Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné právo SR

PzP 1 - Ústavné právo (pzp_1_-_ustavne_pravo.doc)

Ústavné právo

Verejné právo a súkromné právo

Žiadosť o udelenie štátneho občianstva – verejné právo ale žiada na základe vlastnej vôle, vstúpil do vzťahu na základe vlastnej vôle.

1. nie je veľmi jednoznačné ktorý vzťah je čisto súkromno právny alebo verejnoprávny

príklad

povinnosťukladať niektoré listiny do zbierky listín na súde.

Ústavné právo je verejným právom

Subjekty majú vo verejnom práve nadriadené a podriadené postavenie, právne normy VP majp prevažne kogentný charakter, pre PN SP je typický aj dispozitívny charakter. V SP je ich viac ako vo verejnom práve.

Vo verejnom práve treba trvať na požiadavke taxatívneho výpočtu a kogentnosti právnych noriem, pre SP je prípustná aj dispozitívnosť a výklad právnych noriem.

Pojem a predmet ÚP.

Právo v objektívnom zmysle

Právo je súbor právnych noriem....

2. je právny poriadok daného štátu – heteronómne – ide o právne predpisy.
3. Právo SR je právny poriadok SR právny poriadok sú právne predpisy...

Právny predpis je akobynosič prahoávnej normy – právny predpis a právna norma nie je to isté.  Jeden právny predpis môže obsahovať viacero....

Suma právnych predpisov a suma právnych noriem by malo predstavovať jedno a to isté.

Právny predpis je nositeľ právnych noriem.

US v objektívnom zmysle je tvorené súhrnom - súborom právnych predpisov, ktoré tvoria formálne pramene ústavného práva.

US upravuje oblasť formy vlády formy štátu a takisto aj vzťah jednotlivca a štátu a vzťah subjektov US. Súhrn právnych noriem upravujú postavenie vzťah štátu a jednotlivca ako aj iných subjektov. US upravuje ako svoj predmet formu štátu. Pokiaľ ide o formu vlády US upravuje – rozumieme sústavu najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich tvorby a vzájomné vzťahy medzi nimi a z toho vyplýva že US upravuje sústavu najvyšších orgánov SR, spôsob ich tvorby. Pokiaľ ide o štátne zriadenie – poznáme zložené a unitárne štáty – US definuje SR ako unitárny štát.

Štátny režim môže byť demokratický alebo nedemokratický, demokratický štátny režim je taký, ktorý zakotvuje a zabezpečuje realizáciu princípov         konštitucioonalizmu – pluralizmu, legitimity a legality

Princíp suverenity ľudu sa realizuje formou priamej a nepriamej demokracie. Z pohľadu ústavného práva SR je regulovaný volebným zákonodarstvom, právnou úpravou celoštátneho referenda, a právnou úpravou miestneho referenda na úrovni obci miest a samosprávnych krajov.

US SR upravuje formu štátu SR jeho obsahom je predovšetkým forma vlády SR. Forma štátu sa skladá z troch zložiek:.....

Forma vlády – US určuje aké sú najvyššie štátne orgány

Štátny režim – pramene sú volebné zákony...Zákon o spôsobe vykonania referenda, zákon o samosprávnych krajoch....

Toto sú pramene US.

US upravuje formu štátu.

US upravuje vzťah jednotlivca a štátom.

Jednotlivec nie je len fyzická osoba, ale aj osoby kt. nie sp fyz. osobami – teda právnické osoby.

Jednotlivec vstúi s iným do súkromno právneho vzťahu. Požičia mu peňažné prostriedky...

Druhí jednotlivec odmietne splniť dobrovoľne svoju povinnosť a druhý podá návrh – vznikol vzťah – kde štátny orgán má povinnosť konať. Prví podá na druhého trestné oznámenie, lebo úrok je privysoký - /skutková podstata úžery/ podá tiež trestné oznámenie.

Právny poriadok upravuje vzťah štátu a občana. V rámci vzťahu jednotlivca a štátu oblasť týkajúca sa základných práv jednotlivca a ochrany je upravená ústavným právom.

Ústavno-právne vzťahy a ich subjekty.

UPV sú právne vzťahy upravené právnymi predpismi UP. SUbjektami UP sú štát, orgány štátu, jednotky územnej samosprávy/ obce mestá a vyššie územné celky/, fyzické osoby (štátni občania SR) - , právnické osoby.

Opakom heteronómneho práva je autonómne právo. Viktor Knapp teória práva – pozrieť si.

(nachádzajú sa tam definície)

4. H sú právne predpisy. A – je to právo ktoré si tvoria samotné subjekty právnych vzťahov a to v rámci hetter. Práva.
5. Napr. obchodný zákonník hovorí o stanovách a ich minimálnych náležitostiach. – minimálny rozsah čo musí napr. spoločenská zmluva obsahovať – to čo si tam dajú spoločníci v súlade so zákonom – to je to autonómne právo.

Príklad s občianskym združením o poplatkoch – nie je v zákone ale je to v stanovách ktoré sú záväzné.... štát prizná OZ právnu ochranu že musí zaplatiť. I keĎ stanovy nemajú právnu siluzákona. – to je autonómne právo.

AP – je zmluvným právom /viacstranný právny úkon/ v ktorom existenciu predpokladá zákon....

Objektívne a subjektívne právo

Subjektívne – je oprávnenie ktoré vyplýva z objektívneho práva. ZO zákona vyplýva že dlhy sa majú platiť riadne a včas – objektívne – subjektívne ak sa veriteľ domáha. Volebné právo v ob. Zmysle – sú volebné zákony v subj. Zmysle – právo voliť, byť volený...

Nárok subjektívny vyplýva z objektívneho práva.

Zodpovednosť a sankcie v ústavnom práve.

Sankcie sa spomínajú v negatívnom zmysle – sankciou je hrozba za nesplnenie určitej právnej povinnosti. Ústavno právnou sankciou je hrozba aj postih za nesplnenie povinnosti, ktorá vypláva z právnych predpisov US.

Sankcie majú regulačnú funkciu a spolu s odmenami majú subjekty US stimulovať dodrživanie US.

Spolu so sankciami sa spomína ja výraz zodpovednosť, Z môžeme rozdeliť do 3 základných skupín a to na subjektívnu zodpovednosť, objektívnu a zodpovednosť za výsledok.

S zodpovednosť je Z, kde sa vyžaduje zavinenie, pri OZ sa zavinenie nevyžaduje, zodpovednosť za výsledok – má skôr politicko právny charakter.

Napr. turnaj – nekonal sa ale neprišla protistrana.

(posol zlých správ nemôže zza to že priniesol zlú správu)

Na sankciu je potrebné def. Delikt. US nezakotvuje, nevymedzuje precízne ústavnoprávne delikty za ktoré sa udeľujú sankcie. Vymedzenie deliktu spočíva v definovaní základných znakov skutku, ktorého keď sa dopustí osoba, nejaký subjekt, tak spácha delikt a bude označený za delikt.

Trestné právo hmotné zakotvuje skutkové podstatý TČ, niekto sa dopustí TČ, ktorého znaky Právny predpis definuje znaky skutko – kt. sú trestnoprávne. V TP sa vyžaduje presnosť aby jednotlivec vedel kt. skutok je trestný a kt. nie je.

V US požiadavka nie je taká veľká presnosť vymedzenia ústavnoprávneho deliktu.

Presne definovaný je v zákone 350/1996 – zákon o rokovacom poriadku NRSR.

Rokovací poriadok NRSR vymedzuje diciplinárne delikty poslancov NR – bude to skutok uvedený v rokovacom poriadku – napr. urážka – ale poruší zákaz za hlasovanie iného poslanca.

Na takého konanie nadväzuje sankcia, kt. je stanovená sankcia.

PR. Ústavný zákon 257/2004 o ochrane verejného záujmu – majú ústavní činitelia vymedzený v otmot zákone určité povinnosti, ktoré ak nesplnia postihne ich sankcia. Nesplnenie tvorí skutkový základ ústavnoprávneho deliktu. Bývalý člen vlády neposkytne do roka daňové priznanie. – postihne ho ústavnoprávna sankcia. Je tu jasná sankcia.

Ťažko definované U delikty. Vláda sa rozhodne vysloviť nedôveru – odôvodní, ženeododrž.  Vládny program, ale nikde toto nie je definované, že NR je povinná Vláde vysloviť nedôveru. Napr. zníženie daní a nekoná sa , neexistuje povinnosť vysloviť nedôveru.

Aj ta najkvalitnejšia vláda–.—a opačne

Vyslovenie nedôvery je sankciou....

Sankcie US

Pokuta – finančný postih, vysloenie nedôvery, rozpustenie Politickej strany, občianskeho združenia

Špecifickou formou sakcnie  je zbavenie politických práv.

Do roku             je špecifikom zbavenie pasívneho volebného práva osoby, ktorá ako prezident republiky spáchala vlastizradu, resp. úmyselné porušenie ústavy.

Prezident má absolútne trestnoprávnu imunitu. V prípade ak by prezident spáchal vlastizradu, alebo sa dopustil úmyselného porušenia ústavy, môže národná rada....

Vlastizrada – jej skutková podstata je def. V trestnom zákone, ak by US rozhodoval bude vychádzať z trestného zákona, či prezident sa dopustil či nie...

US v tomto nerozhodne ako trestný súd, ale len skonštatuje, ale takýto rozsudok privodí následne to, že pozbaví osobu možnosti v budúcnosti kandidovať za prezidenta – pasívne volebné právo. Nikde v právnom poriadku nie je def. Čo je úmyselné porušenie ústavy, to musí ddefinovať súd.

Vlastizrada a um. Porušenie ústavy nie je to isté. To musí skonštatovať súd.

Politické práva – obmedzené sú aj osoby vo výkone trestu –nemôžu voliť. Formou sankcie je aj odňatie slova v národnej rade.

Pramene ústavného práva

SR je krajinou ktorá má kultúru písaného práva. Formálnymi prameňmi sú právne predpisy, t.j. právne akty, kt. majú normatívny účinok – sú všeobecne závňzné majú účinky erga omnes.

Prameňmi US práva sú obligatórne a fakultatívne pramene.

Obligatórne sú: ústava a ústavné zákony, fakultatívnymi pramňmi sú otatné právne predpisy pokiaš upravujú predmet USP. Napr. zákon je len vtedy prameňom USP keď upravuje US:

Nemôže byť nariadenie alebo vyhláška ministerstva len zákon. Zákon, ktorého vydanie predpokladá ústava je prameňom ústavného práva.

Súdne rozhodnutia rozsudky všeobecných súdov, nemajú normatívny účinok, nie su prameňmi USP, /okresného, krajského, i špeciálneho – patrí tiež k všeobecným súdom)

Ústavný súd- niektoré rozhodnutia sú prameňmi USP, ale nie všetky, lebo niektoré  nemajú normatívny účinok preto nemôžu byť formálnym prameňom USP. FP USP – sú tie rozhodnutia, ktoré majú účinky erga omnes – tie kt. majú všeobecnú záväznosť, ale nie všetky z nich – napr. rozhodnutie ust. Súdu – výklad ústavných zákionoch – rozhodnutie o výklade je prameňom USP, publikuje sa v Zbz.

AK vysloví nesúlad právnych predpisov je potrebné skúmať, či právny predpis kt. je predmetom rozuhodnutia USP je prameňom USP.

AK zákon odporuje úústave a je podaný návrha US skonštatuje že Z odporuje ústave tak potom aj ten nález je prameňom USP. Ak bude skúmať predpisy z ktorých ani jeden nie je prameňom USP tak ani nález ne je prameňom USP. Napr. VZN.

AJ VZN môžu byť ...:(

Uložil sa zákaz istej etnickej minorite vychádzania na ulicu), boli porušené USP príslušnikov istej etnickej minority.... je prameňom USP aj toto VZN. Teda ak zasahuje do oblasti USP