súdu môže byť osoba ktorá ma vek 30 rokov vysokoškolské právnické vzdelanie a zložila úspešne odbornú skúšku. Sudcu vymenuje prezident na návrh súdnej rady. Záujemcovia sa prihlasujú na základe výberového konania. Musí byť voliteľný do NRSR, štátny občan SR, trvalý pobyt na území SR. Sudca všeobecného súdu sa musí zdať členstva v politickej strane, a môže vzdať funkcie prezidentovi SR.

Odvolá ho ak

1. je odsúdený za úmyselný trestný čin
2. alebo ak bude odsúdený za úmyselný trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody
3. disciplinárny delikt ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie sudcu

Môže :

1. ak dlhšie ako 1 rok nemôže vykonávať svoju funkciu
2. ak dosiahol vek 65 rokov

Sudcu nemožno za trest na súd vyššieho stupňa.

Súdna rada je orgánom sudcovskej samosprávy a predsedom súdnej rady je priamo ex constitutione predseda najvyššieho súdu, ďalej 8 členov súdnej rady, ktorého volia sudcovia všeobecných súdov a troch členov menuje prezident, troch volí NRSR, a troch menuje vláda.

Na jednotlivých súdoch sú :

Okresné súdy majú plénum a grémiá (občianskoprávne a trestnoprávne), senáty sú trojčlenné

Krajské súdy majú plénum a kolégia (obchodno-právne, občianskoprávne, správne a trestné), senáty sú trojčlenné

Najvyšší súd SR je aj súdom ktorý zjednocuje rozhodovaciu prax všeobecných súdov, senáty sú troj a päťčlenné senáty. Toto vykonáva najvyšší súd SR prostredníctvom stanovísk, ktoré nemajú normatívny charakter ale pôsobia silou právne argumentácie. Na konanie v prvom stupni sú zasadne príslušné okresné súdy. Zákon môže stanoviť, ktoré veci prejednáva krajský a najvyšší súd. U nás sa uplatňuje zásada senátneho rozhodovania. Teda pokiaľ sa neustanoví inak rozhoduje senát. Ak rozhodne miesto samosudcu senát nie je to porušenie práva na zákonného sudcu.

Zdroj : prednáška 19.3.2008, zákon o súdoch a sudcoch, §22 zákona 757/2004, 385/200