Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné základy finančného práva

PzP 7 - Rozpočet, rozpočtové zásady (ustavne_zaklady_financneho_7.doc)

Príjmy sa členia na vlastné a cudzie.

Rozpočet –

Rozpočtové zásady :

1. časové ohraničenie rozpočtu
2. zásada vyrovnanosti rozpočtu
3. zásada účelovosti výdavkov
4. zásada včasnosti rozpočtu
5. zásada úhrady rozpočtovo nezabezpečených potrieb
6. zásada verejnosti
7. zásada špecifikácie rozpočtov
8. zásada hospodárnosti
9. zásada zisťovania rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení

ad 1)

Prejavuje sa v dvoch výrazových formách a to ako zhoda rozpočtového roka s kalendárnym rokom (nie v každom štáte je to tak), ďalšou je časové použite rozpočtových prostriedkov vo výlučne stanovenom období. Zároveň má táto zásada formálno-právny aj iný význam. Čo znamená, že možno uzatvoriť účty o hospodárení, štátu, obce alebo VÚC alebo iných verejnoprávnych subjektov po uplynutí kalendárneho roka. Hmotnoprávny význam je v to, že obmedzuje použiteľnosť schválených prostriedkov na stanovené ročné obdobie. Hmotnoprávny význam znamená, že rozpočtové prostriedky môžu byť použité len do konca rozpočtového obdobia. Podľa platnej právnej úpravy tie výdavky, ktoré nebudú realizované do konca roka, budú zaťažovať rozpočet budúceho roka.

Ad2)

Zásada vyrovnanosti rozpočtu znamená, že pri koncipovaní rozpočtu sa vychádza z toho aby obe časti rozpočtu boli vyrovnané. Teda apriori sa snažia aby rozpočet vyrovnaní bol. Zchodkovitosť znamená, že výdavky prevyšujú príjmy.

Ad 3)

Znamená, že rozpočtové prostriedky môžu byť použité iba na ten účel na ktorý boli štátnym rozpočtom alebo iným verejným rozpočtom určené. Na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov. Táto zásada sa vzťahuje predovšetkým na etapu plnenia alebo realizácie rozpočtov. Oblasť rozpočtového práva platí tu, že príjmy sú neúčelové. Právna úprava vychádza aj z takých situácií, keď vzniknú potreby, ktoré nie sú kryté v danom rozpočtovom roku. Virementy, presuny rozpočtových prostriedkov, ktoré znamenajú určitú výnimku. Môžu nastať v dôsledku sociálnych a ekonomických potrieb ak niektoré nie sú kryté v danom rozpočtovom roku.

Ad 4)

Zásada včasnosti rozpočtu – táto stanovuje požiadavku aby bol rozpočet schválený pred začatím rozpočtového roka. Táto zásada stanovujme požiadavku aby bol rozpočet schválený pred začiatkom rozpočtového roka. Rozpočtové hospodárenie štátu alebo VÚC sa riadi rozpočtovým provizóriom.

Ad 5)

Zásada úhrady rozpočtovo nezabezpečených potrieb. Vzťahuje sa to na výdavky na , ktoré sa pri zostavovaní rozpočtu nepamätalo alebo plnia nejaké nové úlohy. Ak vznkne v priebehu roka potreba úhrady , ktorá nie  je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená možno túto úhradu realizovať rozpočtovým opatrením. Rozsah týchto opatrení, ktoré môže vláda realizovať sa ustanovuje zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtovými opatreniami sú buď presuny rozpočtových prostriedkov alebo povolené prekročenie limitu výdavkov, viazanie rozpočtových prostriedkov.

Presun rozpočtových prostriedkov tieto sa uskutočňujú v tom prípade ak ide o výhradu nevyhnutného výdavku, ktorý nebol v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečený. V takomto prípade môže správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť presunom prostriedkov v rámci svoju rozpočtu (kapitoly). Výnimka zo zásady účelovosti výdavkov.

Povolené prekročenie limitu výdavkov, o tomto rozhoduje ministerstvo financií.

Viazanie rozpočtových prostriedkov pod týmto sa rozumie časové a vecné obmedzenie ich použitia. Ministerstvo financií viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly predovšetkým z týchto dôvodov :

1. delimitácia alebo prechod úloh na iný subjekt
2. na rozvoj informačných a komunikačných technológií
3. na základe rozhodnutia vlády (ak je tu nesúlad medzi prímami a výdavkami v štátnom rozpočte)
4. aj správca rozpočtovej kapitoly môže viazať rozpočtové prostriedky v rámci svojej kapitoly (o nich môže rozhodnúť vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo financií), ak v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na plnenie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné kapitoly alebo ak neplní rozpočtovaný príjem o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok o ktorom ustanovil, že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu

ad 6)

Zásada verejnosti, táto je jedna z najdôležitejších a vychádza z toho , že sa jedná o vec verejnú a prejavuje sa v tom, že návrh štátneho rozpočtu sa najprv prerokúva vo výboroch kde sú poslanci, ktorý sú volený zo strany občanov a samotný zákon o štátnom rozpočte je vyhlásený jeho uverejnením v zbierke zákonov. Prejavuje sa aj v tom, že NRSR pravidelne prerokúva plnenie a informácie ohľadom štátneho rozpočtu.

Ad 7)

Aj ako Zásada špecializácie príjmov a výdavkov rozpočtov. Vychádza z nutnosti podrobnejšieho členenia príjmov a výdavkov, podľa určitého systému. V rozpočte verejnej správy sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Podľa tejto sa jednotne triedia príjmy a výdavky verejných rozpočtov.

Poznáme :  

1. druhovú klasifikáciu, ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva MFSR a vyhlasuje uverejnením sa v Z.z.
2. organizačnú klasifikáciu, ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva MFSR a vyhlasuje uverejnením sa v Z.z.
3. ekonomickú klasifikáciu, ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva MFSR a vyhlasuje uverejnením sa v Z.z.
4. funkčnú klasifikáciu (používa sa na porovnávanie výdavkov verejnej správy podľa výdavkov verejnej správy) – ustanovuje ju osobitný prepis, ktorým je vyhláška štatistického úradu.

Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy. Pod týmto pojmom rozumieme systematické jednotné a záväzné členenie rozpočtových príjmov a výdavkov.

Ad 8)

Zásada hospodárnosti slúži so zásadou účelovosti výdavkou a jej podstatou je to ako subjekty hospodária s jednotlivými rozpočtovými prostriedkami. Možno ich použiť len na krytie nevyhnutných výdavkov, a to čo najefektívnejšie. Výdavky môžu byť použité len na účel, ktorým boli určené v danom rozpočte a súvisí s tým aj porušenie finančnej disciplíny, k tejto dôjde napr.

1. ak sa poskytne alebo použijú verejné prostriedky v rozpore s určeným účelom
2. ak sa poskytnú alebo použijú verejné prostriedky nad rámec opatrenia, čím dochádza k vyššiemu čerpaniu
3. ak sa prekročí lehota, ustanovená alebo určená na použite verejných prostriedkov
4. ak sa neodvedú prostriedky subjektu verejnej správy v danej lehote a stanovenom rozsahu.

Ad 9)

Zásada zisťovania rozpočtových dôsledkov, právnych predpisov a iných opatrení. Vychádza z toho, že pri návrhoch zákonov a iných VZPP predkladaných na rokovanie vlády alebo NRSR, ktoré ak majú dopad na štátny rozpočet musia byť uvedené finančné dôsledky. Súčasťou dôvodovej správy je dopad na štátny rozpočet.

Rozpočtový proces

Je to procesnými normami rozpočtového práva upravený pracovný postup, ako aj vzájomné práva a povinnosti, štátnych orgánov, štátnych organizácií, obcí a VÚC pri zostavovaní, prerokovaní a schvaľovaní návrhu verejných rozpočtov ako aj pri ich plnení, a rovnako sa to vzťahuje aj na zostavovanie a prerokovanie a schvaľovanie návrhov záverečných účtov. Tento proces možno chápať ako osobitný druh zákondarneho procesu, dokonca sa označuje aj ako legislatívny proces sui generis. Jeho rozdiel je v tom, že tento proces je nepretržitý a nesmie byť prerušený, je pravidelný, je časovo ohraničený. Osobitosťou je aj to, že o návrhu zákona o štátnom rozpočte sa rokuje len v 2 a 3 čítaní a prideľuje sa všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru. Zákon o štátnom rozpočte nesmie meniť rušiť a dopĺňať iné zákony.

Pravidelná ročná periodicita

Pozostáva z troch etáp :

1. etapa zostavenia, prerokovania a schválenia rozpočtu
2. etapa plnenia a realizácie rozpočtu
3. etapa zostavenia, prerokovania a schválenia záverečného účtu

Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp je aj rozpočtová kontrola.

Ad 1)

Sú práce na návrhu rozpočtu, ktoré ministerstvo financií riadi a usmerňuje. Návrh rozpočtu predkladá ministerstvo financií vláde a to do 15.8. ak vláda neurčí iný termín a tomto návrhu rozhoduje vláda do 30.9 bežného roka.

Vláda potom predloží návrh rozpočtu do 15.10 NRSR, ak národná rada nerozhodne inak. Zákon o štátnom rozpočte by mal byť prijatý do konca decembra.

Ad 2)

Etapa plnenia alebo realizácie rozpočtu, je to spôsob pod ktorým jednotlivé subjekty realizujú jednotlivé potreby. Z výnimkou verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade zo zákon 524/2004 (rozpočtové pravidlá verejnej správy) je možné použiť aj v nasledujúcom roku. Subjekt sa nesmie zaväzovať v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok. Realizáciu verejného rozpočtu zabezpečuje štátna pokladnica.

Ad 3)

Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny záverečný účet na príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia, súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy. Tento obsahuje najmä údaje o príjmoch a výdajoch štátneho rozpočtu, prehľad o stave vývoji dlhu verejnej správy, údaje o aktívach a pasívach verejnej správy. Vrátanie bilancie štátnych aktív a štátnych pasív. Obsahuje prehľad o požití rozpočtových rezerv. Ministerstvo financií predkladá návrh záverečného účtu vláde. Táto predkladá NRSR návrh záverečného účtu najneskôr do 6 mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

Zákon o rozpočtových pravidlách samosprávy

Tu sa hovorí aj o obci a VÚC. Je to veľmi podobné a odchylky tu ale sú.

Rozpočet obce je základný spôsob hospodárenia obce, vyjadrujú samostatnosť hospodárenia.

Obsahujú :

Príjmy a výdavky v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám. No iba k tým FO, ktoré sú podnikateľmi obce na území danej samosprávnej jednotky. Aj vzťahy k samotným obyvateľom (FO nepodnikateľom).

V daňovom práve máme inú definíciu pojmu nehnuteľnosť.

Príjmy rozpočtu obce týmito sú :

1. výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu
2. nedaňové príjmy z vlastníctva a prevodu vlastníctva majetku obce
3. výnosy z finančných prostriedkov obce
4. sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou
5. dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce
6. dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy.
7. Prostriedky z EÚ.

Obce môže na plnenie svojich úloh použiť aj zisk z podnikateľskej činnosti, prostriedky z finančných fondov.

Výdavkami sú záväzky obce, ktoré vyplývajú z plnenia povinností, ktorý vyplývajú z osobitných predpisov. Výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy. Úroky z prijatých úverov pôžičiek návratných finančných výpomocí. Záväzky vyplývajúce zo spolupráce s inou obcou či VÚC. Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a to právnickým osobám zakladateľom, ktorých je obce a to na konkrétne úlohy akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja obce. Obec môže poskytovať aj dotácie inej obci alebo VÚC ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri živelnej pohrome havárií alebo podobnej udalosti.

Obec a VÚC môže vytvárať : peňažné fondy, ktorých obsahom je prebytok rozpočtu za minulý rozpočtový rok, zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení, zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov. Zostatky neprepadajú a o ich použití rozhoduje príslušné zastupiteľstvo. Obec a VÚC povinne vytvárajú rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom a to najmenej 10 % z prebytku rozpočtu.

Zdroj : prednáška 7, http://mrfera.blog.cz/0801/4-rozpoctove-pravo-rozpoctova-soustava-pravni-uprava-rozpoctove-zasady-postup-pri-schvalovani-ver-rozpoctu-rozpoctove-provizorium