Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo hmotné I.

PzP 12 - Ochrana vlastníckeho práva (pzp_12_-_ochrana_vlastnickeho_prava.doc)

Ochrana vlastníckeho práva

Využívajú sa predovšetkým všeobecné súdy.  To, ktorý je príslušný a pod. je predmetom občianskeho práva procesného. Vedľa všeobecných súdov, môže prísť k situácií, že možno požiadať o ochranu aj ústavný súd (Kedy možno hovorí zákon o ústavnom súde). Niekedy je možné použiť aj európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Žaloba na vydanie veci – smeruje voči tomu, kto vec zadržiava a má ju u seba.

Žaloba o vypratanie veci – smeruje voči tomu kto neoprávnene využíva vec ale nehnuteľnú

Žaloba ..............–  na ochranu držiteľa veci, ten kto do jeho práva pokojne držať vec zasahuje

Žaloba negatórna – smeruje voči tomu, kto vlastníkovi bráni vo výkone vlastníckych oprávnení

Žaloba na určenie vlastníckeho práva – sa dáva aj keď sme presvedčení, že sme nadobudli vlastnícke právo vydržaním. A týmto sa získa verejná listina.

Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie – v súvislosti s exekučnom konaní, napr. exekútor zapíše sem aj veci ktoré nepatria vlastníkovi.

Žaloba o určenie hraníc – existovala kedysi možnosť aby tieto spory riešili katastrálne  úrady ale iba ak nebol spor o vlastnícke právo (spory o priebeh hranice), ak tento je tak to rieši súd.

Žaloba na náhradu škody – keď nám niekto vec poškodí, ale nám ju nevzal ani nič iné. A tu sa môže žiadať aby to nahradil v peniazoch alebo to môže uviesť do pôvodného stavu. Tu sa  môže žiadať aj ušlí zisk, ktorý nastal znemožnením výkonu vlastníckeho práva.

V prípade spoluvlastníctva môže žalobu každý spoluvlastník.

Možno ich aj kombinovať napr. o vypratanie veci a na určenie vlastníckeho práva.

§5 OZ poskytuje ochranu vlastníckeho práva (dočasná alebo predbežná) a nevylučuje súdne riešenie problému. Teda je to možné ak dôjde k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Obec právne otázky skúmať nebude ale vychádza z toho, že osoba, ktorá xy rokov užíva nehnuteľnosť má predbežnú ochranu voči osobe, ktorá tvrdí, že nehnuteľnosť jej nepatrí. Ak sa aj obci predloží relevantný doklad o tom, že je vlastníkom obec to musí zobrať na vedomie.

Vlastnícke právo môže byť narušené aj tak, že sa vlastníkovi neumožňuje pokojný výkon vlastníckeho práva.

Ochrana vlastnícke práva smeruje aj do oblastí správneho práva napr. stavebný zákon stanovuje určité obmedzenia. Dotknutý subjekt sa musí vyjadriť k navrhovanej stavbe.  Správa katastra by mala byť orgánom, ktorý vlastnícke právo chráni. Lebo kontroluje či právny dôvod na základe, ktorého ma nastať prevod či prechod vlastníckeho práva (platná a účinná zmluva a pod.)

Subjekty, ktoré sú zmluvnými stranami (veľmi často sa robia chyby v praxi). Vždy tam musí byť je IČO, lebo to je jediná vec, ktorá sa nemôže zmeniť. U FO je dôležité písať rodné meno. Je nutné sledovať kto môže pri obchodných spoločnostiach konať. Podrobnosti ohľadom predmetu musia byť v súlade s LV. Kataster skúma aj plné moci, prevodca musí mať vždy overený podpis. Ochrana smeruje voči tomu kto prevádza ale hlavne voči tomu kto nadobúda.

§6 OZ upravuje svojpomoc : „musí byť bezprostredný zásah a musí sa domáhať iba ten kto je bezprostredne ohrozený, je nutné to urobiť primeraným spôsobom.“ (Bezprostredný znamená aj to, že pokiaľ napr. opustí už pozemok ho nemožno nejakým spôsobom atakovať)

Podielové spoluvlastníctvo

U podielového vlastníctva sú určené medzi spoluvlastníkmi dielmi. Môže vzniknúť aj bez manželstva naproti tomu BSM môže byť len medzi manželmi. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť hneď v deň vzniká manželstvo (dary.) Dary idú do podielového spoluvlastníctva, lebo dary sú z BSM vylúčené.

Podielové spoluvlastníctvo je vlastníctvom ideálnym, to znamená, že všetci sú vlastníkmi celku. §137 ods. 1 vymedzuje čo je to podiel. Najčastejšie sa označuje zlomkami. Dohodou sa spoluvlastníci môžu dohodnúť na rôznych variantoch spoločného užívania. Veci hnuteľné aj nehnuteľnosti môžu byť predmetom spoluvlastníctva. To ako je faktický rozdelená nehnuteľnosť neznamená, že tomu zodpovedajú spoluvlastnícke podiely. To faktické rozdelenie nie je aj vlastníckym dielom. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zabezpečil, že dnes už nie je problém aby sa nehnuteľnosť, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve, sa zmenilo na vlastníctvo jednotlivých častí nehnuteľností a všetci spoločne spoluvlastníci spoločných priestorov. Možno sa dohodnúť o spoluvlastníctve pre vec, ktorá sa má ešte len postaviť. Výška spoluvlastníckeho podielu musí byť daná nielen dohodou ale aj zákonom. Každý kto odkupuje podiel, odkupuje aj časť spoločných priestorov (čiže podľa toho aký mám veľký byt sa mi vypočíta podiel na spoločných priestoroch). Tento podiel súvisiaci s bytom a nebytovým priestorom však nie je samostatne prevoditeľný. To ale neplatí ak máme napr. ¼ na dome ako celku. Podiel možno darovať, predať, exekvovať, a pod. Je to teda samostatný možný predmet právnych vzťahov. Aj súd môže v rámci svojho rozhodovania určiť výšku svojho podielu. Ak nie je preukázateľná výška podielu platí, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. OZ predpokladá samozrejme dohodu ohľadom vysporiadania podielového spoluvlastníctva, no ak to nie je možné možno sa obrátiť na súd. Ak by sa tí čo majú väčšinový podiel rozhodli urobiť podstatnú zmenu , môže sa osoba s menšinovým podielom obrátiť na súd.

Podiel možno previesť na osobu :

1. Blízku (tu nepotrebuje súhlas ostatných spoluvlastníkov)
2. ne blízku (tu potrebuje súhlas ostatných spoluvlastníkov)

Predkupné právo :

1. zákonné (keď ho zakotvuje zákon, napr. spoluvlastníci sa môžu domáhať toho aby vykúpili tento podiel, ktorý chce jeden so spoluvlastníkov predať – no musia sa dohodnúť ak sa nedohodnú .......................................... , ale aj zákon o pamiatkovej starostlivosti – predkupné právo na odkúpenie pamiatok štátom)
2. zmluvné § 602, je zakotvené.

Ak sa nerealizuje predkupné právo, tak možno napadnúť takýto právny úkon. §140 kde sa hovorí, že predkupné právo neplatí ak sa jedná o prevod na osobu blízku, no je to len relatívna neplatnosť.

Zánik podielového spoluvlastníctva môže byť jednak tým, že zanikne predmet alebo zrušením, vyporiadaním (to je možné urobiť dohodou ale aj súdnou cestou).

Vec je reálne deliteľná, napr. pozemok (dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a dohoda o vyporiadaní. Predloží sa nový geometrický plán, ktorý parcelu rozdelí a kataster ich zapíše ako samostatné predmety vlastníckeho práva. Ak nikto nechce predmet spoluvlastníctva, je to tiež jednoduché vec lebo sa vec predá a peniaze rozdelia. Avšak môže sa stať, že sa spoluvlastníci nedohodnú vtedy sa musí dať žaloba na súd o rozdelenie spoluvlastníctva, a potom určiť vlastníka. Existuje tu však to, že súd za určitých okolností nemusí vyhovieť žalobe a môže zamietnuť takúto žalobu a nezruší toto podielové spoluvlastníctvo)

zdroj: wikipedia google obciansky zakonnik