Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo
PzP 4 - Subjekty obchodného práva (pzp_4_-_subjekty_obchodneho_prava.doc)
Subjekty obchodného práva
Kto je subjektom obchodného práva ?
Mali by to byť obchodníci, avšak tento pojem u nás nejestvuje ale máme len pojem podnikateľ (lebo bývala generácia nepovažovala za obchodníka osoby, ktoré poskytovali služby). A teda subjektmi sú predovšetkým podnikatelia, ale aj nepodnikatelia, ktorý majú status verejnoprávnych subjektov ale tí ktorí majú status subjektov súkromného práva.
Kto je podnikateľ – vymedzenie pojmu podnikateľ podľa materiálneho kritéria – ten kto podniká. Avšak toto kritérium sa slabinu a to, že sa nedá jednoznačne určiť, či v danom okamihu daná osoba je podnikateľom (lebo podnikateľom je aj ten kto podniká sezónne).
Materiálne kritérium je nahradené kritériom formálny založené na tom, že podnikateľom je ten kto je ako podnikateľ evidovaný. Na základe tejto evidencie možno presne zistiť, že je podnikateľom v danom momente. Problémom je, že tu je podnikateľom aj ten kto nepodniká alebo pôvodne vôbec nechcel podnikať. Pozri §56, hovorí, že a.s., družstvo alebo s.r.o. môžu byť založené aj za iným účelom ako účelom podnikania (charitatívna činnosť, športové, uspokojovanie potrieb – bytové družstvo) Tieto osoby budú podnikateľmi iba formálne teda na základe evidencie. Existuje veľa obchodných spoločností, ktoré sú tzv. spiace, ktoré nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť ale napriek tomu sú podnikatelia. Raz ročne zverejnia výsledky hospodárenie, podajú daňové priznanie a zvolajú valné zhromaždenie a formálne splnia všetky náležitosti. Alebo sú to spoločnosti, ktoré existujú niekoľko rokov a nie sú v konkurze nie sú zadlžené a teda môžu sa zúčastniť verejných zákaziek.
§2 ods. 2 tu nachádzame toto formálne kritérium vyjadrené. Podnikateľom je :
- osoby zapísaná v obchodnom registri
- osoby, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenie (evidovaný na živnostenskom úrade)
- osoby, ktorý podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia,
- fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu, a tieto sú podnikateľmi len vtedy ak sú registrované v evidencii, ktorú vedie obec.
- Zahraničné osoby na základe §22 (majú právo podnikať za rovnakých podmienok).
Každý podnikateľ musí nejaký predmet podnikania, ten môže byť buď živnosť alebo to môže byť iná činnosť, ktorá nie je živnosťou (písmeno c).
Živnosťami sú činnosti, sa vykonávali po malom, (malo zamestnancov, prípadne rodinný príslušníci)
Lekári, advokáti, notári, banky, prevádzka železničnej dopravy, SBS a pod. však nikdy neboli živnosťami. To, ktoré činnosti nie sú živnosťami dáva odpoveď §3 Živnostenského zákona (nie je to úplný výpočet). Sú to napr. osoby, ktoré vykonávajú tzv. slobodné povolania. Ale skladateľ, básnik, hudobník a pod. sú tiež slobodné povolania no nie sú podnikatelia, ktorý podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia. Na výkon týchto činnosti netreba žiadne živnostenské oprávnenie. Samozrejme platiť dane musí.
Slobodné povolania sú aj: podnikanie v bankovníctve, poisťovníctve, obchodovanie s cennými papiermi, daňový poradcovia a pod.
Aj obchodné spoločnosti, podnikajú na základe živnostenského oprávnenia. Avšak osoba, môže podnikať na základe aj živnostenského oprávnenia aj iného než živnostenského oprávnenia súčasne.
U nás neexistuje kategorizácia na základe obratu, či počtu zamestnancov (na kupcov plného práva a kupcov).
Dohoda o predmete podnikania nestačí na to aby takejto osobe vzniklo oprávnenie na vykonávanie takejto činnosti. Štát však vyžadujú určitú odbornú zdatnosť, vydá oprávnenie a na jej základe sa registruje a môže vykonávať túto činnosť.
A osoby podľa d) sú evidované v obci, a nie je potrebné preukazovať nejakú odbornú spôsobilosť a ten kto je evidovaný má možnosť uchádzať sa o rôzne podporné projekty, do ktorých sa zapojiť neevidovaný nemôže.
Podnikateľom je osoba, ktorá je zapísaná aspoň v jednej evidencii podnikateľov.
Podnikateľmi sú obchodné spoločnosti (4 formy a to : v.o.s., komanditná spoločnosť, s.r.o., a.s. táto sa člení na (akciová spoločnosť verejná (s jej akciami sa obchoduje na burze cenných papierov) a súkromná))
Podnikateľmi sú osoby, ktoré majú obdobné postavenie to sú európske akciové spoločnosti ale tzv. s.e. (societas europea), alebo európske zoskupenie hospodárskych záujmov (nie je vytváraná za účelom podnikania ale sa registruje) a napokon eurodružstvo.
Podnikateľmi sú družstvá, je to iný druh právnickej osoby, od obchodných spoločností sa odlišuje, že je to spoločenstvo neuzavretých osôb. Do obchodnej spoločnosti si nemožno dať prihlášku pre vstup, a nemožno tak jednoducho odísť.
Podnikateľmi sú štátne podniky no tieto sú iným typom podnikateľských subjektov. Hospodária s majetkom štátu ale tento nemajú vo svojom vlastníctve (na rozdiel od ostatných). Štát stanovuje pravidlá podnikania a zároveň sa zaväzuje, že sa im sám podriadi. Niekedy sa stretávame s pojmom štátna akciová spoločnosť (nie je to osobitná forma), tou sa rozumie akciová spoločnosť, ktorej jediným akcionárom je štát a tieto akcionárske práva vykonáva štátny orgán (najčastejšie ministerstvo). Je to subjekt je súkromnoprávny ale iba samotný štatutárny orgán je verejnoprávny. Slovenský rozhlas, Eximbanka, fond národného majetku, garančný fond investícií, fond ochrany vkladov, Slovenská televízia. Ich zápis nemá konštitutívny charakter ale iba deklaratórny.
Ktoré útvary podnikateľmi nie sú : odštepný závod, pobočka banky, prevádzkareň, ani organizačná zložka ako závod.
Obchodná spoločnosť ako podnikateľ má svoj podnik (§5, legálna definícia). V ČR je podnik hromadnou vecou, u nás ale takéto vymedzenie nie je. No platí, že podnik nemôže byť subjektom právnych vzťahov ale iba objektom. Tento sa môže štruktúrovať do viacerých častí či organizačných zložiek ako napr. : závody, divízie, pobočky, odštepný závod a pod. tieto tiež sú len objektom právnych vzťahov.
Zákon o bankách sa hovorí, že banka môže mať svoje pobočky (je to štrukturálna časť môže byť tiež len objektom).
Odštepný závod existuje ako inštitút vyše 150 rokov, je to štrukturálna časť podniku, ktorý sa zapisuje do obchodného registra kde sú zapísané subjekty nie objekty, takže pozor nato stále je to len štrukturálna časť podniku, ktorá je podnikom, rozdiel je len v tom, že vedúci odštepného závody, je oprávnený zo zákona realizovať úkony podnikateľa vo vzťahu k odštepnému závodu nie v iných veciach. Pôvodne sa využíval nato aby sa tento dostal bližšie k zákazníkom. Napr. vodárenská spoločnosť je oddelená na odštepné závody.
Prevádzkareň je charakterizovaná ako priestor, kde sa uskutočňuje podnikateľská činnosť. Teda jeden podnik, môže mať viacero štrukturálnych častí a podnikateľskú činnosť môže vykonávať v neobmedzenom počte priestorov.
Predpoklady, ktoré musí podnikateľ spĺňať. Musí mať obchodné meno aby ho bolo možné identifikovať. No ObZ ukladá podnikateľom podľa §3a aby boli transparentný a táto identifikácia sa deje podľa obchodného mena, sídla, miesta registrovania, IČO.
Podnikateľ musí mať svoje sídlo. Každý podnikateľ musí mať nejaký predmet podnikania alebo činnosti u tých osôb, ktoré boli založené na iný účel ako účel podnikania. Každý podnikateľ musí mať určitý majetok, ktorý využíva na svoju podnikateľskú činnosť a ktorým zodpovedá za svoje záväzky (svojim majetkom, alebo iným majetkom). Zákon v niektorých prípadoch stanovuje z akým veľkým majetkom v niektorých prípadoch možno začať podnikať. V súčasnosti nie je stanovená požiadavka primeranosti, pre tento majetok, ktorý musí podnikateľ mať. Každý podnikateľ musí mať určitú štruktúru, ktorú požaduje zákon.
Ktorý nepodnikatelia, sú subjektmi obchodného práva a tými sú osoby,
- tzv. súťažitelia resp. spotrebitelia, dotknutý nekalosúťažnými praktikami napr. oklamaní klamlivým používaním obchodného mena (nekalosúťažné konanie)
- relatívne obchody podľa §261 ods. 2 (napr. verejnoprávna inštitúcia nepodnikateľom zriadená zákonom a podnikateľom, na zabezpečenie verejných potrieb alebo zabezpečenie prevádzky takejto verejnoprávnej inštitúcie)
- absolútne obchody §261 ods. 3, taxatívne vymenovaná bez ohľadu na to medzi kým vznikajú.
- Na základe tzv. dohody o voľbe zákona
Od kedy do kedy má takáto osoba status podnikateľom?
Pri ohlasovacej živnosti napr.
Jozef Novák ako FO- nepodnikateľ ohlási živnosť a stáva sa tak FO- podnikateľom.
V určitom momente mu tento status podnikateľa zanikne (zánik živnostenského oprávnenia). A opätovne sa stane FO- nepodnikateľom.
Založenie obchodnej spoločnosti t.j. uzatvorenie spoločenskej zmluvy alebo vydanie zakladateľskej listiny, no týmto okamihom nový subjekt nevzniká.
Vznik Obchodnej spoločnosti t.j. zápis do obchodného registra. Medzi týmito skutočnosťami je tzv. štádium pred vznikom obchodnej spoločnosti.
Zrušenie obchodnej spoločnosti, t.j. na základe rozhodnutia napr. valného zhromaždenia.
Likvidácia t.j. čas od zrušenia do zániku obchodnej spoločnosti.
Zánik obchodnej spoločnosti, t.j. výmazom z obchodného registra.
Spoločnosť je v likvidácií ako subjekt existuje. Spoločnosť, ktorá je po založení no pred vznikom ako subjekt neexistuje.
Podnikateľom je osoba od získania statusu až do zániku tohto statusu podnikateľa.
Väzba na oprávnenie na podnikanie, toto sa udeľuje niekedy medzi vznikom a založením obchodnej spoločnosti. Teda toto oprávnenie sa viaže na ešte neexistujúcu obchodnú spoločnosť. Je to dočasné živnostenské oprávnenie, ktoré platí 90 do kedy musí byť podaný návrh na registrovanie do obchodného registra.
V akom rozsahu má takáto osoba obchodno-právnu subjektivitu ?
Podnikateľ má oprávnenie vykonávať činnosti, na ktoré má oprávnenie (živnostenský či iný list), tieto môže vykonávať podnikateľským spôsobom. Teda v týchto činnostiach môže podnikať.
Existuje celý rad činností, ktoré musí podnikateľ vykonávať tiež aby mohol realizovať svoj predmet podnikania (tu musí byť odborne spôsobilý). A na tieto činnosti, nemusí mať žiadne iné oprávnenie a jeho faktická pozícia je ako bežný spotrebiteľ. Otázka je ale kedy túto činnosť vykonáva podnikateľským spôsobom. Tu jednoznačné rozhraničenie nie je dané, a to možno aj preto lebo obchodný zákonník nestanovuje sankciu neplatnosti ak tento podnikateľ vykáva činnosti na ktoré nemá oprávnenie buď lebo mu zaniklo alebo lebo ho ani nikdy nemal (§3 ObZ , v záujme tretích osôb, je špeciálnym ustanovení voči §39 OZ)
zdroj: wikipedia google obchodny zakonnik