Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Pracovné právo

PzP 4 - Pracovnoprávne vzťahy - pojem, predmet, obsah (pzp_4_-_pracovnopravne_vztahy_-_pojem,_predmet,_obsah.doc)

Pracovnoprávne vzťahy

Pojem, predmet, obsah

Pojem pracovnoprávnych vzťahov možno vymedziť len teoreticko-právne, upravuje také právne vzťahy, ktoré vznikajú na základe noriem pracovného práva a tieto stanovujú saprávanie sa subjektov týchto vzťahov ale normy takisto stanovujú kto môže byť nositeľom práv a právnych povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Vznikajú na základe právnych noriem, ktoré patria do pracovného práva. Normy pracovného práva upravujú správanie sa subjektov individuálneho aj kolektívneho pracovného práva. Pracovné právo môže vnútorne rozčleniť na oblasť : (ich odlišnosť je v tom, že predmetom toho, ktorého právneho vzťahu, ale aj od jeho subjektov) Základným rozlíšením sú napr. subjekty alebo účastníci.

1. individuálneho pracovného práva (tu sú subjektmi také, ktoré spĺňajú charakteristiku tzv. monosubjektu, predmetom je výkon závislej práce)
2. kolektívneho pracovného práva (tento nemôže existovať bez individuálneho právne vzťahu, je to vzťah medzi subjektmi pracovnoprávneho vzťahu, rovnaké je to, že ide o dvoch účastníkov, na jednej strane vystupuje kolektívny subjekt – napr. odborová organizácia a na druhej konkrétny zamestnávateľ)

Vyšší odborový orgán môže vystupovať v mene niekoľkých odborových organizácií. Jemu je na druhej strane partnerom organizácia zamestnávateľov, tieto sú partnerom v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch na vyššom stupni. Vzťahy medzi odborovou organizáciou a konkrétnym zamestnávateľom sa týkajú vyjednávania podmienok pre všetkých zamestnancov nie len pre tých, ktorý sú odborovo združených. A teda odbory vstupujú do kolektívneho pracovnoprávneho vzťahu aby si dojednali podmienky so zamestnávateľom. Toto dojednávanie je regulované normami pracovného práva a je príkladom existencie konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu. Dojednávajú sa lepšie pracovné podmienky, príplatky a podobne.

monosubjekt – t.j. keď aj na jednej aj druhej strane stoji individuálny subjekt (napr. zamestnanec (môže byť iba FO) a zamestnávateľ)

V každom vznikajú, a zanikajú pracovnoprávne vzťahy.

Nemáme rozdelenie predpisov na individuálneho pracovného práva alebo kolektívneho pracovného práva. Zákonník práce preto v ods. 1 hovorí, že sa upravujú rovnako týmto zákonom aj individuálne a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

V zákonníku práce je definovaná závislá práca a v jej legálnej definícii možno nájsť až 10 právnych čŕt. Je to výsledok kompromisu.

Odporúčanie o pracovnom pomere bolo prijaté na úrovni Medzinárodnej organizácie práce a pri tvorbe definície závislej práce v roku 2007 sme si brali príklad z tadeto.

V praxi sa uzatvárajú tzv. zastreté pracovné pomery lebo podnikateľ si najmä FO na výkon práce a tento pomer vykazuje všetky črty práce závislej, teda takej činnosti, ktorá je predmetom pracovného práva ale on s ňou uzatvorí buď mandátnu zmluvu, zmluvu o dielo a podobne, teda zmluvy podľa obchodného práva a tým sa snaží aby získal to, že nemusí platiť odvody do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, náhrada mzdy, nadčasy, podmienky BOZP. No ide tu o zastretý právny úkon, lebo my právny úkon posudzuje podľa obsahu existujúceho právneho vzťahu nie podľa formy. Existujú výklady podľa, ktorých všetky črty závislej práce treba splniť kumulatívne.

Subjekty pracovnoprávnych vzťahov. Kto a za akých podmienok, môže byť nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Podmienkou na to aby bol niekto označený ako subjekt je právna subjektivita. Je to súbor právnych vlastností stanovené právnymi normami potrebné na to aby subjekt mohol byť nositeľom práv a povinností. Pracovnoprávna subjektivita zahŕňa (prvky) :

1. mať práva a povinnosti,
2. spôsobilosť na PU,
3. spôsobilosť na protiprávne konanie
4. spôsobilosť byť účastníkov pri uplatňovaní práva v sporoch

Zamestnanec je zadefinovaný v §11 ZP : „Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.“ Týmito pracovnoprávnymi vzťahmi treba chápať predovšetkým pracovný pomer (je typickým pracovným vzťahom, zaradený medzi základné pracovné vzťahy, kde sú okrem neho aj dohody o prácach vykonávané mimo pracovného pomeru)

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohoda o brigádnickej práci študenta

Pracovnoprávna spôsobilosť zamestnanca, je pre ňu typické, že všetky prvky pracovnoprávnej spôsobilosti vznikajú v tom istom okamihu v zmysle § 11 ods.2 : „Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak

ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.“

(V občianskoprávnych vzťahoch vzniká postupne)

V súčasnosti je povinná školská dochádzka 10 rokov.

Dohodu hmotnej zodpovednosti možno uzatvoriť až dovŕšením 18 roku veku. Ak sa uzatvorí pred dovŕšením tohto veku, nemá právne následky.

§ 11 ods.4 zákaz detskej  (do dovŕšenia 15teho roku veku) práce. : „Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len (t.j. taxatívne vymenované) pri

a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych

predstaveniach a umeleckých predstaveniach,

b) športových podujatiach,

c) reklamných činnostiach.“

Povolenie dáva inšpektorát práce, na žiadosť takéhoto zamestnávateľa tento inšpektorát spolupracuje s úradom verejného zdravotníctva (určujú sa presné podmienky a rozsah takejto práce)

Zamestnávateľ je vymedzený v §7: „Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.“

Spôsobilosť zamestnávateľa znamená, že vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a zároveň nesie zodpovednosť. Zamestnávateľom môže byť aj organizačná jednotka ak to dovoľuje osobitný predpis. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ nemôže ním byť súčasne aj organizačná jednotka.

§ 7 ods. 3 : So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

Máme s.r.o. kde je konateľom osoba XY a táto s.r.o. má 2 zamestnancov a tento konateľ (štatutárny orgán) môže vykonávať prácu v tejto obchodnej spoločnosti, ale nemôže ju vykonávať na základe obchodno-právneho vzťahu, ale iba na základe pracovnej zmluvy, teda súbežne tu máme aj pracovnoprávny aj obchodno-právny vzťah.

§ 9 (je dôležitý a zvykne robiť problémy) a hovorí o tom, kto môže za FO robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Štatutárny orgán môže poveriť zamestnanca aby robil za firmu právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. A zároveň vedúci organizačného útvaru je v ZP označení ako „iní zamestnanci zamestnávateľa“ títo môžu robiť právne úkony vyplývajúce z ich pracovného zaradenia. Za PO môže robiť právne úkony zamestnanci, ktorý nemusia byť vedúci organizačných útvarov ale podľa §9 ods. 2 musí ísť o prípady keď sú písomne poverený na robenie určitých právnych úkonov. (Pojem vedúceho zamestnanca si naštudovať)

Vznik pracovnoprávnej subjektivity je podobný k občiansko-právnej. FO zamestnávateľ je spôsobilá na práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov od narodenia plus nasciturus, a spôsobilosť na právne úkony je od 18 roku veku stým, že 16-18 neplatí pre spôsobilosť v rámci pracovného práva to čo platí v občianskom (pri uzatvorení manželstva ......)

zdroj: zakonnik prace