Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo hmotné I.

PzP 8 Zastúpenie (pzp_8_zastupenie.doc)

Postavenie štátu nie je len v občiansko-právnom vzťahu ale aj obchodno-právnom vzťahu. Právnické osoby so spoluúčasťou štátu (a.s. kde ma majetkový podiel štát).  

Určitá nehnuteľnosť môže byť v spoluvlastníctve štátu. Štátny majetok sa dnes spravuje aj inými inštitúciami. Ak nezistíme komu vec patrí tak potom podľa 135 OZ ak nájdeme stratenú vec máme ju odovzdať vlastníkovi. Ak by sme to ale nevedeli, treba ho odovzdať štátu. Inštitút bezdôvodného obohatenia, každý kto takýto majetok nadobudol je povinný ho vrátiť. Ked nemá majiteľa je povinný ho vrátiť. 514/2003 o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (čo je výslovne zodpovednosť štátu.) – súvislosti s rozhodovaním súdov obcí a ak dôjde k tomu, že sa vydá nezákonné rozhodnutie alebo orgán postupoval nezákonne, v takomto prípade má nárok na náhradu od štátu. Alebo aj neoprávnená väzba môže byť takto riešená. Ak ide o náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu tu je príslušné ministerstvo spravodlivosti. V dedičskom práve vystupuje štát v dvoch líniách. Štát môže byť dedičom, štát nemôže dediť na základe zákona (umelci v testamente odkážu svoje diela). Druhá možnosť je pri tzv. odúmrť, t.j. poručiteľ nemá dedičov v takomto prípade takéto dedičstvo pripadne štátu.

Zastúpenie je inštitút ktorý dovoľuje aby za určitú osobu konala osoba iná. Teda je to možnosť v niektorých prípadoch aj nevyhnutnosť aby konal niekto iný. Niekedy je zastúpenie nutné, lebo ten kto by mal  konal sám konať nevie, alebo o zastúpenie dobrovoľné. Existuje zastúpenie zákonné (nevyhnutné) a zastúpenie zmluvné (dobrovoľné).  

Zákonné zastúpenie môže byť

1. priamo zo zákona
2. z rozhodnutia súdu

Je to právny vzťah medzi zástupcom a zastúpeným. Obdobnú úpravu má aj OSP (niektoré ustanovenia týkajúce sa ustanovenia, tzv. procesné zastúpenie, čo je zastúpenie subjektov pred súdom). Advokáti si môžu vytvárať obchodné spoločnosti ale s rozdielom, že tu všetci advokáti musia byť štatutárnymi orgánmi. Môžu byť založené len na výkon právnického povolania. Advokátska kancelária môže fungovať aj na základe zmluvy o združení. Ale takéto združenie nie je právnickou osobou (je to len vzájomný zmluvný vzťah) Preto združenie nemôže zamestnať nikoho len jeden z členov. Preto tiež ak si budú chcieť prenajať priestor, tak musí buď jeden alebo všetci uzavrú zmluvu o nájme ale ako FO, keďže združenie nie je právnickou osobou. Zastupovať môže jeden druhý alebo tretí. Poznáme ja predpisy zdaňovania členov združenia. Obchodná spoločnosť je už právnickou osobou.

Vo všeobecnosti platí, že zástupca je osoba fyzická ale za niektorých okolností to môže byť aj osoba právnická založená podľa osobitného zákona (OBZ) na účely výkonu advokácie. Plná moc sa udeľuje s.r.o. nie advokátovi. Zmluva a plná moc umožňuje aby ktorýkoľvek mohol zastupovať klienta. Od septembra v OSP. OSP dovoľuje aj aby centrum medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže môže zastupovať maloletých, Odborová organizácia ale iba vo veciach pracovnoprávnych vzťahov. Niekedy môže súd odmietnuť zástupcu, teda osoba sa nevie vyjadrovať pletie si veci, alebo ak vykonáva zastupovanie opakovane – fušer advokát.

Pokiaľ ide o osobu zastúpenú. Zastúpenie sa môže využiť aj v čase pred tým ako dôjde ku konaniu (vyjednávanie, zmier, dohody) Advokát a zástupca môže rokovať pri konaniach aj pri uzatvorení zmluvy. Právnik musí pochybovať o všetkom čo sa má splniť. Zastúpený jeho charakteristika je rôzna podľa toho či ide o zákonné či zmluvné zastúpenie. Zákonné je možné len pre FO. Osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony. Rodič nemôže robiť akékoľvek právne úkony pre svoje maloleté deti. Ak ide nie o bežnú vec musia mať schválenie súdu. Bežná vec je také ktoré súvisia s udržaním predmetu v bežnej prevádzke, nevyhnutné dispozície. Napr. Rodič nemôže predať nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel dieťaťa. To isté však platí ale aj má dieťa nadobudnúť nejaký majetok. Prvky zákonného zastúpenia poznáme aj občianskom práve medzi manželmi, ak konajú čo sa týka bežných vecí. Takýto právny úkon je neplatný relatívne.

Súd musí rozhodnúť o zastúpení osoby :

1. Môže vzniknúť kolízia medzi rodičom a dieťaťom, vtedy sa ustanovuje kolízny opatrovník.
2. Ak osoba nemá spôsobilosť na PÚ.
3. Osobe ktorej pobyt nie je známy a je to potrebné na ochranu jej záujmov.

Pri zmluvnom zastúpení je potrebné rozlišovať Zmluvu a plnú moc. (plná moc vychádza z existujúceho zmluvného vzťahu. Môže tu byť dohoda o plnej moci. Vznikne medzi účastníkmi zmluvný vzťah a na jeho základe sa vystaví plná moc (kto je oprávnený v niekoho mene konať)) V niektorých prípadoch poznáme aj dohodu o plnej moci. Nie je tu iba uvedený prejav vôle zastúpeného teda ten kto splnomocňuje ale prejav vôle zástupcu. (bude tu uvedené : Prímam zastúpenie XY podpis) Advokát sa musí vyjadriť k plnej moci, lebo týmto mu vzniká povinnosť (zúčastniť sa konania).

Písomná forma je obligatórna ak ide o 

1. generálnu plnú moc (t.j. je splnomocnený na všetky úkony, ktoré sa týkajú tohto sporu a ak
2. sa má právny úkon urobiť písomne.

Ak má zástupca urobiť taký právny úkon kde sa vyžaduje úradné overenie podpisu, musí zastúpený dať plnú moc takú, že jeho podpis bude overený. Úradne overiť je možné na matrike (obvodný úrad), alebo notárom. Plná moc sa môže urobiť aj vo forme notárskej zápisnice, ak nevie napísať takýto úkon sám. Dôležité pre obsah plnej moci je aby zodpovedal danému právnemu úkonu, ktorý sa má urobiť. Napr. ak sa predáva určitá stavba je nutné osobitne musí uviesť, budova stavba, a aj parcela ak je vo vlastníctve (keďže neplatí zásada superficies solo cedit). Povinnosť byť zastúpeným, sú konania pred najvyšším súdom najmä čo sa týka správneho konania (zástupca musí byť advokát ak zastúpený sám nie je advokátom), pred Úradom priemyselného vlastníctva (zastúpený musí mať zastúpenie patentovým zástupcom – má osobitnú skúšku takýto advokát) Platí zásada, že zástupca má konať osobne a najmä čo sa týka poskytovania advokátskych služieb môže jeden advokát poveriť iného advokáta ale toto môže zmluva vylúčiť. Niektoré úkony advokáta môže urobiť aj koncipient. Niektoré úkony môže robiť aj jeho zamestnanec (primať poštu). Ak z právneho úkonu nie je zrejmé, že ju robil niekto za iného predpokladá sa, že ho robil sám za seba.

Zastúpená môže byť : FO, PO, štát.

Zánik plnomocenstva:

1. dohodou že končí
2. uskutočnením úkonu
3. smrťou zastúpeného alebo zástupcu. Ak zomrie zastúpený je zástupca povinný urobiť úkony nevyhnutné.
4. Odvolaním (zastúpený)
5. Vypovedaním (zástupca)
6. Ak uplynie doba na ktorú bolo plnomocenstvo udelené.

Ak konateľ odíde do zahraničia na určitú dobu dá plnú moc ale musí presne vymenovať čo všetko môže robiť táto osoba, nemôže dať generálnu na všetko, to by ho musel urobiť konateľom (generálna môže byť iba u procesnej a to pre advokáta). Obchodné právo dáva možnosť aby ho zapísal ako prokuristu (nemôže len predať podnik). Konateľ nemôže byť zároveň aj prokuristom, lebo konateľ je viac ako prokurista.

Zdroj: google, wikipedia, obciansky zakonniik