Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Pracovné právo

PzP 3 - Základné zásady pracovného práva (pzp_3_-_zakladne_zasady_pracovneho_prava.doc)

Každé právne odvetvie charakterizujú určité zásady. Tieto ho odlišujú alebo približujú k iným právnym odvetviam. Tieto zásady možno aj odvodiť.  Každá základná zásada sa dá odvodiť z právneho predpisu. Táto myšlienka nemusí byť písaná explicitne ale musí byť čitateľná z právneho predpisu. Základné právne myšlienky vyjadrujúce podstatu určitého právneho odvetvia základnú charakteristiku daného právneho odvetvia. Základné zásady pracovného práva vyjadrujú jeho základnú charakteristiku, tá vychádza predovšetkým z ústavy SR. V rámci pracovnoprávnych vzťahov, majú základné zásady pracovného práva teoretický ale ja praktický význam.

Teoretický : Zabezpečujú kontinuitu pracovného práva a súčasne umožňujú určovať jeho základné smery jeho ďalšieho vývoja. Kódex pracovného práva aj predošlí mal základné zásady pracovného práva. Boli to nie len právne myšlienky ale aj ideologické postuláty. Preto pri komparácií dnešnej právnej úpravy nám pomáhajú identifikovať úroveň pracovného práva v rôznych právnych obdobiach.

Praktický : Interpretácia a aplikácia. Norma vyplývajúca z pracovného práva ak je nejednoznačná tak používame základné zásady na  základe nich môžeme aplikovať príslušnú právnu normu. Potom používame či už analogia iuris alebo analogia legis.

Vzhľadom na to, že sú dôležité vodítko súčasne zvyšujúca j úroveň právnej istoty pracovnoprávnych vzťahov. Tieto zásady by mali zodpovedať vnútornej štruktúre samotného pracovného práva. Sú tu aj určité zásady, ktoré sa nachádzajú vo všetkých odvetviach práva. Pracovné právo prijatím nového zákonníka práce sa posilnila pozícia pracovného práva ako súčasti práva civilného (súkromného) zároveň k občianskemu zákonníku. Pracovné právo síce nie je až v takom vzťahu ako právo obchodné ale oproti predošlému stavu je to zmena, lebo pred tým nebola vzájomná prepojenosť (bolo upravené ako samostatné právne odvetvie oddelené od civilného práva a nemohli sme hovoriť o tom, že existuje právny vzťah lex specialis lex univerzalis) no dnes po novelizácií sa zakomponoval do všeobecných zásad pracovného práva.

Tradičné zásady síce nie sú legislatívne vyjadrené v podobe samostatného katalógu na rozdiel od pracovného práva, lebo v občianskom takto nie sú vymedzené no napriek tomu ich môžeme vo všeobecnej podobe nájsť v ústave SR alebo roztrúsené v texte OZ.

Prijatím nového zákonníka práce 311/2001 sa zásadne zmenil ich vzájomný vzťah.

Sloboda združovania na ochranu sociálnych a hospodárskych záujmov. Vytváranie bezpečných a zdravých pracovných podmienok. Čl. 36 hovorí jednoznačne hlavne o zamestnaneckých právach. V literatúre sa hovorí o týchto zásadách. V súčasnosti základné zásady pracovného práva je ich 11.

Čl. 1 je vyjadrením a zabezpečením slobody, zabezpečuje sa zákaz diskriminácie.

Čl. 2 je vyjadrená zásada zmluvnosti v právnych vzťahov v oblasti pracovného práva.

Čl. 3 – 11 obsahujú ústavné sociálne práva uskutočňované v rámci pracovnoprávnych vzťahov.

Tým, že máme jedenásť článkov nemáme ale 11 zásad pracovného práva lebo napr. v prvom je ich viac.

Právo na slobodnú voľbu zamestnanie a právo na prácu sa môžu uplatňovať len v rámci existujúceho právneho stavu. Zamestnávateľ môže skončiť zo zamestnancom len spôsobom a právnymi formami prípadne z tých dôvodov ak ide o jednostranný právny úkon, len z tých dôvodov, ktoré zákon menuje. Týmto sa zabezpečuje určitá právna istota a ochranná funkcia pracovného práva. Právo na uspokojivé a spravodlivé pracovné podmienky.

Zamestnancami môžu byť aj osoby z nečlenských krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti. Pojmy ako priama či nepriama diskriminácia vymedzuje antidiskriminačný zákon 365/2004 platí nie len pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov ale platí pre celý právny poriadok. Upravuje základné zásady rovnakého zaobchádzania a upravuje sankcie pri nerešpektovaní. Spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu.

Diskriminácia je (zo zákona) definícia je prebraná z právnych aktov na úrovni medzinárodnej a toto je v prílohe. Diskriminácie z dôvodu sexuálneho obťažovanie je premetom novelizácie, ktorá je už pripravená. (pozrieť antidiskriminačný  zákon)

V zákonníku práce je zároveň upravený aj v §13 , ale v článku čl. 1 všeobecných zásad upravený všeobecne. (predzmluvné vzťahy si to vyžadujú aby sa vo všeobecných zásadách upravila antidiskriminácia voči osobám ktoré ešte nie sú ale budú zamestnancami, lebo §13 hovorí len o zamestnancoch)

Zmluvný princíp  v pracovnoprávnych vzťahoch vyplýva z práva na osobnú slobodu, ktorú zaručuje ústava SR. Osobná sloboda je založená na súkromnej autonómií osoby, táto je širšou právnou kategóriou. Možno ju odvodiť aj zo spôsobilosti na právne úkony.

Sloboda spočíva v 

1. slobode výberu zmluvného partnera,
2. uzatvorenia zmluvy,
3. obsahu zmluvy,
4. skončenia zmluvy a 
5. formy zmluvy.

Každá z týchto zásada je obmedzená napr. sloboda výberu zmluvného partnera zasahuje tým, že napr. zákon o službách zamestnanosti pôsobí na rozhodovací proces zamestnávateľa pri tom ako uzatvára zmluva. § 63 zakotvuje, že je nutné zamestnávať osoby zdravotne postihnuté a úrad práce vedie ich evidenciu.

Zákon o službách zamestnanosti aj nejde o príslušníkov členských krajín, stanovuje aj pracovné povolenie pre takéto osoby.

Zamestnávateľ, keď zamestnanca už zamestná, nemôže ich zamestnávať určitými prácami (mladistvý a pod.)

§18 zákonníka práca hovorí, že zmluva je uzatvorená len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Nemôže uzatvoriť zmluvu podľa §51 OZ ale iba podľa ZP.

Historicky sa vyvíjalo tak, že spočívalo v zákazoch a príkazoch. Z hľadiska charakteru majú pracovnoprávne vzťahy viac kogentný, relatívne kogentný ako dispozitívny charakter.

Musíme ju vykladať z §1 ods. 6 ZP.

„V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“

Pochybnosť vyvoláva subjektívne určenie či právna norma pripúšťa odchýlenie alebo nie. Subjektívne je posúdenie toho čo je pre zamestnanca výhodnejšie. Celé to musí byť v súlade s dobrými mravmi a keďže tie nie sú definované ale najvyšší súd ČR ho definoval ako:

Výkon povinností zamestnanca môžu byť ustanovené len zákonom, a v jeho medziach.

ZÁKLADNÉ ZÁSADY

Čl. 1

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu,

ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v  redpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať. (§13 upravuje užšie len na zamestnanca, kvôli predzmluvným vzťahom)

Čl. 2

Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu

druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Čl. 3

Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Čl. 4

Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci sa môžu vyjadrovať a predkladať svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch. (je potrebné  ho vykladať z článkom 10)

Čl. 5

Zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Čl. 6

Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich  fyziologické predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve a ženám a mužom s ohľadom na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne.

Čl. 7

Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.

Čl. 8

Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe

predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať

ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.

Čl. 9

Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Čl. 10

Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho

vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách.

Čl. 11

Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať

len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi

skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré

môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec

má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ

nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich

v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať

súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných

priestoroch zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez

toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové

zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej

osobe. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný mechanizmus,

je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca

o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania

zdroj: google.wikipdia zakonnik prace.