Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo hmotné I.

PzP 4 - Typy a druhy právnych úkonov (pzp_4_-_typy_a_druhy_pravnych_ukonov.doc)

Typy a druhy PU

A) Typické a B) Atypické právne úkony C) kombinované zmluvy.

A) Zákonodarca ich aj pomenoval a sú to

Dvojstranné :všetky zmluvy v OZ, ale sú to aj tie ktoré sa nachádzajú v iných občianskoprávnych predpisoch. Autorský zákon...

Jednostranné : závet

B) Zákon nepomenuje ani ich nevymenúváva , na základe normy §51 OZ. Avšak takáto zmluva nemôže odporovať zmyslu zákona. (Napr. sponzorská zmluva (nie je ani darovacia ani iná, je nutné de lege ferenda ju upraviť do OZ),  )

C) Napr. kúpna zmluva súčasťou ktorej je zriadenie vecného bremena, darovacia zmluva so súčasným zriadením vecného bremena.

Pri posudzovaní nie je dôležitý názov zmluvy (Záhlavie). Je nutné ju posudzovať podľa obsahu, teda aké práva a povinnosti si dohodli strany. Okrem týchto typov poznáme aj druhy :

1. Hľadisko koľko prejavov vôle je potrebných pre vznik PU

1. jednostranné (stačí prejav vôle jednej strany)

  aa) neadresované (či je nutné aby sa z ich obsahom oboznámil adresát, napr. závet, ten  

                        platí momentom kedy sa urobí vo forme nutnej účinnosť je viazaná na smrť)

  ab) adresované ( napr. návrh zmluvy, je nutné aby sa druhá strana oboznámila z  

                                                                                                                                obsahom)

2. dvojstranné (prejav vôle zo strany jednej aj druhej)
3. viac stranné (prejav vôle viacerých strán navzájom, napr. zmluva o združení , každý si zachováva právnu subjektivitu ale vzniká záväzkovo-právny vzťah)

Avšak pri dvojstrannom právnom úkone nemusia byť len 2 subjekty, lebo na strane jednej môže byť aj viac subjektov. Preto treba odlišovať počet subjektov a počet strán.

2. Hľadisko počtu subjektov, ktorý prejav vôle robia
3. Hľadisko odplatné a bezodplatné

1. odplatné sú väčšinou, (sponzorská zmluva je z polovice)
2. napr. darovanie

4. Hľadisko formálne alebo neformálne

1. platí zásada neformálnosti v rámci občianskeho práva. Ale niektoré PU majú predpísanú formu.

5. Hľadisko vôľové a reálne

1. pri reálnych je okrem samotnej vôle nutné aj samotné plnenie. Napríklad zmluva o vklade vyžaduje aj plnenie, t.j. vloženie finančných prostriedkov na vkladnú knižku.

Právny úkon pre prípad smrti.

6. Spotrebiteľská zmluva (na jednej strane spotrebiteľ na druhej podnikateľ §52 vymedzuje spotrebiteľskú zmluvu, tam kde spotrebiteľ nemohol zasahovať do obsahu zmluvy- napr. zmluva o pripojení , smernica určuje čo nemôže takáto zmluva obsahovať, a keby obsahovala je v takejto časti neplatná) Je to špecifický druh zmlúv kde sa zákon snaží chrániť práva spotrebiteľa (napr. zmluva o obstaraní zájazdu) Spotrebiteľ je považovaný za slabšiu zmluvnú stranu.

ZMLUVY

Dvojstranné právne úkony. Je tvorená dvomi spôsobmi a to predovšetkým na základe dohody účastníkov ale niekedy je tvorený aj zákonom.

1. Dohody
2. Zákonom

OZ používa dva pojmy, : zmluva a dohoda. Zmluva zakladá právny vzťah (napr. nájomca a prenajímateľ) a v tomto prípade prichádza do úvahy to, že vznikajú práva a povinnosti dané zo zákona. Dohoda je taký vzťah ktorého obsahom je len to čo účastníci medzi sebou dohodli (to je obsahom zmluvy). Dohoda sú také práva a povinnosti s ktorými strany súhlasili výslovne.

Občianske práve preferuje dohodu a tá ma aj prednosť pred tým, čo zákon ustanovuje. Vyporiadanie spoločného majetku manžela stanovuje pravidlá ohľadom BSM, no nič nebráni tomu aby si manželia usporiadali svoje vzťahy.

Zmluva v prospech tretej osoby teda taká zmluva je nie na ťarchu. Napr. Ak objednám kvety v kvetinárstve pre niekoho. Všeobecná teória zmlúv platí aj pre zmluvy podľa ObZ aj na zmluvy podľa Zákonníka Práce (v obmedzenom rozsahu). ObZ vylúčil iba ustanovenie o tiesni § 49, použiť pre prípad obchodných zmlúv (Tu sa predpokladá, že osoby majú určité vedomosti o prvkoch PU).

Rozlišuje Paltnosť, Účinnosť, účinky

Platnosť a účinnosť spravidla nastávajú naraz, pokiaľ účinnosť nie je stanovená neskôr nemôže však skôr ako platnosť. (Zákon o reštrukturalizácií 7/2005 na účinnosť dohody manželov sa vyžaduje súhlas súdu. Podľa pána Vojčíka by takto mala byť podmienená platnosť). §28 OZ hovorí, že zákonný zástupcovia, potrebujú na nakladanie s majetkom súhlas súdu. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu nespôsobuje účinnosť zmluvy ale účinky zmluvy.

Prejav vôle prvej strany je návrh na uzatvorenie zmluvy ako adresovaný PU, môže byť zrušený ale najneskôr z návrhom. Odvolať ho možno medzi tým keď ho druhá strana prijala a odoslala. Návrh zmluvy môže zaniknúť aj po uplynutí doby na ktorú bol určený.

Konsenzus predpokladá to aby ho prijala druhá strana (tu je to samozrejme iné ak nie je osobný kontakt. Napr. elektronický).  Platí nevyvrátiteľná domnienka a to, že ak druhá strana prejaví svoju vôľu prijať návrh na uzatvorenie zmluvy s podmienkami, výhradami, úpravami tak takýto prejav vôle druhej strany nemožno považovať za súhlas.

Zmluva o budúcej zmluve, je to možnosť aby sa zmluvné strany dohodli, že do určitého času uzatvoria zmluvu, ktorá bude vlastne konečná zmluva. Musia byť dohodnuté aspoň podstatné náležitosti zmluvy. Dôležité je aby tam bolo stanovené do kedy sa uzatvorí tá zmluva a samozrejme tie podstatné náležitosti a musí byť urobená písomne. Súd potom nahradí prejav vôle jednej strany ak tá nebude ochotná na základe tejto zmluvy o budúcej zmluve ju uzatvoriť. (napr. som dedič , ale síce nadobúdam smrťou poručiteľa, no až po skončení dedičského konania môže disponovať s týmto majetkom.)

Zmluva o budúcom obsahu čo je dohoda o budúcom doplnení obsahu zmluvy. Zmluva je platná a účinná ale strany sa dohodnú, že do určitej doby sa zmenia určité obsahové náležitosti platnej a účinnej zmluvy. Samozrejme nemožno doplniť neexistujúcu zmluvu.

Môže sa stať, že náležitosti splnené nebudú a tak sa stanú vadné. Následky vadných právnych úkonov. OZ má viacero inštitútov ak je PU vadný. A) Neplatnosť, čoho právnym dôsledkom je neúčinnosť a aj nevyvolanie účinkov,  Tá môže byť dvojaká AA) absolútna, AB) relatívna.

AA) znamená, že úkon je od začiatku neplatný, že sa takejto neplatnosti môže dovolávať každý, aj keď sa bude dovolávať osoba úkonom dotknutá. Možno sa takejto neplatnosti dovolať kedykoľvek. Táto neplanosť môžeme vyvodiť tak, že samotný zákon spája s nedodržaním určitých náležitostí absolútnu neplatnosť. Napr. Absolútne  neplatná je darovacia zmluva na základe ktorej sa má plniť až po smrti. Neplatný je PU ak osoba, ktorá ho urobí nemá spôsobilosť na PÚ.

AB) právny úkon platí až pokiaľ sa niekto takejto neplatnosti nedovolá, a je nutné sa jej dovolať do troch rokov a iba osobou ktorá je právnym úkonom dotknutá. Prípady sú v §40a vymenované taxatívne. Napr. BSM, ak manžel urobí právny úkon s nehnuteľnosťou je iba relatívne neplatný. Okrem samotnej neplatnosti nastávajú aj sekundárne následky, t.j. ak sa plní na základe neplatnej zmluvy, sú povinné strany si vrátiť všetko čo na základe takejto neplatnej zmluvy nadobudli. Plnenie z neplatného právneho úkonu, je v ustanovení OZ , 6. časť „Bezdôvodné obohatenie“ a tu sú tiež premlčacie lehoty. Následkom nejakej vadnosti PU môže byť aj vznik škody. Niekedy je možné v dôsledku vady aj odstúpiť od zmluvy. Tento ištitút má dve funkcie : 1. pri vadnosti, 2. pri prípadoch platne uzatvorenej zmluvy ako jedna z foriem jej ukončenia. §49, ktorý ale nemožno použiť pre zmluvy podľa ObZ. Odstúpenie od zmluvy môže byť aj dohodnuté. Teda buď ak je to zákonom stanovené alebo na základe samotnej dohody v rámci zmluvy.

Zdroj: wikipedia google pbciansky zakonnik